Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by Mgr. Vladimír Sedmohradský

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-14Csp/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117218955
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Sedmohradský

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1117218955.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobkyne: V.. W. U., C..,

narodená XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX U. W., zastúpená: Peter Miklóssy, advokát, Hlavná
1221, 952 16 Vráble, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Pribinova 19, 811
09 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 7.625,- EUR s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti nároku na zaplatenie sumy 1.763,45 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne od 17.07.2017 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu 3.125,- EUR s

úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.125,- EUR odo dňa 17.07.2017 do zaplatenia.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,20%.

V. Štátu priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,44%.

VI. Štátu priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 55,56%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu (predtým Okresný súd Bratislava I) dňa 19.07.2017 sa žalobkyňa
domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 7.625,- EUR titulom poistného plnenia a úroku z omeškania
z uvedenej sumy odo dňa 17.07.20217 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na program
„. so začiatkom poistenia dňa 25.06.2014, v ktorej boli dohodnuté pripoistenia (i) trvalých následkov

úrazu s progresívnym plnením, (ii) denného odškodného počas nevyhnutného liečenia následkov
úrazu, (iii) smrti následkom úrazu s dvojnásobným plnením pre účastníka dopravnej nehody a (iv)
poistenie ušlého zárobku. V mesiaci júl 2014 utrpela úraz chrbtice v kúpeľni (pád a pošmyknutie).
V dôsledku silných bolestí v oblastí krížovej chrbtice, ktoré sa vyskytli približne mesiac od úrazu,
absolvovala ortopedické vyšetrenie vrátane RTG, ktoré neukázalo žiadnu zlomeninu na stavci. Ortopéd
odporučil rehabilitácie a injekčnú liečbu, ktorá ale nezabrala, preto bola hospitalizovaná v Univerzitnej
nemocnici Bratislava, Klinike pracovného lekárstva a toxikológie, kde bol diagnostikovaný zlomený

stavec s opuchom okolo miechy, na zmiernenie ktorého bola naordinovaná hormonálna liečba. Následne
podstúpila v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach dňa 29.01.2015 operáciu LS driekovej
chrbtice. Žalovanému oznámila poistnú udalosť Hlásením pracovnej neschopnosti z dôvodu ochorenia
alebo úrazu zo dňa 09. 02.2015, ktorým si uplatnila denné odškodné počas nevyhnutného liečenianásledkov úrazu, ušlý zárobok a trvalé následky úrazu. Poistná udalosť bola žalovaným vedená pod
č. XXX/XXXXXX/X. Vo vzťahu k poistnému riziku denné odškodné za dobu nevyhnutného liečenia
následkov úrazu jej bolo zo strany žalovaného listom oznámené, že z tohto poisteného rizika jej pri

dojednanej dennej dávke 10,- EUR vznikol za 53 dní nárok na poistné plnenie vo výške 530,- EUR.
Podľa žalovaného výška poistného plnenia bola stanovená na základe lekárskych správ z ošetrenia a
liečenia + RTG v spolupráci s posudkovým lekárom len za základnú diagnózu, nakoľko ďalšia doba
liečenia bola spôsobená degeneratívnymi zmenami na chrbtici. Žalovaný vychádzal zo skutočnosti, že
z poistnej zmluvy vznikol nárok na odškodnenie za primeranú dobu liečenia diagnózy kompresívna

zlomenia tela stavca krčného, hrudného alebo driekového, so znížením prednej časti tela najviac o
1/3, ktorému podľa oceňovanej tabuľky (položka 156) zodpovedá priemerná dĺžka liečenia v trvaní
105 dní. Keďže sa podľa názoru žalovaného jednalo o neúplnú zlomeninu, ktorá nebola v oceňovanej
tabuľke uvedená, hodnotila túto ako 50% plnenia za úplnú zlomeninu, t. j. priznala žalobkyni nárok vo
výške 530,- EUR (53 x 10,- EUR/deň). Odškodnenie za celú dobu liečenia nepriznala z dôvodu, že
celá doba liečenia neprebiehala v súvislosti s abrupciou stavca L5, ale ostatná liečba bola na vrub

degeneratívnych zmien (a to aj vrátane operačného zákroku). S výškou poistného plnenia žalobkyňa
nesúhlasila, pretože ako vyplýva z lekárskej správy MUDr. U. Z. zo dňa 24.04.2015, operácia bola
nutná v dôsledku zlomeniny driekového stavca L5 a následne rozvinutej traumatickej listéze L4-5. Z
uvedeného dôvodu nie je namieste neposkytnutie odškodnenia za celú dobu liečenia, t. j. za trvanie PN
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (343 dní). Po odrátaní poskytnutého plnenia, teda predstavuje dlžná

suma 2.900,- EUR (343 - 53 = 290 x 10,- EUR denne).

3.Žalobkyňaďalejuviedla,žepokiaľideopoistnéplnenietrvalýchnásledkov,žalovanýplnilsumu1.125,-
EUR podľa položky 154 oceňovanej tabuľky (obmedzenie pohyblivosti hrudno-bedernej stredného
stupňa) s 15% krátením pre podiel chorobných zmien o polovicu, t.j. priznal žalobkyni nárok vo výške

7,5%. Tak, ako to vyplýva z lekárskych správ, trvalé následky boli spôsobené úrazom a až v dôsledku
neho nastali tvrdené degeneratívne zmeny, preto krátenie nie je oprávnené. Za zhoršenie hybnosti teda
žalobkyni prináleží suma 2.250,- EUR (15 % zo sumy 15.000,- EUR + progresívne plnenie - 15% z tejto
sumy). Dlžná čiastka (po vyplatení sumy 1.125,- EUR) predstavuje 1.125,- EUR. Ďalej, ako vyplýva z
magnetickej rezonancie zo dňa 20.12.2014 a ďalších lekárskych správ, ďalším trvalým následkom úrazu

je poškodenie miechových koreňov (kompresia koreňov L5 a L4 obojstranne), čo zodpovedá položke
154 tabuľky trvalých následkov (poúrazové poškodenie chrbtice, miechy, miechových plien a koreňov
s objektívnymi príznakmi porušenej funkcie ľahkého stupňa), t. j. 20 %. Poistné plnenie tohto trvalého
následku teda predstavuje sumu 3.600,- EUR (20% zo sumy 15.000,- EUR, t.j. 3.000,- EUR + 20%
progresívne plnenie z tejto sumy, t. j. 600,- EUR).

4. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa v žalobe požadovala zaplatenie sumy 7.625,- EUR
(2.900 + 1.125 + 3.600) s úrokom z omeškania. Žalobkyňa k žalobe priložila dokumenty preukazujúce
jej nárok.

