Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 9, 2023

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1C/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122455262
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Majerníková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2023:6122455262.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou, v spore žalobcu: JATIX s.r.o., so sídlom

Koceľovce 59, 049 35, IČO: 44 585 195, zastúpený JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom
Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX
C., zastúpený JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom ul. Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava,
o zaplatenie sumy 612,18 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 612,18 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 612,18 EUR od 1.11.2022 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobu doručenou upomínaciemu súdu dňa 27.10.2022 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 612,18 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.11.2022 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli Zmluvu o nájme nebytových
priestorov dňa 16.5.2019 – obchodný priestor. Nájomný vzťah bol ukončený výpoveďou zo strany
prenajímateľa ku dňu 31.3.2022, kedy nájomca uvedený nebytový priestor aj fyzicky prestal využívať.
V čl. II. zmluvy si strany sporu dohodli cenu nájomného a služieb spojených s nájmom (voda a

elektrická energia), pričom si dohodli preddavkové platby za služby spojené s nájmom s tým, že konečné
vyúčtovanie za poskytované služby bude vyhotovené prenajímateľom na základe došlých faktúr od
dodávateľa médií. Prenajímateľ za celú dobu trvania nájmu nedoručil nájomcovi žiadne vyúčtovanie
nákladov za odber elektrickej energie, a to napriek tomu, že nájomca o to opakovane žiadal. Následne
žalobca pristúpil k demontáži certifikovaného digitálneho merača spotreby LCD-1F a zistil, že konečný
stav merača spotreby pri demontáži bol 9497,67 kWh oproti počiatočnému stavu k 1.9.2018, a to 3329
kWh. Celková spotreba elektrickej energie za obdobie od 1.9.2018 do 30.4.2022 bola 6169 kWh, čo

vo finančnom vyčíslení činí sumu 927,82 EUR. Z podrobného prehľadu vyplatených zálohových platieb
za elektrickú energiu vyplýva, že žalobca za vyššie uvedené obdobie, t.j. za 44 mesiacov zaplatil
žalovanému sumu 1.540,- EUR s DPH. Žalobcovi teda vznikol nárok na preplatok vo výške 612,18 EUR.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v odpore zo dňa 21.12.2022, v ktorom vyjadril nesúhlas so žalobou a
neuznal predmetný nárok. Žalovaný poukázal na to, že z článku II. zmluvy vyplýva, že došlo k dohode
medzi zmluvnými stranami o cene za služby (voda a elektrická energia) tak, že cena za služby (voda

a elektrická energia) bola stanovená v sume 120,- EUR (100 + 20 DPH) štvrťročne a 480,- EUR ročne
(t.j. 40,- EUR mesačne z toho 35,- EUR elektrická energia a 5,- EUR voda). Nájomné a cena za služby
mali byť platené štvrťročne vždy do 5. dňa prvého mesiaca v štvrťroku vo výške 345,- EUR z toho služby
120,- EUR (100 + 20 DPH). Za obdobie trvania nájomného vzťahu t.j. za obdobie 44 mesiacov žalobcauhradil žalovanému sumu 1.540,- EUR s DPH, čo je v súlade s cenou za služby, ktorá bola dohodnutá v
čl. II. zmluvy. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca platil cenu za služby v súlade s dohodou a to
je dôkazom toho, že medzi zmluvnými stranami bola výška a splatnosť ceny za služby (voda a elektrická

energia) jednoznačne dohodnutá v zmluve. Na tom nič nemení to, že žalobca žiadal predložiť faktúry
od dodávateľa. Podľa žalovaného pre plnenie žalobcu faktúry od dodávateľa neboli relevantné, pretože
výška a splatnosť plnenia boli jednoznačne dohodnuté v zmluve o nájme a za takých okolností povinnosť
vystaviť a doručiť faktúru nemôže byť podmienkou ich splatnosti. Uviedol, že žaloba je nepreskúmateľná
a zmätočná, pretože z nej nie je možné zistiť konkrétne za aké obdobie v kalendárnom roku, resp. za

aké mesiace, štvrťročne, v akej výške má byť preplatok zo strany žalobcu na elektrickej energii, pretože
splatnosť bola dohodnutá štvrťročne v zmysle čl. II. zmluvy. Podľa žalovaného ide o občianskoprávny
vzťah, kde je zákonná trojročná premlčacia lehota a keďže žalobca uplatňuje nárok za obdobie od
1.9.2018 do 1.4.2022, týmto vzniesol námietku premlčania časti uplatneného nároku za obdobie do
27.10.2019. Žalovaný teda vyjadril presvedčenie o nedôvodnosti žaloby z dôvodu, že žalobca zaplatil
cenu za služby (elektrická energia) v súlade s č. II. zmluvy o nájme, v ktorej výška a splatnosť bola

jednoznačne dohodnutá.

