Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/166/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200594
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200594.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu

JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Zuzany Berežnej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových
samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova č. 1667/14, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne
zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska č. 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti
žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského č. 52, 041 26
Košice, za účasti ďalšieho účastníka: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E., v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/025376-002 zo dňa 04. 06.
2020, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KE-
OOP3-2020/025376-002 zo dňa 04.06.2020 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Trebišov, odbor
starostlivosti o životné prostredie č. OU-TV-OSZP-2020/002761-009 zo dňa 18.03.2020 a vec v r a c i
a Okresnému úradu Trebišov, odboru starostlivosti o životné prostredie na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania, nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Podaním zo dňa 20.01.2020 požiadal ďalší účastník o vydanie súhlasu na výrub drevín v počte
100 ks v druhovej skladbe agát, osika, vŕba a 5 000 m2 krovitých porastov, rastúcich na parcele
registra E č. 2237, 2238, 2248 v katastrálnom území E.. Vlastníkom uvedených parciel je v podielovom
spoluvlastníctve žiadateľ a jeho deti, ktoré s výrubom súhlasili. Svoju žiadosť odôvodnil potrebou

uvedenia pozemku do pôvodného stavu trvalý trávny porast a jeho následným využívaním na pasenie
dobytka a výrobu senáže.

2. Informácia o začatí správneho konania bola zverejnená dňa 11.2.2020.

3. Dňa 20.2.2020 sa uskutočnilo ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním nariadené
Okresným úradom Trebišov, odbor starostlivosti o životné prostredie. V žiadosti uvedený počet drevín

bol upresnený na 30 ks drevín a 5 000 m2 krovitých porastov, 70 ks stromov uvedených v žiadosti sú
dreviny s obvodom kmeňa do 40 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou, na ktorých výrub sa súhlas
nevyžaduje, 30 ks drevín s obvodom kmeňa nad 40 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou, z toho
8 ks agát biely, 16 ks topoľ osika, 6 ks vŕba rakytová.4. Dňa 2.3.2020 prvostupňový správny orgán oboznámil účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia
a dal im možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie.

5. Rozhodnutím č. OU-TV-OSZP-2020/002761-009 zo dňa 18.3.2020 prvostupňový správny orgán
rozhodol o vydaní súhlasu na výrub 30 ks drevín s obvodom kmeňa nad 40 cm, meraným vo výške
130 cm nad zemou, z toho 8 ks agát biely, 16 ks topoľ osika, 6 ks vŕba rakytová a 5 000 m2 krovitých
porastov, rastúcich uprostred parcely registra „E“ č. 2248 v katastrálnom území E.. Zároveň podľa §

82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej v texte ako „Zákon o ochrane
prírody“) určil bližšie podmienky vykonania výrubu zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny (okrem
iného uskutočniť výrub po nadobudnutí právoplatnosti vydaného súhlasu v mimovegetačnom období od
01.10. do 31.03. v termíne do 31.12.2022 a podľa § 48 ods. 1 Zákona o ochrane prírody uložil ďalšiemu
účastníkovi povinnosť v termíne do 31.12.2022 uskutočniť náhradnú výsadbu 90 ks drevín druh dub,
buk a borovica po obvode parcely registra „E“ č. 2248 v katastrálnom území E.. Voči rozhodnutiu podal

žalobca odvolanie.

6. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP3-2020/025376-002 zo dňa 04.06.2020 odvolanie zamietol
a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.

II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
7. Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že uplatnenie spoločenskej hodnoty dreviny
pri rozhodovaní a náhradnej výsadbe upravuje § 48 ods. 1 Zákona o ochrane prírody, z ktorého prvej
vety je zrejmé, že orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť,

aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady
žiadateľa. Uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. V takomto prípade je určovanie
spoločenskej hodnoty dreviny samoúčelné a nemá zmysel, pretože negatívne dôsledky výrubu sú
eliminované náhradnou výsadbou, o ktorej rozsahu rozhodne orgán štátnej správy ochrany prírody a
krajiny na základe výsledku správneho konania. Pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe sa spoločenská

hodnota dreviny uplatňuje v dvoch prípadoch. Podľa ustanovenia tretej vety § 48 ods. 1 Zákona o
ochrane prírody, v prípade, ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, vtedy orgán ochrany prírody uloží
finančnúnáhradudovýškyspoločenskejhodnotydreviny.Druhýprípaduplatneniaspoločenskejhodnoty
dreviny je špecifikovaný v ustanovení štvrtej vety § 48 ods. 1 Zákona o ochrane prírody, podľa ktorého
orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez

súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny.

