Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Zita Matyóová
Legislation area – Trestné právo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/80/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123010998
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4123010998.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.
AdrianyNémethovejaJUDr.StanislavaLibanta,vtrestnejveciodsúdenéhoA.B.,prepokračovacíprečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, o sťažnosti
odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 06.09.2024, sp. zn. 37T/18/2023 (ďalej len
„napadnuté uznesenie“), na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 10. októbra 2024, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
OkresnýsúdNitra,konajúcisamosudcom(ďalejlen„súdprvéhostupňa“),napadnutýmuznesenímpodľa
§ 52 odsek 1 Trestného zákona vyslovil, že odsúdený A. B. (ďalej len „odsúdený“) sa v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom neosvedčil, a preto trest mu uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/18/2023 z 11.08.2023, právoplatným 11.08.2023 vo výmere
8 (osem) mesiacov vykoná. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s prihliadnutím na § 52
odsek 5 Trestného zákona odsúdeného na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Súd prvého stupňa konštatoval, že verejné zasadnutie vykonal v neprítomnosti odsúdeného, za splnenia
zákonných podmienok. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil zistením, že skúšobná doba s probačným
dohľadom plynie od 12.08.2023, pričom odsúdený sa v krátkej dobe po nadobudnutí právoplatnosti
predmetnej trestnej veci dopustil dňa 03.03.2024 skutku, za ktorý bol trestným rozkazom zo dňa
17.08.2024, právoplatným dňa 17.08.2024 uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ a
písmeno e/ Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Na základe uvedenej skutočnosti konštatoval, že podmienečné odsúdenie s probačným dohľadom
nemalo na odsúdeného žiadny výchovný vplyv a neviedlo k jeho náprave, nakoľko odsúdený naďalej
nerešpektoval všeobecne záväzné právne predpisy a opätovne páchal úmyselnú trestnú činnosť.
Zároveň uviedol, že odsúdený bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť -
majetkovú a proti ľudskej dôstojnosti. Odsúdenému boli ukladané podmienečné tresty, ako aj trest
nepodmienečný. Priestupkovo nebol prejednávaný. Podotkol, že výkon probačného dohľadu bol za
obdobie od 03.03.2024 do 03.09.2024 prerušený a preto sa k splneniu súdom uložených povinností
probačný a mediačný úradník nemohol vyjadriť. Konštatoval, že podmienečné odsúdenie
s probačným dohľadom nemalo na odsúdeného dostatočný výchovný vplyv a neviedlo k
požadovanej náprave, pretože odsúdený naďalej nerešpektoval všeobecne záväzné právne predpisy
a opakovane protiprávne konal, za čo bol právoplatne odsúdený a takýmto správaním v rozpore s
pravidlami určenými zákonodarnou mocou nesplnil zákonné kritéria ustanovenia § 52 odsek 1 Trestného
zákona a porušil podmienky skúšobnej doby. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní rozhodol,
že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil a nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere osem
mesiacov vykoná. Poznamenal, že v prejednávanom prípade nevzhliadol také výnimočné okolnosti,ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o predĺžení skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným
dohľadom s ohľadom na trestnú minulosť odsúdeného a na charakter trestných činov spáchaných v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Súd prvého stupňa zaradil odsúdeného na výkon
trestu podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Proti napadnutému uzneseniu podal sťažnosť v zákonnej lehote odsúdený s odôvodnením, že je
momentálne ambulantne liečený v psychiatrickej ambulancii a jeho psychický stav nie je dobrý, rád
by sa podrobil ústavnému liečeniu v špecializovanej psychiatrickej nemocnici a následne by si svoj
trest odpracoval verejno-prospešnými prácami. Trest odňatia slobody by na jeho aktuálny psychický
stav nebol prospešný. Uviedol, že svoje konanie ľutuje a je presvedčený, že sa viac takého konania
nedopustí.
Krajský súd v Nitre (ďalej len ,,nadriadený súd“), ktorému súd prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie
25.09.2024, pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/
Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ
podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že jasné a úplné skutkové zistenia
a zrozumiteľné právne úvahy súdu prvého stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého
uznesenia a ktorého obsahom je záver, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
s probačným dohľadom v prejednávanej veci neosvedčil a preto uložený trest odňatia slobody vykoná,
sú jednak zákonu zodpovedajúce a jednak opodstatnené.
