Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200072
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200072.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu:

A. B. C. D., A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A. E. XX, F., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie
so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

11 BA-8Sa/5/2021

I. Priebeh administratívneho konania

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júla 2020 Sociálna poisťovňa, ústredie
(ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) v zmysle § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „ZSP“) zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku

zo dňa 29. mája 2018.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila podľa § 274 ods. 1 ZSP, § 21 ods. 1, § 174 ods. 1, 2 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 100/1988
Zb.) a vecne tým, že žiadosťou z 29 mája 2020 žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku od
15. júla 2020.

3. Nakoľko žalobca v zamestnaní zaradenom do I kategórie funkcii získal iba 17 rokov a 155 dni a nebol
z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, nárok
na starobný dôchodok mu podľa § 21 ods. 1 zákona č 100/1988 Zb. k 15. júlu 2020 nevznikol.

4. Ďalej orgán prvého stupňa dôvodil, že nakoľko žalobcovo zamestnanie zaradené do I kategórie funkcií
netrvalo k 31 decembru 1999, ustanovenie § 174 zákona č 100/1988 Zb. sa na žalobcu nevzťahuje

5. Vzhľadom na čo žalobca nesplnil podmienky nároku na znížený dôchodkový vek podľa § 21 a § 174
zákona č 100/1988 Zb., vzhľadom na čo žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 15 júla
2020, odo dňa dovŕšenia veku 58 rokov orgán prvého stupňa zamietol.6. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že považuje
rozhodnutie orgánu prvého stupňa za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci
a skutkového stavu, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantnej legislatívy upravujúcej jeho nárok

na starobný dôchodok. Mal za to, že vekovú podmienku na nárok na starobný dôchodok splnil k 15
júlu 2020 vo veku 58 rokov z dôvodu, že odpracoval v I. kategórii funkcií 17 rokov a 155 dní a súčasne
odpracoval aj viac ako 20 rokov v civilnom zamestnaní. Žiada napadnuté rozhodnutie zmeniť a priznať
starobný dôchodok od 15. júla 2020.

7. Žalovaná Sociálna poisťovňa (prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne) svojím
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. novembra 2020 podľa § 215 ods. 4 ZSP odvolanie žalobcu
zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa.

8. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, ZSP a § 21, § 65 ods. 1, 2, § 274, § 174
ods.1,2zákonač.100/1988Zb.avecnetým,žežalobcovi zadobuslužbyvykonávanúod1.apríla19S1

do 15. mája 1994 a od 15. januára 1995 do 30. apríla 1999 nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa
piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., doba služby získaná účastníkom konania, v rozsahu 17 rokov a 155
dni zaradená do I. kategórie funkcií, sa hodnotí ako zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie
uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb., to znamená, že účastník konania získal
17 rokov a 155 dni doby zamestnania v I. pracovnej kategórií. Zo služobného pomeru účastník konania

nebol uvoľnený v súvislosti s racionalizačnými a organizačnými opatreniami, ani z dôvodu zdravotného
stavu, pre ktorý by stratili spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu (§ 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona
č. 100/1988 Zb.).

9. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobcovi podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. nárok

na starobný dôchodok dovŕšením zníženého dôchodkového veku nevznikol z dôvodu, že v zamestnaní
zaradenom do I. pracovnej kategórie nezískal najmenej 20 rokov.

10. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. žalobcovi nárok na starobný dôchodok taktiež nevznikol,
keďže dobu služby zaradenú do I. kategórie funkcii vykonával žalobca od 20. augusta 1978 do 30.

septembra 1993. Teda nespĺňa podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienku trvania
zamestnania I. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií k 31. decembru 1999.

11. Pretože k 15. júlu 2020 nespĺňal žalobca podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 21 a § 174
zákona č. 100/1988 Zb. a nedovŕšil dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 ZSP, žiadosť o starobný dôchodok

účastníka konania zo dňa 29. mája 2020 bola zamietnutá správne, v súlade s právnymi predpismi o
sociálnom poistení a o sociálnom zabezpečením.