8. Žalovaný sa stotožnil so stanoviskom prvostupňového orgánu, že výrub drevín z dôvodu uvedenia
pozemku do pôvodného stavu nie je v dotknutom území zakázaný, ak sú dodržané všetky podmienky
uvedené v rozhodnutí. Zo spisového materiálu je zrejmé, že pri rozhodovaní o súhlase na výrub drevín

vychádzal z predloženej žiadosti, z výsledkov miestnej ohliadky zo dňa 20.02.2020 a zo stanoviska
odbornej organizácie ŠOP-SCHKO Latorica zo dňa 24.2.2020.

9. K požiadavke, aby žalovaný v rozhodnutí o odvolaní uviedol jeho odvolanie a spôsob, akým ho
zohľadnil v rozhodnutí o odvolaní, žalovaný uviedol, že z predchádzajúceho aj nasledujúceho textu je

zrejmé, že v odôvodnení rozhodnutia je v súlade s § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) (ďalej v texte ako „Správny poriadok“) uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na
jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov, na základe ktorých v odvolacom konaní rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami žalobcu ako odvolateľa. Žalovaný neakceptoval požiadavku žalobcu, aby podľa § 33 ods. 2

Správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia o odvolaní oboznamoval odvolateľa s jeho podkladmi a
umožnil mu tak vyjadriť sa k týmto podkladom. V odvolaní neuviedol žalobca žiadne nové skutočnosti
a nepredložil prvostupňovému ani odvolaciemu orgánu žiadne nové dôkazy. Žalovaný nepovažoval
za potrebné dokazovanie v rámci odvolacieho konania doplniť a preto neexistuje dôvod opakovane
dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho

poriadku.

10. Preskúmaním spisového materiálu aj samotného napadnutého rozhodnutia nezistil žalovaný žiadne
pochybenie prvostupňového orgánu. Bol preukázaný zákonný dôvod na vydanie súhlasu na výrubdrevín. Na miestnom šetrení dňa 20.02.2020 bolo potvrdené, že záujmová oblasť je územím s prvým
stupňom ochrany podľa Zákona o ochrane prírody, na ktorom sa nenachádza žiadne maloplošné ani
veľkoplošné chránené územie z národnej sústavy osobitne chránených častí prírody a nie je súčasťou

siete území európskeho významu. V dotknutom území nie sú biotopy európskeho a ani národného
významu a nebol v ňom zaznamenaný žiadny rastlinný druh európskeho ani národného významu.
Navrhovaný výrub drevín je opodstatnený, je pritom oprávnene zohľadnená skutočnosť, že ide o parcelu
vedenú ako trvalý trávny porast, dlhodobo nevyužívanú a zanedbanú, okolité parcely sú rovnako
využívané na pasenie dobytka a sú ohradené elektrickým ohradníkom. Je zákonným právom, ale

aj povinnosťou žiadateľky ako vlastníčky pozemku využívať svoj pozemok na rovnaký účel (pasenie
dobytka a výroba senáže). Prvostupňový orgán dostatočne posúdil ekologické a estetické funkcie drevín
a dospel k záveru, že posudzované dreviny nepredstavujú taký ekologický potenciál, aby ich odstránenie
viedlo k nenávratnému poškodeniu ekologickej stability danej plochy, ktorú by nenahradila ani stanovená
náhradná výsadba drevín. Podľa žalovaného je napadnuté rozhodnutie vydané v súlade s platnými
právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti.

III.
Správna žaloba

11. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 04. 08. 2020, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa

11. 08. 2020, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý ako príslušný odvolací
orgán rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že podľa ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie
zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu potvrdil.

12. Podľa žalovaného je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo

nedostatokdôvodov,skutkovýstav,ktorývzalorgánverejnejsprávyzazákladnapadnutéhorozhodnutia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej

13. V rámci námietky nedostatočného zdôvodnenia rozhodnutia žalobca uviedol, že prvostupňový ani
druhostupňový orgán pri rozhodovaní nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu, keďže si nezaobstaral
všetky podklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci a spoľahlivé určenie spoločenskej
hodnoty drevín, o ktorých výrub sa jedná. Ide najmä o tie podklady, ktoré žalobca požadoval hneď
na začiatku konania, a to sú najmä analýza súčasného výskytu a stavu drevín; zhodnotenie ich

ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrno-historického významu, dendrologický, prípadne
iný fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, resp. či sa účel výrubu nedá dosiahnuť
starostlivosťou a údržbou o predmetné dreviny. Žalobca taktiež požiadal o objektívne vyčíslenie
spoločenskej hodnoty predmetných drevín. Prvostupňový orgán podľa žalobcu nedostatočne preukázal
vhodnosť a adekvátnosť určenia náhradnej výsadby voči povolenému výrobu, žalovaný len konštatoval,

