Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 24, 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/40/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821201401
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5821201401.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobkyne: Z.. G. T.,

Q.. X. X. XXXX, U. Y.D. XXX/XX, W. - J., zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Dušan Serek
advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Lúčna 6100/1, Námestovo, IČO: 47258781, proti žalovaným: 1/
J. Y., Q.. X. X. XXXX, U. Ú. Q. R. XX, W., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Peter Vevurka,
advokát so sídlom Mieru 312/13, Námestovo a 2/ Š. Y., Q.. X. XX. XXXX, U. M. XXXX/XX, W., o určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd u r č u j e , že pozemky E KN parcela č. XXX/X - trvalý trávny porast vo výmere 15039 m2 a E
KN parcela č. XXXX - orná pôda vo výmere 1226 m2, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k.ú.

K.Á. S. patria do dedičstva po poručiteľke X. Y., N.. X.X., Q.. XX. X. XXXX, M. X. X. XXXX, naposledy
bytom Ú. Q. R. XX, W..

II/ Žalovaný 1/ je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, ktorých výška bude
vyčíslená v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 4. 8. 2021 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že pozemky E KN parcela
č. XXX/X - trvalý trávny porast vo výmere 15039 m2 a E KN parcela č. XXXX - orná pôda vo výmere
1226 m2, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k.ú. K. S. patria do dedičstva po poručiteľke

X. Y., rod. X., Q.. XX. X. XXXX, M. X. X. XXXX, Q. U. Ú. Q. R. XX, W.. Žalobu odôvodnila tým, že
žalovaný 1/ je evidovaný ako výlučný vlastník uvedených pozemkov a to na základe darovacej zmluvy,
podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený pod č. T. XXXX/XXXX dňa 1. 7. 2019. Žalovaný
1/ pozemky nadobudol od X. Y. - právnej predchodkyne strán sporu. Na Okresnom súde Námestovo
sa na základe návrhu žalobkyne viedlo pod sp. zn. 4PS/25/2010 konanie o obmedzenie spôsobilosti
X. Y. na právne úkony. V tomto konaní bol aj vyhotovený znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria, kde znalkyňa uviedla, že X.Q. Y. trpí ťažkou demenciou pri Alzheimerovej

chorobe zmiešaného typu a uviedla, že u menovanej je schopnosť robiť právne úkony, teda prejaviť vôľu
a rozhodovanie v oblasti spoločenských, právnych a majetkových vzťahov prakticky nulová. X. Y. dňa X.
X. XXXX zomrela a žalobkyňa zobrala návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony menovanej
späť. Vzhľadom na uvedené ochorenie je žalobkyňa názoru, že X. Y. v čase uzavretia darovacej zmluvy
v prospech žalovaného 1/ nebola schopná rozpoznať následky svojho konania, čím je tento právny úkon
absolútne neplatný podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda predmetné pozemky patria do
dedičstva po nej. Strany sporu sú právnymi nástupcami - potencionálnymi dedičmi po poručiteľke X. Y..

Žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože je potencionálnou dedičkou
po uvedenej poručiteľke a v prípade určenia, že pozemky patria do dedičstva má možnosť v dedičskom
konaní nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom.2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne H.. J. X., znaleckým posudkom č. 22/2023
znalca MUDr. Petra Gábriša a oboznámením listinných dôkazov, založených v spise a dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná.

3. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

4. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyňa sa domáha určenia že pozemky E KN parcela

č. XXX/X - trvalý trávny porast vo výmere 15039 m2 a E KN parcela č. XXXX - orná pôda vo výmere
1226 m2, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k.ú. K. S. patria do dedičstva po poručiteľke
X. Y., rod. X.X., Q.. XX. X. XXXX, M. X. X. XXXX, naposledy bytom Ústie nad R. XX, W. a to na tom
skutkovom základe, že v čase, keď X. Y. uzatvorila darovaciu zmluvu, ktorou na žalovaného 1/ previedla
uvedené pozemky, nebola v dôsledku duševnej choroby/poruchy spôsobilá tento právny úkon uskutočniť
a teda darovacia zmluva je neplatná, k prevodu vlastníctva nedošlo a ku dňu svojej smrti bola vlastníčkou

uvedených pozemkov.