5. Žalovaním podaním doručeným súdu dňa 25.08.2017 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že v prípade
žalobkyne na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX po jej úraze dňa 20.07.2014 posudzoval a
plnil dva nároky - liečenie (14UP-Z) a trvalé následky (13UP-Z). V podaní detailne opísal, z akého
dôvodu z celkovej požadovanej sumy 3.430,- EUR za dobu liečenia uhradil sumu 530,- EUR a neuhradil
žalovanú sumu 2.900,- EUR; súd túto argumentáciu podrobne neuvádza, nakoľko v neskoršom priebehu

konania žalovaný túto argumentáciu zmenil, dobu liečenia uznal v dĺžke 344 dní a čiastočne plnil (viď
ods. 8 nižšie). K nárokom na odškodnenie trvalých následkov úrazu vo výške 1.125,- EUR a 3.600,-
EUR žalovaný uviedol, že tieto posudzoval podľa dojednaného pripoistenia trvalých následkov úrazu s
progresívnym plnením riziková skupina 1 podľa tarify 13UP-Z, pričom nároky nie sú dôvodné. Rozsah
trvalých následkov a stanovenie % poškodenia podľa platných oceňovacích tabuliek bolo vykonané

za účasti žalobkyne na lekárskej prehliadke. Lekársku prehliadku vykonal posudkový lekár z odboru
chirurgia. Celkový charakter poškodenia pri zohľadnení vedľajších diagnóz (nesúvisiacich s úrazom)
a subjektívne ťažkosti žalobkyne poukazovali na neurologické komplikácie. Posudkový lekár preto
odporučil hodnotenie ďalším posudkovým lekárom a to z odboru neurológie. Akceptovaním daného
odporúčania a pre získanie kompletných údajov o stave trvalého poškodenia žalovaný dožiadal od

žalobkyne neurologické lekárske nálezy. Žalobkyňa mala k dispozícii lekársku správu z 03.05.2016 a
29.07.2016 z Medicínskeho centra Nitra, kde sa zúčastnila neurologického vyšetrenia. Podľa správy z
29.07.2016 má žalobkyňa axonálnu léziu v korení L5 - vpravo. Z medicínskeho hľadiska je preto nutné
konštatovať, že na zistenom trvalom poškodení u žalobkyne sa podieľajú aj chorobné zmeny. Operáciapodľa predloženej dokumentácie bola v súvislosti s chorobným stavom - degeneratívnymi zmenami.
Z uvedeného dôvodu bola aj položka 154 krátená na polovicu. Úraz chrbtice zanechal u žalobkyne
trvalé poškodenie definované príslušnou oceňovacou tabuľkou položkou 154 Obmedzenie pohyblivosti

hrudno-bedernejchrbtice,strednéhostupňa-15%,ktorejplnenieprechorobnézmenyžalovanýznížilna
7,5 %. Poukázal pritom Osobitné poistné podmienky pre poistenie trvalých následkov úrazu s progresiou
(13UP/13UPJ) Článok 3 Rozsah poistnej ochrany, poistná udalosť a poistné plnenie a konkrétne bod
5, podľa ktorého „Ak sa trvalé následky úrazu, týkajú časti tela alebo orgánu, ktoré boli poškodené
pred úrazom, poisťovateľ zníži poistné plnenie za trvalé následky o toľko percent, koľkým percentám

zodpovedá predchádzajúce poškodenie určené tiež podľa oceňovacej tabuľky“.

6. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobkyňa k návrhu predložila ako dôkaz hodnotenie sťaženia
spoločenskéhouplatnenia,ktorývystavilineurochirurgoviaFakultnejnemocniceL.PasteuravKošiciach,
v ústavnej starostlivosti ktorých bola žalobkyňa. V danom posudku títo hodnotenie stavu po stabilizácii
chrbtice L4-L5 segmentu určili ako ľahká obmedzená hybnosti chrbtice. Akceptáciou takéhoto

stabilizačného stavu by potom hodnotenie trvalých následkov podľa príslušnej oceňovacej tabuľky
predstavovalo položku 153 Obmedzenie pohyblivosti hrudno-bedernej chrbtice, ľahkého stupňa - 7 %.
Žalovaný hodnotil plnenie položkou 154 - stredného stupňa, krátené pre degeneratívne zámeny o 50%.
Z uvedeného je zrejmé, že plnenie, ktoré bolo v rámci likvidácie trvalých následkov žalobkyni poskytnuté
(7,5% z dojednanej poistnej sumy 15.000 EUR), prevyšuje plnenie určené vo vystavenom posudku

samotnými ošetrujúcimi lekármi žalobkyne o 0,5%. K nároku žalobkyne na zaplatenie trvalých následkov
vo výške 3.600,- EUR za poškodenie miechových koreňov žalovaný uviedol, že vyšetrenie MRI zo
dňa 20.12.2014, na ktoré aj žalobkyňa poukazuje a na podklade ktorého nárok uplatňuje, preukázalo
degeneratívne zmeny, ktoré nie sú kryté dojednaným poistením. Uvedené stanovisko nezmenili ani
ďalšie správy, ktoré žalobkyňa predložila, nakoľko túto skutočnosť nevyvrátili. Žalovaný tak uviedol, že

nárok na doplatenie trvalých následkov nie je dôvodný a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

7. V ďalších vyjadreniach žalobkyňa vo vzťahu k trvalým následkom doplnila žalobu ďalšími
lekárskymi správami, na základe ktorých tvrdila, že trvalé následky boli spôsobené úrazom a nie
žalovaným uvádzanými degeneratívnymi zmenami. Uviedla, že hodnotenia žalovaného neboli vykonané

kvalifikovanými lekármi. Vo vzťahu k odškodneniu za nevyhnutné liečenie žalobkyňa po čiastočnej
úhrade nároku zo strany žalovaného (viď odsek 8 nižšie) zobrala žalobu v sume 1.763,45 EUR s
príslušenstvom späť a naďalej požadovala zaplatenie zvyšnej sumy vo výške 1.136,55 EUR.

8. Žalovaný v neskorších vyjadreniach uviedol, že prehodnotil nárok na odškodnenie za nevyhnutné

liečenie tak, že akceptoval celú dobu liečenia žalobkyne v rozsahu 344 dní v sume po 10,- EUR. Celkovú
sumu ale krátil o 33% pre spolupôsobenie choroby (degeneratívne zmeny). Žalovanej tak priznal celkovú
sumu 2.293,45 EUR, čo po odpočítaní už uhradenej sumy 530,- EUR predstavovalo doplatok vo výške
1.763,45 EUR. Žalovaný uhradil žalobkyni vyššie uvedenú sumu aj s úrokmi z omeškania. Pri trvalých
následkoch zotrval žalovaný na svojej doterajšej argumentácii a tvrdil, že existencia degeneratívnych

zmien vyplýva z viacerých lekárskych správ, napr. zo správy neurológa I.. Z. zo dňa 17.06.2016. Taktiež
uviedol, že lekárske správy z obdobia po roku 2018 predložené žalobkyňou sú irelevantné, nakoľko
v zmysle poistných podmienok sa nároky z trvalých následkov vyplácajú v hodnote, ktorá zodpovedá
rozsahu trvalých následkov na konci trojročnej lehoty od úrazu. Termín na hodnotenie trvalých následkov
tak uplynul dňa 20.07.2017.