že prvostupňovom rozhodnutí nezistil žiadne pochybenie správneho orgánu a že vychádza zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu. Pritom neuvedením minimálneho počtu stromov náhradnej výsadby v
rozhodnutí nebola náhradná výsadba stanovená v dostatočnej miere, resp. to, či bola alebo nebola
stanovená v dostatočnej miere je nepreskúmateľné. V kombinácii absencie výpočtu spoločenskej
hodnoty v rozhodnutí s vyššie uvedenými skutočnosťami, nie je podľa názoru žalobcu možné spoľahlivo

posúdiť, či bola náhradná výsadba určená v dostatočnej miere. Zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy teda bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

14. Žalobca ďalej namietal absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutí. Spoločenská
hodnota drevín vyjadruje ich ekologickú, biologickú a kultúrnu hodnotu tak pre životné prostredie, ako

aj pre spoločnosť. Je podmienkou pre posúdenie adekvátnosti a ekvivalentnosti navrhovanej náhradnej
výsadby. Ustanovenie § 95 ods. 3 Zákona o ochrane prírody má zdôrazniť nevyhnutnosť uplatnenia
spoločenskej hodnoty drevín pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a nevyhnutnosť uvedenia týchto
údajov. Sám žalovaný uznáva nevyhnutnosť potreby zistenia spoločenskej hodnoty drevín, ktoré sú
predmetom výrubu aj v iných prípadoch a to aj pri náhradnej výsadbe podľa § 48 ods. 1 Zákona

o ochrane prírody, ak orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi súhlas na výrub dreviny v spojení
s náhradnou výsadbou, táto výsadba musí byť primeraná. Spoločenská hodnota drevín určených
na výrub je nevyhnutná pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby. Ani z jedného rozhodnutiasprávnychorgánovniejemožnépreskúmať,čirozhodnutiespĺňatútozákonnúpožiadavkunaposúdenie
primeranosti náhradnej výsadby.

15. Poslednou žalobnou námietkou bola nezákonnosť a nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí,
keďže v zmysle zákona sa má výrub drevín uplatňovať len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch,
vzhľadom na to, že jeho realizácia je finálnym a nezvratným riešením v procese starostlivosti o životné
prostredie. Primárnym cieľom orgánov ochrany prírody by mohlo byť zachovanie aktuálneho stavu a
povolenie výrubu drevín by malo byť až sekundárnym nástrojom. Základnou povinnosťou vlastníka je

starať sa o drevinu tak, aby sa zlepšila kondícia drevín a aby bolo možné efektívne dosiahnuť cieľ aj bez
povolenia na výrub. Ochrana drevín je vo verejnom záujme a je na správnom orgáne, aby dostatočným
spôsobom nezdôvodnil zásah do tejto ochrany a to relevantnými a čo najrôznorodejšími argumentmi a
podkladmi, čo správne orgány neurobili. Spoločenská hodnota drevín je neopomenuteľným atribútom na
posúdenie hodnoty dreviny, ako aj jej plánovanej náhradnej výsadby. Žalobca ešte na začiatku konania
požadoval, aby prvostupňový orgán uplatnil relevantné a objektívne podklady výpočtov spoločenských

hodnôt aj s odôvodnením. Správny orgán však vychádzal len z vyčíslenia spoločenskej hodnoty, ktoré
bolo prílohou žiadosti ďalšieho účastníka a sám v tomto smere nevyvinul dostatok úsilia na získanie
objektívnych informácií.

16. Správne orgány majú podľa žalobcu povinnosť zaoberať sa vecou riadne. Dostatočné zdôvodnenie

rozhodnutia je tiež vyjadrením zásady ochrany legitímnych očakávaní, pretože plní najmä funkciu
presvedčovaciu, ktorou orgán deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia. Zásada
voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá však musí
vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s
vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu, inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté

rozhodnutia sú z tohto dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

IV.
Vyjadrenie žalovaného

17. K podanej žalobe sa podaním zo dňa 29.10.2021 vyjadril žalovaný, ktorý s tvrdeniami žalobcu
nesúhlasil. Zdôraznil, že uplatnenie spoločenskej hodnoty dreviny pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe
upravuje ustanovenie § 48 ods. 1 zákona 543/2002 Z.z., z ktorého prvej vety je zrejmé, že orgán ochrany
prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú
výsadbu drevín na vopred určenom mieste a to na náklady žiadateľa. Uprednostňuje pritom geograficky

