Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 4, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100363
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100363.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michaely Kútikovej,
v právnej veci žalobcu: #APAGE SATANAS, so sídlom Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové
Mesto, IČO: 51 428 148, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12,
810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
KT/9418/2024 zo dňa 02. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. a) a b) SSP z a m i e t a.

II. Súd návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP z a m i e t a.

III. Súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 15.03.2024 doručil žalobca (ďalej aj „žiadateľ“) Centru právnej pomoci, kancelária Žilina (ďalej

len „prvostupňový orgán“) žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci „dovolania proti
rozsudku Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 11 C/2/2021 zo dňa 24.03.2022“ v konaní o abstraktnej
kontrole v spotrebiteľských veciach, v ktorom žalobca ako občianske združenie žaluje SMER-sociálna
demokracia, Súmračná 3263/25, 821 02 Bratislava, IČO: 31 801 242 (ďalej len „žiadosť“).

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. KaZA-/29918/8336/202432843/2024 zo dňa 25.03.2024
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu“), ktorým podľa ust. §
30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“) konanie zastavil, pretože s poukazom na ust. § 1 v spojení s § 3 ods. 2 zákona č.
327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších

predpisov (ďalej aj len „zákon č. 327/2005 Z. z.“ alebo „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) Centrum
právnej pomoci nie je oprávnené poskytovať právnu pomoc právnickým osobám, ale len fyzickým
osobám, nachádzajúcim sa v materiálnej núdzi. Vzhľadom na uvedené nemá Centrum právnej pomociosobnú pôsobnosť na poskytnutie právnej pomoci žiadateľovi ako právnickej osobe a ani nemôže
predmetnú vec postúpiť inému príslušnému správnemu orgánu na rozhodnutie o žiadosti žiadateľa.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

3. Na základe odvolania žalobcu Centrum právnej pomoci, Bratislava (ďalej len „žalovaný“ alebo
„Centrum“)rozhodnutímč.KT/9418/2024,ČRZ:48866zodňa02.mája2024zamietolodvolaniežalobcu
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Konštatoval, že žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci

a ustanovenie advokáta pre už riadne a včas v zákonnej lehote podané dovolanie v dovolacom konaní
pred Najvyšším súdom SR v právnej veci žaloby o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach. Podľa
žalovaného prvostupňový orgán postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, najmä zákonom
o právnej pomoci, Správnym poriadkom a ústavným zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej
republiky(ďalej len „Ústava SR“), keď pri rozhodovaní o žiadosti žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci
žiadateľovi ako právnickej osobe, ktoré v zmysle § 1 v spojení s § 3 ods. 2 zákona o právnej pomoci

nepatrí do pôsobnosti Centra právnej pomoci, postupoval v súlade s ust. § 30 ods. 1 písm. e) Správneho
poriadku a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Prvostupňové rozhodnutie je preto správne a zákonné.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca v podanej správnej žalobe uviedol, že obe napadnuté rozhodnutia tvoria celok a sú postihnuté
vadou, pretože a) boli vydané na základe materiálne neúčinného a protiústavného právneho predpisu, c)
vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánu verejne správy bolo nedostačujúce pre riadne
posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základe napadnutého rozhodnutia

alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej neúplným zistením skutkového stavu a
svojvoľným konštatovaním neexistujúceho skutkového stavu. Žalobca mal za to, že prvostupňovým
rozhodnutím a rozhodnutím žalovaného došlo k neoprávnenému a diskriminačnému neposkytnutiu

právnej pomoci žalobcovi ako právnickej osobe z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci
a že predmetné rozhodnutia sú nepreskúmateľné, pretože neaplikovali priamo ústavu a extrémne
formalisticky sa viazali na zákon č. 327/2005 Z. z., ktorý je podľa žalobcu protiústavný a sporný,
pretože poskytuje právnu pomoc len fyzickým osobám. Ide o porušenie, nerešpektovanie a obchádzanie
Ústavy SR, Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta EÚ“) v neprospech žalobcu,

pričom logicky a presvedčivo nevysvetlili podstatu sporu, ktorá z povahy veci vyplynula. Žalobca preto
navrhol rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec im vrátiť na nové konanie
a rozhodnutie.

5. Žalobca tiež v žalobe navrhol, aby správny súd postupom podľa § 100 ods. 1 písm. a) a b) zákona

č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) podať na
Ústavný súd Slovenskej republiky abrogačný návrh a zrušiť celý diskriminačný zákon č. 327/2005
Z. z. alebo derogačný návrh a zrušiť obligatórne právne zastupovanie v konaní pred všeobecným
a správnym súdom a zabezpečiť tak reálny nediskrimančný prístup k súdom aj právnickým osobám
v Slovenskej republike. Tiež navrhol postupom podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP, resp. v zmysle čl.

