Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/164/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200571
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200571.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej, a členov

senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné
bytové družstvo Michalovce, so sídlom Plynárenská 1, Michalovce, IČO: 00 172 154, zastúpeného
JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom, so sídlom Plynárenská 1, Michalovce, IČO: 35 557
192 proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej
inšpekcie, so sídlom Bajkalská 21/A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
SK/0371/99/2019 zo dňa 25.05.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 25.05.2020 č. SK/0371/99/2019 (ďalej len preskúmavané rozhodnutie)
ako odvolací orgán podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) vo
veci odvolania účastníka konania Okresné stavebné bytové družstvo Michalovce, sídlo: Plynárenská č.

1,Michalovce,IČO:00172154(ďalejlenúčastníkkonania;vkonanípredsúdomvprocesnompostavení
žalobcu) proti rozhodnutiu Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie
so sídlom v Košiciach pre Košický kraj č. P/0101/08/19 zo dňa 02.08.2019, ktorým správny orgán podľa
§ 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako zákon o ochrane spotrebiteľa)
uložil účastníkovi konania peňažnú pokutu vo výške 4 000,- eur pre porušenie § 4 ods. 1 písm. h)
a § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, rozhodol tak, že odvolanie účastníka konania zamietol

a rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj č. P/0101/08/19
zo dňa 02.08.2019 potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že Inšpektorát Slovenskej obchodnej
inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj (ďalej ako SOI resp. správny orgán prvého stupňa)
uložil účastníkovi konania peňažnú pokutu vo výške 4 000,- eur pre porušenie povinnosti vyplývajúcej
z ust. § 4 ods. 1 písm. h) a § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Inšpektormi SOI bolo pri kontrole
začatej dňa 23.01.2019 a ukončenej dňa 20.03.2019 v sídle kontrolovaného subjektu prerokovaním a

odovzdaním inšpekčného záznamu kontrolovanému subjektu, zameranej aj na prešetrenie podnetov
spotrebiteľov evidovaných správnym orgánom pod č. 1048/2018 a č. 46/2019 zistené, že tento porušil
povinnosť zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie v zmysle ust.
§ 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na ust. § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len zákon o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov), podľa ktorého je správca povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa, keď účastník konania ako správca bytov

a nebytových priestorov v bytovom dome A-4 na ulici A. X, X, B. XX, XX, XX, XX, XX, XX, A. X,
X, B. realizoval výber dodávateľa na dodávku služieb rozúčtovania (vyúčtovaných vlastníkom bytov
a nebytových priestorov v danom bytovom dome za rok 2017) bez rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny
vlastníkov v dome o výbere dodávateľa. Vykonanou kontrolou bolo tiež zistené porušenie ust. § 18 ods.
4 zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je predávajúci povinný vybaviť reklamáciu v lehote

nie dlhšej ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, nakoľko účastník konania reklamáciu vyúčtovania
nákladov spojených s užívaním bytu spotrebiteľa (pisateľa podnetu č. 46/2019) za rok 2015, 2016 a 2017
uplatnenú dňa 08.11.2018 nevybavil v lehote nie dlhšej ako 30 dní odo dňa jej uplatnenia. Za zistené
nedostatky zodpovedá v plnom rozsahu účastník konania ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b) zákona
o ochrane spotrebiteľa. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal účastník konania v zákonom stanovenej
lehote odvolanie.

3. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie č. P/0101/08/19 zo dňa 02.08.2019
a zo spisového materiálu zistil, že správny orgán prvého stupňa sa so všetkými skutočnosťami
uvádzanými účastníkom konania v odvolaní vyporiadal. Rozhodnutie preto považoval za zákonné,
vychádzajúce z úplne zisteného skutkového stavu.
4. Pre posúdenie veci bolo podľa žalovaného podstatné, že podľa kontrolných zistení žalobca

nepostupoval pri výkone správy v súlade so zmluvou o výkone správe a v súlade s požiadavkami
odbornej starostlivosti, nakoľko výber dodávateľa služby nebol odsúhlasený v súlade so zákonom
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a preto zotrval na kontrolných zisteniach zaznamenaných
v inšpekčnom zázname.
5. K prešetreniu podnetu spotrebiteľa – vlastníka bytu č. 1048/2018 žalovaný uviedol, že žalobca

nepreukázal, že sa pri výbere dodávateľa na dodávku „služieb rozúčtovania“ nákladov na teplo,
teplú úžitkovú vodu, studenú vodu a zrážkovú vodu, ktoré boli vyúčtované a vlastníkmi uhrádzané,
riadil rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov v dome o výbere dodávateľa. Žalobca teda
nepreukázal rozhodnutie vlastníkov predmetného bytového domu o výbere dodávateľa na dodávku
služieb rozúčtovania uvedených nákladov, ktoré bolo v roku 2017 (obdobne ako ani v predchádzajúcich

rokoch)vykonávanépodľaZmluvyodieloč.2014/2037/63zodňa26.09.2014uzavretejsospoločnosťou
Ista Slovakia s.r.o.. Náklady na rozúčtovanie boli rozúčtované vlastníkom vo vyúčtovaní nákladov
spojených s užívaním bytu za rok 2017 v položke „poplatok za rozúčtovanie“.
6. Ďalej poukázal na podnet spotrebiteľa podaný v súvislosti s reklamáciou poplatku za rozúčtovanie.
Z tohto dôvodu neobstojí odvolacia námietka, že vlastníci boli oboznámení s poplatkom, ktorý bol

súčasťou mesačných predpisov, ktoré podľa žalobcu žiaden z vlastníkov nenamietal. K tvrdeniu žalobcu,
že žiaden spravovaný bytový dom nevykonal výberové konanie, ktoré by bolo pre neho právne záväzné
žalovaný uviedol, že v zmysle § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je
potrebné výber dodávateľa odsúhlasiť vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a nepostačuje
len uskutočniť výber dodávateľa.

