Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124203744
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Olekšák
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4124203744.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Olekšáka a členov senátu JUDr.
Pavla Pileka a JUDr. Romana Greguša, v spore žalobkyne v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom: C. XXX/XX, XXX XX D. E., zomr. XX.XX.XXXX, žalobkyne v 2. rade: A. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: F. G. XXXX/XX, XXX XX C., žalobcu v 3. rade: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX,
XXX XX D. E., žalobkyne v 4. rade: J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D. E., žalobcu

v 5. rade: K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D. E., žalobcu v 6. rade: E. M., nar.
XX.XX.XXXX,bytom:C.XXX/XX,XXXXXD.E.,žalobkynev7.rade:J.J.J.,nar.XX.XX.XXXX,bytom:J.
XX, XXX XX B., žalobcu v 8. rade: N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D. E., žalobkyne
v 9. rade: G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D. E., žalobcu v 10. rade: O. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D. E., žalobkyne v 11. rade: J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom:
C. XXX/XX, XXX XX D. E., žalobcu v 12. rade: G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D.

E., žalobkyne v 13. rade: O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D. E., žalobcu v 14. rade:
O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D. E., žalobcu v 15. rade: N. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: C. XXX/XX, XXX XX D. E., žalobkyne v 16. rade: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX,
XXX XX D. E., žalobcu v 17. rade: O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D. E., žalobkyne
v 18. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D. E., žalobcu v 19. rade: J. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., žalobkyne v 20. rade: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. XXX/XX, XXX XX D. E., žalobkyne v 21. rade: Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom: M. XXX/XXX, XXX
XX D. E., žalobkyne v 22. rade: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D. E., žalobcu
v 23. rade: D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D. E., žalobkyne v 24. rade: F. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D. E., žalobcu v 25. rade: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/XX, XXX XX D. E., žalobkyne v 26. rade: M. C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX
XX D. E., žalobkyne v 27. rade: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., žalobcu

v 28. rade: G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D. E., všetci zastúpení: Advokátska
kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom: nám. M.R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO: 36
861 375, proti žalovanému: Q. N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom: P. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpenému:
RASLEGAL, s. r. o., so sídlom: Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré mesto, IČO: 36 855 561, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti II. výroku uznesenia Okresného súdu
Nitra č. k. 53C/29/2024 – 89 zo dňa 16. apríla 2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 53C/29/2024

– 167 zo dňa 19. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 53C/29/2024 – 89 zo dňa 16. apríla 2024
v napadnutej časti (II. výrok) v spojení s opravným uznesením č. k. 53C/29/2024 – 167 zo dňa
19. augusta 2024 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 53C/29/2024 – 89 zo dňa 16. apríla 2024 (ďalej aj len

„napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie v I.
výroku konanie voči žalobkyni v 1. rade zastavil, v II. výroku nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložilžalovanému povinnosť strpieť, aby žalobcovia v 2. až v 28. rade ako vlastníci bytov v bytovom dome so
súp. č. XXX, stojacom na parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX, vedenom Okresným úradom Topoľčany,
katastrálny odbor pre obec: D. E., katastrálne územie: D. E., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX,

užívali pozemky, vedené Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor pre obec: D. E., katastrálne
územie: D. E., zapísané na liste vlastníctva č. XXX ako parc. č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 218 m2, parc. č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 218 m2 a parc. č XXX/XX –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5.017 m2 a zároveň uložil žalovanému nevstupovať akýmkoľvek
spôsobom do užívania týchto pozemkov, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, vedenej

na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 53C/29/2024.
2. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že majú dôvodné obavy, že
im žalovaný chce úplne zabrániť v užívaní nehnuteľností, plánuje ich investičnú činnosť, čím by im
znemožnil, resp. podstatne sťažil prístup k ich obydliam a ich užívanie. Mali za to, že navrhované
neodkladné opatrenie neznamená pre žalovaného žiadne podstatné obmedzenie na jeho právach,
keďže užívanie týchto pozemkov sa vykonávalo už pred tým, ako im v tom žalovaný začal brániť, takže je

primeranéaspravodlivéodžalovanéhopožadovať,abynačassporuichužívaniestrpelaspredmetnými
pozemkami nenakladal.
3. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že vychádzajúc z obsahu spisového
materiálu mal za preukázanú a osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako
aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy o porušenie práva žalobcov na riadne užívanie ich

