Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 9, 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722205296
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ďurianová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6722205296.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Ďurianovou, v spore žalobcov: 1/ A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXX, 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXX, a 3/
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXX, všetci zastúpení právnym zástupcom MÉSZÁROS
BARIAKOVÁ advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 52488047, so sídlom vo Zvolene, P.O.Hviezdoslava č.
XXX/XX, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Lucia Hricová Pradová, advokátka a konateľka, proti
žalovaným: 1/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J., J. E. XXX/X, 2/ H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K., I. E. XXXX/XX, 3/ L. H., M. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., J. E. XXX, 4/ Obec Dúbravy,
so sídlom Dúbravy, č. 196, 5/ N. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Dúbravy, č. 28, 6/ P. O., M. O., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom I., Q. E. XXX/XX, 7/ P. G., M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., N. S.
E. XXXX/XX, v súčasnosti bytom A., T. E. XX, 8/ H. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXX, 9/
G. U., M. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., A. E. XXX/X, 10/ H. J., M. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C., T. E. XX, 11/ H. V., M. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. W. – T., E. XX, a 12/ L. B., M. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXX, o zriadenie vecného bremena a o iné, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sú spoločne a nerozdielne p o v i n n í nahradiť žalovaným 1/ až 12/ trovy
konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania
žalovaných.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Dňa 20.12.2022 doručili žalobcovia 1/ až 3/ tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa po pripustení jej
zmenyuznesenímnapojednávanídňa09.02.2024vočižalovaným1/až12/domáhalizriadeniavecného
bremena spočívajúceho v povinnosti žalovaných strpieť uloženie, vedenie a prevádzkovanie vodovodnej
prípojky cez špecifikované nehnuteľnosti alternatívne určenia, že žalobcovia vydržaním nadobudli
právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v povinnosti žalovaných strpieť uloženie, vedenie

a prevádzkovanie vodovodnej prípojky cez špecifikované nehnuteľnosti (konkrétny žalobný návrh je
uvedený v bode 3.1 časť 9 odôvodnenia).

1.2 V žalobe žalobcovia uviedli, že:
(a) žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. KNC 4083 a 4082 v k.ú. C.
(LV č. XXXX pre k.ú. C.) s veľkosťou spoluvlastníckych podielov u každého o veľkosti 1/2 k celku. Na
pozemku parc. č. KNC 4083 je postavená stavba (hospodárska budova) so súp. č. XXX a na pozemku

parc.č.KNC4082jepostavenástavba(rodinnýdom)sosúp.č.XXX,pričomobidvestavbyvpodielovom
spoluvlastníctvežalobcov1/a2/sveľkosťouspoluvlastníckychpodielovukaždéhooveľkosti1/2kcelku,(b) žalobca 3/ je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. KNC 4089 v k.ú. C. (LV č. XXXX pre k.ú. C.). Na
pozemku parc. č. KNC 4089 je postavená stavba (rodinný dom) so súp. č. XXX vo výlučnom vlastníctve
žalobcu 3/,

(c) žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. KNC 4078 v k.ú. C. (LV č. XXXX pre k.ú. C.),
(d) žalovaní 2/ a 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. KNC 4079 v k.ú. C. (LV č. XXXX
pre k.ú. C.) s veľkosťou spoluvlastníckych podielov u každého o veľkosti 1/2 k celku,
(d) žalovaný 4/ je výlučným vlastníkom pozemkov parc. č. KNC 4080, 4187 a 4188 v k.ú. C. (LV č. XXXX
pre k.ú. C.),

(e) žalovaní 5/, 6/ a 7/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. KNC 4203 v k.ú. C. (LV č. XXXX
pre k.ú. C.) s veľkosťou spoluvlastníckych podielov u každého o veľkosti 1/3 k celku,
(f) žalovaní 5/, 8/, 9/, 10/, 11/ a 12/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. KNC 4218 v k.ú. C.
(LV č. XXXX pre k.ú. C.) s veľkosťou spoluvlastníckych podielov u žalovaných 5/, 8/, 9/ a 11/ o veľkosti
2/16 k celku a u žalovaných 10/ a 12/ o veľkosti 2/8 k celku.

1.3 Žalobu skutkovo odôvodnili žalobcovia tým, že:
(1) majú záujem zriadiť vecné bremeno in rem spočívajúce v povinnosti vlastníkov dotknutých pozemkov
strpieť uloženie, vedenie a prevádzkovanie vodovodnej prípojky cez pozemky žalovaných v rozsahu
vyznačenom v geometrickom pláne č. 36635456-140/2019 úradne overenom dňa 08.01.2020 pod č.
G1-566/2019 (ďalej aj „geometrický plán“) v prospech pozemkov vo vlastníctve žalobcov parc. č. KNC

4083 a 4089 a v prospech hospodárskej budovy so súp. č. XXX postavenej na pozemku parc. č. KNC
4083 a rodinného domu so súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. KNC 4089,
(2) vodovodná prípojka, ktorá slúži pre potreby rodinného domu vo výlučnom vlastníctva žalobcu
3/ a rodinného domu v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ a ktorá sa nachádza na časti
pozemkov žalovaných vyznačených v geometrickom pláne bola vybudovaná ešte v 80. rokoch právnymi

predchodcami žalobcov so súhlasom vtedajších majiteľov dotknutých pozemkov, avšak bez zápisu
príslušného vecného bremena do katastra nehnuteľností, ktorým by došlo k úprave práv vlastníkov
vodovodnej prípojky k pozemku,
(3) vlastníkom vodovodnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, pričom ak
je vlastník nehnuteľnosti aj vlastníkom vodovodnej prípojky, tak pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti

prechádza aj vlastníctvo vodovodnej prípojky, a preto sú vlastníkmi vodovodnej prípojky práve
žalobcovia,
(4) vodovodnú prípojku využívali a vykonávali činnosti spojené s jej prevádzkou aj právni predchodcovia
a neskôr žalobcovia dobromyseľne na základe poskytnutého súhlasu s jej vybudovaním a následným
užívaním a prevádzkou vlastníkmi pozemkov, cez ktoré bola právnymi predchodcami žalobcov táto

vodovodná prípojka postavená,
(5) geometrickým plánom č. 36635456-140/2019 úradne overeným dňa 08.01.2020 pod č. G1-566/2019
došlo k zameraniu celej stavby vodovodnej prípojky aj v časti vyššie uvedených pozemkov vo vlastníctve
žalovaných,
(6) žalobcovia a ani ich právny predchodcovia nemajú stavebné povolenie, na základe ktorého bola

stavba tejto vodovodnej prípojky povolená, a preto ide o nepovolenú stavbu v zmysle ustanovenia §
54 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „stavebný zákon“),
(7) vzhľadom na skutočnosť, že vlastníkom vodovodnej prípojky je osoba, ktorá prípojku zriadila
na vlastné náklady, prípadne ak je vlastník nehnuteľnosti aj vlastníkom vodovodnej prípojky, tak toto

vlastníctvo prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti na nového vlastníka nehnuteľnosti, sú
vlastníkmi vodovodnej prípojky práve žalobcovia. Postavená vodovodná prípojka nie je v rozpore
s verejným záujmom, a teda nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany
života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení, pričom jej
prevádzkovaním je zabezpečený jediný zdroj pitnej vody do rodinných domov, ktorých vlastníkmi sú

žalobcovia,
(8) žalobcovia mali záujem dohodou usporiadať pomery medzi žalovanými ako vlastníkmi pozemkov
a žalobcami ako vlastníkmi stavby zriadením vecného bremena in rem, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe vodovodnej prípojky. Žalobcovia sa obrátili na žalovaných so žiadosťou
o uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena, na základe ktorej by došlo k zriadeniu časovo

neobmedzeného vecného bremena in rem spočívajúce v práve uloženia, vedenia a prevádzkovania
vodovodnej prípojky cez pozemky parc. č. KNC 4078, 4079, 4080, 4187, 4188, 4203 a 4218 v rozsahu
vyznačenom v geometrickom pláne vrátane vstupu, prechodu a prejazdu oprávnených z vecného
bremena alebo nimi určených tretích osôb v nevyhnutnej miere a v ktoromkoľvek čase a ročnom obdobís dopravnými prostriedkami, mechanizmami, pešo na zaťažený pozemok za účelom zabezpečenia
prevádzkovaniavodovodnejprípojkyvprospechkaždéhovlastníkapozemkuparc.č.KNC4083a4089a
v prospech hospodárskej budovy so súp. č. XXX na pozemku parc. č. KNC 4083 a v prospech rodinného

domu so súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. 4089,
(9) s niektorými z vlastníkov pozemkov, cez ktoré prechádza vodovodná prípojka v zmysle
geometrického plánu, žalobcovia uzatvorili zmluvu o zriadení vecného bremena, ale žalovaní 1/, 2/, 3/,
10/, 11/ a 12/ vyjadrili nesúhlas so zriadením vecného bremena v zmysle doručenej výzvy,
(10) žalovaný 4/ síce vyjadril svoj súhlas so zriadením vecného bremena, ale vzhľadom na skutočnosť,

že tento je obcou a vecné bremeno in rem má byť zriadené na pozemku obce, žiadal okrem
iného predložiť aj právny titul, na základe ktorého bola predmetná vodovodná prípojka postavená.
Túto dokumentáciu však žalobcovia k dispozícií nemajú, keďže v zmysle stavebného zákona ide o
nepovolenú stavbu alebo aj tzv. čiernu stavbu, a preto so žalovaným 4/ nebolo možné uzatvoriť zmluvu
o zriadení vecného bremena,
(11) žalovaní 5/, 6/ a 7/ sa doposiaľ nevyjadrili, preto žalobcovia majú za to, že k dohode o zriadení

vecného bremena s nimi nedošlo,
(12) žalovaní 8/ a 9/ vyjadrili súhlas so zriadením vecného bremena, ale k uzavretiu dohody nedošlo z
dôvodu nesúhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov pozemkov parc. č. KNC 4218. Žalovaní 8/ a 9/
však uzavreli so žalobcami osobitné zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 21.05.2021 (žalovaný
9/) a zo dňa 04.11.2022 (žalovaný 8/) ohľadne práva k vodovodnej prípojke vo vzťahu k iným pozemkom,

ktorých sú výlučnými vlastníkmi.