3. Žalobca v replike konštatoval, že žalovaný nepoprel, že uzavretie Zmluvy o nájme nebytových
priestorov so žalobcom s „jednoznačne“ dohodnutou výškou a splatnosťou ceny za služby (voda a
elektrická energia), a to v článku II zmluvy. Žalobca poukázal na to, že v článku II zmluvy je okrem

dohodnutej ceny za služby dohodnutý a uvedený aj ďalší odsek, a to „cena za služby sa vypočíta na
základe došlej faktúry od dodávateľa, konečné vyúčtovanie za poskytované služby vykoná prenajímateľ
každoročne.“ Zmluvný vzťah strán sporu vznikol s účinnosťou od 1.9.2018 a po uplynutí prvého
vyúčtovacieho obdobia žalovaný vystavil žalobcovi vyúčtovaciu faktúru za odber elektriny v období od
1.9.2018 do 31.8.2019, a to faktúru č. 09/2019 zo dňa 30.9.2019, splatnú dňa 5.10.2019, na sumu

69,82 EUR, tak ako to bolo zmluvne dojednané. Prílohou tejto faktúry bola hlavná faktúra od dodávateľa
elektriny (VSE, a.s. Košice) zo dňa 31.8.2019 za fakturačné obdobie od 1.9.2018 do 31.8.2019, z
ktorej faktúry vyplýva cena elektriny za kWh – 0,1504 EUR. Žalobca si každoročne odpisoval stav
elektromera, teda mal podrobný prehľad o spotrebe elektrickej energie za každý rok, o čom ako dôkaz
predkladá tabuľkový prehľad stavu elektromera od 31.12.2010 do 30.4.2022. Žalovaný okrem vyššie

uvedenej vyúčtovacej faktúry za elektriku (obdobie 1.9.2018 – 31.8.2019) už ďalšie vyúčtovacie faktúry
nevyhotovil, teda nepostupoval v súlade so zmluvnými podmienkami a napriek opakovaným urgenciám
zo strany žalobcu (ako aj ostatných nájomcov v nebytovom dome) konečné vyúčtovanie za poskytované
služby, v tom ktorom roku nevykonal. Žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovaného ohľadom toho, že
podľa žalovaného „ide o občianskoprávny vzťah“, pretože jednoznačne si žalobca nebytové priestory

prenajímal na podnikateľské účely, ako podnikateľ, čoho dôkazom je aj samotná zmluva o nájme
nebytových priestorov, a preto námietku na premlčanie nároku za obdobie od 1.9.2018 do 1.4.2022
navrhol neuznať. Žalobca cenu za služby (elektrická energia) v súlade s článkom II zmluvy platil ako
dohodnuté preddavkové platby (35,- EUR elektrická energia a 5,- EUR voda/ mesačne), s tým že
nájomné aj cenu za služby platil žalobca na základe vzájomnej dohody štvrťročne, vždy do 5. dňa prvého

mesiaca v štvrťroku spolu vo výške 345,- EUR (225,- nájomné + 120,- elektrická energia a voda).

4. Žalovaný v duplike zotrval na dôvodoch uvedených v podanom odpore a naviac poukázal na
skutočnosť, že žalobca bez súhlasu a prítomnosti žalovaného demontoval digitálny merač spotreby
a spôsobil tým škodu zásahom do majetku žalovaného.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 9.6.2023, na ktorom sa zúčastnili strany sporu.
Žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a vyjadrení obsiahnutých v spise. Naviac k veci
samej, čo sa týka dohody o nájme nebytových priestorov, ako aj k dohodnutým podmienkam ohľadom
platenia nájomného a služieb navrhol vypočuť priamo konateľa žalobcu.

6. Žalovaný taktiež zotrval na doterajších vyjadreniach a navyše uviedol, že takýto návrh nie je
možné vyčísliť len z troch porovnaní stavu elektromera bez ceny. Mal za to, že predmetný elektromer
patril vlastníkovi budovy, t.j. žalovanému, pretože on mal uzavretú zmluvu na odberné miesto tohto
elektromeru. Bez akéhokoľvek súhlasu žalovaného ho žalobca odmontoval. Podľa nich je stav