nehnuteľnosti. Žalobcovia bezodkladnú úpravu pomerov podľa neho preukázali predložením oznámenia
a výzvy zo dňa 20.03.2024, ktorou ich žalovaný vyzval, aby do 31.03.2024 odstránili akékoľvek
veci, ktorých sú vlastníkmi a nachádzajú sa na pozemku parc. č. XXX/XX a aby sa zdržali ďalšieho
umiestňovania vecí na predmetný pozemok a tiež jeho užívania v akejkoľvek forme (napr. parkovanie
vozidiel). Po uplynutí uvedenej lehoty akékoľvek veci, nachádzajúce sa na tomto pozemku, mali byť

považované za veci opustené a žalovaný ich mal odstrániť a znehodnotiť. V prípade, ak sa žalobcovia
nezdržia užívania jeho pozemku parc. č. XXX/XX, žalovaný ich upozornil, že vykoná opatrenia na
zabránenie vstupu a vjazdu na pozemok bez predchádzajúceho upozornenia. Za takejto situácie,
kedy žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, užívali predmetné nehnuteľnosti počas celej doby
od postavenia bytového domu, a to nielen parcely č. XXX/XX a XXX/XX, na ktorých je bytový dom

postavený, ale aj parcelu č. XXX/XX, na ktorej sú rozmiestnené ďalšie zariadenia k bytovému domu -
žumpa, studne, vodovod, príjazdová cesta, elektro-prípojka, bez ktorých by bytový dom nebol funkčný,
a teda nerušene realizovali svoje práva od postavenia predmetného bytového domu, bolo podľa
súdu prvej inštancie dôvodné, aby do právoplatného skončenia konania vo veci samej bola týmto
právam poskytnutá dočasná ochrana formou nariadenia neodkladného opatrenia. V danej veci sa

súd prvej inštancie stotožnil so skutkovými i právnymi dôvodmi uvádzanými žalobcami v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a bez vykonania ďalšieho dokazovania, na základe oboznámenia
sa s obsahom súdneho spisu po zohľadnení skutočnosti, že nariadené neodkladné opatrenie nebude
zasahovať do vlastníckeho práva žalovaného nad prípustnú mieru, dospel k záveru, že návrh žalobcov
na nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnený. Žalobcovia podľa súdu prvej inštancie osvedčili

nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia a zároveň boli tiež splnené základné zákonné
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.
4. Proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný v rozsahu výroku II. odvolanie
a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že predmetné uznesenie považuje za nesprávne
z nasledovných odvolacích dôvodov:
a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP];
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm.

d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)];
c) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§
365 ods. 1 písm. f) CSP];
d) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1
písm. h) CSP].

5. Žalovaný v predmetnom odvolaní uviedol, že nariadené neodkladné opatrenie je podľa neho neurčité,
nevykonateľné a celkom zjavne neprimerané; v konečnom dôsledku je tak nesprávne a nezákonné.
Vprvomradenamietal,ževýroknapadnutéhouznesenia,doktoréhosúdprvejinštancievcelomrozsahu
prevzal petit žalobcov, nemožno považovať za jasný, určitý a najmä konkrétny, pretože v ňom súdprvej inštancie opomenul konkretizovať (špecifikovať) právne úkony a konkrétne spôsoby nakladania s
pozemkami, ktorých je žalovaný povinný sa zdržať pri užívaní pozemkov v jeho vlastníctve. Namiesto
toho súd prvej inštancie vo výroku napadnutého uznesenia len uviedol, že žalovaný je povinný

„nevstupovať akýmkoľvek spôsobom do užívania týchto pozemkov“. Mal za to, že žalobcovia v petite
svojho návrhu ako aj následne súd vo výroku boli povinní špecifikovať konkrétne spôsoby nakladania
s jeho vlastníckym právom a užívaním predmetných pozemkov. V opačnom prípade mal žalovaný za
to, že nariadené neodkladné opatrenie by neprimerane zasahovalo do jeho práv, keďže ho de facto
úplne vylučuje z realizácie jeho vlastníckeho práva, konkrétne jeho zložky – práva vlastníctvo užívať,

