Uznesenie Judgement was issued on Thursday, December 18, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-71S/74/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200554
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200554.3

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába., v právnej
veci žalobcu: Neuman Aluminium Components s.r.o., so sídlom Bystrická 657, 966 81 Žarnovica, IČO:
48 162 949 (predtým Neuman Aluminium Services Slovakia, s.r.o., so sídlom Bystrická 1608, Žarnovica
966 81, IČO: 47 605 995), právne zastúpený: Legal Care, s.r.o., so sídlom Zochova 3, 811 03 Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 815 371, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom
Hodžova 36, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. IBB-18-72-2.3/P-B24,
A25-2022 zo dňa 12. júla 2022 v znení dodatku č. 1 ku protokolu žalovaného č. IBB-18-72-2.3/P-B24,
A25-2022 zo dňa 19. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté opatrenie

1. Žalovaný vykonal u žalobcu v dňoch od 20. januára 2022 do 12. júla 2022 inšpekciu práce podľa
zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej

práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii
práce“) zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov
tretích krajín podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o nelegálnom zamestnávaní“) v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. a) a b) uvedeného zákona. O výsledku inšpekcie vydal žalovaný dňa 12. júla 2022
protokol č. IBB-18-72-2.3/P-B24, A25-2022 v spojení s dodatkom č. 1 z 19. augusta 2022 (ďalej len

„protokol“).

2.Včasti„Pracovnoprávnevzťahy,štátnozamestnaneckévzťahy“bodB)1.až.5. protokoluboliuvedené
zistené nedostatky, že žalobca vydal pracovný poriadok zo dňa 21.12.2018 po predchádzajúcom
súhlase zástupcov zamestnancov (zamestnaneckej rady), podľa ktorého rozvrhuje pracovný čas
zamestnancov nerovnomerne tak, že priemerný týždenný pracovný čas vrátane kladného konta

pracovného času a práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín v období najviac 12 mesiacov, pričom
na základe písomnej Dohody o zavedení nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času zo dňa
21.12.2018 uzatvorenej so zástupcami zamestnancov je vyrovnávacie obdobie medzi ustanoveným
týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca stanovené na dobu 1
mesiaca. Žalobca podmienky nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času zamestnancov a jeho
vyrovnávacieho obdobia upravil pracovným poriadkom rozdielne, ako boli dohodnuté v uzatvorenej

dohode so zástupcami zamestnancov, čím porušil § 84 ods. 2 zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).3. Žalobca taktiež neposkytol jednému zamestnancovi za vyčerpanú dovolenku v mes. 01./2022 časť
náhrady mzdy v sume jeho priemerného zárobku, čím porušil § 116 ods. 3 Zákonníka práce.

4. Žalobca vydal 11 zamestnancom pri vyúčtovaní mzdy za mes. 01./2022 doklady (výplatné pásky),
ktoré obsahujú rozdielne údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v
súvislosti so zamestnaním a o celkovej cene práce, čím porušil § 130 ods. 5 Zákonníka práce.

5. Žalobca tiež neospravedlnil neprítomnosť zamestnanca v práci počas celodenného ošetrovania
chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu dňa 06.01.2022, čím porušil § 141 ods. 1 Zákonníka
práce.

6. V časti „Nelegálne zamestnávanie“ bod B) 5. protokolu bol uvedený zistený nedostatok, že žalobca
porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 20. januára 2022 v čase o 14:50 hod. využíval

závislú prácu 2 osôb na kontrolovanom pracovisku spoločnosti: Neuman Aluminium Services Slovakia,
s.r.o., so sídlom Bystrická 1608, Žarnovica 966 81, bez založenia pracovnoprávneho vzťahu podľa
Zákonníka práce, čo je v rozpore s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnom
zamestnávaní.

7. V protokole bolo žalobcovi uložené opatrenie odstrániť zistené nedostatky v bodoch 1., 2., v lehote
do 30 dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce, pričom žalobcovi ako zamestnávateľovi bola uložená
povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov (uvedených v bodoch 1.
až 5. protokolu) a ich príčin. Opatrenia sa týkajú všetkých zamestnancov nielen kontrolovaných
zamestnancov. Zároveň mu bola uložená povinnosť doručiť inšpektorátu práce na meno inšpektora

práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin do rúk
inšpektora práce vrátane predloženia dokladov o odstránení nedostatkov v lehote do 10 dní po ukončení
lehoty na odstránenie nedostatkov.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov

8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou na Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd
domáhal zrušenia protokolu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca tiež žiadal priznať
právonaúplnúnáhradutrovkonania.Vrámcižalobnýchbodovnamietalnezákonnosťúradnéhopostupu