7. Skutočnosť, že vlastníci odsúhlasili rozhodnutie správcu bytového domu o výbere dodávateľa na
službu rozúčtovania, o čom svedčí uznesenie zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov
bytového domu A-4 Východ Michalovce konanej dňa 21.05.2019 o 16:30 hod. nezbavuje podľa
žalovaného žalobcu zodpovednosti za sankcionované porušenie zákona, nakoľko hlasovanie sa
uskutočnilo až dňa 21.05.2019 (po vykonaných kontrolách zo strany SOI). Odstránenie kontrolou

zistených nedostatkov nemá na posúdenie prípadu vplyv, nakoľko podľa § 7 ods. 3 zákona č. 128/2002
Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa je kontrolovaná osoba povinná v
určenej lehote odstrániť zistené nedostatky, ich príčiny alebo vykonať okamžité nevyhnutné opatrenia na
ich odstránenie. Prijatie príslušných opatrení je povinnosťou účastníka konania, a nie je skutočnosťou,
ktorá by ho zbavovala zodpovednosti za zistené porušenie zákona.

8. K námietke uplynutia prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie, poukazujúc na analógiu s trestným
právom žalovaný uviedol, že správny delikt, za ktorý je účastník konania postihnutý, je trvajúcim
správnym deliktom a subjektívna a ani objektívna lehota podľa § 24 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa
preto neuplynula. Žalobca protiprávny stav vyvolal uzatvorením Zmluvy o dielo č. 2014/2037/63 so
spoločnosťou Ista Slovakia, s.r.o. zo dňa 26.09.2014 v rozpore so zákonom o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov; pričom hlasovanie o službe poskytovanej na základe uvedenej zmluvy sa
uskutočnilo až dňa 21.05.2019. Podľa zásad trestného práva ide o jeden kontinuálny skutok, v prípade
ktorého premlčacia doba začala plynúť až ukončením protiprávneho stavu. Pre posúdenie začatiaplynutia objektívnej lehoty oprávnenia uložiť pokutu za predmetný správny delikt je podľa žalovaného
rozhodujúci deň 26.09.2014, kedy začal protiprávny stav.
9. Žalovaný ďalej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že spotrebiteľ, ktorý je

v zmluvnom vzťahu s predávajúcim - správcom ako poskytovateľom služieb, je oprávnený v zmysle
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník uplatňovať reklamáciu u predávajúceho, ktorý je nositeľom
zodpovednosti za vady predávaných výrobkov, v tomto prípade poskytovaných služieb. Uplatnenie
reklamácie je jednostranný právny úkon, ktorý sa spravuje ustanoveniami zákona o ochrane
spotrebiteľa. Predmetný list spotrebiteľa adresovaný žalobcovi spĺňa podľa žalovaného všetky formálne

a obsahové náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj stanovené osobitné
náležitosti - obsahuje označenie subjektov reklamácie, okamih reklamácie, ako aj prejav vôle smerujúci
k vzniku zodpovednostného právneho vzťahu medzi spotrebiteľom a žalobcom; požiadavky sú
vymedzené v potrebnom rozsahu a sú odôvodnené. Na základe uvedeného žalovaný mal za to, že
spotrebiteľ uplatnil reklamáciu riadne, považoval ju za jasnú a určitú.
10. Žalovaný tým, že spotrebiteľom uplatnenú reklamáciu zo dňa 08.11.2018 vybavil až listom zo

dňa 11.12.2018, prekročil zákonnú lehotu na vybavenie reklamácie. Bez ohľadu na dôvod podania
reklamácie konkrétneho spotrebiteľa má každý spotrebiteľ v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa právo na uplatnenie reklamácie a po jej podaní byť informovaný o jej vybavení zo strany
predávajúceho v zákonnej 30-dňovej lehote podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný
podanieoznačenéako„Reklamáciavyúčtovaniazarok2015,2016,2017“,vktoromspotrebiteľupozornil

na stiahnuté poplatky za rozúčtovanie a na skutočnosť, že mu nie je známe, že vlastníci bytov poplatok
odsúhlasili na schôdzi vlastníkov a jeho účtovanie preto považoval za neoprávnené, posúdil ako podanie
nespĺňajúce znaky reklamácie a nevybavil ho v zákonom stanovenej lehote. Uplatnenie reklamácie
zo strany spotrebiteľa podľa žalovaného nie je viazané na opodstatnenosť jej podania; je právom
spotrebiteľa, ktoré môže uplatniť kedykoľvek v zmysle zákona a nie je podmienené budúcim a neistým

úspechom jeho uplatnenia. Z toho dôvodu je jedným zo spôsobov vybavenia reklamácie i odôvodnené
zamietnutie v prípade, ak ide o neopodstatnenú reklamáciu zo strany spotrebiteľa (§ 2 písm. m) zákona
o ochrane spotrebiteľa).
11. Upovedomenie o výsledku reklamácie uplatnenej spotrebiteľom nemôže byť na svojvôli žalobcu
ako správcu, nakoľko spotrebiteľ má na informácie v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa nárok.

Zodpovednosť žalobcu - správcu ako predávajúceho pri poskytovaní služieb je v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa objektívna, bez ohľadu na zavinenie. Výška poplatkov je výsledkom určitého
postupuvyhotoveniavyúčtovaniaakoslužby.Reklamáciavyúčtovaniaspotrebiteľomnemôžebyťapriori
vyhodnotená ako podanie nenapĺňajúce znaky reklamácie podľa ust. § 2 písm. 1) zákona o ochrane
spotrebiteľa len preto, že spotrebiteľ nebol spokojný s výškou vyúčtovania. Zákon nevyžaduje, aby

žalobca odpovedal na akékoľvek neodôvodnené podania spotrebiteľov, avšak v predmetnom prípade,
okrem toho, že spotrebiteľ nazval svoje podanie ako reklamácia, dostatočne určito a zrozumiteľne opísal
dôvody jej podania, a žalovaný, i keď v domnienke, že reklamácia je neopodstatnená, mal vo vzťahu k
spotrebiteľovi vybaviť reklamáciu v zákonnej lehote. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/27/2019 zo dňa 10.12.2019.

