Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 11, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106187
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106187.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej
veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31
820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53
929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, Vysokoškolákov 8556,
010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ KOVOMAT SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Dolný
Val 118/64, 010 01 Žilina, IČO: 36 391 671, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Bacmaňák, spol.
sr.o.,sosídlomZvolenská4014/31,03601Martin,IČO:55075339,2/MestoŽilina,sosídlomNámestie

obetí komunizmu 3350/1, 010 01 Žilina, IČO: 00 321 796, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2023/004795-002 zo dňa 13.07.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru
Európskej únie z a m i e t a .

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a administratívne rozhodnutia

1. Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a
vybraných zložiek životného prostredia ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. OU-
ZA-OSZP3-2022/006126 zo dňa 24.10.2022 rozhodol podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
EIA“), v spojení s § 18 ods. 2 písm. d) zákona EIA a po vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní
navrhovanej činnosti, na základe oznámenia o zmene navrhovanej činnosti „Prevádzka na nakladanie
s odpadmi - rozšírenie druhov odpadov a spôsobu nakladania s odpadom“, že navrhovaná činnosť
„Prevádzka na nakladanie s odpadmi - rozšírenie druhov odpadov a spôsobu nakladania s odpadom“
navrhovateľa KOVOMAT SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Dolný Val 118/64, 010 01 Žilina, IČO: 36 391 671
(ďalší účastník konania 1/), vypracovaná spracovateľom KOVOMAT SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Dolný

Val 118/64, 010 01 Žilina, IČO: 36 391 671, situovaná na pozemkoch parc. č. KN - C 3975/22, 3960/11
v k. ú. A., sa nebude posudzovať podľa zákona EIA.2. Zároveň boli prvostupňovým rozhodnutím uložené na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvov na
životné prostredie nasledovné opatrenia: 1/ dodržiavať spôsob a podmienky na vypúšťanie vyčistených
dažďových odpadových vôd do podzemných vôd stanovené povoľujúcim orgánom; 2/ pre obdobie

prevádzky vypracovať manipulačný poriadok ORL v zmysle zákona č. 364/2004 Z. z.; 3/ v rámci
prevádzky objektu zabezpečiť v súlade s hodnotenými objektami priestory pre odpadové hospodárstvo.

3. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán v popise skutkového stavu uviedol, že zmena
navrhovanej činnosti spočíva v rozšírení činnosti existujúcej prevádzky zariadenia na zber odpadov

o nové druhy kovových odpadov, odpadový papier a lepenku, o odpadové batérie a akumulátory, o
odpady z elektrických a elektronických zariadení kategórie „O“ a „N". Zmena spočíva tiež v rozšírení
spôsobu nakladania s odpadom, a to o činnosť triedenia oddeliteľných zložiek odpadu zo zberu a
rozmerovej úpravy tohto odpadu. Umiestnená bude v existujúcom areáli prevádzky so zachovaním
súčasného funkčného sektorového členenia areálu. Zariadenie je prevádzkované v súlade s územným
plánom a urbanistickými záujmami mesta Žilina, od roku 2007. Zmenou navrhovanej činnosti nebudú

ovplyvnené žiadne ochranné pásma alebo protipožiarna ochrana objektov. Zmena navrhovanej činnosti
si nevyžaduje stavebné práce. Súčasťou prevádzky sú príručné váhy, spevnené plochy a plocha na
umiestnenie veľkokapacitných kontajnerov, kovový prístrešok, skladové priestory a administratívne
zázemie. Predložené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti je svojimi parametrami zaradené podľa
prílohy č. 8 zákona EIA do kapitoly 9 Infraštruktúra, - položka č. 6. Zhodnocovanie ostatných odpadov

okrem zhodnocovania odpadov uvedeného v položkách 5 a 11, zariadenia na úpravu a spracovanie
ostatných odpadov v časti B pre zisťovacie konanie od 5000 t/rok; - položka č. 9 Stavby, zariadenia,
objekty a priestory na nakladanie s nebezpečnými odpadmi časti B pre zisťovacie konanie od 10t/rok; -
položka č. 10 zhromažďovanie odpadov zo železných kovov a z neželezných kovov a starých vozidiel
v časti B pre zisťovacie konanie bez limitu.

