Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 7, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoZm/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516203956
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1516203956.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátuJUDr.RenátyŠiškovejaJUDr.NoryVladovejvsporežalobcu:IMMOPROJECTMANAGEMENT,
s. r. o., Pod Bôrikom 8, 811 02 Bratislava, IČO: 31 388 485, právne zastúpeného: BAJO LEGAL, s. r. o.,
Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 581, proti žalovaným: 1) O..
D. D., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. R. X, XXX XX T.-J. E., právne zastúpenému: Advokátska kancelária Kucek

& Partners, s.r.o., Námestie Martina Benku 26, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36
865 192, 2) Ľ. D.Í., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. S. XXXX/X, XXX XX H., právne zastúpenému: Advokátska
kancelária Marko, s.r.o., Gróbska 19, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 860 646, 3) Trnava Building s.r.o.,
Trenčianska57,82109Bratislava,IČO:44783884,právnezastúpenému:AdvokátskakanceláriaKucek
& Partners, s.r.o., Námestie Martina Benku 26, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36
865 192 a 4) O.. J. P., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. T. XXXXX/X T., XXX XX T.-F. E., právne zastúpenému:

AdvokátskakanceláriaKucek&Partners,s.r.o.,NámestieMartinaBenku26,81107Bratislava-mestská
časť Staré Mesto, IČO: 36 865 192, o zaplatenie zmenkovej sumy 405.998,38 eur s príslušenstvom a
zmenkovej odmeny 1.353,33 eur a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaných 2/
a 4/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/58/2016 - 565 zo dňa 13.12.2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/58/2016 - 565 zo dňa

13.12.2022 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zriadil záložné právo v
prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovaným 1/ až 4/ vo výške 405.998,38
eur spolu s úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 405.998,38 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, ako aj
celého ďalšieho príslušenstva, titulom vlastnej zmenky, vystavenej na sumu 405.998,38 eur s dátumom
vystavenia 25.09.2012, s miestom vystavenia Bratislava, s dátumom splatnosti 25.03.2013, s doložkou

bez protestu, vystavenej žalovaným 3/ a avalovanej žalovanými 1/, 2/ a 4/.

2. Súd prvej inštancie zriadil záložné právo na nasledovné nehnuteľnosti a obchodné podiely:
a) byt č. X - M., vo vlastníctve žalovanej v 4. rade v podiele 1/1 k celku, ktorý sa nachádza na 9. poschodí
bytového domu „E. X; W. XX“, stavba so súpisným číslom XXXXX, vchod Záhradnícka XX, zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX, okres T. O., obec: T. - S., katastrálne územie F., postavená na pozemku

parcele registra C s parcelným číslom XXXXX/XXX o výmere 835 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha
a nádvorie, na pozemku parcele registra C s parcelným číslom XXXXX/XXX o výmere 849 m2, druh
pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parcele registra C s parcelným číslom XXXXX/XXX o výmere
616 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, všetky pozemky zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX, okres T. O., obec: T. - S., katastrálne územie F.,
b) s bytom č. X - M. nachádzajúcom sa v bytovom dome stavba so súpisným číslom XXXXX, k. ú.

F., spojeného zodpovedajúceho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku parceleregistra C s parcelným číslom XXXXX/XXX o výmere 835 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a
nádvorie,pozemkuparceleregistraCsparcelnýmčíslomXXXXX/XXXovýmere849m2,druhpozemku:
Zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcele registra C s parcelným číslom XXXXX/XXX o výmere

616 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a pozemku parcele registra C s parcelným číslom
XXXXX/XX o výmere 2636 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, všetky pozemky zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX, okres T. O., obec: T. - S., katastrálne územie F.,
c) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/92 k celku vo vlastníctve žalovanej v 4. rade na nebytovom
priestore č. 1, nachádzajúcom sa na -1 suterén bytového domu „E. X; W. XX“, stavba so súpisným číslom

XXXXX, vchod W. X4, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres T. O., obec: T. - S., katastrálne územie
F., postavená na pozemku parcele registra C s parcelným číslom XXXXX/XXX o výmere 835 m2, druh
pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, na pozemku parcele registra C s parcelným číslom XXXXX/
XXX o výmere 849 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parcele registra C s parcelným
číslom XXXXX/XXX o výmere 616 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, všetky pozemky
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres T. O., obec: T. - S., katastrálne územie F., poradové číslo

vlastníka XXX,
d) s nebytovým priestorom č. 1 nachádzajúcom sa v bytovom dome stavba so súpisným číslom XXXXX,
k. ú. F., spojeného zodpovedajúceho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/92 z 12800/159377
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel
k pozemku parcele registra C s parcelným číslom XXXXX/XXX o výmere 835 m2, druh pozemku:

Zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcele registra C s parcelným číslom XXXXX/XXX o výmere
849 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcele registra C s parcelným číslom
XXXXX/XXX o výmere 616 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a pozemku parcele registra
C s parcelným číslom XXXXX/XX o výmere 2636 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie,
všetky pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres T. O., obec: T. - S., katastrálne územie F.,

e) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/92 k celku vo vlastníctve žalovanej v 4. rade na nebytovom
priestore č. 1, nachádzajúcom sa na -1 suterén bytového domu „E. X; W. XX“, stavba so súpisným číslom
XXXXX,vchodW.XX,zapísanýnalistevlastníctvač.XXXX,okresT.O.,obec:T.-S.,katastrálneúzemie
F., postavená na pozemku parcele registra C s parcelným číslom XXXXX/XXX o výmere 835 m2, druh
pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, na pozemku parcele registra C s parcelným číslom XXXXX/

XXX o výmere 849 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parcele registra C s parcelným
číslom XXXXX/XXX o výmere 616 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, všetky pozemky
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres T. O., obec: T. - S., katastrálne územie F., poradové číslo
vlastníka XXX,
f) s nebytovým priestorom č. 1 nachádzajúcom sa v bytovom dome stavba so súpisným číslom XXXXX,

k. ú. F., spojeného zodpovedajúceho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/92 z 12800/159377
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel
k pozemku parcele registra C s parcelným číslom XXXXX/XXX o výmere 835 m2, druh pozemku:
Zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcele registra C s parcelným číslom XXXXX/XXX o výmere
849 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcele registra C s parcelným číslom

XXXXX/XXX o výmere 616 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a pozemku parcele registra
C s parcelným číslom XXXXX/XX o výmere 2636 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie,
všetky pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres T. O., obec: T. - S., katastrálne územie F.,
g) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/138 k celku vo vlastníctve žalovanej v 4. rade na nebytovom
priestore č. 1, nachádzajúcom sa na -1 suterén bytového domu na ulici P. XX, stavba so súpisným číslom

XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, okres Q., obec Q., k. ú. Q., postavený na pozemkoch
parcela registra C p. č. XXX/X o výmere 143 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, p. č.
XXX/X o výmere 47 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, p. č. XXX/X o výmere 102 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, p. č. XXX/X, o výmere 39 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, p. č. XXX/X, o výmere 29 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, p. č.

XXX/X o výmere 11 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, p. č. XXX/X o výmere 9 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, p. č. XXX/X o výmere 11 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, p. č. XXX/X o výmere 1327 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, poradové číslo
vlastníka XX,
h) s nebytovým priestorom č. 1 nachádzajúcom sa v bytovom dome stavba so súpisným číslom XXXX,

k. ú. Q., spojeného zodpovedajúceho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/138 z 216064/518427
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k
pozemku parcela registra C p. č. XXX/X o výmere 143 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
p. č. XXX/X o výmere 47 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, p. č. XXX/X o výmere 102 m2,druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, p. č. XXX/X, o výmere 39 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, p. č. XXX/X, o výmere 29 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, p. č.
XXX/X o výmere 11 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, p. č. XXX/X o výmere 9 m2, druh

pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, p. č. XXX/X o výmere 11 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, p. č. XXX/X o výmere 1327 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, všetky zapísané
na liste vlastníctva č. XXXXX, okres Q., obec Q., k. ú. Q.,
i) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/138 k celku vo vlastníctve žalovanej v 4. rade na nebytovom
priestore č. 1, nachádzajúcom sa na -1 suterén bytového domu na ulici P. XX, stavba so súpisným číslom

XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, okres Q., obec Q., k. ú. Q., postavený na pozemkoch
parcela registra C p. č. XXX/X o výmere 143 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, p. č.
XXX/X o výmere 47 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, p. č. XXX/X o výmere 102 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, p. č. XXX/X, o výmere 39 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, p. č. XXX/X, o výmere 29 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, p. č.
XXX/X o výmere 11 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, p. č. XXX/X o výmere 9 m2, druh

pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, p. č. XXX/X o výmere 11 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, p. č. XXX/X o výmere 1327 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, poradové číslo
vlastníka XX,
j) s nebytovým priestorom č. 1 nachádzajúcom sa v bytovom dome stavba so súpisným číslom XXXX,
k. ú. Q., spojeného zodpovedajúceho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/138 z 216064/518427

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k
pozemku parcela registra C p. č. XXX/X o výmere 143 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
p. č. XXX/X o výmere 47 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, p. č. XXX/X o výmere 102 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, p. č. XXX/X, o výmere 39 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, p. č. XXX/X, o výmere 29 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, p. č.

XXX/X o výmere 11 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, p. č. XXX/X o výmere 9 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, p. č. XXX/X o výmere 11 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, p. č. XXX/X o výmere 1327 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, všetky zapísané
na liste vlastníctva č. XXXXX, okres Q., obec Q., k. ú. Q.,
k) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/81 k celku vo vlastníctve žalovanej v 4. rade, na pozemku

evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. F. P., okres: J., obec: C. A., vedenom Okresným úradom
J., katastrálnym odborom, parcela registra C, p. č. XXX/XXX, o výmere 2299 m2, druh pozemku ostatná
plocha,
l) obchodný podiel žalovaného v 2. rade, ktorý vlastní v spoločnosti DREPAS s.r.o., so sídlom Vieska
Bezdedov 113, 020 01 Púchov, IČO: 36 753 335, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu

Trenčín, Oddiel: Sro, Vložka č.: 17639/R, ktorému zodpovedá vklad vo výške 30.000,- eur splatený v
rozsahu 30.000,- eur,
m) obchodný podiel žalovaného v 2. rade, ktorý vlastní v spoločnosti DREPAS plus, s.r.o., so sídlom
Vieska - Bezdedov 113, 020 01 Púchov, IČO: 51 005 727, zapísaná v Obchodnom registri Okresného
súdu Trenčín, oddiel: Sro, Vložka č.: 35026/R, ktorému zodpovedá vklad vo výške 5.000,- eur splatený

v rozsahu 5.000,- eur.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej
inštancie dňa 02.12.2022 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho
v zriadení záložného práva v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovaným

1/ - 4/ vo výške 405.998,38 eur spolu s úrokom vo výške 6% ročne od 26.03.2013 do zaplatenia, ako
aj celého ďalšieho príslušenstva, titulom vlastnej zmenky, a to na majetok žalovaného 4/ a žalovaného
2/ špecifikovaný v predmetnom návrhu. Žalobca v prípade osvedčenia dôvodnosti uplatneného nároku
poukázal na existenciu zmenky, z ktorej nárokov sa v konaní voči žalovaným 1/ - 4/ domáha ako i na
právny názor dovolacieho súdu obsiahnutý v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/27/2021

zo dňa 26.10.2022, ktorým NS SR zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
2CoZm/1/2019 - 337 zo dňa 08.10.2019 a vec odvolaciemu súdu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Žalobca v podanom návrhu vyjadril názor, že v zmysle záväzného právneho názoru
dovolacieho súdu, ktorý je pre súdy záväzný, nie je priestor pre odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej
inštancie opätovne potvrdil. Žalobca má za to, že na základe tohto názoru dovolacieho súdu by malo

byť odvolaniu vyhovené a rozsudok súdu prvej inštancie by mal byť zmenený, t. j. žalobca by mal
byť v konaní úspešný voči žalovaným 1/ - 4/. Pokiaľ ide o osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie
voči žalovaným, túto žalobca deklaroval počas celého konania, avšak jeho návrhom nebolo doposiaľ
vyhovené, v dôsledku čoho sa žalovaným umožnilo disponovať s ich majetkom a tohto sa postupnezbavovať. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia žalobca uviedol, že žalovaný 1/ bol vlastníkom bytu
č. XX zapísaného na LV č. XXXX k. ú. J. E., spolu s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi. Na
predmetom byte bola ešte v roku 2018 vykonaná dobrovoľná dražba. Žalovaný 1/ nie je vlastníkom

iných nehnuteľností. Žalovaný 1/ je spoločníkom spoločnosti EUROEX SLOVAKIA s. r. o., ktorá mala
v roku 2021 tržby 0,- eur a ktorá má daňový nedoplatok 176.142,41 eur. K žalovanému 2/ žalobca
uviedol, že tento bol vlastníkom rodinného domu so súpisným číslom XXX postaveným na parcele č.
XXXX/X zapísaným na liste vlastníctva č. XX v k. ú. K. a príslušných pozemkov. Žalovaný 2/ tento
rodinný dom spolu s pozemkami previedol v roku 2018 darovacou zmluvou, a to v krátkom období

potom, ako bol súdom zamietnutý návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na tomto majetku.
Tento prevod je zaznamenaný na výpise z lustrácie nehnuteľností žalovaného 2/. Žalovaný 2/ nie je
vlastníkom iných nehnuteľností. Je však spoločníkom v spoločnostiach DREPAS s.r.o. a DREPAS plus,
s.r.o.. Je tiež spoločníkom v spoločnosti žalovaného 3/, ktorá už štyri roky nemala žiadne tržby a naviac
má daňové nedoplatky. Spoločnosť žalovaného 3/ previedla v roku 2015 svoj jediný majetok - pozemky
nachádzajúce sa v k. ú. Q., na spoločnosť KAPITULSKÁ 20, s.r.o. za dojednanú kúpnu cenu vo výške

1.400.000,- eur, avšak kúpna cena nebola predávajúcim nikdy zaplatená. Žalovaný 3/ túto sumu stále
eviduje ako pohľadávku vo svojom účtovníctve. Uvedené skutočnosti vyplývajú z uznesenia Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 28Cb/56/2016 zo dňa 09.12.2016 o zriadení zabezpečovacieho opatrenia,
ktoré bolo neskôr zrušené odvolacím súdom, ako i z účtovnej závierky žalovaného 3/, kde je stále
evidovaná pohľadávka z obchodného styku vo výške 1.401.549,- eur. Konateľmi spoločnosti žalovaného

3/ v roku 2015 boli žalovaný 4/ a žalovaný 2/. Spoločníkmi boli rovnako tieto osoby a tiež žalovaný 1/.
Jediným konateľom spoločnosti KAPITULSKÁ 20, s.r.o. bol v roku 2015 žalovaný 4/, ktorý bol zároveň aj
spoločníkom spolu s I. P.. Žalovaný 3/ nie je vlastníkom nehnuteľností. Ohľadne žalovaného 4/ žalobca
poukázal na prevody majetku v roku 2019, a to na prevod pozemku parcela registra C p. č. XXX/X, o
výmere 55.239 m2, druh pozemku: orná pôda, nachádzajúci sa v k. ú. I., obec I., okres F., zapísaný

na liste vlastníctva č. XXXX (v súčasnosti list vlastníctva č. XXXX), pričom daný prevod sa uskutočnil
následne po zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorého predmetom bol aj
tento pozemok. Prevod je zaznamenaný na výpise z lustrácie nehnuteľností žalovaného 4/. Žalovaný 4/
tiež previedol v roku 2019 vlastníctvo k bytu č. XX v bytovom dome na P. XX v Q. (jedná sa o bytový dom
postavený na pozemku pôvodne žalovaného 3/), ktorý bol ešte pred výstavbou prevedený na spoločnosť

KAPITULSKÁ 20, s.r.o.), pričom uvedený prevod je zaznamenaný na výpise z lustrácie nehnuteľností
žalovaného 4/. Na preukázanie skutočnosti svedčiacich tomu, že dochádza k zbavovaniu sa majetku,
žalobca poukázal na prednedávnom uskutočnený úkon žalovaného 4/ týkajúci sa posledného majetku
žalovaných, pri ktorom z hľadiska jeho hodnoty je predpoklad nie zanedbateľného uspokojenia nároku
žalobcu, a to prevod lukratívneho bytu žalovaného 4/, ktorý sa nachádza v širšom centre Bratislavy,

pričom žalovaný 4/ už uskutočnil úkon (uzatvoril kúpnu zmluvu), ktorým sa snaží zbaviť svojho majetku,
čo vyplýva z príslušného listu vlastníctva, kde je vyznačená plomba. Žalobca zdôraznil, že žalovaný
4/ tento byt nadobudol do vlastníctva až v roku 2020, t. j. po potvrdzujúcom uznesení odvolacieho
súdu v tomto konaní, a to zrejme s predstavou, že konanie je skončené a „nehrozí žiadne riziko“. Je
tak zjavné, že v dôsledku jednotlivých popísaných úkonov žalovaných došlo k podstatnému zhoršeniu

vymožiteľnosti nároku žalobcu a tak je nevyhnutné poskytnúť nároku žalobcu ochranu prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia, a to ešte predtým ako dôjde k úplnému zmareniu možnej exekúcie.
Žalobca dôvodil, že z popísaných úkonov žalovaných je nesporné, že títo uskutočnili úkony smerujúce
k zbavenia sa majetku, pričom sa jedná tak o osobu žalovaného 2/, žalovaného 3/ (konajúceho
prostredníctvom žalovaného 4/), ako aj žalovaného 4/. Naviac je podľa žalobcu potrebné prihliadnuť na

skutočnosť, že vzhľadom na zrušujúce uznesenie dovolacieho súdu s ohľadom na doterajšie konanie
žalovaných, je dôvodný predpoklad, že dôjde k ďalším prevodom ich zostávajúceho majetku, a to
za účelom úplného zmarenia budúcej exekúcie. Práve takémuto konaniu žalovaných je nevyhnutné
zabrániť prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Naviac žalobca považuje za nesporné, že obava
z ohrozenia exekúcie je reálna a hrozí bezprostredne, a to o. i. aj s ohľadom na ostatný prevod

bytu žalovaným 4/. Keďže žalobca nemá vedomosť o majetku žalovaných 1/ a 3/, navrhol nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na majetok žalovaných 2/ a 4/. Žalobca k
hodnote majetku žalovaného 2/ uviedol , že ten predstavuje : a) obchodný podiel v spoločnosti DREPAS
s.r.o., IČO: 36 753 335, ktorému zodpovedá vklad vo výške 30.000,- eur splatený v rozsahu 30.000,- eur,
pričom hodnota vyrovnacieho podielu za obchodný podiel žalovaného 2/ (relevantný údaj pre prípadnú

exekúciu obchodného podielu), je podľa účtovnej závierky za rok 2021 vo výške 28.417,- eur), a b)
obchodný podiel v spoločnosti DREPAS plus, s.r.o., IČO: 51 005 727, ktorému zodpovedá vklad vo výške
5.000,- eur splatený v rozsahu 5.000,- eur, pričom hodnota vyrovnacieho podielu za obchodný podiel
žalovaného 2/ podľa účtovnej závierky za rok 2021 je vo výške 5.187,- eur. Podľa žalobcu je žalovaný4/ vlastníkom obchodných podielov vo viacerých spoločnostiach, ktoré však podľa verejne dostupných
registrov nevykonávajú aktívnu podnikateľskú činnosť, príp. sú v strate a zadlžené. Žalobca zdôraznil
primeranosť hodnoty majetku, ktorým má byť zabezpečený nárok žalobcu, keď žiadna skutočnosť

nenasvedčuje, že by bol tento majetok v hodnote vyššej ako je výška nároku žalobcu. Zároveň mal za to,
že splnil všetky zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom neopomenul
argumentovať, že samotné ohrozenie exekúcie vyplýva z konkrétnych úkonov žalovaného 2/, ktorý sa
zbavil majetku darovacou zmluvou, ako aj z úkonov žalovaného 4/, ktorý previedol svoj pozemok o
výmere viac ako 55 tis. m2, byt v Q. a v súčasnosti prevádza ďalší byt v Bratislave. Rovnako poukázal

na úkony žalovaného 3/ ako právnickej osoby s personálnym obsadením ostatných žalovaných, ktorý
svoj majetok previedol na spoločnosť žalovaného 4/, ktorý za tento prevod nezaplatil kúpnu cenu.

4. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 343 ods. 1, § 344, § 324 ods. 1, § 326 ods. 1 a ods.
2, § 327, § 329 ods. 1 a ods. 2, § 328 ods. 2, § 331 ods. 2, § 332 ods. 1 a § 335 ods. 1 a ods. 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), dospel k záveru, že návrh na zriadenie

zabezpečovacieho opatrenia má všetky formálne náležitosti v zmysle § 324 a nasl. CSP s poukazom
na § 344 CSP, preto nie je dôvod na jeho odmietnutie v zmysle § 327 CSP a súd prvej inštancie sa
jeho obsahom vecne zaoberal. Napadnuté rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že cieľom
zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky, ale zabránenie
zhoršenia jeho pozície zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie

tejto pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná. Z prvopisu zmenky, z
titulu ktorej si žalobca vo veci samej uplatňuje svoj nárok voči žalovaným 1/ - 4/, súd prvej inštancie zistil,
že bola vystavená v Bratislave dňa 25.09.2012, s doložkami „na rad“ a „bez protestu“. Vystaviteľom je
žalovaný 3/, ktorý bezpodmienečne prisľúbil, že dňa 25.03.2013 zaplatí za túto zmenku žalobcovi sumu
405.998,38 eur v Bratislave. Avalistami zmenky sú žalovaní 1/, 2/ a 4/. Listina podľa súdu prvej inštancie

obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový
(ďalej len „ZZŠ“) pre vlastnú zmenku. Z doloženia platnej zmenky a s prihliadnutím na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo 27/2021 zo dňa 26.10.2022, ktorým bolo rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave č. k. 2CoZm/1/2019 - 337 zo dňa 08.10.2019 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie
odvolaciemusúdu,jepodľasúduprvejinštanciehodnoverneosvedčenádôvodnosťatrvaniepeňažného

nároku z titulu vlastnej zmenky, ktorému sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, čím
žalobca základný predpoklad pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia splnil.
Súd prvej inštancie mal ďalej preukázané vlastnícke právo žalovaného 2/ a žalovaného 4/ k majetku,
ktorý žalobca žiadal zaťažiť záložným právom a mal tiež osvedčené, že žalovaný 1/ a žalovaný 3/
nedisponujú majetkom, ktorý by mohol byť spôsobilým predmetom záložného práva. Žalobca ďalej

osvedčil konanie všetkých žalovaných po splatnosti zmenky, ktorými realizovali úkony s dopadom na
ich majetok, čím došlo k výraznému zníženiu speňažiteľnosti a zníženiu možnosti uspokojenia žalobcu
ako veriteľa v prípade úspechu v konaní. Žalobca podľa súdu prvej inštancie zároveň osvedčil konanie
žalovaných 2/ a 4/ po zamietnutí predchádzajúcich návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
spočívajúce v úkonoch týkajúcich sa prevodu nehnuteľností, na ktoré malo byť na základe návrhu

žalobcu cestou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadené záložné právo. Súd prvej inštancie mal
zčiastočnéhovýpisuLVč.XXXXk.ú.F.osvedčenévyznačenieplombynazákladeV16283/2022(kúpna
zmluva), z čoho jednoznačne vyplýva reálny úkon žalovaného 4/ smerujúci k prevodu nehnuteľností
zapísaných na predmetnom LV. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že z úkonov žalovaných je
teda zrejmé, že konajú tak, že znižujú hodnotu majetku, ktorý bolo možné exekúciou postihnúť, a to na

úkor svojho veriteľa. Úkony žalovaných sú spôsobilé ohroziť prípadný budúci výkon exekúcie vedenej
žalobcom na majetok žalovaných.