12. K výške pokuty žalovaný ďalej uviedol, že v prípade zisteného porušenia zákona je správny orgán
povinný pristúpiť k uloženiu postihu. Správny orgán prvého stupňa pri určení výšky sankcie podľa
žalovaného náležite zohľadnil charakter protiprávneho konania, rozsah zisteného porušenia povinnosti
ako aj možné následky, v súlade s § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobcovi bola uložená
pokuta na dolnej hranici zákonom stanoveného rozsahu (do 66 400,- eur). Sankcia spĺňa represívno -

výchovnú aj preventívnu funkciu, a bola uložená v súlade so zásadou materiálnej rovnosti vyjadrenou
v ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku.
13. Pri určení výšky pokuty žalovaný prihliadol na porušenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 1
písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa v súvislosti s vyššie uvedenými kritériami pre určenie výšky
pokuty. Žalobca porušil uvedenú povinnosť tým, že nezabezpečil poskytovanie služieb spôsobom, ktorý

umožňuje ich riadne použitie. Správny orgán zohľadnil pri určovaní výšky pokuty skutočnosť, že žalobca
je z titulu výkonu jeho činnosti povinný zabezpečiť poskytovanie služieb uvedeným spôsobom ako aj
zachovávať a dodržiavať požadovanú úroveň odbornej starostlivosti voči spotrebiteľom, ktorí vystupujú
vo vzťahu k žalobcovi ako slabšia strana a sú neraz vystavovaní svojvôli predávajúceho - poskytovateľa
služby - správcu. Uložená pokuta je vo vzťahu k porušeniu zákonných povinností účastníka konania a

z hľadiska možných následkov ako primeraná.
14. Správny orgán ďalej pri určení výšky pokuty prihliadol na skutočnosť, že nesplnením povinnosti
vyplývajúcej z ust. § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa bol spotrebiteľ zo strany žalobcu
ukrátený na jeho práve na riadne vybavenie reklamácie spôsobom ustanoveným zákonom.Následkom protiprávneho konania bolo porušenie práva spotrebiteľa chráneného dotknutým zákonným
ustanovením. Spotrebiteľ musel strpieť reklamačné konanie po dobu dlhšiu ako bolo požadované
zákonom o ochrane spotrebiteľa tým, že mu bola znemožnená realizácia jeho nároku vyplývajúceho mu

z riadneho vybavenia reklamácie, čím bolo dotknuté právo spotrebiteľa na informácie.
15. Žalovaný záverom zdôraznil, že výška uloženej pokuty spĺňa represívno-výchovnú funkciu, s
prihliadnutím na zákonom stanovenú sadzbu je pokutou primeranou aj vzhľadom na zistený protiprávny
stav, charakter a rozsah porušenia zákona. Žalobca je povinný počas výkonu svojej podnikateľskej
činnosti dodržiavať všetky právne predpisy vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa, vrátane zákona o

ochrane spotrebiteľa. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav
veci, na základe ktorého žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie ako nedôvodné
zamietol.
II.
Konanie pred správnym súdom

16. Včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len pôvodný správny
súd) elektronicky dňa 07.08.2020 žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného
zo dňa 25.05.2020 č. SK/0371/99/2019 zrušil a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie. Napadnuté
rozhodnutie ako aj postup žalovaného považuje za nezákonný, nakoľko napadnuté rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z.
Správneho súdneho poriadku /ďalej len SSP/).
17. Žalobca v správnej žalobe opätovne uviedol a zdôvodnil námietky vznesené v odvolacom konaní,
na ktorých zotrval, opísal skutkový stav veci, odvolacie námietky ako aj ich posúdenie žalovaným
v napadnutom rozhodnutí.

18. K porušeniu povinnosti predávajúceho podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa žalobca
uviedol, že žalovaný nesprávne aplikoval ust. § 2 písm. l) zákona zákon o ochrane spotrebiteľa, keď
podnet spotrebiteľa č. 46/2019 uplatnený dňa 08.11.2018 s poukazom na jeho formálne označenie bez
splnenia obligatórnych obsahových náležitostí považoval za reklamáciu. Podľa žalobcu nie je zrejmé,

na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že spotrebiteľ reklamoval poskytnutú službu - spôsob
rozúčtovania a nie samotný poplatok, ktorý bol zahrnutý v rozúčtovaní. V tejto súvislosti sa žalobca
stotožnil s názorom žalovaného, že povinnosťou žalobcu nie je odpovedať na akékoľvek neodôvodnené
podania, teda aj tie, ktoré neobsahujú obligatórne náležitosti reklamácie. Žalobca neporušil právne
predpisy, ročné vyúčtovania za roky 2015 - 2017 vyhotovil správne, a preto nie je možné tvrdiť, že bola

poskytnutá vadná služba, ktorá by spotrebiteľa uviedla do stavu právnej neistoty. Žalobca sa nestotožnil
s názorom žalovaného, že došlo k porušeniu zákonom stanovenej 30- dňovej lehoty na vybavenie
reklamácie z dôvodu, že spotrebiteľ nereklamoval zle alebo nesprávne poskytnutú službu - vyhotovenie
vyúčtovania, ale poukázal na skutočnosť, že mu nie je známe, z akého dôvodu je predmetná položka
v rozúčtovaní. K tvrdeniu žalovaného, že každé podanie spotrebiteľa označené ako „reklamácia“ je

potrebné považovať za reklamáciu, žalobca uviedol, že z predmetného podnetu je zjavné a nesporné, že
spotrebiteľ sa opakovane informuje (podľa názoru žalobcu účelovo) ohľadom titulu účtovania poplatku
za rozúčtovanie. Na rovnako označený podnet žalobca spotrebiteľovi už viackrát odpovedal, podnety
spotrebiteľ následne postúpil na SOI, a táto žalobcovi z totožných dôvodov uložila pokutu (rozhodnutie
č. SK 0004/99/2017 zo dňa 07.06.2017). Nakoľko spotrebiteľ nenapadol základ nároku, t.j. samotnú

poskytnutú službu, nemohla sa na tento prípad vzťahovať vyššie uvedená lehota.
19. Poskytnutá služba je vyhotovením ročného vyúčtovania zálohových platieb v rámci výkonu
správy za úhrady spojené s užívaním bytu, najmä dodávky tepla, teplej vody, studenej vody oproti
jednotlivým skutočným spotrebám zmeraným u jednotlivých vlastníkov. Správca je povinný vyhotoviť
takéto vyúčtovanie zálohových platieb raz ročne a doručiť vlastníkom do 30.5. toho ktorého roka