1.4 Žalobu s poukazom na ustanovenia § 135c ods. 3, § 151n ods. 1 a 2, § 151o ods. 1, § 134 ods. 1 a 3
Občianskeho zákonníka v spojení s § 54 a § 81 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. a s § 4 ods. 1 a 6 zákona č.
442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov právne

odôvodnili žalobcovia tým, že:
(1a) ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka upravuje prípad neoprávnenej stavby na cudzom
pozemku a súčasne spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Za
neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi
na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom

pozemku,
(1b) cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke
(spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo
umožňujúce zriadenie stavby. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho
zákonníka môže ísť aj o žalobu požadujúcu voči vlastníkovi pozemku zriadenie vecného bremena za

náhradu,
(1c) návrh na inú úpravu vzťahov vlastníka pozemku a vlastníka neoprávnenej stavby než je uvedený
v § 135c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka najmä návrh na zriadenie vecného bremena, ktoré je
nevyhnutné pre výkon vlastníckeho práva k stavbe, môže podať aj vlastník tejto stavby, a to samostatnou
žalobou (R 32/2002),

(1d) súd môže zriadiť vecné bremeno za splnenia podmienok, ktorými sú podanie žaloby, poskytnutie
náhrady a nevyhnutné zaťaženie vlastníka pozemku, pričom vecné bremeno je účelovo zamerané a
súčasne aj obmedzené na nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávnených stavebníkov k stavbe,
a to v zmysle ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
(1e) ak vlastník neoprávnenej stavby podá žalobu na zriadenie vecného bremena na pozemku

žalovaného, ktorý sa nedomáha riešenia vzťahu medzi stranami sporu podľa § 135c ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu tak, že nemôže rozhodnúť ani o
odstránení stavby a ani o jej prikázaní vlastníkovi pozemku, avšak súd nie je viazaný petitom žaloby, čo
sa týka rozsahu zriadenia vecného bremena a náhrady za zriadenie vecného bremena,
(1f) žalobou sa žalobcovia domáhajú usporiadať pomery účastníkov konania tak, že súd zriadi na

predmetné parcely žalovaných časovo neobmedzené vecné bremeno in rem spočívajúce v práve
uloženia, vedenia a prevádzkovania vodovodnej prípojky cez pozemky parc. č. KNC 4078, 4079, 4080,
4187, 4188, 4203 a 4218 v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 36635456-140/2019 vrátane
vstupu, prechodu a prejazdu oprávnených z vecného bremena alebo nimi určených tretích osôb v
nevyhnutnej miere a v ktoromkoľvek čase a ročnom období s dopravnými prostriedkami, mechanizmami,

pešo na zaťažený pozemok za účelom zabezpečenia prevádzkovania vodovodnej prípojky v prospech
vlastníkov pozemkov parc č. KNC 4083 a 4089 a v prospech hospodárskej budovy súp. č. XXX na
pozemku parc. č. KNC 4083 a v prospech rodinného domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. KNC 4089,
a to v rozsahu určenom geometrickým plánom,(1g) vecné bremeno sa zriaďuje za náhradu, ktorú spravidla vyčísľuje znalec, a preto žalobcovia nechali
vypracovať znalecký posudok č. 66/2022 zo dňa 30.09.2022 u znalkyne D. N. T., na základe ktorého
navrhujú zriadiť vecné bremeno za jednorazovú odplatu žalovanému 1/ v sume 112,76 €, žalovanému

2/ v sume 32,93 €, žalovanému 3/ v sume 32,93 €, žalovanému 4/ v sume 33,92 €, žalovanému 5/ v
sume 21,83 €, žalovanému 6/ v sume 18,46 €, žalovanému 7/ v sume 18,46 €, žalovanému 8/ v sume
3,37 €, žalovanému 9/ v sume 3,37 €, žalovanému 10/ v sume 6,74 €, žalovanému 11/ v sume 3,37 €
a žalovanej 12/ v sume 6,74 €,
(2) okrem vyššie uvedených skutočností mali žalobcovia za to, že vzhľadom na skutočnosť, že

vodovodná prípojka bola zriadená v 80. rokoch minulého storočia ich právnymi predchodcami, ktorí
vodovodnúprípojkuzriadilinazákladesúhlasovžalovanýchaleboichprávnychpredchodcov,žalobcovia
nadobudli vecné bremeno in rem vydržaním. V prípade žalobcov išlo o nepretržité a neprerušované
užívanie týchto parciel po dobu viac ako 10 rokov, a to ako zo strany žalobcov, tak aj zo strany ich
právnych predchodcov. Dobromyseľnosť žalobcov je nepochybná, nakoľko bola vodovodná prípojka
postavená s ústnym súhlasom žalovaných alebo ich právnych predchodcov. Žalobcovia splnili všetky

zákonné podmienky na vydržanie vecného bremena in rem, a preto im toto právo patrí aj s ohľadom na
všetky objektívne okolnosti, to znamená z hľadiska, či pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno
s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať mali alebo mohli mať
pochybnosti, že vykonávajú právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

2.1 Žalovaný 4/ vo vyjadrení zo dňa 30.01.2023 k žalobe uviedol, že:
(1) žalobcovia obci nepredložili žiadnu listinu o preukázaní vlastníctva vodovodnej prípojky a ani doklad
s písomným súhlasom pôvodných vlastníkov pozemkov na vybudovanie uvedenej stavby,
(2) parcely parc. č. KNC 4080, 4187 a 4188 (LV č. XXXX) prešli do vlastníctva obce po pozemkových
úpravách, sú to cesty určené na prístup k jednotlivým parcelám v tejto lokalite. Podľa ustanovenia §

11 ods. 20 zákona 330/1991 Z. z. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemky určené na
spoločné zariadenia a opatrenia nemožno scudziť ani zaťažiť. Možno ich použiť len na účely upravené
osobitným predpisom. Toto obmedzenie sa vyznačí v katastri nehnuteľností na základe rozhodnutia o
schválení vykonania projektu pozemkových úprav. Okresný úrad môže rozhodnutím obmedzenie zrušiť,

ak je to potrebné pre rozvoj územia a v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou; podmienkou je
zachovanie prístupu k pozemkom a zachovanie funkcií vodohospodárskych zariadení. Obmedzenie
sa nevzťahuje na zaťaženie pozemkov, ak ide o budovanie inžinierskych sietí, pričom zaťaženie z
tohto dôvodu nesmie obmedziť účel spoločného zariadenia a opatrenia; to platí aj pre územia, kde boli
pozemkové úpravy vykonané. Uvedený zákon síce hovorí, že obmedzenie sa nevťahuje na zaťaženie

pozemkov, ak ide o budovanie inžinierskych sietí, ale zaťaženie z tohto dôvodu nesmie obmedziť
účel spoločného zariadenia. To znamená, že obec by zápisom vecného bremena bola do budúcna
obmedzená pri výstavbe miestnej komunikácie, nakoľko nie je známe, v akej hĺbke sa vodovodné
potrubie reálne nachádza,
(3) vyzýva žalobcov na základe zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách k legalizácii vodnej stavby, nakoľko

sa jedná o čiernu stavbu. V prvom rade si žalobcovia musia dať vypracovať projektovú dokumentáciu
a na Okresný úrad Detva, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna vodná správa, podať žiadosť
o dodatočné stavebné povolenie. Účastníkmi konania budú všetci žalovaní, ktorí si budú môcť stanoviť
podmienky na zápis vecného bremena. Obec bez legalizácii vodnej stavby nemôže dať súhlas k zápisu
vecného bremena, pretože by tým obci do budúcna bola znemožnená výstavba potrebnej miestnej

komunikácii a náklady na prekládku, prípadne náhradu vzniknutej škody na vodovodnej prípojke by
musela znášať obec,
(4) uvedené pozemky sú určené ako spoločné zariadenia, využívajú sa ako prístupové cesty k
jednotlivým pozemkom, kde sa pohybujú ťažké poľnohospodárske stroje ich vlastníkov alebo nájomcov.
V prípade, že by technika spôsobila škodu na uvedenej vodovodnej prípojke, obec by sa dostala do

patovej situácie, ako vyriešiť vzniknutý spor,
(5) vodovodná prípojka vedie z neverejného zdroja pitnej vody bez povolenia na odber pitnej vody a
bez hydrogeologického prieskumu.