267 ZFEÚ podať Súdnemu dvoru EÚ návrh na vyriešenie prejudiciálnej otázky „či vnútroštátne právo
odporujealeboobchádzarelevantnéprávoEÚvtomzmysle,žeštátavnútroštátneprávonezabezpečuje
nediskriminačný prístup k právnickým osobám k právnej pomoci a k reálnemu prístupu k súdu a súdnej
ochrane v SR, či celý diskriminačný zákon č. 327/2005 Z. z. iba pre fyz. osoby v materiálnej núdzi
odporuje alebo obchádza najmä ust. čl. 7, 17, 20, 21, 41, 47, 53 a 54 Charta základných práv Európskej

únie – Charty EÚ v neprospech právnických osôb?“.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že Centrum ako štátna rozpočtová organizácia zriadená

zákonom č. 327/2005 Z. z. postupovalo v súlade s ust. § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku, ako aj
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, teda zákon č. 327/2005 Z. z.
Poukázal na účel zákona č. 327/2005 Z. z. podľa § 1 tohto zákona a na dôvodovú správu k ustanoveniam§ l a 2 zákona č. 327/2005 Z. z., z ktorého vyplýva, že účelom zákona je vytvoriť komplexný systém
poskytovania právnej pomoci určitému okruhu osôb v určitom vopred vymedzenom okruhu vecí, pričom
ide o fyzické osoby, ktoré si v dôsledku svojej finančnej a majetkovej situácie nemôžu dovoliť právne

služby komerčného charakteru na riadne Ústavou SR garantované uplatnenie alebo ochranu svojich
práv. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. a na § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku, ktoré
správnemu orgánu explicitne ukladá povinnosť zastaviť konanie v prípade naplnenia predpokladov v
ňom uvedených a neumožňuje mu rozhodnúť inak. Preto zastavil správne konanie bez postúpenia
veci inému orgánu, keďže takého iného orgánu niet. Prvostupňový orgán preto podľa žalovaného pri

rozhodovaní o žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci právnickej osobe, ktoré v zmysle § l
v spojení s § 3 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. nepatrí do pôsobnosti Centra, postupoval v súlade
s ust. § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku, ako aj čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Podľa žalovaného,
domnienkažalobcu,žezákonč.327/2005Z.z.jediskriminačnýaprotiústavnýazasahujedonezávislosti
a nestrannosti súdov, neumožňuje žalovanému rozšíriť svoju pôsobnosť, ktorá je daná zákonom. Na
záver konštatoval, že žalovaný mal zákonom danú pôsobnosť poskytovať právnu pomoc právnickým

osobám v období od 01.01.2010 do 31.12.2011, a to na základe § 3 ods. 4 v spojení s § 5a zákona
č. 327/2005 Z. z., ktorý umožňoval poskytovať právnu pomoc združeniam na ochranu spotrebiteľa vo
veciach ochrany spotrebiteľa

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe (replika)

7. V replike žalobca uviedol, že trvá na podanej správnej žalobe v celom rozsahu. Zdôraznil, že
žalovaný aj prvostupňový orgán sa nijako nevysporiadali s ústavou a ústavnými princípmi, len formálne
jednoducho odkazujú na znenie zákona a nepozerajú právne na vec z pohľadu žalobcu a ústavy alebo
práva EÚ ako práva vyššieho, preto považoval obe rozhodnutia za nepreskúmateľné a nedostatočné.

Dôvodil, že je neprípustné a protiústavné, ak štát ex lege požaduje obligatórne právne zastúpenie
žalobcu pred súdom a zároveň diskriminačne odmieta poskytovať právnu pomoc právnickým osobám
v materiálnej alebo inej dočasnej alebo trvalej núdzi, ktoré majú de facto i de iure zrušené právo na
právnupomoc.Pokiaľštátnemáfinancienaposkytovanieprávnejpomociprevšetkyosobypodľaústavy,
riešením je podľa žalobcu zrušenie obligatórneho právneho zastúpenia a nie faktické zrušenie práva na

súd právnickým osobám ako je aj žalobca. Žiadal o vyvolanie sporu v danej veci v zmysle jeho návrhov
podľa § 100 ods. 1 SSP. Nesprávny je podľa neho aj právny názor a postup správnych orgánov oboch
stupňov, ak sa domnievali, že nemajú oprávnenie na poskytnutie právnej pomoci právnickým osobám,
ale toto oprávnenie má podľa neho súd, preto mali žalobcovu žiadosť odstúpiť súdu do relevantného
konania. Žalobca trval na tom, že procesným neodstúpením a meritórnym nerozhodnutím o žiadosti