(čo aj žalobca vykonal). Vyhotovenie takého vyúčtovania je technicky a materiálne náročné, preto si
žalobca na vykonanie služby vybral špecializovanú spoločnosť ISTA, s.r.o. ako dodávateľa, s ktorou
uzavrel zmluvu dňa 26.9.2014. Uvedená spoločnosť za túto službu účtuje poplatok, ktorý je následne
žalobcom preúčtovaný jednotlivým vlastníkom. Služba, ktorú žalobca poskytuje ako správca bytového
domu, je vyhotovenie vyúčtovania zálohových platieb (táto reklamovaná nebola) a poplatok platený

prostredníctvom žalobcu externej spoločnosti je odmena za vykonanú službu, ktorá sa nevyúčtováva.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, citujúc ust. § 2 písm. l), m) zákona o ochrane spotrebiteľa
žalobca mal za to, že podnet spotrebiteľa č. 46/2019 uplatnený dňa 08.11.2018 nie je dôvodný, nakoľkonenapĺňa pojmové znaky reklamácie. Predmetná „reklamácia“ sa nevzťahuje na službu poskytnutú
žalobcom, za ktorú je nevyhnutné považovať vyhotovenie vyúčtovania, čo žalobca vždy urobil riadne,
včas a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto nie je naplnená dikcia ust. § 2 písm. l) zákona

o ochrane spotrebiteľa. Nakoľko podnet spotrebiteľa č. 46/2019 zo dňa 08.11.2018 nemožno považovať
za reklamáciu v zmysle § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa, správca nebol povinný vybaviť
predmetnú reklamáciu spôsobom podľa § 2 písm. m) uvedeného zákona č. 250/2001 Z.z., v lehote
podľa § 18 ods. 4 cit. zák. Okrem uvedeného spotrebiteľ neuplatnil „reklamáciu“ bez zbytočného odkladu
v zmysle § 504 Občianskeho zákonníka, ale až dňa 08.11.2018, t.j. niekoľko mesiacov po vyhotovení

ročného vyúčtovania.
21. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza, vo vzťahu
k porušeniu povinnosti žalobcu ako predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane
spotrebiteľa žalobca v žalobe uviedol, že k porušeniu povinnosti, za ktoré bol sankcionovaný, došlo
dňa 26.09.2014, kedy uzavrel zmluvu o dielo č. 2014/2037/63 so spoločnosťou Ista Slovakia s.r.o. bez
súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov. Z uvedeného dôvodu nie je možné posudzovať správny delikt

ako trváci, s ukončením protiprávneho stavu uskutočnením schôdze vlastníkov dňa 21.05.2019.
22. Vychádzajúc z uvedeného, žalovaný rozhodol dňa 02.08.2019 po uplynutí prekluzívnej lehoty
v zmysle § 24 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa – štvorročná prekluzívna lehota začala plynúť
dňom podpísania zmluvy o dielo 26.09.2014 a uplynula dňa 26.09.2018. Žalobca zdôraznil, že lehoty
na uloženie sankcie za správny delikt sú prekluzívnymi (prepadnými) lehotami, na uplynutie ktorých je

povinný prihliadnuť správny orgán z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď ich uplynutie nie je účastníkom
konania namietané. Žalovaný mal na preklúziu prihliadnuť pri rozhodovaní o opravnom prostriedku (s
poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10SŽo/58/2016, sp. zn. 8Sžo/147/2008 zo dňa
12.03.2009).

23. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na tvrdenie správneho orgánu prvého stupňa
o nezákonnosti schôdze konanej dňa 21.05.2019 z dôvodu, že nebola prítomná potrebná väčšina
vlastníkov. Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí považuje schôdzu vlastníkov za platnú a uvádza,
že protizákonný stav skončil v máji 2019, kedy začala plynúť prekluzívna lehota. Ak uvedená schôdza
vlastníkov bola podľa žalovaného platná, žalobca nemôže byť sankcionovaný za výber dodávateľa

bez súhlasu vlastníkov. Zákon podľa žalobcu nezakazuje schválenie výberu dodávateľa dodatočne
po uzavretí zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného, v čase rozhodovania žalovaného protiprávny stav už
neexistoval.

24. V prípade, ak by súd považoval rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu za opodstatnené, z hľadiska minimálnej spoločenskej nebezpečnosti porušenia
povinností žalobcom voči spotrebiteľovi, žalobca navrhol, aby súd využil peňažnú moderáciu v zmysle
§ 198 SSP, a primerane znížil výšku pokuty, ktorá bola uložená preskúmavaným rozhodnutím orgánu
verejnej správy.

25. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.12.2020 navrhol správnu žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietnuť, nakoľko rozhodnutia správnych orgánov považuje za skutkovo a právne správne
a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Opätovne zotrval na kontrolných zisteniach, tak ako boli
zaznamenané v inšpekčnom zázname, a mal za to, že žalobca svojím konaním preukázateľne porušil
povinnosti stanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa, keď pri výkone správy nepostupoval s odbornou

starostlivosťou a v súlade so zákonom, tak ako bolo konštatované v preskúmavanom rozhodnutí.

26. Poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Asan/27/2019 zo dňa 10.12.2019 a svoju
predchádzajúcu argumentáciu a právne závery, považoval námietky vo vzťahu k nevybaveniu
reklamácie v zákonom stanovenej lehote za neopodstatnené.

27. K námietke uplynutia prekluzívnej lehoty žalovaný zdôraznil, že žalobca je sankcionovaný za
realizovanie výberu dodávateľa na dodávku služieb rozúčtovania (vyúčtovaných za rok 2017) bez
rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov o výbere dodávateľa, pričom vlastníkmi neodsúhlasený
zmluvný vzťah vznikol dňa 26.09.2014 a trval aj v čase vykonanej kontroly dňa 23.01.2019 ukončenej

dňa 20.03.2019. Preto nemožno v žiadnom prípade hovoriť o uplynutí prekluzívnej lehoty na uloženie
sankcie za správny delikt.28. Žalobca nepreukázal rozhodnutie vlastníkov príslušného bytového domu o výbere dodávateľa na
dodávku služieb rozúčtovania predmetných nákladov, ktoré bolo v roku 2017 (obdobne ako ani v
predchádzajúcich rokoch) vykonávané podľa zmluvy o dielo uzavretej dňa 26.09.2014 spoločnosťou

Ista Slovakia s.r.o.. Náklady na rozúčtovanie boli rozúčtované vlastníkom bytov a nebytových priestorov
vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2017 v položke „poplatok za rozúčtovanie“.
Žalobca sa tak neriadil ust. § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

29. V správnom konaní bolo podľa žalovaného spoľahlivo zistené, že žalobca porušil vyššie uvedené

zákonom stanovené povinnosti, pričom účel sledovaný právnou úpravou a spočívajúci v ochrane
majetkových práv spotrebiteľov – vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako aj v rešpektovaní ich
práva na riadny výkon správy, ktorý vlastníci bytov a nebytových priestorov opodstatnene od správcu
očakávajú, protiprávnym konaním žalobcu nebol dosiahnutý.