II. Správna žaloba

12. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.01.2021 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 24.11.2020 v spojení s rozhodnutím orgánu
verejnej správy prvého stupňa zo dňa 22.07.2020. Tieto rozhodnutia žiada žalobca zrušiť a vec vrátiť

žalovanej na ďalšie konanie. Rozhodnutia považuje žalobca za nezákonné z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a skutkového stavu, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantnej legislatívy
upravujúcej nárok na starobný dôchodok.

13. Svoju žalobu žalobca ďalej odôvodnil tým, že trvá na tom, že nesúhlasí so záverom žalovaného,

že nesplnil zákonné predpoklady podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., pretože s ohľadom
na prechodné ustanovenie § 175 g zákona č. 355/1999 Z.z. systematický výklad jeho jednotlivých
ustanovení ahistorický výklad § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., u žalobcu, ktorý vykonával
zamestnanie v I. kategórii funkcií do 30.04.1999, kedy ukončil služobný pomer, treba aplikovať § 174
ods. 2 v znení účinnom do 31.12.1998, t.j. podľa ktorého bola podmienka, že zamestnanie v I. pracovnej

kategórii alebo služba I. a II. kategórii funkcií trvali k 31.12.1998. Argumentáciu žalobcu je skutočne
potrebné považovať za logickú, pretože účelom § 175 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý bol premietnutý do §
274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, je zachovať nároky vzniknuté pred účinnosťou
novely, ktorou sa rušili tzv. pracovné kategórie, aj po účinnosti tejto novely. Preto je potrebné považovaťza správny aj výklad žalobcu týkajúci sa ustanovenia § 175g zákona č. 100/1988 Zb., Žalobca zároveň
splnil aj ďalšie dve podmienky, a to dosiahnutie veku 58 rokov, čo splnil dňom 15.07.2020 a odpracovanie
požadovaných rokov vo všeobecnom systéme. Žalovaný pri rozhodovaní o nároku žalobcu neprihliadol

ani na ustanovenie § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ktoré bolo zavedené taktiež poslednou
novelou, ale iba na ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb..

14. Žalobca považuje odôvodnenie žalovanej v jej rozhodnutí za nesprávne a súčasne aj diskriminačné,
keďže bol pracovný pomer žalobcu ukončený k 30.04.1999, tak až následne po tomto dátume prišlo k

ďalším zmenám (novele) príslušného zákona a to dňa 21. decembra 1999 (takmer po 8 mesiacoch), v
rámci ktorej sa ustanovilo, že pracovný pomer musí trvať najneskôr do 31. decembra 1999, čo v čase
skončenia pracovného pomeru v apríli 1999 žalobca nemal a ani nemohol vopred vedieť.

15. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností žalobca zdôrazňuje, že požadovanú vekovú hranicu na
starobný dôchodok riadne splnil dňa 15.07.2020 a to v zmysle zákona č. 100/1988 Zb., súčinnosťou

predmetného zákona ku dňu skončenia pracovného pomeru (t.j. ku dňu 30.04.1999) a súčasne spolu s
tým splnil aj požadované minimum odpracovaných rokov, nakoľko žalobca odpracoval 17 rokov a 155
dní v I. kategórii funkcií, pričom tento nárok ostáva zachovaný aj v súčasnosti. Žalobca taktiež splnil, v
čase splnenia podmienky vekovej hranice 58 rokov (t.j. dňa 15.7.2020), podmienku viac ako 15 rokov
dôchodkového poistenia v civilnom zamestnaní.

16. Žalobca tvrdí, že Sociálna poisťovňa vôbec nezobrala do úvahy fakt, že žalobca skončil I. kategóriu
funkcií v apríli 1999 a tak splnil podmienky na priznanie starobného dôchodku vo vek u 58 rokov, podľa
vtedy platného a účinného zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečená, keďže jeho zamestnanie
v I. kategórii funkcií trvalo dlhšie ako ku dňu 31.12.1998, čo bola podmienka, ktorú v tom čase príslušný

zákon vyžadoval. Skutočnosť, že treba zohľadniť právnu úpravu a podmienky platné a účinné v čase
skončenia pracovného pomeru Žalobcu (t.j. právnu úpravu účinnú ku dňu 30.04.1999), vyplýva z
ustanovenia § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ktoré priniesla práve novela príslušného zákona z
decembra 1999 a tento prístup potvrdzujú aj viaceré súdne rozhodnutia.

17. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukazuje na rozhodnutie: Krajského súdu v Trnave sp. zn.
20S/69/2016 zo dňa 26.06.2017, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 18Sa/18/2018, Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 5Sd/21/16 zo dňa 17.10.2018.

III. Vyjadrenie žalovanej.

18. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá zdôrazňuje, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho
posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok uvedenom v napadnutom rozhodnutí.

19. Poukazuje na to, že od 1. apríla 1981 do 15. mája 1994 a od 15. januára 1995 do 30. apríla 1999
žalobca získal 17 rokov a 155 dní doby služby, čím splnil podmienku získania 16 rokov zamestnania v
službe I. kategórie funkcií podľa § 174 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov, ale súčasne nespĺňa podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok

podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko služba I. kategórie
funkcií netrvala k 31. decembru 1999. Podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok uvedené v § 174
ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. musia byť splnené súčasne.

20. Na podporu správnosti svojho rozsudku poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

9So/62/2009 zo dňa 28. októbra 2009, podľa ktorého žiadateľovi o starobný dôchodok z I. AA pracovnej
kategórie vzniká nárok na túto dávku po 31. decembri 1999 dovŕšením dôchodkového veku len vtedy,
ak jeho zamestnanie zaradené do I. AA pracovnej kategórie trvalo do 31. decembra 1999.

21. Podľa názoru žalobcu by žalovaná mala postupovať pri posudzovaní vzniku nároku na starobný

dôchodok podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom v čase skončenia jeho služobného
pomeru. V tejto veci žalovaná poukazuje na uznesenie Ústavný súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS
88/2017-12 zo dňa 14. februára 2017, kde súd uvádza, že v súvislosti s posudzovaním nároku na
starobný dôchodok a s určovaním jeho sumy je rozhodujúca právna úprava platná v čase, keď vznikolnárok na dôchodkovú dávku, a nie deň, kedy bola ukončená niektorá z činností žiadateľa o starobný
dôchodok.VodôvodneníuvedenéhouzneseniaÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyuviedol,že„Zámerom
zákonodarcu, vzhľadom na predĺženie zaraďovania zamestnaní podľa právneho poriadku Slovenskej

republiky do preferovaných kategórií až do 31. decembra 1999, bolo umožniť skorší vznik nároku
na starobný dôchodok len u tých občanov, ktorí po 31. decembri 1999 dovŕšia príslušný vek a boli
zamestnaní stanovenú dobu v zamestnaní uvedenom v § 14 zákona č. 100/1988 Zb., resp. vykonávali
službu v preferovanej kategórii funkcií, ak toto zamestnanie, resp. služba trvali do 31. decembra 1999,
pričom práve z dôvodu zrušenia pracovných kategórií od 1. januára 2000 nemohli objektívne až po 31.

decembri 1999 splniť podmienku trvania takéhoto zamestnania, resp. služby v potrebnom rozsahu.“

22. Právny záver k posudzovaniu nárokov na starobný dôchodok bývalých príslušníkov ozbrojených
zložiek k zníženému dôchodkovému veku, ktorí nesplnili podmienku určenú v § 174 ods. 2 zákona č.
100/1988 Zb., vychádza z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v konaniach
č. 9So/6/2015, č. 9So/88/2011 a č. 1So/69/2014.

23. Pretože k 15. júlu 2020 nespĺňa žalobca podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 21 a §
174 zákona č. 100/1988 Zb. a nedovŕšil dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v
znení neskorších predpisov, žiadosť o starobný dôchodok žalobcu zo dňa 29. mája 2020 bola zamietnutá
správne, v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení a o sociálnom zabezpečením.

IV. Replika žalobcu

24. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý aj po vyjadrení žalovanej zotrval na svojej žalobe a

na svojej doterajšej skutkovej a právnej argumentácii, že preukázateľne, v súlade s príslušnými právnymi
predpismi, dňom 15. júla 2020 splnil obe zákonné podmienky potrebné na priznanie nároku na starobný
dôchodok.

25. Prvú z oboch zákonom ustanovených podmienok - vek 58 rokov, ktorý je potrebný na. priznanie

nároku na starobný dôchodok, splnil dňa 15.07.2020 tým spôsobom, že sa mu započítalo 17 rokov
a 155 dní, počas ktorých pracoval v I. kategórii funkcií, čo deklaroval potvrdením Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva aj to, aká doba mu bola zhodnotená na priznanie výsluhového
dôchodku (vrátane vojenskej základnej služby).