2.2 Žalovaní 1/, 2/, 3/, 5/, 6/, 7/, 9/ a 12/ v samostatných, ale obsahovo totožných vyjadreniach k žalobe

uviedli, že:
(1) namietajú tvrdenie o vlastníctve vodovodnej prípojky. Žiadnym dôkazom predloženým k žalobe
nebolo preukázané, že by žalobcovia boli vlastníkmi vodovodnej prípojky,(2) prípojka vedie od studne, ktorej výdatnosť v dnešnej dobe nepostačuje na zásobovanie vodou pre
viaceré rodinné domy,
(3) podľa ich vedomostí sa jedná o stavebným úradom nepovolenú stavbu, preto ani žalobcovia nevedia

predložiť žiadne doklady k nej, preto je potrebné preukázať, kto ju reálne staval, z koho peňazí bola
postavená, inak nie je možné zistiť vlastníka a stavebníka. Či sú žalobcovia vôbec vlastníkmi stavby
(vodovodnej prípojky) je základná podmienka na posúdenie toho, či sú aktívne legitimovaní pre podanie
takejto žaloby,
(4) žalobcovia nijako nepreukázali udelenie súhlasu k výstavbe prípojky na všetkých pozemkoch, pričom

podľa ich informácie nebol daný súhlas od všetkých vtedajších vlastníkov,
(5) z kópie geometrického plánu, ktorý majú (kópia nie je dobre čitateľná) im nie je úplne zrejmé, aká
je šírka pásu od stredu vodovodnej prípojky. Namietajú preto navrhovaný rozsah jeho zriadenia, ktorý
považujú za neprimeraný,
(6) žalobcovia žiadajú právo prechodu, prejazdu cez celé pozemky, čo nie je nevyhnutný rozsah
zriadenia vecného bremena,

(7) odplata podľa znaleckého posudku je vypočítaná len vo vzťahu k častiam pozemkov podľa
geometrického plánu a nie vo vzťahu k celým pozemkom, ktoré by mali byť zaťažené právom prechodu
a prejazdu,
(8) podľa formulácie vecného bremena v petite žaloby toto má byť zriadené ako vecné bremeno in rem
v prospech pozemkov a nie stavieb. Preto je na zvážení, či je vôbec pre vlastníkov pozemkov vecné

bremeno potrebné a nevyhnutné, či je tu odôvodniteľný zásah do vlastníckych práv žalovaných ako
vlastníkov pozemkov, keď ani nie je zrejmé využitie vodovodnej prípojky na pozemkoch, ktorá nedokáže
zásobovať vodou v dostatočnej miere ďalšie dva domy, či iné stavby na pozemkoch žalobcov,
(9) znalecký posudok ohodnocuje vecné bremeno len na častiach pozemkov, pričom vecné bremeno by
malo pri výkone práv práva prechodu, prejazdu zaťažovať celé pozemky. Namietajú preto, že žalobcovia

chcú zriadiť vecné bremeno v časti aj bez náhrady s čím nesúhlasia. Namietajú aj znalecký posudok,
ktoré neberie pri jednotlivých pozemkoch do úvahy, kadiaľ by malo vecné bremeno viesť, keď pri
niektorých pozemkoch je vedené stredom pozemku a pri takom riešení treba aj zvážiť, či vecné bremeno
neznehodnotí pozemok v takej miere, že zvyšok pozemku je už nepoužiteľný,
(10)zúzemnoplánovacejinformáciejezrejmé,žeaktuálnejevytváranýnovýúzemnýplán,t.j.vpriebehu

času sa môže zmeniť charakter zaťažovaných pozemkov, čím môže vzrásť ich hodnota a zmeniť sa
spôsob užívania. Dané nie je nijako reflektované pri určovaní náhrady pre žalovaných,
(11) žalobcovia nepreukázali, že sú aktívne legitimovaní, keď nepreukázali vlastníctvo k vodovodnej
prípojke. Vecné bremeno zriaďované aj podľa § 135 ods. 3 Občianskeho zákonníka musí byť zriaďované
len v nevyhnutnom rozsahu a za odplatu. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o nepovolenú stavbu

a nie je ani zrejmé, či bude niekedy povolená, nie je preukázaná aj vhodnosť riešenia a zriaďovania
práv v prospech nehnuteľností žaloby na úkor vlastníckeho práva žalovaných. Na strane žalobcov musí
byť daná odôvodniteľná a rozumná potreba s prihliadnutím na využiteľnosť stavby, na jej potrebnosť
pre žalobcov. Ustanovenie § 135 ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje usporiadanie vzťahov medzi
vlastníkmi stavby a vlastníkom pozemku inak, keď zriadenie vecného bremena nemusí byť vždy účelné,

vhodné a rešpektujúce aj práva vlastníka pozemku. V situácii, keď vodovodná prípojka je čiernou
stavbou, keď jej použiteľnosť, aj teraz aj v budúcnosti, je pre žalobcov veľmi otázna, je zriaďovanie
vecného bremena a obmedzovanie práv tretích osôb v prospech žalobcov nevyvážené a nerešpektujúce
vlastnícke právo žalovaných,
(12) nie je vôbec preukázané a isté, že k výstavbe prípojky dali súhlas všetci vtedajší vlastníci pozemkov.

Vydržanie prichádza do úvahy len pokiaľ je oprávnený dobromyseľný po určitú dobu pri využívaní svojho
práva, že toto právo s prihliadnutím na všetky okolnosti (skúmajúc ich objektívne) nadobudol. Naplnenie
predpokladov na vydržanie vecného bremena žalobcovia nepreukázali a majú za to, že ani nie sú
naplnené.

2.3.1 Žalovaný 8/ vyjadril súhlas so žalobou žalobcov.

2.3.2 Žalovaná 10/ najskôr v priebehu konania vyjadrila súhlas so žalobou žalobcov, až na pojednávaní
dňa 09.02.2024 uviedla, že mení svoje stanovisko a pripája k ostatným žalovaným a nesúhlasí so
žalobou s tým, že zdroj pitnej vody si majú žalobcovia zriadiť na vlastnom pozemku.

2.3.3Žalovaná11/najskôrvpriebehukonaniavyjadrilanesúhlassožaloboužalobcov,ažnapojednávaní
dňa 09.02.2024 prostredníctvom splnomocneného zástupcu uviedla, že súhlasí so zriadením vecnéhobremena s podmienkou, že znalecký posudok bude aktualizovaný, aby náhrada za zriadenie vecného
bremena bola adekvátna.

3.1 Žalobcovia v replike zo dňa 21.04.2023 uviedli, že všetky doručené vyjadrenia žalovaných sú
takmer totožné, pričom žalobcovia s nimi v celom ich znení nesúhlasia, nakoľko obsahujú zavádzajúcu
argumentáciu a špekulatívne tvrdenia bez právneho základu alebo iného dôkazu. Žalobcovia v
podrobnostiach argumentovali, že:
(1) argumentácia žalovaných je založená na jedinej skutočnosti, a to že žalobcovia neprikladajú dôkaz

preukazujúci ich vlastnícke právo k danej vodovodnej prípojke. Vzhľadom na uvedené žalobcovia
prikladajú notársku zápisnicu Nz 542/02 zo dňa 04.11.2002 (ďalej aj „notárska zápisnica“), na základe
ktorej N. B., nar. XX.XX.XXXX a pani P. B., M. T., nar. XX.XX.XXXX (t.j. starí rodičia žalobcov 1/ a
2/, resp. rodičia žalobcu 3/) darovali žalobcom 1/ a 2/ nehnuteľnosti uvedené v notárskej zápisnici do
ich podielového spoluvlastníctva. Notárska zápisnica okrem iného obsahuje aj zmienku, že vonkajšou
úpravou darovaného rodinného domu so súp. č. XXX v k. ú. C. je aj vodovodná prípojka a vodovodná

prípojka do hospodárskej budovy. Zároveň rodinný dom, ktorý je rovnako súčasťou notárskej zápisnice,
bol postavený ešte v 30-tych rokoch minulého storočia, a teda pred 01.10.1976, a z tohto dôvodu sa k
nemu nezachovala žiadna pôvodná dokumentácia,
(2) rovnako tak aj rodinný dom so súp. č. XXX v k. ú. C. patriaci do výlučného vlastníctva žalobcu
3/ bol nadobudnutý na základe osvedčenia o vydržaní Nz 58/2000 zo dňa 17.03.2000 (ďalej aj

„osvedčenie o vydržaní“), pričom toto osvedčenie o vydržaní iba deklarovalo darovanie rodinného domu
žalobcovi3/jehorodičmi.Skutočnosť,žeuvedenýrodinnýdombolstavboupostavenoupred01.10.1976
konštatovala aj Obec Dúbravy, a to v listine o určení súpisného čísla zo dňa 20.03.2000,
(3) už v žalobe uviedli, že stavba vodovodnej prípojky je postavená na cudzích pozemkoch a jej výstavba
bola vykonaná bez príslušných rozhodnutí stavebného úradu a bez stavebného povolenia. Žalovaní

argumentujú, že vodovodná prípojka je nedovolená stavba, a to v zmysle ustanovení zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Túto skutočnosť žalobcovia nikdy nepopierali a práve
na tomto právnom základe podali žalobu v zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože v
prípade, ak by išlo o tzv. legálnu stavbu, žalobcovia by nemali aktívnu vecnú legitimáciu na podanie
žaloby, v rámci ktorej má súd usporiadať vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby a

najmä zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. V
aktuálnej situácií žalobcovia nemajú možnosť zlegalizovať túto vodovodnú prípojku. V zmysle § 58 ods.
1 stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné
právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu, pričom
následne § 139 ods. 1 stavebného zákona určuje, že pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“

použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu
rozumie aj právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou. Preto nie je
možné od žalobcov požadovať, aby prioritne zlegalizovali vodovodnú prípojku, stavbu postavenú dávno
pred rokom 1976, bez toho, aby mali k uvedeným pozemkom žalovaných zriadené vecné bremeno,
(4) právnym dôvodom žaloby v zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka je zriadenie vecného

bremena a následná legalizácia vodovodnej prípojky, pričom v tejto súvislosti nemožno vylúčiť ani tú
skutočnosť, že došlo k vydržaniu vecného bremena zodpovedajúcemu právu stavby zo strany vlastníka
stavby. Žalobcovia nadobudli rodinné domy
darovaním a vydržaním, pričom vzhľadom na obsah predložených dokumentov a v zmysle eventuálneho
žalobného návrhu žalobcov, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že žalobcovia dobromyseľne nadobudli

