Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 16, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/96/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416211174
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Jančoková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1416211174.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Jančokovou v spore žalobkyne: O. D.,

nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A., prechodne K.. W.. Š. XXX/XX, Ú. R. Ž., proti žalovanej: Ing. Bc. J. N.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. C. XXX, D., zast. SVITKO a spol., s.r.o., so sídlom Tomášikova 23C/,
Bratislava, o vydanie vecí a o vzájomnej žalobe žalovanej, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Vzájomnú žalobu z a m i e t a.

III. Žiadnej zo strán náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 15.12.2016, ktorá bola zmenená podaním
zo dňa 9.6.2021 a čiastočne vzatá späť podaním z 15.10.2021 sa žalobkyňa voči žalovanej domáhal
vydania hnuteľných vecí podľa zoznamu, ktoré sú uskladnené v priestoroch V. N. C. Q..

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná nadobudla nehnuteľnosť - rodinný dom v A. Č.. XXX, ktorý
predtým patril žalobkyni a jej synom, v ktorom sa nachádzali veci, o ktorých vydanie žiada. Žalovaná
nadobudla nehnuteľnosť od pána N., ktorý ju nadobudol dražbou. Dňa 6.7.2016 žalovaná bez toho, aby

súdnou cestou žiadala vypratanie nehnuteľnosti odstránila veci žalobkyne a jej synov. Žalobkyňa preto
podala trestné oznámenie (V.-Q.-V.-XX/XXXX-T.).

3. Žalovaná sa vyjadrila, že rodinný dom v A. nadobudla od pána O. N. na základe kúpnej zmluvy, tak
ako leží a stojí, teda aj so všetkými hnuteľnými vecami, ktoré sa v nehnuteľnosti v čase kúpy nachádzali.
Poukázala na to, že žalobkyňa sa domáha vydania aj vecí, ktoré patria jej synom, pričom žalobkyňou je
iba ona sama a zároveň uviedla, že žiadne veci žalobkyne uvedené v žalobnom návrhu v držbe nemá.

4. Vo vyjadrení z 19.3.2021 žalobkyňa uviedla, že nehnuteľnosť bola vypratávaná cez plné moci. Začalo
sa to v marci 2016 keď žalovaná splnomocnila A. D., ktorý nehnuteľnosť odmietol vypratať. Dňa 6.7.2016
pán N. zorganizoval skupinu ľudí, aby nehnuteľnosť vypratali, s tým, že veci si môžu nechať. V ten
istý deň som podala trestné oznámenie na OO PZ Š. pre trestný čin krádeže. Dňa 8.7.2016 bol pán
K. D. políciou vyzvaný na vydanie kompletného zariadenia, nábytku a ostatných súčastí, ktoré boli dňa
6.7.2016dovezenédopriestorovbývaléhopoľnohospodárskehodružstvaTurá.Od8.7.2016satietoveci

nachádzajú niekde na OR PZ v Leviciach. Dňa 18.8.2016 a 24.8.2016 bola opätovne vykonaná krádež
a odvoz hnuteľného majetku, proti čomu som podala opätovne trestné oznámenie. Posledné trestné
oznámeniebolopodanédňa5.8.2017protiMgr.K.J.,ktorúsomosobneprichytilaprirozkrádanímajetku.
Hnuteľný majetok, ktorý je predmetom sporu je výlučne mojim vlastníctvom, nebol predmetom exekúcieani žiadnej kúpnej zmluvy. O vypratávaní nehnuteľnosti som nebola informovaná, nebol zabezpečený
žiaden pracovník obecného úradu, ktorý by všetky veci spísal.

5. Žalovaná doplnila, že v roku 2005 Okresný súd Levice sp. zn. 6C/140/2005 vydal rozsudok, ktorým
uložil žalobkyni a jej synom povinnosť zaplatiť pánovi N. sumu 700.000,- Sk. V roku 2006 Okresný
súd Levice poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 1.6.2012 sa vlastníkom nehnuteľnosti
stal pán N., ktorý vyzval predchádzajúcich vlastníkov, aby sa vysťahovali. Žalovaná nehnuteľnosť
nadobudla v dobrej viere, že veci v nej patrili predchádzajúcemu vlastníkovi. Žalobkyňa napriek tomu, že

nehnuteľnosť už nevlastnila, túto neoprávnene užívala niekoľko rokov. Nehnuteľnosť bola vypratá riadne
za asistencie polície. Žalobkyňa nerešpektovala žiadne nariadenie exekučnej dražby a protiprávne
nakladala s nehnuteľnosťou. Veci, ktoré sa nachádzali v nehnuteľnosti sa tak stali opustenými vecami, a
teda mojími. Napriek tomu som ich odovzdala polícii. Ďalšie veci boli umiestnené do skladu, ktorý som 6
mesiacov platila. Na prevzatie týchto vecí bola žalobkyňa viackrát vyzvaná. Rovnako polícia žalobkyňu
vyzvala na prevzatie vecí, ale žalobkyňa tak nikdy neurobila.

