Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 22Sas/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106104
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106104.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,

v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., zast.: G. H.
C. D., I., advokátka, so sídlom Pri Gymnáziu 22, 940 01 Nové Zámky, IČO: 53 351 444, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 06.06.2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 06.06.2023 z r u š u j e a vec
vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalovaná j e p o v i n n á v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a
zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žiadosťou č. TAA 58314 zo dňa 02.02.2023, doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava (ďalej
len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) dňa 10.02.2023 si žalobkyňa uplatnila nárok na tehotenské
znemocenskéhopoisteniazamestnancazamestnávateľa PROFYTTs.r.o.,Palárikova1,91701Trnava,

IČO: 52 082 016 (ďalej len „PROFYTT s.r.o.“ alebo aj „zamestnávateľ“).

2. Orgán verejnej správy prvého stupňa o podanej žiadosti žalobkyne o tehotenské rozhodol
rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 14.03.2023 podľa § 30 písm. a) Zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“)
v znení Zákona č. 543/2010 Z. z. tak, že žalobkyňa nemá nárok na tehotenské v období od 02.02.2023
do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení

rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa odcitoval § 30 písm. a) Zákona o sociálnom poistení
v znení Zákona č. 543/2010 Z. z., v zmysle ktorého zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku,
ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej odcitoval
§ 4 ods. 1, § 4b, § 14 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že podľa
údajov uvedených v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobkyňa bola naposledy nemocensky
poistená ako zamestnankyňa zamestnávateľa PROFYTT s.r.o. a nemocenské poistenie jej zaniklo

dňa 08.12.2021. Ďalej citoval § 26 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého vznik
prerušenia povinného nemocenského poistenia, podľa odsekov 1 a 4 sa posudzuje rovnako ako zánik
povinného nemocenského poistenia, skončenie prerušenia tohto poistenia sa posudzuje rovnako ako
vzniktohtopoistenia.Žalobkyňamalaprerušeniepovinnéhonemocenskéhopoisteniazdôvodučerpaniarodičovskej dovolenky od 09.12.2021 do 31.03.2022 a zároveň zamestnávateľ dňom 31.03.2022 ukončil
so žalobkyňou pracovný pomer. Orgán verejnej správy prvého stupňa uzavrel, že žalobkyňa nie je
v zmysle citovaných ustanovení Zákona o sociálnom poistení ako zamestnanec nemocensky poistená,

a preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 04.04.2023, ktoré bolo
doručené orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 11.04.2023. Žalobkyňa namietla, že si ako
žiadateľka o nemocenské neuvedomuje a taktiež ani jej zamestnávateľ neeviduje, že by bol jej pracovný

pomer ukončený. Súčasne sa vyjadrila, že chyba musela nastať pri komunikácii medzi orgánom
verejnej správy prvého stupňa a ekonómkou zamestnávateľa. Po doručení prvostupňového rozhodnutia
bola táto skutočnosť prešetrená a ekonómka zamestnávateľa žalobkyňu spätne prihlásila na Sociálnu
poisťovňu ako zamestnanca spoločnosti PROFYTT s.r.o.. Na záver odvolania žalobkyňa uviedla, že
pracovná zmluva so zamestnávateľom PROFYTT s.r.o., uzavretá dňa 31.12.2020 nebola do dňa
spísania odvolania ukončená. Na základe uvedeného žiadala, aby bolo prvostupňové rozhodnutie

zrušené a nahradené rozhodnutím, ktorým jej bude priznané tehotenské.

4. Orgán verejnej správy prvého stupňa, ktorý odvolaniu žalobkyne nevyhovel, predložil vec žalovanej
na rozhodnutie o podanom odvolaní. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 06.06.2023
odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie“).

5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná zopakovala obsah prvostupňového rozhodnutia a obsah
podaného odvolania. Následne uviedla, že začiatok obdobia 27. týždňov pred očakávaným dňom
pôrodu pripadol v prípade žalobkyne na 02.02.2023 a nárok na tehotenské žalobkyne sa posudzoval

k 02.02.2023. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, v čase prvostupňového
konania bola registrácia žalobkyne taká, že žalobkyňa bola povinne nemocensky poistená ako
zamestnanec u zamestnávateľa PROFYTT s.r.o. v obdobiach od 01.03.2019 do 31.12.2020 a od
01.01.2021 do 08.12.2021. V období od 15.04.2021 do 08.12.2021 poberala žalobkyňa materské.
Od 09.12.2021 do 31.03.2022 čerpala žalobkyňa rodičovskú dovolenku. Dňa 31.03.2022 skončil

pracovný pomer žalobkyne. Žalovaná konštatovala, že nakoľko žalobkyňa do práce k zamestnávateľovi
už nenastúpila, tak dňom 31.03.2022 skončil pracovnoprávny vzťah, skončilo čerpanie rodičovskej
dovolenky, zaniklo prerušenie poistenia z dôvodu skončenia čerpania rodičovskej dovolenky a súčasne
sa nemocenské poistenie žalobkyne neobnovilo. Až po doručení prvostupňového rozhodnutia žalobkyni,
zamestnávateľ PROFYTT s.r.o. dňa 15.04.2023 oznámil, že dňa 01.04.2022 vzniklo žalobkyni ďalšie

povinné nemocenské poistenie zamestnanca. Vymeriavacie základy na platenie poistného na sociálne
poistenie má žalobkyňa naposledy z obdobia apríl 2021, kedy nastupovala u zamestnávateľa PROFYTT
s.r.o. na materskú dovolenku. K spätne zaevidovanému obdobiu od 01.04.2022 sa žalobkyni neviažu
žiadne vymeriavacie základy, pričom za uvedené obdobie zamestnávateľ ani neoznámil čerpanie
rodičovskej dovolenky žalobkyňou. Žalovaná citovala § 30, § 32 ods. 1, § 47 ods. 1 a 2, § 47a ods. 3,

§ 26 ods. 1 písm. e), § 26 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení.

6. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že orgán verejnej správy prvého stupňa
pri posúdení splnenia podmienok nároku žalobkyne na nemocenské vychádzal z vtedy aktuálne
došetreného skutkového stavu a nárok jej nepriznal z dôvodu, že žalobkyňa ku dňu vzniku dôvodu na

poskytnutie tehotenského (k 02.02.2023) nebola nemocensky poistená a ani jej ku dňu vzniku dôvodu
na poskytnutie nemocenskej dávky neplynula ochranná lehota. Žalobkyňa bola naposledy povinne
nemocensky poistená ako zamestnanec zamestnávateľa PROFYTT s.r.o. dňa 08.12.2021, pričom
v období od 09.12.2021 do 31.03.2022 mala prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca,
a teda toto nie je obdobím nemocenského poistenia. Zamestnanie žalobkyne skončilo 31.03.2022.