elektromeru je pochybný a ničím nepodložený. Žalobca nikdy nepožadoval, že by snáď platil niečo
navyše. Až následne keď dostal výpoveď, odmontoval elektromer bez súhlasu prenajímateľa a vyčíslil
nároky bez toho, aby bola zmienka o cene. Fotografie o stave elektromera nezodpovedajú stavu, ktorý je
uvedený, sú nečitateľné, stav z tých fotografií nevidieť. Darmo, že je tam prehlásenie nejakého svedka,je to vlastníctvo majiteľa objektu, ktorý mal uzavretú zmluvu a len so súhlasom majiteľa a elektrárni je
možné zasahovať do elektromeru.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to upomienkou zo
dňa 6.6.2022 (čl.7), pokusom o zmier zo dňa 28.6.2022 rub (čl.7), výpočtom spotreby elektriny pri
ukončení nájmu zo dňa 16.8.2022 (čl.8), žiadosťou o konečné vyúčtovanie zo dňa 30.4.2022 (čl.9),
žiadosťou o vyúčtovanie poskytnutých služieb zo dňa 31.3.2022 (rub čl.10), predžalobnou výzvou na
zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 6.10.2022 s podacím lístkom (čl. 11, 10), potvrdením o demontáži

digitálneho merača (čl.12), výpoveďou zmluvy o nájme zo dňa 28.2.2022 (rub čl. 12), zmluvou o nájme
nebytových priestorov zo dňa 16.5.2019 (čl.13-15), odporom žalovaného (čl.28-29), replikou žalobcu
(čl.33), stavom elektromera (čl.34), 3 ks fotografií stavu elektromera (rub čl.34-rub 35), faktúrou č.
9/2019ovyúčtovaníelektriky(čl.36),faktúrouč.7237251390(rubčl.36-37),duplikoužalovaného(čl.54),
výsluchom žalobcu, ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 16.5.2019 uzavretej medzi žalovaným ako
prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom vyplýva, že prenajímateľ prenechal nájomcovi do užívania
nebytové priestory – miestnosť na prízemí o výmere 15 m2 obchodný priestor za účelom podnikateľskej
činnosti – maloobchodnej predajne v zmysle živnostenského oprávnenia. Zmluva bola uzavretá na dobu
neurčitú.

9. V čl. II zmluvy boli dohodnuté cena a spôsob úhrady nasledovne: Ročné nájomné je vo výške 5,- EUR
mesačne za 1m2, čo činí štvrťročne 225,- EUR a ročne 900,- EUR. Cena za služby /voda a elektrická
energia/ je stanovené v sume 120,- EUR /100,- + 20,- DPH/ štvrťročne a 480,- ročne /t.j. 40,- EUR
mesačne z toho 35,- el. energia a 5,- voda/. Cena za služby sa vypočíta na základe došlej faktúry od

dodávateľa. Konečné vyúčtovanie za poskytované služby vykoná prenajímateľ každoročne. Nájomné
a služby za prvý a druhý štvrťrok 2019 budú zaplatené do 31.5.2019. Nájomné a cena za služby
budú platené štvrťročne vždy do 5. dňa prvého mesiaca štvrťroku vo výške 345,- EUR z toho služby
120,- /100,- + 20,- DPH/ na konkrétny účet v zmluve uvedený. Nájomné a ceny za služby za rok 2018
bude doplatené do 31.5.2019 v nasledovnej výške. Nájomné 250,35 EUR za obdobie od 1.7.2018 do

31.12.2018. Služby 160,- EUR /133,33 + 26,67 DPH/ za obdobie od 1.9.2019 do 31.12.2018. Spolu
410,35 EUR.

10. Podľa čl. IV. zmluvy stav elektromeru ku dňu vyúčtovania s pôvodným majiteľom bol 3329 kWh.

11. Výpoveďou nájomnej zmluvy zo dňa 28.2.2022 žalobca ako nájomca na základe bodu V. ods.
2 zmluvy vypovedal vyššie uvedenú nájomnú zmluvu s tým, že výpovedná lehota je jednomesačná
a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

12. Za obdobie od 31.3.2022 do 21.7.2022 žalobca adresoval žalovanému viacero žiadosti a výziev za

účelom vyhotovenia konečného vyúčtovania za poskytnuté služby za obdobie od 1.9.2018 do 31.3.2022,
resp. vrátenia preplatku za skutočne spotrebovanú elektrickú energiu.

13. Potvrdením o demontáži digitálneho merača zo dňa 30.4.2022 subjekt Arpád Jánošdeák
ELEKTRONIC SERVICE, so sídlom Slnečná 11 v Rožňave, IČO: 33 002 061 potvrdil, že v tento

deň odborne demontoval zaplombovaný certifikovaný digitálny merač spotreby LCD-1F a stav tohto
elektromera pri demontáži bol 9497,67 kWh.

14. Predžalobnou výzvou zo dňa 6.10.2022 žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 612,18 EUR.

15. Z faktúry č. 9/2019 vystavenej dňa 30.9.2019 žalovaným pre žalobcu vyplýva, že ňou bola
vyúčtovaná elektrina za obdobie od 1.9.2019 do 31.8.2019 na sumu 69,82 EUR s DPH.

