Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 8, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Csp/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124204484
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:6124204484.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu Home Credit Slovakia,

a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679,
proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D., o zaplatenie 6.254,16 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.294,64 eur a úrok z omeškania vo výške
8,65 % ročne zo sumy 2.294,64 eur od 21.10.2024 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 70,-
eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 20. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku

a ďalšie splátky vždy do 20. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým,
že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 03.01.2024 návrh na vydanie platobného
rozkazu v upomínacom konaní začatom podľa zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „žaloba“), v ktorom žiadal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu
sumu 6.254,16 eur, úrok vo výške 669,87 eur, úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 6.198,28
eur od 15.11.2023 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 05.04.2023 Úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home
Credit Slovakia a.s. obsahujúce Sadzobník poplatkov a predmetom ktorej bolo poskytnutie

revolvingového úveru s výškou úverového rámca 6.200,-eur zo strany žalobcu žalovanej, ktorý žalovaná
čerpala prostredníctvom úverovej karty. Uviedol, že odo dňa účinnosti revolvingovej zmluvy bola
žalovaná v pravidelných mesačných výpisoch z úverového účtu, ktoré boli zasielané na jej adresu
v listinnej podobe informovaná o výške mesačnej splátky, o výške úroku a poplatku, výške úverového
rámca ako aj o celkovom zostatku na úverovom účte a jednotlivých transakciách na úverovom účte.
Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom a poplatkom
v pravidelných mesačných splátkach v súlade so zmluvou a úverovými zmluvnými podmienkami, avšak

dostala sa do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácala a dlžné
splátky nedoplatila ani napriek opakovaným upozorneniam, preto žalobca v zmysle Hlavy Obchodných
podmienok s názvom Ukončenie zmluvy dňa 30.10.2023 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok
a vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Keďže v poskytnutej 15-dňovejlehote na splnenie povinností žalovaná podľa žalobcu dlžnú sumu neuhradila, uplatňuje si aj zákonné
úroky z omeškania, pričom žalovaná celkovo doposiaľ uhradila z vyčerpanej sumy 6.242,-eur len sumu
313,92 eur a dlžnú sumu pozostávajúcu z istiny vo výške 6.198,28 eur a úroku 666,81 eur, úroku za

poistné 3,06 eur a poistenia CPI vo výške 55,88 eur nezaplatila ani po predžalobnej výzve na zaplatenie
dlhu zo dňa 23.11.2023.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Úverovú zmluvu a Úverové
zmluvné podmienky, Sadzobník poplatkov, náhodne zvolený Výpis z účtu Clubcard kreditnej karty, Výzvu

k splateniu zostatku úveru a poštový podací hárok, Predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu a oznámenie
o prevzatí právneho zastúpenia a poštový podací hárok.

4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 17.01.2024 vo veci platobný rozkaz, ktorý sa žalovanej
nepodarilo doručiť do vlastných rúk a nakoľko žalobca po výzve súdu navrhol v súlade s § 10 zákona
o upomínacom konaní pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku,

platobný rozkaz sa zrušil a Okresný súd Banská Bystrica dňa 23.04.2024 postúpil vec podľa § 10 ods.3
uvedeného zákona na prejednanie tunajšiemu súdu, kde konanie je vedené pod spisovou značkou
1Csp/21/2024.

5. Výzvou zo dňa 21.05.2024 súd žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyzval, aby v lehote

15 dní preukázal dodržanie odbornej starostlivosti veriteľa pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať
úver, t.j. skúmanie bonity žalovanej pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

6. Žalobca k výzve súdu sa vyjadril tak, že predkladá listinné dôkazy z ktorých obsahu posudzoval
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to Interný dokument o posúdení bonity s uvedením

výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovanej, Správu zo Sociálnej poisťovne
s uvedením údajov žalovanej z príslušnej databázy, Úverovú správu z registra dlžníkov NRKI pre
účely posudzovania schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver, Výplatné pásky žalovanej
s uvedením či sa vykonávajú zrážky zo mzdy alebo nie, Výpis z bankového účtu žalovanej za
účelom preukázania príjmu a výdavkov a Poistenie práceneschopnosti žalovanej. Uviedol, že zobral

do úvahy, že revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je dlžníkovi
poskytovaný k uspokojeniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení
zo strany veriteľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku
úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej výške, pričom môže uhradiť
aj celý čerpaný úver jedinou splátkou. Poukázal na to, že v rámci postupu v poskytovaní úveru

napĺňa svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity žalovanej dôsledným zisťovaním jej kreditného
skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík, čím je posudzovaná príjmová a výdavková stránka
žalovanej, skúmajú sa informácie o premenných hodnotách ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov,
rodinný stav, počet detí, spôsob bývania a pod., kde je využívaný štatistický model, ktorého výstupom
je pravdepodobnosť dodržania úverových záväzkov zo strany žalovanej. V rámci daného modelu je