4. Prvostupňový orgán konštatoval, že vychádzal z komplexných výsledkov zisťovacieho konania.
Dotknuté orgány a povoľujúce orgány nepoukázali na očakávané zhoršenie kvality zložiek životného
prostredia a podmienok ochrany verejného zdravia. Niektoré pripomienky boli zahrnuté do opatrení
určených vo výrokovej časti rozhodnutia, ďalšie sa týkajú povinností navrhovateľa vyplývajúce z

ustanovení všeobecne záväzných predpisov, preto nemôžu byť predmetom rozhodovania, ale budú
riešené v rámci povoľovacieho procesu, ktoré sú záväzné pre príslušný povoľovací orgán. Zmena
navrhovanej činnosti podlieha povoľovaciemu procesu v zmysle zákona o odpadoch. Tohto procesu
sa zúčastňujú orgány ochrany životného prostredia a zdravia, ktoré sú dostatočnou zárukou že
nebude povolená taká činnosť, ktorá by bola v rozpore s príslušnými ustanoveniami všeobecne

záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia a zdravia obyvateľstva. Posúdil
zmenu navrhovanej činnosti z hľadiska povahy a rozsahu tejto zmeny, miesta jej vykonávania a
významu očakávaných vplyvov na životné prostredie, a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie
obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Pri rozhodovaní
použilprimeranekritériaprezisťovaciekonaniepodľaPrílohyč.10kzákonuoposudzovaní(transpozícia

prílohy č. III Smernice 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov
na životné prostredie). Zmena navrhovanej činnosti sa nachádza v území, kde je uvedená činnosť
prevádzkovaná už dlhodobo. Z tohto dôvodu sú známe vplyvy danej prevádzky na životné prostredie.
Zmena navrhovanej činnosti nevyvolá nové vplyvy. Uvedená skutočnosť sa prejavila aj v stanoviskách
dotknutých orgánov, ktoré dali kladné stanoviská, resp. stanoviská s pripomienkami a nepožadovali

ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti.

5. V závere odôvodnenia zhrnul, že pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná zmena činnosti
bude posudzovať podľa zákona EIA, prihliadal na stanoviská dotknutých orgánov, aj verejnosti. Na
základe preskúmania a zhodnotenia predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, vyjadrení

subjektov konania a zisteného stavu veci, dospel k záveru, že navrhovaná zmena činnosti neohrozuje
ani neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky
podľa zákona a predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou predloženého zámeru. Nezistil
žiadne skutočnosti, ktoré môžu byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu
životného prostredia alebo ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov.

Zo zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti vyplýva, že sa nepredpokladajú také
negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia
obyvateľov v záujmovom území oproti povolenému existujúcemu stavu, ktoré by bolo potrebné ďalej
posudzovať podľa zákona EIA.6. Žalovaný Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, ako príslušný odvolací orgán,
rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2023/004795-002 zo dňa 13.07.2023 zamietol odvolanie žalobcu a

rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany
prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-ZA-OSZP3-2022/006126 zo dňa 24.10.2022
potvrdil.

7. Žalovaný sa stotožnil s posúdením zmeny navrhovanej činnosti Okresným úradom Žilina, odborom

starostlivosti o životné prostredie. Uviedol, že v konaní prvostupňového správneho orgánu nezistil
také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné odvolaním napadnuté
rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. V rámci zisťovacieho konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré
by boli v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia alebo
ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov, ktoré by bolo potrebné
posudzovať podľa zákona EIA. Konštatoval, že na základe zisteného skutkového stavu veci, uvedených

právnych skutočností a po vyhodnotení námietok odvolateľa ako neopodstatnených, odvolací orgán
nezistil žiadny relevantný dôvod, aby sa pri rešpektovaní princípu právnej istoty odchýlil od právneho
názoru prvostupňového správneho orgánu, preto odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

8. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2023/004795-002 zo dňa 13.07.2023, ktoré navrhoval podľa § 191 ods. 1
písm. c), písm. d), písm. e) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len
„SSP“) zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru

starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZA-OSZP3-2022/006126 zo dňa 24.10.2022 (§ 191 ods. 3 písm.
a) SSP) a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP).