9. Po pojednávaní vo veci konanom dňa 25.04.2023 súd na návrh žalobkyne nariadil vo vzťahu
k trvalým následkom poškodenia chrbtice uznesením č.k. 14Csp/65/2017-204 zo dňa 22.05.2023
znalecké dokazovanie znalcom I.. N. De M., C.. Obe strany zároveň podaniami doručenými súdu dňa
05.05.2023a10.05.2023doplnilisvojuargumentáciu;krelevantnýmargumentomsasúdvyjadrujenižšie

pri jednotlivých položkách.

10. Po doručení Znaleckého posudku č. X/XXXX I.. De M. zo dňa 15.01.2024 do spisu žalobkyňa vo
svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 04.03.2024 spochybnila tento znalecký posudok. Uviedla, že
znalec žalobkyňu nevidel ani nevyšetril, a posudok bol tak vypracovaný na základe nedostatočných

údajov a podkladov o subjektívnej a objektívnej anamnéze zdravotného stavu žalobkyne. Ďalej uviedla,
že znalecký posudok nebol napriek tomu vypracovaný v lehote určenej súdom, čo odôvodňuje
namietanie postupu vypracovania znaleckého posudku, ako aj jeho záverov. Rovnako uviedla, že
znalec je v súvislosti s výkonom svojej znaleckej činnosti v právnom vzťahu so žalovaný, keďže máuňho dlhodobo uzatvorenú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone znaleckej činnosti,
v dôsledku čoho možno mať odôvodnené pochybnosti aj o nezaujatosti znalca. Vzhľadom na tieto
skutočnosti navrhla, aby súd na znalecký posudok a jeho závery v konaní neprihliadal. Z vecného

hľadiska so závermi znaleckého posudku nesúhlasila, keď uviedla, že degeneratívne zmeny na chrbtici
sú nepriamym následkom zlomeniny tela stavca, ktorá bola akcelerátorom týchto degeneratívnych
zmien a iné príčiny vzniku a diagnostikovaného rozsahu degeneratívnych zmien na chrbtici u žalobkyne
neexistujú. Súvislosť medzi zlomeninou tela stavca a axonálnou léziou, resp. degeneratívnymi zmenami
na chrbtici je daná a preukázaná, prvotným momentom následkov v podobe degeneratívnych zmien

a axonálnej lézie je úrazová zlomenina. Na preukázanie vyššie uvedených skutočností žalobkyňa do
konania predložila odborné vyjadrenie I.. U. Z., ako aj ďalšiu zdravotnú dokumentáciu. Žalovaný sa v
podaní doručenom súdu dňa 14.03.2024 naopak stotožnil so závermi znaleckého posudku a uviedol, že
jeho závery potvrdzujú správnosť postupu žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti.

11. Súd v konaní vykonal listinné dôkazy predložené stranami, a to: Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX so

začiatkom poistenia dňa 25.06.2014 (č.l. 11 až 12), Zmluvné dojednania pre program X. F. (č.l. 184 až
196), lekárske správy žalobkyne (č.l. 21 až 25, 27 až 35, 38, 77 až 89, 93 až 112, 147 až 152, 199 až 202,
276 až 277), potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti žalobkyne od 25.08.2014 do 03.08.2015 (č.l.
26), lekársky posudok I.. U. Z. k sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobkyne v zmysle položky 304a
sadzobníka (č.l. 36 až 37), listy žalovaného ohľadom vyplatenia poistného plnenia žalobkyni (č.l. 39, 40

a 64), hlásenie pracovnej neschopnosti žalobkyne zo dňa 09.02.2015 s prílohami (č.l. 41 až 44), tabuľka
trvalých následkov (č.l. 65 až 69) a odborné vyjadrenie I.. U. Z. (č.l. 278 až 281). Súd taktiež vykonal
dokazovanie Znaleckým posudkom č. X/XXXX I.. N. De M., C.. zo dňa 15.01.2024 (č.l. 230 až 251).

12. Z vykonaného dokazovania, resp. zo skutočností, ktoré boli medzi stranami nesporné, mal súd

za preukázané, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na program
„X.“ so začiatkom poistenia dňa 25.06.2014, v ktorej boli dohodnuté okrem iných pripoistenia trvalých
následkov úrazu s progresívnym plnením a denného odškodného počas nevyhnutného liečenia
následkov úrazu. Súčasťou zmluvy boli Zmluvné dojednania pre program X. F., pričom na predmet
tohto konania sa vzťahovali najmä Poistné podmienky pre úrazové poistenie (str. 9 zmluvných

dojednaní, č.l. 188), Osobitné poistné podmienky pre poistenie trvalých následkov úrazu s progresiou
(13UP/13UPJ, str. 10, č.l. 188) a Osobitné poistné podmienky pre poistenie denného odškodného
počas nevyhnutnej doby liečenia následkov úrazu (14UP/14UPJ, str. 10 a 11, č.l. 188 a 189). Dňa
20.07.2014 žalobkyňa utrpela v kúpeľni úraz chrbtice. Následne začala pociťovať bolesti v chrbtici,
čo je prvý raz zdokumentované návštevou všeobecnej lekárky dňa 25.08.2014; od tohto dátumu bola

následne žalobkyňa práceneschopná až do 03.08.2015. Za dobu liečenia žalobkyne v trvaní 344 dní jej
žalovaný vyplatil sumu 2.293,45 EUR. Medzi stranami bolo ďalej nesporné, že žalobkyňa utrpela trvalé
následky - obmedzenie pohyblivosti hrudno-bedernej; sporný bol rozsah týchto následkov a prípadný
podiel degeneratívnych zmien na týchto následkoch. Tiež bolo nesporné, že žalobkyňa mala po úraze
poškodenú chrbticu, resp. miechu, vo forme tzv. axonálnej lézie, avšak sporné bolo, či je toto poškodenie

následkom úrazu, alebo sú príčinou degeneratívne zmeny na chrbtici žalobkyne, ktoré sa vyskytovali
už pred úrazom. Sporné tak boli všetky tri žalobkyňou žalované položky; súd ustálil skutkový stav pri
každej položke jednotlivo v ďalšej časti odôvodnenia, pričom sa zároveň vysporiadal s relevantnými
prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany oboch strán. Vzhľadom na relevanciu znaleckého
dokazovania, ktoré bolo realizované primárne pre tretí žalovaný nárok, súd v odôvodnení rozsudku

poradie nárokov vymenil, a najprv sa zaoberal nárokom žalobkyne na poistné plnenie z poúrazového
poškodenia chrbtice a miechy (viď odsek 14 a nasl. nižšie).

13. Po podaní žaloby zobrala žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 10.05.2023 žalobu v časti
zaplatenia istiny vo výške 1.763,45 EUR spolu s príslušným úrokom z omeškania odo dňa 17.07.2017 do

zaplatenia späť, a to z toho dôvodu, že žalovaný tento nárok po podaní žaloby uhradil. Týmto podaním
realizovala žalobkyňa svoje procesné právo v zmysle § 144 CSP a súd postupom podľa § 145 ods. 2
CSP konanie v tejto časti v tomto rozhodnutí vo veci samej prvým výrokom zastavil.
14. Vo vzťahu k žalovanému nároku na poistné plnenie z dôvodu poúrazového poškodenia chrbtice a
miechysúdvychádzalnajmäzpredloženéhoznaleckéhoposudkuI..DeM.aodbornéhovyjadreniaI..Z..