podľa neho zohľadňované rodinné postavenie žalovanej, najmä vyživovacia povinnosť, príjem partnera,
prípadne ďalšie skutočnosti a pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne pochybnosť o pravosti tvrdení
žalovanej, pristupuje žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia o výške príjmu a výpisu z bankového
účtu.ZároveňžalovanýchžalobcapreverujevelektronickýchregistrochSociálnejpoisťovneaúverových
registroch NRKI. Žalobca mal žalobu za dôvodnú, trval na nej, ale z opatrnosti ako podpornú procesnú

obranu pre prípad, že by súd dospel k záveru o nedodržaní odbornej starostlivosti uviedol, že aj tak by
mal právo na splatné mesačné splátky úveru v sume 144,92 eur ku dňu vyhlásenia rozsudku, pričom
poukázal na § 566 ods.2 OZ, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/2021-41 a uznesenia
Krajského súdu v Prešove sp.zn.7CoCsp/29/2022 a 3CoCsp/42/2023 a rozsudok tohto krajského súdu
sp.zn.3CoCsp/51/2022.

7. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s prílohami, vyjadrením žalobcu a výzvou vyjadriť sa k nej do
vlastných rúk doručená bola dňa 12.08.2024 písomne nevyjadrila.

8. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa napriek riadnemu a včasnému

predvolaniu nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil
s tým, že súhlasí aby súd rozhodol v zmysle jeho podaní aj bez jeho účasti. Vo vzťahu k skúmaniu bonity
spotrebiteľa poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.10CoCsp/21/2024. V súlade s ust.§180 CSP preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu,
nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

9. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že úver prestala splácať z dôvodu, že asi mesiac po uzavretí zmluvy
prišla o prácu, dve jej deti ešte študujú strednú školu, manžel je nezamestnaný, aj ona je momentálne
nezamestnaná, hľadá si prácu, čaká ju pracovný pohovor, sú úplne bez príjmu, nepoberajú ani žiadne
dávky, živia ich rodičia u ktorých aj bývajú. Vie, že má z tej zmluvy nejaký dlh, ak sa jej podarí zamestnať,
vedela by žalobcovi niečo uhradiť, nie však jednorazovo, ale len v splátkach, teraz ale nie je schopná

hradiť ani tie.

10. Pri svojom výsluchu žalovaná uviedla, že úver vybavovaný bol cez mobil, potrebovali peniaze pre
deti, pre rodinu, lebo mali vtedy len jeden príjem, zaplatila asi dve splátky a potom zo dňa na deň prišla
o prácu, nemala z čoho ďalej platiť. Na podporu v nezamestnanosti nevznikol jej nárok, žiadne dávky
ona ani manžel nepoberajú, odvtedy pracovala asi len 3 mesiace v zahraničí, ale podmienky tam zle

vplývali na jej zdravotný stav, musela sa preto vrátiť, teraz si hľadá prácu. Na otázku, či boli od nej
pred uzavretím zmluvy žiadané informácie a doklady k rodinnému stavu, či má deti a koľko, či trvá
jej vyživovacia povinnosť, či manžel pracuje, nepracuje, aké sú výdavky, príjmy, žalovaná uviedla, že
žiadali od nej výplatné pásky za 3 mesiace, tie im poslala, rovnako ako aj potvrdenie o príjme za čas
práceneschopnosti,niktosajejnepýtal,čimádeti,koľko,čimávyživovaciupovinnosť,čimanželpracuje,

v čase uzavretia zmluvy dve z jej detí ešte chodili na strednú školu, aj teraz ešte pokračujú v tomto štúdiu,
dcéra má 18 rokov, syn 19 rokov. Čo sa týka výšky čerpanej sumy, nerozporovala, že vyčerpala sumu
6.242,-eur a uhradila 313,92 eur, pri uzatváraní zmluvy nikde nebola, aj podpisy dávala diaľkovo, cez
telefón, aj výplatné pásky posielala e- mailom, ako ju pýtali a na základe toho jej to schválili. Prežívajú
doma, ako sa dá, podporujú ich rodičia, finančne ich podporovali aj v čase, keď ešte pracovala, lebo

príjem mala iba ona.

11. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení žalobcu, vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie
žiadneho z nich nebolo žalovanou namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné,

oboznámením sa s obsahom odpovede na lustráciu žalovanej v REGOB SR, výsluchom žalovanej,
keďže ho pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu považoval za nevyhnutný ( § 295 CSP) a zistil
tento skutkový stav:

12. Žalovaná uzavretie zmluvy so žalobcom aj vyplatenie jej žalobcom tvrdenej sumy úveru (6.242,-

eur ) potvrdila. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č.7304019482 zo
dňa 05.04.2023 predloženej žalobcom (č.l.12 až 14 spisu) súd zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli
písomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru žalovanej vo
výške úverového rámca (kreditného limitu) 6.200,-eur. Žalovaná mala tento úver podľa zmluvy splácať
mesačnými splátkami vo výške minimálne 2,531 % z výšky úverového rámca (156,92 eur ) splatnými

vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom v zmluve je uvedené, že celková suma je 7.036,23 eur. V zmluve je
ustanovenie o poistení schopnosti splácať – balíček poistenia MAXIM+ s tým, že mesačná úhrada za
poistenie je 8,9 % z minimálnej splátky úveru.