26. Druhú z oboch zákonom ustanovených podmienok - viac než 15 rokov dôchodkového poistenia v
civilnom zamestnaní rovnako splnil dňa 15.07.2020, pretože ako uvádza, má odpracovaných viac než
20 rokov, čo zdokladoval pri podaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku v Sociálnej poisťovni.

27. Žalobca namieta, že zo služobného pomeru v Policajnom zbore Slovenskej republiky odišiel dňa

30.04.199, pričom ustanovenie § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. účinného v danom čase znelo tak,
že podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je že zamestnanie I. pracovnej
kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcii trvali k 31. decembru 1998, čo žalobca aj splnil. Ďalej
žalobca namieta, že nemohol predpokladať zmenu tohto ustanovenia v budúcnosti.

28. Na podporu svojho tvrdenia poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dňa
30. mája 2006, sp. zn. 1Sdo/10/2005, rozsudok zo dňa 29. mája 2008, sp. zn. 4So/189/2007, rozsudok
sp. zn. 9So/156/2008 a rozsudok zo dňa 26. januára 2011, sp. zn. 9So/10/2010. Najvyšší súd Slovenskej
republiky v nich ustálil, že všetky orgány, vykonávajúce štátnu moc, teda aj Sociálna poisťovňa, ktorej
bolo zákonom zverené rozhodovanie o právach fyzických osôb vo veciach sociálneho zabezpečenia,

resp. poistenia, sú povinné vykladať právne predpisy spôsobom, ktorý sa neprieči Ústave Slovenskej
republiky. Ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. mája 2008, sp. zn.
4So/189/2007.

29. V doplnení svojho vyjadrenia zo dňa 29.03.2021 žalobca poukazuje na princíp právnej istoty,

v súvislosti s ktorým poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.:
10Asan/2/2016 zo dňa 24. januára 2018. V tejto súvislosti poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR
sp. zn.: PL. ÚS 8/2017 z 25. apríla 2018.30. Žalobca opätovne konštatuje, že Sociálna poisťovňa nezobrala do úvahy, že žalobca skončil I.
kategóriu funkcií v apríly 1999 a tak splnil podmienky na priznanie starobného dôchodku vo veku 58
rokov, podľa vtedy platného a účinného zákona č. 100/1988 Zb, keďže jeho zamestnanie v 1. kategórii

funkcií trvalo dlhšie ako ku dňu 31.12.1998, čo bola podmienka, ktorú vtom čase príslušný zákon
vyžadoval.

V. Relevantná právna úprava

31. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na
starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

32. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 461/2003 Z.z. dôchodkový vek je 62

rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.

33. Podľa § 65a zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 252/2016 Z.z. od 1. januára 2017 dôchodkový
vek v príslušnom kalendárnom roku je súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza
príslušnému kalendárnemu roku a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla 365 a rozdielu priemernej

strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za
druhé referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nadol.

34. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. nároky vyplývajúce zo
zaradeniadoI.aII.pracovnejkategóriesazachovávajú.Zachovanienárokovvyplývajúcichzozaradenia

zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej pre
dovŕšenie dôchodkového veku.

35.Podľa§21ods.1zákonač.100/1988Zb.,občanmánároknastarobnýdôchodok,akbolzamestnaný
najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

i. 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
ii. 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
iii. 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),

iv. 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo
v. 60 rokov

36. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania,

v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri
ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych
a chemických vplyvov, a to

i. zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,

ii. ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,
iii. zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym
spôsobom,
iv. zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle
za letu, zamestnania členov posádok námorných lodí,

f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v
ťažkých chemických prevádzkach,
g) zamestnania kesonárov a potápačov,
h)zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave

a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a
výskumného reaktoru,
i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s
rizikom chemickej karcinogenity,j)zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových
baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať
kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň

a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením,
k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri
formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej
koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní
nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla,

l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.

37.Podľa§14ods.4zákonač.100/1988Zb.akozamestnaniezaradenédoI.(II.)pracovnejkategóriesa
za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§129) zaradená do I. (II.) kategórie
funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie
funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2

písm. b) až h).

38. Podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58

rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8
rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14
ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie
funkcií.

39. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku nároku
na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo
li. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné
doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 Nariadenia vlády Československej socialistickej
republikyč.117/1988Zb.ozaraďovanízamestnanídoI.aII.pracovnejkategórienaúčelydôchodkového

zabezpečenia.

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

40. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol
s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci

podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie
orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu
a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu
žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle
§ 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP a vo veci dospel k záveru, že žaloba nebola podaná

dôvodne.

41. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené
podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP, verejným vyhlásením rozsudku.

42. Predmetom preskúmania správnym súdom v predmetnej veci je rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 24. novembra 2020, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej
poisťovne ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júla 2020, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu
o priznanie starobného dôchodku. Nepriznanie starobného dôchodku žalobcovi žalovaná odôvodnila
nesplnením podmienok jeho priznania a to konkrétne § 21 a 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení

neskorších predpisov.

43. Správny súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že by žalobca dosiahol vek 58
rokov, ani to že by žalobca v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie získal 17 rokov a 155 dní.Čo sú podmienky potrebné na priznanie starobného dôchodku podľa § 174 ods. 1 písm. c/ zákona č.
100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Rovnako nesporným bolo aj to, že služobný pomer žalobcu
bol ukončený dňom 30. apríla 1999. Teda zamestnanie žalobcu vo zvýhodnenej I. kategórii funkcii

netrvalo do 31. decembra 1999. Sporným však medzi účastníkmi konania zostalo, či sa na žalobcu
viaže aj splnenie podmienky § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a teda, že zamestnanie I. pracovnej
kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií museli u žalobcu trvať k 31. decembru 1999.

44. Ohľadom podmienky § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. súd uvádza, že z vykonaného dokazovania

v administratívnom konaní je zrejmé, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 21
ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. Žalobca za dobu služby vykonávanú od 1. apríla 1981 do 15.
mája 1994 a od 15. januára 1995 do 30. apríla 1999 získal dobu služby v rozsahu 17 rokov a 155 dni
zaradenú do I. kategórie funkcií (ktorá sa hodnotí ako zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie
uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb.), pričom na splnenie podmienky § 21 ods.
1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb., žalobca potreboval získať najmenej 20 rokov služby v zaradenej do

I. kategórii funkcii.

45. V súvislosti s § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. súd uvádza, že predpokladom skoršieho vzniku
nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení už od dovŕšenia
veku56až59rokovjevšaknielensplneniepodmienkyzískaniazamestnaniazaradenéhodoI.pracovnej

kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), resp. v službe I. kategórie funkcií, v stanovenom
rozsahu, ale podľa § 174 ods. 2 tohto zákona aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do
31.12.1999, ktorú žalobca nesplnil. Bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórií
funkcií kumulatívne musí byť splnená aj podmienka upravená v § 174 ods. 2, teda že služba I. alebo II.
kategórie funkcií musí trvať k 31. decembru 1999, ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok

za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku. Súd v tomto smere poukazuje na rozsudok
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.9So/62/2009z28.októbra2009,podľaktorého„Zámerom
zákonodarcu vzhľadom na predĺženie zaraďovania zamestnaní podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky do I. a II. pracovnej kategórie až do 31.decembra 1999 bolo umožniť skorší vznik nároku
na starobný dôchodok len u tých občanov, ktorí po 31.decembri 1999 dovŕšia vek 56 rokov a boli v

uránových baniach zamestnaní minimálne 9,5 roka ak toto zamestnania trvalo do 31.decembra 1999,
pričom až po 31.decembri 1999 nemohli objektívne splniť podmienku trvania takého zamestnania po
dobu 10 rokov (§ 21 ods. 1 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb.) práve z dôvodu zrušenia pracovných kategórií
od1.januára2000.NarozdielodprávnejúpravyplatnejvČeskejrepublike,prevzniknárokunastarobný
dôchodokpodľa§174ods.1zák.č.100/1988Zb.,tedapodľapredpisovplatnýchvSlovenskejrepublike,

sa vyžaduje, aby zamestnanie v uránových baniach trvalo do 31. decembra 1999.“

46. Je možné teda uzavrieť, že v súvislosti so zachovaním nárokov na starobný dôchodok z I. pracovnej
kategórie a I. a II. kategórie funkcií zákonodarca každoročne v rokoch 1993 až 1999 predlžoval
zaraďovanie zamestnaní do zvýhodnenej kategórie, pričom na účely § 174 vyžadoval naposledy

splnenie podmienky trvania takého zamestnania k dátumu 31. decembru 1999. Cieľom opakovaného
predlžovania zaradovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, resp. do I. a II. kategórie funkcií
bolo umožniť dotknutým poistencom získanie potrebného počtu preferovaných rokov, či už na účely
vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. l a § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení,
alebo na účely nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. l a 2 zák. č. 100/1988 Zb. Ustanovenie