K spätne zaevidovanému obdobiu (od 01.04.2022) sa k žalobkyni neviažu žiadne vymeriavacie základy
a ani nebolo oznámené čerpanie rodičovskej dovolenky žalobkyňou. S prihliadnutím na všetky uvedené
okolnosti prípadu sa konanie žalobkyne a jej zamestnávateľa v súvislosti s prihlásením žalobkyne ako
zamestnanca spätne od 01.04.2022 javí ako plánované s cieľom priznania nároku na nemocenskú
dávku, ktorý by inak nevznikol. Tieto skutočnosti viedli žalovanú k posúdeniu uvedených okolností

ako účelovo vymodelovaných, a preto nemohli byť v konaní o nároku na tehotenské zohľadnené
a na žalobkyňu je potrebné podľa žalovanej za týchto okolností hľadieť tak, ako by jej zamestnanie
u zamestnávateľa, v ktorom mala prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca z dôvodu
čerpania rodičovskej dovolenky od 09.12.2021 do 31.03.2022, skončilo dňa 31.03.2022 a nové od01.04.2022nevzniklo.Priposudzovanínárokunanemocenskúdávkusasúčasnesledujúsprihliadnutím
na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie aj skutočnosti, svedčiace o využívaní
systému sociálneho poistenia, pričom pri výklade zákona je potrebné rešpektovať Nálezy Ústavného

súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 71/2013, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m.m. I. ÚS 306/2010.
Zamestnanie žalobkyne skončilo bez obnovy nemocenského poistenia dňa 31.03.2022, pričom na
spätné prihlásené zamestnanie od 01.04.2022 nebolo možné prihliadať. Žalobkyňa nebola ku dňu
02.02.2023 (t. j. ku dňu, ku ktorému vznikol dôvod na poskytnutie tehotenského) nemocensky poistená
a ani jej neplynula ochranná lehota zo zaniknutého nemocenského poistenia (táto plynula v období

od 09.12.2021 do 15.12.2021), ani nemala prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca
z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Žalobkyňa podmienky nároku na tehotenské nespĺňa.
Napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo žalobkyni doručené dňa 12.06.2023.

Správna žaloba

7. Žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu (14.08.2023). Posledný deň lehoty
napodaniesprávnejžalobyboldňa12.08.2023,ktorýpripadolnasobotu,apretovsúladesustanovením
§ 69 ods. 5 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) bol posledným dňom lehoty na podanie správnej žaloby najbližší nasledujúci pracovný deň,
t. j. pondelok 14.08.2023. Žalobkyňa sa domáhala, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie

žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) SSP a vec
vrátil na ďalšie konanie (označenie orgánu verejnej správy, ktorému má byť vec vrátená na ďalšie
konanie, nebolo v správnej žalobe uvedené - pozn. správneho súdu). Súčasne si pre prípad úspechu
uplatnila právo na náhradu trov konania voči žalovanej.

8. Žalobkyňa namietala, že žalovaná napriek skutočnostiam uvedeným v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu bez ďalšieho náležitého skúmania skutkového stavu podané odvolanie zamietla
a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Ďalej uviedla, že potom, čo obdŕžala prvostupňové rozhodnutie
o nepriznaní tehotenského z dôvodu nezrovnalosti v registrácii v Sociálnej poisťovni, informovala svojho
zamestnávateľa (spoločnosť PROFYTT s.r.o.). Od zamestnávateľa dostala informáciu, že prešetrením

veci bolo zistené, že zamestnávateľova účtovníčka p. J. bola v marci 2022 kontaktovaná správkyňou
zo Sociálnej poisťovne, ktorá ju informovala, že je potrebné vykonať zmeny v registrácii žalobkyne.
Účtovníčka, ktorá prevzala účtovnú agendu od predošlého účtovníka zamestnávateľa, nemala
pravdepodobne v tom čase dostatočné informácie, postupovala podľa pokynov správkyne a zmeny
v registrácii vykonala tak, ako o to bola požiadaná. To, že sa jednalo o chybu bolo zistené až v dôsledku

vydaného prvostupňového rozhodnutia, a preto dal zamestnávateľ účtovníčke pokyn na zjednanie
nápravy. Žalobkyňa namietla, že nie je pravdou, že by ako zamestnankyňa spoločnosti PROFYTT
s.r.o. ukončila čerpanie rodičovskej dovolenky a zároveň, že by ukončila pracovný pomer. O tom,
akým spôsobom k náprave chyby došlo, žalobkyňa nemá vedomosť, keďže je to zodpovednosť
zamestnávateľa. Pracovný pomer žalobkyne do dnešného dňa nebol ukončený a tento naďalej

trvá, pričom žalobkyňa namietla, že stále čerpá rodičovskú dovolenku počínajúc dňom 09.12.2021.
K ukončeniu rodičovskej dovolenky ku dňu 31.03.2022 nedošlo. Trvanie rodičovskej dovolenky podľa
žalobkyne potvrdzuje i to, že jej je vyplácaný príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
rodičovský príspevok od nástupu na rodičovskú dovolenku až do dnešného dňa. Skutočnosti, o ktoré
žalovaná, ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa opierajú svoje rozhodnutia o nepriznaní nároku

na tehotenské nie sú podľa žalobkyne správne a nezakladajú sa na pravde. Trvanie pracovného pomeru
žalobkyne preukazuje i to, že táto ako zamestnanec nebola odhlásená z príslušnej zdravotnej poisťovne
z dôvodu údajného skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa označila ukončenie pracovného pomeru
počas trvania rodičovskej dovolenky za nelogické. Tiež poukázala na nemožnosť realizovať výpoveď
zo strany zamestnávateľa, pretože počas čerpania rodičovskej dovolenky je v ochrannej dobe, kedy platí

zákaz výpovede zamestnancovi.

9. Žalobkyňa ďalej namietala závery žalovanej, že sa má jednať o účelové konanie žalobkyne a jej
zamestnávateľavsúvislostisjejprihlásenímakozamestnancaspätneod01.04.2022.Vzniknutúsituáciu
označila za ľudské pochybenie zo strany správkyne Sociálnej poisťovne, ktorá poskytla nesprávne

pokyny účtovníčke zamestnávateľa a tiež zo strany účtovníčky zamestnávateľa, ktorá tieto pokyny
nasledovala a vykonala zmeny v registrácii žalobkyne v informačnom systéme Sociálnej poisťovne,
hoci tieto nereflektovali skutočný stav. Žalobkyňa poukázala na to, že sa u nej jedná o tzv. reťazový
pôrod a z jednej rodičovskej dovolenky pokračuje na materskú dovolenku s druhým dieťaťom, pričomrodičovská dovolenka pri prvom dieťati trvá od 09.12.2021 do dnešného dňa. Žalobkyňa tiež poukázala
naexistujúcenezrovnalostivinformačnomsystémeSociálnejpoisťovne.Podľažalobkynekonštatovanie
žalovanejonesplnenípodmienokžalobkynenanároknatehotenskéjenesprávnymprávnymposúdením

veci a dôvodom podania správnej žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Napadnuté rozhodnutie
žalovanej tiež označila za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP).
Skutkové okolnosti zistené orgánom verejnej správy prvého stupňa, ale aj žalovanou, neposkytujú podľa
žalobkyne dostatočný podklad pre záver o nesplnení podmienok jej nároku na tehotenské, preto má
za to, že je daný dôvod podania správnej žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Konanie žalovanej