vydržaním vecné bremeno in rem ako oprávnení z vecného bremena spočívajúce v povinnosti
žalovaných ako vlastníkov pozemkov strpieť zriadenie ochranného pásma a uloženie, vedenie a
prevádzkovanie cez nehnuteľnosti uvedené v dieloch 1, 2, 3, 11, 12, 13 a 16 geometrického plánu
č. 36635456-140/2019 v rozsahu vyznačenom v tomto geometrickom pláne vrátane práva vstupu,
prechodu a prejazdu oprávnených z vecného bremena alebo nimi určených tretích osôb v nevyhnutnej

miere a v ktoromkoľvek čase a ročnom období s dopravnými prostriedkami, mechanizmami, pešo na
zaťažený pozemok za účelom zabezpečenia prevádzkovania vodovodnej prípojky,
(5)zaviacako50rokovprávnipredchodcoviažalovanýchadokoncaanisamižalovanínikdynenamietali
a ani nežiadali odstránenie vodovodnej prípojky z ich pozemkov a jej uloženie na svojich pozemkoch
akceptovali, pričom žalobcovia a ani ich právni predchodcovia nikdy nemali problém s údržbou tejto

vodovodnej prípojky. Tieto práva v súvislosti s vodovodnou prípojkou na základe ústnej dohody s
právnymi predchodcami žalovaných vykonávali počas obdobia viac ako polstoročia dobromyseľne
právnymi predchodcami žalobcov a následne žalobcami bez toho, aby boli vo výkone týchto práv
kýmkoľvek rušení, pričom domnelým titulom vydržania žalobcov 1/ a 2/ je práve notárska zápisnica Nz542/02 zo dňa 04.11.2002, a preto títo žalobcovia vydržali vecné bremeno najneskôr ku koncu roka 2002
a domnelým právnym titulom žalobcu 3/ je osvedčenie o vydržaní Nz 58/2000 zo dňa 17.03.2000, a
preto žalobca 3/ vydržal toto vecné bremeno najneskôr ku koncu roku 2000,

(6) argumentáciu žalovaných o nedostatočnej výdatnosti studne, na ktorú je vodovodná prípojka
napojená, považujú za absolútne špekulatívnu a ničím nepodloženú, nakoľko predmetné nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaných sú na tento zdroj vody napojené už viac ako polstoročia, pričom žalobcovia
nikdy neevidovali žiadny problém so zásobovaním vody do ich domácností. Žalobcovia majú za to, že
toto tvrdenie zo strany žalovaných je pre účely zriadenia vecného bremena absolútne bezpredmetné,

(7) nie je pravda, že žalobcovia chcú užívať v rámci vecného bremena pozemky žalovaných v celistvosti,
nakoľko žalobcovia žiadajú zriadiť vecné bremeno len v časti ochranného pásma, tak ako to vyplýva
aj zo znaleckého posudku a aj geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/2019, pričom ide iba o šírku
ochranného pásma v zmysle zákonných ustanovení a noriem Úradu pre normalizáciu, metrológiu a
skúšobníctvo SR, odbor technickej normalizácie. V tomto rozsahu je aj pripravený znalecký posudok
č. 66/2022 zo dňa 30.09.2022, ktorý ohodnotil odplatné zriadenie vecného bremena v tomto rozsahu,

pričom žalobcovia vo zvyšnej časti jednotlivé pozemky užívať nebudú, a preto domnienka žalovaných,
že odplatné zriadenie vecného bremena by malo brať do úvahy užívanie celého pozemku je opätovne
bez akejkoľvek právnej relevancie,
(8) napriek skutočnosti, že žalobcovia majú za to, že ich žalobný návrh je dostatočne určitý a
vykonateľný, z dôvodu právnej istoty pre prípadné účely katastra nehnuteľností však týmto podaním

navrhujú zmenu žalobného návrhu za účelom jeho bližšej špecifikácie v časti zriadenia ochranného
pásma a vecného bremena in rem viazaného na stavby postavené na uvedených nehnuteľnostiach, a
to konkrétne zriadenie vecného bremena in rem v prospech stavby rodinného domu súp. č. XXX na
pozemku parc. č. KNC 4082 a stavby hospodárskej budovy súp. č. XXX na pozemku parc. č. KNC 4083
(obidve na LV č. XXXX pre k.ú. C.) a v prospech stavby rodinného domu súp. č. XXX na pozemku parc.

č. KNC 4089 (na LV č. XXXX pre k.ú. C.). Žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
Vzhľadom k tomu, že vo veci samej ešte nebolo vykonávané žiadne dokazovanie, nie je daná žiadna
zákonná prekážka, ktorá by bránila pripusteniu zmeny, resp. upresneniu žalobného návrhu tak, ako ju
žalobcovia požadujú,
(9) na základe uvedeného sa žalobcovia vo veci samej domáhali, aby súd:

(a) zriadil v prospech stavby rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele registra „C“ s parc.
č. 4089 zapísanej a evidovanej Okresným úradom Detva - katastrálnym odborom, okres C., obec C.,
katastrálne územie C. na liste vlastníctva č. XXXX a v prospech stavby rodinného domu so súp. č.
XXX postavenej na parcele registra „C“ s parc. č. 4082 a stavby hospodárskej budovy so súp. č. XXX
postavenej na parcele registra „C“ s parc. č. 4083 obe zapísané a evidované Okresným úradom Detva

- katastrálnym odborom, okres C., obec C., katastrálne územie C. na liste vlastníctva č. XXXX vecné
bremeno in rem spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku:
(I) vedeného Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom pre okres C., obec C., k. ú. C., evidovanej
na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. 4078 o výmere 4.878 m2, druh pozemku
trvalý trávny porast v rozsahu dielu 1 vyznačenom v geometrickom pláne č. 36635456-140/2019,

(II) vedeného Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom pre okres Detva, obec C., k. ú. C.,
evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. 4079 o výmere 4.878
m2, druh pozemku trvalý trávny porast v rozsahu dielu 2 vyznačenom v geometrickom pláne č.
36635456-140/2019,
(III) vedeného Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom pre okres C., obec C., k. ú. C.,

evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“ parc. č. 4080 o výmere 2.574 m2, druh
pozemku ostatná plocha, parc. č. 4187 o výmere 3.370 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcely
registra „C“ parc. č. 4188 o výmere 3.335 m2, druh pozemku ostatná plocha v rozsahu dielu 3, 11 a 12
vyznačenom v geometrickom pláne č. 36635456-140/2019,
(IV) vedeného Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom pre okres Detva, obec C., k. ú. C.,

evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. 4203 o výmere 6.000
m2, druh pozemku trvalý trávny porast v rozsahu dielu 13 vyznačenom v geometrickom pláne č.
36635456-140/2019,
(V)vedenéhoOkresnýmúradomDetva,katastrálnymodborompreokresC.,obecC.,k.ú.C.,evidovanej
na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. 4218 o výmere 470 m2, druh pozemku

trvalý trávny porast v rozsahu dielu 16 vyznačenom v geometrickom pláne č. 36635456-140/2019,
(VI) strpieť zriadenie ochranného pásma a uloženie, vedenie a prevádzkovanie vodovodnej prípojky,
vrátane práva vstupu, prechodu a prejazdu oprávnených z vecného bremena alebo nimi určených
tretích osôb v nevyhnutnej miere a v ktoromkoľvek čase a ročnom období s dopravnými prostriedkami,mechanizmami, pešo na zaťažený pozemok za účelom zabezpečenia prevádzkovania vodovodnej
prípojky,
(b) vecné bremeno sa zriaďuje na dobu neurčitú,

(c) žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným jednorazovú odplatu za zriadenie
vecného bremena najneskôr do 7 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám žalovaných, a to
žalovanému 1/ v sume 112,76 €, žalovanému 2/ v sume 32,93 €, žalovanému 3/ v sume 32,93 €,
žalovanému 4/ v sume 33,92 €, žalovanému 5/ v sume 21,83 €, žalovanému 6/ v sume 18,46 €,
žalovanému7/vsume18,46€,žalovanému8/vsume3,37€,žalovanému9/vsume3,37€,žalovanému

10/ v sume 6,74 €, žalovanému 11/ v sume 3,37 € a žalovanej 12/ v sume 6,74 €,
(d) žalovaní 1/ až 12/ sú povinní žalobcom 1/ až 3/ nahradiť spoločne a nerozdielne trovy konania
v rozsahu 100% s tým, že ak z objektívnych dôvodov nemožno vyhovieť prvému žalobnému návrhu
alternatívne žalobcovia navrhli v zmysle tvrdeného vydržania vecného bremena in rem, aby súd:
(a) určil, že výlučný vlastník stavby rodinného domu so súp. č. XXX postaveného na parcele registra
„C“ s parc. č. 4089 zapísanej a evidovanej Okresným úradom Detva - katastrálnym odborom, okres C.,

obec C., katastrálne územie C. na liste vlastníctva č. XXXX a podieloví spoluvlastníci stavby rodinného
domu so súp. č. XXX postavenej na parcele registra „C“ s parc. č. 4082 a stavby hospodárskej budovy
so súp. č. XXX postavenej na parcele registra „C“ s parc. č. 4083 obe zapísané a evidované Okresným
úradom Detva - katastrálnym odborom, okres C., obec C., katastrálne územie C. na liste vlastníctva č.
XXXX nadobudli vydržaním na dobu neurčitú vecné bremeno in rem ako oprávnení z vecného bremena,

spočívajúce v povinnosti vlastníkov pozemku:
(I) vedeného Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom pre okres Detva, obec C., k. ú. C.,
evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. 4078 o výmere 4.878
m2, druh pozemku trvalý trávny porast v rozsahu dielu 1 vyznačenom v geometrickom pláne č.
36635456-140/2019,

(II) vedeného Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom pre okres Detva, obec C., k. ú. C.,
evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. 4079 o výmere 4.878
m2, druh pozemku trvalý trávny porast v rozsahu dielu 2 vyznačenom v geometrickom pláne č.
36635456-140/2019,
(III) vedeného Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom pre okres Detva, obec Dúbravy, k. ú.

C., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“ parc. č. 4080 o výmere 2.574 m2,
druh pozemku ostatná plocha, parc. č. 4187 o výmere 3.370 m2, druh pozemku ostatná plocha, parc.
č. 4188 o výmere 3335 m2, druh pozemku ostatná plocha v rozsahu dielu 3, 11 a 12 vyznačenom v
geometrickom pláne č. 36635456-140/2019,
(IV) vedeného Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom pre okres C., obec C., k. ú. C.,

evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. 4203 o výmere 6.000
m2, druh pozemku trvalý trávny porast v rozsahu dielu 13 vyznačenom v geometrickom pláne č.
36635456-140/2019,
(V) vedeného Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom pre okres Detva, obec C., k. ú.
C., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. 4218 o výmere 470

m2, druh pozemku trvalý trávny porast v rozsahu dielu 16 vyznačenom v geometrickom pláne č.
36635456-140/2019,
(VI) strpieť zriadenie ochranného pásma a uloženie, vedenie a prevádzkovanie vodovodnej prípojky cez
nehnuteľnosti uvedené v dieloch 1, 2, 3, 11, 12, 13, a 16 geometrického plánu č. 36635456-140/2019
v rozsahu vyznačenom v tomto geometrickom pláne vrátane práva vstupu, prechodu a prejazdu

oprávnenýchzvecnéhobremenaalebonimiurčenýchtretíchosôbvnevyhnutnejmiereavktoromkoľvek
čase a ročnom období s dopravnými prostriedkami, mechanizmami, pešo na zaťažený pozemok za
účelom zabezpečenia prevádzkovania vodovodnej prípojky,
(b) žalovaní 1/ až 12/ sú povinní žalobcom 1/ až 3/ nahradiť spoločne a nerozdielne trovy konania v
rozsahu 100 %.

4.1 Žalovaní 1/, 2/, 3/, 5/, 6/, 7/, 9/, 11/ a 12/ v samostatných, ale obsahovo totožných duplikách k replike
žalobcov uviedli, že:
(1) zotrvávajú na námietke, že žalobcovia nepreukázali vlastníctvo vodovodnej prípojky ani na základe
predložených listín,

(2) v predloženej notárskej zápisnici o darovacej zmluve sa spomínajú dokonca dve vodovodné prípojky,
ale nie je uvedené, na akých pozemkoch sa nachádzajú, súčasne sa v notárskej zápisnici spomína aj
studňa, takže sa môže jednať o prípojky zo studne pri darovanom dome, ktoré vedú jedna do domua jedna do hospodárskej budovy, preto notárska zápisnica nie je dostatočným dokladom o preukázaní
vlastníctva žalobcov k vodovodnej prípojke,
(3) podľa ich vedomostí vodovodná prípojka zo studne na pozemku parc. č. 4218 bola budovaná v čase,

keď už domy žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, stáli, preto namietali aj tvrdenie žalobcov o
spoločnom vybudovaní prípojky a rodinného domu súp. č. XXX,
(4) žalobcovia v žalobe uviedli, že vodovodná prípojka bola budovaná v 80. rokoch, t.j. neskôr ako boli
postavené rodinné domy, preto je zrejmé, že domy museli používať iné vodovodné prípojky a iné zdroje
pitnej vody v čase postavenia vodovodnej prípojky, pokiaľ boli tieto domy budované v 30. rokoch,

(5) pokiaľ žalobcovia v žalobe tvrdili, že vodovodná prípojka vedúca zo studne na pozemku parc. č. 4218
slúži pre dom, v notárskej zápisnici sa spomína iná studňa, pričom je pravdepodobné, že sa využívala aj
predom,pretojeotázne,čizriaďovanievecnéhobremenanauloženievodovodnejprípojkykdomu,ktorý
je zásobený vodou z inej studne je odôvodniteľný z hľadiska, o aký značný zásah do ich vlastníckeho
práva sa jedná, pretože ak pre domy žalobcov sporná vodovodná prípojka nie je potrebná, neexistuje
dôvod na zriadenie vecného bremena,

(6) z geometrického plánu nie je možné posúdiť šírku pásu a rozsah pozemkov, ktoré majú byť zaťažené
vecným bremenom, žalobcovia neuvádzajú šírku pásu ani v replike, len odkazujú na zákonné ochranné
pásma,
(7) z hľadiska zmeny žaloby je diskutabilné, či vecné bremeno zaťažuje celé pozemky alebo len ich
časti podľa geometrického plánu, pričom po úprave žalobného návrhu vo vzťahu k uloženiu vodovodnej

prípojky a ochranného pásma úplne vypadol odkaz na rozsah podľa geometrického plánu,
(8) žalobcovia vydržanie vecného bremena opierajú len o notársku zápisnicu ako právny úkon, od
ktorého odvodzujú svoju dobromyseľnosť, ale notárska zápisnica nehovorí nič o vecnom práve uloženia
vodovodnej prípojky, preto s poukazom na rozhodnutia najvyššieho súdu (uznesenia NS SR sp. zn.
3Cdo/37/2018 zo dňa 16.10.2018, sp. zn. 4Cdo/110/2010 zo dňa 26.04.2012, sp. zn. 5Cdo/210/2019 zo

dňa 12.08.2021 a sp. zn. 4Cdo/91/2021 zo dňa 25.05.2022) uviedli, že je nevyhnutné, aby žalobcovia
opísali aj okolnosti týkajúce sa právneho titulu ako úkonu, od ktorého odvodzujú svoju dobrú vieru, že
im deklarované právo vecného bremena patrí, ďalej že ich dobrá viera trvala počas celej vydržacej doby
a od ktorého dňa plynie, pričom vzhľadom na rôzne tvrdenia žalobcov nie je zrejmé, od akého právneho
titulu odvodzujú svoju dobromyseľnosť,

(9) zotrvávajú na námietke, že nie všetci vlastníci pozemkov dali v minulosti súhlas na vybudovanie
vodovodnej prípojky,
(10) v prípade pozemkov, pri ktorých vedie vecné bremeno stredom pozemku nie je pri určovaní odplaty
zohľadnené, do akej miery sa znižuje hodnota zvyšného pozemku, keď odplata v takýchto prípadoch
nemôže zohľadňovať len metre štvorcové zaťaženého pozemku, ale aj znehodnotenie zvyšku pozemku.

4.2 Žalovaný 4/ v duplike zo dňa 15.05.2023 uviedol, že:
(1) nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že v prejednávanom spore nie sú žiadne pochybnosti o
dobromyseľnom nadobudnutí vecného práva in rem vydržaním, ktoré spočíva v povinnosti žalovaných
ako vlastníkov pozemkov strpieť zriadenie ochranného pásma a uloženie, vedenie a prevádzkovanie

vodovodnej prípojky cez predmetné nehnuteľnosti v príslušných dieloch geometrického plánu,
(2) naopak existujú pochybnosti o vydržaní vecného bremena, pretože nie sú splnené základné
predpoklady vydržania, t.j. oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý
predmet vydržania,
(3) žalobcovia nepreukázali vstup do držby ani existujúci právny dôvod na vydržanie z titulu ústnej

dohody s právnymi predchodcami (kto ju uzavrel a kedy) a pokiaľ sa odvolávajú na domnelý titul
vydržania v podobe notárskej zápisnice, tento absolútne neobstojí, pretože neobsahuje žiadnu zmienku
ohľadne vecného bremena, preto žalobcovia nemohli byť dobromyseľní ohľadne existencie právneho
dôvodu vydržania, teda nemohlo ísť o oprávnenú držbu,
(4) predmetné pozemky parc. č. 4080, 4187 a 4188 v jeho vlastníctve vznikli až v roku 2015 na základe

pozemkových úprav, ide teda o nové pozemky, ktoré nemohli byť predmetom vydržania,
(5) pokiaľ žalobcovia poukazujú na ustanovenie § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka v danom
prípade sa jedná o nelegálnu stavbu a súčasne stavbu neoprávnenú postavenú na cudzom pozemku,
pričom žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali súhlas vtedajších majiteľov dotknutých pozemkov
na výstavbu vodovodnej prípojky ani ich súhlas so zriadením vecného bremena,

(6) zápisom vecného bremena by došlo k jeho obmedzeniu pri výstavbe miestnej komunikácie a
zriadením vecného bremena sa zníži hodnota majetku obce,
(7) zriadenie vecného bremena nie je namieste aj z dôvodu, že vodovodná prípojka vedie z neverejného
zdroja pitnej vody,(8) zriadenie vecného bremena k stavbe na cudzom pozemku je mimoriadne opatrenie, ktoré pripadá do
úvahy len výnimočne v prípade, že odstránenie stavby na cudzom pozemku by nebolo účelné, pričom
v danom prípade by vecné bremeno zaťažilo až 12 vlastníkov pozemkov a spravodlivé sa javí chrániť

práva vlastníkov pozemkov a nie právo vlastníkov stavby, pretože títo majú možnosť zabezpečiť si
dodávku vody aj iným spôsobom bez zaťaženie vlastníkov cudzích pozemkov.