9. Žalobca tvrdil, že žalovaným rozhodnutím boli porušené ústavné práva verejnosti (každého občana
SR) na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy SR, právo na úplné informácie o životnom

prostredí podľa čl. 45 Ústavy SR, právo na právnu ochranu v oblasti životného prostredia podľa čl. 46
Ústavy SR, ako aj právo ovplyvňovať priamo chod verejnej správy podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy SR, a to
v zmysle čl. 51 ods. 1 Ústavy SR tak, že žalovaný porušil a nedodržal celý rad ustanovení osobitných
zákonov. Podľa žalobcu žalované rozhodnutie nebolo prijaté v súlade s Aarhuským dohovorom, ale v
rozpore s ním. Žalobca sa dožadoval aplikovania ustanovení CSP týkajúcich sa antidiskriminačného

konania (§ 307 CSP) ako slabšej strany v dôsledku zjavného celospoločenského nepochopenia
neštátneho ochrancu zákonnosti v oblasti verejných práv.

10. Žalobca namietal, že správny orgán postupoval v rozpore s § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v

súbehu s § 20a písm. a) zákona EIA, čo spôsobilo nezákonné rozhodnutie v rozpore s účelom zákona
EIA podľa § 2 písm. d) zákona EIA. Túto nezákonnosť žalobca vidí v tom, že v administratívnom
konaní uviedol celý rad navrhovaných zmierňujúcich environmentálnych opatrení vo forme modro-
zelenej infraštruktúry, s ktorými sa správny orgán zaoberal nedostatočne. Vytýkal správnemu orgánu,
že nevyhodnotil pripomienky žalobcu úplne, nevysporiadal sa so všetkými jeho pripomienkami a

neodôvodnil akceptáciu, resp. neakceptáciu navrhnutých opatrení. Tvrdil, že zainteresovaná verejnosť
v zmysle judikatúry síce nemá právny nárok na to, aby navrhnuté opatrenia boli prijaté, ale má
nárok poznať dôvody prečo prijaté neboli. Bez takéhoto odôvodnenia považoval žalobca rozhodnutie
postrádajúce požiadavky zrozumiteľnosti správneho aktu.

11. Podľa žalobcu správny orgán nesprávne vyhodnotil nutnosť zabezpečenia záväzného stanoviska
ako povinného podkladu pre rozhodnutie zo zisťovacieho konania, čím neúplne zistil skutkový stav, a
teda vydal nezákonné rozhodnutie. Uvedené odôvodňoval prijatou novelou zákona č. 364/2004 Z. z.
o vodách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vodný zákon“) Vodného zákona s účinnosťou od
01.01.2022, dotýkajúcej sa ustanovenia § 73 ods. 21, v zmysle ktorého vznikla navrhovateľovi nová

povinnosť zabezpečiť podklad pre rozhodnutie zo zisťovacieho konania, a to stanovisko v zmysle §
16a ods. 1 Vodného zákona, k čomu ale nedošlo, keďže správny orgán netrval na predložení takéhoto
stanoviska.12. Žalobca namietal, že rozhodnutie nie je odôvodnené v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
Neobsahovalo kauzálny nexus právneho vyhodnotenia rozhodnutia a neobsahovalo vyhodnotenie
pripomienok a návrhov dotknutých organizácií a doručených stanovísk. Takéto rozhodnutie je nutné

vyhodnotiť ako arbitrárne a svojvoľné a vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie neobsahuje
identifikáciu, ktoré kritériá podľa prílohy č. 10 k zákonu EIA správny orgán pri rozhodovaní o ďalšom
posudzovaní, v tomto prípade neposudzovaní, použil a ako ich vyhodnotil. V danom prípade nebol

výrok rozhodnutia o ďalšom neposudzovaní podporený konkrétnymi osobitnými zákonmi, ktoré by
odôvodňovali takýto výrok, a to zo žiadneho hľadiska, ktoré predpokladajú kritériá podľa prílohy č. 10 k
zákonu EIA, a preto nebolo rozhodnuté v zmysle § 29 ods. 3 zákona EIA, teda na základe primeraného
použitia týchto kritérií.

14. Rozhodnutie musí obsahovať nielen identifikáciu konkrétnych kritérií, ktoré úrad považoval za

kľúčové pre svoje rozhodnutie, ale musí obsahovať aj správnu úvahu o tom, ako vyhodnocoval
prípustnosť zámeru s ohľadom na prahové hodnoty podľa osobitných zákonov, pričom uvedené
náležitosti nie sú súčasťou rozhodnutia.