Inšpektorátu práce Banská Bystrica (ďalej ako „IP BB“) pri získavaní údajov pre účely vyvodzovania
inšpekčných záverov. Nezákonnosť mala spočívať najmä v dostatočne neohlásenom výkone inšpekcie
práce a vo výsluchu fyzických osôb - živnostníkov z dôvodu, že zo strany žalovaného im boli kladené
sugestívne otázky. Žalobca namietal tiež absenciu imanentných a esenciálnych kvalitatívnych prvkov v
úvahách IP BB pri vydávaní protokolu. Má za to, že protokol nespĺňa kvalitatívne požiadavky rozhodnutia

orgánu verejnej správy tak, ako ich identifikoval Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze
III. ÚS 2/09 zo dňa 17.03.2009, pretože IP BB sa nevyporiadal s predloženými dôkazmi, ktoré žalobca
predložil. IP BB v tejto súvislosti totiž neuviedol jediný dôvod, pre ktorý nepovažoval za relevantné
sa vyporiadať s predloženými dôkazmi. Odôvodnenie správnej úvahy IP BB a podporná argumentácia
na zdôvodnenie protokolu o podstatnej parciálnej otázke – vyhodnocovania znakov závislej práce v

celkovom kontexte priebehu obchodno-právneho vzťahu a výpovedí živnostníka v protokole chýba.
Žalobca tiež namietal, že žalovaný nesprávne posúdil znaky závislej práce. Poukázal na skutočnosť, že
IP BB vo svojich úvahách, na základe ktorých dospel k vydaniu napadnutého protokolu nebral na zreteľ
skutočnosť, že aj v prípade výkonu činnosti živnostníkov môže byť predmet ich plnenia poskytovaného v
rámci obchodno-právnej inominátnej „Zmluvy o obchodnej spolupráci“ (podľa § 269 ods. 2 Obchodného

zákonníka) vymedzený obdobnými parametrami ako je tomu v prípade pracovnoprávnych vzťahov. Zo
skutočností uvádzaných v správnej žalobe v tomto bode je zrejmé, že žalobca popiera existenciu znakov
závislej práce. Žalobca tvrdí, že IP BB pri vyvodzovaní a vyhodnocovaní kľúčových parciálnych záverov
prekročil zákonom zverené právomoci nad rámec právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na inšpekciu
práce, pretože skúmal súlad predmetov podnikania, ktoré mali živnostníci v čase vykonania inšpekcie

zapísané v živnostenskom registri, a to s najväčšou pravdepodobnosťou za účelom vyhodnotenia ich
súladu s predmetmi podnikania žalobcu, pričom je zrejmé, že IP BB rozpor medzi nimi nezistil. Žalobca
uviedol, že IP BB v dôsledku ním realizovaného postupu zásadným a zrejmým spôsobom prekročil
rozsah pôsobnosti svojich právomocí, ktorý je stanovený zákonom o inšpekcii práce. Rozsah pôsobnostiinšpekcie práce je stanovený v ust. § 2 zákona o inšpekcii práce, pričom v rámci tejto zákonom zverenej
pôsobnosti nie je uvedené oprávnenie preskúmavať dodržiavanie právnych predpisov podľa zákona č.
455/1991 Zb. Živnostenský zákon. Vzhľadom k tomu, že IP BB napriek striktne stanovenému rozsahu

svojej pôsobnosti, túto prekročil tým, že realizoval prieskum dodržiavania právnych predpisov na úseku
živnostenského podnikania, žalobca zdôraznil ohrozenie ústavného princípu v zmysle článku 2 ods. 2
Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 19. decembra 2022 uviedol, že vzhľadom k
skutočnosti, že predmetom výkonu inšpekcie práce bola okrem iného kontrola dodržiavania zákazu
nelegálnehozamestnávania,žalobcovinebolavopredoznámenáprítomnosťinšpektorovpráce,nakoľko
mohol byť oznámením prítomnosti inšpektora práce negatívne ovplyvnený výkon inšpekcie práce.
Žalovaný tak postupoval v súlade so zákonom o inšpekcii práce a so zákonom o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní v záujme negatívne neovplyvniť samotný výkon inšpekcie práce s ohľadom

na osobitnú povahu jej zamerania.