30. Žalovaný záverom uviedol, že protiprávny skutkový stav bol spoľahlivo preukázaný a správne

právne posúdený. Žalobca v podanej žalobe uvádza skutočnosti, ktoré nemajú žiaden vplyv na zistené
porušenie zákona a tieto nie sú dôvodom ani pre prehodnotenie výšky uloženej sankcie a jej zníženie.

31. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 12.01.2021 uviedol, že v celom rozsahu
trvá na svojich doterajších skutkových tvrdeniach a právnych záveroch uvedených vo všeobecnej

správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy a tvrdenia žalovaného považuje za irelevantné.

32. Vyjadrenie žalobcu (replika) bolo žalovanému doručené dňa 24.01.2021. K uvedenému vyjadreniu
žalobca dupliku nepodal.

33. Súd nariadil dňa 10.10.2024 vo veci pojednávanie, v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP, na
ktorompojednávaníúčastnícikonaniavosvojichvýpovediachzotrvalina predchádzajúcichvyjadreniach
a právnej argumentácii.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

34. Podľa § 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie službou
akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne vrátane

činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné
orgány verejnej správy, ako sú uvedené v § 19; tým nie je dotknutá povinnosť mlčanlivosti podľa
osobitných predpisov vrátane zákonom prenesenej právomoci profesijných komôr.

35. Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný zabezpečiť predaj

výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.

36. Podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci
alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach
podľa všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ

uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch
najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä
ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo
dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v
odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať

dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Ak k prevzatiu predmetu reklamácie predávajúcim
dôjde v neskorší deň, ako je deň uplatnenia reklamácie, tak lehoty na vybavenie reklamácie podľa
tohto odseku začínajú plynúť odo dňa prevzatia predmetu reklamácie predávajúcim; najneskôr však od
momentu, kedy predávajúci znemožní alebo zabráni prevzatie predmetu reklamácie. Po uplynutí lehoty
na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku

za nový výrobok.

37. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, za porušenie povinností ustanovených týmto
zákonomaleboprávnezáväznýmiaktmiEurópskejúnievoblastiochranyspotrebiteľauložíorgándozoruvýrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66
400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.

38. Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä
na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia
povinnosti.

39. Podľa § 24 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, konanie o uložení pokuty možno začať do 12

mesiacov odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch
rokov podľa odsekov 1 a 3, a do desiatich rokov podľa odseku 2 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti
došlo. Pokutu možno uložiť najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

40. Podľa § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správca je povinný najneskôr
do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o

svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave
spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré
súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby
a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca
končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť

vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a
odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu
prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov
na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.

41. Podľa § 8b ods. 2 písm. a) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pri správe domu je
správca povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou
starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy.

42. Podľa § 8b ods. 2 písm. b) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pri správe domu

je správca je povinný dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a
uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými.

43.Podľa§8bods.3zákonaovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov,priobstarávaníslužiebatovaru
je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.

44. Podľa § 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi vlastníkov

hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku.
Oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze musí byť v písomnej forme doručené
každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne 5 pracovných dní pred dňom
konaniaschôdze.Výsledokhlasovaniaoznamujeten,ktoschôdzuvlastníkovzvolalatodo5pracovných

dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým.

45. Podľa § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, schôdza vlastníkov je
uznášaniaschopná, ak sú prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú aspoň 2/3
hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na prijatie rozhodnutia na schôdzi

vlastníkov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome ak ods. 4 a 5 neustanovujú inak.

46. Podľa § 10 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy

poukazovať preddavky mesačne do fondu prevádzky, údržby a opráv od 1. dňa mesiaca nasledujúceho
po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby
a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na 1 rok vopred tak, aby
sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločnýchzariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu.

47. Podľa § 10 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z fondu prevádzky, údržby a
opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako
aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky sa financujú aj opravy
balkónov a lodžií.

48. Podľa § 192 SSP, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania rozsudkom
znížiť výšku peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody, ktoré boli priznané napadnutým
rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy, ak to žalobca navrhol,
a priznaná výška peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody je neprimeraná alebo voči žalobcovi
likvidačná.

49. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

50. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

51. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak

a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné

protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,

e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

52. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy

štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie
ich povinností.

53. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo

podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

54. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

55. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

56. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.57.Podľa§34ods.1až5Správnehoporiadku,nadokazovaniemožnopoužiťvšetkyprostriedky,ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä

výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu
svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny
orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti.

58. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

59. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania

vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ
sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;
lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia

60. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

61. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

62. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

63. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 194 a nasl. SSP, po zistení, že správna
žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj
obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že rozhodnutia
administratívneho orgánu sú zákonné a vecne správne a žalobcom uplatnené žalobné dôvody nie sú

spôsobilé spochybniť vecnú správnosť týchto rozhodnutí. Súd v súlade s § 116 SSP dňa 29.10.2024
vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu procesným postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol a
účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

64. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo

súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých
je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej
veci príslušný Správny súd v Košiciach, predmetná vec bola pridelená náhodným výberom pomocou

technických prostriedkov pridelená do senátu 3S.

65. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že:
-podľainšpekčnéhozáznamu(čl.10)správnyorgánprvéhostupňavykonalvdňoch23.01.–20.03.2021
v sídle kontrolovaného subjektu – žalobcu kontrolu podľa zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu

vo veciach ochrany spotrebiteľa zameranú na dodržiavanie vybraných ustanovení zákona o ochrane
spotrebiteľa a zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov za účelom prešetrenia podnetov
fyzických osôb č. 1048/2018 zo dňa 21.11.2018 a č. 46/2019 zo dňa 18.01.2019;- na základe zistení inšpekcie, správny orgán prvého stupňa dňa 03.06.2019 (čl. 52 v spojení s opravou
oznámenia zo dňa 27.03.2019 na čl. 66) začal správne konanie č.k. P/0523/08/17, pričom v oznámení
konštatoval, že pri výkone kontroly bolo zistené: 1/ porušenie povinnosti predávajúceho zabezpečiť

poskytovanie služieb spôsobom, ktoré umožňuje ich riadne použitie v nadväznosti na § 8b ods. 3 zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorého sa žalobca dopustil spôsobom uvedeným v ods.
2. odôvodnenia tohto rozsudku, 2/ porušenie povinnosti predávajúceho vybaviť reklamáciu v lehote
nie dlhšej ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, keď žalobca nevybavil reklamáciu spotrebiteľa
(podnet č. 46/2019) špecifikovanú v ods. 2. odôvodnenia tohto rozsudku; pričom uvedeným konaním

došlo k porušeniu § 4 ods. 1 písm. h), § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za ktoré zodpovedá
žalobca;
- správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. P/0101/08/19 zo dňa 02.08.2019 podľa § 24 ods. 1
zákona o ochrane spotrebiteľa uložil žalobcovi za porušenie zákonných povinností pokutu vo výške 4
000,- eur, tak ako je uvedené v ods. 1. odôvodnenia rozsudku;
- žalovaný rozhodnutím zo dňa 25.05.2020 č. SK/0371/99/2019 odvolanie žalobcu podané proti

uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. P/0101/08/19 zo dňa 02.08.2019 zamietol
a napadnuté rozhodnutie potvrdil, tak ako je uvedené v ods. 1. odôvodnenia rozsudku.

66. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach

podanej správnej žaloby, s ohľadom na cit. ust. § 195 SSP, a po oboznámení sa s úplným obsahom
administratívneho spisu dospel k záveru, že administratívne orgány na základe zisteného skutkového
stavu dospeli k správnemu záveru, že žalobca sa dopustil žalovaným označeného porušenia zákonom
uložených povinností pri správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V správnom konaní
bol dostatočne zistený skutkový stav, z ktorého bol vyvodený aj správny právny záver o porušení

povinností žalobcu, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožnil.

67. Na základe zmluvy o výkone správy žalobca ako správca podľa § 8 ods. 1 zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov poskytoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti vlastníkom
bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome službu v zmysle § 2 písm. i) zákona

o ochrane spotrebiteľa - výkon správy domu, a vo vzťahu k vlastníkom bytov a nebytových priestorov
ako spotrebiteľom podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa vystupoval žalobca ako predávajúci
podľa § 2 písm. b) tohto zákona. Zmluvný vzťah medzi správcom bytov a nebytových priestorov ako
predávajúcim a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov ako spotrebiteľmi je spotrebiteľským vzťahom
(zmluvou), keď správca vystupuje vo vzťahu k jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov

v bytovom dome ako podnikateľ, ktorý im ako spotrebiteľom poskytuje v rámci svojej podnikateľskej
činnosti za odplatu dojednané služby - správu domu. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania
sporná.

68. Žalobca ako správca bol podľa § 8 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

povinný, okrem iných povinností, poskytovať služby vlastníkom v dotknutom bytovom dome spôsobom,
ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie (§ 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa). Pod
riadnym poskytnutím služby sa pritom rozumie poskytnutie služby v súlade so zmluvnými podmienkami
a v súlade so zákonom. Uvedené právne závery vyplývajú aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Asan/25/2018 zo dňa 31.07.2019 a sp. zn. 4Asan/11/2020 zo dňa 09.11.2021.

69. V predmetnom prípade bolo medzi účastníkmi konania sporným, či sa žalobca ako správca
dopustil porušenia povinnosti stanovenej v cit. ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa
pri realizácii výberu dodávateľa na dodávku služieb rozúčtovania vyúčtovaných vlastníkom bytov
a nebytových priestorov v danom bytovom dome za rok 2017, a následnom účtovaní položky „poplatok

za rozúčtovanie“ vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2017, keď výber dodávateľa
mal podľa žalovaného uskutočniť bez rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov, t.j. v rozpore s ust.
§ 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

70. Pokiaľ ide o povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov pri

obstarávaní služieb a tovaru dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa, správny súd konštatuje, že
žalobca v priebehu správneho a ani súdneho konania nepreukázal, že pri výbere dodávateľa na dodávkuslužieb rozúčtovania (vyúčtovaných pod položkou „poplatok za rozúčtovanie“ a uhrádzaných vlastníkmi)
sa riadil rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere
dodávateľa. Výklad označeného ustanovenia zákona tak ako ho uviedol žalobca v podanej správnej

žalobe (a predtým aj v jednotlivých podaniach adresovaných administratívnym orgánom) považuje súd
za neakceptovateľný, pretože tento odporuje zmyslu a účelu označeného zákonného ustanovenia. Z
druhej vety zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že správca je povinný riadiť sa rozhodnutím
nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa, z čoho je
zrejmé, že jeho povinnosťou v danom prípade bolo vopred vlastníkov bytov a nebytových priestorov o

potrebe výberu dodávateľa informovať, dojednať pri výbere dodávateľa čo najvýhodnejšie podmienky a
ak vlastníci rozhodli o výbere nadpolovičnou väčšinou, potom sa týmto rozhodnutím aj riadiť. Zároveň
správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že výber dodávateľa na dodávku služieb rozúčtovania bez
rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov je spôsobilé zhoršiť zmluvné postavenie vlastníkov bytov.
Z uvedených dôvodov preto neobstojí argumentácia žalobcu, že vlastníci boli dostatočne oboznámení
spoplatkom,ažiadenzvlastníkovtentopoplatoknenamietal. Uvedenýpostupžalobcuvylúčilvlastníkov

z akejkoľvek kontroly žalobcu pri výbere dodávateľa na zabezpečenie predmetnej služby. Za tejto
situácie nebolo možné kontrolovať ani dojednané podmienky napr. z hľadiska ekonomických záujmov
jednotlivých vlastníkov. V tej súvislosti správny súd poukazuje aj na právne závery vyplývajúce z
rozsudkov Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/42/2017 a sp. zn. 7S/108/2018.