a to bez akejkoľvek primeranej náhrady. V dôsledku takéhoto neodkladného oprávnenia by zostal
vlastníkom predmetných pozemkov iba formálne ako vlastník evidovaný v katastri nehnuteľnosti, avšak
bol by zároveň úplne vylúčený z držby, užívania a disponovania s predmetnými nehnuteľnosťami. Takto
nariadené neodkladné opatrenie by tak podľa neho malo de facto účinky vyvlastnenia, keď by mu
rozhodnutím súdu boli odňaté všetky typické vlastnícke oprávnenia, a to navyše bez akejkoľvek náhrady
za takýto závažný zásah do jeho vlastníckych práv, čo by podľa neho bolo v rozpore s účelom a zmyslom

neodkladného opatrenia. Neurčitosť výroku žalovaný vytýkal aj vo vzťahu k povinnosti strpieť užívanie
pozemkov žalobcami, keď ide podľa neho o neurčité a zmätočné vymedzenie, z ktorého nie je vôbec
zrejmé, akým spôsobom sú žalobcovia oprávnení pozemky žalovaného užívať.
6. Ďalej žalovaný namietal, že nariadené neodkladné opatrenie je podľa neho neprimerané účelu, na
ktorý bolo nariadené a poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.07.2008, sp. zn.:

15Cob/132/2008 či na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe z 28.07.1997, sp. zn.: 3 Cmo/35/97.
Súd prvej inštancie podľa neho pri rozhodovaní o návrhu žalobcov vôbec neposudzoval primeranosť
navrhovaného neodkladného opatrenia a či takýmto neodkladným opatrením nedôjde k neprimeranému
obmedzeniu jeho práv ako vlastníka pozemkov. Nič také sa z odôvodnenia napadnutého uznesenia
nedozvedel. Uznesenie je preto podľa neho okrem iného tiež arbitrárne a svojvoľné, čím porušuje

nielen jeho ústavou garantované právo na majetok, ale aj na spravodlivé súdne konanie. Nariadené
neodkladné opatrenie podľa žalovaného zásadne prekračuje žalobcami tvrdené ohrozenie ich práv,
keď títo v návrhu uviedli, že hrozba zásahu do ich práv spočívala výlučne v odstránení ich vecí, ktoré
sa podľa žalovaného neoprávnene nachádzajú na jeho pozemku parc. č. XXX/XX a v zamedzení
prechodu a vstupu cez tento pozemok k bytovému domu. Zároveň žalovaný argumentoval, že mu

nie je zrejmé, čo viedlo súd prvej inštancie k tomu, aby neodkladné opatrenie nariadil aj vo vzťahu k
pozemkom par. č. XXX/XX a XXX/XX, keď vo vzťahu k týmto pozemkom žalobcova ani žiadne ohrozenie
ich práv netvrdili, čo súd prvej inštancie zjavne prehliadol. Nehovoriac o tom, že žiadny zásah do
práv žalobcov vo vzťahu k týmto pozemkom by ani nebol podľa žalovaného možný, keďže sú tieto
pozemky zastavané bytovým domom. Jediný zásah do práv žalobcov vo vzťahu k týmto pozemkom

by potom mohol spočívať jedine v zbúraní tohto domu, čo však z návrhu žalobcov ani nevyplýva a
ani by to nebolo realizovateľné bez súhlasu žalobcov ako vlastníkov predmetného bytového domu.
Zároveň je podľa žalovaného nariadené neodkladné opatrenie celkom zjavne neprimerané aj vo vzťahu
k celkovej rozlohe pozemku parc. č. XXX/XX, ktorý má výmeru takmer 6.000 m2, pričom je zjavné, že
k efektívnemu fungovaniu bytového domu (t. j. umiestnenie príslušenstva bytového domu a prístup k

bytovému domu) žalobcovia očividne nepotrebujú užívať celý predmetný pozemok a súčasne čiastočné
užívanie predmetného pozemku zo strany žalobcov nevylučuje a nemôže vylučovať užívanie pozemku
žalovaným ako jeho vlastníkom, čo je jedným zo základných znakov triády vlastníckych oprávnení. Nie
je preto podľa neho dôvodné a primerané obmedzovať ho v jeho vlastníckom práve vo vzťahu k celej
výmere pozemku. V tejto súvislosti žalovanému nie je zrejmé, od čoho žalobcovia odvodzujú svoje právo