5.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žemedzistranamineostalosporné,žežalovaný1/jeevidovaný
ako výlučný vlastník pozemkov, špecifikovaných v žalobe a že tieto nadobudol od X. Y., N.. X. darovacou
zmluvou, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva pod č. T. XXXX/XXXX. Nebolo tiež

sporné, že na strane sporu vystupujú všetci právni nástupcovia po neb. X. Y.. Medzi stranami ostalo
sporné, či neb. X. Y. v čase, keď uzatvorila darovaciu zmluvu v prospech žalovaného 1/, bola po duševnej
stránke spôsobilá tento úkon vykonať.

6. Žalovaný 2/ so žalobou súhlasil, žalovaný 1/ však so žalobou nesúhlasil. Argumentoval, že jeho matka

X. Y. sa osobne dostavila k notárke a táto po posúdení jej stavu nemala pochybnosti o schopnosti matky
žalovaného 1/ posúdiť dôležitosť a význam právneho úkonu. On v čase uskutočnenia daného právneho
úkonu so svojou matkou býval v spoločnom rodinnom dome, kde matka obývala jedno poschodie. V tom
čase bola relatívne samostatná, sama zašla na WC, sama sa najedla, umyla si riad podobne. Jediný
problém mala s pohybom, zle sa jej chodilo. O matku sa osobne staral on s manželkou, matka bola

na nich zvyknutá a mala k nim dôveru. Uzatvoreniu darovacej zmluvy predchádzalo, že vo februári
2019 bola u matky zistená Alzheimerova choroba a bolo zrejmé, že matka bude vyžadovať zvýšenú
starostlivosť,lebojejstavsabudezhoršovať.Jejošetrujúcilekármudňa22.5.2019oznámil,žechoroba
bude pravdepodobne gradovať a do budúcnosti by bolo vhodné zabezpečiť pre matku domov sociálnych
služieb. On s tým oboznámil žalobkyňu aj žalovaného 2/ s tým, že by matku do zariadenia sociálnych

služieb nedali, ale striedavo by sa o ňu starali. To odmietli. Následne navrhol, že o matku sa bude starať
on a navrhol, či by mu boli ochotní na opateru prispievať. Aj to odmietli. Navrhli, aby matku dali do
domova sociálnych služieb. Keď sa to matka dozvedela, tak sa rozplakala a povedala, že vychovala tri
deti a oni ju dajú do blázinca. On jej povedal, že aby sa nebála, že sa o ňu bude starať on. Na to sa
rozhodla, že mu daruje predmetné pozemky. On na matku nenaliehal, rozhodla sa tak sama. Keď matka

uzatvorila v jeho prospech darovaciu zmluvu, tak ihneď o tom informoval žalobkyňu aj žalovaného 2/.
Tí nemali žiadne námietky. Je názoru, že ak by mala žalobkyňa pochybnosť o spôsobilosti matky na
právne úkony, nič jej nebránilo napadnúť darovaciu zmluvu ihneď, nie až po smrti matky. Ďalej uviedol,
že zdravotný stav jeho matky v čase uzatvorenia darovacej zmluvy bol taký, že bola schopná posúdiť
svoje konanie. Užívala lieky a jej stav sa podstatne zlepšil. Jej stav sa začal zhoršovať až koncom roka

2019. Ešte koncom novembra 2019, keď bola žalobkyňa navštíviť matku, došlo ku hádke medzi ňou
a matkou zrejme ohľadne tejto darovacej zmluvy a matka jej pri odchode povedala, aby sa na seba
nehnevali a podali si ruky. To dokazuje, že vedela komunikovať a uvažovať.

7. Žalobkyňa k tvrdeniu žalovaného 1/, že zbytočne otáľala s podaním žaloby uviedla, že hneď ako sa

dozvedela o uzavretí darovacej zmluvy, tak dala návrh na začatie konania o obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony svojej matky, čo bol v danom čase jediný adekvátny spôsob na uplatnenie jej práva,
pretože v prípade, ak by bola ustanovená za opatrovníčku X. Y.j, tak mohla podať návrh na určenie
neplatnosti darovacej zmluvy. Až po smrti X. Y. mohla dať žalobkyňa žalobu o určenie, že pozemky
patria do dedičstva.

8. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Zo znaleckého posudku
č. 22/2023 MUDr. Petra Gábriša - znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, z
ktorého zistil, že neb. X. Y. - matka žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/, ktorá zomrela dňa 4. 7. 2021 včase podpisu dotknutej darovacej zmluvy trpela takou duševnou poruchou/chorobou, ktorá ju robila
na tento právny úkon neschopnou. Neb. X. Y. v čase podpisu darovacej zmluvy trpela demenciou
pri Alzheimerovej chorobe stredne ťažkého stupňa zmiešaného typu, následkom ktorej si nebola

schopná uvedomiť svoje konanie a toto svoje konanie nebola schopná ovládať. Znalec v znaleckom
posudku ( str. 22 - 23 ) uviedol, že podľa zdravotnej dokumentácie duševné ochorenie ( Demencia
pri Alzheimerovej chorobe stredne ťažkého stupňa zmiešaného typu ) možno u neb. X. Y. datovať
minimálne od 16. 1. 2019 ( zmluva bola pritom uzavretá dňa 6. 6. 2019 - poznámka súdu ). Znalec
ďalej uvádza, že u menovanej sa jedná o ťažkú duševnú poruchu v pravom zmysle slova. Alzheimerova

choroba je progresívne neurodegeneratívne ochorenie, pri ktorom dochádza k úbytku neurónov v
mozgu. Klinickým prejavom je vždy dementný syndróm. Prejavuje sa ťažkými poruchami orientácie,
výrazným spomalením psychomotorického tempa, vymiznutím chápavosti, úsudkových schopností,
ťažkým narušením pamäti, neschopnosťou osvojenia si nových informácií . U menovanej dochádza k
prvým nešpecifickým príznakom zhruba v roku 2017 ( popisuje ťažkosti už 2 roky ) v popredí je afektívna
labilita a porucha pamäti, neschopnosť zapamätať si nové veci. MMSE je 22b, čo už je patologická

hodnota. Dňa XX. X. XXXX už výrazné poruchy pamäti, výrazný pokles MMSE na 13, čo poukazuje
na stredný stupeň demencie, aj heteroanamnesticky synom popisované zmeny jej osobnosti, výrazná
afektívna labilita, doslova povedal „ výrazne znížené pamäťové schopnosti, nič si nezapamätá, niekedy
je úplne mimo „ . Znalec ďalej uvádza, že na CT mozgu konštatovaná kôrová a centrálna atrofia mozgu.
Periventrikulárna vaskulárna encefalopatia. Tento stav je s postupnou progresiou, možnosť zlepšenia je

vylúčená. Pokiaľ sú prítomné znaky demencie, ide o prejavy trvalého rázu, v tejto súvislosti nemožno
z lekárskeho hľadiska uznať tzv. lucídny interval. Súd poznamenáva, že na psychiatrickom vyšetrení
dňa 6. 2. 2019 matku neb. X. Y. sprevádzal žalovaný 1/ a ten uviedol, že matka má výrazne znížené
pamäťové schopnosti, nič si nezapamätá, niekedy je úplne mimo. Uviedol vtedy aj, že matka sa už sama
neoblečie, má už aj problémy s udržiavaním hygieny, neudrží moč, viacej spí v noci aj cez deň. Zo

znaleckého posudku vyplynulo aj, že žalovaný 1/ sprevádzal svoju matku na psychiatrickom vyšetrení
dňa 10. 4. 2019, kde ošetrujúcemu lekárovi matky uviedol, že matka býva dezorientovaná v čase,
pošpinila sa močom a stolicou. Súd poznamenáva, že toto je v rozpore s jeho vyjadrením k žalobe, kde
uviedol, že jeho matka bola v čase uzavretia darovacej zmluvy relatívne samostatná, sama sa najedla,
umyla, dodržiavala hygienu a jediný výraznejší problém mala v pohybe. Naopak, zo znaleckého posudku

vyplýva, že samotný žalovaný 1/, keď matku sprevádzal na lekárske vyšetrenia, tak opisoval zhoršenie
pamäťových schopností matky, dezorientáciu v čase, neschopnosť udržať moč a stolicu. Znalec, ako
bolo uvedené, vzhľadom na charakter ochorenia, ktorým v čase uzatvorenia darovacej zmluvy trpela
matka subjektov na strane sporu, vylúčil možnosť tzv. lucídneho intervalu v čase, keď bola uzatvorená
darovacia zmluva. Tieto zistenia zo znaleckého posudku MUDr. Petra Gábriša nemôže vyvrátiť ani