a stavebného úradu (správne má byť Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava – pozn. správneho súdu)
nie je v súlade s ust. § 195 Zákona o sociálnom poistení a ďalšími procesnými ustanoveniami, čím
je naplnený dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Žalobkyňa citovala ustanovenie § 195 Zákona
o sociálnom poistení s tým, že orgány verejnej správy nepostupovali náležite v intenciách citovaných
právnychnoriemanezadovážilisidostatokskutkovýchpodkladovrelevantnýchprevydanierozhodnutia,
riadne nezistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili nesprávny právny záver. Napadnuté

rozhodnutie žalovanej ani prvostupňové rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo neobsahovalo náležité
odôvodnenie a orgány verejnej správy sa dostatočne nevysporiadali s námietkami žalobkyne, pričom
v konaní sa dopustili takých vád, ktoré majú za následok nezákonnosť ich rozhodnutí. Žalobkyňa
žiadala vo veci nariadiť pojednávanie. K správnej žalobe pripojila prvostupňové rozhodnutie, napadnuté
rozhodnutie žalovanej, čestné prehlásenie konateľky spoločnosti PROFYTT s.r.o. zo dňa 12.08.2023,

pracovnú zmluvu zo dňa 31.12.2020 uzatvorenú medzi zamestnávateľom PROFYTT s.r.o. a žalobkyňou
ako zamestnancom. Súčasne navrhla vykonať dokazovanie výsluchom účtovníčky G. J., príslušného
správcu Sociálnej poisťovne, konateľky zamestnávateľa pani D. I., ako i vykonanie lustrácie zo Sociálnej
poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne správnym súdom.

Vyjadrenie žalovanej

10. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 26.09.2023 navrhla, aby správny súd správnu
žalobu ako nedôvodnú zamietol. K žalobným námietkam uviedla rovnaké vyjadrenia, ako v napadnutom
rozhodnutí. Poukázala na to, že tehotenské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok

ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia. Nemocenské poistenie ako poistenie
pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku
dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, ošetrovania člena rodiny či starostlivosti
oň, tvorí súčasť sociálneho poistenia. Podmienky nároku na tehotenské upravuje Zákon o sociálnom
poistení, ktorý pre každý poistný vzťah stanovuje všeobecné podmienky nároku a zároveň pre každú

nemocenskú dávku stanovuje osobitné podmienky nároku. Pri posudzovaní splnenia všetkých
zákonných podmienok nároku na nemocenské dávky sa prihliada na všetky okolností jednotlivého
prípadu a na všetky ustanovenia zákona, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom a zároveň sa berú
ako jeden celok a posudzujú sa v ich vzájomnej súvislosti. Súčasne je potrebné dbať na účel
sledovaný zákonom. Žalovaná ako odvolací orgán v druhostupňovom konaní vychádzala z právneho

stavu a skutočností platných v čase posudzovania nároku na tehotenské v konaní pred orgánom
verejnej správy prvého stupňa, čím vyhodnotila postup orgánu verejnej správy prvého stupňa vo veci
posúdenia nároku na tehotenské za správny. Na spätné zmeny v registrácii žalobkyne nebolo možné
prihliadať. V textácii napadnutého rozhodnutia žalovanej sa uvádza, že s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu sa konanie žalobkyne a jej zamestnávateľa javilo ako plánované s cieľom docieliť

priznanie nároku na nemocenskú dávku, ktorý by inak nevznikol. Žalovaná tiež uviedla, že po vydaní
napadnutého rozhodnutia došlo k zmenám v registrácii žalobkyne. Zamestnávateľ PROFYTT s.r.o. dňa
20.06.2023 spätne zrušil vznik nového povinného nemocenského poistenia žalobkyne od 01.04.2022
a dňa 12.07.2023 spätne oznámil prerušenie povinného nemocenského poistenia žalobkyne v súvislosti
s nástupom na rodičovskú dovolenku od 09.12.2021. V súčasnosti je skutkový stav taký, že žalobkyňa

ako zamestnankyňa zamestnávateľa PROFYTT s.r.o. má nahlásené prerušené povinné nemocenské
poistenie zamestnanca v tomto neskončenom zamestnaní z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.
Žalovaná skonštatovala, že bez dodatočných zmien v registrácii žalobkyne by podmienky nároku
na nemocenskú dávku neboli splnené, a preto nie je možné na ne prihliadať. Skutočnosť, že žalobkyni je
kontinuálne vyplácaný od nástupu na rodičovskú dovolenku až do dnešných dní rodičovský príspevok,

nie je potvrdením, že žalobkyňa bola kontinuálne na rodičovskej dovolenke. Rodičovský príspevok
je možné poberať aj v období, kedy fyzická osoba nečerpá rodičovskú dovolenku ako zamestnanec
a aj v období, kedy nie je zamestnancom vôbec. Ku skutočnosti, že žalobkyňa nemohla dostať výpoveď
v dôsledku trvania ochrannej doby, žalovaná uviedla, že zamestnanie môže skončiť aj počas čerpaniarodičovskej dovolenky, a to rôznymi spôsobmi. Ani skutočnosť, že žalobkyňa do dnešného dňa nebola
odhlásená z príslušnej zdravotnej poisťovne z dôvodu, že v skutočnosti jej pracovný pomer neskončil,
nie je možné hodnotiť ako dôkaz o trvaní pracovného pomeru a následne povinného nemocenského

poistenia, nakoľko pre žalovanú sú záväzné údaje oznamované tejto inštitúcii. Z pohľadu relevancie
tohtoúdajujemožnésalendomnievať,ževtomtoprípadeišlolenopochybeniezodpovednejúčtovníčky
zamestnávateľa, keď zabudla žalobkyňu odhlásiť zo zdravotného poistenia. Vo vzťahu k argumentácii
žalobkyne o chybe účtovníčky zamestnávateľa, ktorá postupovala podľa pokynov Sociálnej poisťovne,
žalovaná uviedla, že zamestnávateľ sám zodpovedá za to, aké údaje oznámi Sociálnej poisťovni

a Sociálna poisťovňa poskytuje zamestnávateľom iba konzultačnú činnosť a pomoc pri nahlasovaní
údajov, ktoré chce oznámiť Sociálnej poisťovni sám zamestnávateľ. Nie je úlohou ani cieľom Sociálnej
poisťovne nabádať zamestnávateľa, aby nahlasoval iné údaje, ako je skutočná realita. Žalovaná navrhla
v predmetnej veci nariadiť pojednávanie.