13. Vo formulári zmluvy je v úvodnej časti obsahujúcej informácie o klientovi uvedené, že je vydatá, že

býva u rodičov a ako počet vyživovaných detí uvedené je tam 0. V časti informácií o príjme je uvedené,
že zdroj jej hlavného príjmu je zamestnanie, je tam uvedený jej zamestnávateľ a doba zamestnania
u neho (od 06/2018), ako čistý hlavný mesačný príjem uvedená je tam suma 530,-eur Žiaden priestor
pre vyplnenie údajov o výške mesačných finančných výdavkov (napr. splátky úverov, hypoték, lízingov)
a iných mesačných výdavkov žalovanej (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón, lieky) tam nie je a tieto

údaje tam nie sú.

14. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad k úverovej zmluve číslo XXXXXXXXXX predloženého žalobcom
súd zistil, že pri vyčerpanej sume 6.242,-eur žalovaná na samotný úver zaplatila dňa 20.05.2023 sumu
156,92 eur, dňa 16.06.2023 sumu 0,08 eur a dňa 20.06.2023 sumu 156,92 eur, spolu sumu 313,92 eur.

V prehľade je zaznamenané zosplatnenie úveru dňa 30.10.2023. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva,
že ako dlh žalovanej žalobca eviduje sumu 6.198,28 eur ako istinu, sumu 3,06 eur ako „úrok za poistné“,
sumu 55,88 eur ako „poistenie CPI“, sumu 666,81 eur ako úrok a sumu 80,44 eur ako úrok z omeškania.
Spolu ako dlh žalovanej eviduje sumu 7.004,47 eur.15. Listom označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy“ zo dňa 21.09.2023, ktorý podľa dokladu o
doručovaní na rube č.l.22 spisu žalovanej doručovaný bol dňa 25.09.2023, žalobca žalovanej oznámil,

že na zmluve číslo XXXXXXXXXX eviduje dlžnú sumu v celkovej výške 313,84 eur s tým, že pripočítal
k dlhu aj poplatok za zaslanie tejto upomienky vo výške 12,-eur a že žiada bezodkladne uhradiť dlžnú
sumu s tým, že ak do 15 dní nedôjde k úhrade, bude požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého
úveru. V tejto upomienke je uvedené, že celková dlžná čiastka žalovanej obsahuje nezaplatené úroky
261,27 eur, poistenie 13,97 eur, zmluvné pokuty vo výške 24,-eur a istinu vo výške 14,60 eur. Listom

označeným ako „Výzva k splateniu celého úveru“ zo dňa 30.10.2023 žalobca žalovanej oznamoval, že
v dôsledku jej omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z tohto úveru žiada zaplatenie celého úveru
čerpaného na základe tejto zmluvy s tým, že dlžná čiastka je 6.972,03 eur a žiada ju uhradiť do 15 dní
od spísania tejto výzvy. Výzva podľa predloženej e-Potvrdenky na prepravu žalovanej podaná bola dňa
31.10.2023.

16. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho,
že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným
v obchodnom registri je poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom a poskytovanie
spotrebiteľských úverov v neobmedzenom rozsahu. Predmetom zmluvy, ako je to v nej aj
výslovne uvedené bolo dojednanie bezúčelového spotrebiteľského revolvingového úveru, jednalo sa

o spotrebiteľský úver, preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov
vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

17. Vzhľadom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinné od 5.12.2018 zaoberal sa súd najskôr

otázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy možno tu vymáhať, teda či nie je premlčané, pričom zistil
že premlčané nie je.

18. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

19.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

21. Vychádzajúc zo skutočnosti, že zmluva ešte len uzavretá bola dňa 05.04.2023 a žaloba podaná bola
dňa 03.01.2024, teda ani nie rok od uzavretia zmluvy predchádzajúceho tak čerpaniu, ako aj splatnosti

prvej splátky úveru, je zrejmé, že žaloba bola podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej doby a právo
žalobcu ani v časti premlčané nie je. Žalobe však nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu, lebo podľa
názoru súdu jednalo sa v danom prípade o bezúročný a bezpoplatkový úver.

22. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu ku
dňu uzavretia zmluvy 05.04.2023 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

23. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

24. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.25. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok

ustanovených osobitným zákonom.

26. Podľa § 7 ods.4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch

tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

27. Podľa § 7 ods.16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne

preukázať.