71. Vychádzajúc z uvedeného správny súd sa stotožnil so závermi správnych orgánov, podľa ktorých
žalobca svojím konaním porušil povinnosť zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje
ich riadne použitie v zmysle § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti
na § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V tejto súvislosti sa súd
nestotožnil s námietkou žalobcu, že došlo k náprave protiprávneho stavu dodatočným schválením

dodávateľa na dodávku služieb rozúčtovania vlastníkmi na schôdzi v máji 2019, t.j. ešte pred vydaním
preskúmavaného rozhodnutia. Uskutočnenie rozhodujúcej schôdze vlastníkov nemá vplyv na správnosť
záverov správnych orgánov o tom, že žalobca sa dopustil správnym orgánom kvalifikovaného porušenia
zákonom uložených povinností pri správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v roku 2017,
za ktoré bol sankcionovaný.

72. Žalobca ďalej namietal uplynutie prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie za správny delikt,
stanovenej v § 24 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého konanie o uložení pokuty možno
začať do 12 mesiacov odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona,
najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3, a do desiatich rokov podľa odseku 2 odo dňa, keď k
porušeniu povinnosti došlo. Pokutu možno uložiť najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu

povinnosti došlo.

73. Primárne je potrebné uviesť, že charakter lehôt uvedených v § 24 ods. 8 zákona o ochrane
spotrebiteľa, teda jednoročnej subjektívnej a štvorročnej objektívnej lehoty na uloženie sankcie za
správny delikt, je prekluzívny. Ich márnym uplynutím zaniká správnemu orgánu právo na vyrubenie

sankcie za správny delikt, aj keď z vykonaného dokazovania v správnom konaní bolo preukázané,
že k porušeniu zákonnej povinnosti došlo. Márnym uplynutím uvedených prekluzívnych lehôt zaniká
deliktuálna zodpovednosť subjektu za spáchaný správny delikt. Je preto na správnom orgáne, aby v
správnom konaní riadne zistil skutkový stav, vykonal dokazovanie, skutkový stav posúdil po právnej
stránke podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu a rozhodol v zákonnej lehote. Na uplynutie týchto

prekluzívnych lehôt je povinný správny orgán ako aj súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo), aj
keď ich uplynutie nie je namietané. Jednoročná subjektívna prekluzívna lehota plynie odo dňa, kedy
sa žalovaný dozvedel o porušení povinnosti. Ak už táto uplynula, aplikácia štvorročnej objektívnej
prekluzívnej lehoty (počítanej odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo) je už vylúčená. Platí to aj
opačne s tým, že subjektívna jednoročná lehota môže uplynúť len v rámci objektívnej štvorročnej lehoty.

74. Zmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí,
časového obmedzenia stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom
reálnehodosiahnutiazamýšľanýchcieľov.Lehotykrozhodnutiutotižpredstavujúvprávnomštátejedenz
mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov

v konaní pred nimi. Zákonom určená lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania
proti postupu orgánu verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým k ochrane záujmov
účastníkov, ktorým sa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená. V zmysle
ustálenej judikatúry týkajúcej sa zásady jednotnosti správneho konania, o uložení pokút musí byťrozhodnuté z dôvodu právnej istoty konečným a právoplatným rozhodnutím do uplynutia stanovených
lehôt.

75. Dodržanie jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty, ktorá v zmysle prvej vety § 24 ods. 8
zákona o ochrane spotrebiteľa plynie odkedy sa dozvedel žalovaný, resp. správny orgán prvého stupňa
o porušení povinnosti zo strany konkrétneho subjektu, v predmetnom prípade nebolo sporné (na
základe podnetov zo dňa 21.11.2018 a 18.01.2019 správny orgán v dňoch 23.01.2019 – 20.03.2019
vykonal inšpekciu, výsledky ktorej uviedol v inšpekčnom zázname; konanie o uložení pokuty začalo dňa

03.06.2019). Žalobca tvrdil, že uplynula objektívna štvorročná prekluzívna lehota na uloženie sankcie
za správny delikt vyplývajúca z cit. ust. § 24 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa.

76. Pre účely posúdenia uplynutia objektívnej prekluzívnej lehoty podľa druhej vety § 24 ods. 8
zákona o ochrane spotrebiteľa bolo rozhodujúcim určenie dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
Podľa vymedzenia a kvalifikácie skutku vo výroku rozhodnutia správneho orgánu, sankcionovaná bola

nezákonnosť realizácie výberu dodávateľa na dodávku služieb rozúčtovania vyúčtovaných vlastníkom
bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome za rok 2017. Za poskytnutie uvedenej služby
žalobca účtoval „poplatok za rozúčtovanie“, a to raz ročne vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním
bytu za príslušný kalendárny rok.

77. V tejto súvislosti súd má za potrebné zdôrazniť, že zákonnosť rozhodnutia a postup správnych
orgánov boli posudzované iba vo vzťahu ku rozúčtovaniu predmetnej položky žalobcom vo vyúčtovaní
za rok 2017, nakoľko správne orgány rozhodli o porušení povinností súvisiacich s vyúčtovaním za rok
2017 (výrok rozhodnutia SOI potvrdený rozhodnutím žalovaného), čo nebolo v žalobe ani namietané.
Súd na uvedené poukazuje vzhľadom na podnet č. 46/2019, v ktorom bolo namietané účtovanie položky

žalobcom aj vo vyúčtovaniach za roky 2015 a 2016.

78. Nakoľko na vyúčtovaní za obdobie 01.01.2017 – 31.12.2017 (čl. 18 administratívneho spisu) nie
je uvedený dátum vyhotovenia vyúčtovania, iba dátum jeho vytlačenia 12.04.2018, súd vychádzal
z predpokladu, že vyúčtovanie bolo vykonané najneskôr do 31.05.2018 v súlade s cit. ust. § 8a

ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (vyhotovenie vyúčtovania v zákonom
stanovenej lehote nebolo namietané). Preto s poukazom na dátum nadobudnutia právoplatnosti
preskúmavaného rozhodnutia 11.06.2020 je nesporné, že rozhodnutie bolo vydané pred uplynutím
štvorročnej prekluzívnej lehoty.