5.Pokiaľideoproporcionalitunavrhovanéhozabezpečovaciehoopatrenia,súdprvejinštancievychádzal
zo skutočnosti, že žalobca sa domáha zaplatenia istiny 405.998,38 eur spolu s úrokom v sadzbe 6%

ročne z tejto sumy odo dňa 26.03.2013 do zaplatenia, ktorý predstavuje do dňa 26.11.2022 sumu
235.480,- eur a zmenkovej odmeny 1.353,33 eur, t. j. nárok, ktorý má byť navrhovaným zabezpečovacím
opatrením chránený, predstavuje podľa súdu prvej inštancie v čase vydania rozhodnutia sumu vyššiu
ako 642.832,- eur. Pokiaľ ide o hodnotu majetku žalovaného 2/, súd prvej inštancie vychádzal z
účtovných závierok jednotlivých obchodných spoločností a vyrovnacích podielov, čím mal za osvedčenú

hodnotu majetku žalovaného 2/ vo výške 33.604,- eur. S prihliadnutím na výšku pohľadávky, ktorej
sa má poskytnúť ochrana (642.832,- eur), ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že na prevádzanej
nehnuteľnosti žalovaného 4/ je už skôr zriadené záložné právo v prospech Všeobecnej úverovej banky,
a.s., teda žalobca bude v tomto prípade až ako ďalší záložný veriteľ, dospel súd prvej inštancie kzáveru, že z hľadiska zabezpečenia nevznikne zjavný nepomer. Naviac súd prvej inštancie prihliadol
na skutočnosť, že výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne
priznaná súdnym rozhodnutím, a teda samotným zriadením záložného práva nie je výrazným spôsobom

zasiahnuté do vlastníckeho práva dlžníka. Dočasnú úpravu pomerov strán sporu spočívajúcu v zásahu
do vlastníckeho práva žalovaných 2/ a 4/ súd prvej inštancie vyhodnotil ako prípustnú, keďže je
odôvodnená záujmami žalobcu na riadnom splnení jeho peňažnej pohľadávky. V prejednávanej veci je
daná proporcionalita práv na obidvoch stranách. Žalobca osvedčil splnenie zákonných predpokladov
pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva: a) podanie

návrhu, b) prítomnosť spôsobilého predmetu záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné
majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude
zabezpečovať peňažnú pohľadávku a d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Preto súd
prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel a nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva
v zmysle návrhu žalobcu.

6. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalovaný 2/ a žalovaný 4/ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v zákonnej lehote elektronicky s autorizáciou, ktoré odôvodnili tým, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Pokiaľ ide o obavu z ohrozenia exekúcie, žalovaní
v podanom odvolaní uviedli, že z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že okrem podania

návrhu a spôsobilého predmetu záložného práva, na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí
byť splnený ešte predpoklad, že zriadenie záložného práva na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať
peňažnú pohľadávku veriteľa, ako aj predpoklad existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. V
konaní, ktoré popisuje súd prvej inštancie však s ohľadom na značný časový odstup, cca štyroch

rokov absentuje akákoľvek bezprostrednosť v konaní žalovaného 2/ vo vzťahu k aktuálnemu stavu
konania o nároku žalobcu. Zo žiadneho aktuálneho konania žalovaného 2/ nie je možné usudzovať,
že by žalovaný mal úmysel zbavovať sa majetku s cieľom vyhnúť sa exekúcii. Žalobca nepreukázal
žiadne bezprostredné konanie žalovaného 2/, z ktorého by bolo možné hodnoverne osvedčiť obavu
zo zmarenia exekúcie. Ohľadne prevodu majetku žalovaným 3/ v roku 2015, žalovaní 2/ a 4/ uviedli,

že z účtovnej závierky žalovaného 3/ je zrejmé, že žalovaný 3/ disponuje okrem majetku evidovaného
pod položkou Pohľadávky z obchodného styku aj ďalším majetkom, evidovaným pod položkou Zásoby
a Finančný majetok, a to vo výške 437.492,- eur, t. j. vo výške presahujúcej žalobou uplatnenú
zmenkovú sumu. Nie je preto pravdou, že žalovaný 3/ nemá žiadny iný majetok. Žalovaným 2/ a 4/
nie je zrejmé, z akých dôvodov sa súd prvej inštancie s touto skutočnosťou neoboznámil z účtovnej

závierky,ktorúknávrhupriložilžalobca,aktorájenavyševerejnedostupnávRegistriúčtovnýchzávierok
vedenom Ministerstvom financií SR. Žalovaní 2/ a 4 / ďalej namietajú úmysel žalovaného 4/ zbavovať sa
majetku, nakoľko takýto úmysel nie je preukázaný žiadnym dôkazom. Úmysel žalovaného 4/ zbavovať
sa majetku s cieľom vyhnúť sa exekúcii, je vykonštruovaný žalobcom. Predmetný byt žalovaný 4/
nenadobudolspredstavou,žekonaniejeskončenéanehrozížiadneriziko.Zároveňžalovanýpredmetný

byt nedaroval, ale predal. Reálnou trhovou cenou tejto nehnuteľnosti (byt s príslušenstvom) je suma
minimálne 500.000,- eur. Aj z uvedenej skutočnosti je zrejmé, že zásada proporcionality medzi hodnotou
zabezpečovanej pohľadávky žalobcu a zakladanej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 4/ nie je
dodržaná a existuje medzi nimi zjavný a značný nepomer. Reálnou trhovou cenou ďalšej zakladanej
nehnuteľnosti (parkovacieho státia v k. ú. Q.) je suma minimálne 15.000,- eur za jedno parkovacie

státie. Tvrdenia žalobcu sú tak zavádzajúce a o hodnote zabezpečovaného majetku nepredložil žiadny
relevantný dôkaz. Na uvedenom nič nemení ani existencia záložného práva v prospech Všeobecnej
úverovej banky, a.s., na základe čoho žalobca v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
bude záložným veriteľom ďalším v rade. Súd prvej inštancie nemal žiadnym spôsobom preukázané,
aká je aktuálna výška pohľadávky banky ako záložného veriteľa. Nie je preto zrejmé, ako súd prvej

inštancie z tejto skutočnosti odvodil dodržanie zásady proporcionality. Na preukázanie skutočnej
trhovej hodnoty vecí, ktoré majú byť predmetom záložného práva, žalovaní bezodkladne po podaní
odvolania, najneskôr však do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie odvolania, predložia dôkazy.
Žalovaní 2/ a 4/ v podanom odvolaní ďalej uviedli, že povinnosť preukázať (osvedčiť) v konaní o
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia majetok (resp. prípadnú insolventnosť) žalovaných zaťažuje

žalobcu (navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia). Súd prvej inštancie sa však v predmetnom konaní
pri osvedčovaní majetkovej situácie žalovaných uspokojil s tvrdením žalobcu o nevedomosti o ich
majetku. Súd prvej inštancie preto zjavne dospel na základe dôkazov predložených žalobcom (na
základe nehodnoverného osvedčenia o majetku žalovaných) k nesprávnym skutkovým zisteniam.V súvislosti s osvedčením hodnoty zabezpečovaného majetku vo vlastníctve žalovaného 2/, sa
žalovaní sa nestotožňujú s určením hodnoty ďalšieho zakladaného majetku (obchodných podielov
v spoločnostiach DREPAS s.r.o. a DREPAS plus, s.r.o.) vo výške vyrovnacieho podielu, podľa

účtovnej závierky za rok 2021. Uvedené osvedčenie hodnoty zakladaného majetku (obchodných
podielov) považujú žalovaní za úplne nesprávne. Podľa názoru žalovaných, ak by obchodné podiely
žalovaného 2/ vôbec mali byť predmetom zabezpečovacieho opatrenia (čo žalovaní odmietajú pre
nesplnenie základných predpokladov pre jeho nariadenie), potom hodnota obchodných podielov mala
byť preukázaná znaleckými posudkami. Žalobca (a teda ani súd prvej inštancie rozhodujúci o nariadení

zabezpečovacieho opatrenia), nemali pri koncipovaní a posudzovaní návrhu žiadnu vedomosť o tom, či
sú predmetné obchodné podiely prevoditeľné na tretiu osobu, resp. či sa na prevod obchodného podielu
vyžaduje súhlas valného zhromaždenia spoločnosti, či doručením exekučného príkazu (v prípade
výkonu rozhodnutia) dochádza k zániku účasti spoločníka v spoločnosti, t . j. či obchodný podiel môže
byť predmetom predaja na dobrovoľnej dražbe, či v spoločenských zmluvách obidvoch spoločností nie
je upravený spôsob výpočtu a vznik nároku na vyrovnací podiel odchylne od ustanovení Obchodného

zákonníka (právna úprava spôsobu výpočtu vyrovnacieho podielu je dispozitívna). Súd rozhodujúci o
nariadení zabezpečovacieho opatrenia síce v tomto konaní nevykonáva „štandardné“, „plnohodnotné“
dokazovanie, avšak podľa názoru žalovaných, ani napriek tomu, že podstatné skutočnosti postačuje
hodnoverne osvedčiť („spravdepodobniť“), nemôže súd rezignovať na dostatočne dôsledné preverenie,
či je v konaní dodržaná zásada proporcionality a či sú splnené základné podmienky pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia. Obdobne súd prvej inštancie postupoval nesprávne, ak sa pri preverení
majetkovej situácie žalovaného 4/ (konkrétne solventnosti ďalších obchodných spoločností, v ktorých
žalovaný 4/ vlastní obchodné podiely), alebo majetkovej situácie žalovaného 3/ nekriticky stotožnil
s vyhodnotením solventnosti výlučne podľa kritéria tržieb a skutočnosti, či spoločnosť má daňový
nedoplatok, bez čo i len základného zistenia údajov o výške majetku týchto spoločností. Ak žalobca v

návrhuneuviedolanilenvšeobecnýúdajohodnotemajetku,ktorýmmábyťzabezpečenýnárokžalobcu,
potom žalovaným nie je zrejmé, z akých dôvodov sa súd prvej inštancie nekriticky (bez akéhokoľvek
dôkazu) stotožnil s jeho presvedčením, že „žiadna skutočnosť nenasvedčuje, že by bol tento majetok
v hodnote vyššej, ako je výška nároku žalobcu.“. Len hodnota nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného
4/ značne prevyšuje žalobou uplatnenú zmenkovú sumu. Hodnota obchodných podielov vo vlastníctve