28. Podľa § 7 ods.17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o

spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

29. Podľa § 7 ods.19 a 20 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a

d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

30. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,

voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na

splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať

spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.
31. Podľa § 7 ods. 28 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní príjmu spotrebiteľa na účely výpočtu ukazovateľa

schopnosti splácať spotrebiteľský úver zohľadňovať jeho očakávané zníženie, a to najmä z dôvodu
očakávaného začatia poberania starobného dôchodku17te) počas doby splácania úveru.32. Podľa § 11 ods.2 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 05.04.2023 ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za

bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

33. Výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd v danom prípade k záveru, že je potrebné vychádzať
z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. V
zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne zistiť
bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Či veriteľ túto povinnosť riadne a v súlade so
zákonom splnil musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny, úrokov a ostatného

príslušenstva z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým na základe údajov
o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v § 11 ods. 2. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti
klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať.
Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne

uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa
otom,čizmluvusospotrebiteľomuzavriesimáveriteľzabezpečiťsám,atoajvspoluprácisožiadateľom
o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť
a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný získať
objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ takto nepostupuje, zákonodarca

jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho vyvodil sankciu vo forme
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

34.Vychádzajúczožalobcompredloženýchdôkazovsúdkonštatuje,ževdanomprípadeveriteľposkytol
žalovanej vysoký úver napriek tomu, že nepreukázal, žeby mal náležite, teda s odbornou starostlivosťou

preverenúvýškujejvýdavkovarodinnýstav.Žalobcapredložilsúdulistinu-posúdenieschopnostiklienta
splácať spotrebiteľský úver, podľa ktorej vychádzal z toho, že žalovaná je vydatá, príjem jej partnera
je 0,-eur, že býva u rodičov a nemá žiadne dieťa, pričom má príjem 530,-eur. Žalobca však neuviedol,
prečo nezahrnul do svojho výpočtu náklady/životné minimum na manžela žalovanej (vzhľadom na §
7 ods. 27 posledná veta ZoSÚ a vzájomnú vyživovaciu povinnosť medzi manželmi), hoci informáciou

o tom, že žalovaná je vydatá a príjem jej manžela je 0,-eur, podľa zmluvy disponoval. Ak by totiž do
svojho výpočtu tento údaj zahrnul, tak pri životnom minime na žalovanú 234,42 eur a ďalšiu spoločne
posudzovanú plnoletú osobu v tom čase 163,53 eur mesačne (sumy stanovené Opatrením Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 227/2022 Z. z.) musel by dospieť k záveru o nedostatočnej
bonite žalovanej na platenie splátky vo výške minimálne 156,92 eur, nakoľko jej príjem (530,-eur) by

bol nižší ako výdavky zodpovedajúce životnému minimu (234,42 + 163,53 eur sa rovná 397,95 eur)
a výške splátky (397,95 eur + 156,92 eur sa rovná 554,87 eur). Už zo žalobcových tvrdení a ním
samých predložených listinných dôkazov (z ktorých musel mať žalobca vedomosť o ďalšej spoločne
posudzovanej plnoletej osobe-manželovi žalovanej a o jeho nulovom príjme) vyplýva postup v rozpore
s odbornou starostlivosťou. Žalobca ako na dôkaz riadneho preverenia bonity poukazoval aj na výpisy

z bankového účtu žalovanej za účelom preukázania príjmu a výdavkov (č.l. 72 až 102 spisu), avšak
ak by tieto výpisy riadne vyhodnocoval, zistil by, že žalovaná bola často v mínuse a mesačné zostatky
na účte neboli postačujúce na splácanie dojednanej splátky. V júli 2022 na začiatku mesiaca mala na
účte -7,25 eur, na konci mesiaca -3,17 eur, v auguste 2022 na začiatku mesiaca mala na účte -3,17
eur, na konci mesiaca – 2,88 eur, v septembri 2022 mala na začiatku mesiaca stav -2,88 eur a na konci

mesiaca stav -6,01 eur, v októbri 2022 na začiatku mesiaca mala na účte -6,01 eur, na konci mesiaca
-11,06 eur, v novembri 2022 na začiatku mesiaca mala na účte -11,06 eur, na konci mesiaca – 17,80
eur, v decembri 2022 mala na začiatku mesiaca stav -17,80 eur a na konci mesiaca stav 41,43 eur
(rezerva len 59,23 eur), v januári 2023 mala na začiatku mesiaca stav 41,43 eur a na konci mesiaca
stav 93,90 eur ( rezerva len 52,47 eur). Vo februári 2023 na začiatku mesiaca mala na účte 93,90 eur,

na konci mesiaca 175,91 eur (rezerva len 82,01 eur), v marci 2023 na začiatku mesiaca mala na účte
175,91 eur, ale na konci mesiaca – 33,11 eur, v apríli 2023 mala na začiatku mesiaca stav -33,11 eur
a na konci mesiaca stav -24,16 eur, a tak tieto výpisy za čas pred poskytnutím úveru, kedy žalovanábola takmer stále v mínuse, podľa názoru súdu v žiadnom prípade nepreukazujú odbornú starostlivosť
žalobcu, práve naopak, tento záver jednoznačne vylučujú.