§ 174 je zaradené v desiatej časti zákona o sociálnom zabezpečení, je teda ustanovením prechodným,
upravujúcim nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií po 31. decembri 1999, pôvodne
po 31. decembri 1992 a je potrebné ho chápať ako výnimku z požiadaviek ustanovených zákonodarcom
na vznik nároku na starobný dôchodok od skoršieho dôchodkového veku podľa § 21 ods. l a § 132 ods.
1 zákona o sociálnom zabezpečení len v určitom, prechodnom období. Úmyslom zákonodarcu nebolo

zúžiť okruh osôb, ktorým prislúchajú nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií,
ale zachovať tieto nároky u presne vymedzenej skupiny poistencov, ktorí v zamestnaní zaradenom
v preferovanej kategórii nezískali obdobie potrebné pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok podľa
§ 21 ods. l a § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení práve a iba z dôvodu zrušenia zaraďovania
týchto zamestnaní do preferovanej kategórie k 31. decembru 1999 (prvýkrát k 31. decembru 1992), za

predpokladu, že takéto ich zamestnanie súčasne k tomuto dňu trvalo. Zákonodarca teda jasne stanovil
výnimku z pravidla, že „nárok na dávku sa posudzuje podľa predpisov platných v čase jej priznania, ak
zákon neustanovuje inak“ (R 48/1998). V tomto prípade je zrejmé, že žalobca uvedenú výnimku nespĺňa,
keďže bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórii funkcií, musí byt' kumulatívnesplnená aj podmienka upravená v § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, a to, že služba I. alebo
II. kategórie funkcií musí trvať k 31. decembru 1999, ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok
za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku.

47. Čo sa týka žalobcovej námietky nezákonnej aplikácie zákona o sociálnom zabezpečení na
jeho skutkový stav (tzv. retroaktivita zákona) z dôvodu, že navrhovateľ skončil služobný pomer dňa
30.04.1999, pričom novela zákona o sociálnom zabezpečení nadobudla platnosť a účinnosť dňa
22.12.1999 súd poznamenáva, že v danom prípade išlo o splnenie len jednej z mnohých podmienok,

ktorá nezaložila navrhovateľovi vznik nároku na starobný dôchodok. Nárok na priznanie starobného
dôchodku navrhovateľovi vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok,
pričom vznik takéhoto nároku sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť
k splneniu objektívnych podmienok, t.z. v danom prípade podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý v
ustanovení § 274 priznáva nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie
do 31. decembra 2023 poukazujúc na zákon o sociálnom zabezpečení.

48. V súvislosti so žalobcom namietaným nesprávnym použitím § 175g zákona č. 100/1988 Zb., je
potrebné mať na pamäti, že zákonom č. 355/1999 Z.z. bolo predĺžené obdobie zaraďovania zamestnaní
do I. a II. pracovnej kategórie a do I. kategórie funkcií až do 31. decembra 1999 (napr. § 14, § 130 a § 174
tohto zákona) a zákonodarca v § 175g ustanovil to, že v konaniach o nároku na starobný dôchodok

podľa § 174, ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t.j.
dňa 22. decembra 1999, sa o nároku na starobný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných do
dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Pričom konanie o nároku žalobcu na starobný dôchodok sa
začalo na základe jeho žiadosti zo dňa 11. júna 2019 v zmysle § 184 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., a teda
toto konanie nezačalo predo dňom nadobudnutia účinnosti zák. č. 355/1999 Z.z., a keďže zamestnanie

žalobcu I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií netrvali k 31. decembru 1999,
súd mal zhodne so žalovaným preukázané, že žalobca nespĺňa podmienky podľa § 174 ods. l a 2 zák.
č. 100/1988 Zb. pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok.