15. MUDr. De M. v nálezovej časti posudku skonštatoval, že bolesť vyvolaná úrazom prinúti postihnutého
vyhľadaťodbornévyšetrenievdeňúrazu,pričomžalobkyňatakspravilaažpomesiaciodúrazu.Uviedol,
že magnetická rezonancia realizovaná počas hospitalizácie žalobkyne dňa 20.12.2014, t.j. 5 mesiacovpo úraze, dokazuje jednoznačnú prítomnosť degeneratívnych zmien v podobe listézy a malú abrupciu
z prednej strany stavca. Pokiaľ ide o poškodenie miechových koreňov, t.j. kompresiu koreňov L5 a L4
obojstranne, za túto sú podľa znalca zodpovedné práve degeneratívne zmeny. Rovnako prepúšťacia

správaznemocnicepohospitalizáciižalobkyneod10.12.2014do22.12.2014(č.l.23až24)podľaznalca
jasne formuluje degeneratívne zmeny ako dôvod operovania, a zároveň podľa magnetickej rezonancie
realizovanej počas tejto hospitalizácie boli všetky zdravotné problémy s chrbticou s výnimkou jednej
položky spôsobené degeneratívnymi zmenami a nie poúrazovými. Znalcovi nebolo jasné, na základe
čoho MUDr. Z. v správe zo dňa 24.04.2015 (č.l. 30) zmenil diagnózu žalobkyne na zlomeninu driekového

stavca. V prepúšťacej správe boli podľa neho zdokumentované známky iritácie S1. Podobne ani v I..
Z. vyhotovenom náleze zo dňa 29.01.2015 nie je zmienka o úrazovej diagnóze. Znalec ďalej uviedol,
že zlomenina driekového stavca L5 nebola svojou povahou hlavnou príčinou rozvinutia spondylolistézy.
Nemohla byť ani klasifikovaná za nestabilný typ zlomeniny, ktorý sa musí riešiť stabilizačnou operáciou.
Rovnako ako svojím umiestnením v prednej časti hornej hrany stavca L5 nerobila kompresiu nervových
štruktúr. Znalec potvrdil, že z EMG vyšetrenia vyplýva axonálna lézia v koreni L5 vpravo, čo veľmi

zjednodušene znamená, že ide o parciálnu léziu niekoľkých axónov, t.j. výbežkov nervových buniek
uložených v mieche podľa princípu jedna bunka jedno odstredivé alebo jedno dostredivé vlákno. K
záveru MUDr. Z. zo správy zo dňa 24.03.2023, že táto axonálna lézia koreňa L5 vpravo je následkom
úrazu, nie degeneratívneho ochorenia a ide o dlhodobý až trvalý stav znalec uviedol, že hodnotiaci
lekár nezohľadnil skutočnosť, že medzi udávaným úrazom (20.07.2014) a prvým lekárskym vyšetrením

(21.08.2014) uplynul mesiac. V posudkovej časti MUDr. De M. uviedol, že spondylolistéza sa môže
vyskytnúť kdekoľvek v chrbtici, ale najčastejšie sa vyskytuje v bedrovej chrbtici, najmä v dôsledku
spondylolýzy pri L5/S1 a v dôsledku degenerácie pri L4/L5. V záveroch uviedol, že diagnostická
hospitalizácia v dňoch 10.12.2014 až 22.12.2014 jasne preukázala, že sa jedná prvotne o degeneratívne
postihnutie driekovej chrbtice, nakoľko neurológ nenašiel dôvod na EMG vyšetrenie a nepozoroval

známky poškodenia nervového koreňa, len jeho iritáciu. Neskôr sa CT a MR vyšetrením preukázala
zlomenina typu A1 podľa I., ktorá nevyžaduje operačnú liečbu v teréne jednoznačných degeneratívnych
zmien so sponylolistézou L5 1. stupňa, kde degeneratívne zmeny a nie úraz, ktorý na začiatku ani
výraznejšie nebolel, boli príčinou operácie.

16. Pri odpovediach na stanovené otázky znalec uviedol, že axonálna lézia je funkčné poškodenie
vedenia vzruchu v samotných axónoch. Jej klinický prejav je závislý od množstva poškodených axónov a
od ich typu. Odstredivé axóny vedú signály z centra na perifériu a zabezpečujú napr. pohyb. Dostredivé
axóny vedú vzruchy z periférie do nervových centier a zabezpečujú vnímanie bolesti, dotyku a pod.
Základnou príčinou axonálnej lézie u žalobkyne sú degeneratívne zmeny medzistavcovej platničky

L4/5 a malých tzv. faazetových kĺbikoch vytvárajúce chronický útlak nervového koreňa, poruchu jeho
výživy a tým jeho bunkového metabolizmu s dôsledkom axonálnej poruchy. Vzhľadom na dĺžku trvania
viac ako dva roky, je táto porucha nezvratná. Hlavným generátorom bolestí u žalobkyne sú však
degeneratívne zmeny kostno-väzivového aparátu chrbtice ako takej. Znalec nenašiel v spise dôkazy o
tom, že žalobkyňou uvádzaný úraz pádom je jasnou a nespochybniteľnou príčinou axonálnej lézie alebo

kompresie koreňov. Jednoznačne môže znalec povedať, že malá abrupcia - odlomenina časti prednej
hornej hrany stavca L5 nie je takou zlomeninou, ktorá by toto spôsobila.

17. Žalobkyňa v reakcii na znalecký posudok MUDr. De M. predložila do konania nedatované odborné
vyjadrenie I.. Z.. I.. Z. uviedol že poškodenie zdravia, ktoré bolo u žalobkyne diagnostikované, je

zlomenina hornej krycej plochy tela stavca L5 (piateho driekového stavca) v jeho prednej časti. Toto
poškodenie zdravia sa od momentu vzniku prejavuje hlavne lokálnou bolesťou v dolnej časti chrbta,
v oblasti driekovej chrbtice, vyvoláva spazmus (stuhnutie, kŕč vzpriamovacích driekových svalov) a
teda obmedzenú pohyblivosť driekovej chrbtice v zmysle predklonu, záklonu a rotácii. Toto poškodenie
zdravia môže mať v zásade dvojaký priebeh. Môže po nejakej dobe (2-3 mesiace) odoznieť, a

postupne ťažkosti vymiznú a bolesť ustúpi aj spolu so stuhnutím driekovej chrbtice, alebo môže
takáto zlomenina vyvolať akcentáciu degeneratívnych procesov (degeneratívne zmeny na priľahlej
medzistavcovej platničke, jej opotrebovanie, prípadne protrúzia alebo extrúzia), degeneratívne zmeny
na medzistavcových kĺboch s ich hypertrofiou a laterálnym útlakom nervového koreňa. Pokiaľ ide o
časový odstup medzi úrazom dňa 20.07.2014 a návštevou lekára dňa 21.08.2014, tento časový posun

zodpovedá zlomeninám prednej hrany tela stavca, ktoré sa prejavujú lokálnou bolesťou, ktorú človek
pripisuje pádu, a čaká na jej odznenie 2-3 týždne, ak však bolesť neustupuje, čo zodpovedá poraneniu
kostného tkaniva a nie len mäkkých častí, tak až s odstupom 3-4 týždňov vyhľadá typicky lekára, a
vtedy dôjde často oneskorene k diagnostike takejto zlomeniny. To, že k jej diagnostike došlo neskôr,nemá žiaden vplyv na to, že takáto zlomenina existuje a podieľa sa na ťažkostiach. Zlomenina bola
diagnostikovaná až počas pobytu žalobkyne na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie UNB, preto
až od tohto momentu zdravotná dokumentácia žalobkyne dokumentuje prítomnosť zlomeniny. Keďže iný