35. Žalobca navyše nepreukázal ale ani netvrdil, na základe čoho mal za to, že žalovaná nemá
žiadne nezaopatrené dieťa a žiadnu vyživovaciu povinnosť, keď podľa odpovede na lustráciu žalovanej
v Registri obyvateľov SR (§ 295 CSP) táto v čase uzavretia zmluvy mala maloleté dieťa (rok narodenia
XXXX). Žalovaná pri výsluchu uviedla, že či má deti a či má vyživovaciu povinnosť a koľko ich má
sa jej nikto nepýtal. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že údaj o žiadnom

nezaopatrenom dieťati uviedla mu sama žalovaná. Z dokladov predložených žalobcom absolútne
nevyplýva, že by žalovaná bola dopytovaná na svoj počet detí a svoje výdavky. Žiadne také údaje
v Zmluve, ani v jej prílohách uvedené nie sú. Keďže žalobca nepreukázal ani len dopyt na tieto
údaje týkajúce sa rodinného stavu a výdavkov žalovanej, relevantné pre posúdenie bonity, je vylúčený
záver o postupe veriteľa s odbornou starostlivosťou (k tomu podporne napríklad rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn.8CoCsp/10/2023, bod 11 odôvodnenia). Nakoľko žalobca mal vedomosť, že

rodina žalovanej žije len z jej príjmu, bolo mimoriadne dôležité preveriť každú jednu zložku povinne
preverovaných údajov, nakoľko pri zohľadnení skutočnej výšky životného minima na žalovanú, jej
manžela a ich nezaopatrené dieťa (podľa výpovede žalovanej táto mala dokonca v čase uzavretia
zmluvy vyživovaciu povinnosť až k dvom svojim deťom, ktoré vtedy, ale ešte aj teraz navštevujú
strednú školu) v tom čase by údaj o výdavkoch vysoko prevyšoval príjem žalovanej. Aj z výpovede

žalovanej vyplýva, že reálne výdavky rodiny v čase uzavretia zmluvy prevyšovali jej príjem, že aby
vyžili, podporovali ich rodičia. Pre súkromný subjekt je preverovanie rodinného stavu spotrebiteľa zaiste
vo veľkej miere viazané na údaje poskytnuté mu k tomu samotným spotrebiteľom, práve preto však
bolo kľúčové, aby žalobca preukázal že sa na tieto údaje u žalovanej dopytoval a že údaj o počte
nezaopatrených detí pochádza od žalovanej a že nebol do zmluvy uvedený len preto, aby žalovanej úver

mohol byť poskytnutý. Keďže to preukázané nebolo, nebola preukázaná náležitá odborná starostlivosť
pri preverovaní výdavkovej zložky a rodinného stavu žalovanej a táto nebola preukázaná aj preto, lebo
žalobca úplne ignoroval zo zmluvy jasne vyplývajúci údaj o existencii ďalšej spoločne posudzovanej
osoby s nulovým príjmom. Hoci si v zásade každý veriteľ môže rôzne upraviť svoje podmienky pre
poskytnutie úveru a je len na ňom, akú mieru podnikateľského rizika je ochotný v tejto súvislosti

podstúpiť, nič to nemení na tom, že vždy a za každých okolností musí byť splnený minimálny zákonom
predpísaný štandard posúdenia bonity spotrebiteľa, pričom zákon v § 11 ods.2 ZoSÚ za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek
údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej
databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,

pričom nevykonanie čo i len jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti
(k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.03.2020 sp.zn.3Co/153/2019, najmä bod
17 odôvodnenia rozsudku ).
36. Také posúdenie bonity, ako tu prezentoval žalobca podľa zákona nestačí. Nestačí mať preukázaný
len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch

a rodinnom stave spotrebiteľa, čo tu žalobca nepreukázal, že náležite preveril. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na
údajezpríslušnejdatabázyaleboregistra.Podľaobsahuzmluvy,aleajostatnýchpredloženýchdokladov
žalobcu veriteľ od žalovanej žiadne doklady o výdavkoch nežiadal. Vychádzanie len z príjmu a navyše

nezohľadnenie vyživovacej povinnosti je vo vzťahu ku komplexnému posúdeniu bonity žalovanej
nepostačujúce.Nebolprodukovanýžalobcomjedinýdôkazotom,žebypreverilajďalšiupovinnúzložku,
to jest výdavky žalovanej. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnostisplácaťúververiteľombezakýchkoľvekúdajovopríjmoch,výdavkoch.Povinnosťsodbornou
starostlivosťou posúdiť schopnosť splácať spotrebiteľský úver zaťažuje veriteľa (§ 7 ods.1 ZoSÚ)

a spotrebiteľ je povinný potrebné údaje veriteľovi poskytovať na žiadosť veriteľa (§ 7 ods.2 ZoSÚ), preto
žalobca mal preukázať, že skutočne žiadal údaje o výdavkoch žalovanej a že tieto aj náležite preveril. Zo
žalobcom predložených listín nevyplýva, či a aké mala žalovaná výdavky. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, pokiaľ ide o skúmanie výdavkov a rodinného stavu žalovanej pred uzavretím uvedenej
úverovej zmluvy. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom,

