Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/150/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122455262
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6122455262.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu JATIX s.r.o., Koceľovce 59, IČO: 44 585 195,
zast. JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, Bratislava, Račianska 66 proti žalovanému A. B. C., nar.
X.XX.XXXX, C., B. X, zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, Rožňava, ul. Cyrila a Metoda 4, o
zaplatenie 612,18 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn.
1C/8/2023 z 9. júna 2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 612,18 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne
zo sumy 612,18 eura od 1.11.2022 do zaplatenia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení súd uviedol, že sa žalobca žalobou domáhal, aby rozsudkom zaviazal žalovaného na
úhradu 612,18 eura spolu s príslušenstvom a to skutkovo dôvodiac, že strany sporu uzavreli Zmluvu

o nájme nebytových priestorov dňa 16.5.2019, predmetom ktorej bol obchodný priestor o výmere
15 m2. Nájomný vzťah bol ukončený výpoveďou ku dňu 31.3.2022. Strany sporu si v čl. II. zmluvy
dohodli cenu nájmu a služieb s ním spojených (voda a elektrická energia) s tým, že konečné
vyúčtovanie za poskytované služby bude vyhotovené prenajímateľom/žalovaným na základe faktúr od
dodávateľa médií. Prenajímateľ /žalovaný za celú dobu trvania nájmu nedoručil nájomcovi/žalobcovi
žiadne vyúčtovanie nákladov za odber elektrickej energie, a to napriek tomu, že nájomca o to opakovane
žiadal. Následne žalobca pristúpil k demontáži certifikovaného digitálneho merača spotreby LCD-1F a

zistil, že konečný stav merača spotreby pri demontáži bol 9497,67 kWh oproti počiatočnému stavu k
1.9.2018, a to 3329 kWh. Celková spotreba elektrickej energie za obdobie od 1.9.2018 do 30.4.2022
bola 6169 kWh, čo vo finančnom vyčíslení činí sumu 927,82 eura. Z podrobného prehľadu vyplatených
zálohových platieb za elektrickú energiu vyplynulo, že žalobca za vyššieuvedené obdobie, t.j. za 44
mesiacov zaplatil žalovanému sumu 1.540 eur s DPH. Žalobcovi teda vznikol nárok na preplatok vo
výške 612,18 eura.
Žalovaný v rámci procesnej obrany poukázal na to, že z čl. II. zmluvy vyplýva, že došlo k dohode

medzi zmluvnými stranami o cene za služby (voda a elektrická energia) tak, že cena za služby bola
stanovená v sume 120 eur (100 + 20 DPH) štvrťročne a 480 eur ročne (t.j. 40 eur mesačne z toho
35 eur elektrická energia a 5 eur voda). Nájomné a cena za služby mali byť platené štvrťročne vždy
do 5. dňa prvého mesiaca v štvrťroku vo výške 345 eur, z toho služby 120 eur. Za obdobie trvanianájomného vzťahu t.j. za obdobie 44 mesiacov žalobca uhradil žalovanému sumu 1.540 eur s DPH, čo
je v súlade s cenou za služby, ktorá bola v zmluve jednoznačne dohodnutá, preto mal za to, že žaloba
je nedôvodná. Vzniesol námietku premlčania za obdobie do 27.10.2019, nakoľko podľa žalovaného ide

o občianskoprávny vzťah s trojročnou premlčacou dobou. Následne v duplike žalovaný argumentoval,
že žalobca bez jeho súhlasu a prítomnosti demontoval digitálny merač spotreby a spôsobil tým škodu
zásahom do majetku žalovaného. Taktiež mal za to, že takýto návrh nie je možné vyčísliť len z troch
porovnaní stavu elektromera bez ceny.
Súd citujúc § 451 ods. 1,2, § 663, § 720 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, 3, § 5 ods.1, §7

zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 261 ods. 1, § 387 ods. 1,2,
§ 392 ods. 1, 2, § 397 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne
v celom rozsahu. Vzťah medzi stranami sporu posúdil ako obchodnoprávny z dôvodu, že nájomca
uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba – podnikateľ na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Inštitút
bezdôvodného obohatenia je komplexne upravený v Občianskom zákonníku, preto ho posudzoval podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, ale premlčanie práv z tohto bezdôvodného obohatenia posúdil

podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Vzhľadom na aplikáciu štvorročnej premlčacej doby súd
posúdil, uplatnený nárok ako uplatnený včas. Sporným medzi stranami bol spôsob dojednania ceny za
služby spojené s nájmom, pričom súd zo znenia čl. II zmluvy ustálil, že vôľou zmluvných strán v priebehu
zmluvného vzťahu bolo stanoviť cenu za služby na základe skutočnej spotreby, nie ju stanoviť fixne ako
totvrdilžalovaný.Kobranežalovanéhoohľadomvlastníctvaelektromeru,ktorýžalobcaneboloprávnený