pôvodné a tradičné druhy. V prípade uloženia povinnosti náhradnej výsadby je určovanie spoločenskej
hodnoty dreviny samoúčelné a nemá zmysel, pretože negatívne dôsledky výrubu sú eliminované
náhradnou výsadbou, o ktorej rozsahu rozhodne orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny na
základe výsledku správneho konania. Pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe sa spoločenská hodnota
dreviny uplatňuje v prípade, ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu alebo v prípade výrubu drevín bez

súhlasu. Rozhodovať o primeranosti ukladanej náhradnej výsadby na základe vyčíslenia spoločenskej
hodnoty drevín navrhovaných na výrub, ako to považuje žalobca, je v prevažnej väčšine prejednávaných
žiadosti o výrub priam nemožné a nelogické. V praxi sú bežné prípady výrubov drevín v predzáhradkách
rodinných domov ohrozujúcich životy, bezpečnosť a majetok (často veľmi vzrastlých, so spoločenskou
hodnotou niekoľko tisíc eur), ktorých majitelia nevlastnia iné pozemky a náklady na výrub sa tiež často

pohybujú na úrovni tisícov eur. V takýchto prípadoch môže byť nepochybne primeranou na rovnakom
pozemku náhradná výsadba, napríklad krov alebo nízko rastúcich stromov. Z rovnakých dôvodov môže
byť primeranou aj náhradná výsadba krov alebo nízko rastúcich stromov s málo rozvinutou koreňovou
sústavou ako náhradou za vyrúbané dreviny rastúce nad inžinierskymi sieťami, ktoré boli v minulosti
nad týmito sieťami vysadené bez vedomia ich vlastníkov a v rozpore s platnou legislatívou. Obdobná

je situácia aj v prípade drevín sadených v minulosti nekoncepčne až živelne pred bytovými domami.
Tieto dreviny v súčasnosti často dosahujú až ich najvyššie poschodia. Nehovoriac už o rýchlorastúcich
drevinách, ako sú topole vysádzané v areáloch škôl a škôlok, ktoré sú v súčasnosti vážnou hrozbou pre
deti, pričom zriaďovatelia škôl nemajú náhradné pozemky, a tak sa môže náhradná výsadba uskutočniť
opäť len v areáli školy. Mnohé dreviny, ktoré sú predmetom navrhovaných výrubov, sú významným

alergénom, majú plytkú koreňovú sústavu a pri vyvrátení poškodeného jedinca je isté, že môžu byť
vyvrátené aj zdanlivo zdravé stromy.18. V prípadoch výrubov na pozemkoch, ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené ako trvalé trávne
porasty ide o likvidáciu náletových drevín, čo je zároveň aj povinnosťou vlastníkov pozemkov
vyplývajúcou im zo zákona č. 220/2004 Z.z., podľa ktorého je každý vlastník poľnohospodárskej pôdy

alebo jej nájomca a správca povinný vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a
zachovaniekvalitatívnychvlastnostíafunkciípoľnohospodárskejpôdyanaochranupredjejpoškodením
a degradáciou. Je zrejmé, že aj v týchto prípadoch nemá opodstatnenie rozhodovanie o náhradnej
výsadbe na základe vyčíslenej spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín. Vzhľadom na uvedené sú
všetky námietky žalobcu, týkajúce sa uplatnenia spoločenskej hodnoty drevín pri rozhodovaní o výrube

aj ukladaní povinnosti vykonať náhradnú výsadbu irelevantné. Rozsah náhradnej výsadby nie je vo
vykonávacej vyhláške upravený a nie je upravený ani v ustanovení § 48 ods. 1 Zákona o ochrane prírody.
O primeranej náhradnej výsadbe rozhoduje orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny na základe
predložených podkladov, dôkladného poznania miestnych pomerov a výsledku správ neho konania.

19. Prvostupňový správny orgán zodpovedne posúdil celkovú situáciu v lokalite dotknutej navrhovaným

výrubom, ekologické a estetické funkcie drevín a dospel k záveru, že posudzované dreviny
nepredstavujú taký ekologický potenciál, aby ich odstránenie viedlo k nenávratnému poškodeniu
ekologickej stability dotknutého územia, ktorú by nenahradila ani uložená povinnosť uskutočnenia
náhradnej výsadby.

20. Žalovaný ako odvolací orgán sa stotožnil so stanoviskom prvostupňového orgánu, že výrub drevín z
dôvodu uvedenia pozemku vedeného ako trvalé trávne porasty do pôvodného stavu, nie je v dotknutom
území zakázaný, ak sú dodržané všetky podmienky uvedené v rozhodnutí.