15. Žalobca namietal, že na stránke, kde bol predmetný zámer zverejnený neboli zverejnené predpísané

informácie v zmysle § 24 ods. 1 písm. i) zákona EIA. Tvrdil, že právnu normu podľa § 24 ods. 1 písm.
e) zákona EIA je potrebné vykladať tak, že príslušný správny orgán má povinnosť zverejniť všetky
informácie dôležité pre vydanie akéhokoľvek rozhodnutia podľa zákona EIA, teda aj rozhodnutie zo
zisťovacieho konania podľa § 29 zákona EIA. Nezverejnením informácií v súlade so smernicou EIA
(stanoviska dotknutých orgánov, ako aj stanovísk verejnosti) bol porušený zákon vo vzťahu práva

verejnosti na informácie o životnom prostredí. Uviedol, že verejnosť, ktorá nemá procesné práva v
zmysle Správneho poriadku je odkázaná na tieto informácie, pričom z toho má následne právo na
konzultácie v priebehu celého konania. Toto právo sa dá naplniť len ak správne orgány si plnia povinnosť
v zmysle § 3 ods. 6 Správneho poriadku, čo správny orgán v tomto prípade nedodržal.

16. Žalobca poukazoval na prieťahy v konaní, pretože správny orgán objektívne nedodržal lehoty na
rozhodnutie, čo nie je v súlade s § 49 Správneho poriadku a § 29 ods. 14 zákona EIA.

17. Došlo k porušeniu Európskeho kódexu dobrej správnej praxe vo viacerých jeho ustanoveniach,
ktoré sa týkajú účasti verejnosti na procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie. Napadnuté

rozhodnutie nielen porušuje základné občianske právo na priaznivé životné prostredie a základné
občianske právo na úplné informácie o životnom prostredí, ale aj základné občianske právo na
spravodlivosť a dobrú správu vecí verejných. To sa prejavuje práve prieťahmi a obťažujúcim výkonom
úradov v procesoch EIA. Uviedol, že v správnom konaní sa neuplatňuje princíp rýchlosti rozhodovania,
ale uplatňuje sa princíp efektívnej správnosti rozhodovania, ktorý má zabezpečiť, že správny orgán

rozhodne vecne správne, s použitím vhodných dôkazných prostriedkov, s preferenciou zmieru medzi
účastníkmi konania, s čo najmenšou mierou obťažovania účastníkov konania. Žalobca dlhodobo
badá, že správne orgány rezignovali na záväzok Slovenskej republiky vyplývajúci z čl. 3 ods. 2 a 4
Aarhuského dohovoru. Vytýkal žalovanému porušenie poslednej časti § 3 ods. 1 Správneho poriadku,
ak dôsledne nevyžadoval od navrhovateľa plnenie jeho povinností, pričom povinnosť v tomto smere mu

vo všeobecnosti ukladá § 17 Zákona o životnom prostredí. Žalovaný nezákonným spôsobom umožňuje
navrhovateľovi bez zodpovednosti porušovať environmentálne povinnosti a napadnutým rozhodnutím
len formalistickej povahy mu umožňuje získať povolenie na realizáciu navrhovanej činnosti bez toho,
aby bola predmetom účinného posudzovania vplyvov na životné prostredie ako spôsobu zabezpečenia
vysokej ochrany životného prostredia.

18. Žalobca okrem v petite navrhovaného zrušenia rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho
prvostupňovéhorozhodnutiavžalobenavrholajprerušiťkonanievsúvislostispoloženímprejudiciálnych
otázok Súdnemu dvoru EÚ a zároveň navrhol, aby správny súd žalobe priznal odkladný účinok.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (26.10.2023) trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia
a žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Námietky a uvádzané skutočnosti v žalobe považoval zanedôvodné a účelové. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a jeho odôvodnenie je v súlade
s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu v súlade s § 32
ods. 1 Správneho poriadku, preto bolo žalovaným v odvolacom konaní podľa § 59 Správneho poriadku

potvrdené. Konštatoval, že obsah správnej žaloby je koncipovaný veľmi všeobecne s možnosťou jej
aplikácie aj na ďalšie konania. Žalobca síce uvádza znenia všeobecne záväzných právnych predpisov a
následne poukazuje na ich porušovanie, avšak neuvádza akým konkrétnym konaním, resp. nekonaním
sa mal prvostupňový, resp. druhostupňový správny orgán porušenia dopustiť. K nejasne formulovaným
žalobným bodom nie je možné sa vyjadriť.

20. K požadovaným konzultáciám v zmysle ustanovenia § 63 zákona EIA žalovaný uviedol, že
prvostupňovýsprávnyorgánvzhľadomnaúroveňspracovaniaoznámeniaozmenenavrhovanejčinnosti
s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov nepovažoval vykonanie konzultácií za
nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný.