16. Z faktúry č. 7237251390 vystavenej dňa 10.9.2019 spolu s rozpisom položiek od Východoslovenskej

energetiky a.s. pre žalovaného vyplýva, že za obdobie od 1.9.2018 do 31.8.2019 bola skutočná spotreba
elektriny 7442 kWh a cena dodanej elektriny bola 1.119,52 EUR.17. Konateľ žalobcu na pojednávaní vypovedal, že v predmetnej budove mal prevádzku 20 rokov.
Uviedol, že v budove sa nachádza hlavný elektromer, ktorý odpočítavajú elektrárne a každá prevádzka
má podružný elektromer, aby sa spotreba mohla rozpočítať na jednotlivé prevádzky. V roku 2016 boli

prenajímateľom majetku Technické služby mesta Rožňava, ktorým sa zdalo, že elektromer počíta zle. Po
dohode s nimi žalobca kúpil vlastný elektromer od miestnej firmy, ktorá predáva ciachované certifikované
elektromery a následne špecializovaný certifikovaný pracovník technických služieb ho zaplomboval.
Tento elektromer bol žalobcov a pôvodný odovzdal technickým službám. V roku 2018 odkúpil budovu
žalovaný, ktorý ju začal prenajímať od 1.9.2018. Žalobcu kontaktovali, urgovali so žiadosťou, aby s nimi

uzavrel nájomnú zmluvu. Skoro rok všetci nájomcovia fungovali bez nájomnej zmluvy až do 16.5.2019.
Nájomnú zmluvu vypracoval žalovaný. V nej bol uvedený počiatočný stav elektromeru z roku 2018.
Predtým to fungovalo tak, že každý mesiac chodili Technické služby mesta Rožňava robiť odpis stavu
podružných elektromerov a oni vždy za nejaké obdobie vypočítali cenu podľa skutočnej spotreby. Keď
bola tuhá zima a nedoplatok, ten žalobca zaplatil a keď bol preplatok, tak vystavili dobropis na vrátenie.
Žalovaný nikdy nebol odpisovať elektromery. Tak on a aj iné prevádzky si robili fotky na konci roka. Mal

fotky z decembra 2020, december 2021 a z 30.4.2022. Tým, že so žalovaným bola zlá komunikácia, tak
vyúčtovanie každý rok neriešili, nechávali to tak. On síce jedno vyúčtovanie poslal, lenže nahodil doň
len nejakú sumu, nezohľadnil skutočnú spotrebu a všetkým poslal rovnakú faktúru na doplatenie. Táto
faktúra nebola nikdy zaplatená. Ani ich žalovaný nevyzval, že majú nedoplatok. Na základe priloženej
faktúry z elektrárni žalobca určil spotrebu za kWh, nakoľko bol tam uvedený počiatočný stav elektromeru

a konečný stav elektromeru. Túto sumu z faktúry vypočítal, koľko bola v kWh spotreba a vynásobil som
ju tou cenou za kWh. V marci, keď mali mesiac do konca, žalobca poslal žiadosť o konečné vyúčtovanie
aj s fotodokumentáciou, ktoré žalovaný prevzal, ale nereagoval. Keďže mal v predajni rôzne elektronické
zabezpečovacie zariadenia, snímače, hlásiče a musel to dať do pôvodného stavu, tak si zavolal službu,
ktorá má riadnu štátnu skúšku o narábaní s elektrinou. Táto služba všetky tie zariadenia demontovala

a demontovali pritom aj elektromer. Na požiadanie mu vydali potvrdenie o skutočnom konečnom stave
elektromeru. Koncom apríla žalovanému poslal ďalší list o končenom stave elektromera, o prevzatí
priestory a záverečnom vyúčtovaní. Žalovaný list prevzal, ale opäť nereagoval. Tak 16.5. mu napísal
ďalší list, v ktorom spravil na základe dostupných informácií vyúčtovanie. Žalovaný sa ozval v ďalšom
mesiaci a skutočne fyzicky prišiel prevziať priestory. Povedal, že všetko je v poriadku, mal len výhradu

ktomuelektromeru.Potommuposlalďalšílist,pokusozmierapredžalobnúvýzvu21.7.2022.Čakalešte
asi 5 mesiacov a potom oslovil advokátku. Predmetná nájomna zmluva sa spisovala cez D. A.. Stále tam
niečo dopisovali, ale výsledok tej zmluvy bol ten, že je uvedený počiatočný stav elektromeru v bode IV.
3329 kWh. Aj ústne bolo dohodnuté, že sa budú robiť tie vyúčtovania, každoročne. Predtým vždy v marci
alebo v apríli sa spravilo vyúčtovanie a žalobca mal som za to, že to bude aj ďalej takto pokračovať.