žalobcu mu bolo v rozpore s § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku i s ústavou a právom EÚ
zrušené reálne a účinné právo žalobcu na právnu pomoc, tým aj právo na prístup k dovolaciemu súdu
Najvyššieho súdu SR a ústavnému súdu SR (pre obligatórne právne zastúpenie advokátom) v rozpore
s platným účinným právom najvyššieho stupňa.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

8. V duplike žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán svoje rozhodnutie oprel o ust. § 30 ods. 1 písm.
e) Správneho poriadku, ktoré správnemu orgánu explicitne ukladá povinnosť zastaviť konanie v prípade
naplnenia predpokladov v ňom uvedených a neumožňuje mu rozhodnúť inak. Preto zastavil správne

konanie bez postúpenia veci inému orgánu, keďže takého iného orgánu niet. Tvrdenie žalobcu, že
postup a aj právny názor správneho orgánu oboch stupňov je nesprávny, a ak sa domnievali, že nemajú
oprávnenie, teda nie sú na konanie vecne príslušní, mali jeho vec postúpiť súdu, nemá oporu v zákone č.
327/2005 Z. z. a ani v Správnom poriadku, ktorý umožňuje postúpiť vec v prípade, ak správny orgán nie
je na konanie vecne príslušný, iba inému správnemu orgánu, teda nie súdu. Tak ako už bolo uvedené,

Centrum pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci právnickej osobe, postupoval
v súlade s ust. § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku, ako aj čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
z ktorého vyplýva, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon, teda zákon č. 327/2005 Z. z. V ostatnom žalovaný plne zotrval na
svojom vyjadrení k žalobe, a tiež na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a v prvostupňovom

rozhodnutí.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov9. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane konania,
ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd vec

prejednalvsúlades§107ods.2SSPbeznariadeniapojednávania,pretožežalobcavžalobeuviedol,že
nariadenie pojednávania nežiada a žalovaný súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
Nariadenie pojednávania nebolo potrebné ani z iných dôvodov podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie
o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho správneho súdu dňa
21.11.2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.12.2024 (§ 137 ods. 3 SSP).

10. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 134 ods. 1 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

14. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP; v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len

"žalobné body").

15. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

16. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z.; Účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej
pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré
v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu
svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, 1f) v azylových veciach, v konaní
o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní

o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, 1) oznamovateľom kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti 1aaa) (ďalej len "protispoločenská činnosť") alebo osobe, voči ktorej
bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, 1aab) a prispieť k
predchádzaniu vzniku právnych sporov.

17. Podľa § 2 zákona č. 327/2005 Z. z.; Tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej
pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a
inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci.

18. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.; Za podmienok ustanovených týmto zákonom sa právna

pomoc vo vnútroštátnych sporoch poskytuje všetkým fyzickým osobám; v cezhraničných sporoch iba
fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko alebo obvyklý pobyt na území členského štátu. V azylových
veciach sa právna pomoc podľa tohto zákona poskytuje fyzickým osobám, ktorým vzniklo právo na
poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci podľa § 24a. V konaní o administratívnom vyhostení, v konaní
o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa

právna pomoc poskytuje fyzickým osobám za podmienok ustanovených v § 24c.

19. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.; Na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a
o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.20. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku; Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických

osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

21. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku; Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,

má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

22.Podľa§3ods.5Správnehoporiadku;Rozhodnutiesprávnychorgánovmusívychádzaťzospoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

23. Podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku; Správny orgán konanie zastaví ak zistí, že nie je
príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

24. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

25. Podľa § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku; rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania

vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre
ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny
orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

26. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku; správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k

spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

27. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie Centra, ktorým potvrdil prvostupňové
rozhodnutie o zastavení konania o žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci žalobcovi ako
právnickej osobe z dôvodu, že na konanie o poskytnutí právnej pomoci právnickej osobe nie je príslušný,

keďže zákon o právnej pomoci upravuje poskytnutie právnej pomoci len fyzickým osobám a vec nebolo
možnépostúpiťinémusprávnemuorgánu.Žalobcapovažovaltakýtopostupzadiskriminačnýavrozpore
s Ústavou SR a Chartou EÚ.