odmontovať, mal súd vlastníctvo predmetného elektromeru za právne irelevantné, avšak za právne
významnú považoval skutočnosť, či bol elektromer spôsobilý merať spotrebované množstvo elektriny.
Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia o nespôsobilosti elektromera, pričom žalobca svojou výpoveďou
ako aj potvrdením o demontáži preukázal spôsobilosť elektromera merať spotrebované množstvo
elektriny ako aj konečný stav spotreby elektriny pri demontáži. Námietky žalovaného týkajúce sa

nesprávnosti výšky bezdôvodného obohatenia súd neakceptoval. Vzhľadom na neplnenie si povinnosti
zo strany žalovaného vystavovať konečné vyúčtovania za spotrebované služby (okrem obdobia od
1.9.2018 do 31.8.2019) žalobca nemal inú možnosť výpočtu ceny za spotrebované kWh ako z faktúry
č. 7237251390 za obdobie 1.9.2018 do 31.8.2019. Súd mal za nesporné, že žalobca za celé obdobie
nájmu uhradil za elektrickú energiu spolu sumu 1.540 eur s tým, že reálna spotreba elektrickej energie

odrátaním počiatočného stavu a konečného stavu na elektromere predstavovala 6169 kWh. Pri cene za
1 kWh, zistenej z faktúry č. 7237251390 za obdobie 1.9.2018 do 31.8.2019 vystavenej dňa 10.9.2019
Východoslovenskou energetikou a.s. vo výške 0,1504 eura, predstavuje suma spotrebovanej energie
za celé obdobie nájmu 927,82 eura. Bezdôvodné obohatenie žalovaného spočíva v rozdiele medzi
sumou, ktorú uhradil a sumou, ktorú uhradiť mal, preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 612,18 eura.
Citujúc § 396 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, § 1 nariadenia vlády č. 21/2023 Z.z. zaviazal súd
žalovaného aj na úhradu úrokov z omeškania, keďže sa s plnením svojho dlhu dostal do omeškania.
Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi vo výške 5 % ročne z prisúdenej sumy 612,18 eura od
1.11.2022 do zaplatenia z dôvodu, že súd nemôže priznať nárok nad rámec požadovaného.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1CSP tak, že výrokom II. priznal plne úspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku včas podal odvolanie žalovaný v celom rozsahu a to z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b/, f/, g/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že

žalobu zamietne, alternatívne aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
Poukázal na bod 41. odôvodnenia rozsudku, ktorý citoval a namietal, že s takýmto vyhodnotením
vykonaného dokazovania nesúhlasí a považuje ho za vyhodnotenie jednostranné v jeho neprospech.
Namietal, že z čl. II. zmluvy vyplýva, že medzi stranami došlo k dohode o cene za služby, ktorú žalobca

platil bez toho, aby počas trvania zmluvného vzťahu vzniesol námietky k cene za služby tak ako bola
dohodnutá. Podľa jeho názoru pre plnenie žalobcu faktúry od dodávateľa neboli relevantné, pretože
výška a splatnosť plnenia boli jednoznačne dohodnuté v zmluve. Súd prvej inštancie sa nezaoberal
kompletne cenou za služby spojené s nájmom, ale zohľadnil len cenu za elektrickú energiu a nezaoberal
sa konečným vyúčtovaním a cenou za vodu.

V ďalšom namietol, že súd bez akéhokoľvek dokazovania uveril tvrdeniu žalobcu, že podružný
merač elektrickej energie je jeho vlastníctvom, s čím žalovaný nesúhlasí, pretože žalobca nadobudol
vlastníctvo k budove, v ktorej sa nachádza prenajatý priestor s príslušenstvom v roku 2018. Žalobca
nikdy neuvádzal žalovanému, že tento elektromer je jeho vlastníctvom, pričom žalovaný namietaljednostranné vyhodnotenie dôkazov v jeho neprospech. Z dôvodu, že žalobca svojvoľne podružný
elektromer odmontoval, žalovaný nemal možnosť preveriť konečný stav odberu elektrickej energie
ku dňu ukončenia nájomného vzťahu. Spochybnil aj tú skutočnosť, že na fotografiách, ktoré žalobca

predložil ide o elektromer, ktorý sa nachádzal v prenajatých priestoroch.
Žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím súdu ani čo sa týka ceny za spotrebovanú kWh tak ako to vyplýva
z bodu 40. odôvodnenia rozsudku, nakoľko cena elektrickej energie nie je každý rok rovnaká a teda
cena v rokoch 2020,2021 a 2022 nezodpovedá cene z roku 2019.

4. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného uviedol, že všetky tvrdenia v odvolaní boli produkované
už aj v konaní pred súdom prvej inštancie. Nie je pravdou, že by bol bez vedomia žalovaného zasiahol do
jeho majetku demontážou elektromeru, nakoľko tento bol zakúpený dňa 22.4.2016 ním - žalobcom a to
po predchádzajúcom súhlase pôvodného prenajímateľa a následne bol namontovaný predchádzajúcim
prenajímateľom. Doklad o kúpe pripojil ako prílohu. Na základe tohto elektromera bola meraná skutočná
spotreba energie a bola vedená aj podrobná mesačná evidencia stavu tohto elektromera, ktorú tiež

priložil.
K argumentom ohľadom dohodnutej ceny za služby spojené s nájmom uviedol, že v dodatku č. 1
k Zmluve o nájme nebytových priestorov žalovaný uviedol v čl. II. pojem „zálohová platba za služby“.
Poukázal tiež na absolútnu nečinnosť, nespoluprácu a nezáujem o nájomcov nebytových priestorov
nachádzajúcich sa v objekte, ktorého vlastníkom sa stal žalovaný v roku 2016. Žalobca sa opakovane

neúspešne snažil žalovaného kontaktovať. Pokiaľ by tvrdenia žalovaného o dohodnutej cene za služby
boli pravdivé, pýta sa prečo by potom v zmluve o nájme bol uvedený počiatočný stav elektromeru ku dňu
vyúčtovania s pôvodným majiteľom. Žalobca sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, neúspech
žalovaného nenapĺňa odvolacie dôvody. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako
vecne správny.

5. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného včas žalovaným
ako oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné

(§ 355 - § 358 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi vymedzenými žalovaným/odvolateľom (§ 380
a § 365 CSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné vyhovieť, rozsudok je vecne správny a ako taký ho preto potvrdil (§ 387 ods.
1 CSP).

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený 19. septembra 2024 o 10:05 hod. v pojednávacej miestnosti
Krajského súdu v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej
tabuli a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 12.9.2024.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku včítane obsahu súdneho spisu a procesného
postupu súdu prvej inštancie predchádzajúceho vyhláseniu rozsudku dospel k záveru, že odvolacie
dôvody uplatnené odvolateľom nie sú naplnené.

9. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového

stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorýmisaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujeanatietoodkazuje(§387ods.2CSP).Odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom
konania. Súd prvej inštancie svoje úvahy o tom ako dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku
uviedol s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a príslušné

zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec právne posudzoval.

11. Na správnosti skutkových zistení a právnych úvah súdu prvej inštancie, ako ani na správnosti
dôvodov napadnutého rozsudku nie je spôsobilé nič zmeniť ani podané odvolanie. Žalobca v odvolaníiba opakuje argumenty, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej
inštancie správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, resp. poukazuje na právne irelevantné skutočnosti.
Právna argumentácia súdu prvej inštancie je však presvedčivá, právne správna, súladná so súdnou

praxou a z hľadiska spravodlivého usporiadania veci preto i plne akceptovateľná.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s §
387 ods. 2 CSP obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, ako už
vyššie uviedol. Zároveň na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, reagujúc pri tom

na odvolacie námietky žalobcu dopĺňa:

13. Odvolací súd považuje za nedôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, ktorou namietal, že cena za
služby spojené s nájmom (elektrická energia a voda) bola v zmysle článku II. Zmluvy o nájme nebytových
priestorov dohodnutá pevne, teda bez ohľadu na skutočnú spotrebu. V tejto súvislosti sa odvolací súd
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého vôľou zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy

o nájme nebytových priestorov bolo stanoviť cenu za služby na základe skutočnej spotreby. Uvedenému
záveru nasvedčuje znenie samotnej zmluvy, ktorá v článku II. bod 2. síce stanovuje cenu za služby
(voda a elektrická energia) na sumu 120 eur štvrťročne a 480 eur ročne, teda 40 eur mesačne z toho 35
eur elektrická energia a 5 eur voda, avšak bod 3. toho istého článku, podľa ktorého „cena za služby sa
vypočíta na základe došlej faktúry od dodávateľa a konečné vyúčtovanie za poskytnuté služby vykoná

prijímateľ každoročne“ jednoznačne nadväzuje na bod 2. a to tak, že ho konkretizuje. Uvedenému
nasvedčuje aj skutočnosť, že v článku IV. bod 4. zmluvy zmluvné strany uviedli stav elektromeru ku dňu
vyúčtovania s pôvodným majiteľom.

14. Nedôvodná je aj námietka žalovaného spočívajúca v tom, že súd bez akéhokoľvek dokazovania

uveril tvrdeniu žalobcu, že podružný merač elektrickej energie je vlastníctvom žalobcu. Súd prvej
inštancie v bode 39. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobca vyvrátil tvrdenie
žalovaného svojou výpoveďou, v ktorej uviedol, že predmetný elektromer zakúpil v roku 2016 po
dohode s predchádzajúcim majiteľom objektu. Navyše súd považoval vlastníctvo elektromeru za právne
irelevantné pre dané konanie s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. Žalovaný vo svojom odvolaní síce

namietal jednostranné vyhodnotenie dôkazov v jeho neprospech, avšak v priebehu celého konania
nenavrhoval vykonanie dôkazov, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia.