užívať pozemok parc. č. XXX/XX v celej jeho výmere, a to dokonca bezodplatne. Samotná skutočnosť,
že tak možno boli navyknutí (ako to opisujú) nijak ich nárok nelegitimizuje.
7. Záverom žalovaný argumentoval, že napadnuté uznesenie je nesprávne a nezákonné aj po
hmotnoprávnej stránke, keď súd prvej inštancie nijako neskúmal, či žalobcom vôbec svedčí titul,
na základe ktorého možno z ich strany jeho pozemky užívať a v tomto smere len bez ďalšieho

osvedčovania prijal tvrdenia žalobcov. Mal za to, že žalobcovia svoj titul vo vzťahu k pozemku parc. č.
XXX/XX dostatočne neosvedčili. Pozemok parc. č. XXX/XX totiž podľa žalovaného očividne nespĺňa
základné znaky priľahlého pozemku tak, ako tento vymedzuje zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o vlastníctve bytov“).
8. Na odvolanie žalovaného reagovali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu

vyjadrením, v ktorom uviedli, že odvolanie nie je dôvodné, a navrhli preto napadnuté uznesenie potvrdiť.
Potreba žiadať súd o vydanie neodkladného opatrenia mala pre žalobcov vyplynúť zo skutočnosti, že
žalovaný im od roku 2021 začal znemožňovať doterajšie obvyklé užívanie pozemkov tak, ako to opísali
aj v žalobe. V roku 2023 mal tlak zo strany žalovaného vyvrcholiť tým, že žalobcom doručil oznámeniez 27.10.2023 (jeho fyzickým vyvesením vo vchode bytovky) a z tohto oznámenia je podľa nich zrejmé,
že hrozí postupom, ktorý znázornil aj na grafickej prílohe číslo 2 tohto oznámenia, t. j. že obmedzí ich
prístup k bytovke len na úzky chodník po okraji jeho pozemku (teraz sú na ňom porasty) a na úzky pás

pred bytovkou (v rozsahu a vlastne len obmedzený na šírku predsadených schodov do oboch vchodov
bytovky). Nakoniec hrozby zo strany žalovaného vyvrcholili jeho oznámením a výzvou z 20.03.2024,
ktorú im doručil obdobne a bezprostredne po podaní žaloby ich mal upozorniť (teraz už len ústne), že
mieni na pozemok prísť aj so stavebnou firmou a začať robiť s pozemkom stavebné úpravy; k tomu
však už nedošlo, keďže bola podaná žaloba a vydané neodkladné opatrenie. Podľa názoru žalobcov

týmito výzvami žalovaného dostatočným spôsobom preukázali ohrozenie ich práva, t. j. práva užívať
pozemky žalovaného titulom vzniku vecného bremena zo zákona podľa § 23 Zákona o vlastníctve bytov.
Žalobcovia zároveň uviedli, že v žalobe a jej prílohách zdokumentovali spôsob užívania tohto pozemku;
doložili na snímke z katastrálnej mapy zakreslené, kde sa nachádza na pozemku príslušenstvo bytového
domu, prístupové a príjazdové cesty k nemu, tri vyhĺbené studne, veľkoobjemová žumpa (160 m3),
kanalizácia, vodovod, plyn, detské ihrisko, ako aj spevnená plocha a z priložených fotografií je podľa

nich viditeľné, ako vyzerala a bola užívaná aj záhradná časť pozemku. Takýto stav sa tu podľa žalobcov
vytvoril od roku 1980, keď bola bytovka dokončená a obývaná a až do roku 2021 tento užívací stav
narušovaný nebol. Až teraz však rušenie zo strany žalovaného dosiahlo podľa žalobcov takú intenzitu,
že je podľa nich potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi nimi a žalovaným tak, aby tieto nemohli
byť počas sporu zo strany žalovaného jednostranne zmenené. Môže to podľa nich totiž spôsobiť, že

zmeny budú takej povahy alebo takého rozsahu, že aj keď by nakoniec so žalobou uspeli, navrátenie
do pôvodného stavu nebude možné. Žalobcovia vyjadrili nesúhlas s tvrdením žalovaného v odvolaní,
že výrok neodkladného opatrenia nie je určitý a nevymedzuje jednoznačne práva a povinnosti strán,
keďže podľa ich názoru je takéto vymedzenie aktívneho alebo pasívneho konania/nekonania dostatočné
a aj dostatočne určité a výrok neodkladného opatrenia nemusí uvádzať citáciu konkrétnych právnych