Replika žalobkyne

11. Žalobkyňa v replike zo dňa 20.10.2023, ktorá bola doručená správnemu súdu dňa 02.11.2023,
zotrvala na podanej správnej žalobe. Zdôraznila, že sa nejednalo o účelové upravovanie, či modelovanie
podmienok pre získanie nároku na nemocenské dávky, ale o ľudské pochybenie. Žalovaná nezohľadnila
podľa žalobkyne okolnosti jej prípadu a tieto nevyhodnotila v ich vzájomnej súvislosti, nevykonala

riadne dokazovanie a nezistila dostatočne skutočnosti potrebné pre spravodlivé a zákonné rozhodnutie.
Nebola kontaktovaná účtovníčka zamestnávateľa. Žalovaná má sama nezrovnalosti v informačnom
systéme. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne v čase prebiehajúceho
prvostupňového konania bola registrácia žalobkyne taká, že žalobkyňa bola povinne nemocensky
poistená ako zamestnanec zamestnaný v spoločnosti PROFYTT s.r.o. v obdobiach od 01.03.2019

do 31.12.2020 a od 01.01.2021 do 08.12.2021. Žalobkyňa namietla, že uvedené sa nezakladá
na pravde, pretože od 01.03.2019 do 31.12.2020 bola zamestnaná v spoločnosti PROFY s.r.o.
a od 01.01.2021 bola zamestnaná v spoločnosti PROFYTT s.r.o.. Za nevyhnutné na ozrejmenie
skutočností, za akých došlo k jej odhláseniu ako zamestnanca spoločnosti PROFYTT s.r.o. zo systému,
označila vypočutie účtovníčky zamestnávateľa p. G. J., ako aj zamestnankyne Sociálnej poisťovne, ktorá

v čase, keď došlo k vykonaniu zmien v informačnom systéme, vykonávala správu zamestnávateľa.

Duplika žalovanej

12. Žalovaná v duplike zo dňa 08.11.2023 uviedla, že potvrdzuje tvrdenie žalobkyne z repliky,

keď sa v textácii napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako i vo vyjadrení k správnej žalobe objavil
nesprávny údaj o tom, že: „podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne v čase
prebiehajúceho prvostupňového konania bola registrácia žalobkyne taká, že bola povinne nemocensky
poistená ako zamestnanec zamestnávateľa PROFYTT s.r.o. v obdobiach od 01.03.2019 do 31.12.2020
a od 01.01.2021...“. Uvedenie tohto nesprávneho údaju však podľa žalovanej nemá vplyv na celkovú

správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom pochybenie vzniklo blízkou podobnosťou
názvu dotknutých zamestnávateľov.

Vyjadrenie žalobkyne a predloženie dôkazov

13. Vo vyjadrení zo dňa 26.08.2024 žalobkyňa správnemu súdu oznámila prevzatie jej zastupovania
v predmetnej veci splnomocnenou právnou zástupkyňou. Ďalej uviedla, že žalovaná pri prijatí záveru
o skončení jej pracovného pomeru k 31.03.2022 vychádzala len z údajov svojho interného informačného
systému a nezaujímala sa o to, či po právnej stránke skutočne zanikla rodičovská dovolenka žalobkyne.
Existencia a trvanie rodičovskej dovolenky sú upravené v Zákonníku práce, pričom bez existencie

pracovného pomeru nemôže existovať rodičovská dovolenka. Ak pracovný pomer zamestnanca trvá
a tento je na rodičovskej dovolenke, je daný právny základ pre priznanie nároku na tehotenské.
Žalobkyňa uviedla, že sa jej pracovný pomer dodnes neskončil, neexistuje žiadna dohoda o skončení
pracovného pomeru, ani výpoveď z pracovného pomeru daná zamestnávateľom alebo žalobkyňou,
pričom nedošlo ani k zániku rodičovskej dovolenky formou oznámenia zo strany žalobkyne

zamestnávateľovi. Bez existencie týchto dokumentov nemôže žalovaná prísť k záveru, že pracovný
pomer žalobkyne sa skončil k 31.03.2022 alebo že zanikla jej rodičovská dovolenka k 31.03.2022.
Žalobkyňa súčasne navrhla, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej ako nezákonné
a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyňa k vyjadreniu zo dňa 26.08.2024 predložila i) emailovúkomunikáciumedzispoločnosťouPROFYTTs.r.o.aúčtovníkmizospoločnostiDATACONa.s.,sosídlom
Staré záhrady 3, 851 05 Bratislava (ďalej len „DATACON a.s.“) pôvodne vykonávajúcimi účtovníctvo
a mzdovú agendu pre spoločnosť PROFYTT s.r.o., ii) emailovú komunikáciu medzi účtovníčkou

p. Spódovou a spoločnosťou PROFYTT s.r.o., z ktorej má vyplývať, že k odhláseniu žalobkyne
ako zamestnanca spoločnosti PROFYTT s.r.o. nemalo dôjsť, iii) odpoveď účtovníčky p. J. zo dňa
21.08.2024 na výzvu na vysvetlenie jej postupu ako účtovníčky spoločnosti PROFYTT s.r.o. v dôsledku,
ktorého došlo k zmenám v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

14. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny
súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie žalovanej,

ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných
rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna
žaloba je dôvodná. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych
veciach, ktorá je upravená v Tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických
osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je

správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto
všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna
žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.

15. Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne na nariadenom pojednávaní dňa 10.12.2024 zotrvala

na správnej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Zotrvala i na doplnení dokazovania, a to
výsluchmi svedkov (externej účtovníčky zamestnávateľa, správcu Sociálnej poisťovne a konateľky
zamestnávateľa), ako i na vykonaní lustrácie vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni (lustráciu v Sociálnej
poisťovni nepožadovala). Správnemu súdu navrhla, aby zrušil rozhodnutie žalovanej ako i prvostupňové
rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa a priznal žalobkyni

náhradu trov konania v plnej výške.

16.Poverenázástupkyňažalovanejnanariadenompojednávanídňa10.12.2024navrhlasprávnužalobu
ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. Poukázala na účelovú spätnú úpravu nemocenského
poisteniaregistračnýmilistamitak,abyveczostalanespornáprenárokynadávky(hocimožnosťvykonať

opravu poistného pomeru nepoprela) a s odkazom na § 209 Zákona o sociálnom poistení zdôraznila,
že orgán verejnej správy prvého stupňa náležite zistil skutkový stav.

17. Podľa § 30 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia
zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak

a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý
sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie
nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

18. Podľa § 47a ods. 1, 2, 3 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (1) Poistenkyňa, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch
pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky poistená
najmenej 270 dní; § 49a platí rovnako. (2) Poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 27.

týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva.
(3) Nárok na tehotenské vzniká aj v období prerušenia a) nemocenského poistenia zamestnanca z
dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu,45a)b) povinného nemocenského
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného
predpisu36) a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej

samostatne zárobkovo činnej osoby; § 31 ods. 3 sa použije primerane.

19. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) a g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ake) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

20. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovanej, ktorým potvrdila prvostupňové
rozhodnutie, ktorým nebol žalobkyni priznaný nárok na tehotenské. Ako už bolo vyššie uvedené, správny
súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovanej, pričom nebol viazaný žalobnými dôvodmi a rozsahom
správnej žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda ju posudzoval neformálne podľa

§ 202 ods. 2 SSP. Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase vydania
rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP účinný od 01.07.2023), t.j. v tomto prípade v čase
vydania rozhodnutia žalovanej.

21. Žalobkyňa v správnej žalobe predovšetkým namietala nedostatočne zistený skutkový stav, pričom
vyčítala žalovanej, že napriek skutočnostiam uvedeným v odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému

rozhodnutiu bez ďalšieho náležitého skúmania skutkového stavu potvrdila prvostupňové rozhodnutie
a odvolanie žalobkyne zamietla. Žalobkyňa ďalej v správnej žalobe uviedla, že k ukončeniu jej pracovno-
právneho vzťahu so zamestnávateľom PROFYTT s.r.o. nedošlo, čo čestne prehlásila aj v podanom
odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a tiež tvrdila, že sa jednalo o uvedenie nesprávnych údajov
účtovníčkou zamestnávateľa v zmysle informácií poskytnutých od správkyne Sociálnej poisťovne, a teda

o chybu.