6. Podaním súdu doručeným dňa 12.2.2018 sa žalovaná vzájomnou žalobou voči žalobkyni domáha
zaplatenia 600,- eur, titulom nájomného za sklad, v ktorom boli umiestnené veci žalobkyne a zaplatenia
500,- eur, ktoré predstavovali náklady na prepravu týchto vecí.

7. K vzájomnej žalobe sa žalobkyňa vecne vyjadrila v podaní z 19.3.2021. Zmluva o prenájme
nebytových priestorov zo dňa 1.8.2017 bola spísaná dodatočne, účelovo, aby Mgr. J. nebola trestne
stíhaná za krádež môjho majetku. Presvedčenie, že zmluva bola účelovo vyhotovená som nadobudla
po to čo zmluvu, ktorá mala byť spísaná 1.8.2017 nevedela žalovaná preukázať 5.8.2017, keď som ju
prichytila pri vypratávaní mojich vecí.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najme: výpis z LV č. XXX
čl. 20, výpis z LV č. XXXX čl. 112, fotodokumentácia čl. 113 až 126, 258 až 280, žiadosť o ukončenie
odberu čl. 160 s odpoveďou čl. 161, UZN OR PZ v Leviciach zo dňa 30.6.2017 čl. 211, zápisnica o
vydaní veci čl. 215, výpis z LV č. XXX vyhotovený dňa 18.1.2019 čl. 241, zmluva o prenájme nebytových

priestorov čl. 295; prehlásenie prenajímateľa zo dňa 4.10.20219; vyšetrovací spis Č.:V.-XXX/X-C.-
Q.-XXXX.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: Na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 12.5.2014 uzatvorenej s pánom N. nadobudla žalovaná nehnuteľnosť - rodinný dom v

Demandiciach č. 248. Pán N. nehnuteľnosť nadobudol v dražbe. Podielovou spoluvlastníčkou draženej
nehnuteľnosti bola aj žalobkyňa. Žalovaná nepoprela, že v dome, ktorý kúpila sa nachádzali hnuteľné
veci. Tieto, ale považovala za svoje nakoľko nehnuteľnosť nadobudla spolu s nimi. Veci boli postupne
z nehnuteľnosti vypratané. Dňa 6.7.2016 skupina ľudí odniesla z nehnuteľnosti hnuteľné veci, ktoré boli
8.7.2016 vydané polícii v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku. Veci sú zapísané v knihe úschov

pod č. 13/2016 a sú uložené v sklade CO na ORPZ v Leviciach do dnešného dňa. Zo zhodných
skutkových tvrdení vyplynulo, že okrem vecí, ktoré sa nachádzajú v sklade CO na ORPZ v Leviciach boli
z nehnuteľnosti v Demandiciach odnesené aj iné hnuteľné veci. Keďže žalobkyňa sa žalobou domáhala
len vydania vecí nachádzajú v sklade CO na ORPZ v Leviciach ostatnými vecami sa súd nezaoberal.
Medzi stranami tak bolo sporné len to kto je vlastníkom vecí, o ktorých vydanie žalobkyňa žiadala, teda

vecí nachádzajú v sklade CO na ORPZ v Leviciach.

10. K vzájomnej žalobe súd zistil nasledujúci skutkový stav: Žalovaná ako nájomca uzatvorila dňa
1.8.2017 zmluvu o prenájme nebytových priestorov s obchodnou spoločnosťou D., I..W..V.. ako
prenajímateľom. Účelom nájmu bolo skladovanie hnuteľných vecí na adrese: K. X/X, N. C.. Dňa

4.10.2019 vydal prenajímateľ písomné prehlásenie, že žalovaná zaplatila nájomné za 6 mesiacov od
1.8.2017 do 31.1.2018 vo výške 600,- eur a zároveň uviedol, že v sklade boli uložené veci žalobkyne.

11. Podľa § 119 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), veci sú hnuteľné
alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

12. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.13. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

14. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,
že žaloba nie je dôvodná.

15.Vzmysle§126ods.1OZmávlastníkprávodomáhaťsavydaniaveciodtoho,ktomujuneoprávnene
zadržuje (tzv. vindikačná žaloba). Základným predpokladom úspešnosti je preukázanie vlastníckeho

práva žalobcu (aktívna vecná legitimácia) a skutočnosť, že osoba, proti ktorej žaloba smeruje má vec u
seba a zároveň, že vec zadržiava neoprávnene (pasívna vecná legitimácia).

16. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že veci, ktorých sa žalobkyňa domáha
sú zapísané v knihe úschov pod č. 13/2016 a sú uložené v sklade CO na ORPZ v Leviciach. Medzi
stranami bolo sporné kto je vlastníkom hnuteľných vecí, o ktorých vydanie žalobkyňa žiada. Otázkou

aktívnej legitimácie sa súd nezaoberal z dôvodu hospodárnosti konania nakoľko mal preukázané, že
žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná. Predpoklady pre úspešnosť vindikačnej žaloby musia byť
splnené kumulatívne, a teda nepreukázanie ktorejkoľvek z nich spôsobuje neúspech v spore.

17. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalovaný

môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

18. Podľa § 147 ods. 2 CSP, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje
svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca;
inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

19. Podľa § 147 ods. 3 CSP, na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.

20. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 60/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), držiteľom je ten, kto
s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

21. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

22. Podľa § 130 ods. 2 OZ, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako

vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

23. Podľa § 130 ods. 3 OZ, oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré
účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku
dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

24. Podľa § 131 ods. 1 OZ, neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi
a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné
pre údržbu a prevádzku veci.

25. Podľa § 131 ods. 2 OZ Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady
zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci.

26. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

27. Žalovaná neuviedla právnu kvalifikáciu nároku uplatneného vzájomnou žalobou. Nakoľko civilné
sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná súd), právna kvalifikácia je úlohou
súdu. Na to, aby sa ktokoľvek mohol domáhať nárokov od inej osoby musí mu takéto právo vyplývať
buď z právneho úkonu alebo zo zákona. Žalovaná nemala so žalobkyňou alebo inou osobou uzatvorenú

zmluvu,ktorábyjuzaväzovalakpovinnostiuschovaťvecižalobkyneanáslednesadomáhaťvzniknutých
nákladovaneexistujeanizákonnánorma,nazákladektorejmážalovanáprávodomáhaťsauplatnených
nárokov. Žalovaná bola držiteľom vecí, ktoré patria žalobkyni. Preukázala, že veci, ktoré patria žalobkyni
uschovala, ale nepreukázala, že veci žalobkyni vrátila. V tomto prípade je sporené či išlo o držbuoprávnenú alebo neoprávnenú. Ak by išlo o držbu oprávnenú, oprávnený držiteľ nemá v zmysle §
130 ods. 3 OZ nárok na náhradu nákladov súvisiacich s údržbou a prevádzkou. Ak by išlo o držbu
neoprávnenú, neoprávnený držiteľ má právo odpočítať si (napr. z nájomného, ktoré mal neoprávnený

držiteľ z držby veci) náklady potrebné na údržbu a prevádzku veci. Takýto postup, ale predpokladá v
prvom rade povinnosť vec vrátiť a zároveň samotné slovo odpočítať si predpokladá iné plnenie. Ak teda
od neoprávneného držiteľa neprichádza iné plnenie, nie oprávnený uplatniť si náklady na prevádzku
a údržby. Žalovaná nepreukázala vrátenie vecí a ani iné plnenie. Pre súd je zarážajúce, že žalovaná
zmluvu o prenajme nebytových priestorov uzatvárala 1.8.2017, teda v čase keď už o žalobe o vydanie

veci vedela. Súd má za to, že takéto konanie nielen že nemá oporu v zákone, ale pôsobí zo strany
žalovanej vyslovene špekulatívne.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov
konania.

29. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa
§ 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje.

Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Dôvody hodné osobitného zreteľa možno zhrnúť
nasledovne: a) neprimeraná tvrdosť, b) podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, c) povaha a
okolnosti sporu, d) zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, e) zložitosť prípadov výkladu
medzinárodnej zmluvy, f) osobné pomery strany sporu, g) nízky príjem. Podľa názoru súdu obe strany
sporu mali podiel na priebehu sporu. Výnimočnosť súd videl v tom, že obe strany sporu uplatňovali svoje

nároky a obe boli neúspešné. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je tak podiel oboch strán sporu na
jeho priebehu. Aj keď žalobkyňa spor vyvolal, žalovaná neprispela k jeho čo najrýchlejšiemu ukončeniu,
práve naopak podala vzájomnú žalobu, podanie ktorej znamenalo ďalšie úkony v konaní. Zároveň súd
poukazuje na skutočnosť, že vzájomnú žalobu podávala rok potom ako sa o spore dozvedela a nároky,
ktoré si vzájomnou žalobou uplatňovala boli zo zmluvy, ktorú uzatvorila po tom čo sa spore dozvedela.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Bratislava IV (Saratovská 1/A, Bratislava) písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).