15. Odvolateľ vo svojom odvolaní spochybňuje konečný stav odberu elektrickej energie ku dňu
ukončenia nájomného vzťahu, nakoľko po odmontovaní elektromeru nemal možnosť overiť si konečný

stav ako aj to, či na fotografiách elektromeru predložených žalobcom je elektromer, ktorý bol
namotnovaný v nebytovom priestore. Túto námietku považuje odvolací súd za rovnako nedôvodnú,
nakoľko v konaní nebolo sporné, že žalovaný si neplnil svoju zmluvnú povinnosť každoročne vystavovať
konečné vyúčtovanie za spotrebované služby a ani nereagoval na výzvy zo strany žalobcu, ktorými sa
dopytoval konečného vyúčtovania za poskytnuté služby po ukončení nájomného vzťahu. K demontáži

elektromeru žalobca pristúpil až po tom, čo žalovaný nereagoval na jeho žiadosť o vyúčtovanie.
Žalobca v konaní predložil potvrdenie o demontáži certifikovaného merača spotreby zo dňa 30.4.2022
osobou odborne spôsobilou, z obsahu ktorej vyplýva, že merač označený ako „LCD-1F“ (rovnako ako
na priložených fotografiách preukazujúcich konečný stav) bol zaplombovaný a jeho konečný stav pri
demontáži bol 09497,67 kWh. Tieto skutočnosti žalovaný v konaní účinne nepoprel uvedením odlišných

skutočností a zotrval len na vyjadrení svojho nesúhlasu.

16. Žalovaný síce nesúhlasí s cenou za spotrebovanú kWh tak ako to vyplýva z bodu 40. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, avšak v priebehu celého konania netvrdil ani nepreukazoval odlišnú cenu za
kW/hodinu akú stanovil žalobca.

17. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou.
Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia jednak dôkaznú povinnosť. Uvedená zásada určuje, že
tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu
a iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia

zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a
ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Povinnosťou súdu je posúdiť
relevantnosť tvrdených skutočností v spojitosti s predloženými dôkazmi, nie vyhľadávať, či skúmať, ktorý
z predložených dôkazov má uplatnený nárok preukázať. V súlade s uvedeným, procesnou sankciouza nesplnenie povinnosti tvrdenia, resp. aj za nesplnenie dôkaznej povinnosti stranou je jej neúspech
v konaní. (obdobne pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2011, sp. zn. 3 Cdo 108/2011).

18. Pravdepodobná predstava žalovaného, že nie on, ale súd prvej inštancie mal vykonať potrebné
dokazovanie, či dôkazy dohľadávať za účelom zistenia skutočného stavu veci (aj bez toho ak by to
navrhol, či sám dôkaz predložil) rozhodne neobstojí. Civilný sporový poriadok, vychádzajúc z ust. §
185 ods. 2 CSP, obmedzuje aktivitu súdu pri vykonávaní dôkazov a zvyšuje procesnú zodpovednosť
strán v dokazovaní. Sú to strany, ktoré majú povinnosť v sporovom konaní tvrdiť a navrhovať dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení, ktorá prejednacia zásada je prelomená len v sporoch s ochranou slabšej
strany a tiež pri mimosporovom konaní, pričom v okolnostiach posudzovanej veci ani o jeden typ
takéhoto konania nejde, čo jednoznačne znamená, že bolo na žalovanom, aby si vo vzťahu k svojej
obrannej argumentácii nastavil také parametre svojej procesnej aktivity, ktoré by mu prostredníctvom
účinnej argumentácie, či na ňu nadväzujúcich dôkazov umožnili zvrátiť vo vzťahu k nemu nepriaznivé
rozhodnutie, dôsledky ktorej nečinnosti na jeho strane, sa legitímne prejavili vo výsledku sporu.

19. Pokiaľ teda žalovaný tvrdí, že cena za kWh bola v priebehu rokov odlišná, bolo jeho povinnosťou
tvrdiť a preukázať cenu za kWh za ten ktorý rok. Súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť strán. Z tohto dôvodu sa odvolací nestotožňuje ani s touto odvolacou
námietkou.

20. Na základe všetkého vyššie uvedeného, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie včítane rozhodnutia o trovách konania, ako vecne správny
v zmysle § 387 CSP potvrdil.

21. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho
konania, a to podľa § 255 ods. 1 CSP priznal v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalovanému, ktorý v odvolaní úspech nemal.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za (§ 393

ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie

môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).