úrazový dej ako pošmyknutie a pád 20.07.2014 žalobkyňa neudáva, pripisuje MUDr. Z. túto zlomeninu
tomuto úrazu, hoci neskoro diagnostikovanú. Táto zlomenina vyvolala akcentáciu degeneratívnych
procesov (degeneratívne zmeny na priľahlej medzistavcovej platničke, jej opotrebovanie, protrúziu),
degeneratívne zmeny na medzistavcových kĺboch s ich hypertrofiou a laterálnym útlakom nervového
koreňa. Zmenou dynamiky driekovej chrbtice viedla akcentácia degeneratívnych zmien k vzniku

poúrazovej spondylolisthézy L4-L5 o 5mm, hypertrofiu žltého väzu a útlak nervového koreňa v
medzistavcovom otvore s nutnosťou jeho operačného uvoľnenia a stabilizácie chrbtice. MUDr. Z. ďalej
uviedol, že v zdravotnej dokumentácii, ktorá mu bola predložená, neboli takéto degeneratívne zmeny
chrbticepredúrazomdiagnostikované.Skonštatoval,žedegeneratívnezmenynachrbticimožnooznačiť
za trvalé poškodenie zdravia a uviedol, že degeneratívne zmeny na chrbtici žalobkyne sú nepriamym
následkom zlomeniny tela stavca, ktorý ich vývoj urýchlil. Iné príčiny vzniku a rozsahu degeneratívnych

zmien na chrbtici žalobkyne podľa MUDr. Z. identifikovať nemožno.

18. Súd znalecký posudok MUDr. S. a odborné vyjadrenie MUDr. Z. vyhodnotil ako rovnocenné dôkazy.
V zmysle § 191 CSP súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov tak závisí od úvahy súdu, pričom ale súd nemôže

pri hodnotení dôkazov postupovať svojvoľne. Vo všeobecnosti nepochybne platí, že znalecký posudok
nariadený súdom v zmysle § 207 ods. 1 CSP bude dôkazom vyššej právnej sily ako odborné vyjadrenie;
v tomto konkrétnom prípade však súd videl dôvody na odchýlku od takéhoto postupu. Prvým dôvodom
je spôsob vyhotovenia znaleckého posudku zo strany znalca MUDr. De M., ktorý na jednej strane
poskytol v posudku pomerne jednoznačné odpovede na zadané otázky, tieto sú však z pohľadu súdu

pomerne stručné a neposkytujú súdu úplný prehľad o dôvodoch, ktoré znalca k takýmto záverom viedli.
PodstatnejšímdôvodomnarovnocennéposúdeniezáverovI..DeM.aI..Z.jevšakskutočnosť,žeMUDr.
Z. je rovnako znalcom zapísaným v zozname znalcov, a hoci svoje stanovisko nevyhotovil vo forme
znaleckého posudku, ide o neurochirurga, ktorého odbornosť je aj vzhľadom na jeho zápis v zozname
znalcov nepochybná. Zároveň ide o lekára, ktorý žalobkyňu ako pacientku sleduje, operoval ju a detailne

pozná jej zdravotný stav. Súd tak z hľadiska kvality dôkazného prostriedku najmä s ohľadom na ich
autorov nevidel dôvod, aby v tomto konkrétnom prípade hodnotil znalecký posudok ako významnejší
dôkaz.

19. Súd tak pri rozhodovaní o dôvodnosti priznania poistného plnenia žalobkyni podľa položky 156

oceňovacej tabuľky žalovaného vychádzal tak z názoru znalca I.. De M., ako aj z názoru MUDr. Z..
Z ich stanovísk je zrejmý pomerne zásadný rozpor v názore na príčiny poškodenia chrbtice. Kým
I.. De M. pokladá za dôvod zdravotného poškodenia chrbtice žalobkyne degeneratívne zmeny, I.. Z.
tento názor do veľkej miery potvrdzuje, ale zároveň tvrdí, že tieto zmeny boli podstatným spôsobom
akcelerované práve úrazom. MUDr. De M. uvádza, že je neštandardné, aby sa bolesti v chrbtici

vyvolané úrazom, resp. zlomeninou príslušného stavca prejavili až po mesiaci, súd však v tomto smere
akceptoval vysvetlenie I.. Z., ktorý uviedol, že je štandardné, ak pacient vyhľadá lekára pre bolesti po
páde neskôr a k diagnostike zlomeniny dôjde často oneskorene. Pokiaľ ide o samotné degeneratívne
zmeny, z názorov oboch odborníkov je zrejmé, že tieto sú príčinou axonálnej lézie, resp. súvisiaceho
poškodenia chrbtice a miechy žalobkyne, avšak odborníci majú rozdielny pohľad na príčiny samotných

degeneratívnych zmien. Kým I.. De M. nedáva tieto zmeny do súvisu s úrazom, I.. Z. explicitne tvrdí,
že spúšťačom a akcelerátorom týchto zmien bol nepochybne úraz. I.. Z. pripustil, že tieto zmeny by
sa u žalobkyne vyvinuli vekom, avšak pomalšie. Úraz tieto zmeny urýchlil, preto sa nich nepriamo
podieľa. Súd pri rozhodovaní o tejto otázke vychádzal z oboch posudkov, v konečnom dôsledku sa
však priklonil k názoru I.. Z., nakoľko tento je z pohľadu súdu konzistentnejší pri celkovom pohľade na

vývoj zdravotného stavu žalobkyne z časového hľadiska. V konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa
trpela relevantnými bolesťami chrbtice pred úrazom, resp. že by jej boli diagnostikované degeneratívne
zmeny na chrbtici. V zdravotnej dokumentácii všeobecnej lekárky žalobkyne I.. D. sa dňa 25.08.2014
nachádza zmienka, že ide o „návrat ťažkostí“, tieto však nie sú nijako špecifikované a v konaní nie je
preukázané, že by žalobkyňa pred úrazom trpela porovnateľnými bolesťami chrbtice ako pred úrazom,

resp. že by u nej boli rozvinuté degeneratívne zmeny. Naopak, relevantné bolesti u nej začali po páde,
pričom tieto vyvrcholili hospitalizáciou žalobkyne v dňoch 10.12.2014 až 22.12.2014. Z dokumentácie
aj oboch posudkov vyplýva, že počas tejto hospitalizácie boli potvrdené tak degeneratívne zmeny,
ako aj axonálna lézia a abrupcia stavca L5, pričom súd akceptoval vyjadrenie I.. Z., že axonálnalézia aj degeneratívne zmeny boli vyvolané a akcelerované úrazom žalobkyne. Vzhľadom na absenciu
preukázaných diagnostikovaných degeneratívnych zmien u žalobkyne pred pádom, ako aj vzhľadom
na preukázaný vznik bolestí chrbtice po páde, súd pokladá stanovisko I.. Z. za konzistentnejšie a viac

zodpovedajúce časovému priebehu zdravotných problémov žalobkyne.