21. Žiadosť o výrub drevín a krovitých porastov bola dostatočne odôvodnená. Po posúdení celkovej

situácie v lokalite požadovaného výrubu a posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny dospel
prvostupňový orgán k záveru, že posudzované dreviny nepredstavujú taký ekologický potenciál, aby
odstránenie viedlo k nenávratnému poškodeniu ekologickej stability danej plochy, ktorú by nenahradila
ani ustanovená náhradná výsadba drevín. Prvostupňový orgán správne posúdil žiadosť o vydanie
súhlasu na výrub drevín ako opodstatnenú a po dostatočnom dokazovaní, obstaraní potrebných

podkladov pre rozhodnutie a presnom a úplnom zistení skutkového stavu veci, dospel k záveru,
že navrhovaný výrub je v súlade s verejným záujmom na ochranu životného prostredia. Zároveň
bola ďalšiemu účastníkovi uložená povinnosť uskutočniť viac ako primeranú náhradnú výsadbu
deväťdesiatich kusov kvalitných pôvodných domácich drevín (dub, buk a borovica) po obvode parcely
registra „E“ č. 2248 v katastrálnom území E..

22. Žalobca sa miestnej ohliadky nezúčastnil, tak ako sa v podobných prípadoch doteraz nezúčastnil
na žiadnej podobnej ohliadke alebo ústnom konaní, hoci mu vždy býva doručené oznámenie o začatí
konania a pozvanie na ústne jednanie a miestnu ohliadku. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobca
uvedenú možnosť nevyužil. Vo svojom stanovisku k podkladom rozhodnutia ani vo svojom odvolaní

neuviedol nijaké dôkazy, ktorými by preukázal, že navrhovaný výrub je v rozpore so zákonom.

23. Žalovaný na záver upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že správne orgány sú v poslednom
období nadmieru zaťažované odvolaniami a žalobami zo strany žalobcu. Z jednotlivých spisových
materiálov je pritom zrejmé, že žalobca sa miestnych ohliadok zásadne nezúčastňuje, pričom svojimi

požiadavkami, pripomienkami a stanoviskami mimoriadne zaťažuje prvostupňové správne orgány,
komplikuje a predlžuje priebeh aj jednoduchých správnych konaní, čo je v rozpore so zásadou
hospodárnosti správneho konania a so Správnym poriadkom. Navrhol, aby súd posúdil možnosť
aplikácie § 28 SSP, ktoré umožňuje správnemu súdu výnimočne neposkytnúť ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb, ak nimi podaný návrh sleduje zjavne

zneužitie práva.

V.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka

24. Ďalší účastník podaním zo dňa 02.05.2023 oznámil, že výrub drevín a krovitých porastov nebol
uskutočnený.

VI.Replika žalobcu

25. Žalobca v následnom vyjadrení zo dňa 05.09.2023 zotrval na dôvodoch správnej žaloby. Zdôraznil,

že namieta porušenie ústavného práva na životné prostredie, pričom nie je zrejmé, prečo dal
prvostupňový správny orgán prednosť vlastníckemu právu pred právom na priaznivé životné prostredie,
aninazákladeakýchpodkladovustálil,žeideoodôvodnenýprípadvýrubu,akozhodnotilpomerzelenea
zastavanýchplôchvdanejlokaliteprípadnečibolskúmanýzdravotnýstavdrevín.Prvostupňovýsprávny
orgán taktiež nevykonal dokazovanie čo do rozsahu a zásahu práva na priaznivé životné prostredie

po predpokladanom výrube drevín, vo vzťahu k vhodnosti na ďalšiu výsadbu, najvyšší predpokladaný
vzrast takto nasadených nových drevín, ako ani na predpokladaný čas, ktorý bude potrebný pre nové
dreviny, aby plnohodnotne začali plniť funkcie predchádzajúcich vyrúbaných drevín. Výrubové povolenie
má byť vydané až po zhodnotení zdravotného stavu drevín, estetických a ekologických funkcií. Výpočet
spoločenskej hodnoty je upravený vo vykonávacej vyhláške k zákonu č. 24/2003 Z.z.

26. V prípade, ak sa žalobca v rámci konania o vydanie výrubového povolenia dožadoval určenia
spoločenskej hodnoty a následne žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré takúto informáciu
neobsahovalo,ztohovyplýva,žerozhodovanieapostuporgánuverejnejmoci,ktorýsvojvoľneaúčelovo
postupuje, má charakter šikanózneho výkonu práva, ktorým sa sleduje upretie práva verejnosti na úplné
informácie o životnom prostredí.

27. Žalobca, ako ekologická organizácia má vo svojich cieľoch zlepšovanie životného prostredia.
Žalobca využíva svoje právo dané z ústavy, ale aj ostatných právnych predpisov zúčastňovať sa správy
vecí verejných priamo. Takýto prístup teda nie je zneužitím práva, či jeho šikanóznym využívaním, ale
je naplnením ústavných práv a ústavných princípov Slovenskej republiky o priamej účasti občanov na

správe vecí verejných, ako aj aplikáciou príslušných medzinárodných zmlúv upravujúcich starostlivosť
v oblasti životného prostredia.