10. Žalovaný vyslovil, že sa nejednalo o výsluch svedkov (živnostníkov) v zmysle zákona č. 71/1967
Zb. Správneho poriadku v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. c) zákona o
inšpekcii práce je inšpektor práce oprávnený pri výkone inšpekcie práce požadovať od zamestnávateľa,

fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, zamestnanca v prítomnosti svedka alebo bez neho, informácie a
vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii
práce a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Zároveň je oprávnený požadovať vysvetlenie
dôvodu prítomnosti fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa. Inšpektori práce v
danom prípade postupovali štandardným spôsobom v rámci výkonu inšpekcie práce a požadovali od

kontrolovaných fyzických osôb (živnostníkov) informácie týkajúce sa výkonu ich činností na pracovisku
žalobcu. Pre účely posúdenia znakov závislej práce boli kontrolné otázky v Zápisniciach o podaní
informáciífyz.osobouformulovanétak,abyuvedenéfyzickéosobyjednoznačneodpovedali,čipredmety
svojich činností vykonávajú v nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne
zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase

určenom zamestnávateľom. Použitie terminológie v uvedených otázkach zápisníc bolo formulované
konkrétne na zistenie skutkového stavu, a to vykonávania závislej práce fyzickými osobami, živnostníkmi
na kontrolovanom pracovisku.

11. Žalovaný nesúhlasí s tým, že inšpektor práce sa nevysporiadal so všetkými predloženými dôkazmi,

ktoré žalobca predložil. V rámci výkonu inšpekcie práce žalobca predložil písomné doklady, ktoré sú
konkrétneuvedenévzneníprotokolu.Žalovanýmázato,žeprotokoljevyhotovenývsúladesozákonom
o inšpekcii práce a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti.

12. Žalovaný poznamenal, že inšpekcia práce v rámci výkonu dozoru posudzuje znaky závislej práce

v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Kontrolované fyzické osoby vykonávali u žalobcu pracovnú
činnosť na základe živnostenských oprávnení, pričom tieto činnosti na uvedenom pracovisku vykonávali
aj bežní zamestnanci žalobcu v pracovnom pomere. Na základe poskytnutých informácií kontrolovanými
fyzickými osobami je zrejmé, že pokyny na prácu im dáva vedúci údržby žalobcu. Z uvedeného
vyplýva, že kontrolované fyzické osoby nemohli sami rozhodovať o priebehu vykonávanej práce

(nesamostatnosť)aboliriadenípríslušnýmipokynmivedúcehoúdržbyvýrobyžalobcu.Uvedenéčinnosti
vykonávali osobne, podľa pokynov, v čase určenom žalobcom a v mene inej osoby - žalobcu. Žalovaný
upozornil, že zo súčasného znenia § 1 ods. 2 Zákonníka práce vyplývajú tieto znaky závislej práce
- nadriadenosť zamestnávateľa a podriadenosť zamestnanca (nerovný - hierarchický vzťah), osobný
výkon práce zamestnancom pre zamestnávateľa (nezastupiteľnosť, osobný výkon práce), práca podľa

pokynov zamestnávateľa (riadenie práce), práce v mene zamestnávateľa (práca vykonávaná pre iného,
nie vo svojom mene), práca v pracovnom čase určenom zamestnávateľom (časové určenie práce).

13.Žalovanývyjadrilsúhlasstvrdenímžalobcu,ženiejeoprávnenýpreskúmavaťdodržiavanieprávnych
predpisov podľa zákona č. 455/1991 Zb. Živnostenský zákon v znení neskorších predpisov a uviedol,

že s istotou neprekročil svoju právomoc určenú mu zákonom č. 125/2016 Z. z., kedy pri konštatovaní
porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania hodnotil, či boli kumulatívne splnené znaky závislej
práce predpokladané v ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce v takom rozsahu, v akom to žalovanému
dovoľuje jeho kompetenčný predpis. Kontrolované fyzické osoby – živnostníci pri kontrole dodržiavaniazákazu nelegálneho zamestnávania sami uviedli pri zapisovaní do Zoznamov kontrolovaných osôb dňa
20.01.2022, že predmety svojich činností vykonávajú na základe živnostenských oprávnení. Žalovaný
zároveňdodal,žepreovereniepravdivostiinformácií,jeinšpektoroprávnenýzisťovaťidentifikačnéúdaje

fyzickej osoby, či zapísaná fyzická osoba pri kontrole dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania
je skutočne zaregistrovaná v Živnostenskom registri alebo v registri poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne, či živnostenské oprávnenie v kontrolovanom období
nebolo zrušené, pozastavené a pod. V tomto prípade sa jedná o štandardné oprávnenie inšpektorov
práce v zmysle zákona o inšpekcii práce. Predmety podnikania fyzických osôb zapísané v registri a

uvedené v znení porušenia nesúvisia so znakmi posudzovanej závislej práce.

14. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení opäť nepatrične vstupuje do zmluvnej
autonómie zmluvných strán dotknutej obchodnoprávnej zmluvy, kedy jednotlivé zmluvné dojednania,
ex post účelovo interpretuje, a to s ohľadom na vlastné administratívne závery vyjadrené v opatrení.
Žalobca opäť uviedol, že obchodnoprávne vzťahy sa vyznačujú pomerne širokou mierou dispozitívnosti

dojednaní ich zmluvných účastníkov, pričom v rámci realizácie týchto, nemožno účastníkov obmedzovať
len preto, lebo miera frekvencie tohto zmluvného vzťahu sa vyznačuje istou pravidelnosťou - z
čoho žalovaný nepatrične a nesprávne vyabstrahováva jeden zo znakov závislej práce. Žalobca a
spoločnosť, ktorá plnenie predmetu zmluvy zabezpečovala prostredníctvom živnostníkov, pri uzatváraní
dotknutej zmluvy, nemohli vopred rozumne predpokladať a tým pádom ani bližšie konkrétnejšie

dojednávať frekvencie výkonu poskytovaných činností, nakoľko miera potreby frekvencie výkonu
dojednaných činností, bola determinovaná potrebami prevádzky a výrobného procesu žalobcu, pre
účely zabezpečenia ktorých, žalobca využíval činnosti menovanej spoločnosti, resp. živnostníkov vo
frekvenciách, v akých to bolo v rámci inšpekcie práce identifikované. Žalobca upozornil, že žalovaný
neprípustným spôsobom hodnotí obsah zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou, čo do

kvality aj kvantity obsahových náležitostí, ktoré účelovo interpretuje do kontextu záverov vyplývajúcich z
protokolu. Žalobca v replike zotrval na svojom tvrdení, že otázky kladené žalovaným v priebehu výkonu
inšpekcie práce vykonávanej u organizačnej zložky žalobcu boli sugestívne, resp. kapciózne, ktorých
kladenie je neprípustné. Okrem pozitívneho vymedzenia legálnej definície závislej práce v ust. § 1 ods.
2 Zákonníka práce, Zákonník práce v ust. § 1 ods. 3 druhá veta definuje závislú prácu aj negatívne a

to tak, že stanovuje, že „závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu
alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.“ Podľa žalobcu je preto
nesporné, že pokiaľ vykonávaná práca spĺňa znaky závislej práce, fyzická osoba musí mať právny status
zamestnanca, ktorý prácu vykonáva na základe pracovnej zmluvy. Ak ide o výkon práce, ktorý znaky
závislej práce nenaplní, takáto práca sa stáva predmetom príslušných zmluvných typov z prostredia

občianskeho a obchodného práva. V predmetnej veci podľa názoru žalobcu nemohol žalovaný správny
orgán objektívne dospieť k jednoznačnému záveru, že dotknutí živnostníci vykonávali závislú prácu tak,
ako je kvalifikovaná v Zákonníku práce, pretože pre takýto záver neboli dostatočne zistené skutkové
okolnosti, resp. sa s nimi žalovaný ani vôbec nezaoberal, neprihliadal na ne alebo ich nesprávne
vyhodnotil. Žalobca má za to, že nedošlo k súčasnému naplneniu všetkých znakov závislej práce.

V závere požiadal, aby súd vyhlásil rozsudok v znení, v akom ho navrhuje v správnej žalobe.

15. Žalovaný v duplike doplňujúco uviedol, že rozsah súdneho prieskumu protokolu o výsledku inšpekcie
práce je v zásade obmedzený na zákonnosť postupu výkonu samotnej inšpekcie, dôvodnosť uloženia
povinností a zachovanie zákonných náležitostí protokolu. Rozsah súdneho prieskumu je možný iba v

rozsahu nariadených povinností a uložení opatrení, a teda súd v tomto štádiu správneho konania nie
je oprávnený preskúmavať zákonnosť kontrolných zistení orgánu kontroly, z ktorých vyplýva zistené
porušenie zákona.