28. Správny súd konštatuje, že jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných

zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej
žaloby posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil
vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané

náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu
správneho orgánu predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd
vychádza zoskutkovéhostavu,ktorýtubolvčasevyhláseniaalebovydaniarozhodnutiaorgánuverejnej
správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie

zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1
SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnostistanovené zákonom (napr. R 60/2000). Súdny prieskum v predmetnej veci nie je absolútny, ale je
limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi tvrdenej nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote na podanie správnej žaloby. Na neskôr

uplatnené žalobné body napr. v replike, resp. prednesené na pojednávaní správny súd neprihliada.

29. Žalobca sa v predmetnej správnej žalobe odvoláva na prílišný formalizmus Centra pri aplikácii práva
vyplývajúceho zo zákona o právnej pomoci. Správny súd konštatuje, že pri výklade právnych noriem
súdy (a rovnako správne orgány) nie sú absolútne viazané doslovným znením zákona, ale môžu sa od

neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z
ústavnoprávnych princípov. Podstatným pri výklade a aplikácii právnych predpisov je teda nielen slovné
znenie ustanovení určitej právnej normy, ale treba prihliadať aj na ich účel a zmysel. V súvislosti s tým
je potrebné poukázať na ust. § 1 zákona č. 327/2005 Z. z., ktorý jednoznačne uvádza, že účelom
tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu

využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv v tam uvedených konaniach a
prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. Teda zákon o právnej pomoci sám uvádza, čo je jeho
účelom, a tým je poskytovanie právnej pomoci fyzickým osobám. Centrum teda neposkytuje právnu
pomoc právnickým osobám, čo vyplýva aj zo znenia § 3 ods. 2 tohto zákona, keď sa v ňom uvádza, že
„Za podmienok ustanovených týmto zákonom sa právna pomoc vo vnútroštátnych sporoch poskytuje

všetkým fyzickým osobám;...“ (viď aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/11/2023 zo
dňa 28.05.2024, ods. 22). Tiež je nutné poukázať na dôvodovú správu k ustanoveniam § 1 a 2 zákona
o právnej pomoci, v ktorej sa uvádza, že účelom zákona o právnej pomoci je vytvoriť komplexný systém
poskytovania právnej pomoci určitému okruhu osôb v určitom vopred vymedzenom okruhu vecí, pričom
ide o fyzické osoby, ktoré si v dôsledku svojej finančnej a majetkovej situácie nemôžu dovoliť právne

služby komerčného charakteru na riadne Ústavou SR garantované uplatnenie alebo ochranu svojich
práv. Na základe uvedených skutočností je nutné dospieť k záveru, že zákon č. 327/2005 Z. z. bol
vytvorený za účelom vytvorenia komplexného systému poskytovania právnej pomoci fyzickým osobám,
ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a
ochranusvojichpráv.Centrumtaksprávnespoukazomnaust.§1vspojenís§3ods.2zákonaoprávnej

pomoci dospelo k záveru, že nemá osobnú pôsobnosť na poskytnutie právnej pomoci právnickým
osobám, a teda ani žalobcovi (občianskemu združeniu) ako právnickej osobe, na základe jeho žiadosti
o poskytnutie právnej pomoci.

30.ŽalobcanesúhlasilanispostupomCentra,ktorýkonanieojehožiadostioposkytnutieprávnejpomoci

zastavil v zmysle § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku bez toho, aby postúpil vec na rozhodnutie
súdu. Správny súd poukazuje na ust. § 20 Správneho poriadku, v zmysle ktorého, ak správny orgán nie
je príslušný na rozhodnutie, je povinný podanie bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu.
Z uvedeného vyplýva, že Centrum ako správny orgán môže v zmysle Správneho poriadku postúpiť vec,
ktorá nepatrí do jeho právomoci, len správnemu orgánu, do ktorého právomoci predmetná vec patrí,

avšak nie súdu ako to žiadal žalobca, keďže súd nie je správnym orgánom (definícia správnych orgánov
sa nachádza v ust. § 1 ods. 2 Správneho poriadku). Keďže Centrum ako vecne nepríslušný orgán na
rozhodnutie o žiadosti právnickej osoby na poskytnutie právnej pomoci zistilo, že neexistuje správny
orgán, ktorý by bol príslušný na rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci právnickej osobe, v zmysle §
30 ods. 1 pís. e) Správneho poriadku zastavilo konanie bez postúpenia veci inému správnemu orgánu.

Uvedené ustanovenie Správneho poriadku totiž explicitne ukladá povinnosť zastaviť konanie v takomto
prípade.