20. Súd teda dospel k záveru, že na degeneratívnych zmenách mal úraz žalobkyne podstatný podiel.
Zároveň ale zobral do úvahy názor I.. De M., ktorý za príčinu bolestí označil samotné degeneratívne
zmeny, a názor I.. Z., ktorý tiež uviedol, že úraz tieto degeneratívne zmeny len akceleroval a boli by u

žalobkyne prítomné aj bez úrazu (iba neskôr), a dospel k záveru, že pád je podstatnou, ale nie jedinou
príčinou axonálnej lézie, a teda poškodenia chrbtice a miechy žalobkyne. Vzhľadom na všetky okolnosti
súd tento podiel pádu vyhodnotil na úrovni 66,6%. Súd si je plne vedomý, že ide o záver vyplývajúci
z posúdenia súdu, avšak je toho názoru, že zodpovedá vykonanému dokazovaniu; je štandardné, že
pri posudzovaní vplyvov viacerých faktorov na výsledok procesu je potrebné percentuálne určiť podiel
týchto faktorov, pričom to robí (aj v tomto konaní) aj samotný žalovaný. Je taktiež potrebné skonštatovať,

že pri medicínskych sporoch je takéto posúdenie zo strany súdu potrebné aplikovať veľmi často, nakoľko
vzhľadom na komplikovanosť ľudského organizmu často nie je možné označiť konkrétny faktor za jediný
a priamy dôvod určitého následku. Rovnako je podľa názoru súdu tomu v posudzovanom prípade, čo je
okrem iného zrejmé aj z odlišných názorov dvoch odborníkov, ktorí sú zároveň znalcami.

21. Pri určovaní výšky priznaného prvého nároku súd vychádzal zo zmluvy uzatvorenej medzi
žalobkyňou a žalovaným, a osobitne zo Zmluvných dojednaní pre program X. F. (č.l. 184 až 194), resp.
z oceňovacej tabuľky trvalých následkov úrazu (č.l. 65 až 69) - tieto dokumenty a ich obsah nebol
medzi stranami sporný. V zmysle oceňovacej tabuľky trvalých následkov úrazu položka 156 „poúrazové
poškodenie chrbtice, miechových plien a koreňov, s trvalými objektívnymi príznakmi porušenej funkcie,

ľahkého stupňa“, ktorá zodpovedá axonálnej lézii žalobkyne (táto skutočnosť nebola zo strany
žalovaného rozporovaná; žalovaný však tvrdil, že nejde o následok úrazu) ide o poškodenie zdravia
ohodnotené vo výške 20%. V zmysle tabuľky v článku 3 Osobitných poistných podmienok pre poistenie
trvalých následkov úrazu s progresiou takto ohodnotené trvalé následky aj po zhodnotení progresie
zodpovedajú 20% progresívneho plnenia. Keďže v poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX uzatvorenej

medzi žalobkyňou a žalovaným bola dohodnutá pre trvalé následky úrazu 13UP suma 15.000,- EUR,
prichádzalo do úvahy plnenie žalovaného vo výške 20% z tejto sumy, t.j. 3.000,- EUR. Vzhľadom na
vyššie uvedený záver súdu, že úraz sa na týchto trvalých následkoch žalobkyne podieľal v rozsahu
66,66%, dospel súd k záveru, že žalobkyni je z tohto nároku dôvodné priznať plnenie v rozsahu 2.000,-
EUR a vo zvyšnej časti je potrebné žalobu zamietnuť.

22. Žalovaný v konaní namietal, že v zmysle článku 3 odsek 4 Osobitných poistných podmienok pre
poistenie trvalých následkov po úraze s progresiou (13UP/13UPJ) platí, že „Poistený je oprávnený
každoročne, najdlhšie však do 3 rokov po poistnej udalosti, znovu požiadať o stanovenie rozsahu
trvalých následkov úrazu, ak nastalo ich podstatné zhoršenie.“ Žalovaný uviedol, že ďalší nárok na

trvalé následky bol uplatnený po uplynutí 3 rokov po poistnej udalosti, a preto ho nie je možné z
dojednaného poistenia vysporiadať. Túto námietku súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko nárok mohol
žalobkyni vzniknúť najskôr v deň pádu dňa 20.07.2014, a žaloba bola podaná dňa 19.07.2017; ani
teoreticky tak nemohlo dôjsť k neskorému uplatneniu nároku. Pokiaľ ide o predloženie lekárskych správ
z obdobia v roku 2018 a neskôr, týmito žalobkyňa neuplatňovala ďalší nárok na poistné plnenie, ale len

preukazovala dlhodobú existenciu trvalých následkov. Tieto však preukázala už ku dňu podania žaloby,
pričom samotná existencia trvalých následkov už v roku 2015 jednoznačne vyplývala tak z odborného
vyjadrenia I.. Z., ako aj zo znaleckého posudku I.. De M..

23. Pre úplnosť súd uvádza, že pri tomto nároku súd žalobu zamietol aj pokiaľ ide o časť nároku vo

výške 600.- EUR, pričom v tejto časti by žalobu zamietol bez ohľadu na dôvodnosť ostatnej časti nároku.
Žalobkyňa v žalobe požadovala 3.600,- EUR, keď uviedla, že položke 156 (omylom v žalobe označenej
ako 154) zodpovedá suma 3.000,- EUR, ale túto žiadala navýšiť o 20% progresívne plnenie podľa
vyššie uvedenej tabuľky, teda o 600,- EUR. V tejto časti by však súd žalobu bez ďalšieho zamietol,
nakoľko žalovanie tejto sumy zjavne vyplýva z nesprávnej interpretácie tabuľky progresívneho plnenia,

keďže pravý stĺpec celkom zjavne neznamená, že o uvedené percento sa za každých okolností zvyšuje
ohodnotenie trvalých následkov podľa ľavého stĺpca. Percento progresívneho plnenia v pravom stĺpci je
potrebné priradiť k miere poškodenia zdravia uvedenej v ľavom stĺpci, a progresivita plnenia spočíva v
tom, že čím je percento poškodenia vyššie, tým je (násobne, ale nelineárne) vyššie aj plnenie. Kým 20%poškodeniu teda zodpovedá 20% plnenie, 50% poškodeniu zodpovedá 100% plnenie a 70% poškodeniu
až 200% plnenie. V dôsledku toho maximálne plnenie, ktoré pri 20% poškodení vôbec prichádzalo do
úvahy, bolo 20%, t.j. suma 3.000,- EUR. Súd tak žalobný nárok v rozsahu 600,-EUR zamietol z tohto

dôvodu. Súd tiež uvádza, že na túto skutočnosť upozornil žalobkyňu pri predbežnom právnom posúdení
na pojednávaní dňa 25.04.2023.