žalovaného 2/ (žalobcom nesprávne a bez akejkoľvek opory v zákone vypočítaná z vyrovnacieho
podielu), je rovnako zjavne mnohonásobne vyššia, než akú osvedčil žalobca. Zavádzajúcim je tiež
tvrdenie žalobcu, podľa ktorého hodnota vyrovnacieho podielu za obchodný podiel žalovaného 2/ je
relevantný údaj pre prípadnú exekúciu obchodného podielu. Zásah do práv žalovaných ako dotknutej
strany a do ich majetkových pomerov v dôsledku súdom prvej inštancie nariadeného zabezpečovacieho

opatrenia je tak neprimeraný (v tomto prípade domnelému) porušeniu práv žalobcu. Z hľadiska súdom
nariadeného rozsahu a druhu zabezpečenia (záložné právo k nehnuteľnostiam a k dvom obchodným
podielom) tak vznikol zjavný nepomer a nebola rešpektovaná zásada proporcionality. Pre žalovaných
je nepochopiteľné, z akých dôvodov súd prvej inštancie a bez akýchkoľvek relevantných dôvodov mal
za osvedčenú podmienku obavy zo zbavovania sa majetku zo strany žalovaných výlučne zo žalobcom

prezentovaného popisu ich právnych úkonov, ktoré realizovali v minulosti (ešte v rokoch 2018, 2019,
alebo dokonca 2014). Absenciu (odôvodnených) obáv z konania žalovaných, ktorým by sa zbavovali
majetku s cieľom vyhnúť sa exekúcii, sa žalobca snažil prekryť tiež popisom konania žalovaného 1/ v
roku 2018 (voči ktorému návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia navyše ani nesmeroval). Pre
úplnosť žalovaní 2/ a 4/ v tejto súvislosti poukazujú na skutočnosť, že každý z uvedených právnych

úkonov žalovaných (okrem predaja bytu vo vlastníctve žalovaného 4/ nachádzajúceho sa v k. ú. F.), v
ktorých žalobca bezdôvodne vidí snahu zbavovať sa majetku, už v minulosti súdy vyhodnocovali v iných
konaniach o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, iniciovaných žalobcom. Návrhy na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia boli právoplatne zamietnuté. V tomto smere žalovaní 2/ a 4/ poukázali na
rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/58/2016 - 83 zo dňa 14.11.2016, ktorým bol

návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý ( ohľadne nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného 4/ v k. ú. I.). Uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil odvolací súd uznesením
sp. zn. 1CoZm/9/2019 - 168 zo dňa 16.03.2017. V odôvodnení potvrdzujúceho uznesenia odvolací súd
správne a priliehavo poznamenal, že k prevodu majetku žalovaného 3/ na tretiu osobu došlo ešte pred
začatímsúdnehokonania,aajzuvedenéhodôvodunebolo(apochopiteľneanivsúčasnosti,sodstupom

ďalších takmer šiestich rokov), nie je možné vyvodiť úmysel žalovaného 4/ zbaviť sa svojho majetku.
Odvolacísúdtiežvýstižnedoplnil,žežalobcaneosvedčil,žežalovaní1/,2/,3/nevlastniažiadnymajetok,
z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Skutkový stav veci je identický aj v súčasnosti, a ani
pri podaní aktuálneho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca naďalej neosvedčil, žežalovaní 1/ - 4/ nevlastnia žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Rovnako
návrhom zo dňa 25.10.2016 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia - zriadením
záložného práva na pohľadávku žalovaného (žalovaný 3/ v tomto konaní) vo výške 1.396.917,- eur.

Uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/447/2016 bol návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd odvolaním žalobcu
napadnuté uznesenie potvrdil uznesením č. k. 3Cob/129/2017 - 74 zo dňa 23.08.2017. Súd prvej
inštancie zamietnutie návrhu odôvodnil o. i. presvedčivou úvahou, podľa ktorej „...ak žalovaný zamýšľa
realizovať svoje práva vlastniť a scudzovať majetok, neznamená to nevyhnutne, že to chce urobiť s

cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje
svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty.“
Odvolací súd svoje potvrdzujúce uznesenie odôvodnil tiež skutočnosťou, že žalobcom namietaný predaj
nehnuteľnosti v roku 2014 nie je možné považovať vzhľadom na odstup času za snahu žalovaného
zbaviť sa svojho majetku, pretože absentuje podmienka bezprostredného konania žalovaného a
podmienka primeranosti zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k nároku, ktorému má byť poskytnutá

dočasná ochrana. Podľa názoru žalovaných, uvedené právne závery a konštatácie súdov, vyjadrené v
rozhodnutiach o skoršom návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, sú namieste aj v
súčasnosti. Najmä je potrebné aplikovať právny záver o nemožnosti stotožňovať konanie žalovaného 4/
akokonateľaspoločnostisjehokonanímakofyzickejosoby.Otakétostotožňovaniesažalobcaopätovne
snaží aj v predmetnom konaní v jeho aktuálnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

Súd prvej inštancie však nezohľadnil všetky skutočnosti, ktoré nepochybne ovplyvňujú nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie mal dôsledne zohľadniť, či sa po vydaní vyššie
citovaných rozhodnutí súdov o skorších návrhoch žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zmenili skutkové okolnosti významné pre rozhodnutie súdu prvej inštancie tak podstatným spôsobom, že
by v súčasnej dobe odôvodňovali nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Okrem prevodu vlastníckeho

právakbytuvovlastníctvežalovaného4/nachádzajúcehosavk.ú.F.avydaniazrušovaciehouznesenia
dovolacieho súdu k žiadnej zmene pomerov v tejto veci nedošlo. Žalovaný 4/ nevykonal, a ani v
súčasnosti nevykonáva žiadne iné úkony, ktoré by (v čo i len v teoretickej rovine) vzbudzovali dôvodnú
(nie iba vykonštruovanú) obavu žalobcu zo zmarenia možnej budúcej exekúcie. Napriek právnym
záverom súdov prvej inštancie, ako aj odvolacích súdov k dôvodnosti skôr podaných návrhov žalobcu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (za takmer rovnakých skutkových okolností ako v súčasnosti),
žalobca naďalej využíva identickú argumentáciu na preukázanie (údajnej a domnelej) obavy z ohrozenia
exekúcie, s ktorou sa už súdy vysporiadali. Žalobca naďalej argumentuje prevodom nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaného 3/ na tretiu osobu (spoločnosť KAPITULSKÁ 20, s.r.o.), ktorý bol vykonaný ešte
v roku 2014 (žalobca v návrhu nesprávne uvádza rok 2015), t. j. dokonca ešte pred podaním žaloby

(návrhu na vydanie platobného rozkazu). Ak teda už v konaniach na základe skorších návrhov žalobcu
na vydanie zabezpečovacieho opatrenia (už právoplatne skončených) súdy konštatovali absenciu
bezprostrednosti konania, tak v súčasnosti, po viac ako 8. rokoch už takýto právny úkon nemôže
osvedčovať skutočnú obavu žalobcu zo zbavovania sa majetku zo strany žalovaných. Akékoľvek
žalobcom načrtnuté personálne prepojenie medzi žalovanými (účasť žalovaných ako fyzických osôb

v spoločnosti žalovaného 3/ ako spoločníkov, prípadne konateľov) je z hľadiska osvedčenia skutočnej
(nielen vykonštruovanej či domnelej) obavy žalobcu rovnako irelevantné. Dispozičné úkony s majetkom
obchodnej spoločnosti (v mene ktorej koná jej štatutárny orgán) nemožno stotožňovať s dispozičným
úkonom fyzickej osoby, týkajúcim sa jej osobného majetku. Žalobca súdu nepredložil žiadne listinné
dôkazy, na základe ktorých mohol súd prvej inštancie prijať záver, že žalovaní 1/ a 3/ nedisponujú

majetkom, ktorý by mohol byť spôsobilým predmetom záložného práva. Majetkovej situácie žalovaných
1/ a 3/ sa týkajú len: Výpisy z lustrácie nehnuteľností žalovaných 1/ a 3/, Oznámenie o výťažku dražby
(bytu vo vlastníctve žalovaného 1/) a Účtovná závierka žalovaného 3/. Vykonanie dobrovoľnej dražby
bytu (ešte v roku 2018) vo vlastníctve žalovaného 1/ (voči majetku ktorého navyše návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia ani nesmeroval) v žiadnom prípade neosvedčuje aktuálnu a bezprostrednú

obavu žalobcu zo zbavovania sa majetku žalovaných 2/ a 4/, ktorým by sa žalovaní chceli vyhnúť
exekúcii. Vo vzťahu k žalovanému 3/ z účtovnej závierky vyplýva, že žalovaný 3/ disponuje majetkom
vo výške zodpovedajúcej žalobou uplatnenému nároku (podľa účtovnej závierky v hodnote viac ako
1.800.000,-eur-vrátanepohľadávkyztitulukúpnejcenyzapredajnehnuteľností).Súdprvejinštanciepri
zisťovaní skutočnosti, či žalobca osvedčil majetkové pomery jednotlivých žalovaných, resp. či osvedčil,

že jednotliví žalovaní nedisponujú majetkom postačujúcim na uspokojenie nároku žalobcu pochybil, ak
sa uspokojil s tvrdením žalobcu, že o tejto skutočnosti predložil listinné dôkazy (aj vo vzťahu k žalovaným
1/ a 3/). Zo žiadneho listinného dôkazu predloženého žalobcom nevyplýva, že by žalovaní 1/ - 3/ vykonali
akékoľvek úkony, z ktorých by bolo možné usudzovať, že žalovaní sa zbavujú majetku.7. Odhliadnuc od právnych úkonov realizovaných v minulosti (v rokoch 2014 a 2018, resp. 2019),
žalobca neosvedčil žiadnu aktuálnu, bezprostrednú obavu z konania žalovaných. Nehnuteľnosti a

obchodné podiely, ku ktorým žalobca aktuálne navrhuje zriadiť zabezpečovacie opatrenie preto v
žiadnom prípade nie je možné označiť ako „posledný“ speňažiteľný majetok, z ktorého by mohol byť
uspokojený nárok žalobcu v prípade jeho úspechu v konaní. Z odvolaním napadnutého uznesenia
nie je zrejmé, na základe akých úvah súd prvej inštancie dospel k záveru, že zabezpečovacie
opatrenie nezasahuje do práv a povinností žalovaného v neprimeranom rozsahu, neobmedzuje

žalovaného s nakladaním s predmetnými nehnuteľnosťami, resp. že zabezpečovacie opatrenie nebráni
v disponovaní s nehnuteľnosťou. Je síce pravdou, že žalovaný môže disponovať s predmetnými
nehnuteľnosťami, avšak zriadenie „sudcovského“ záložného práva v prospech žalobcu nepochybne
zasahuje do majetkových práv žalovaných, pričom je zrejmé, že hodnota nehnuteľností a obchodných
podielov, na ktorých bolo napadnutým uznesením zriadené záložné právo, je v zjavnom nepomere
vo vzťahu k hodnote žalobou uplatneného nároku žalobcu. Žalobca neosvedčil splnenie zákonných

náležitostí na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to v podobe ohrozenia výkonu exekúcie.
Žalobca nepreukázal, že žalovaní nakladajú so svojim majetkom s cieľom zbavovať sa ho. Splnenie
základných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z vyššie uvedených dôvodov
súd prvej inštancie neposúdil správne. Zároveň uznesenie súdu prvej inštancie nerešpektuje zásadu
proporcionality, nakoľko záložné právo má byť zriadené na nehnuteľnostiach a obchodných podieloch

v nepomerne vyššej hodnote ako je pohľadávka, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie
opatrenie.