výsluch notárky H. J. X., u ktorej bola uzavretá darovacia zmluva. Svedkyňa H.. J. X. v rámci svojho
výsluchu uviedla, že pri spísaní darovacej zmluvy postupovala tak, že keď sa účastníci darovacej zmluvy
ku nej dostavili, tak ich oboznámila s obsahom zmluvy a po oboznámení pristúpili k jej podpisu. Darkyni
darovaciu zmluvy prečítala ona, nečítala si ju sama. Uviedla aj, že pokiaľ nie je zjavné, že účastník nie
je orientovaný ohľadne toho, čo sa deje, tak nezisťuje, či je schopný daného právneho úkonu, pretože v

zápisniciúčastnícivyhlasujú,žesúspôsobilínadanýprávnyúkon.Svedkyňauviedla,žeto,čijeúčastník
orientovaný zisťuje tak, že sa ho pýta, či vie, prečo tu je a či vie, aký úkon sa chystá uzavrieť a len vtedy,
ak jej odpovedá kladne, tak k danému úkonu pristúpi. Uviedla aj, že darkyňa právny úkon podpísala, z
čoho vyvodzuje, že mu rozumela a súhlasila s ním. Z obsahu tohto výsluchu súd dospel k záveru, že
svedkyňa ako notárka, ktorá spísala darovaciu zmluvu, si len veľmi zbežne ( navyše laicky, keďže nie je

odborníčka na psychiatriu ) utvorila názor, že matka subjektov na strane sporu je spôsobilá uskutočniť
daný právny úkon, nerobila žiadne cielené zisťovanie jej mentálnych schopností. Nejednoznačne tiež
vyznieva jej výpoveď ohľadne toho, ako si overila/zistila, či neb. X. Y. rozumela právnemu úkonu, ktorý
uskutočnila a či s ním súhlasila. V jednej časti výsluchu svedkyňa uviedla, že „ darkyňa právny úkon
podpísala, z čoho vyvodzuje, že mu rozumela a súhlasila s ním „ a tiež, že „ ja som určila termín uzavretia

darovacej zmluvy, kedy sa jej účastníci ku mne dostavili, ja som ich oboznámila s obsahom darovacej
zmluvy a po jej oboznámení účastníci pristúpili k jej podpisu „ - opis toho, ako prebehlo uzavretie
zmluvy, svedkyňa uviedla v časti spontánnej výpovede, pričom v tejto časti neuvádzala nič o tom, ako
si overovala psychickú spôsobilosť neb. X. Y. alebo ako zisťovala, či menovaná rozumie danému úkonu
a jeho dôsledkom a či s ním po tomto oboznámení súhlasí. Až na otázku zástupcu žalobkyne uviedla,

že ona zisťuje, či je účastník orientovaný takým spôsobom, že sa ho pýta, či vie, prečo tu je a či vie, aký
úkon sa chystá uzavrieť a len vtedy, ak jej odpovedá kladne, tak k danému úkonu pristúpi - pred tým však
opakovane uviedla ( na otázky zástupcu žalovaného 1/ aj na otázku zástupcu žalobkyne ), že „ v danom
prípade darkyňa určite vyjadrila svoj súhlas tým, že daný úkon podpísala „ . Ani z vyjadrenia svedkynena otázku zástupcu žalobkyne, kde uviedla, že ona zisťuje, či je účastník orientovaný takým spôsobom,
že sa ho pýta, či vie, prečo tu je a či vie, aký úkon sa chystá uzavrieť a len vtedy, ak jej odpovedá kladne,
tak k danému úkonu pristúpi, nemožno konštatovať žiadne dôkladné preverenie schopnosti/spôsobilosti

danej osoby uskutočniť daný právny úkon. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že znalec sa nevysporiadal s tým,
že na psychiatrickom vyšetrení u J.. Š. D. XX. X. XXXX Q.. X. Y. spomínala práve dotknutý právny
úkon, takže je zrejmé, že si naň pamätala a bola si vedomá toho, že ho urobila, tak podľa znaleckého
posudku MUDr. Petra Gábriša neb. X. Y. na uvedenom vyšetrení dňa 17. 7. 2019 uviedla, že „ všetko
mi vzali, nevesta a so synom „. Neuvádzala, že pred vyše mesiacom prepísala majetky na syna, ako

tvrdil zástupca žalovaného 1/ v záverečnej reči pred vyhlásením rozsudku. Na uvedenom vyšetrení to,
že poprepisovala majetky na syna pred vyše mesiacom neuviedla neb. X. Y., ale žalobkyňa ( vyplýva to
z textu „ heteroanamnestické údaje dľa dcéra p. G. Y. „ ). Zo znaleckého posudku vyplýva, že aj na tom
vyšetrení neb. X. Y. nebola orientovaná časom - uviedla, že je rok XXXX, marec, deň nevedela.