Zmluva bola v tom zmysle pripomienkovaná. K stanoveniu výšky zálohových platieb elektriny v zmluve
došlo tak, že D. A. žalobca ukázal faktúry za posledné 4 roky 2014 až 2017 na základe, ktorých
a po vzájomnej dohode, po spriemerovaní spotreby a zálohových platieb. V zmluve neboli uvedené
zálohové platby, bolo to ústne dohodnuté, že to sa bude platiť a potom sa spraví konečné vyúčtovanie
za poskytnuté služby každý rok. Keby vznikol nedoplatok ten vyplatí a keď preplatok, tak sa to vráti,

tak to bolo dohodnuté. Na otázku žalovaného, kto disponuje s elektromerom, žalobca uviedol, že šlo
podružnýelektromeranahlavnýelektromervlastníkzmluvuselektrárňami.Žalobcauviedol,žepôvodný
elektromer odovzdal v roku 2016 technickým službám ako správcovi budovy a potom kúpil elektromer,
čiže to bol jeho elektromer. Na otázku, či žalobca upovedomili žalovaného, že je to elektromer, lebo
žalovaný mal uzavretú zmluvu s elektrárňami, a aby si skontroloval stav, žalobca uviedol, že podružný

elektromer nemá vôbec nič spoločné s elektrárňami. Oni majú zaplombovaný svoj elektromer hlavný.
Elektrárne, keď je ich elektromer, musia ho zaplombovať s ich klieštikmi a dajú tam ich značku, vtedy to je
vlastne vec elektrárni. Ale tieto podružné plombuje nejaký technik z technických služieb. Nie elektrárne.

18. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), prostriedkami

procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

19. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri

rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v
novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,
ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave
presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporuvo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní
skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku
s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany

sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti
s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a
rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej
aktivity sporové strany.

20. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

21. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára: Podľa § 663 zákona č.
40/1964Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

22. Podľa § 720 OZ, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
účinnom od 1.7.2004 (ďalej len zákon č. 116/1990Zb.), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať
na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).

24.Podľa§3ods.3zákonač.116/1990Zb.,zmluvamusímaťpísomnúformuamusíobsahovaťpredmet
a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas,
čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová
organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky,
pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990Zb., ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať
nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho
na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním
nebytového priestoru spojené.

26. Podľa § 7 zákona č. 116/1990Zb., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená
všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

27. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), táto časť zákona

upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 387 ods. 1, 2 ObZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu

uzavretú na dobu neurčitú.

29. Podľa § 392 ods. 1, 2 ObZ, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa
mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva
v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína

premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia
doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku
stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

30. Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

31. Podľa § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospechzískanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32.Vdanomsporesažalobcapodanoužaloboudomáhalzaplateniasumy612,18EURspríslušenstvom
titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaného vzniklo tým, že žalobca platil
cenu služieb spojených s prenájmom nebytového priestoru a žalovaný ako prenajímateľ nevykonal
každoročné vyúčtovanie za spotrebovanú elektrickú energiu a neupravil cenu elektrickej energie podľa
skutočnej spotreby.

33. Medzi stranami sporu neboli sporné skutkové okolnosti, že strany sporu dňa 16.5.2019 uzavreli
Zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bol nájom v zmluve presne špecifikovaného
nebytového priestoru za účelom podnikateľskej činnosti. Taktiež medzi stranami sporu nebolo sporné
to, že žalobca užíval predmetný nebytový priestor za obdobie od 1.9.2018 do 31.3.2022 s tým, že za
celé obdobie od 1.9.2018 do 30.4.2022 žalobca zaplatil cenu elektrickej energie spolu v sume 1.540,-

EUR, t.j. 35,- EUR mesačne za 44 mesiacov. Cena a spôsob úhrady nájomného a služieb spojených
s prenájmom boli dohodnuté v čl. II zmluvy. Žalovaný nerozporoval ani tú skutočnosť, že počiatočný
stav na elektromere bol podľa zmluvy 3329 kWh. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalovaný vyhotovil
konečné vyúčtovanie za odber elektrickej energie len za obdobie od 1.9.2018 do 31.8.2019.

34. Žalovaný tvrdil, že medzi stranami sporu došlo k jednoznačnej dohode o cene služby tak
ako to uvádza čl. II. zmluvy o nájme a zároveň vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že ide
o občianskoprávny vzťah. Na pojednávaní rozporoval stav na elektromeru ku dňu 30.4.2022, namietal
neoprávnene odmontovanie elektromeru žalobcom a vlastníctvo elektromeru.