8. K dôvodnosti a trvaniu nároku žalobcu v nadväznosti na doterajší priebeh konania žalovaní 2/ a
4/ v podanom odvolaní uviedli, že žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia dôvodnosť

svojho nároku hneď v úvode návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňuje tým, že
NajvyššísúdSRnajehodovolanieuznesenímsp.zn.5Obdo/27/2021zodňa26.10.2022zrušilrozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2CoZm/1/2019 - 337 zo dňa 08.10.2019, ktorým odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba (rozsudok č. k. 1CbZm/58/2016 -
250).ŽalovanýmbolouvedenézrušovacieuznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa26.10.2022doručené

až dňa 30.12.2022, t. j. v rovnaký deň, ako bolo žalovaným doručené aj odvolaním napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zo dňa 13.12.2022, ktorým súd nariadil zabezpečovacie opatrenie. S napadnutým
uznesením bol žalovaným doručený aj návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa
02.12.2022. So žalobcom predostretým odhadom pravdepodobnosti vyhovenia žalobou uplatnenému
nároku sa žalovaní nestotožňujú. Dovolací súd dovolaciemu návrhu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu „len“ zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaní sú na
rozdiel od žalobcu presvedčení, že existuje dostatočný priestor pre krajský súd, aby nevyhovel žalobe.
V zmysle zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu, odvolací súd má vec opätovne právne posúdiť
za aplikácie prednostne noriem zmenkového práva. Rovnako ako v doterajšom priebehu konania,
žalovaní svoju argumentáciu podporia tak judikatúrou týkajúcou sa neplatnosti právnych úkonov pre

obchádzanie zákona, ako aj judikatúrou k zákazu vrátenia vkladov spoločníkov, a tiež judikatúrou v
oblasti zmenkových právnych vzťahov. Odvolací súd podľa žalovaných, riadiac sa právnym názorom
dovolacieho súdu, teda v ďalšom konaní nebude môcť vydať potvrdzujúce rozhodnutie s odôvodnením,
že vystavenie zmenky je neplatné pre obchádzanie zákona. Odvolací súd sa bude musieť opätovne
zaoberať otázkou žalovanými namietanej neplatnosti zmluvy o prevode obchodných podielov aj z

dôvodu značne neurčitej a nezrozumiteľnej úpravy splatnosti odplát za prevod obchodných podielov.
Žalovaní od začiatku konania argumentovali skutočnosťou, že celá transakcia prevodu obchodných
podielovacelázmenkovákauzasmerovalalenkvráteniuvkladovspoločníka,ktorézákonzakazuje(bez
ohľadu na to, či sa zákaz posudzuje podľa Obchodného zákonníka v znení účinnom v roku 2012 alebo
neskôr). Podľa žalovaných je možné predpokladať, že odvolací súd bude mať priestor na konštatovanie

fiktívnosti alebo zdanlivosti kauzálnej pohľadávky. Odvolací súd môže preto dospieť k záveru o fiktívnosti
zabezpečovanej pohľadávky, zdanlivosti kauzálnej pohľadávky alebo k iným obdobným záverom - teda
práve k právnym záverom naznačeným dovolacím súdom. Nič preto odvolaciemu súdu nebude brániť,
aby vyslovil, že kauza zmenky je neprípustná a že zmenkovému dlžníkovi nevznikla povinnosť na
platenie. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaní 2/ a 4/ žiadajú, aby Krajský súd v Bratislave

ako odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania.9. K odvolaniu žalovaných 2/ a 4/ sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu a uviedol, že odvolanie žalovaných je v celom rozsahu neopodstatnené. Žalovaní podaným
odvolaním nespochybnili dôvodnosť nariadeného zabezpečovacieho opatrenia a pomerne absurdne sa

snažia poukazovať na časový odstup od uskutočnenia jednotlivých úkonov, a to napriek skutočnosti, že
žalovaný 4/ sa zbavil posledného svojho majetku väčšej hodnoty prevodom na rodinného príslušníka
iba v roku 2022. Žalovaní tiež namietajú údajnú neproporcionalitu nariadeného zabezpečovacieho
opatrenia. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že záložné právo vo forme zabezpečovacieho
opatrenia nebolo zriadené na byte č. X - M. na E. K. R. T., spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym

podielom a parkovacími miestami /písm. a), až f) výroku uznesenia/, keďže po vydaní napadnutého
uznesenia došlo ku vkladu vlastníckeho práva k tomuto majetku v prospech tretej osoby. V čase podania
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj v čase vydania uznesenia bol tento byt vo
vlastníctve žalovaného 4/. Zabezpečovacie opatrenie tak nebolo zriadené na najhodnotnejšom majetku
podľa návrhu, resp. uznesenia na byte v hodnote približne 500.000,- eur (hodnota uvádzaná žalovanými
v odvolaní). Zvyšný majetok, ktorý je predmetom zabezpečovacieho opatrenia ani zďaleka nedosahuje

hodnotu žalovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom, pričom opak nevyplýva ani zo skutočností
uvádzanými žalovanými v odvolaní. Tvrdenie žalovaných o údajnej neproporcionalite zabezpečovacieho
opatrenia je tak zjavne irelevantné. Pokiaľ ide o hrozbu exekúcie, žalobca poukázal na jednotlivé úkony
každého zo žalovaných v priebehu doterajšieho konania, ktorými došlo k zníženiu hodnoty ich majetku
a teda aj k ohrozeniu možnej exekúcie. Žalovaní sa v podanom odvolaní snažia uskutočnenie týchto

úkonov rôznymi spôsobmi zľahčovať. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, tento bol vlastníkom rodinného domu
so súpisným číslom XXX postaveným na parcele č. XXXX/X zapísaným na LV č. XX v katastrálnom
území K. a príslušných pozemkov. Žalovaný 2/ tento rodinný dom spolu s pozemkami previedol v roku
2018 darovacou zmluvou, a to v krátkom období potom, ako bol súdom zamietnutý návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia na tomto majetku. Žalovaný 2/ teda nesporne uskutočnil úkon, ktorým

sa zbavil svojho majetku bez primeraného protiplnenia, a to so zjavným cieľom zmariť možnú budúcu
exekúciu. Žalovaný 2/ v tejto súvislosti uvádza nepochopiteľný argument, že žalobca neosvedčil žiadne
úkony, ktorými by sa zbavoval svojho majetku. Žalobcovi nie je zrejmé, aký je ešte markantnejší prípad
zbavenia sa majetku od darovania rodinného domu, naviac v krátkom čase od zamietnutia návrhu na
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na tomto majetku. Žalovaný 2/ tiež uvádza, že pri tomto úkone

absentuje bezprostrednosť, keďže k nemu prišlo pred 4. rokmi. Takýto argument však nemá v konaní
o zabezpečovacom opatrení väčší význam. Pri zabezpečovacom opatrení je totiž rozhodujúce hľadisko
obavy z ohrozenia exekúcie, ktorá môže byť daná na základe rôznych skutočností. Žalobca podal už
viaceronávrhovnapredbežné,resp.neodkladnéopatrenia,ktorýmzrôznychdôvodovnebolovyhovené,
čo v konečnom dôsledku umožnilo žalovaným zbaviť sa takmer všetkého ich majetku. Žalovaní sú

zo zmenky zaviazaní spoločne a nerozdielne, preto konanie žalovaných treba vnímať komplexne. V
ostatnom období urobil úkon, ktorým došlo k zbaveniu sa majetku, žalovaný 4/ (prevod bytu). Aj v tomto
smere je podstatné hľadisko objektívnej obavy z ohrozenia exekúcia. Ak napr. jeden z dvoch žalovaných
zaviazaných spoločne a nerozdielne uskutočňuje úkony, ktorými sa zbavuje majetku, nie je žiaden dôvod
nenariadiť zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k druhému žalovanému (aj ak by tento zatiaľ takýto úkon

nespravil), a to práve s cieľom zachovania možnosti uskutočnenia exekúcia.

10.Pokiaľideosamotnéúkonyžalovaného4/,tenvnedávnomobdobípreviedolbytnasvojhorodinného
príslušníka, pričom viaceré úkony, uskutočnil už predtým. V roku 2019 previedol pozemok v k. ú. I. a tiež
vlastníctvo k bytu č. XX v bytovom dome na P. XX R. Q.. Vo vzťahu k úkonom uskutočneným v roku 2019

sa žalovaný 4/ nevyjadruje v odvolaní vôbec. K prevodu bytu uvádza, že absentuje úmysel zbavovať
sa majetku s cieľom vyhnúť sa exekúcii. Tento argument je opätovne irelevantný. Z hľadiska zákonných
požiadaviek na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je podstatné skúmanie existencie obavy z
ohrozenia exekúcie, a nie úmysly dlžníka. To, že takáto obava existuje, je zo stavu majetku žalovaných,
ktorý zostal po ich jednotlivých úkonoch od začatia konania, celkom zjavná a nespochybniteľná. Aj

keď žalovaný 4/ zdôrazňuje, že byt predal a nie daroval, nepredkladá v odvolaní kúpnu zmluvu ani
potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny. Pokiaľ ide o iné úkony žalovaných, v návrhu žalobca poukázal na
prevod jediného majetku žalovaného 3/ ešte v roku 2015 na spoločnosť KAPITULSKÁ 20, s.r.o., pričom
za tento prevod nebola nikdy kupujúcim zaplatená kúpna cena vo výške 1.400.000,- eur. V zmysle
uvedeného je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia opodstatnené, a to za účelom zabezpečenia

zvyšného majetku žalovaných, ktorý im ostal po ich jednotlivých úkonoch, aby mohlo dôjsť aspoň k
čiastočnému uspokojeniu nároku žalobcu.11. Žalobca sa ďalej nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaných, že žalovaní majú majetok
v dostatočnej hodnote, a teda nie je obava z ohrozenia exekúcie. Toto tvrdenie celkom zjavne
nezodpovedá skutočnosti, a ide opäť iba o pokus o zavádzanie. Pokiaľ ide o (ne)existenciu majetku

žalovaných 1/ - 3/, žalobca žiadal zriadiť zabezpečovacie opatrenie na majetku, o ktorom má vedomosť
z verejne dostupných údajov. Žalobca nemal vedomosť o žiadnom majetku žalovaného 1/ alebo
žalovaného 3/. Skutočnosť, že žalovaný 1/ nemá žiaden majetok nie je sporná. Vo vzťahu k majetku
žalovaného 3/, žalovaní namietajú, že tento údajne disponuje majetkom vo výške zodpovedajúcej
žalobou uplatnenému nároku. Žalovaní chcú týmto tvrdením zrejme naznačiť, že vzhľadom na tento

majetok neexistuje obava z ohrozenia exekúcie. Tieto tvrdenia žalovaných však nezodpovedajú
skutočnosti. Podľa tvrdení žalovaných žalovaný 3/ disponuje podľa účtovnej závierky majetkom v
hodnote viac ako 1,8 milióna eur, ktorý má spočívať v pohľadávke vo výške 1,4 milióna eur voči
spoločnosti KAPITULSKÁ 20, s.r.o. a bližšie nešpecifikovaným majetkom vo výške 437.492,- eur,
účtovne označeným ako zásoby a finančný majetok. Predmetná pohľadávka vo výške 1,4 mil.
eur voči spoločnosti KAPITULSKÁ 20, s.r.o. predstavuje kúpnu cenu za prevod pozemkov v roku