9. Na závere súdu nič nemení ani tvrdenie žalovaného 1/, že neb. X. Y. by vzhľadom na svoje ochorenie

pri stredne ťažkej Alzheimerovej demencii nemala podľa usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR
zo dňa 19. 12. 2019 ani priznaný invalidný dôchodok, pretože pri tomto ochorení je miera poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť od 30 do 40%. Súd podotýka predovšetkým, že usmernenie ministerstva
nie je všeobecne záväzný právny predpis, vyhlásený v Zbierke zákonov a teda nejde o dôkaz, ktorý by
nebolo potrebné vykonať. Žalovaný 1/ takéto usmernenie súdu nepredložil. Odhliadnuc od toho však

súd zdôrazňuje, že mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť nemožno automaticky stotožňovať so
spôsobilosťou osoby uskutočniť určitý právny úkon. Schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je oveľa
širšímpojmomakoto,čiurčitáosobavčaseuskutočneniakonkrétnehoprávnehoúkonutrpeladuševnou
poruchou ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Zárobková činnosť totiž môže znamenať aj
jednoduchú mechanickú, manuálnu alebo fyzickú činnosť, ktorú môžu vykonávať aj osoby, ktoré trpia

určitou duševnou poruchou. Navyše pokiaľ žalovaný 1/ v tomto smere súdu predložil rozhodnutie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo č. NO3/OPPNKAPČ/SOC/2020/33066-6 zo dňa 28. 1. 2020,
tak z komplexného posudku č. NO3/OPPNKAPČ/SOC/2020/31859 zo dňa 20. 1. 2020 vyplýva, že neb.
X. Y. v oblasti mobility a orientácie mala zníženú pohybovú a orientačnú schopnosť a bola odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom okrem iného aj z dôvodu „ duševnej poruchy

s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania „ , v
oblasti komunikácie „ má narušenú schopnosť komunikácie v dôsledku poškodenia duševných funkcií
( demencia pri Alzheimerovej chorobe ) „ a v oblasti sebaobsluhy je odkázaná na pomoc pri niektorých
úkonoch sebaobsluhy - nemôže si sama zabezpečiť niektoré úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti
o svoju domácnosť alebo realizovať základné sociálne aktivity. „ Posudkový lekár určil mieru funkčnej

poruchy neb. X. Y. na 70%. Ani z týchto listinných dôkazov, ktoré predložil žalovaný 1/, nemožno
považovať za vyvrátené zistenia znalca, že neb. X. Y. vzhľadom na ochorenie, ktorým v čase uzavretia
darovacej zmluvy trpela, nebola schopná tento právny úkon uskutočniť.

10. Pokiaľ mal žalovaný 1/ výhrady k znaleckému posudku MUDr. Petra Gábriša a tvrdil, že znalec

nevysvetlil,akodospelksvojmuzáveruanevysporiadalsasotázkouosobyneb.X.Y.atiežzvýpoveďou
notárky,ktorádotknutúzmluvuspísala,súdtietovýhradypovažujezanedostatočnekonkrétne-žalovaný
1/ neuviedol, aký konkrétny postup podľa neho znalec porušil/nedodržal pri vypracovaní znaleckého
posudkuačitotoporušenie/nedodržanieobjektívnemohlomaťdopadnavecnúsprávnosťposudku.Súd
je však názoru, že zo znaleckého posudku možno zistiť, akým spôsobom znalec dospel k odpovediam

na položené otázky - vychádzal z údajov zdravotnej dokumentácie neb. X. Y., spisového materiálu a
na zistenia, ktoré z nich získal, následne aplikoval odborné poznatky z odboru psychiatrie a aj svoje
klinické skúsenosti. Žalovaný 1/ nešpecifikoval, akým spôsobom sa mal znalec „ vysporiadať s otázkou
osoby neb. X. Y. „ a prečo by tak mal urobiť, resp. aký by takéto „ vysporiadanie „ malo vplyv na
vecnú správnosť posudku. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdil, že znalec sa nevysporiadal s výpoveďou notárky,