21. Z ustanovenia § 29 ods. 3 zákona EIA vyplýva povinnosť správneho orgánu pri rozhodovaní v
zisťovacom konaní (výstupom ktorého je rozhodnutie o tom, či sa zámer alebo zmena navrhovanej
činnosti bude posudzovať podľa zákona EIA), vychádzať primerane z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona
EIAaprihliadaťajnadoručenéstanoviskápodľa§23ods.4zákonaEIA,alevžiadnomprípadenemožno
jeho výklad posunúť do roviny absolútnej prednosti dotknutou verejnosťou navrhovaných podmienok.

Stanoveniejednotlivýchpodmienoknaelimináciu,prípadnezmiernenievplyvovnaživotnéprostrediejev
dispozícii správneho orgánu, pričom na doručené stanoviská a podmienky v nich určené prihliada najmä
vo vzťahu k ich vykonateľnosti, účelnosti a relevantnosti pre konkrétny prípad. Podľa právneho názoru
žalovaného správny orgán preskúmal a zaoberal sa všetkými pripomienkami a návrhmi dotknutých
orgánov.

22. Žalovaný nesúhlasil s tým, že záväzné stanovisko podľa Vodného zákona musí byť zadovážené
v každom jednom konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, resp. do každého jedného
konania a poukázal pritom na dôvodovú správu k novele účinnej od 01.01.2022 Vodného zákona
(vykonanej zákonom č. 516/2021 Z. z.), ktorou došlo k precizovaniu možnosti uplatnenia výnimky

s cieľom zjednodušenia postupu orgánov štátnej vodnej správy. Úmyslom zákonodarcu bolo prijatie
novej právnej úpravy, vychádzajúcej z predošlej praxe, zákonodarca nadviazal na predošlú úpravu,
v ktorej boli identifikované nedostatky a tieto odstránil. Podľa žalovaného sú stále použiteľné závery
vyslovené súdnou praxou napr. v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 75S/22/2020 zo
dňa 08.09.2021 alebo sp. zn. 71S/6/2020 zo dňa 16.09.2021, že nie každá činnosť, ktorá si vyžaduje

povolenie orgánu verejnej správy je činnosťou spadajúcou pod posudzovanie podľa § 16a Vodného
zákona. Rovnako aj dôvodová správa k zákonu č. 516/2021 uvádza, že nie je možné jednoznačne určiť
činnosti, pre ktoré je potrebné aplikovať postup podľa § 16a, a preto z toho dôvodu sú v dôvodovej časti
demonštratívne vymenované činnosti, ktoré tomuto postupu majú podliehať. V súlade s ustanovením §
73 ods. 19 Vodného zákona, príslušný orgán štátnej vodnej správy z hľadiska vodného hospodárstva

zasiela stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti, v ktorom s ohľadom na predložený zámer určí alebo
neurčí ako podmienku, požiadať o záväzné stanovisko v zmysle § 16a Vodného zákona. Z uvedeného
potom vyplýva, že § 73 ods. 21 Vodného zákona je potrebné vykladať systematicky s ohľadom na
postup v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona EIA v spojitosti s vodným
zákonom, ako aj s prihliadnutím k dôvodovej správe a súdnej praxi, a nie izolovane tak, že záväzné

stanovisko musí byť zadovážené v každom jednom konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

23. Žalovaný k tomu uviedol, že prvostupňový orgán nevyhodnotil predloženú zmenu navrhovanej
činnosti ako činnosť, ktorou môže dôjsť k nesplneniu environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm.
b) Vodného zákona, a teda neuložil navrhovateľovi povinnosť pred povolením činnosti požiadať orgán

štátnej vodnej správy o vydanie záväzného stanoviska. Zároveň žalovaný doplnil, že s účinnosťou od
01.05.2023 došlo k zmene ustanovenia § 73 ods. 21 Vodného zákona, v zmysle ktorého sa stanovisko
podľa§16aods.1Vodnéhozákonanaďalejnevyžadujeakopovinnýdokladrozhodnutiazozisťovacieho
konania.