35. Súd predmetný vzťah medzi stranami sporu posúdil podľa ustanovení zákona č. 116/1990 Zb.
o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorý je špeciálnou právnou úpravou k ustanoveniam
Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Zo zmluvy o nájme nepochybne vyplýva, že žalobca
ako nájomca uzavrel zmluvu ako obchodná spoločnosť za účelom podnikateľskej činnosti. Žalovaný
ako prenajímateľ uzavrel predmetnú zmluvu za účelom podnikateľskej činnosti, ktorá skutočnosť

vyplýva jednak z faktúry č. 9/2019 zo dňa 30.9.2019 (čl.36), v ktorej žalovaný uviedol svoje IČO
týkajúce sa jeho živnostenskej činnosti a jednak z jeho tvrdenia v podanom odpore, kedy uviedol, že
ohľadom uplatneného nároku mu nebola doručená faktúra a nárok nevedie v účtovníctve. K otázke
posúdenia zmluvy a premlčania nároku súd odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 20.6.2018, sp. zn. IV. ÚS 70/2018, podľa ktorého obsah zmlúv o nájme nebytových priestorov

uzavretých medzi účastníkmi konania, ktoré majú obchodnoprávnu povahu sa tak
nepochybne riadi ustanoveniami zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ale právne
vzťahy vzniknuté na základe týchto zmlúv o nájme nebytových priestorov podliehajú obchodnoprávnej
úprave, lebo tieto otázky možno v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka riešiť podľa
Obchodného zákonníka. Pojem „otázka“ použitý v § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka je potrebné

vykladať ako inštitút, v tomto prípade inštitút premlčania, a úpravu tohto inštitútu v Obchodnom
zákonníku je potrebné považovať za ucelenú a od Občianskeho zákonníka nezávislú úpravu.

36. Bezdôvodné obohatenie je komplexne upravené Občianskym zákonníkom, čo znamená že aj
v prípade vzniku bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch bude aplikovaný v súlade

s § 1 ods. 2 ObZ Občiansky zákonník. Žiadna špeciálna úprava bezdôvodného obohatenia sa
v Obchodnom zákonníku nenachádza. Zároveň si treba uvedomiť, že právna úprava premlčania
v Obchodnom zákonníku má komplexnú povahu, a pokiaľ § 387 ods. 2 hovorí o premlčaní práva zo
záväzkových vzťahov, možno dôjsť k záveru, že v zmysle § 261 a § 1 ods. 1 ObZ bude na premlčanie
akéhokoľvek obchodného záväzkového vzťahu aplikovaná právna úprava podľa § 397, teda štvorročná

premlčacia doba.

37. Posudzovanie bezdôvodného obohatenia sa bude v prejednávanom spore riadiť Občianskym
zákonníkom, ale premlčanie práv z tohto bezdôvodného obohatenia bude podliehať iným pravidlám
ako tým, ktoré platia v režime Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na to je pri rozhodovaní

súdu relevantná skutočnosť, že Obchodný zákonník obsahuje úpravu odlišnú od Občianskeho
zákonníka (špeciálnu úpravu) práve v otázke premlčania, pretože premlčacia doba plynie od okamihu,
keď došlo k plneniu. Nejde teda o okamih, keď sa oprávnený dozvedel o bezdôvodnom obohatení,
obvykle to bude ten istý okamih ako vznik bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o posúdenie štvorročnejročnej objektívnej lehoty, pre jej začiatok plynutia treba vychádzať z toho, že v danom prípade šlo
o čiastkové plnenia, keďže podľa zmluvy cenu za služby bol žalobca povinný uhradiť za prvé 4 mesiace
(9/2018 až 12/2018) do 31.5.2019, za ďalších 6 mesiacov (1/2019 až 6/2019) do 31.5.2019, za mesiace

7/2019 až 9/2019 do 5.7.2019, za mesiace 10/2019 až 12/2019 do 5.10.2019 a následne za každý
štvrťrok vždy do 5. dňa prvého mesiaca vo štvrťroku. Keďže žaloba bola podaná na upomínací súd
dňa 27.10.2022 za použitia štvorročnej premlčacej lehoty má súd za to, že nárok bol uplatnený včas
apremlčacialehotapriprvých10mesiacochzačalaplynúť1.6.2019auplynulabynajskôrdňa31.5.2023.
z čoho vyplýva, že ani nasledujúce čiastkové plnenia nie sú premlčané.