22. Správny súd vyhodnotil predmetnú žalobnú námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu
žalovanou ako dôvodnú. V konaní bolo sporné, či žalobkyňa bola ku dňu 02.02.2023 (t. j. ku dňu, ku
ktorému vznikol dôvod na poskytnutie tehotenského v zmysle žiadosti žalobkyne) nemocensky poistená,

resp. či (ne)mala prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej
dovolenky, a teda či splnila podmienky nároku na tehotenské.

23. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že účtovník zamestnávateľa (PROFYTT s.r.o.)
p.A.K.zobchodnejspoločnostiDATACONa.s.poskytujúcejvedenieúčtovníctvaspoločnostiPROFYTT

s.r.o. oznámil orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 11.03.2022 prerušenie poistenia u žalobkyne,
pričom na Registračnom liste fyzickej osoby (ďalej aj len „RLFO“), typ dokumentu „Prerušenie“, v oddiele
7 vyznačil dátum vzniku prerušenia 09.12.2021 a dôvod prerušenia „6“ – zamestnanec - čerpanie
rodičovskej dovolenky. V administratívnom spise sa tiež nachádza RLFO prijatý dňa 31.07.2022
orgánom verejnej správy prvého stupňa od účtovníčky zamestnávateľa p. G. J., ktorá orgánu verejnej

správy prvého stupňa oznámila zánik poistenia žalobkyne, keďže v oddiele 7 na RLFO, typ dokumentu:
„Odhláška“ vyznačila ako dátum vzniku poistenia deň 01.01.2021 (t. j. deň vzniku pracovného pomeru
žalobkyne u zamestnávateľa PROFYTT s.r.o.) a súčasne i zánik poistenia dňom 31.03.2022. Na základe
písomnej žiadosti žalobkyne o tehotenské doručenej orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa
10.02.2023 sa v súlade s § 184 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení začalo dávkové konanie vo

veci nároku na nemocenskú dávku - tehotenské. Príslušný referent odboru nemocenského poistenia
orgánu verejnej správy prvého stupňa realizoval dňa 24.02.2023 žiadosť o poskytnutie súčinnosti
v súvislosti s posudzovaním nároku žalobkyne na tehotenské z dôvodu nesúladu, resp. nezrovnalosti
údajov v informačnom systéme. Dôvodom žiadosti o poskytnutie súčinnosti bolo preverenie trvania
prerušeniapoisteniazdôvodurodičovskejdovolenkyod09.12.2021,keďžežalobkyňapredložilažiadosť

o tehotenské od 02.02.2023. V obsahu administratívneho spisu sa nachádza i RLFO zo dňa 24.02.2023,
typ dokumentu: „Prerušenie“, ktorým účtovníčka zamestnávateľa pani G. J. orgánu verejnej správy
prvého stupňa oznámila zánik prerušenia poistenia u žalobkyne dňom 31.03.2022. Na žiadosť
o poskytnutie súčinnosti zo strany odboru nemocenského poistenia orgánu verejnej správy prvého
stupňa reagoval dňa 06.03.2023 referent oddelenia registra orgánu verejnej správy prvého stupňa

prostredníctvom emailu nasledovne: „RLFO - ukončenie prerušenia zaslané spracované“.

24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (dňa 14.03.2023) bol
stav taký, že zamestnávateľ žalobkyne prostredníctvom RLFO zo dňa 31.07.2022 odhlásil žalobkyňu
dňom 31.03.2022 zo Sociálnej poisťovne (hoci po lehote ôsmich dní od zániku poistenia), a preto orgán

verejnej správy prvého stupňa žalobkyni nepriznal tehotenské, keďže v zmysle zamestnávateľom
oznámených údajov podľa RLFO zo dňa 31.07.2022 a zo dňa 24.02.2023 nemala byť žalobkyňa
ku dňu 02.02.2023 ani nemocensky poistená, ani nemala mať prerušené povinné nemocenské poistenie
zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.25. K spochybneniu skutočností rozhodných pre posúdenie nároku žalobkyne na tehotenské došlo
pred vydaním preskúmavaného napadnutého rozhodnutia žalovanej. Žalobkyňa v rámci podaného

odvolania (doručeného orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 11.04.2023) poprela ukončenie
pracovnoprávneho vzťahu so zamestnávateľom dňom 31.03.2022 a súčasne v rámci odvolania
proti prvostupňovému rozhodnutiu čestne prehlásila, že jej pracovná zmluva so zamestnávateľom
(PROFYTT s.r.o.) zo dňa 31.12.2020 ukončená nebola. Z obsahu administratívneho spisu správny
súd zistil, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovanej bola zo strany zamestnávateľa

(PROFYTT s.r.o.) dňa 23.03.2023 a dňa 15.04.2023 realizovaná zmena údajov v evidencii žalobkyne.
Zamestnávateľ dňa 23.03.2023 prostredníctvom RLFO, typ dokumentu: „Zmena“, odoslaného orgánu
verejnej správy prvého stupňa účtovníčkou p. G. J., nahlásil u žalobkyne začiatok rodičovskej dovolenky
dňa 31.12.2020 (t.j. dňom predchádzajúcim dňu vzniku pracovného pomeru 01.01.2021). Z obsahu
administratívneho spisu tiež vyplýva, že referent oddelenia nemocenského poistenia orgánu verejnej
správy prvého stupňa zaslal dňa 13.04.2023 oddeleniu registra orgánu verejnej správy prvého stupňa

žiadosť o vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne o dobe nemocenského poistenia. Na predmetnú žiadosť
reagoval referent oddelenia registra orgánu verejnej správy prvého stupňa emailom zo dňa 13.04.2023,
v ktorom uviedol, že zamestnávateľ prostredníctvom RLFO dňa 23.03.2023 nahlásil u žalobkyne dátum
začiatku rodičovskej dovolenky dňa 31.12.2020 s tým, že predmetný RLFO je spracovaný, ale zmeny
údajov o rodičovskej dovolenke sa v registri neprejavia, keďže dátum 31.12.2020 je mimo obdobia

trvania poistenia, nakoľko poistný pomer vznikol žalobkyni až dňa 01.01.2021. Súčasne sa v odpovedi
na žiadosť o vyjadrenie uvádza, že v prehľade zaslaných RLFO sa nenachádza žiadna prihláška
do poistenia, ktorá by potvrdzovala skutočnosť uvedenú žalobkyňou v odvolaní o tom, že žalobkyňa
bola zamestnávateľom spätne prihlásená do poistenia, keď zamestnávateľ ku dňu spísania odpovede
na žiadosť o vyjadrenie (13.04.2023) nepožiadal o vykonanie opravy poistného pomeru, prípadne

nahláseného prerušenia poistenia. Z RLFO zo dňa 15.04.2023, typ dokumentu: „Prihláška“, ktorý je
rovnako súčasťou administratívneho spisu ďalej vyplynulo, že zamestnávateľ dňa 15.04.2023 oznámil
orgánu verejnej správy prvého stupňa v oddiele 7 vznik poistenia u žalobkyne dňa 01.04.2022.