28. Žalovaný sa k replike žalobcu, ktorá mu bola doručená dňa 03.11.2023 nevyjadril.

VII.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

29. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

30. Podľa § 47 ods.1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

31. Podľa § 47 ods.2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

32. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

33. Podľa § 47 ods. 3 Zákona o ochrane prírody, na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany
prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch
vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so
súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej

zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca
a po vyznačení výrubu dreviny.34. Podľa § 48 ods. 1 Zákona o ochrane prírody, orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na
výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste,
a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie

je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť
i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán
ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky soločenskej hodnoty dreviny ( § 95). Orgán ochrany
prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky
spoločenskejhodnotydreviny.Finančnánáhradajepríjmomobce,naúzemíktorejsavýrubuskutočňuje;

obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov spojených s a) vypracovaním dokumentu
starostlivosti o dreviny, b) vypracovaním dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability,
c)výsadbounajmägeografickypôvodnýchatradičnýchdruhovdrevínastarostlivosťouodrevinyrastúce
na jej území, d) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému
ekologickej stability [§ 2 ods. 2 písm. a) druhá veta] podľa schváleného dokumentu miestneho územného
systému ekologickej stability, e) budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené

strechy alebo ekodukty.

35. Podľa § 95 ods. 1 Zákona o ochrane prírody, spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených
živočíchov, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu vyjadruje najmä ich
biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a

plneniemimoprodukčnýchfunkcií.Spoločenskáhodnotadrevínsapoužívaajnavyčísleniespoločenskej
hodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a chránených
stromov.

36. Podľa § 95 ods. 2 Zákona o ochrane prírody, spoločenská hodnota chránených nerastov a

chránených skamenelín vyjadruje najmä ich vedeckú, kultúrnu a národnú hodnotu, ktorá sa určuje s
prihliadnutím na vzácnosť ich výskytu na území Slovenskej republiky.

37. Podľa § 95 ods. 3 písm. d) Zákona o ochrane prírody, spoločenská hodnota podľa odsekov 1 a 2 sa
uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané

dreviny podľa § 48.

VIII.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

38. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 194 a nasl. SSP, po zistení, že správna
žalobabolapodanáoprávnenouosobouavčas,preskúmalžalobounapadnutérozhodnutieakoajobsah
administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je
dôvodná.

39. Na žiadosť žalobcu správny súd prejednal vec na pojednávaní dňa 19.09.2024 za účasti právneho
zástupcu žalobcu, v neprítomnosti žalovaného a ďalšieho účastníka, nakoľko boli splnené zákonné
podmienky pre prejednanie veci aj v ich neprítomnosti.

40. Z obsahu správnej žaloby je zrejmé, že žalobca namietal najmä nedostatočné odôvodnenie a s

tým spojenú nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy vo vzťahu k dôvodnosti výrubu v
spojení s prevahou verejného záujmu nad súkromným záujmom, absencii výpočtu spoločenskej hodnoty
drevín, o ktorých výrub ide a vysporiadania sa s pripomienkami a návrhmi žalobcu, ktoré vzniesol v
administratívnom konaní. V súvislosti s výpočtom spoločenskej hodnoty tiež namietal aj absenciu tohto
podkladu a rovnako tak aj ostatných podkladov, ktorých doplnenie navrhol v rámci administratívneho

konania.

41. V zmysle ust. § 47 ods. 3 Zákona o ochrane prírody na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu
ochrany prírody (okrem zákonom ustanovených prípadov), ktorý sa môže v odôvodnených prípadoch
vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so

súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej
zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca
a po vyznačení výrubu dreviny.42. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že žiadosť o výrub stromov na pozemkoch
uvedených v bode 1 tohto rozsudku, bola podaná za účelom navrátenia pozemkov, evidovaných ako
trvalé trávne porasty do pôvodného stavu. Preto pokiaľ ide o výrub drevín, rozhodnutia orgánov verejnej

správy obsahujú preskúmateľnú úvahu o tom, ako sa vysporiadali so splnením v § 47 ods. 3 Zákona o
ochrane prírody stanovených podmienok pre udelenie súhlasu.