38. Súd nezaoberal posúdením platnosti predmetnej nájomnej zmluvy, pretože platnosť predmetnej
zmluvy nebola stranami sporu spochybnená. Súd sa predbežne zaoberal otázkou akou formou bola v čl.
II. predmetnej zmluvy dohodnutá cena za služby, t.j. vodu a elektrickú energiu. Článok II. v druhej, tretej
a štvrtej vete znel:“ Cena za služby /voda a elektrická energia/ je stanovené v sume 120,- EUR /100,- +
20,- DPH/ štvrťročne a 480,- ročne /t.j. 40,- EUR mesačne z toho 35,- el. energia a 5,- voda/. Cena za

službysavypočítanazákladedošlejfaktúryoddodávateľa.Konečnévyúčtovaniezaposkytovanéslužby
vykoná prenajímateľ každoročne.“. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané,
že vôľou žalobcu v priebehu zmluvného vzťahu so žalovaným bolo stanoviť cenu za služby, ktorej
súčasťou bolo aj poskytovanie elektrickej energie, na základe skutočnej spotreby tohto média. Tento
záver potvrdzuje súdu znenie zmluvy o tom, že cena za služby sa vypočíta na základe došlej faktúry

od dodávateľa a vierohodné vyjadrenie konateľa žalobcu, ktorý tento úmysel potvrdil. V tomto smere sa
ako účelový javí argument žalovaného, že ide o cenu pevnú (fixnú) a že iba takúto cenu bol žalobca
podľa zmluvných dojednaní povinný žalovanému skutočne zaplatiť. Súd ustálil, že bola dohodnutá
preddavková platba na spotrebu energií aj keď táto platba nebola pomenovaná ako preddavková,
zálohová a teda nebola dohodnutá fixná cena služieb. Žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazne

bremeno preukázania svojich tvrdení, keď ani na pojednávaní nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorý by
tento záver súdu o cene za služby v rozsahu skutočnej spotreby vyvrátil, napr. výsluchom žalovaného,
svedka, ktorý zmluvu dojednával za žalovaného, atď. V spore bolo nesporné, že žalovaný si nesplnil
povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy v čl. II veta štvrtá o vykonaní každoročného konečného vyúčtovania
za poskytnuté služby, okrem obdobia od 1.9.2018 do 31.8.2019.

39. Obrana žalovaného v prejednávanom spore spočívala aj v námietke, že elektromer (podružný)
bol vlastníctvom majiteľa objektu (žalovaného), ktorý mal uzavretú zmluvu s elektrárňami a len so
súhlasom majiteľa a elektrárni je možné zasahovať do elektromeru. Toto tvrdenie vyvrátil konateľ
žalobcu, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že sa jednalo o podružný elektromer a nie o hlavný

elektromer. Vo svojej výpovedi vysvetlil rozdiel medzi hlavným a podružným elektromerom s tým, že
k hlavnému elektromeru mal žalovaný uzavretú zmluvu s elektrárňami na odber elektriny k celému
objektu a podružný elektromer kúpil žalobca v roku 2016 po dohode s predchádzajúcim majiteľom
objektu na meranie spotreby elektrickej energie v jeho prevádzke. Podľa názoru súdu bolo právne
irrelevantné v koho vlastníctve bol podružný elektromer patriaci k prevádzke žalobcu. Právne významná

bola skutočnosť, či predmetný podružný elektromer bol spôsobilý merať spotrebované množstvo
elektriny. Žalovaný nijako preukázal svoje tvrdenia, že namontovaný elektromer (podružný) nie je
spôsobilý merať spotrebované množstvo elektriny a že sa na takomto merači so žalobcom nedohodli.
Žalobca tvrdenia o spôsobilosti merača podložil svojou výpoveďou o tom, že predmetný podružný
elektromer patriaci k jeho prevádzke bol zaplombovaný špecializovaným certifikovaným pracovníkom

Technických služieb mesta Rožňava, t.j. pracovníkom predchádzajúceho majiteľa, ktorý ma základe
tohto elektromera vykonával ročne vyúčtovania spotreby pre danú prevádzku. Táto skutočnosť nebolo
rozporovaná. Navyše ďalšou nespornou skutočnosťou bolo, že daný elektromer bol v prevádzke žalobcu
od roku 2016 až do roku 2022, ktorého nespôsobilosť a necertifikáciu žalovaný počas daného obdobia
netvrdil a ani nepristúpil k výmene tohto elektromera po tom, čo stav stal vlastníkom celého objektu.

Žalobca spôsobilosť daného elektromera podložil aj potvrdením o demontáži digitálneho merača zo dňa
30.4.2022 na čl. 12, v ktorom tretí subjekt potvrdil demontáž certifikovaného elektromera a stav spotreby
elektriny pri demontáži.