26. Otázkou, ktorá bola vo veci rozhodujúca bolo posúdenie, či došlo u žalobkyne ku zániku prerušenia

jej poistenia pre čerpanie rodičovskej dovolenky dňom 31.03.2022. Podľa správneho súdu (vychádzajúc
z obsahu žalobných námietok) žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav potrebný pre rozhodnutie
a vychádzala v odvolacom konaní výlučne zo skutkového stavu platného v čase posudzovania
nároku žalobkyne na tehotenské v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa. Žalovaná
uviedla, že nezohľadňovala zmenu údajov v evidencii žalobkyne po vydaní prvostupňového rozhodnutia

do vydania napadnutého rozhodnutia žalovanou z dôvodu, že podľa žalovanej sa konanie žalobkyne
a jej zamestnávateľa v súvislosti s prihlásením žalobkyne ako zamestnanca spätne od 01.04.2022 javí
ako plánované s jediným cieľom spočívajúcim v priznaní nároku na nemocenskú dávku, ktorý by inak
nevznikol. Žalovaná tiež nijako neprihliadala na čestné prehlásenie žalobkyne v odvolaní o neukončení
jej pracovnoprávneho vzťahu.

27. Správny súd uvádza, že ak žalovaná rozhoduje o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu
o nepriznaní nemocenskej dávky (tehotenského), má sa v prípade ak po vydaní prvostupňového
rozhodnutia došlo v odvolacom konaní k pochybnostiam ohľadom (ne)zániku prerušenia nemocenského
poistenia žalobkyne v rámci predbežnej otázky podľa § 198 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení

vysporiadať so skutočnosťou, či došlo k ukončeniu pracovného pomeru žalobkyne dňom 31.03.2022,
a teda k zániku prerušenia nemocenského poistenia žalobkyne, keďže podľa § 47a ods. 3 písm.
a) Zákona o sociálnom poistení nárok na tehotenské vzniká aj v období prerušenia nemocenského
poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu (Zákonníka
práce), a teda trvanie prerušenia nemocenského poistenia (v dôsledku neskončenia pracovného

pomeru) je v takom prípade rozhodnou právnou skutočnosťou vstupujúcou do rozhodovacieho procesu
žalovanej ohľadom (ne)priznania nemocenskej dávky (tehotenského). Posudzovanie tejto otázky musí
byť pritom odôvodnené, riadiť sa zákonnými pravidlami, ktorých účelom je presné a úplné zistenie
skutočného stavu veci. Žalovaná uvedeným spôsobom nepostupovala, hoci podľa § 218 ods. 1 a 2
Zákona o sociálnom poistení: „Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak

je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Ak sú na to dôvody,
odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.“28. Z citovaných ustanovení Zákona o sociálnom poistení podľa správneho súdu vyplýva,
že pre odvolacie konanie podľa Zákona o sociálnom poistení platí, že odvolací orgán je oprávnený
sám napraviť prvostupňové rozhodnutie a sám rozhodnúť vo veci samej, pričom sa môže odchýliť

od skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy prvého stupňa s tým, že ak je to nevyhnutné
má povinnosť doplniť doterajšie konanie, prípadne zistené nedostatky odstrániť. Zákon o sociálnom
poistení zakotvuje v § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení požiadavku, podľa ktorej sú organizačné
zložky Sociálnej poisťovne (pobočky a ústredie) povinné pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby
presne a úplne zistili skutočný stav veci a na ten účel obstarali potrebné podklady na rozhodnutie. Za

presné a úplné zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré
sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné. S tým súvisí napr. i doplnenie
znenia ustanovenia § 195 Zákona o sociálnom poistení od 01.06.2020 o nový odsek 3, v ktorom sa
upravuje všeobecná povinnosť oznamovať na žiadosť Sociálnej poisťovne zo strany štátnych orgánov,
orgánov územnej samosprávy, fyzických osôb a právnických osôb skutočnosti významné pre konanie a
rozhodnutie, ak ich nie je možné čerpať z referenčných registrov.

29. Záver o relevantnej predbežnej otázke, že zamestnanie žalobkyne u zamestnávateľa PROFYTT
s.r.o.,vktorommalaprerušenépovinnénemocensképoisteniezdôvodučerpaniarodičovskejdovolenky
od 09.12.2021 do 31.03.2022, skončilo dňa 31.03.2022 a nové od 01.04.2022 nevzniklo, nemá oporu
v potrebnom dokazovaní na jej objasnenie. V danej veci žalovaná vychádzala výlučne ako sama uviedla

i vo vyjadrení k správnej žalobe „z právneho stavu a skutočností platných v čase posudzovania nároku
na tehotenské v konaní pred prvostupňovým orgánom“ a zo záveru o účelovosti konania žalobkyne
a jej zamestnávateľa. Neprihliadala na to, že žalobkyňa v odvolaní formou čestného prehlásenia
deklarovala, že jej pracovnoprávny vzťah so zamestnávateľom ukončený nebol. Podľa § 195 ods.
4 Zákona o sociálnom poistení platí, že: „Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní

veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v
prospech, alebo v neprospech účastníka konania.“ Správny súd vyhodnotil potom ako dôvodnú i žalobnú
námietku, ktorou žalobkyňa namietala postup žalovanej v rozpore s ust. § 195 Zákona o sociálnom
poistení, pričom správny súd má za to, že uvedené porušenie procesného predpisu je takej intenzity,
že mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia žalovanou. Žalovaná napriek popretiu

ukončenia pracovného pomeru žalobkyňou v odvolaní na uvedenú skutočnosť neprihliadala a ani ju
nijako neverifikovala napr. dopytom u zamestnávateľa v súlade s § 195 ods. 3 Zákona o sociálnom
poistení za účelom oznámenia skutočností o (ne)skončení pracovného pomeru so žalobkyňou, pričom
preukázanie neskončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia v dôsledku neskončenia
pracovného pomeru žalobkyne u zamestnávateľa by mohlo žalobkyni privodiť priaznivejšie rozhodnutie

vo veci. Žalovaná bez doplnenia doterajšieho konania (s výnimkou realizovania žiadosti o vyjadrenie sa
zo strany oddelenia registra orgánu verejnej správy prvého stupňa k odvolaniu žalobkyne) uzavrela, že
zamestnanie žalobkyne skončilo bez obnovy jej nemocenského poistenia dňa 31.03.2022 s tým, že na
zmeny v evidencii žalobkyne po vydaní prvostupňového rozhodnutia nie je možné prihliadať vzhľadom
na účelovo vymodelované konanie žalobkyne a jej zamestnávateľa.

30. Správny súd uvádza, že samotná „Prihláška“, či „Odhláška“ na sociálne poistenie nemá
sama osebe konštitutívne účinky, len deklaruje právnu skutočnosť, s ktorou Zákon o sociálnom
poistení podľa § 20 ods. 1 spája vznik/zánik povinného sociálneho poistenia (v danom prípade
vznik/zánik právneho vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti u žalobkyne).