5. Na základe výzvy súdu na doplnenie skutkových tvrdení žalobcovia v písomnom podaniach zo dňa
16.10.2023 a zo dňa 14.11.2023 uviedli, že:

(1) na pozemku v blízkosti rodinného domu so súp. č. XXX je studňa, ktorá však nie je zdrojom pitnej
vody. Táto studňa nie je žiadnym spôsobom zabezpečená pred znečistením, pričom na ňu nie je
napojené žiadne čerpadlo a k dispozícií je iba ručné ťahanie vody. Táto studňa slúži iba na zavlažovanie
rastlín, ktoré si žalobcovia na pozemku dopestujú, ale v žiadnom prípade neslúži a nemôže slúžiť ako
zdroj pitnej vody,
(2) v 70. rokoch, keď sa staval rodinný doma so súp. č. 328 najskôr bol postavený dom a až potom sa

hľadal zdroj pitnej vody, ktorým bola predmetná vodovodná prípojka. Svedkom tejto výstavby bol práve
žalobca 3/, ktorého výsluch navrhujú vykonať,
(3) nesúhlasia s tvrdením, že zriadením vodovodnej prípojky sa žalovaným sťaží ich prístup k
pozemkom, pretože zriadením vecného bremena sa fakticky stav žiadnym spôsobom nezmení, iba sa
právny stav upraví podľa faktického stavu, nakoľko vodovodná prípojka už niekoľko desaťročí na týchto

parcelách je umiestnená a do dnešného dňa ani len jeden raz žalovaní neboli na svojich vlastníckych
právach týmto umiestnením vodovodnej prípojky obmedzení, keď z tohto dôvodu navrhujú vykonať aj
výsluch žalobcov 1/ a 2/,
(4) sporná vodovodná prípojka má zdroj vody v studni nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. KNC 4218
v k.ú. C., obec Iviny nie je žiadnym spôsobom napojená na verejný vodovod pod správou vodárni, a

preto všetci jej obyvatelia sú odkázaní na svoje vlastné studne ako zdroj pitnej vody,
(5) na túto studňu sa v 70. rokoch pripojili právni predchodcovia žalobcov po ústnej dohode, pričom
súhlas udelili aj manželia X. a P. B., teda rodičia žalovanej 12/ a manželia N. a F. T., teda rodičia
žalovaného 8/, nakoľko táto studňa sa nachádzala v tesnej blízkosti ich rodinných domov, pričom odkedy
právni predchodcovia postavili vodovodnú prípojku až do dnešného dňa nerušene užívajú túto studňu.

Išlo iba o ústny súhlas, pričom uvedené manželské páry pomáhali právnym predchodcom žalobcom
a aj samotnému žalobcovi 3/ s výstavbou vodovodnej prípojky, pričom vzhľadom na túto skutočnosť
žalobcovia opakovane navrhujú výsluch žalobcu 3/ ako aj výsluch pani F. T., ktorá ako jediná z vyššie
uvedených manželských párov stále žije.

6.1 Podľa § 139 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), žalobca môže počas konania so
súhlasom súdu meniť žalobu.

6.2 Podľa § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola

zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

6.3 O návrhu žalobcov na pripustenie zmeny žaloby rozhodol súd na pojednávaní dňa 09.02.2024 tak,
že uznesením pripustil zmenu žaloby podľa podania žalobcov zo dňa 21.04.2023. Žalobcovia v priebehu
konania oproti pôvodnému petitu žaloby písomným podaním zo dňa 21.04.2023 navrhli pripustenie

zmeny žaloby, v ktorom namiesto pôvodného znenia navrhli zriadenie sporného vecného bremena v
prospech stavieb (rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parc. č. KNC 4089 v k.ú. C., rodinný dom súp.
č. XXX na pozemku parc. č. KNC 4082 v k.ú. C. a hospodárska budova súp. č. XXX na pozemku parc.
č. KNC 4083 v k.ú. C.) namiesto zriadenia vecného bremena v prospech pozemkov (pozemky parc. č.
KNC 4089 a 4083 v k.ú. C.). Nakoľko výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom aj pre konanie

o zmenenej žalobe a zmenou žaloby nedôjde ani k zmene vecnej alebo kauzálnej príslušnosti súdu, súd
zmenu žaloby pripustil. Proti uzneseniu o pripustení zmeny žaloby nie je odvolanie prípustné.

7.1 Súd prejednal spor na pojednávaní dňa 09.02.2024 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcov
a žalovaných 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 9/, 10/ a 12/, pričom právny zástupca žalobcov a žalovaní boli na

pojednávanie predvolaní riadne a včas. Na pojednávaní sa osobne zúčastnili aj žalobcovia 1/ a 3/. Súd
prejednal spor v neprítomnosti žalovaných 2/, 7/, 8/ a 11/, ktorí boli predvolaní riadne a včas, svoju
neúčasť ospravedlnili, nežiadali z vážneho dôvodu o odročenie pojednávania, pričom žalovaný 2/ a
žalovaná 11/ boli na pojednávaní zastúpení splnomocneným zástupcom.7.2 Na pojednávaní dňa 09.02.2024 vykonal súd dokazovanie výsluchom žalobcu 1/, ktorý uviedol, že
dôvodom, prečo chce na dotknutých pozemkoch vecné bremeno, je to, že keď sa v 90. rokoch menili

elektrické stĺpy, tak im vodovod pretrhli, preto do budúcna chce, aby vedeli, že tadiaľ ide vodovod.
Prebehlo u nich už sceľovanie pozemkov a sú tu aj noví možní vlastníci s tým, aby im oni nepreťali
vodovod. Už sa to stalo, nie im. Všetko riešil s tým, že všetci súhlasili, len žalovaná 12/ nesúhlasila, bála
sa, že príde o vodu, druhí súhlasili. V studni sú tri vývody, ich vývod je na samom vrchu s tým, že keby
bolo málo vody, tak budú obmedzení ako prví. Stále pijú lepšiu vodu z tohto zdroja, ako majú ľudia v

Dúbravách. Pokiaľ ide o otázku, z akého dôvodu si nezabezpečia dodávku vody iným spôsobom, keď
voda zo studne nie je pitnou vodou uviedol, že čo sa týka studne, majú tam samé medokýše a minerálky,
nakoľko toto územie je na bývalej sopke. Pre nich je to predovšetkým finančné hľadisko. Nová studňa
by stála od 5.000,- € do 10.000,- € s tým, že nemá zaručené, že to nebude medokýš. Nedali si robiť
prieskum vody v ich studni, nakoľko používajú už vybudovanú vodovodnú prípojku, kde je dobrá voda.
Pijú túto vodu už roky. Nič sa im nestalo. Ich studňu si nedali preveriť, nakoľko by ju bolo potrebné

vyčistiť, v blízkosti sa nachádza maštaľ a studňa nie je zakrytá. Z terajšej vodovodnej prípojky zo studne
na pozemku žalovanej 12/ tečie voda samospádom.

7.3 Na pojednávaní dňa 09.02.2024 vykonal súd dokazovanie výsluchom žalobcu 3/, ktorý uviedol, že
podľa jeho názoru všetko mohli vyriešiť v rodine. Nemá pravdu žalovaná 12/, že jej vodu niekto vezme,

ak voda „skape“ nepôjde v prvom rade im. Je ochotný sa podieľať aj na obnove studne v prípade, že by
vodavyschla.Podieľalsanavýstavbevodovodu,robilosatozačiatkomroku1983.Dohodlisasbývalými
susedmi. Pozemky vtedy boli v užívaní JRD Očová. Chceli to zriadiť ako vecné bremeno, nakoľko to
chcú mať na papieri. Nesúhlasí s tým, že by si mali robiť studňu, dali peniaze do vodovodu. Pokiaľ ide
o možnosť zabezpečenia dodávky vody iným spôsobom, môžu si dať navŕtať studňu, ale je to finančný

problém, nakoľko dali už peniaze do vodovodu, teda jeho rodičia. Pijú vodu z terajšieho zdroja s tým, že
nemajú problém. Pri starorodičovskom dome majú studňu, doteraz nebolo potreby skúmať, aká je táto
studňa a aká je v nej voda s tým, že táto studňa má 100 rokov, bola hĺbená ešte jeho starými rodičmi.
Táto studňa slúžila ako zdroj vody pre jeho rodičov a starých rodičov. Geologický prieskum na ich studňu
si nedali robiť. Túto studňu veľmi nevyužíva s tým, že s pohárikom, ktorý sa nachádza na fotografii tejto

studne v spise, sa prečerpáva voda z vedra, ktorá sa vytiahne zo studne.

7.4Podľa§204časťvetyzabodkočiarkouCSPsúdnepristúpilnapojednávaníkvykonaniudokazovania
listinnými dôkazmi, pretože všetky boli stranám sporu v priebehu konania doručené a žiadna zo strán
nespochybnila ich obsah.