49. V súvislosti s rozhodnutiami Krajských súdov, na ktoré poukazuje žalobca v rámci svojej žaloby

a ďalších podaní, tunajší súd uvádza, že právnym názorom Krajských súdov nie je viazaný. Pričom
tunajší súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
6Ssk/40/2024 zo dňa 29. mája 2024, ktorý v skutkovo a právne obdobnej veci uviedol, že „prijatím
zákonov Národnej rady Slovenskej republiky sa predlžovalo vykazovanie zamestnaní v preferovaných
pracovných kategóriách postupne od roku 1993 až do konca roka 1998 a súčasne sa aj predlžovalo

obdobie, v ktorom sa zachovávajú dôchodkové nároky získané z I. a II. pracovnej kategórie a I. a
II. kategórie funkcií, a to z roku 2015 až na rok 2022. Zákonom č. 355/1999 Z.z. sa novelizoval
zákon č. 100/1988 Zb., konkrétne sa opäť predĺžilo obdobie vykazovania a hodnotenia výkonu prác
zaradených do I. a II. pracovnej kategórie a výkonu služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií až
do 31. decembra 1999, resp. až do roku 2023 v príslušných ustanoveniach zákona č. 100/1988 Zb.

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. To sa následne premietlo v § 174 zákona č.
100/1988 Zb., z ktorého vyplynulo, že občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I.
pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na
starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol potrebný vek. Zároveň § 174
ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. bližšie stanovil, že podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok

podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií
trvali k 31. decembru 1999. Z toho jednoznačne vyplýva, že aby takýto nárok osobe mohol vzniknúť (za
splnenia ďalších kumulatívnych podmienok) muselo zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I.
alebo II. kategórie funkcií trvať k 31. decembru 1999. K námietke žalobcu, že jeho nárok na starobný
dôchodok sa mal posúdiť podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1997 Z.z., teda ku dňu

skončenia výkonu služby, t.j. 31. októbra 1999, a nie podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č.
355/1999 Z.z. (znenie k 31.12.1999, pozn. súdu), najvyšší správny súd konštatuje, že táto námietka
nie je dôvodná. Ako bolo vyššie uvedené, ustanovenie § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. bolo od
roku 1993 viackrát novelizované, pričom nadobudlo účinnosť až 1. januára 2000 na základe zákona č.
355/1999 Z.z. Spoločnou podmienkou nároku na starobný dôchodok je trvanie zamestnania I. pracovnej

kategórie a služby I. alebo II. kategórie funkcií až do 31. decembra 1999. V žalobcovom prípade však
služobný pomer skončil dňom 31. októbra 1999, preto nebola táto podmienka splnená.“50. Pokiaľ žalobca namieta princíp legitímneho očakávania a teda, že skončil pracovný pomer v I.
kategórii funkcií v apríly 1999 a tak splnil podmienky na priznanie starobného dôchodku vo veku 58
rokov, podľa vtedy platného a účinného zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, keďže jeho

zamestnanie v 11. kategórii funkcií trvalo dlhšie ako ku dňu 31.12.1998, čo bola podmienka, ktorú vtom
čase príslušný zákon vyžadoval, tunajší súd nemôže ani s takouto námietkou žalobcu súhlasiť. Z obsahu
administratívneho spisu je preukázané, že žalobca podal žiadosť o starobný dôchodok dňa 29. mája
2020, pričom požiadal žalovanú o priznanie starobného dôchodku od 15. júla 2020, t.j. od dovŕšenia 58
rokov veku. Preto pri posudzovaní žalovaná vychádzala z poslednej platnej právnej úpravy v zákone

č. 100/1988 Zb. a nie z právnej úpravy, ktorú požadoval žalobca (účinnej k 30.04.1999). V súvislosti s
posudzovaním nároku na starobný dôchodok je rozhodujúca právna úprava platná v čase, keď vznikol
nárok na dôchodkovú dávku a nie deň, kedy bola ukončená niektorá z činností žiadateľa o starobný
dôchodok.

51. S poukazom na uvedené považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho

orgánu za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

52. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal
právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobcovi
nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

2 BA-8Sa/5/2021

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie

vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439

ods. 3 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).