16.Žalovanýopakovanepoukázalnaskutočnosť,ževýkondozoruužalobcuazistenéskutočnostineboli

účelovo interpretované, nakoľko inšpekcia práce bola vykonaná u žalobcu v rozsahu a v súlade s ust. § 2
ods.1písm.a)zákonaNRSRč.125/2006Z.z.oinšpekciiprácevzneníneskoršíchpredpisov.Inšpekcia
práce sa vykonáva na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi
a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a obydliach
fyzických osôb. Vzhľadom na zistené skutočnosti v priebehu výkonu inšpekcie práce a poskytnuté

informácie dotknutými fyzickými osobami, ktoré vykonávali predmety svojich činností na pracoviskách
žalobcu na základe uzatvorených obchodnoprávnych vzťahov boli v súlade s ust. § 1 ods. 2 Zákonníka
práce posudzované znaky závislej práce, čo je oprávnením inšpektorov práce. Pri posudzovaní znakov
závislej práce sa vychádzalo z poskytnutých prvotných informácií dotknutých fyzických osôb, nakoľkoďalšiedokazovaniebyužmohlobyťzostranyžalobcuovplyvňované.Nazákladeskutočnostíuvedených
v Protokole, Dodatku k Protokolu má žalovaný za to, že práca ktorú vykonávali kontrolovaní živnostníci
na pracovisku žalobcu vykazuje charakteristické znaky závislej práce, ktorá má byť vykonávaná výlučne

v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v
Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu v súlade s ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce.

17. Skutočnosti uvedené žalobcom, že žalovaný neprípustným spôsobom hodnotí obsah zmluvného
vzťahu týkajúci sa mzdových dojednaní v objednávkach, považuje žalovaný za účelové. V rámci

kontroly žalovaný vychádzal z predložených dokladov - objednávok žalobcu, kde sú jednotlivo popísané
dojednania cenovej kalkulácie (uvedené v objednávke) za jednotlivé práce. V cenovej kalkulácii
objednávateľ služby stanovil k cene za 1 hod. príplatky v rozsahu od 35% - 100%, čo je charakteristické
pre mzdové zvýhodnenia za prácu v sobotu, v nedeľu, v noci podľa príslušných ustanovení Zákonníka
práce. K tejto skutočnosti žalovaný uviedol, že sa jedná o konštatovanie spôsobu dojednania cenovej
kalkulácie medzi objednávateľom služby a dodávateľom a nejedná sa o hodnotenie obsahu zmluvného

vzťahu. Zákonodarca upravil podmienky závislej práce v príslušných ustanovení Zákonníka práce, tak
aby zabránil obchádzaniu ustanovení Zákonníka práce a uzatváraniu iných zmluvných typov na prácu,
ktorá by mala byť ako práca so znakmi závislej práce pokrývaná zmluvnými formami pracovného práva.

18. Podľa žalovaného, žalobca vyžadoval od fyzických osôb, podnikateľov, aby boli na pracovisku v

ním určenom pracovnom čase na základe harmonogramu pracovných zmien a vykonávali predmety
svojich činností v tomto čase. K tejto skutočnosti žalovaný tiež uviedol, že pokiaľ objednávateľ služby
zabezpečuje predmety svojich činností fyzickými osobami (živnostníkmi), nemusí prihliadať u týchto
osôb na dodržiavanie nepretržitých odpočinkov ako sú stanovené v príslušných ust. § 92 a § 93
Zákonníka práce.

19. Žalovaný má za to, že boli kumulatívne naplnené všetky znaky závislej práce, ktorú vykonávali
pre žalobcu kontrolované fyzické osoby (živnostníci) a svoje činnosti tieto osoby nemohli vykonávať v
obchodnoprávnom vzťahu. Uvedené fyzické osoby (živnostníci) nevykonávali predmety svojich činností
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku v zmysle ust. § 2 ods.

1 Obchodného zákonníka, ale v mene žalobcu. Žalovaný trvá na tom, aby správny súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

Posúdenie veci správnym súdom

20. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a)
uvedeného zákona, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského

súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici
pod sp. zn. 71S/74/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-71S/74/2022.

21. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“), (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciachustanovenýchtýmtozákonom.(2)Každý,ktotvrdí,žejehoprávaaleboprávomchránenézáujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej

správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

23.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnejsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

25. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

26. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak
je neprípustná.

27. Správny súd v prvom rade skúmal, či je protokol z inšpekcie práce aktom preskúmateľným
v správnom súdnictve. V tejto otázke existovali v praxi správnych súdov aj Najvyššieho správneho súdu
SR odlišné právne názory až do vydania uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR
sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 4. decembra 2023 (ďalej len „uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR“)
ktorý rozhodovaciu prax zjednotil.

28. Najvyšší správny súd SR uznesením sp. zn. 19SVs/2/2022 rozhodol: Opatrenie inšpektora práce
obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2
písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, nie je
spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho

práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe § 7 ods. 1
písm. e) Správneho súdneho poriadku. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či
osobitostikonkrétnejvecineopodstatňujúzáver,žeajtakétoopatrenieukladákontrolovanémukonkrétne
povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.