ktorá zmluvu spísala, tak súd aj vzhľadom na predošlú časť odôvodnenia, kde sa zaoberá výsluchom
svedkyne - notárky H.. J. X., nepovažuje túto výhradu žalovaného 1/ za dôvodnú, pretože znalec sa
podľa názoru súdu celkom pochopiteľne zaoberal predovšetkým zisteniami zo zdravotnej dokumentácie
neb. X. Y., ktoré majú odbornú povahu, pretože ich spísali lekári, zatiaľ čo preverovanie spôsobilosti
vykonať dotknutú darovaciu zmluvu neb. X. Y. notárkou H.. J. X. súd vyhodnotil ako povrchné a laické,

vyvolávajúce otázky, či sa vôbec nejaké preverenie aspoň vo forme, ktorú možno od osoby, ktorá nie je
odborníkom na otázky duševného zdravia ľudí očakávať, udialo.11. Súd neuznal ako dôvodný ani argument žalovaného 1/, že znalec neuskutočnil vlastné vyšetrenie
neb. X.Í. Y. - toto vyšetrenie sa nemohlo uskutočniť práve z dôvodu, že X.Q. Y. už nežije a nežila ani v
čase vyhotovenia znaleckého posudku. Žalovaný 1/ však nepreukázal, že by táto skutočnosť spôsobila

nemožnosť vypracovať znalecký posudok alebo jeho vecnú nesprávnosť. Žalovaný 1/ mal výhrady aj k
odbornej stránke posudku, považoval ho za neodborný v tom, že podľa neho odborná literatúra pripúšťa
tzv. lucídne intervaly v prípade Alzheimerovej choroby. Žalovaný 1/ však žiadnu odbornú literatúru, ktorá
by spochybnila tento záver znalca, nepredložil a ani nekonkretizoval. Súd potom výhrady žalovaného
1/ voči znaleckému posudku MUDr. Petra Gábriša vyhodnotil ako nedôvodné a v nadväznosti na to

konštatuje, že žalovanému 1/ sa nepodarilo preukázať svoje argumenty proti žalobe. Súd preto žalobe
vyhovel.

12. Súd zamietol návrh žalovaného 1/ na výsluch znalca MUDr. Petra Gábriša ako oneskorený a
nadbytočný. Znalecký posudok MUDr. Petra Gábriša bol žalovanému 1/ doručený dňa 12. 5. 2023 a
žalovaný 1/ k nemu nedoručil žiadne vyjadrenie. Až dňa 4. 10. 2023 žalovaný 1/ súdu doručil návrh

na výsluch znalca a uviedol, že so záverom znaleckého posudku nesúhlasí. Svoj návrh na výsluch a
nesúhlas so znaleckým posudkom nijako neodôvodnil. Až na pojednávaní dňa 25. 10. 2023 žalovaný
1/ konkretizoval dôvody svojho nesúhlasu ( rozobraté v bodoch 10. a 11. odôvodnenia rozsudku ).
Žalovanému 1/ nič nebránilo, aby svoj nesúhlas so znaleckým posudkom konkretizoval podstatne
skôr, než až na pojednávaní dňa 25. 10. 2023. Súd však vzhľadom aj na dôvody, pre ktoré žalovaný

1/ navrhol výsluch znalca, zamietol tento návrh na vykonanie dôkazu. Výsluch znalca sa vykonáva
predovšetkým vtedy, keď znalec v znaleckom posudku opomenul odpovedať na nejaké otázky a je
potrebné výsluchom fakticky znalecký posudok doplniť, čo ale nie je prípad tohto návrhu žalovaného
1/ na výsluch znalca. Žalovaný 1/ netvrdil, že by znalec na niečo opomenul odpovedať, ale nesúhlasil
so spôsobom vypracovania znaleckého posudku a jeho záverom. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré súd

nepovažoval za dôvodné výhrady žalovaného 1/ k znaleckému posudku, považoval za nadbytočné na
tieto výhrady uskutočniť výsluch znalca.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď ich
náhradu priznal žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná. Keďže žalobkyňa si uplatnila náhradu trov

konania len voči žalovanému 1/ a voči žalovanému 2/ nechcela priznať náhradu trov konania, pretože
ten so žalobou súhlasil, súd žalobkyni priznal náhradu trov konania len voči žalovanému 1/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1C.s.p.).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.