79. Aj keď správny orgán rozhodol iba o porušení povinností žalobcu súvisiacich s vyúčtovaním poplatku
zaspornúslužbuvroku2017(čoneboložalobcomvsprávnejžalobeaninamietané),súdmázapotrebné
dodať, že pri posudzovaní protiprávnosti správneho deliktu v zmysle judikatúry súdov (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sž/6/2012, rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.8Sž/18,22,23,24/2011)zapoužitiaanalógiestrestnýmprávom,jepotrebné

predmetný skutok posúdiť ako pokračovací správny delikt. Listinnými dôkazmi (podnet spotrebiteľa
č. 46/2019, predmetom ktorého bolo posúdenie vyúčtovania za rok 2015, 2016 a 2017; vyúčtovania
nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2015, 2016 a 2017 /čl. 16 – 18 administratívneho spisu/)
bolo v administratívnom konaní jednoznačne preukázané, že žalobca ako správca pokračoval v páchaní
toho istého deliktu. Trestnosť jednotlivých čiastkových troch skutkov (protiprávne vyúčtovanie položky

vo vyúčtovaní za rok 2015, vo vyúčtovaní za rok 2016 a vo vyúčtovaní za rok 2017) je potrebné posúdiť
ako jeden správny delikt, nakoľko všetky čiastkové delikty spája objektívna súvislosť v čase, v spôsobe
ich spáchania a v predmete útoku - tú istú položku, za totožnú službu, účtoval žalobca ako správca
vlastníkom neoprávnene opakovane v troch ročných vyúčtovaniach. Protiprávny stav bol ukončený až
schôdzou vlastníkov dňa 21.05.2019. Aj keď žalobca spochybňuje zákonnosť schôdze, táto nebola

oprávnenou osobou relevantne namietaná a nebolo vedené ani súdne konanie o určenie neplatnosti
schôdze. Správny súd v tomto konaní nie je oprávnený zákonnosť schôdze posudzovať. Správne orgány
síce posúdili správny delikt ako trváci, avšak táto skutočnosť nemá vplyv na správnosť samotného
rozhodnutia vo veci. K plynutiu prekluzívnej lehoty na prejednanie pokračujúceho správneho deliktu súd
uvádza, že počas trvania tohto deliktu neplynú, a začínajú plynúť až momentom jeho ukončenia.

80. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správne orgány nesprávne posúdili podnet č. 46/2019
ako reklamáciu, nakoľko nebolo reklamované zlé alebo nesprávne poskytnutie služby: vyhotovenie
vyúčtovania ale podľa obsahu podanie bolo iba žiadosťou o poskytnutie informácie, na základe čohobol účtovaný poplatok za rozúčtovanie správny súd uvádza, že vyjadrením nespokojnosti so službou
poskytovanou žalobcom ako správcom, t.j. vyúčtovaním nákladov za služby spojené s užívaním
a správou bytu pod položkou „poplatok za rozúčtovanie“, spotrebiteľ vyslovil pochybnosť o správnosti

vyúčtovania, a vytkol tak vady poskytnutej služby. Je jednoznačné, že spotrebiteľovi nebolo zrejmé, na
základe čoho je sporná položka účtovaná, keďže sa neuskutočnila schôdza vlastníkov, ktorá by poplatok
odsúhlasila v súlade so zákonom. Vychádzajúc z obsahu podnetu je nesporné, že spotrebiteľ sa domáha
nápravy. Nakoľko podnet spĺňa znaky reklamácie podľa § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa,
žalobca ho bol ako správca povinný vybaviť spôsobom podľa § 2 písm. m) v lehotách podľa § 18 ods.

4 zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. do 30 od uplatnenia reklamácie.
81. Správny súd poukazuje na preukázanú skutočnosť, že došlo k prekročeniu zákonnej lehoty
na vybavenie reklamácie. Vykonanou kontrolou zameranou na prešetrenie podnetu spotrebiteľa bolo
zistené, že žalobca nezabezpečil dodržanie povinnosti vybaviť reklamáciu v lehote nie dlhšej ako 30
dní odo dňa jej uplatnenia. K skutočnému vybaveniu došlo až dňa 11.12.2018, čím došlo k porušeniu
povinnosti podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Preto súd považoval uvedenú námietku

žalobcu za nedôvodná.
82. Súd záverom zovšeobecňuje, že bez ohľadu na dôvodnosť reklamácie samotnej má spotrebiteľ
v zmysle § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa právo na jej uplatnenie a po jej podaní má právo
byť informovaný o jej vybavení zo strany predávajúceho v zákonnej 30-dňovej lehote. Ide o kogentnú
lehotu, ktorej cieľom je procesná disciplína pri vybavení reklamácie.

83. Súd považoval závery správnych orgánov za správne, a preto rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňového správneho orgánu posúdil ako vecne správne a zákonné, a žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP zamietol.

84. Žalobca v správnej žalobe podal návrh na uplatnenie peňažnej moderácie v zmysle § 192

SSP. Žiadal, aby súd výšku peňažného plnenia - pokuty uloženej správnym orgánom napadnutým
rozhodnutím, primerane znížil. Návrh odôvodnil tým, že spoločenská nebezpečnosť porušenia
povinností, ktorého sa voči spotrebiteľovi dopustil, je minimálna.
85. K uvedenému návrhu žalobcu súd uvádza, že ustanovenie § 192 SSP, podľa ktorého žalobca
žiada zníženie pokuty, upravuje peňažnú moderáciu. Uvedené ustanovenie je preto aplikovateľné iba na

plnenia, ktoré nemajú sankčný charakter a vzťahuje sa na všeobecnú správnu žalobu. V predmetnom
prípade však ide o vec správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP, kde prichádza v zmysle ust. §
198 SSP možnosť využitia sankčnej moderácie, ktorú však žalobca nenavrhol a súd sa preto návrhom
žalobcu nezaoberal. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyjadrený k uvedenej problematike
v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/92/2017 zo dňa 25.10.2018 v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/27/2019 zo dňa 10.12.2019
86. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP
a nepriznal právo na náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný. Vo vzťahu k
žalovanému o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli
dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

87. Rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťkasačnúsťažnosťvlehote30dníoddoručeniarozsudkunaSprávny
súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývustanovení§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadku
sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v

čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,
že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (sociálne veci, veci azylu,
zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).