29. Z odôvodnenia (odseky 16. a 17.) uznesenia Najvyššieho správneho súdu SR vyplýva, že opatrenia
podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré
by sa vzťahoval Správny poriadok a inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne
prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). Pokiaľ z protokolu nevyplývajú
žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne

formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré
kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv.
Protokol a tam uvedené opatrenie predstavuje len jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát
práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, samy osebe však
spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného

záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Opatrenie, ktorým sa podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona
o inšpekcii práce kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“ bez toho,
že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo
oprávnenýchzáujmovatýmmenejdosubjektívnehoprávakontrolovaného.Takétovšeobecnéopatrenie
totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa

§ 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy
predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych
právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98
ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú
osobunaurčitomsubjektívnompráveaakjezrejmé,žetakétosubjektívneprávonemôžeexistovaťalebo

že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za
opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná.

30. V odseku 18. uznesenia Najvyššieho správneho súdu SR pripustil prieskum opatrení uložených v
protokole za určitých okolností. Pôjde o opatrenia, ktoré formálne odkazujú na § 12 ods. 2 písm. b)

zákona o inšpekcii práce, ale svojim obsahom zodpovedajú niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2
písm. c) až j) zákona o inšpekcii práce. Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa,
resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona
o inšpekcii práce môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom,čo môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov.
Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom
prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky podľa § 97 SSP v zmysle § 7 písm.

e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

31. V súlade s vyššie uvedeným zjednocujúcim záverom správny súd konštatuje, že protokol z inšpekcie
práce, ktorý ukladá všeobecné opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, nie je
v zásade spôsobilým predmetom prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP, pretože ide o opatrenie predbežnej,

procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach
účastníka konania. O takto formulované opatrenie išlo aj v preskúmavanej veci. Žalobcovi boli uložené
opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 12 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, a
to odstrániť zistené nedostatky v bodoch 1., 2. v lehote do 30 dní od ukončenia výkonu inšpekcie
práce, pričom žalobcovi ako zamestnávateľovi bola uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie
zistených porušení predpisov (uvedených v bodoch 1. až 5. protokolu) a ich príčin. Opatrenia sa týkajú

všetkých zamestnancov nielen kontrolovaných zamestnancov. Zároveň mu bola uložená povinnosť
doručiť inšpektorátu práce na meno inšpektora práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a ich príčin do rúk inšpektora práce vrátane predloženia dokladov o
odstránení nedostatkov v lehote do 10 dní po ukončení lehoty na odstránenie nedostatkov.

32. Uložené opatrenie v podstate len všeobecne žalobcovi ukladá prijať opatrenia na odstránenie
zistených porušení predpisov, ale nijako sa nemení právne postavenie žalobcu. Žalobca v správnej
žalobe uviedol, že neohlásenou inšpekciou bolo zasiahnuté do jeho podnikateľskej činnosti, avšak
žiadnym spôsobom zásah do jeho subjektívnych práv nekonkretizoval a neosvedčoval. Správny súd si
je vedomý toho, že v čase podania správnej žaloby nemohol žalobca predpokladať uznesenie veľkého

senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 19SVs2/2022 zo dňa 4. decembra 2023 a to, aký dôraz bude
toto uznesenie klásť na vymedzenie námietok o zásahu do subjektívnych práv v dôsledku uložených
opatrení. Správny súd ale po vyhodnotení v tejto veci uloženého opatrenia nedospel k takému záveru,
že by z uloženého opatrenia vyplývali pre žalobcu konkrétne povinnosti, ktoré by mal plniť a ktoré by
svojím obsahom predstavovali niektoré z opatrení podľa § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce s tým, že

by toto opatrenie bolo spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu.

33. Správny súd ďalej skúmal, či nie sú splnené predpoklady na aplikáciu výnimky podľa druhej vety
výroku rozhodnutia Veľkého senátu, teda či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto
opatrenie ukladá žalobcovi konkrétne povinnosti, ktoré predstavujú zásah do jeho práv.

34. V súlade s odôvodnením rozhodnutia Veľkého senátu správny súd najprv skúmal, či nejde
o opatrenia, ktoré svojim obsahom zodpovedajú niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až
j) zákona o inšpekcii práce napriek formulácii odstrániť zistené nedostatky zodpovedajúcej § 12 ods. 2
písm. b) zákona o inšpekcii práce. Správny súd konštatuje, že uložené opatrenia ukladajú žalobcovi len

povinnosť odstrániť zistený nedostatok s povinnosťou prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení
predpisov a ich príčin a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení uvedených opatrení. Opatreniami
v protokole nebola obsahovo uložená ani jedna z povinností podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona
o inšpekcii práce, a to:
c) nariadiť, aby prítomné osoby ihneď opustili priestory, v ktorých je bezprostredne ohrozená ich