Vychádzajúc z uvedeného, ak nie je založený pracovný pomer napr. pracovnou zmluvou, resp. nedošlo
k jeho rozviazaniu niektorým zo spôsobov prezumovaných Zákonníkom práce, samotné vykonanie
oznamovacej povinnosti zamestnávateľom voči Sociálnej poisťovni na tlačive nekonštituuje vznik, či
zánik povinného sociálneho poistenia. Správny súd ďalej vo všeobecnosti uvádza, že organizačné
zložky Sociálnej poisťovne ako orgány verejnej správy aplikujúce právo musia pri svojej činnosti dbať

na to, aby ich rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vrátane vykonávania dokazovania v
rámci Zákona o sociálnom poistení, boli úplné a presvedčivé. Vo svetle uvedeného, kedy žalobkyňa
poprela skončenie pracovného pomeru u zamestnávateľa, oznámenie ukončenia jej poistenia označila
za chybu jej zamestnávateľa (t.j. subjektu odlišného od žalobkyne) s tým, že zamestnávateľ následne
oznamoval orgánu verejnej správy na tlačivách po vydaní prvostupňového rozhodnutia do vydania

napadnutého rozhodnutia ďalšie zmeny v evidencii žalobkyne (ktorých obsah však nebol vo sfére
dispozície žalobkyne), pričom z obsahu administratívneho spisu nevyplynulo, že by mala žalovaná
v čase vydania napadnutého rozhodnutia k dispozícií dokument preukazujúci skončenie pracovného
pomeru žalobkyne u zamestnávateľa ku dňu 31.03.2022 a z toho plynúce preukázanie skončeniaprerušenia jej rodičovskej dovolenky dňa 31.03.2022, správny súd uvádza, že je nutné konštatovať, že
rozhodnutie žalovanej nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie veci.

31. Správny súd ďalej tiež uvádza, že považuje presvedčenie žalovanej o účelovosti konania žalobkyne
a jej zamestnávateľa v súvislosti s prihlásením žalobkyne ako zamestnanca spätne od 01.04.2022
výlučne za domnienku, ktorá nie je dostatočne podložená dôkazmi. Aj samotná žalovaná v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia použila formuláciu, že: „sa konanie navrhovateľky a jej zamestnávateľa
v súvislosti s prihlásením navrhovateľky ako zamestnanca spätne od 1. apríla 2022 javí ako plánované

(nie „bolo plánované“ – pozn. správneho súdu) s jediným cieľom – docielenia priznania nároku
na nemocenskú dávku.“ Pokiaľ žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukazovala na nemožnosť
prihliadať na spätné prihlásenie žalobkyne ako zamestnanca, nakoľko zamestnávateľ následne,
po doručení prvostupňového rozhodnutia žalobkyni dňa 15.04.2023, oznámil vznik ďalšieho povinného
nemocenského poistenia žalobkyne, správny súd uvádza, že túto argumentáciu vo vzťahu k účelovosti
konania žalobkyne považuje za irelevantnú. V posudzovanom prípade nebola žalobkyňa tou osobou,

ktorá vypĺňala a odosielala orgánu verejnej správy prvého stupňa tlačivá – „Registračné listy fyzickej
osoby“. Predmetné tlačivá vypĺňal a odosielal zamestnávateľ žalobkyne najprv prostredníctvom účtovnej
firmy DATACON a. s. a následne prostredníctvom externej účtovníčky. Žalobkyňa sa o nezrovnalostiach
v jej evidencii realizovanej zo strany zamestnávateľa vo vzťahu k orgánu verejnej správy prvého
stupňa po prvýkrát preukázateľne dozvedela z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (doručeného

žalobkyni dňa 17.03.2023), ktorým jej nebolo priznané tehotenské.

32. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí síce argumentovala tým, že pri posudzovaní nároku
na nemocenskú dávku je potrebné právne normy ustanovené v zákone chápať ako jeden celok
a v ich vzájomnej súvislosti, pričom treba dbať na účel zákona, dobré mravy a spravodlivosť, avšak

správny súd uvádza, že Zákon o sociálnom poistení nevylučuje opravu chýb zamestnávateľom pri
oznamovaní údajov Sociálnej poisťovni ohľadom jeho zamestnancov prostredníctvom tlačív. Samotnú
možnosť využitia „žiadosti o vykonanie opravy poistného pomeru“ nevylúčil ani orgán verejnej správy
prvého stupňa, nakoľko v odpovedi zo dňa 13.04.2023 na žiadosť oddelenia nemocenského poistenia
orgánu verejnej správy o poskytnutie vyjadrenia k odvolaniu sa uvádza, že: „zamestnávateľ nepožiadal

o vykonanie akejkoľvek opravy poistného pomeru prípadne nahlásenia prerušenia poistenia.“ Možnosť
opravy poistného pomeru napokon nevylúčila ani žalovaná, ktorá na nariadenom pojednávaní na otázku
správneho súdu neoznačila konkrétne ustanovenie Zákona o sociálnom poistení, z ktorého by vyplýval
zákaz opravy poistného pomeru. Pokiaľ žalovaná v tejto spojitosti poukazovala na § 209 Zákona
o sociálnom poistení, správny súd uvádza, že v zmysle § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení sa

požiadavka spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci vzťahuje nielen na rozhodnutie orgánu verejnej
správy prvého stupňa, ale i na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a to s poukazom na § 218a Zákona
o sociálnom poistení, v zmysle ktorého „Na konanie o odvolaní sa použijú primerane ustanovenia § 172
až 213.“

33. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplynulo, že zamestnávateľ žalobkyne o dva dni po dátume
odpovede oddelenia registra orgánu verejnej správy prvého stupňa na žiadosť o poskytnutie vyjadrenia
(t.j. dňa 15.04.2023) prostredníctvom RLFO, typ dokumentu: „Prihláška“, oznámil orgánu verejnej správy
prvého stupňa v oddiele 7 vznik poistenia u žalobkyne dňa 01.04.2022. Správny súd poukazuje na to, že
oznámenie nerealizovala samotná žalobkyňa, ale išlo o podanie jej zamestnávateľa, a teda o podanie

obsah ktorého nespadal do sféry vplyvu žalobkyne, ktorá nebola jeho odosielateľkou a zvolený spôsob
opravy poistného pomeru zamestnávateľom bol v dispozícií zamestnávateľa a nie žalobkyne.