2015, ktorým sa žalovaný 3/ zbavil svojho jediného majetku. Označovať túto pohľadávku za nejaký
majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie je prinajmenšom ambiciózne, keďže k plneniu zo
strany spoločnosti KAPITULSKÁ 20, s.r.o. s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nikdy nepríde.
Spoločnosť KAPITULSKÁ 20, s.r.o. má dlhodobo nulové tržby, takmer žiaden majetok, záväzky 2,39
milióna eur a dlh voči Finančnej správe 337.437,40 eur. Predmetná pohľadávka vznikla ešte v roku

2015, žalovaný 3/ neuvádza, že by ju vymáhal (čo je vzhľadom na účelový prevod na svoju personálne
prepojenú spoločnosť nepravdepodobné), a táto by bola už aj premlčaná. Irelevantné je poukazovanie
aj na nejaký účtovne deklarovaný majetok vo výške 437.492 eur, keď ani žalovaní neuvádzajú, v čom má
tento majetok spočívať, a teda nie je možné posúdiť, či by sa jednalo o majetok spôsobilý na exekúciu.
V konečnom dôsledku však treba dať do pozornosti, že žalovaný 3/ má záväzky vo výške 1,83 milióna

eur, teda vo výške zodpovedajúcej jeho deklarovanému (aj keď zjavne nedosiahnuteľnému) majetku.
Pokiaľ ide o iný majetok žalovaného 2/, žalovaní v odvolaní žiaden nespomínajú, a tak považuje žalobca
za nesporné, že žalovaný 2/ vlastní iba majetok, ktorý je predmetom zabezpečovacieho opatrenia. Čo
sa týka majetku žalovaného 4/, tento je spoločníkom vo viacerých spoločnostiach, avšak z účtovných
dokumentovvyplýva,žeobchodnépodielyvtýchtospoločnostiachsúvzanedbateľnejhodnote.Žalovaní

v tejto súvislosti namietajú, že súd sa pri preverení majetkovej situácie žalovaného 4/ iba nekriticky
stotožnil s tvrdeniami žalobcu. Žalovaní sa však v tejto súvislosti ani len nesnažia tvrdiť, že by predmetné
obchodné podiely vo vlastníctve žalovaného 4/ mali hodnotu zodpovedajúcu výške nároku žalobcu, a
tak ich námietku možno považovať za bezpredmetnú. Na základe aktuálneho stavu majetku všetkých
žalovaných je tak celkom zjavná a dôvodná obava z ohrozenia exekúcie na vymoženie nároku žalobcu

vo výške 405.998,- eur s príslušenstvom.

12. Pokiaľ ide o proporcionalitu, žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že podstatnú časť svojho
odvolania venujú žalovaní údajnej neproporcionalite zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaní tvrdia, že
hodnota zabezpečeného majetku prevyšuje výšku zabezpečenej pohľadávky, keď iba byt vo vlastníctve

žalovaného 4/ je v hodnote 500.000,- eur (majetok podľa písm. a) až f) výroku uznesenia). Ako
už bolo uvedené, predmetný byt bol medzičasom prevedený do vlastníctva rodinného príslušníka
žalovaného 4/ a tak tento nie je predmetom zabezpečenia. Tento byt predstavoval najhodnotnejší
predmet zabezpečenia pričom ostatné predmety zabezpečenia ani zďaleka nedosahujú hodnotu
zabezpečovanej pohľadávky, čo žalovaní v odvolaní ani netvrdia. Žalovaní sa vo vzťahu k hodnote iných

majetkov, ktoré sú predmetom zabezpečenia, vyjadrujú iba k hodnote obchodného podielu žalovaného
2/ v spoločnosti DREPAS s.r.o. Žalovaní tvrdia, že hodnota tohto obchodného podielu (ako podielu
žalovaného 2/ na čistom obchodnom imaní spoločnosti) je až cca 258.000,- eur a nie 28.417,- eur,
ako bolo uvedené v návrhu. Žalovaní neuvádzajú akým výpočtom sa dopracovali k takémuto výsledku,
avšak o správnosti tohto výpočtu žalovaných možno mať odôvodnené pochybnosti. Čisté obchodné

imanie je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých v súvislosti s podnikaním. Podľa
poslednej účtovnej závierky má spoločnosť DREPAS s.r.o. obchodný majetok vo výške 250.205,- eur.
Čisté obchodné imanie nemôže byť celkom logicky vyššie, ako je majetok spoločnosti. V každom
prípade, ani ak by mal obchodný podiel hodnotu 258.000,- eur, nariadené zabezpečovacie opatrenie by
nebolo neprimerané, keďže majetok, ktorý tvorí predmet zabezpečenia (mimo bytu a parkovacích miest

podľa písm. a) až f) výroku) nedosahuje hodnotu zabezpečovanej pohľadávky, ktorá je vo výške spolu
s príslušenstvom viac ako 642.832,- eur. Hodnota zabezpečeného majetku v zmysle návrhu žalobcu a
uznesenia neprevyšovala hodnotu zabezpečovanej pohľadávky, a teda nemožno hovoriť o akomkoľvek
zjavnom nepomere. Uvedené by platilo aj za predpokladu, ak by mal obchodný podiel žalovaného 2/deklarovanú hodnotu vo výške 258.000,- eur, čo však celkom zjavne nemá. Vzhľadom na uvedené tak
nariadené zabezpečovacie opatrenie spĺňa požiadavku proporcionality a odvolacie námietky žalovaných
sú aj v tomto smere neopodstatnené.

13. Ohľadne osvedčenia dôvodnosti nároku, žalobca uviedol, že na základe predloženia zmenky,
o ktorej platnosti nie sú pochybnosti, je nesporne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku na účely
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Zmenka predstavuje bezpodmienečný a nesporný záväzok
zaplatiť veriteľovi v určitý deň na určitom mieste dlžnú sumu. Samotná nespornosť nároku zo zmenky

vyplýva už z povahy zmenky ako cenného papiera, ktorá sa vyznačuje najmä svojou abstraktnosťou.
Zmenky teda predstavujú nárok sám osebe. Tento záver pritom nespochybňujú v odvolaní ani žalovaní,
ktorí iba polemizujú ohľadom možností odvolacieho súdu na rozhodnutie s ohľadom na záväzné právne
názory vyjadrené dovolacím súdom v jeho zrušujúcom rozhodnutí. Žalovaní teda v odvolaní netvrdia, že
by k naplneniu nimi uvádzaných odvolacích dôvodov malo dôjsť vo vzťahu k záveru súdu o osvedčení
dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho

opatrenia. Pokiaľ ide o samotnú argumentáciu žalovaných v tejto časti odvolania, táto presahuje
hranicu posudzovania osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku na účely nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia.Tátoargumentáciamôžebyťpredmetomposudzovaniaprirozhodovanívovecisamej,pričom
aj žalobca k nej zaujme svoje stanovisko v rámci konania vo veci samej. Na základe uvedených
skutočností žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

14. Žalovaní 2/ a 4/ sa písomne vyjadrili k vyjadreniu žalobcu dňa 28.04.2023 a uviedli, že v žiadnom
prípade nie je pravdou, že žalovaní sa v podanom odvolaní snažia zľahčovať úkony, ktorými by
mohlo dôjsť k zníženiu hodnoty ich majetku a k (údajnému) ohrozeniu možnej exekúcie. Odvolatelia
dostatočne jasne preukázali, že na tvrdenia žalobcu o úkonoch, ktorými by mohlo dôjsť k zníženiu

hodnoty ich majetku a k (údajnému) ohrozeniu možnej exekúcie už súdy dali dostatočnú odpoveď.
Ak už v konaniach na základe skorších návrhov žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia (už
právoplatne skončených) súdy konštatovali absenciu bezprostrednosti konania, tak v súčasnosti, po viac
ako 8. rokoch už takýto právny úkon nemôže osvedčovať skutočnú obavu žalobcu zo zbavovania sa
majetku zo strany žalovaných. Dôvodnosť obavy zo zmarenia exekúcie je zároveň potrebné posudzovať

individuálne u každého žalovaného. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o aktuálnom návrhu žalobcu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa však nekriticky stotožnil s konštrukciou žalobcu o
personálnom prepojení žalovaných (na ktorú už súdy dali odpoveď). Žalovaní tiež zrozumiteľne označili
majetok žalovaného 3/ ako zásoby a finančný majetok, t. j. tak, ako je aj evidovaný v účtovníctve
žalovaného 3/. Týmto majetkom sú konkrétne peniaze na účtoch v bankách v sume viac ako 107.000,-

eur a tovarové zásoby v sume takmer 330.000,- eur. Uvedený majetok je nepochybne exekvovateľný,
a to predajom hnuteľných vecí, t. j. tovarových zásob a prikázaním pohľadávky z účtu v banke, t. j.
peňažných prostriedkov na účte v banke. K námietke žalobcu, v zmysle ktorej žalovaný 4/ nepredložil
v odvolaní kúpnu zmluvu ani potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny, žalovaní uvádzajú, že nie je ich
povinnosťou predkladať tieto doklady v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z výpisu z

LV č. XXXX vedeného pre katastrálne územie F., obec T. - S., okres T. O. (časť „B“, titul nadobudnutia:
„Kúpna zmluva V-16283/2022 z 13.01.2023“) jasne vyplýva uzavretie kúpnej (nie darovacej) zmluvy
ako právneho titulu zmeny vlastníckeho práva k bytu s príslušenstvom. Je možné, že aj v tomto
prípade žalobca chcel vysloviť iba ničím neodôvodnenú domnienku o neuhradení kúpnej ceny. Naopak,
žalovanému 4/ už bola uhradená väčšia časť kúpnej ceny. Kupujúci uhradil časť kúpnej ceny z úveru

poskytnutého Všeobecnou úverovou bankou, a. s. ako veriteľom. Táto skutočnosť tiež jasne vyplýva z
LV č. XXXX, na ktorom je v časti „C“ (ťarchy) uvedené: (i) „k vlastníkovi poradové číslo 160: Záložné
právo v prospech: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO 31 320 155 na byt č. X-M., X.H.., R. W. XX,
podľa V-7021/22 zo dňa 8.4.2022“, (ii) „k vlastníkovi poradové číslo XXX: Záložné právo v prospech:
Všeobecná úverová banka, a.s., IČO 31 320 155 na nebytový priestor - garáž č. 1, -1.p., vchod E. X,

v podiele 1/92 (parkovacie státie č. P74), podľa V-7021/22 zo dňa 8.4.2022.“ Z uvedeného je preto
zrejmé, že uzatvorenie kúpnej zmluvy s trhovou kúpnou cenou, ktorej časť je navyše reálne uhradená
z bankového úveru, nie je možné objektívne považovať za úkon zbavovania sa majetku. Zo samotného
uzatvoreniakúpnejzmluvy(hociajsrodinnýmpríslušníkom)pretoniejemožnéosvedčiťžiadnudôvodnú
(nie iba domnelú) obavu zo zmarenia možnej exekúcie a už vôbec nie úmysel zmariť exekúciu. Žalovaní

ďalej uviedli, že ak žalobca v novom návrhu argumentuje rovnakým skutkovým stavom, potom žalovaní
oprávnene spochybnili osvedčenie obavy zo zmarenia exekúcie úkonmi, ktoré už súdy raz nevyhodnotili
ako úkony zbavovania sa majetku. Žalovaní preto ani nemali akýkoľvek dôvod bližšie sa vyjadrovať
k dispozičným právnym úkonom vykonaným v minulosti. Uvedený dôvod sa vzťahuje tak na úkony vrokoch 2014 a 2018, ako aj v roku 2019, na ktoré poukazuje žalobca. Podľa názoru žalovaných súd
pri rozhodovaní o ďalšom návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (pri nezmenenom
skutkovom stave a stranách sporu) ani nemal prihliadať na identické skutkové okolnosti. Ak žalobca

svoj ďalší návrh založil na nezmenenom skutkovom stave, súd nemal jeho návrhu vyhovieť z dôvodu
prekážky res iudicatae - právoplatne rozhodnutej veci. Žalovaní preto žiadajú, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietol. Zároveň žiadajú priznať plnú náhradu trov konania.

15. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne.

16. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

18. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

19. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

20. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

24. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom odvolaním dotknutého uznesenia a

s obsahom odvolania žalovaných 2/ a 4/ odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Súd prvej inštancie sa v napadnutom
rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie
o návrhu žalobcu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení, skutkovo a právne správne

vyhodnotilexistenciuvšetkýchzákonnýchpredpokladovprezriadeniezáložnéhoprávazabezpečovacím
opatrením a vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania
napadnutého rozhodnutia.

25. Žalovaní 2/ a 4/ v odvolaní namietali opodstatnenosť nároku uplatňovaného žalobou vo veci

samej, a to s poukazom na skutočnosť, že kauza zmenky môže byť ešte vyhodnotená ako
neprípustná, keďže žalovaní sa nestotožňujú s tým, že v dôsledku rozhodnutia dovolacieho súdu
nie je priestor pre nevyhovenie žalobe ako to tvrdí žalobca. Jednou z podmienok pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vzhľadom na
charakter zabezpečovacieho opatrenia pri jeho nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený

na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, avšak je potrebné
osvedčiť aspoň základné skutočnosti, ktoré umožňujú prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia je však postačujúce, ak sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na dočasné opatrenia aspoň osvedčené. Súdprvej inštancie správne vychádzal z obsahu spisu, originálu zmenky predloženej v konaní, ako aj z
listinných dôkazov predložených v konaní, a to vrátane rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obdo/27/2021 zo
dňa 26.10.2022, na základe ktorých mal hodnoverne osvedčenú dôvodnosť a trvanie peňažného nároku

zo zmenky, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z obsahu spisu je zrejmé, že zo strany žalobcu bola
predložená súdu prvej inštancie zmenka na sumu 405.998,38 eur, o ktorej žalobca tvrdí, že je originál
a táto bola dňa uložená do trezoru súdu. Odvolací súd preto v zhode so záverom súdu prvej inštancie
dospel k záveru, že predložením originálu zmenky s poukazom na rozhodnutie dovolacieho súdu, je
nárok žalobcu pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia osvedčený dostatočným spôsobom.

Odvolacia námietka žalovaných 2/ a 4/ o možnom vyhodnotení zmenky ako neprípustnej v ďalšom
konaní, nepostačuje pre prijatie záveru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť ním uplatneného nároku a
nespochybňuje opodstatnenosť žalobného predmetného návrhu pokiaľ ide o splnenie podmienok pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

26. Odvolací súd sa nestotožnil ďalej s námietkou žalovaných 2/ a 4/ pokiaľ ide o spochybnenie

skutkových tvrdení žalobcu a na to nadväzujúce závery súdu prvej inštancie o dôvodnosti obavy
žalobcu, že exekúcia bude ohrozená. Je síce pravdou, že vo vzťahu k žalovanému 2/ absentuje
bezprostrednosť v jeho konaní, v danom prípade je však potrebné uviesť, že žalovaný 2/ nemusí
byť iniciátorom takého konania, nakoľko v predmetnom konaní sú žalovaní 1/ - 4/ žalovaní solidárne,
preto postačuje, ak je záväzok žalobcu ohrozený konaním ktoréhokoľvek zo žalovaných a žalobca sa

môže v takom prípade domáhať zabezpečenia svojho záväzku od ktoréhokoľvek zo žalovaných. Je
bez právneho významu, konaním ktorého zo žalovaných došlo k obave, že exekúcia bude ohrozená.
Žalobca jednoznačne osvedčil obavu z ohrozenia exekúcie konaním žalovaného 4/, keď predložil LV č.
XXXX v k. ú. F., z ktorého vyplývala skutočnosť, že na majetku žalovaného 4/ bola vyznačená plomba
na základe V 16283/2022 (kúpna zmluva), z čoho je zrejmý reálny úkon žalovaného 4/ smerujúci k

prevodu nehnuteľnosti zapísaných na predmetnom LV č. XXXX. Odvolací súd uvádza, že vo vzťahu
k naplneniu zákonom vyžadovanej kumulatívnej podmienky osvedčenia obavy z ohrozenia budúcej
exekúcie sa vyžaduje, aby šlo o reálnu obavu, keď úkony dlžníka dopadajú na majetkovú sféru dlžníka
v tom zmysle, že jeho majetok sa znižuje. Žalobca osvedčil takéto správanie sa dlžníka (žalovaného
4/), keď úkony smerujúce k predaju nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX k. ú. F. vytvárajú

reálnu obavu. Tvrdenie žalovaných, že majetok bol predaný za trhovú hodnotu, žalovaní nepreukázali.
Žalobca správne poukázal na ostatné úkony žalovaných počas konania, ktorými došlo k postupnému
zníženiu hodnotného majetku žalovaných, keď žalovaný 1/ prišiel o byt v Starom Meste prostredníctvom
dobrovoľnej dražby v roku 2018, žalovaný 2/ daroval rodinný dom s príslušnými pozemkami v roku 2018
v k. ú. K., žalovaný 4/ predal pozemky v k. ú. I. v roku 2018 a byt v Q. v roku 2019. Pokiaľ žalovaní

poukazujú na iné rozhodnutia, ktorými boli zamietnuté predchádzajúce návrhy žalobcu smerujúce k
zabezpečeniu majetku žalovaných, je potrebné uviesť, že v danom prípade žalobca síce poukazuje
na postupné znižovanie majetkových hodnôt žalovaných, uvedenými tvrdeniami však poukazuje iba
na výrazné zníženie speňažiteľnosti a jeho možnosti uspokojenia ako veriteľa v prípade úspechu v
konaní. Je nepochybné, že žalovaní počas konania postupne znížili hodnotu svojho majetku, a to

najmä pokiaľ ide o nehnuteľný majetok. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia aj v konaní pred Okresným súdu Bratislava II pod sp. zn. 25Cb/447/2016,
a to na peňažnú pohľadávku žalovaného 3/ vo výške 1.396.917,- eur (kúpna cena za účelový predaj
nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXXX). Uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/447/2016 -
52 zo dňa 02.06.2017 bo návrh žalobcu zamietnutý a následne uznesením Krajského súdu v Bratislave

č. k. 3Cob/129/2017 - 74 zo dňa 23.08.2017 bolo uznesenie súdu prvej inštancie potvrdené s tým, že
žalobca nepreukázal, že sa žalovaní zbavujú majetku, keď k predaju nehnuteľností žalovaného 3/ došlo
už v roku 2014, teda absentuje bezprostrednosť v konaní žalovaného. Odvolací súd ďalej zo spisu zistil,
že Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 1CbZm/58/2016 - 83 zo dňa 14.11.2016 zamietol návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2017 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1CoZm/9/2017 - 168 zo dňa 16.03.2017. Predmetným
rozhodnutím zamietol súd o. i. zabezpečovacie opatrenie na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného
4/, a to pozemok parc. č. XXX/X, parc. reg. C, vo výmere 55.239 m2, orná pôda, zapísané na LV č.
XXXX v k. ú. I.. Z lustrácie v historických záznamoch predloženej žalobcom je zrejmé, že žalovaný 4/
uvedenú nehnuteľnosť vlastnil do dňa 01.07.2019. Z lustrácie v historických záznamoch, ktoré žalobca k

svojmu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predložil tiež vyplýva, že žalovaný 1/ vlastnil
v minulosti byt v k. ú. J. E. zapísaný na LV č. XXXX, ktorý bol v roku 2018 predaný v dražbe. Žalovaný 2/
bol vlastníkom rodinného domu v k .ú. K. zapísanom na LV č. XX, ktorý v roku 2018 daroval, t. j. krátko po
zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zároveň bez primeraného protiplnenia.Žalovaný4/bolokrempozemkovvk.ú.I.,ktorévroku2019predal,vminulostitiežvlastníkombytuvk.ú.
Q. č. LV XXXXX, ktorý v roku 2019 previedol. Je tak zrejmé, že od stavu, kedy došlo k predchádzajúcemu
zamietnutiu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (august 2017), došlo k podstatnej zmene

skutkových okolností, keďže postupne žalovaní 1/, 2/ a 3/ zostali úplne bez nehnuteľného majetku a
žalovaný 4/ podstatným spôsobom znížil množstvo nehnuteľného majetku, čo vyplýva z Lustrácií v
historických záznamoch Úradu geodézie, kartografie a katastra SR v rozsahu celého územia SR (čl.
510, čl. 511, čl. 520 a čl. 523 súdneho spisu). Okrem toho má žalovaný 4/ podiely v obchodných
spoločnostiach v súčasnosti už bez aktívnej činnosti a žalovaný 2/ obchodné podiely v spoločnostiach

DREPAS, s.r.o., resp. DREPAS plus, s.r.o.. Odvolací súd preto uvádza, že vzhľadom na skutočnosť,
že po vydaní skorších uznesení (posledné v auguste 2017), ktorými boli zamietnuté jednotlivé návrhy
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je nepochybné, že došlo k podstatnej zmene
skutkových okolností významných pre rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu predchádzajúce rozhodnutia
nezakladajú prekážku rozhodnutej veci v zmysle § 329 ods. 3 CSP. V súčasnosti je podstatnou
skutočnosťou pre osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie postupné zníženie majetku (v rokoch 2018

a 2019) v nadväznosti na aktuálny prevod nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 4/ zapísaných na
LV č. XXXX v k. ú. F., ktorý napĺňa znaky bezprostrednosti hrozby. V danom prípade tak konanie
žalovaných podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvnilo ich majetkové pomery a v dôsledku reálneho
konania žalovaného 4/ je jednoznačne splnená podmienka existencie obavy z ohrozenia exekúcie.