úkonov, ktoré nemožno vykonať alebo ktorých sa treba zdržať. Zároveň je doba trvania neodkladného
opatrenia obmedzená do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a takéto vymedzenie je podľa
žalobcovprimeranéasprávnevyvažujeprávaapovinnostistránsporu.Knámietkežalovaného,žebybol
úplne vylúčený z držby, užívania a disponovania so sporovými nehnuteľnosťami, uviedli, že ju považujú
za námietku, týkajúcu sa vecnej podstaty sporu, ktorá sa bude posudzovať v spore vo veci samej a budú

na ňu reagovať. Podľa nich je dôvodné, aby stav, ktorý tu bol vytvorený dlhé roky, zostal zachovaný
minimálne do skončenia sporu vo veci, t. j. kým sa meritórne posúdi, či vzniklo vecné bremeno zo zákona
podľa § 23 Zákona o vlastníctve bytov a ak áno, tak v akom rozsahu. Pri takom znení neodkladného
opatrenia, aké bolo vydané, je totiž podľa žalobcov nepochybné, že ide iba o dočasnú úpravu pomerov
medzi sporovými stranami. Podľa názoru žalobcov, ak by sa neodkladným opatrením dočasne neupravili

pomery medzi sporovými stranami a žalovaný by do jestvujúceho stavu zasiahol, nebude možné, hoci aj
sčasti, reštituovať pôvodný stav, aj keď v spore uspejú (napríklad, ak by došlo k odstráneniu spevnených
plôch, alebo žumpy, kanalizácie, studní, porastov). Vidia tu preto aj dôvod na vydanie neodkladného
opatrenia, že by neskorší výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený, prípadne by sa museli domáhať voči
žalovanému náhrady škody, medzitým spôsobenej odstránením týchto úprav a príslušenstva. Žalovaný

totiž, podľa jeho prednesov, chce vstúpiť do užívania práve tých častí pozemku, na ktorých sa nachádza
spevnená plocha (vrátane príjazdovej plochy k bytovému domu), kanalizácia, žumpa, studne a porasty.
9. K argumentácii žalovaného, že pozemok parc. č. XXX/XX nespĺňa definíciu priľahlého pozemku
žalobcovia uviedli, že definícia priľahlého pozemku ako je uvedená v ust. § 2 ods. 1 písm. j) Zákona
ovlastníctvebytovjeúčinnáažod01.04.2024,pričomdovtedybolpojempriľahléhopozemkudefinovaný

v ust. § 2 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov (účinného do 31.03.2024). Či už ide o prvú alebo druhú
definíciu, žalobcovia namietali, že tento pozemok náležitosti priľahlého pozemku spĺňal a aj spĺňa.
Výlučne podľa nich slúžil a aj slúži len tomuto bytovému domu či už na prístup pešo alebo vozidlom; sú
na ňom umiestnené príslušenstvo domu a zariadenia k domu patriace a od samotného počiatku užívania
je pozemok oplotený. Ako podľa nich vidno zo snímky z katastrálnej mapy, ide o dozadu sa zužujúci

pozemok, ktorý vlastne nemá zadnú stranu. Obe bočné strany sú od počiatku oplotené (sprava oplotenie
od Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, zľava oplotenie od súkromných
záhrad). Tento stav vidno aj na fotografiách, ktoré priložili k žalobe. Od prednej strany časť prirodzeného
oplotenia zadnej strany pozemku predstavuje samotná budova bytového domu, ktorá je široká 37 metrov
Pozemok je v prednej časti od hlavnej cesty do šírky asi 4/5-ín šírky bytového domu oddelený živým

plotom a až samotný vjazd do prednej časti pozemku (predného dvora bytovky) oplotenie (bránu) nemá.
Z druhej strany vjazdu do predného dvora bytovky slúžili namiesto oplotenia jestvujúce garáže (časť z
nich mal žalovaný donútiť žalobcov v roku 2023 odstrániť). Takže celý pozemok je oddelený od okolitých
pozemkov oplotením, tvrdenie žalovaného v odvolaní nie je podľa žalobcov pravdivé.10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
16. Podľa Čl. 11 ods. 4 CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v

tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.
17. Podľa Čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
18. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 379 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
20. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
22. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.
23. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
24. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
25. Podľa § 2 ods. 1 písm. j) Zákona o vlastníctve bytov, na účely tohto zákona sa rozumie priľahlým
pozemkom oplotený pozemok susediaci s domom, ktorý slúži výlučne tomuto domu.26. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov, s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v
dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je
dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť

zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný
spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.
27. Podľa § 2 ods. 1 písm. j) Zákona o vlastníctve bytov, ak vlastník domu nie je vlastníkom
pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu,26) ktoré sa zapíše do katastra
nehnuteľností.17)

28. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario, prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP a cítiac sa viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
29. Podľa súdnou praxou rešpektovanej právnej doktríny (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2022, s. 1231 - 1246), súd pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje v celkovom

kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami;
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
(princíp opodstatnenosti);
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa

navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti);
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav;
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality);

f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
30. Vyššie uvedené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia musia byť splnené kumulatívne.
Pokiaľ súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospeje k záveru, že nie je
naplnený čo i len jeden z týchto predpokladov, nie je možné neodkladné opatrenie nariadiť.
31. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu

vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút, ktorého aplikácia je na mieste
tam, kde je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo ak je tu obava, že exekúcia
bude ohrozená (ani kumulácia dôvodov nie je vylúčená). Vždy je potrebné skúmať, či je samotný
nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený a trvá, a či je ním navrhované neodkladné
opatrenie naliehavo potrebné. To znamená, že pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie

neodkladného opatrenia zákon vyžaduje jednak osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako aj naliehavosť potreby požadovanej úpravy pomerov strán sporu, respektíve osvedčenie,
že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené, pričom hrozba musí
byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené kumulatívne, inak nie je možné
návrhu vyhovieť. Dôkazné bremeno v súvislosti s osvedčením rozhodujúcich skutočností pre nariadenie

neodkladného opatrenia zaťažuje žalobcu, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je
výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť
pomery medzi sporovými stranami, teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov,
ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany.
32. Odvolací súd konštatuje, že zatiaľ čo niektoré vyššie uvedené predpoklady pre nariadenie

neodkladného opatrenia boli splnené (napr. existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu ako
potenciálne povinného žalovaného a potenciálne oprávnených žalobcov z vecného bremena), nemožno
to povedať o všetkých predpokladoch.
33. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal
s podmienkou proporcionality neodkladného opatrenia pokiaľ ide o rozsah povinností uložených

žalovanému nariadeným neodkladným opatrením, a to až do takej miery, že k tomuto kritériu
pre nariadenie neodkladného opatrenia úplne absentuje odôvodnenie v napadnutom uznesení. Súd
prvej inštancie iba stroho konštatoval, že mal za preukázanú a osvedčenú dôvodnú existenciu obavy
o porušenie práva žalobcov na riadne užívanie ich nehnuteľností s poukazom na výzvu žalovaného
na odstránenie hnuteľných vecí a zdržanie sa umiestňovania ďalších vecí na pozemku parc. č. XXX/

XX, zo dňa 20.03.2024, pričom podľa odvolacieho súdu neopodstatnene úplne vylúčil žalovaného
z užívania tohto pozemku v jeho výlučnom vlastníctve. Princíp proporcionality vyjadruje požiadavku,
podľa ktorej obmedzenie uložené povinnému z neodkladného opatrenia musí byť primerané a nesmie
nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia však vôbec nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal
s týmto kritériom a najmä so skutočnosťou, že podľa ust. § 2 ods. 1 písm. j) Zákona o vlastníctve bytov
sa za priľahlý pozemok považuje oplotený pozemok susediaci s domom, ktorý slúži výlučne tomuto

domu a skutočnosťou, že pozemok parc. č. XXX/XX má výmeru 5.017 m2. Z rozsahu tejto výmery je
zrejmé, že veľkosť pozemku parc. č. XXX/XX výrazne prekračuje definíciu priľahlého pozemku, ako
vyplýva z citovaného ustanovenia, keďže kritérium priľahlého pozemku nedefinuje len podmienka, že
tento pozemok musí susediť s bytovým domom a musí byť oplotený, ale najmä musí slúžiť výlučne
tomuto domu. Z výzvy žalovaného zo dňa 20.03.2024 vyplýva, že žalobcov vyzýva na odstránenie