či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Súd poukazuje v tejto súvislosti napr. na
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.22CoCsp/30/2022, body 25 a nasl. odôvodnenia. Žalobca
ničím nepreukázal skúmanie rodinného stavu a výdavkov žalovanej. Je preto namieste záver, že zo
strany žalobcu išlo o povrchné, formálne skúmanie, lebo síce zisťoval akési údaje (príjem žalovaneja splátky iných úverov ), ale v absolútne nedostatočnom rozsahu a navyše ich zjavne reálne vôbec
nevyhodnocoval.
37. Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn.20CoCsp/39/2022 „ Nateraz žalobca síce

zhromaždil o žalovanom isté množstvo informácií, tieto však dostatočne nevyhodnotil. Žalobca si
na základe získaných informácií nateraz nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti
žalovaného, nakoľko vôbec nepoznal výšku jeho výdavkov. Len samotné zhromaždenie informácií
o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti
vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť

reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať
dlh zo zmluvy, čo sa v konečnom dôsledku aj v plnej miere naplnilo a žalovaný nebol schopný
ďalej pôžičku splácať....Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu,
keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci

rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o
úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
Odvolací súd taktiež konštatuje, že žalobca nateraz neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o
skúmanie pravidelných výdavkov žalovaného pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Skúmanie
výdavkovlennahliadnutímdodatabázbankyaúverovýchregistrov,niejeanidostatočné.Tietodatabázy

nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky
súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver
o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.“

38. Súd v tejto súvislosti dodáva, že je síce pravdou, že spotrebiteľ je povinný podľa § 7 ods. 2 zákona

číslo 129/2010 Z.z. poskytnúť veriteľovi úplné, pravdivé a presné údaje potrebné na posúdenie jeho
schopnosti splácať úver (čo tu žalobca ani nepreukázal že žiadal), to však nezbavuje veriteľa povinnosti
poskytnuté údaje preveriť, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Českej republiky
a tiež Ústavný súd Českej republiky sa zaoberali výkladom tejto povinnosti veriteľa a dospeli k záveru,
že je nedostatočné, ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo o osobných

a majetkových pomeroch. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje, ktoré dlžník uviedol si
veriteľ aj overí (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018 alebo
33Cdo/201/2018 zo dňa 20. marca 2019). Podobne aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze
III. ÚS 4129/18 zo dňa 26.02.2019 sa s týmito závermi stotožnil a uviedol, že poskytovateľ úveru má
jednoznačnepovinnosťpreveriťspotrebiteľovuschopnosťsplatiťúver.Jemožnépoukázaťzároveňajna

rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C – 449/13 z 18.decembra 2014 vo veci Consumer Finance SA
proti E. F.. Podľa tohto rozhodnutia poskytovateľ úveru má dôkazné bremeno posúdiť úveryschopnosť
dlžníka spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, ktoré sú podložené dokladmi, tým má byť
zabránené, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne. Žalobca napriek výzve súdu nepreukázal,
že by postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanej, keďže súdu nebol

predložený žiadny dôkaz o tom, že overoval a zohľadnil akékoľvek výdavky žalovanej, jej manžela a ich
nezaopatrených detí, a preto je súd toho názoru, že nastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru podľa § 11 ods.2 ZoSÚ.

39. Preto súd uzavrel, že veriteľ nezohľadňoval, neposúdil a nepreveril reálne príjmovú a výdavkovú

zložku žalovanej, pokiaľ ide o ekonomický status žalovanej, preto žalobca nemôže úspešne tvrdiť, že
konal s odbornou starostlivosťou. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie výdavkov žalovanej. Nejedná sa
preto o konanie s odbornou starostlivosťou v prípade, ak veriteľ si tieto rozhodujúce skutočnosti vôbec
nezistil a neoveril. Bez zohľadnenia výdavkov podľa názoru súdu veriteľ nemohol objektívne posudzovať
celkovú sociálno- ekonomickú situáciu žalovanej. Iba vzájomným porovnaním príjmov a výdavkov je

možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne
v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity žalovanej
zo strany veriteľa je potrebné považovať za úplne formalistické (podporne viď napr. rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn.12Co/136/2019). Opak žalobca nepreukázal.

40. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove v
rozhodnutí sp. zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016 v zmysle ktorých: „Dôsledkom podcenenia bonity
je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou
starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2zákona č. 129/2010 Z. z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie
generálneho zákona – Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom
porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym

predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú
platbu beztoho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda
obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia
existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť
bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z

pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal
ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom
trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne
eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa
považovať za odporujúce morálke.“

41. Súd dáva do pozornosti aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské štáty by mali prijať vhodne opatrenia
na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc do úvahy osobitný
charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácii a
vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení

týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo

14.6.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcii, veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

42. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských
zmluvách bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Súdneho
dvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti GK) podľa ktorého
Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách

o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej
v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve,
pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

43. Súd v tu prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by náležite skúmal a
vyhodnotil bonitu žalovanej v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z. v kontexte s § 7
ods.1 citovaného zákona, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