24. Pre úplnosť súd taktiež uvádza, že námietky žalobkyne k znaleckému posudku I.. De M., uvedené
v podaní doručenom súdu dňa 04.03.2024, súd nevyhodnotil ako dôvodné. Skutočnosť, že znalec

žalobkyňu osobne nekontaktoval nebola relevantná, nakoľko znalec bol oprávnený posúdiť skutočnosti
vyplývajúce z dokumentácie, ktorá bola súčasťou súdneho spisu. Ak znalec dospel k záveru, že
akékoľvek súčasné vyšetrenie žalobkyne je irelevantné z pohľadu posúdenia vzniku príčin jej trvalých
následkov po úraze v roku 2014, je takýto záver plne v jeho kompetencii a súd zároveň uvádza, že
ho pokladá za logický. Rovnako súd nevidí dôvod na znalecký posudok neprihliadať z dôvodu jeho
neskorého vypracovania a doručenia súdu, nakoľko táto skutočnosť nemá na vplyv na jeho obsah.

Znalcovi bol spis doručený dňa 13.07.2023 a v zmysle uznesenia č.k. 14Csp/65/2017-204 zo dňa
22.05.2023 bol povinný vypracovať posudok do piatich mesiacov; znalecký posudok pritom vyhotovil
dňa 15.01.2024, t.j. s oneskorením približne jeden mesiac. K poslednej výhrade žalobkyne, že znalec
má dlhodobo uzatvorenú poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu práve so žalovaným súd
uvádza, že takéto poistenie profesnej zodpovednosti za škodu bez ďalšieho nemôže založiť zaujatosť

znalca, rovnako ako napr. havarijné poistenie motorového vozidla v konkrétnej poisťovni nemôže bez
ďalšieho založiť zaujatosť sudcu.

25. Druhým posudzovaným nárokom boli trvalé následky spočívajúce v obmedzenej pohyblivosti
hrudno-bedernej stredného stupňa, a to podľa položky 154 oceňovacej tabuľky žalovaného. Existencia

tohto následku nebola v konaní sporná; žalovaný tento následok uznal a žalobkyni podľa neho plnil.
Taktiež nebolo sporné, že plná výška plnenia pri tomto trvalom následku by bola 15% z poistnej sumy
15.000,- EUR, t.j. 2.250,- EUR. Žalovaný z tejto sumy uhradil žalobkyni 50%, pričom zvyšných 50% krátil
s odkazom na článok 3 ods. 5 Osobitných poistných podmienok pre poistenie trvalých následkov úrazu s
progresiou 13UP/13UPJ (č.l. 188), v zmysle ktorého „Ak sa trvalé následky úrazu týkajú časti tela alebo

orgánu, ktoré boli poškodené už pred úrazom, poisťovateľ zníži poistné plnenie za trvalé následky o
toľko percent, koľkým percentám zodpovedá predchádzajúce poškodenie určené tiež podľa oceňovacej
tabuľky.“ Súd sa však s touto argumentáciou žalovaného nestotožnil.

26. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia osobitných poistných podmienok bol žalovaný oprávnený

poistné plnenie krátiť, ak boli dotknuté časti tela alebo orgánu poškodené už pred úrazom, a zároveň bol
povinný priradiť predchádzajúce poškodenie percentuálne podľa oceňovacej tabuľky. Dôkazné bremeno
je pritom tak pri samotnom krátení, ako aj (a najmä) v súdnom konaní na žalovanom ako poisťovni.
Žalovaný však v konaní len uviedol, že 50% krátenie realizoval vzhľadom na degeneratívne zmeny
s prihliadnutím na zdravotnú dokumentáciu na základe vyjadrenia svojho posudkového lekára. Tieto

skutočnosti však v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, a rovnako žiadnym spôsobom nepreukázal,
na základe čoho malo krátenie byť realizované vo výške 50% - podľa vlastných osobitných poistných
podmienok žalovaného má toto krátenie zodpovedať predchádzajúcemu poškodeniu, pričom toto má
byť vyjadrené v percentách podľa oceňovacej tabuľky. Žalovaný však žiadnu takúto skutočnosť v konaní
netvrdil, resp. neupresnil, na základe akej položky ocenenie krátil, a existenciu degeneratívnych zmien,

ktoré by existovali už pred úrazom, a mali by vplyv na obmedzenie pohyblivosti hrudno-bedernej,
v konaní nepreukázal. Súd pritom konštatuje, že túto skutočnosť skonštatoval už pri predbežnom
právnom posúdení na pojednávaní dňa 25.04.2023, a žalovaný ani v následnom podaní krátenie
nijako nepreukázal, a iba skonštatoval, že pre opakované sťažnosti vykonal ďalšie konzultácie s
posudkovými lekármi z odboru chirurgie a neurológie, ktorí potvrdili správnosť krátenia poistného z

dôvodu degeneratívnych zmien. Keďže žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, súd
žalobepokiaľideodruhýžalovanýnárokvplnomrozsahuvyhovelažalovanémuuložilpovinnosťuhradiť
žalobkyni sumu zodpovedajúcu 50% kráteniu vo výške 1.125,- EUR.

27.Žalovanývovzťahuktomutonárokuešteargumentoval,žesamotnážalobkyňapredložiladokonania

lekársky posudok s hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia, v ktorom I.. Z. určil hodnotenie
poškodenia zdravia žalobkyne pri tejto položke ako ľahké, čomu by zodpovedalo plnenie 7% podľa
oceňovacích tabuliek, a teda plnenie poisťovne, keď priznané 15% plnenie krátila o 50% (na reálnych
7,5%) je v poriadku. Súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Žaloba bola podaná vo vzťahu k nárokuuznaného žalovaným, pričom samotný žalovaný označil poškodenie zdravia žalobkyne ako obmedzenú
pohyblivosť hrudno-bedernú stredného stupňa podľa položky 154 oceňovacej tabuľky žalovaného. Súd
tak vychádzal z toho, že toto hodnotenie je medzi stranami nesporné; sporná bola iba skutočnosť, či

bola žalovaný oprávnený plnenie krátiť.