bezpečnosť a zdravie,
d) zakázať používanie objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení, pracovných postupov, látok
a vykonávanie činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a
ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím,
e) zakázať používanie motorového vozidla,

f) zakázať prácu tehotných žien, matiek, dojčiacich žien, fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a
iné práce a činnosti,
g) nariadiť zachovanie pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do skončenia vyšetrovania
alebo zadokumentovať stav pracoviska alebo jeho časti,
h) nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekcie práce,

i) nariadiť zverejnenie informácií, ani
j) podať návrh na začatie konania o 1. odobratí oprávnenia, osvedčenia, dokladu, preukazu alebo
povolenia 2. uložení zákazu činnosti alebo 3. uložení pokuty.35. Okrem toho správny súd v súlade s odôvodnením rozhodnutia Veľkého senátu v rozsahu žalobných
bodov ďalej skúmal, či v predmetnej veci nastala taká osobitná situácia, v rámci ktorej aj uložené
opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce môže žalobca splniť len konkrétnymi

krokmi s presným obsahom, čo môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo
právom chránených záujmov.

36. Správny súd poukazuje aj na závery ďalšieho rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 6Ssk/78/2023 zo dňa 30. apríla 2024 (odsek 28.), v ktorom najvyšší správny súd uviedol, že

pokiaľ bolo uložené opatrenie podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, ktoré podľa obsahu má
podobu všeobecnej povinnosti na prijatie nešpecifikovaných opatrení na odstránenie zistených porušení
predpisov a procesnú povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o ich splnení, pričom
nesplnenie týchto povinností nie je ničím sankcionovateľné ani vymožiteľné, tak takéto povinnosti
nemôžu priamo zasahovať do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu v zmysle § 3
ods. 1 písm. c) SSP a ako procesné opatrenia nie sú preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm.

e) SSP. Z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona inšpekcie práce, na ktoré poukazoval najvyšší
správny súd v tomto rozhodnutí, vyplýva, že inšpektorát práce môže uložiť pokutu zamestnávateľovi
alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za nesplnenie povinnosti uloženej
opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až j) od 300 eur do od 100 000 eur. Žalobcovi v prejednávanej
veci bolo taktiež uložené opatrenie všeobecnej povahy, ktoré zo strany žalovaného nie je vymožiteľné

a nesplnenie tohto opatrenia nie je ničím sankcionovateľné, pretože za jeho nesplnenie nemožno uložiť
ani pokutu podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona o inšpekcii práce.

37. Protokol z inšpekcie práce predstavuje jeden z podkladov, z ktorého môže žalovaný vychádzať pri
ukladaní pokuty pri vyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti za správny delikt nelegálneho

zamestnávania (§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce), avšak sám osebe protokol
a v ňom uložené opatrenie nepredstavujú taký individuálny správny akt, ktorým by bolo priamo
zasahované do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm.
c) SSP. V protokole konštatovaný záver môže byť v rámci riadneho administratívneho konania o
vyvodení administratívnoprávnej zodpovednosti za správny delikt prehodnotený, či úplne vyvrátený

ďalším dokazovaním alebo právnou argumentáciou. Rozhodnutie o vyvodení administratívnoprávnej
zodpovednosti je samostatným správnym aktom preskúmateľným v správnom súdnictve, pričom v rámci
tohto rozhodnutia (a aj v rámci jeho prípadného súdneho prieskumu) môže byť skúmané, či žalobca
kontrolované osoby skutočne nelegálne zamestnával, nakoľko v konaní o vyvodení zodpovednosti za
správny delikt musí byť preukázaný samotný skutkový dej.

38. Žalobca v správnej žalobe namietal aj vyhodnotenie jednotlivých znakov závislej práce a uvádzal
argumentáciu, prečo tieto znaky závislej práce neboli naplnené a namietal, že nebol dostatočne zistený
skutkový stav. Správny súd vo vzťahu k týmto námietkam žalobcu poukazuje aj na závery rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7 Ssk/141/2022 zo dňa 27. marca 2024, v ktorom najvyšší

správny súd uviedol, že už v predchádzajúcej judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho
súduSRbolpripreskúmavaníprotokoluzreteľnevymedzenýpredmetsúdnehoprieskumu,keďmožnosť
prieskumu bola obmedzená len na časť Opatrenia. Teda v žiadnom prípade nie je možné v rámci
prieskumu protokolu preskúmavať, či skutkové zistenia identifikované pri výkone inšpekcie, ktoré sa
premietli do časti protokolu Zistené nedostatky, boli reálne, respektíve či boli dostatočne preukázané.