44. Nedôsledné skúmanie bonity dlžníka popísané vyššie tu spôsobilo aj dôsledok vyplývajúci z § 11
ods. 2 vety prvej zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to ten, že nie je možné úver
predčasne zosplatniť. Právny úkon žalobcu o zosplatnení bol preto v rozpore s týmto ustanovením a
preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka bol absolútne neplatný. Absolútne neplatný by bol aj keby
bonita skúmaná bola riadne, lebo upozornenie pred zosplatnením (výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo

dňa 21.09.2023) neobsahovalo tu identifikáciu splátky, pre ktorú má dôjsť k zosplatneniu, čo v tomto
prípade bolo mimoriadne dôležité už len preto, lebo žalovaná úver čiastočne splácala a žalobca jej podľa
výzvy účtoval rôzne súvisiace náklady a poplatky zahrnuté do tam uvedenej celkovej čiastky (podporne
pozrirozhodnutiaNSSRsp.zn.5Cdo/197/2022či5Cdo/188/2023)anavyšenebolopreukázanédôjdenie
výzvy k zaplateniu a oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru do dispozičnej sféry žalovanej (podporne

pozri rozhodnutie NS SR sp.zn.1Cdo/68/2023).

45. Znamená to, že žalobca má nárok len na nezaplatené splátky splatné ku dňu rozhodnutia súdu.
Súd tak súhlasí so žalobcom, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 23.05.2024 sám správne uviedol, žepre prípad záveru súdu o nedodržaní odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity žalovanej má právo
na splatné mesačné splátky úveru ku dňu vyhlásenia rozsudku. Keďže žalobca sám v tomto svojom
vyjadrení zároveň uviedol, že výška takej splátky by bola 144,92 eur, aj súd vychádzal z takej výšky

mesačnej splátky. Prvá splátka bola podľa dokladov predložených žalobcom splatná dňa 20.05.2023,
splatnosť splátok bola dohodnutá k 20.dňu v mesiaci. Ku dňu rozhodnutia súdu tak bolo splatných 18
splátok, čo predstavuje sumu 2.608,56 eur (18 x 144,92 eur). Žalovaná do dňa vyhlásenia rozsudku
(§ 217 ods.1 Civilného sporového poriadku) zaplatila celkovo 313,92 eur, preto jej splatný dlh ku dňu
vyhlásenia rozsudku činí 2.294,64 eur (2.608,56 eur – 313,92 eur). Súd preto vyhovel žalobe len v tejto

časti a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol. Znamená to, že žalovaná by mala pokračovať v splácaní
úveru po 144,92 eur mesačne až do splatenia dlžnej sumy.

46. Súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného poistného vo výške 55,88 eur a úroku za poistné
vo výške 3,06 eur, keď tieto nároky žalobca ani len neodôvodnil, nešpecifikoval, neuviedol k nim
žiadne rozhodujúce skutočnosti a skutkové tvrdenia, neuniesol tu bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

Navyše, nakoľko úver žalobcu je bezúročný a bez poplatkov, a tak ani tento poplatok by žalobcovi
nebolo možné priznať, a nebolo naň ani možné započítavať už uskutočnené úrady žalovanej, nakoľko
z logiky a účelu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru je podľa názoru súdu zrejmé, že ak chýbajú v zmluve náležitosti spôsobujúce tento následok,
nemá spotrebiteľ povinnosť veriteľovi platiť nič nad rámec skutočne mu poskytnutých peňažných

prostriedkov s výnimkou prípadných sankcií za omeškanie s ich vrátením. Na priznanie poistného
musela by byť preukázaná možnosť spotrebiteľa odmietnuť ponúkané doplnkové služby a odmietnuť
poplatok za poistenie schopnosti splácať úver aby bolo vylúčené, že vopred naformulované doplnkové
služby sú jednou z podmienok uzatvorenia zmluvy o úvere. Ustanovenia o poistnom sú v zmluve
o úvere predformulované. Žalobca nepredložil súdu žiadnu samostatnú poistnú zmluvu uzavretú so

žalovanou, z ktorej by bolo možné vyvodiť platné a od úveru nezávislé dojednanie o povinnosti
žalovanej platiť poistné, preto poistné vyvodzované z jeho dojednania len v zmluve o spotrebiteľskom
úvere priznať pre sankciu bezpoplatkovosti úveru nemožno (podporne viď rozsudok Okresného súdu
Kežmarok sp.zn.10Csp/147/2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp.zn.16CoCsp/14/2020). Pre bezúročnosť úveru nemožno žalobcovi priznať ani ním žiadané úroky.

XX. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy
6.198,28 eur od 15.11.2023 do zaplatenia.

48. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

49. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

50. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

51. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

XX. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe, určil začiatok omeškania žalovanej, od ktorého požadoval
úrok z omeškania na deň 15.11.2023 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jej záväzkov
úver dňa 30.10.2023 po predchádzajúcom upozornení zosplatnil a dlžnú sumu zaplatiť mala do 15 dní
od spísania výzvy.

53. Na predčasné zosplatnenie úveru súd ako už uviedol prihliadať nemohol, lebo pre nedôsledné
skúmanie bonity dlžníka popísané vyššie v zmysle § 11 ods. 2 vety prvej zákona č.129/2010 Z.z. nebolomožné úver predčasne zosplatniť a tak právny úkon žalobcu o zosplatnení bol preto v rozpore s týmto
ustanovením a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka bol absolútne neplatný.