24. Žalovaný k namietanému nedostatočnému odôvodneniu druhostupňového rozhodnutia uviedol,
že sa jednotlivo vysporiadal s každým bodom podaného odvolania. Žalovaný pokladá za dostatočné
aj odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ktoré je zrozumiteľné a preskúmateľné. Prvostupňový
správny orgán sa zaoberal všetkými doručenými námietkami a pripomienkami dotknutých orgánov.25. Podľa žalovaného výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia spĺňa požadované náležitosti v zmysle
§ 47 ods. 2 Správneho poriadku a § 29 ods. 13 zákona EIA, keďže výrok je jednoznačný, zrozumiteľný

a preskúmateľný. Uvedené zákonné náležitosti spĺňa aj rozhodnutie žalovaného. Prvostupňový správny
orgán v dostatočnom rozsahu uložil konkrétne zmierňujúce opatrenia. Opatrenia navrhnuté žalobcom
neboli vhodné, aby boli určené ako podmienky rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 zákona EIA, nakoľko
sú splnené samotnou činnosťou navrhovateľa alebo so zmenou navrhovanej činnosti vôbec nesúvisia.
Poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/89/2015, z ktorého vyplýva, že zo

žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych
združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania
vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na
rozhodovacomprocese,akoajprístupekspravodlivostivzáležitostiachživotnéhoprostrediazaručených
týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z
oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol

v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu.

26. K namietanému porušeniu zákona ohľadom zverejňovania informácií žalovaný konštatoval, že v
ustanovení § 24 ods. 1 zákona EIA ako lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 3 ods. 6 Správneho
poriadku je taxatívny výpočet informácií, ktoré správny orgán zverejní na webovom sídle, príp. na

svojej úradnej tabuli. Zastával názor, že prvostupňový orgán si túto povinnosť splnil a všetky zákonom
vymedzené informácie adekvátne zverejnil. Ak by mal zákonodarca prijatím ustanovenia § 24 ods. 1
zákona EIA v úmysle zverejňovať celý spisový materiál, neuvádzal by jednotlivo, ktoré informácie je
správny orgán povinný zverejňovať. Jednotlivé stanoviská dotknutých orgánov, povoľujúceho orgánu,
dotknutej obce, rezortného orgánu, príp. dotknutej verejnosti, ako pravidelnú súčasť v konaniach podľa

zákona EIA, nemožno považovať za „iné informácie dôležité na vydanie záverečného stanoviska
alebo povolenia“. Takýmito informáciami sú informácie, ktoré nemožno v konaniach predvídať, pričom
zaradeniekonkrétnejinformáciepodtotoustanovenieajejnáslednézverejneniejenasprávnomuvážení
prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný námietku nezverejnenia všetkých podkladov na webovej
stránke označil za nedôvodnú, nakoľko uvedená povinnosť zo znenia zákona priamo nevyplýva a

žalobcov názor k tejto veci je príliš extenzívny a nemajúci oporu v platnej legislatíve.

27. Žalovaný uviedol, že nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia nemá za následok jeho
nezákonnosť. Prvostupňový správny orgán v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistil presne a
úplneskutočnýstavveciazatýmúčelomsiajzaobstaralpotrebnépodkladyprerozhodnutie.Predložené

oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vyhodnotil v súlade so zákonom a dostatočne odôvodnil
ním vydané rozhodnutie. Žalovaný nepovažoval za potrebné určovať ďalšie zmierňujúce opatrenia,
nakoľkostanoveniepodmienoknaeliminovaniealebozmiernenievplyvunavrhovanejčinnostinaživotné
prostredie je súčasťou výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, s ktorým sa žalovaný stotožnil.

28. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. Zároveň navrhol nevyhovieť
návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko nespĺňa zákonné požiadavky
v zmysle ustanovení Správneho súdneho poriadku, najmä žalobca dostatočne nekonkretizoval hroziace
následky, ktoré by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mohli nastať a spôsobiť tak závažnú
ujmu na životnom prostredí.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/ k žalobe

29. Ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení k žalobe (25.10.2023) uviedol, že neexistujú objektívne
dôvody napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a následne meniť, keďže podmienky stanovené

na eliminovanie, či zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie už boli
súčasťou výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a žalovaný sa s nimi, ako
plne dostačujúcimi, stotožnil. Zo zhodnotenia predpokladaných vplyvov zmeny činnosti navrhovanej
ďalším účastníkom konania 1/ vyplýva, že sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za
následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v záujmovom území