8. Na základe vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení strán súd ustálil skutkový stav
tak, že:
(1) žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. KNC 4083 a 4082 v k.ú. C.
(LV č. XXXX pre k.ú. C.) s veľkosťou spoluvlastníckych podielov u každého o veľkosti 1/2 k celku. Na

pozemku parc. č. KNC 4083 je postavená stavba (hospodárska budova) so súp. č. XXX a na pozemku
parc.č.KNC4082jepostavenástavba(rodinnýdom)sosúp.č.XXX,pričomobidvestavbyvpodielovom
spoluvlastníctvežalobcov1/a2/sveľkosťouspoluvlastníckychpodielovukaždéhooveľkosti1/2kcelku,
(2) žalobca 3/ je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. KNC 4089 v k.ú. C. (LV č. XXXX pre k.ú. C.). Na
pozemku parc. č. KNC 4089 je postavená stavba (rodinný dom) so súp. č. XXX vo výlučnom vlastníctve

žalobcu 3/,
(3) žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. KNC 4078 v k.ú. C. (LV č. XXXX pre k.ú. C.),
(4) žalovaní 2/ a 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. KNC 4079 v k.ú. C. (LV č. XXXX
pre k.ú. C.) s veľkosťou spoluvlastníckych podielov u každého o veľkosti 1/2 k celku,
(5) žalovaný 4/ je výlučným vlastníkom pozemkov parc. č. KNC 4080, 4187 a 4188 v k.ú. C. (LV č. XXXX

pre k.ú. C.),
(6) žalovaní 5/, 6/ a 7/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. KNC 4203 v k.ú. C. (LV č. XXXX
pre k.ú. C.) s veľkosťou spoluvlastníckych podielov u každého o veľkosti 1/3 k celku,
(7) žalovaní 5/, 8/, 9/, 10/, 11/ a 12/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. KNC 4218 v k.ú. C.
(LV č. XXXX pre k.ú. C.) s veľkosťou spoluvlastníckych podielov u žalovaných 5/, 8/, 9/ a 11/ o veľkosti

2/16 k celku a u žalovaných 10/ a 12/ o veľkosti 2/8 k celku,
(8) spornú vodovodnú prípojku vybudovali právni predchodcovia žalobcov začiatkom roka 1983, táto
vedie cez pozemky žalovaných k pozemkom žalobcov, priebeh vodovodnej prípojky je zachytený aj v
geometrickom pláne č. 36635456-140/2019 úradne overenom dňa 08.01.2020 pod č. G1-566/2019,(9) vodovodná prípojka čerpá vodu zo studne na pozemku parc. č. KNC 4218 v k.ú. C. (LV č. XXXX pre
k.ú. C.), na vodu zo studne nebol urobený posudok kvality vody,
(10) od vybudovania vodovodnej prípojky je táto celú dobu nerušene využívaná na dodávku vody v

prospech nehnuteľností žalobcov,
(11) na pozemku pri rodinnom dome súp. č. XXX sa nachádza studňa, ktorú žalobcovia používajú na
zavlažovanie, ani na vodu z tejto studne nebol urobený posudok kvality vody,
(12) podľa notárskej zápisnice Nz 542/02 zo dňa 04.11.2002 darovali N. B., nar. XX.XX.XXXX a P. B.,
M. T., nar. XX.XX.XXXX (t.j. starí rodičia žalobcov 1/ a 2/, resp. rodičia žalobcu 3/) žalobcom 1/ a 2/

nehnuteľnosti uvedené v notárskej zápisnici (okrem iných aj rodinný dom súp. č. XXX a hospodársku
budovu súp. č. 402) do ich podielového spoluvlastníctva, notárska zápisnica okrem iného obsahuje aj
zmienku, že vonkajšou úpravou darovaného rodinného domu súp. č. XXX v k. ú. C. je aj vodovodná
prípojka a vodovodná prípojka do hospodárskej budovy súp. č. 402,
(13) podľa notárskej zápisnice Nz 58/2000 zo dňa 17.03.2000 (osvedčenie o vydržaní) nadobudol
žalobca 3/ rodinný dom súp. č. XXX v k. ú. C. na základe vydržania.

9.1 Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

9.2 Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

9.3 Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci

v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

9.4 Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti

prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

9.5 Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

9.6 Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

9.7 Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

9.8 Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

10.1 Po vykonaní dokazovania a zohľadnení nesporných skutkových tvrdení strán dospel súd k záveru,
že žaloba žalobcov nie je dôvodná.

10.2 V prejednávanom spore sa žalobcovia podanou žalobou po pripustení jej zmeny voči žalovaným
domáhali (1) jednak zriadenia sporného vecného bremena v zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho
zákonníka z titulu riešenia vzťahu vlastníka neoprávnenej stavby (vodovodná prípojka) a vlastníkov
pozemkov (žalovaných), na ktorých bola vybudovaná (prípadný vyhovujúci rozsudok o žalobe žalobcov

v tejto časti by mal konštitutívny charakter) a (2) jednak určenia, že žalobcovia nadobudli právo
sporného vecného bremena vydržaním v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 134 Občianskeho zákonníka (prípadný vyhovujúci rozsudok o žalobe žalobcov v tejto časti by mal
deklaratórny charakter).10.3 V prejednávanom spore išlo teda na podklade podanej žaloby žalobcov o dva skutkovo a právne
samostatné nároky (objektívna kumulácia), z ktorých každý musel súd posúdiť samostatne.

10.4 Vo vzťahu k nároku na zriadenie sporného vecného bremena bolo v rámci právneho posúdenia
zisteného skutkového stavu veci v zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka nevyhnutné posúdiť, či:
(1) predmetná vodovodná prípojka je neoprávnenou stavbou,
(2) sú žalobcovia aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o zriadenie sporného vecného bremena,

(3) navrhovaná náhrada za zriadenie sporného vecného bremena je primeraná,
(4) navrhované znenie sporného vecného bremena je v súlade s ustanovením § 135c ods. 3
Občianskeho zákonníka.

10.5 Vo vzťahu k nároku na určenie sporného vecného bremena bolo v rámci právneho posúdenia
zisteného skutkového stavu veci v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s §

134 Občianskeho zákonníka nevyhnutné posúdiť, či žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia boli
dobromyseľní, že im sporné právo patrí po celú desaťročnú vydržaciu dobu.

10.6 Vo vzťahu k nároku na zriadenie sporného vecného bremena súd na základe vykonaného
dokazovania vo vzťahu k § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že:

(1) predmetná vodovodná prípojka je neoprávnenou stavbou v občianskoprávnom zmysle, pretože
nebolo preukázané právo žalobcov (resp. ich právnych predchodcov) na jej zriadenie (vybudovanie)
na pozemkoch žalovaných. Žalobcovia síce v žalobe a v priebehu konania tvrdili, že na vybudovanie
vodovodnej prípojky mali súhlas vlastníkov pozemkov, žalovaní však toto tvrdenie žalobcov
spochybňovali, preto žalobcov zaťažovalo v spore dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti tohto

svojho tvrdenia, ktoré neuniesli,
(2) žalobcovia sú v prejednávanom spore aktívne vecne legitimovaní, pretože preukázali jej vlastníctvo.
Predmetná vodovodná prípojka ako stavba predstavuje samostatnú vec v právnom zmysle, nejde
teda o príslušenstvo stavieb žalobcov (rodinné domy a hospodárska budova) ani o súčasť pozemkov
žalovaných (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1238/2020

zo dňa 27.10.2020). Na vlastníctvo predmetnej vodovodnej prípojky sa však nevzťahuje ustanovenie
§ 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení
neskorších predpisov, na ktoré poukazovali žalobcovia v žalobe, pretože predmetná vodovodná prípojka
nepredstavuje „úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným
vodovodom nehnuteľnosti“, nakoľko predmetná vodovodná prípojka je napojená na studňu (na vodu

zo studne nebol urobený posudok kvality vody) pozemku parc. č. KNC 4218 v k.ú. C. a nie na
verejnú vodovodnú sieť. Vlastnícke právo k predmetnej vodovodnej prípojke preto neprechádza pri
prevode pozemku na nadobúdateľa. Vlastnícke právo k vodovodnej prípojke však žalobcovia preukázali
predložením notárskej zápisnice a osvedčenia o vydržaní, z ktorých vyplýva aj prevod vlastníctva
k vodovodnej prípojke, ktorú vybudovali ich právni predchodcovia, a to spolu s nehnuteľnosťami vo

vlastníctve žalobcov (pozemky a stavby). Žalobu o zriadenie práva vecného bremena je oprávnený
podať aj vlastník neoprávnenej stavby (R 32/2002),
(3) vo vzťahu k nároku na zriadenie vecného bremena v zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka
však súčasne dospel súd k záveru, že navrhované znenie sporného vecného bremena nie je v
súlade s ustanovením § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zmyslom uvedeného ustanovenia je

riešenie vzťahu vlastníka neoprávnenej stavby (vodovodná prípojka) a vlastníka pozemku, na ktorom
bola vybudovaná, t.j. z hľadiska prejednávaného sporu vlastníkov pozemkov (žalovaných), na ktorých
bola neoprávnená stavba vybudovaná. Súd je z hľadiska vymedzenia obsahu a rozsahu vecného
bremena viazaný žalobou. Navrhované vecné bremeno však nerieši vzťah vlastníka neoprávnenej
stavby (vodovodnej prípojky) a vlastníkov pozemkov (žalovaných), ale má riešiť vzťah vlastníkov

stavieb (rodinné domy a hospodárska budova), postavených na iných pozemkoch, ako na pozemkoch
žalovaných a žalovaných ako vlastníkov pozemkov, cez ktoré vedie predmetná vodovodná prípojka.
Rodinné domy žalobcov, resp. hospodársku budovu, však nemožno považovať za neoprávnené stavby
v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka, neoprávnenou stavbou je len samotná vodovodná prípojka.
Z tohto hľadiska navrhované vecné bremeno nerieši vzťah vlastníka neoprávnenej stavby a vlastníka

dotknutého pozemku, preto nie je v súlade s ustanovením § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo
je samostatný dôvod na zamietnutie žaloby žalobcov. Žalobou je súd viazaný a z hľadiska predmetu
konania podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka žalobcovia nemali žiadať zriadenie vecného
bremena v prospech stavieb rodinných domov a hospodárskej budovy, ale výlučne zriadenie vecnéhobremena spočívajúceho v ich práve viesť vodovodnú prípojku cez pozemky žalovaných (bez ohľadu
na to, ktorým konkrétnym nehnuteľnostiam vodovodná prípojka slúži). Vzhľadom na konštitutívny
charakter žaloby v tomto smere nemohol súd uvažovať o zmene formulácie žalobného návrhu, pretože

tento môže len v celosti prijať alebo v celosti zamietnuť. Žaloba žalobcov bola pritom dostatočne
určitá, aby bolo zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhajú, preto neprichádzalo do úvahy odstraňovanie
nedostatkov žaloby. Namiesto riešenia vzťahu medzi neoprávnenou stavbou (vodovodnou prípojkou) a
pozemkami žalovaných, žalobcovia podanou žalobou navrhovali riešiť vzťah medzi ich nehnuteľnosťami
(rodinné domy a hospodárska budova) a pozemkami žalovaných, ktorý vzťah však nezodpovedá

ustanoveniu § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uvedený nedostatok predstavuje samostatný dôvod
na zamietnutie žaloby žalobcov.