hnuteľných a nehnuteľných vecí na pozemku parc. č. XXX/XX a ich ďalšieho umiestňovania. Z tejto
výzvy však nevyplýva hrozba (ako to interpretujú žalobcovia a ako to nesprávne prevzal do odôvodnenia
aj súd prvej inštancie), že žalovaný odstráni zariadenia slúžiace bytovému domu ako je napr. žumpa.
34. Z dôkazov predložených žalobcami (grafické prílohy) taktiež podľa odvolacieho súdu síce vyplýva,
že na pozemku parc. č. XXX/XX je umiestnená žumpa, studne, kanalizácia, vodovod, elektrická prípojka,
atď., avšak odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z čoho mal súd prvej inštancie osvedčené, že všetky

tieto žalobcami uvedené zariadenia aj skutočne slúžia výlučne bytovému domu v ich vlastníctve (nie
je napr. jasné, či bytový dom vo vlastníctve žalobcov nie je napojený na verejný vodovod; v takom
prípade by bola existencia studní umiestnených na pozemku parc. č. XXX/XX vo vzťahu k „službe“
potrebám domu irelevantná). Ak by aj súd prvej inštancie mal dostatočne osvedčené (čo podľa názoru
odvolacieho súdu náležite osvedčené nebolo vzhľadom na obsah spisového materiálu predloženého

žalobcami), že na pozemku parc. č. XXX/XX sa nachádzajú zariadenia, ktoré slúžia výlučne bytovému
domu súp. č. XXX a zároveň by bolo náležite osvedčené, že existuje dôvodná hrozba, že ich užívanie
bude žalobcom čiastočne alebo úplne obmedzené, nebolo namieste, aby súd vo výroku napadnutého
uznesenia úplne vylúčil žalovaného z užívania pozemku parc. č. XXX/XX, keďže tieto zariadenia celkom
zjavne nezaberajú celú plochu pozemku, ale len jeho malú časť a navyše niektoré sa nachádzajú pod

jehopovrchom,doktoréhožalobcapodľajehovýzvyanineplánovalzasiahnuť.Vdanomprípadetakbolo
žiadúce, aby súd prvej inštancie konkrétne vymedzil, akých úkonov vo vzťahu k priľahlému pozemku,
resp. zariadeniam umiestneným na pozemku parc. č. XXX/XX sa má žalovaný zdržať tak, aby bola
naplnená hypotéza ust. § 2 ods. 1 písm. j) Zákona o vlastníctve bytov, avšak zároveň aby táto nebola
prekročená. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom sporu je určenie vecného

bremena v rozsahu, ako je definovaný v ust. § 23 ods. 1 a ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Keďže
súd je viazaný rozsahom žalobného petitu, toto vecné bremeno však môže byť vo veci samej určené
v prospech žalobcov iba v rámci ust. § 23 ods. 1 a 5 v spojení s ust. § 2 ods. 1 písm. j) Zákona
o vlastníctve bytov; inými slovami vecné bremeno môže vzniknúť iba vo vzťahu k priľahlému pozemku.
Ako už odvolací súd poznamenal vyššie, pozemok parc. č. XXX/XX nespĺňa v celosti, vzhľadom na jeho

rozlohu, definíciu priľahlého pozemku, a to z dôvodu kritéria výlučnej služby bytovému domu. Súd prvej
inštancie tak v podstate nariadeným neodkladným opatrením vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim
z vecného bremena prekročil aj rozsah predmetu konania, čo je podľa odvolacieho súdu neprípustné.
35. Odvolaciemu súdu taktiež z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, na základe čoho
dospel súd prvej inštancie k záveru, že dôvodná hrozba zo strany žalovaného existuje aj vo vzťahu

k pozemkom parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX, ktoré kopírujú pôdorys bytového domu. Jednak sa
žalovaný vo výzve zo dňa 20.03.2024 k týmto pozemkom vôbec nevyjadruje a ako správne poznamenal
vo svojom odvolaní, vo vzťahu k týmto pozemkom žalobcovia ani žiadne ohrozenie ich práv netvrdili,
a zároveň žiadny zásah do práv žalobcov vo vzťahu k týmto pozemkom by ani nebol možný, keďže sú
tieto pozemky v celom rozsahu zastavané bytovým domom.