oproti existujúcemu stavu, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA. Podotkol, že
opatrenia navrhované žalobcom nie sú vhodné, aby boli určené ako podmienky rozhodnutia podľa §
29 ods. 13 zákona EIA, nakoľko sú splnené nosnou činnosťou ďalšieho účastníka konania 1/ alebo
so zmenou navrhovanej činnosti vôbec nesúvisia. Zastával názor, že podmienky žalobcu sú vznášanébez oboznámenia sa s navrhovanou zmenou jeho činnosti a domnieva sa, že žalobcovi v skutočnosti
nejde o ochranu životného prostredia tak, ako to prezentuje, ale o zdržovanie navrhovateľov správnych
konaní pri vybavovaní povolení posudzovanej činnosti podľa osobitných predpisov. Žalobca sa síce

stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného prostredia, keď pri
rozličných investičných zámeroch podáva námietky a žaloby, ktoré sú obsahovo totožné nereagujúce
na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká oblastí, v ktorých sa tieto majú realizovať,
pričom v podávaných správnych žalobách poukazuje viac-menej na rovnaké argumenty. Ďalší účastník
konania 1/ nemá žiadnu vedomosť o tom, že by sa žalobca oboznámil v tomto prejednávanom prípade

osobnou obhliadkou na mieste samom, pričom samotná správna žaloba vykazuje znaky formulárového
podania. Ďalší účastník konania 1/ sa s rozhodnutiami správnych orgánov napadnutými žalobcom v
plnom rozsahu stotožnil, považuje ich za plne súladné s príslušnými právnymi predpismi, hmotným ako
aj procesným právom, vychádzajú podľa neho zo spoľahlivo zisteného stavu veci, v dôsledku čoho sú
vecne aj právne správne. To, že navrhované nevhodné opatrenia žalobcom do značnej miery nesúvisia
s požadovanou zmenou, ako aj poukazovanie žalobcu na porušenia všeobecne záväzných právnych

predpisov bez akejkoľvek skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému
konkrétnemu prípadu má za následok, že takáto činnosť žalobcu môže byť posudzovaná ako účelové
konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na negatívne vplyvy na životné prostredie, ale že sa jedná
čisto o osobný zámer žalobcu, kde chýba akýkoľvek verejný záujem. Navrhol preto žalobu ako absolútne
nedôvodnú so zjavne šikanóznym charakterom zamietnuť, zároveň nepriznať žalobe odkladný účinok a

žiadal, aby správny súd priznal ďalšiemu účastníkovi konania 1/ voči žalobcovi nárok na úplnú náhradu
trov konania.

Replika žalobcu

30. Žalobca v replike (20.12.2023) uviedol, že nikde v rozhodnutí sa neuvádza, ktoré konkrétne
kritériá úrad environmentálneho rozhodovania zobral za základ napadnutého rozhodnutia a ani sa
neuvádza,akotietokritériákonkrétnevecnevyhodnotil.Nikdevrozhodnutísaneuvádzaprečoopatrenia
navrhované žalobcom nie sú určené v rozhodnutí v časti podmienok. Rovnako k vyjadreniu ďalšieho
účastníka konania 1/ žalobca konštatoval, že nie je zrejmé, prečo podľa neho nie sú opatrenia navrhnuté

žalobcom vhodné, teda vecne nesprávne ako zmierňujúce opatrenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti
ďalšieho účastníka konania 1/. Hodnotiaci úsudok ďalšieho účastníka konania 1/ nie je označením
dôkazu, preto si nesplnil dôkaznú povinnosť podľa § 121 ods. 1 SSP, teda vo vyjadrení k žalobe
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ide o dezinterpretáciu právnych úkonov vykonávaných
žalobcom, nezohľadňujúcu skutočnú vôľu žalobcu, ktorý ako inštitúcia zasvätila svoju činnosť dôslednej

ochrane životného prostredia a jeho neustálemu zlepšovaniu. Uviedol, že súd je pri rozhodovaní viazaný
výlučne žalobným návrhom, od ktorého sa nemôže odchýliť v zmysle § 134 SSP. Vyjadrenie k žalobe
ďalšieho účastníka konania 1/ obsahuje len subjektívne hodnotenia a vnímanie činnosti žalobcu.