10.7 Okrem uvedeného podľa súdu žalobcovia nepreukázali, že nemajú prístup k inému zdroju pitnej
vody, (pričom ani studňa od ktorej smeruje vodovodná prípojka nie je kvalifikovaná ako zdroj pitnej
vody), hoci na vlastnom pozemku majú tiež studňu, ktorá bola dokonca do zriadenia spornej vodovodnej

prípojky ich právnymi predchodcami využívaná ako zdroj pitnej vody. Ani prípadné náklady na zriadenie
novej studne na ich pozemkoch ako zdroja pitnej vody nie sú samostatným dôvodom pre vyhovenie
žalobe žalobcov v časti o zriadenie vecného bremena. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že medzi
stranami bol spor ohľadne primeranosti navrhovanej náhrady za zriadenie sporného vecného bremena
ako hmotnoprávneho predpokladu pre vyhovenie žalobe vzhľadom na rozsah vecného bremena a

jeho obsah, ktorý nebol dokazovaním odstránený. Žalovaní spochybnili výšku navrhovanej náhrady
za zriadenie vecného bremena podľa znaleckého posudku č. 66/2022, keď poukazovali najmä na
skutočnosť, že posudok ohodnocuje len samotnú výmeru pozemku (pozemkov), cez ktorú má viesť
vecné bremeno, bez posúdenia vplyvu na celý pozemok (pozemky), ktorú výhradu považuje súd za
dôvodnú, žalobcovia však na ňu žiadnym spôsobom nereagovali návrhom na doplnenie dokazovania,

čo nemôže nahradiť súd. Žalobcovia nešpecifikovali ani rozsah navrhovaného ochranného pásma
predmetnej vodovodnej prípojky, hoci tento rozsah žalovaní namietali, čo tiež nemôže nahradiť súd.
Uvedené nedostatky predstavujú samostatné dôvody na zamietnutie žaloby žalobcov v časti nároku o
zriadenie vecného bremena podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka.

10.8 Pokiaľ ide o nárok na určenie, že žalobcovia vydržaním nadobudli právo sporného vecného
bremena spočívajúceho v povinnosti žalovaných strpieť uloženie, vedenie a prevádzkovanie vodovodnej
prípojky na svojich pozemkoch dospel súd k záveru, že žalobcovia nepreukázali splnenie zákonných
podmienok potrebných na vydržanie sporného práva (vecného bremena). Podľa názoru súdu v
prejednávanom spore zistený skutkový stav neumožňoval právny záver o vydržaní sporného práva

vecného bremena v prospech žalobcov.

10.9 Súd vychádzal z názoru, že vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva;
v prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona a nevyžaduje
sa aj rozhodnutie štátneho orgánu; k tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním

musia byť splnené súčasne (kumulatívne) tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávneným
držiteľom veci alebo práva po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je
neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania alebo výkonu práva počas zákonom ustanovenej
doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou

oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku
dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na všetky okolnosti“. Súdna prax je jednotná v
tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo
právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, resp. jeho právnych
nástupcov. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím

na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre
seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol pri bežnej (normálnej)
opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého vyžadovať,
rozpoznať (nadobudnúť dôvodné pochybnosti), že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami,
ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu

nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby alebo výkonu práva. Subjektívny
pocit držiteľa, resp. jeho právnych nástupcov, nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie
je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby veci alebo práva.
V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, ajkeď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa
môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej
držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že

mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu
požadovať.

10.10 K naplneniu podmienky dobrej viery teda podľa súčasnej právnej úpravy (§ 134 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s § 151o ods. 1 druhá veta Občianskeho

zákonníka) nestačí, keď tvrdené „právo“ k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby
vlastník v jeho výkone bránil, prípadne, že bolo vykonávané „od nepamäti“ napríklad aj inými osobami a
podobne; presvedčenie nadobúdateľa o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží,
že nejedná bezprávne, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim k takémuto presvedčeniu, teda
okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia. Vo vzťahu k vecnému bremenu možno konštatovať,
že oprávnenosť držby znamená, že osoba, ktorá právo vykonáva (drží), je so zreteľom na všetky

okolnosti v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu (hoci v skutočnosti domnelého) jej na jednej
strane patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je niekto
iný povinný strpieť výkon tohto práva. Cudzí pozemok možno zaťažiť na základe rôznych právnych
dôvodov; môže ísť napr. o záväzkový vzťah, môže ísť o tzv. výprosu (vlastník pozemku nejaké správanie
inej osoby dobrovoľne trpí bez toho, aby tým vzniklo nejaké právo) alebo môže ísť o užívanie cudzieho

pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom naplňujúcim možný
obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva.
Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci, sa musí vzťahovať
aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Držiteľ
práva dovolávajúci sa domnelého právneho dôvodu držby by mal uviesť, o ktorý inak spôsobilý titul

nadobudnutia práva z vecného bremena by v jeho prípade malo ísť.

10.11 V prejednávanom spore žalobcovia svoju dobromyseľnosť výkonu tvrdeného práva vecného
bremena spočívajúce vo vedení vodovodnej prípojky cez pozemky žalovaných opierali ťažiskovo
o skutočnosť, že sporná vodovodná prípojka bola dlhodobo nerušene užívaná už ich právnymi

predchodcami bez toho, aby ich niekto rušil. Samotné vykonávanie tvrdeného práva po akokoľvek dlhú
dobu bez toho, aby sa tento výkon viazal na spôsobilý titul nadobudnutia tvrdeného práva, nemôže viesť
k vydržaniu tvrdeného práva. Zo skutkových okolností prejednávaného sporu sa javí, že žalobcovia,
resp. ich právni predchodcovia vykonávali tvrdené právo len ako tzv. výprosu (t.j. s dovolením minimálne
niektorých vlastníkov sporných pozemkov), ktoré však nemôže viesť k vydržaniu tvrdeného práva

vecného bremena pre nedostatok dobromyseľnosti. Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k § 151o
ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 134 Občianskeho zákonníka ohľadne vydržania sporného
práva zodpovedajúceho spornému vecnému bremenu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právni
predchodcovia žalobcov, resp. samotní žalobcovia nemohli byť pre účely vydržania dobromyseľní, že
im sporné právo patrí, pretože:

(1) nestačí tvrdiť, že vodovodná prípojka bola vybudovaná so súhlasom vlastníkov pozemkov, pretože
samotné vybudovanie prípojky nemá vplyv na vznik vecného bremena,
(2) je rozdiel medzi vybudovaním vodovodnej prípojky a zriadením vecného bremena,
(3) na dobromyseľnosť ohľadne toho, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia mohli byť
dobromyseľní, že sú oprávnení zo sporného vecného bremena, nestačí samotný fakt vybudovania

vodovodnej prípojky, resp. súhlasu s jej vybudovaním a ani samotný fakt dlhodobého nerušeného
užívania vodovodnej prípojky,
(4) žalobcovia museli tvrdiť a preukázať, že boli na základe nejakej právnej skutočnosti presvedčení o
oprávnenostiužívaniavodovodnejprípojkyakovecnéhobremena(samotnýsúhlasvlastníkovpozemkov
so zriadením vodovodnej prípojky nestačí a na vznik vecného bremena nestačí ani faktický stav

dlhodobého nerušeného užívania vodovodnej prípojky),
(5) osobitne dobromyseľnosť žalobcov nemožno vyvodiť ani z predložených notárskych zápisníc,
pretože ich predmetom nebolo zriadenie práva vecného bremena.

10.12 Na základe uvedeného súd vo vzťahu k nároku na určenie, že sporné vecné bremeno nadobudli

žalobcovia vydržaním v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 134 Občianskeho
zákonníka dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali splnenie zákonných predpokladov vydržania
tvrdeného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Žalobcom sa nepodarilo preukázať oprávnenú
držbu tvrdeného práva počas vydržacej doby, pretože právni predchodcovia žalobcov, resp. samotnížalobcovia nemohli byť pre účely vydržania s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľní, že im sporné
právopatrí.Zdokazovanianevyplynulažiadnaprávnaskutočnosť,nazákladektorejbymohližalobcovia,
resp. ich právni predchodcovia dospieť k záveru, že sú oprávnení z tvrdeného vecného bremena (a

to vo všetkých požadovaných formách, t.j. samostatne vo vzťahu k právu zriadiť ochranné pásmo,
samostatne vo vzťahu k právu uložiť, viesť a prevádzkovať vodovodnú prípojku a samostatne vo vzťahu
k navrhovanému právu prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaných). Len súhlas niektorých vlastníkov
pozemkov, resp. dlhodobé skutočné užívanie vodovodnej prípojky takouto právnou skutočnosťou nie
je. Žaloba žalobcov preto nemohla byť v tomto smere dôvodná a na základe uvedeného súd žalobu

žalobcov o určenie sporného práva vecného bremena ako nedôvodnú zamietol.

10.13 Na základe uvedeného súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. Súd nevykonal
dokazovanie ďalšími listinnými dôkazmi navrhnutými na pojednávaní dňa 09.02.2024, nakoľko neboli
uplatnené včas a ich vykonanie by si vyžiadalo odročenie pojednávania (§153 CSP).

11.1 Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11.2Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11.3 Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

11.4 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa
ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Nakoľko žalovaní boli v spore v plnom rozsahu úspešní, priznal im súd proti žalobcom nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania
formuloval súd výrok o nároku na náhradu trov konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn.
6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016
zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania žalovaných rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 4 vyhotoveniach (§ 362 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370
ods. 1, § 376 CMP).