54. Žalobca uplatnil úroky z omeškania z celej zosplatnenej sumy a nie z jednotlivých omeškaných
splátok. Žalovaná však k tomuto dňu (teda k 15.11.2023, od ktorého žiadal úroky z omeškania) vzhľadom
na vyššie uvedené závery ešte nebola v omeškaní so splátkami vo výške 6.198,28 eur, čo je suma
z ktorej žalobca uplatnil úroky z omeškania. Súd preto priznal úroky z omeškania z celej prisúdenej
istiny až odo dňa nasledujúceho po zročnosti poslednej priznanej splátky. Priznanie sankčných úrokov

z jednotlivých splátok po 15.11.2023 by totiž bolo v rozpore s dispozičnou zásadou upravenou v §
216 ods. 2 CSP. Celkovo posúdenie omeškania žalovanej a výpočet uplatneného úroku z omeškania
tak boli zjavne nesprávne z dôvodu, že jednalo sa o bezúročný a bezpoplatkový úver. Preto súd
priznal úrok z omeškania zo sumy 2.294,64 eur od 21.10.2024 do zaplatenia, a to v sadzbe 8,65 %
zodpovedajúcej zákonnej sadzbe k tomuto dňu (základná úroková sadzba ECB k 21.10.2024 3,65 %
+ 5 %). K tomu podporne rozsudok tunajšieho súdu sp.zn.SK-4Csp/28/2022 v spojení s potvrdzujúcim

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn.12CoCsp/37/2023 alebo napr. rozsudok Okresného súdu
Kežmarok sp.zn.10Csp/80/2019 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp.zn.10CoCsp/19/2020.

55. Keďže žalovaná žiadala o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto jej

žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust.§ 232 ods.3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil
žalovanej platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 70,-eur mesačne.
Súd má za to, že vzhľadom na ničím nespochybnené pomery žalovanej zistené z jej výsluchu (ktorý
je v zmysle § 195 CSP a § 295 CSP jedným z dôkazných prostriedkov) a Registra obyvateľov SR
(údaj o počte nezaopatrených detí), s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania s jej

zaplatením splátkou, ktorá zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenou v čl. 2 Civilného
sporového poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas
nastane splatnosť celého plnenia je splátka vo výške XX,-XXX mesačne. Nižšiu splátku nebolo možné
povoliť, lebo vzhľadom na výšku dlhu a narastajúceho príslušenstva v podobe úrokov z omeškania nižšia
výška splátky nezabezpečovala by reálne uspokojenie veriteľa v primeranom čase a nezodpovedala

by požiadavke na spravodlivú ochranu práv žalobcu. Vo vzťahu k výške splátky uvedenej v úverovej
zmluve súd uvádza, že tá zahŕňala aj úroky a poplatky na ktoré vinou veriteľa (práve pre neskúmanie
bonity žalovanej riadnym spôsobom) žalobcovi nárok nevznikol, preto nemôže tu byť smerodatná pre
posúdenieprimeranostivýškysplátkypovolenejžalovanejnasplácaniebezúročnéhoabezpoplatkového
úveru súdom. Z vyššie uvedených dôvodov súd povolil splátky vo výške 70,-eur mesačne, keďže práve

v tejto výške podľa názoru súdu ide o primeranú výšku splátky k výške splatného dlhu a všetkým
vyššie uvedeným okolnostiam sporu a rešpektujúcu požiadavku spravodlivej ochrany práv tak na strane
žalobcu, ktorý ako veľká spoločnosť nebude tým neprimerane zasiahnutý vo svojich pomeroch a
právach, ako i žalovanej a tiež požiadavku zohľadniť sociálne postavenie strán sporu (článok 6 odsek
2 základných princípov CSP). K tvrdeniam žalovanej, že jej súčasná finančná a majetková situácia

neumožňuje jej, kým si nenájde prácu, splácať žalobcovi nič súd uvádza, že na tieto prihliadať nemohol,
nakoľko samotná neschopnosť splatiť svoj záväzok nie je dôvodom na neuloženie tejto povinnosti pri
existujúcom a vymáhateľnom dlhu žalovanej.

56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku

výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako
i žalovaná boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní, pričom pomer úspechu a neúspechu je výrazne
v prospech žalovanej (úspech žalobcu 36,69 %, úspech žalovanej 63,31 %). Žalobcovi, ktorý uplatnil
nárok na náhradu trov konania preto vzhľadom na pomer jeho úspechu nárok na náhradu trov konania
nevznikol. Úspešnejšia žalovaná nárok na náhradu trov konania neuplatnila, výslovne uviedla, že ich

náhradu pre prípad úspechu nežiada, preto súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznal, lebo
žalobcovi nárok na ich náhradu vzhľadom na výsledok sporu a pomer jeho úspechu a neúspechu
nevznikol a žalovaná náhradu žiadnych trov konania nežiadala.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.