28. Tretím posudzovaným nárokom žalobkyne bol nárok na denné odškodné počas nevyhnutného
liečenia následkov úrazu (14UP / 14UPJ). Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa má nárok
na poistné plnenie za 344 dní pri sume za jeden deň 10,- EUR. Žalovaný však tvrdil, že je

oprávnený žalobkyni poistné plnenie krátiť v zmysle článku 3 ods. 2 písm. c) Poistných podmienok
pre úrazové poistenie, podľa ktorých „Poisťovateľ je oprávnený znížiť poistné plnenie ak vznik poistnej
udalosti nastane v dôsledku spolupôsobenia choroby alebo telesnej vady, pričom toto spolupôsobenie
predstavuje podiel minimálne 25%. Poisťovateľ je v takom prípade oprávnený poistné plnenie znížiť v
pomere k podielu spolupôsobenia takejto choroby alebo telesnej vady“. Krátenie žalovaný odôvodnil
degeneratívnymi vadami, pričom jeho argumentácia vychádzala z rovnakých skutočností, ako pri prvom

nároku uvedenom vyššie (trvalé následky poúrazového poškodenia chrbtice, miechy). V dôsledku toho
postupne vyplatil žalobkyni 66,66% zo sumy 3.440,- EUR, t.j. sumu 2.293,45 EUR (530,- EUR pred
podaním žaloby a 1.763,45 EUR po podaní žaloby, viď odsek 13 vyššie). Súd sa s touto argumentáciou
žalovaného stotožnil. Oboma stranami uznané nevyhnutné liečenie následkov úrazu od 25.08.2014
do 03.08.2015 bolo spôsobené bolesťami chrbtice žalobkyne, pričom ako už súd uviedol vyššie pri

posudzovaní trvalých následkov, tieto následky boli spôsobené tak úrazom, ako aj degeneratívnymi
zmenami v chrbtici žalobkyne, ktoré boli akcelerované úrazom, ale boli by u žalobkyne prítomné aj bez
tohto úrazu (len neskôr). Počas liečenia žalobkyne nie je možné presne oddeliť dĺžku liečenia žalobkyne
z oboch dôvodov, súd tak nevidel dôvod aj na toto poistné plnenie neaplikovať identický prístup ako pri
samotných trvalých následkoch a pri súdom stanovenom podiely úrazu na trvalých následkoch 66,66%

stanovil rovnaký pomer aj pri dobe liečenia. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný žalobkyni plnenie vo
výške 66,66% uhradil, žalobou požadované zvyšné plnenie vo výške 33,33% v sume 1.136,55 EUR súd
žalobkyni nepriznal a žalobu v tejto časti tretím výrokom tohto rozsudku zamietol.

29. Súd tak žalobkyni priznal sumu 1.125,- EUR z titulu trvalých následkov obmedzenia pohyblivosti

hrudno-bedernej stredného stupňa a 2.000,- EUR z titulu trvalých následkov poúrazového poškodenie
chrbtice, miechy, miechových plien a koreňov s objektívnymi príznakmi porušenej funkcie ľahkého
stupňa. Spolu tak žalobkyni priznal druhým výrokom tohto rozsudku sumu 3.125,- EUR.
30. Súd ďalej rozhodoval o úrokoch z omeškania. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu, vznikol žalobkyni nárok na úrok z omeškania. V zmysle článku 9 ods. 4 Zmluvných

dojednaní pre program Cesta Životom je poistné splnenie splatné do 15 dní, odkedy poisťovateľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu poisťovateľa plniť. Vo vzťahu k nárokom z trvalých následkov,
pri ktorých súd žalobe čiastočne vyhovel, nebolo medzi stranami sporné, že vyšetrenie bolo ukončené
najneskôr ku dňu 07.06.2016, keďže v tento deň žalovaný zaslal žalobkyni list s vyrozumením o výške
poistnéhoplnenia(č.l.39).Keďžežalobkyňasivžalobeuplatnilaúrokyzomeškaniaododňa17.07.2017,

v danom čase bolo poistné plnenie nepochybne splatné a súd tak úroky z omeškania žalobkyni priznal.
Výška úrokov z omeškania je v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej banky pre refinančné obchody
platná k prvému dňu omeškania. Keďže táto sadzba bola ku dňu 17.07.2017 vo výške 0%, súd stanovil

výšku úrokov z omeškania v súlade so žalobným návrhom na 5%.

31. Keďže súd žalobe vyhovel len čiastočne, vo zvyšnej časti (suma 1.136,55 EUR odškodného
za nevyhnutné liečenie, suma 1.000,- EUR za poúrazové poškodenie chrbtice a príslušné úroky z
omeškania) súd žalobu tretím výrokom zamietol.

32. O trovách konania súd rozhodoval v súlade s § 255 ods. 1 CSP a nárok na náhradu trov konania
stranám priznal podľa pomeru ich úspechu vo veci. Nakoľko žalovaný po podaní žaloby uhradil časť
žalovanej istiny vo výške 1.763,45 EUR, a konanie bolo z tohto dôvodu zastavené, súd v tejto časti
postupoval v zmysle § 256 ods. 1 CSP a náhradu trov konania priznal žalobkyni, resp. istinu v tejto výške

pripočítal k úspechu žalobkyne. Žalobkyňa tak bola z celkovej žalovanej sumy 7.625,- EUR úspešná
vo výške 4.888,45 EUR (3.125,- EUR priznaná suma + 1.763,45 EUR suma uhradená počas konania),
čo predstavuje 64,1%, a žalovaný vo výške 2.736,55 EUR, čo predstavuje 35,9%. Súd tak v súlade sustálenou judikatúrou priznal žalobkyni nárok na náhradu trov v rozsahu rozdielu medzi úspechmi oboch
strán, t.j. v rozsahu 28,2% (64,1 - 35,9).

33. V konaní vznikli trovy aj štátu, a to vo forme nákladov na vypracovanie znaleckého posudku MUDr.
De M.. Hoci vykonanie tohto dôkazu navrhla v konaní žalobkyňa, súd jej nemohol uložiť povinnosť
zložiť preddavok v zmysle § 253 ods. 1 CSP, nakoľko ustanovenie § 253 ods. 2 CSP neumožňuje
uloženie takejto povinnosti strane, ktorej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, a žalobkyňa
bola od súdnych poplatkov v konaní oslobodená uznesením č.k. 14Csp/65/2017-50 zo dňa 27.07.2017.

Uznesenímč.k.B1-14Csp/65/2017-266zodňa01.03.2024súdrozhodolopriznaníznalečnéhovovýške
898,06 EUR znalcovi, a zároveň upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby znalcovi odmenu vyplatila. Aj keď
CSP v takomto prípade neobsahuje osobitnú úpravu náhrady trov konania, ktoré vznikli štátu, súd v
zmyslečlánku4ods.2základnýchprincípovCSP,resp.analogickypodľa§259CSProzhodolvrozsudku
o povinnosti strán uhradiť tieto trovy štátu. Pri určovaní pomeru medzi stranami súd vychádzal z toho,
že znalecký posudok bol na základe návrhu žalobkyne nariadený vo vzťahu k prvému nároku žalobkyne

(resp. tretiemu nároku podľa žaloby; trvalé následky poúrazového poškodenia chrbtice), pričom pri
tomto nároku bola žalobkyňa úspešná v rozsahu 55,56% (2.000/3.600) a žalovaný v rozsahu 44,44%
(1.600/3.600). Obe strany sú povinné uhradiť trovy štátu v rozsahu svojho neúspechu. Súd tak piatym
výrokomtohtorozsudkuzaviazalžalobkyňunaúhradutrovštátuvrozsahu44,44%ažalovanéhošiestym
výrokom na úhradu trov štátu v rozsahu 55,56%.

34. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho

doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.