43. Pokiaľ ide o uloženú povinnosť náhradnej výsadby podľa § 48 Zákona o ochrane prírody v
prvostupňovom rozhodnutí, bola žiadateľovi uložená povinnosť náhradnej výsadby uskutočniť náhradnú

výsadbu 90 ks drevín druh dub, buk a borovica po obvode parcely registra „E“ č. 2248 v katastrálnom
území E., pričom prvostupňový správny orgán špecifikoval presný počet a druh drevín, umiestnenie a
ich minimálnu výšku. Z obsahu rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného pritom
nevyplýva žiadna úvaha, na základe ktorej dospel k vyššie uvedenému stanoveniu náhradnej výsadby
(čo do počtu, druhu a kvality drevín, ako ani ich umiestnenia), preto v tejto časti považoval správny súd
rozhodnutia orgánov verejnej správy za neprekúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

44. Zákon o ochrane prírody v § 48 ods. 1 ukladá orgánu ochrany prírody uložiť povinnosť, aby
žiadateľ o výrub uskutočnil v prvom rade primeranú náhradnú výsadbu na vopred určenom mieste,
na náklady žiadateľa, pričom orgán ochrany prírody má uprednostniť geograficky pôvodné a tradičné
druhy, iba ak by nebolo možné uložiť povinnosť náhradnej výsadby zákon ustanovuje, že je možné uložiť

finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95 Zákona o ochrane prírody). Ďalej v tomto
ustanovení ustanovuje, že finančná náhrada je príjmom obce, na ktorej území sa výrub uskutočňuje a
obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov vymedzených v § 48 ods. 1 pod písm. a)
až g) Zákona o ochrane prírody. Rozsah primeranej náhradnej výsadby drevín je predmetom správneho
uváženia orgánu verejnej správy, pričom v zmysle § 95 ods. 3 písm. d) má pri tomto uvážení správny

orgán vychádzať aj zo spoločenskej hodnoty dreviny.

45. Žalobca zároveň namietal, že to, či náhradná výsadba bola alebo nebola určená v dostatočnej
miere je nepreskúmateľné a v tejto súvislosti namietal absentujúce stanovenie spoločenskej hodnoty
vyrúbaných drevín a jej neuvedenie v rozhodnutí.

46. Z ustanovení Zákona o ochrane prírody nie je zrejmé, že by mal orgán ochrany prírody uviesť
minimálny obvod náhradnej výsadby, preto absentujúce stanovenie minimálneho obvodu kmeňa
stromu, ktorý sa má vysadiť v rámci náhradnej výsadby samo osebe nespôsobuje nepreskúmateľnosť
rozhodnutia.

XX. Správny súd ďalej zistil, že spoločenská hodnota vyrúbaných drevín nie je uvedená v rozhodnutiach
orgánov verejnej správy, a tiež že sa ako podklad týchto rozhodnutí nenachádza v administratívnom
spise.

48.VtejtosúvislostisprávnysúdpoukazujenazáveryNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvrozsudku
sp. zn. 3Sžk/54/2019 z 12.2.2020 bod 16: „Podľa § 48 ods. 1 tretej vety zákona č. 543/2002 Z.
z., ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky
spoločenskej hodnoty dreviny. V zmysle § 95 ods. 3 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. sa spoločenská
hodnota uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady

za vyrúbané dreviny podľa § 48 zákona č. 543/2002 Z.z. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že
vyčíslenie spoločenskej hodnoty malo byť priamo súčasťou rozhodnutia. Z citovaných ustanovení ani
ostatnýchrelevantnýchustanoveníupravujúcichnáležitostirozhodnutiavšaknevyplýva,žebyvyčíslenie
spoločenskej hodnoty malo byť priamo súčasťou resp. osobitnou náležitosťou rozhodnutia. Ustanovenie
§ 95 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. exemplifikatívne upravuje prípady, kedy sa má aplikovať

resp. zohľadňovať spoločenská hodnota, pričom takýto demonštratívny výpočet má byť chápaný tým
spôsobom, že zákonodarca určil prípady, kedy je nevyhnutné zohľadňovať spoločenskú hodnotu a
ponechal na diskrečnej právomoci príslušných správnych orgánov použitie tohto inštitútu aj pre iné
prípady, kedy uznajú za potrebné. Význam a podstatu ustanovenia § 95 ods. 3 písm. d) zákona č.
543/2002 Z. z. upravujúceho, že v prípade náhradnej výsadby sa má zohľadňovať spoločenská hodnota,

treba vnímať aj s prihliadnutím na znenie § 48 ods. 1 prvej vety zákona č. 543/2002 Z. z., kedy má
orgán ochrany prírody uložiť žiadateľovi povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín.
Je zrejmé, že táto spoločenská hodnota má byť zohľadňovaná, nakoľko je prostriedkom spôsobilým
objektivizovať úsudok o primeranosti náhradnej výsadby s ohľadom na skutočnosť, že dreviny taktomožno špecifikovať kvantitatívnym spôsobom (na základe ceny), ktorý v sebe konzumuje ich kvalitatívnu
stránku (najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich
vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií). Podľa názoru kasačného súdu je však

postačujúce, ak z obsahu rozhodnutia vyplýva, že bola zohľadnená, pričom samotný výpočet nemusí
byť výslovne uvedený v rozhodnutí. ...“