Aj nadriadený súd mal totiž za bez akýchkoľvek pochybností za zákonu zodpovedajúci a na verejnom
zasadnutí súdu prvého stupňa zisteným skutočnostiam opodstatnený záver o tom, že odsúdený sa
z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia (s ktorými sa nadriadený súd stotožňuje
a na ktoré, ako na úplné a správne, preto iba poukazuje) v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
s probačným dohľadom neosvedčil, keďže sa v skúšobnej dobe s probačným dohľadom, ktorá mu
plynula od 12.08.2023 dopustil dňa 03.03.2024 ďalšej úmyselnej trestnej činnosti a to skutku právne
kvalifikovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/
s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ a písmeno e/ Trestného zákona, pričom trestným rozkazom
Okresného súdu Nitra sp. zn. 37T/18/2023 zo dňa 18.07.2024, právoplatným dňa 18.07.2024 mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonával do 03.09.2024.
V posudzovanom prípade bol odsúdený uznaný vinným pre pokračovací prečin poškodzovania cudzej
vecipodľa§245odsek1,odsek2písmenoa/Trestnéhozákona,výškaspôsobenejškodypredstavovala
sumu 4 036,48 eur (od 06.08.2024 definované ako škoda malá) a nadriadený súd nad rámec dôvodov
súdu prvého stupňa konštatuje, že nezistil, že by vzhľadom na novelu Trestného zákona účinnú od
06.08.2024 došlo k zániku trestnosti činu odsúdeného a nie je daný zákonný dôvod na postup podľa §
438k odsek 7 Trestného zákona.
Pri skúmaní, či sa podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe s probačným dohľadom osvedčil, je
úlohou súdu zistiť, či počas tejto doby viedol riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu
a súdom uložené obmedzenia a povinnosti, pričom jedným zo základných znakov vedenia riadneho
života je dodržiavanie právneho poriadku. Ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe s probačným
dohľadom závažným spôsobom poruší právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin alebo
priestupok, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ
a že podmienečne odložený trest treba vykonať. O nevedení riadneho života odsúdeným počas súdom
určenej skúšobnej doby s probačným dohľadom a porušení jej podmienok svedčí už skutočnosť, že sa
dopustil vyššie konkretizovanej úmyselnej trestnej činnosti.
Vo vzťahu k sťažnostným námietkam odsúdeného je potrebné uviesť, že vysloveniu právnemu záveru,
že sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom neosvedčil
a preto uložený trest odňatia slobody vykoná, nebráni ním uvádzaný psychický stav ani ambulantné
psychiatrické liečenie, keďže adekvátna lekárska starostlivosť, vrátane psychiatrickej, mu môže byťposkytnutá aj v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody. Čo sa týka ním navrhnutých verejno-
prospešných prác, túto argumentáciu považoval nadriadený súd za nerelevantnú, pretože predmetom
postupu súdu prvého stupňa nebolo ukladanie trestu odsúdenému, ale presne Trestným zákonom
upravený postup po zistení dôvodov na premenu podmienečného trestu na trest nepodmienečný
a ustanovenie § 52 Trestného zákona neumožňuje premenu podmienečného trestu na trest povinnej
práce.
Nadriadený súd nezistil procesné pochybenie súdu prvého stupňa ani pri vyhodnotení žiadosti
odsúdeného o ustanovenie obhajcu, ktorá bola doručená po verejnom zasadnutí súdu prvého stupňa,
vykonanom v neprítomnosti odsúdeného, keďže neboli dané dôvody nutnej obhajoby podľa § 38
odsek 1 Trestného poriadku ani dôvody na postup podľa § 40 odsek 2 Trestného poriadku. Osobitne
zdôrazňuje nadriadený súd závery znaleckého posudku č. 43/2023 MUDr. Višňovského (ľahká
duševná zaostalosť odsúdeného), z ktorých nevyplýva pochybnosť, že odsúdený je spôsobilý náležite
sa obhajovať.
Z uvedených dôvodov bolo preto potrebné podľa § 52 odsek 1 Trestného zákona u odsúdeného nariadiť
nepodmienečný trest odňatia slobody a súčasne podľa § 52 odsek 5 Trestného zákona rozhodnúť aj o
spôsobe výkonu trestu, a to správne zaradením odsúdeného na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písmeno
b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, mu
uloženého za úmyselný trestný čin.
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán sťažnosť zamietne, ak nie je
dôvodná.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia a právne úvahy, nadriadený súd nezistiac žiadny dôvod
na zrušenie napadnutého uznesenia a na iné rozhodnutie v prospech odsúdeného, jeho sťažnosť
podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol, pretože nie je dôvodná.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny
opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.