36. V neposlednom rade odvolací súd konštatuje, že vedomosť o tom, že tak pozemky pod bytovým
domom ako aj pozemok parc. č. XXX/XX nie sú v ich vlastníctve je dlhodobá a z obsahu spisu nevyplýva,
že by sa túto situáciu až do výzvy žalovaného nejakým spôsobom snažili riešiť (napr. žiadosťou o zápis
vecného bremena do katastra nehnuteľností). Naopak, je zarážajúce, že žalobcovia vlastnícke právo
inej osoby (v súčasnosti žalovaného) dlhodobo vôbec nerešpektujú, keď priamo v žalobe uvádzajú, že

za bytovým domom si postavili altánok, miesta na posedenie a záhradnú časť si rozdelili na záhradky
pre každý byt; vedľa bytového domu si postavili garáže. Podľa odvolacieho súdu je logické, že realizácia
záhradky, parkovanie na cudzom pozemku a pod. nie je činnosť, ktorá nevyhnutne slúži bytovému
domu, resp. prístupu k nemu. Preto odvolací súd apeluje na to, aby v ďalšom konaní súd prvej inštancie
zohľadnil skutočné potreby bytového domu tak, aby boli práva a povinnosti tak vlastníkov bytov ako

aj práva a povinnosti žalovaného vyvážené a nezasahovali nad nevyhnutnú mieru do ich vlastníckych
a užívacích práv.
37. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie sa nezaoberal náležite a dostatočne ani
druhým predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia, a síce či žalobcami tvrdené a osvedčenéskutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), a to vo
vzťahu k pozemkom parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX, čo už odvolací súd vysvetlil vyššie. Súd
spravidla rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez výsluchu a vyjadrenia strán,

bez nariadenia pojednávania a na základe skutočností osvedčených z predložených listín. Riadne
dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP nevykonáva. To, prirodzene, kladie zvýšené nároky na
kvalitu a presvedčivosť návrhu s dôrazom na zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu.
Z uvedeného tak nie je zrejmé, ako mal súd prvej inštancie osvedčené, že žalovaný sa dopúšťa
akéhokoľvek konania, z ktorého vyplýva reálna a bezprostredná hrozba vo vzťahu k užívaniu týchto

pozemkov žalobcami.
38. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým
stavom pokiaľ ide o kritériá pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odôvodnenie rozhodnutia
má obsahovať dostatok dôvodov a musí byť zachovaná zrozumiteľnosť rozhodnutia. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účel

odôvodnenia súdneho rozhodnutia spočíva predovšetkým v doložení správnosti rozhodnutia súdu,
pričom odôvodnenie predstavuje zároveň aj prostriedok kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní
rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozhodnutia by malo
účastníkom konania dovoľovať posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy,
respektíve právne normy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní v merite veci. Podľa

odvolacieho súdu ide v danom prípade o takú vadu nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia,
ktorá si pre zachovanie dvojinštančnosti konania vyžaduje zrušenie napadnutého rozhodnutia. V ďalšom
konaní bude súd prvej inštancie viazaný závermi odvolacieho súdu a bude povinný odstrániť vyššie
uvedené nedostatky napadnutého rozhodnutia, t. j. bude povinný najmä vymedziť, čo je priľahlým
pozemkompreúčelyrozhodnutiaonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaaprípadnedostatočne

určito vymedziť rozsah povinností, resp. obmedzení žalovaného tak, aby nedošlo k neprimeranému
zásahu do jeho vlastníckeho práva. V novom rozhodnutí bude súd prvej inštancie povinný náležite
odôvodniť každé kritérium pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby bolo jeho rozhodnutie
dostatočne zrozumiteľné a preskúmateľné.
39. Obiter dictum odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o konanie vo veci samej, je namieste, aby sa súd

prvej inštancie zaoberal aj otázkou naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k určovacej žalobe, a to
s poukazom na ust. § 137 CSP a ust. § 23 ods. 1 a 5 Zákona o vlastníctve bytov (v zmysle ktorých
vzniká vecné bremeno ex lege).
40. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
42. Odvolací súd nerozhodoval o trovách konania, keďže sa týmto rozhodnutím konanie nekončí (§ 262
ods. 1 CSP a contrario)
43. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhéhostupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.