40. Súd neakceptoval námietky žalovaného týkajúce sa nesprávnosti výšky bezdôvodného obohatenia

z ceny za služby elektrickej energie, kde súd vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ktoré boli v konaní
vykonané, keď ustálil, že v danom prípade nebola dojednaná paušálna suma týchto nákladov a zároveň
každoročné konečné vyúčtovanie za poskytnuté služby bolo vykonané len za obdobie od 1.9.2018
do 31.8.2019. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že pri výpočte skutočných nákladov spojenýchs užívaním nebytových priestorov postupoval presne podľa zmluvy, pričom vychádzal z faktického
stavu, t.j. faktúry č. 7237251390 vystavenej dňa 10.9.2019 Východoslovenskou energetikou a.s. a stavu
podružného elektromera ku dňu 30.4.2022 (ktorý faktický stav bol rozhodujúci pre výšku spotreby

dodávanej elektrickej energie spojenej s nájmom). Keďže žalovaný si neplnil povinnosť vystavovania
konečného vyúčtovania za spotrebované služby, okrem obdobia od 1.9.2018 do 31.8.2019, žalobca
nemal k dispozícii vyúčtovania za ostatné obdobia, nemal žalobca inú možnosť a cenu za spotrebovanú
kWh vypočítať len faktúry č. 7237251390 vystavenej dňa 10.9.2019 spolu s rozpisom položiek od
Východoslovenskej energetiky a.s. V zmysle predmetnej faktúry bola výška 1 kWh vo výške 0,1504

EUR (fakturovaná cena 1.119,52 EUR /množstvo spotrebovanej energie 7442 kWh). Čo týka stavu
elektromeraspotrebovanejelektrickejenergiekudňu30.4.2022žalobcatvrdil,žetentostavpredstavoval
9498 kWh, na preukázanie ktorého predložil Potvrdenie o demontáži certifikovaného digitálneho merača
zo dňa 30.4.2022, fotografiu elektromera a tabuľkový prehľad stavu elektromera. Žalovaný rozporoval
stav elektromera ku dňu 30.4.2022, tak ako to preukázal žalobca, a tvrdil, že tento stav je nepreukázaný,
pochybný a fotografia je nečitateľná. S týmto tvrdením sa súd nestotožnil, nakoľko podľa predloženej

fotografie (rub čl.35) je stav jasne čitateľný, a to 9497,67 kWh. Toto tvrdenie žalovaného súd považoval
za účelové a žalovaný opätovne ani k tomuto tvrdeniu nenavrhol vykonať žiaden dôkaz na vyvrátenie
tohto dôkazu. Žalovaný zostal takmer nečinný a po celý súdny spor nepredložil na preukázanie svojich
tvrdeníanistavhlavnéhoelektromeru,vyúčtovaniaoddodávateľaelektrickejenergiezaostatnéobdobia,
prípadne nenavrhol výsluch žalovaného, vlastníkov ďalších prevádzok.

41. Súd mal nesporne za to, že žalobca za obdobie celého nájmu od 1.9.2018 do 30.4.2022 platil
cenu elektrickej energie vo výške 35,- EUR mesačne, t.j. za 44 mesiacov spolu sumu 1.540,- EUR
s tým, že počiatočný stav na elektromere 3329 kWh. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že konečný
stav podružného elektromera v prevádzke žalobcu bol zaokrúhlene 9498 kWh, ktorý po odpočítaní

počiatočného stavu 3329 kWh, predstavuje spotrebovanú elektrickú energiu za celé obdobie nájmu
6169kWh. Takto zistená spotreba energie za celé obdobie nájmu pri cene za 1 kWh zistenej z faktúry
č. 7237251390 vystavenej dňa 10.9.2019 Východoslovenskou energetikou a.s. vo výške 0,1504 EUR,
predstavuje sumu spotrebovanej energie za celé obdobie nájmu 927,82 EUR. Keďže žalobca za celé
obdobie nájmu riadne hradil cenu energie, a spolu uhradil sumu 1.540,- EUR a reálna spotreba energie

podľa takto zisteného skutkového stavu bola 927,82 EUR, rozdiel medzi týmito dvoma sumami 612,18
EUR, predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktorý sa na účet žalobcu o túto navyše zaplatenú
sumu bezdôvodne obohatil. Vzhľadom na vyššie konštatované súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

42. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do

doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

43. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

44. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

45. Podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.

46. Pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 612,18 EUR od 1.11.2022
do zaplatenia, súd tu poukazuje na vyššie citované ust. § 365 ods. 1 ObZ, podľa ktorého sa žalovaný
nepochybne dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, čo má za následok, že žalobca
môže od neho oprávnene požadovať úroky z omeškania v zmysle ust. § 369 ods. 2 ObZ vo výške sadzby
stanovenej vládou SR. Súd však nemôže priznať nárok nad rámec požadovaného a preto priznal úroky

z omeškania len vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny odo dňa žiadaného žalobcom.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.48. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

49. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods.
1 CSP s tým, že nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po

právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods.

2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.