34. Pokiaľ žalovaná ďalej v napadnutom rozhodnutí argumentovala tým, že pri posudzovaní nároku
na nemocenskú dávku sa prihliada na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie

aj na skutočnosti svedčiace o využívaní systému sociálneho poistenia, správny súd uvádza,
že uvedené nepostačuje na vyvodenie záveru o tom, že spätné prihlásenie žalobkyne ako zamestnanca
od01.04.2022jeúčelovovymodelované.SamotnýRLFO,typdokumentu:„Prihláška“zodňa15.04.2023
je evidenčným úkonom, ktorým zamestnávateľ žalobkyne oznamoval orgánu verejnej správy prvého
stupňa skutočnosť vzniku poistenia. Ak orgán verejnej správy považoval údaje v „Prihláške“ za sporné

bez možnosti ich akceptácie, mohol v nedávkovom konaní o tom rozhodnúť podľa § 172 ods. 5 Zákona
o sociálnom poistení ako o spornom prípade.35.Žalobkyňavsprávnejžalobelenvšeobecnenamietalanepreskúmateľnosťnapadnutéhorozhodnutia
žalovanej, ako i prvostupňového rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo, pričom jej žalobné námietky
boli formulované tak, že smerovali k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovanou

pre riadne posúdenie veci, ktorá bola vyhodnotená správnym súdom na základe vyššie uvedených
skutočností ako dôvodná. Súčasne žalobkyňa namietala, že žalovaná tým, že konštatovala že nie
sú splnené podmienky nároku na tehotenské vec nesprávne právne posúdila. Správny súd uvádza,
že za situácie, kedy správny súd ako dôvodnú vyhodnotil žalobnú námietku nedostatočného zistenia
skutkového stavu na riadne posúdenie veci a tiež žalobnú námietku podstatného porušenia ustanovenia

o konaní vo vzťahu k dokazovaniu v rámci Zákona o sociálnom poistení by bolo predčasné konštatovať
nesprávne právne posúdenie veci.

36. Pokiaľ žalobkyňa navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedkov (externej účtovníčky
zamestnávateľa, príslušného správcu Sociálnej poisťovne a konateľky zamestnávateľa), správny súd
uvádza, že návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. Argumentácia žalobkyne ohľadom nedostatočne

zisteného skutkového stavu pre riadne posúdenie veci vyplynula zo samotnej správnej žaloby a so
zreteľom na povahu a špecifiká správneho súdnictva správny súd uvádza, že jeho úlohou nie je
nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť
ich rozhodnutí, teda či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali
príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Napriek skutočnosti, že predmetné konanie

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej na základe správnej žaloby žalobkyne je konanie
o správnej žalobe v sociálnych veciach, správny súd nie je súdom skutkovým, a hoci je oprávnený
vykonať dokazovanie deje sa tak v zásade v nevyhnutnej miere, len na dosiahnutie realizácie súdneho
prieskumu, nie na ustálenie skutkového stavu.

37. Žalobkyňa k správnej žalobe pripojila i pracovnú zmluvu uzatvorenú dňa 31.12.2020 medzi ňou
ako zamestnancom a zamestnávateľom – spoločnosťou PROFYTT s.r.o.. Správny súd uvádza, že
sa s predmetnou listinou oboznámil, táto bola v priebehu správneho súdneho konania doručená
žalovanej spolu so správnou žalobou a jej ďalšími prílohami dňa 08.09.2023, pričom žalovaná obsah
pracovnej zmluvy nijako nespochybnila, a preto správny súd nepristúpil k vykonaniu dokazovania

oznámením obsahu pracovnej zmluvy, keďže tak účastníci konania ako i správny súd boli s ňou
oboznámený. Pokiaľ žalobkyňa k správnej žalobe predložila čestné prehlásenie zamestnávateľa zo dňa
12.08.2023, správny súd uvádza, že na takýto novo predložený dôkaz nemohol pri svojom rozhodovaní
prihliadať, keďže v zmysle § 135 ods. 1 SSP je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav
v čase vydania alebo vyhlásenia rozhodnutia orgánu verejnej správy (v tomto prípade v čase vydania

napadnutého rozhodnutia žalovanej dňa 06.06.2023). Zároveň z predmetného čestného prehlásenia
zamestnávateľa nie je ani zrejmé, či bolo doručené orgánu verejnej správy prvého stupňa.

38. Vo vzťahu k návrhom žalobkyne uvedeným v správnej žalobe na vykonanie dokazovania
uskutočnením lustrácie zo Sociálnej poisťovne a zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne za súčinnosti

správneho súdu, správny súd uvádza, že žalobkyňa prostredníctvom splnomocnenej právnej
zástupkyne na nariadenom pojednávaní uviedla, že na lustrácií v Sociálnej poisťovni netrvá. Správny
súd pre úplnosť dodáva, že z vyjadrenia samotnej žalovanej na str. 4 k správnej žalobe vyplynulo,
že aktuálne je stav evidencie u žalobkyne taký, že žalobkyňa má ako zamestnanec zamestnávateľa
nahlásené prerušenie povinného nemocenského poistenia zamestnanca v neskončenom zamestnaní

z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, t.j. aktuálny stav korešponduje s tvrdeniami žalobkyne
v správnej žalobe o neukončení jej pracovného pomeru. Vo vzťahu k návrhu na vykonanie dokazovania
lustráciou vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni správny súd uvádza, že nie je zrejmé o objasnenie
ktorých skutočností prostredníctvom tohto dôkazného prostriedku sa má jednať, keďže evidenčné údaje
oznámené zamestnávateľom F. L. I. nekonštituujú vznik, či zánik povinného sociálneho poistenia, a preto

i tento návrh na doplnenie dokazovanie bol správnym súdom zamietnutý.

39. Pokiaľ žalobkyňa v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 26.08.2024 predložila ďalšie listiny, a to emailovú
komunikáciu, správny súd uvádza, že na ňu neprihliadol, nakoľko z obsahu administratívneho spisu
nevyplýva skutočnosť, že by ju žalobkyňa doručovala orgánom verejnej správy a túto skutočnosť

žalobkyňa ani netvrdila. Správny súd zároveň nemohol prihliadať ani na ďalší novo predložený listinný
dôkaz pripojený k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 26.08.2024, a to na odpoveď externej účtovníčky
zamestnávateľa p. J. zo dňa 21.08.2024, nakoľko v zmysle § 135 ods. 1 SSP bol pre rozhodnutie
správneho súdu rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovanej dňa 06.06.2023.40. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne
je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e) a g) a vec vrátil

podľa § 191 ods. 4 SSP žalovanej na ďalšie konanie, ktorá v rámci svojej kompetencie v odvolacom
administratívnom konaní môže sama odstrániť vytýkané vady, prípadne môže ich odstránenie v rámci
odvolacieho konania zabezpečiť. Žalovaná je v ďalšom konaní viazaná právnym názorom, ktorý vyslovil
správny súd v zrušujúcom rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP).

41. V ďalšom konaní žalovaná bude postupovať v naznačenom smere a opätovne rozhodne o odvolaní
žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom pred vydaním rozhodnutia zistí presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom doterajšie konanie doplní obstaraním potrebných podkladov, ktoré
budú relevantné pre následné posúdenie otázky, či existujú dôvody pre nepriznanie nároku žalobkyne na
nemocenskúdávku(tehotenské).Vrámcizásadyvoľnéhohodnoteniadôkazovposúdidôkazysvedčiace
tak v prospech, ako aj v neprospech žalobkyne a analýzu svojej úvahy pri voľnom hodnotení dôkazov

riadne odôvodní v novom rozhodnutí s tým, že sa dostatočným spôsobom vysporiada aj s ďalšími
skutočnosťami, ktoré môžu mať vplyv na samotné rozhodnutie, a to posúdenie účelovosti konania
žalobkyne.

42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná

žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej správny
súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovanú na ich náhradu. O
výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správnom súde v
Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods.

1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení
(§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1 a 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo

sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).