31. Pokiaľ žalobca s poukazom na Ústavu SR, ktorá garantuje každému, teda aj právnickej osobe,
právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, namietal, že mu ako žiadateľovi o právnu pomoc bolo

toto právo odopreté, správny súd zdôrazňuje, že poskytnúť právnu pomoc je možné len za podmienok
ustanovených zákonom, ktorým je zákon č. 327/2005 Z. z.. Centrum preto správne poukázalo na
jednotlivé ustanovenia zákona o právnej pomoci, z ktorých jednoznačne vyplýva účel zákona, predmet
úpravy a podmienky na poskytnutie právnej pomoci, z ktorých je zrejmé, že oprávnenou osobou v zmysle
tohto zákona je fyzická osoba. Centrum postupovalo v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, z ktorého vyplýva,

že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon, v tomto prípade zákon č. 327/2005 Z. z..32. Správny súd preskúmaním veci nezistil také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo dôjsť
k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia, keď žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Rozhodnutie môže byť nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Správny

súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia dospel
k záveru, že tieto rozhodnutia spĺňajú všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle § 46 a § 47 Správneho
poriadku, sú riadne odôvodnené a sú v nich zrozumiteľným spôsobom vysvetlené dôvody, na základe
ktorých dospeli k záveru, že Centrum nie je príslušné rozhodovať o žiadosti žalobcu na priznanie
právnej pomoci, keďže sa jedná o právnickú osobu a zákon o právnej pomoci upravuje poskytovanie

právnej pomoci fyzickým osobám. Skutočný stav veci bol dostatočne zistený, pričom tak prvostupňové
rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného obsahujú dostatočné odôvodnenie, prečo správne orgány
rozhodli tam uvedeným spôsobom, z akých zákonných ustanovení vychádzali a na základe akých
podkladov rozhodli.

33. Správny súd tiež zdôrazňuje, že pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie

vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich
tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového
orgánu a žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci orgánmi verejnej správy
nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého

rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na
ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje
jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou
napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný (resp. prvostupňový orgán)
mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol

spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru,
resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba

zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom
rozhodnutí.

34. Žalobca tiež v žalobe navrhol, aby správny súd postupom podľa § 100 ods. 1 písm. a) a b) SSP
podal na Ústavný súd Slovenskej republiky abrogačný návrh na zrušenie celého zákona č. 327/2005 Z.

z. alebo derogačný návrh na zrušenie obligatórneho právneho zastupovania v konaní pred všeobecným
a správnym súdom. Správny súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody tohto rozhodnutia
nevzhliadol dôvodnosť takéhoto návrhu, keďže v danej veci rozhodnutie správneho súdu nezávisí od
otázky, ktorú by nebol v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako tak správny súd nevzhliadol dôvod na
začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou SR.

35. Žalobca navrhol správnemu súdu aj postupom podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP, resp. v zmysle čl.
267 ZFEÚ, podať Súdnemu dvoru EÚ návrh na vyriešenie prejudiciálnej otázky v znení: „Či vnútroštátne
právo odporuje alebo obchádza relevantné právo EÚ v tom zmysle, že štát a vnútroštátne právo
nezabezpečuje nediskriminačný prístup k právnickým osobám k právnej pomoci a k reálnemu prístupu

k súdu a súdnej ochrane v SR, či celý diskriminačný zákon č. 327/2005 Z. z. iba pre fyz. osoby
v materiálnej núdzi odporuje alebo obchádza najmä ust. čl. 7, 17, 20, 21, 41, 47, 53 a 54 Charta
základnýchprávEurópskejúnie–ChartyEÚvneprospechprávnickýchosôb?“.Správnysúdnevzhliadol
dôvodnosť takéhoto návrhu, nakoľko položenie uvedenej prejudiciálnej otázky nepovažuje za potrebné
pre rozhodnutie v tejto veci. Takáto povinnosť iniciovať konanie pred Súdnym dvorom EÚ správnemu

súdu nevyplýva ani z čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, keďže nie je konečným súdom. Správny súd
pritom poukazuje aj na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, z ktorých vyplýva, že začatie prejudiciálneho
konania závisí výlučne od toho, ako vnútroštátny súd posúdi relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu
(napr. rozsudok zo 06.12.2008, Cartesio, C 210/06). Preto správny súd návrhy žalobcu na prerušenie
konania zamietol (§ 100 ods. 1 písm. a), b) a c) SSP a contrario), postupujúc podľa § 162 ods. 3 CSP

v spojení s § 25 SSP.

36. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
prvostupňového orgánu, i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, z dôvodov nezákonnosti uplatnenýchžalobcom v podanej správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, dospel k záveru, že
žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo
vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca v konaní nemal úspech,
preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovaný síce v konaní
úspešnýbol,avšakmápostavenieorgánuverejnejsprávy,pričomsprávnysúdnezistilžiadnevýnimočné
dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie

eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).

38. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.