27. V súvislosti s nehnuteľnosťami žalovaného 4/ zapísanými na LV č. XXXX v k. ú. F. odvolací súd
ďalej uvádza, že počas odvolacieho konania došlo k zmene vlastníctva predmetných nehnuteľností
a v súčasnosti je ako vlastník daných nehnuteľností uvedená fyzická osoba O.. D. P. na základe
kúpnej zmluvy, t. j. iná osoba ako žalovaný 4/. K zápisu došlo dňa 13.01.2023. Odvolací súd vo
vzťahu k rozsahu nariadeného zabezpečovacieho opatrenia ohľadne nehnuteľností, ktoré boli v čase

po rozhodnutí súdu prvej inštancie prevedené na nového vlastníka, poukazuje na ustanovenie § 329
ods. 2 CSP, v zmysle ktorého je pre zabezpečovacie opatrenie rozhodujúci stav, ktorý bol daný v čase,
kedy o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol súd prvej inštancie, t. j. v danom
prípade stav ku dňu 13.12.2022. Ďalej odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 331 ods. 3 CSP,
v zmysle ktorého súd prvej inštancie uznesenie, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie,

zaslalpríslušnémukatastrálnemuodboruokresnéhoúradunaúčelyzápisuzabezpečovaciehoopatrenia
do katastra nehnuteľností. Z obsahu spisu je zrejmé, že uznesenie bolo doručené Okresnému úradu
Bratislava, katastrálny odbor, elektronicky dňa 14.12.2022. Pokiaľ ide o strany sporu, uznesenie
o nariadení zabezpečovacieho opatrenia bolo doručované prostredníctvom právnych zástupcov.
Právnemu zástupcovi žalobcu bolo napadnuté uznesenie doručené elektronicky dňa 14.12.2022 a

právnemu zástupcovi žalovaných 1/ - 4/ elektronicky dňa 30.12.2022, a to uplynutím úložnej lehoty
do vlastných rúk s fikciou doručenia. Vzhľadom na § 332 ods. 1 CSP a s ohľadom na účel a
právnu povahu zabezpečovacieho opatrenia, je zabezpečovacie opatrenie vykonateľné doručením
uznesenia, ktorým bolo nariadené. Z tohto stavu je nevyhnutné vychádzať aj v kontexte § 343 ods.
1 CSP, v zmysle ktorého je možné zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky
veriteľa. V zmysle § 329 ods. 2 CSP je aj pre rozhodovanie odvolacieho súdu rozhodujúci stav
vlastníckych práv dlžníka (žalovaného 4/) v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu žalobcu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z obsahu spisu je zrejmé, že podľa stavu existujúceho
v čase vydania napadnutého uznesenia bol žalovaný 4/ k dátumu vydania napadnutého uznesenia

evidovaný ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. F., ku ktorým bolo uznesením
súdu prvej inštancie zriadené záložné právo vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Ako už
bolo uvedené, k zmene vlastníckych práv na tomto liste vlastníctva došlo vkladom povoleným dňa
13.01.2023, teda v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie dňa 13.12.2022. Pri preskúmavaní vecnej
správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

je pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Je vylúčené, aby
odvolací súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého
uznesenia a na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada. Predmetom odvolacieho prieskumu nemohla
byť vecná správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska skutočností, ktoré nastali až po jeho vydaní
súdom prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd neprihliadol na skutočnosť, že po vydaní

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo k zmene vlastníka nehnuteľnosti zapísaných na
LV č. XXXX pôvodne vo vlastníctve žalovaného 4/ a uvedená zmena vlastníctva nemá vplyv na rozsah
nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodovaciu
prax vo vzťahu k § 329 ods. 2 CSP, napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.5Obdo/15/2022zodňa31.05.2022založenénastriktnejnutnostiaplikácieustanovenia§329ods.2CSP
pri rozhodovaní odvolacím súdom, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/11/2020
zo dňa 28.01.2020.

28. Odvolací súd nezhodnotil ako relevantný ani odvolací dôvod žalovaných 2/ a 4/ v tom, že je
neprimeranosť v rozsahu nariadeného zabezpečovacieho opatrenia k možnej peňažnej pohľadávke
žalobcu voči žalovaným. Podľa názoru odvolacieho súdu je pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia
potrebné v rámci primeranosti zobrať do úvahy aj to, že práve týmto inštitútom má byť zabezpečená

ochrana osvedčovanej peňažnej pohľadávky žalobcu, ktorá v prípade jeho úspechu v spore môžu tvoriť
základ budúcej exekúcie. K úplnosti je potrebné dodať, že aj žalobcova peňažná pohľadávka narastá
v rovine príslušenstva, a preto z titulu zabezpečenia tejto pohľadávky nie je možné sa stotožniť s
argumentáciou žalovaných o nepomere medzi pohľadávkou žalobcu a hodnotou majetku, vo vzťahu ku
ktorému bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie. Pokiaľ ide o osvedčenie proporcionality, je potrebné
tiež uviesť, že žalobca mohol vychádzať len z údajov, ktoré mal k dispozícii. Naproti tomu žalovaní

mali prostriedky na preukázanie nesplnenia podmienky proporcionality. Odvolacia námietka žalovaných
týkajúca sa nepredloženia relevantného dôkazu o hodnote majetku žalovaných je preto nedôvodná. V
prípade hodnoty obchodných podielov žalovaného 2/, na ktoré bolo zriadené zabezpečovacie opatrenie,
žalovaní ich hodnotu nespochybnili relevantným spôsobom, hoci žalovaný 2/ ako ich vlastník mal reálne
možnosti uvedenia skutočnej hodnoty daných obchodných podielov. Žalovaní v podanom odvolaní

uvádzajú, že podiel žalovaného 2/ na čistom obchodnom imaní v obchodnej spoločnosti DREPAS,
s.r.o. je 258.000,- eur a nie žalobcom uvádzaných 28.417,- eur. Žalovaní však toto svoje tvrdenie
žiadnym spôsobom nevysvetlili ani nepreukázali. Žalovanými tvrdená vyššia hodnota daného podielu
nebola ničím podložená. Ohľadne majetku žalovaného 4/ (nehnuteľnosti na LV č. XXXX v k. ú. F., resp.
parkovacie státie v Q.), žalovaní v podanom odvolaní uviedli, že majetok žalovaného 4/ má reálnu

trhovú hodnotu 500.000,- eur (byt), resp. 15.000,- eur (parkovacie státie). Z odvolania žalovaných
ďalej vyplýva, že pre krátkosť času na podanie odvolania, predložia dodatočne dôkazy na preukázania
skutočnej trhovej hodnoty vecí, ktoré majú byť predmetom záložného práva. Žalovaní však žiadne
takéto dôkazy nepredložili, a to ani s odvolaním, ale ani následne s ďalším vyjadrením podaným o
viac ako tri mesiace neskôr. Súd prvej inštancie tak pri posudzovaní zásady proporcionality správne

vychádzal z hodnoty zabezpečovanej pohľadávky, a to vrátane zmenkovej odmeny a príslušenstva
zmenkovej sumy (ktoré ďalej narastá) a dospel k správnemu záveru, že hodnota majetku žalovaných
2/ a 4/, na ktorý bude zriadené záložné právo, za súčasného prihliadnutia na zaťaženie nehnuteľnosti
žalovaného 4/ (LV č. XXXX), nie je v zjavnom nepomere k hodnote pohľadávky žalobcu (642.832,-
eur). Žalovaní v podanom odvolaní neuviedli také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé tento záver súdu

prvej inštancie spochybniť. Odvolací súd tiež uvádza, že zabezpečovacie opatrenie je práve opatrením,
ktoré v menšom rozsahu zasahuje do vlastníckych práv dlžníka tým, že mu nezabraňuje v uplatňovaní
jeho vlastníckych práv, napr. formou uloženia zákazu nakladať s dotknutými hnuteľnými či nehnuteľnými
vecami,alezabezpečujebudúcimožnývýkonrozhodnutiamiernejšouformouzásahuvoformezriadenia
záložného práva. V danom prípade súd prvej inštancie preto rovnako správne poukázal na skutočnosť,

že výkon záložného práva môže nastať až po právoplatnom priznaní uplatneného nároku súdom,
čím nie je výrazne zasiahnuté do vlastníckych práv žalovaných ako dlžníkov. V neposlednom rade
žalovaní v podanom odvolaní poukazovali na existenciu iného majetku, ktorý by postačoval na úhradu
žalobcomuplatnenejpohľadávky.Odvolacísúdvtejtosúvislostiuvádza,žežalovanívpodanomodvolaní
neuvádzali žiadny majetok žalovaného 1/ a žiaden iný majetok žalovaného 2/ (s výnimkou obchodných

podielov). Pokiaľ ide o majetok žalovaného 4/ predstavujúci obchodné podiely v iných obchodných
spoločnostiach, žalovaní v podanom odvolaní neuviedli, že by sa jednalo o majetok žalovaného 4/,
ktorý by zodpovedal pohľadávke žalobcu. Osobitne sa žalovaní vyjadrili k majetku žalovaného 3/, a to s
ohľadom na údaje vedené v účtovnej závierke, keď podľa žalovaných sa jedná o majetok v postačujúcej
výške na prípadnú úhradu nároku žalobcu, keďže sa jedná o majetok vo výške cca 1,8 milióna eur. Je

potrebné však uviesť a správne poukázal na túto skutočnosť vo svojom vyjadrení aj žalobca, že časť
tohto majetku vo výške približne 1,4 milióna eur predstavuje neuhradenú kúpnu cenu za nehnuteľnosti,
ktoré žalovaný 3/ previedol ešte v roku 2014, t. j. pred začatím konania na žalovaného 4/. Žalobca ďalej
poukázal na skutočnosť, že záväzky žalovaného 3/ predstavujú 2,39 milióna eur, dlh voči Finančnej
správe 337.437,40 eur a pohľadávka z kúpnej ceny 1,4 milióna eur je už premlčaná, pričom túto žalovaný

3/ od obchodnej spoločnosti KAPITULSKÁ 20, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom je žalovaný 4/, zrejme
ani nevymáha. Podľa odvolacieho súdu by preto zriadením zabezpečovacieho opatrenia na majetok
žalovaného 3/ nebol naplnený účel zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je posilnenie postavenia
veriteľa, v danom prípade žalobcu. Súd prvej inštancie tak podľa odvolacieho súdu správne konštatoval,že žalobca osvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia zriadením záložného práva (návrh, prítomnosť spôsobilého predmetu záložného práva,
dôvodnosť uplatneného nároku ako aj obavu z budúceho zmarenia exekúcie) a žalovaní 2/ a 4/ v

podanom odvolaní neuviedli také skutočnosti, pre ktoré by bolo možné dospieť k odlišnému záveru.

29. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že žalovaní 2/ a 4/ v dôvodoch odvolania
neuviedli žiadne odvolacie námietky spôsobilé spochybniť podstatné úvahy, z ktorých napadnuté
rozhodnutie vychádza a na ktorých súd prvej inštancie založil svoj záver o skutkovej a právnej

opodstatnenosti návrhu žalobcu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení.

30. V neposlednom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca dňa 27.04.2023 podal
podnet, ktorým namietal nesprávne zaradenie veci do senátu 1CoZm z dôvodu, že sa jedná o vec, ktorá
už bola prejednávaná Krajským súdom v Bratislave v senáte 2CoZm. Podnet žalobcu je však s ohľadom
na Rozvrh práce Krajského súdu v Bratislave - Všeobecné zásady platné pre občianskoprávne, správne

a obchodnoprávne kolégium na rok 2023, nedôvodný, nakoľko predmetom odvolacieho prieskumu je
odvolanie proti uzneseniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, t.j. nie odvolanie proti meritórnemu
rozhodnutiu, ktoré bolo v predchádzajúcom období preskúmavané senátom 2CoZm, ale odvolanie proti
rozhodnutiu, ktoré doposiaľ nebolo predmetom odvolacieho prieskumu.

31. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanoveníodvolacísúddospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejevovýrokuvecnesprávne
a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s predmetným návrhom
na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení, vrátane odvolacieho konania, rozhodne s poukazom
na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

33. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v
prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok
odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).