39. Záverom správny súd opätovne konštatuje, že protokol v predmetnej veci nemôže za žiadnych
okolností zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. V súlade s odôvodnením uznesenia veľkého
senátu sa opatrenia v protokole nedajú nútene vynútiť prostredníctvom výkonu rozhodnutia alebo
exekúcie. Preto ani pri prípadnom nedodržaní opatrení uložených v protokole žalobcom, nemôže

žalovaný bez ďalšieho zasiahnuť do práv žalobcu. Žalovaný môže v súlade so zákonom o inšpekcii
práce zasiahnuť do práv žalobcu pri konštatovaní nelegálneho zamestnávania jedine uložením pokuty
v samostatnom správnom konaní podľa Správneho poriadku v zmysle § 19 zákona o inšpekcii práce.
Protokol predstavuje len jeden z podkladov pre toto konanie a v ňom urobený záver môže byť
prehodnotený, či úplne vyvrátený ďalším dokazovaním alebo právnou argumentáciou. Rozhodnutie

o pokute je samostatným správnym aktom preskúmateľným v správnom súdnictve, pričom v rámci tohto
rozhodnutia (a aj v rámci jeho súdneho prieskumu) môže byť skúmané, či žalobca uvedené osoby
skutočne nelegálne zamestnával, nakoľko v konaní o uložení pokuty musí byť preukázaný samotný
skutkový dej. Závery z protokolu o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania nie sú pre žalovanéhozáväzné v tom zmysle, že by ich musel prevziať do rozhodnutia o uložení pokuty. Tiež sa nemení právny
vzťah medzi žalobcom a dotknutými fyzickými osobami (ktoré mal nelegálne zamestnávať), pretože
vydaním protokolu sa medzi nimi nezakladá pracovnoprávny vzťah. Aby mohlo dôjsť k zmene právneho

postavenia, museli by sa dotknuté osoby domáhať svojich práv podľa Zákonníka práce na civilnom súde
(napr. určenia, že medzi nimi a žalobcom vznikol pracovný pomer alebo iný obdobný vzťah). Protokol je
v tomto prípade len aktom predbežnej, resp. procesnej povahy, ktorým bez následného rozhodnutia (či
už civilného súdu alebo správneho orgánu o uložení sankcie) nemôže dôjsť k zásahu do práv žalobcu,
pretože sa jeho vydaním nemení právne postavenie žalobcu.

40. Pripustenie súdneho prieskumu protokolu z inšpekcie práce v tomto prípade by za súčasnej
(nespornej) prípustnosti súdneho prieskumu následného rozhodnutia o uložení sankcie podľa § 19
zákona o inšpekcii práce mohlo viesť k absurdným záverom. Pokiaľ by súd napr. vyslovil nezákonnosť
protokolu z dôvodu, že nelegálne zamestnávanie nebolo preukázané, iný senát správneho súdu by
v rámci preskúmavania samotného rozhodnutia o uložení pokuty mohol dospieť k opačnému záveru

(že k nelegálnemu zamestnávaniu došlo), pričom formálne nie je viazaný rozhodnutím o preskúmaní
protokolu (§ 131 a contrario SSP). Obdobne by tomu bolo v opačnom prípade, pokiaľ by správny súd
preskúmavajúci protokol zamietol žalobu so skonštatovaním, že inšpektorát práce riadne zistil skutkový
stav a dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania.
Ani v tomto prípade by takýmto rozhodnutím formálne nebol viazaný správny súd pri preskúmavaní

následného rozhodnutia o uložení sankcie a mohol by vysloviť, že k nelegálnemu zamestnávaniu
nedošlo. Je zjavné, že nebolo úmyslom zákonodarcu pripustiť takýto dvojitý súdny prieskum rôznych
správnych aktov založených na prakticky rovnakom skutkovom a právnom základe. Spôsobilým
predmetom súdneho prieskumu môže byť len rozhodnutie o uložení pokuty, v rámci ktorého je možné
posúdiť všetky skutkové a právne námietky, ktoré žalobca vzniesol.

41.Vzhľadomnavyššieuvedenédospelsprávnysúdkzáveru,ževpredmetnejvecipredstavujeprotokol
opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na
subjektívnych právach žalobcu, a preto nejde o spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve
podľa § 7 písm. e) SSP. V dôsledku uvedeného správny súd žalobu ako neprípustnú odmietol podľa §

98 ods. 1 písm. g) SSP.

42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 ods. 1 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

43. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1
mesiac od jeho doručenia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.