49. Správny súd preto konštatuje, že neuvedenie spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutí samo osebe
nemá za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Neuvedenie tohto údaja v rozhodnutiach orgánov

verejnej správy je však v aktuálne prejednávanej právnej veci zjavne dôsledkom absencie spoločenskej
hodnoty ako podkladu rozhodnutia v administratívnych spisoch. Jeho význam pre rozhodovanie podľa §
47ods.3vspojenís§48ods.1Zákonaoochraneprírodyvzmyslevyššiecitovanýchzáverovnespočíva
len v stanovení hornej hranice sumy finančnej náhrady, ale rovnako je podkladom nevyhnutným pre
posúdenie primeranosti náhradnej výsadby.

50. Dôsledné skúmanie skutkového stavu, o ktorý sa má oprieť rozhodnutie správneho orgánu, je
podmienkou pre vydanie zákonného rozhodnutia. Uvedené je realizáciou základnej zásady správneho
konania, ktorou je zásada materiálnej pravdy zhmotnená v ustanovení § 3 ods. 5 správneho poriadku, v
zmysle ktorej musí rozhodnutie správnych orgánov vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Táto
zásada zakotvená v § 3 ods. 5 Správneho poriadku je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach

ako je § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že
správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce
okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové
zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť
zistenia). Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú

podľapríslušnéhohmotno-právnehopredpisuprávnevýznamné.Povinnosťousprávnehoorgánujezistiť
všetky právne rozhodné skutočnosti, bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia.

51. Pokiaľ si orgány verejnej správy na účely konania o povolenie výrubu drevín nezaobstarali vyššie
uvedenýpodkladpostupovalivrozporesust.§95ods.3písm.d)Zákonaoochraneprírody.Pretomožno

konštatovať, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (namietnutie
dôvodu zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP možno vyvodiť z obsahu správnej
žaloby, kde žalobca tvrdil, že orgány verejnej správy nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu, keďže si nezaobstarali podklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci a spoľahlivé určenie
spoločenskej hodnoty drevín).

XX. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že prvostupňový správny orgán vo všeobecnosti nie je bez
ďalšieho povinný zabezpečovať ďalšie podklady pre rozhodnutie vo veci podľa uváženia žalobcu, ak už
má všetky podklady na to, aby vydal rozhodnutie, ktoré bude vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci. Vzhľadom na vyššie konštatovanú absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty drevín tomu tak v tomto

prípade nebolo, pričom jedným z podkladov, ktorých doplnenie žalobca navrhoval bol aj výpočet podľa
§ 95 Zákona o ochrane prírody.

53. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na odmietnutie správnej žaloby ako šikanóznej, tomuto správny
súd nevyhovel. Z obsahu správnej žaloby aj napriek chybe v písaní bolo zrejmé o prieskum ktorého

rozhodnutia žalobca žiada a zároveň, z tohto pochybenia pri koncipovaní správnej žaloby ďalej
nemožno odvodzovať jej šikanózny charakter alebo že by ňou bolo sledované zneužitie práva či jeho
bezúspešné uplatňovanie. Charakter aktuálne posudzovanej žaloby nemožno vyhodnocovať ani na
základe správania sa žalobcu v iných konaniach, ale v prvom rade s prihliadnutím na okolnosti tu
prejednávanej právnej veci, ktoré možnosti aplikácie ust. § 5 ods. 12 a § 28 SSP nenasvedčujú.

IX.
Záver

54. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako opodstatnenú z dôvodov

podľa § 191 ods. 1 písm. e) a d) SSP a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V
ďalšom konaní bude úlohou orgánov verejnej správy doplniť chýbajúci podklad rozhodnutia a v súvislosti
so skutočnosťami z neho vyplývajúcimi odôvodniť primeranosť náhradnej výsadby.55. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 169 SSP tak, že v konaní plne
úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania
pred správnym súdom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti

rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

56. O trovách konania ďalšieho účastníka rozhodol správny súd podľa § 169 SSP tak, že mu ich náhradu
nepriznal, nakoľko súd ďalšiemu účastníkovi neuložil plnenie žiadnej povinnosti, ani si ďalší účastník
nárok na náhradu trov konania neuplatnil.

57. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o

konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.