Duplika ďalšieho účastníka konania 1/

31. Ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení (13.03.2024) k replike žalobcu uviedol, že z postoja žalobcu
vyplýva, že spochybňuje procesný postup administratívneho konania, ktorým, ako sám tvrdí, sleduje
ochranu práv verejnosti na priaznivé životné prostredie, avšak jeho postup v dôsledku formalistických
a nekonkrétnych, všeobecných námietok v zásade vyvoláva predlžovanie konania a oddialenie

meritórnych rozhodnutí, čo nemôže byť cieľom relevantnej právnej úpravy, najmä Aarhuského dohovoru
a zákona EIA. Primárnym cieľom tejto právnej úpravy je ochrana životného prostredia a zabezpečenie
účinnej participácie verejnosti na zachovaní priaznivého životného prostredia. Táto ochrana životného
prostredia však musí mať skutočný obsah a nielen sa jej formálne dovolávať. Je potrebné dôsledne
posudzovať, kedy sú a kedy nie sú splnené podmienky pre takýto postup. Poskytnutie súdnej ochrany

je namieste tam, kde správny súd zistí na základe žalobcom tvrdených skutkových a právnych dôvodov
nežiaduci zásah do práva na priaznivé životné prostredie, negatívny vplyv predmetu posudzovaného
zámeru alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie, a nie tam, kde by k nemu mohlo len
hypoteticky dôjsť. V prejednávanej veci v žalobnom bode išlo o nekonkrétne všeobecné námietky, ktoré
bolivzásadelenprejavomnesúhlasuspostupomprvostupňovéhosprávnehoorgánu,apretobysprávny

súd na tieto žalobné námietky nemal prihliadať.

Ďalšie vyjadrenie žalobcu32. Na doručenú dupliku ďalšieho účastníka konania 1/ žalobcovi na vedomie, sa žalobca k nej vyjadril
(04.04.2024), keď uviedol, že predmetom súdneho prieskumu nie je len zákonnosť z dôvodu procesnej
správnosti žalovaného konania, ale dôvodom a účelom žaloby je porušenie záujmov ochrany životného

prostredia ako ich regulujú osobitné právne predpisy, nakoľko ide o žalobu v zmysle § 178 ods. 3 SSP.
Jej obsahovou črtou je, že žalobca tvrdí, že dochádza k poškodzovaniu životného prostredia v rozpore
so zákonmi. Pre žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou platí, že sa nedomáha ochrany žiadneho
individuálneho subjektívneho práva, či záujmu, ale chráni buď verejný záujem životného prostredia ako
takého, alebo záujem všetkých ľudí na priaznivom životnom prostredí ako zainteresovanej verejnosti

ako takej. Pre žalobcu ako zainteresovanú verejnosť platí nevyvrátiteľná domnienka zainteresovanosti
a dobromyseľnosti žaloby formulovanej na ochranu životného prostredia ako takého. Uvádzal, že
postačuje aj hypotetické poškodenie životného prostredia (na rozdiel od stanoviska ďalšieho účastníka
konania 1/), čo možno vyvodiť z ustanovenia § 13 a § 19 zákona o životnom prostredí, keď účelom
postupu podľa § 19 zákona o životnom prostredí je predísť reálnosti hrozby, ktorá je do značnej miery
hypotetická, avšak reálne môže nastať, teda zabezpečiť, aby hrozba zostala len v hypotetickej rovine.

Uvedenú zásadu nerešpektujú ani správne súdy, pokiaľ požadujú od žalobcu osvedčiť reálnosť priamej
ujmy na životnom prostredí.

33. Ďalší účastník konania 2/ sa k žalobe nevyjadril. Správny súd poznamenáva, že ďalej
nekonal so žalobcom označeným účastníkom konania RNDr. Marekom Vargom, nakoľko z obsahu

administratívneho spisu nezistil jeho legitimáciu mať status ďalšieho účastníka konania. Menovaný
bol výlučne splnomocneným zástupcom ďalšieho účastníka konania 1/ v administratívnom konaní, v
dôsledku čoho s ním konal prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný a doručoval mu relevantné
listiny, vrátane rozhodnutia.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

34. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 2S/18/2023-65 zo dňa 10.11.2023, právoplatným
dňa 30.11.2023, podľa § 188 SSP zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, nakoľko nezistil naplnenie zákonného predpokladu na vydanie takéhoto rozhodnutia v zmysle

§ 185 SSP, a to z dôvodov bližšie uvedených v odôvodnení predmetného uznesenia.

35. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj ich postup v konaní, a to v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), rešpektujúc stav v čase vyhlásenia rozhodnutia žalovaného (§

135 ods. 1 SSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa
§ 190 SSP. Rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko súd nezistil žiaden z dôvodov podľa §107
ods. 1 SSP, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie nariadiť. Rozsudok bol v súlade s § 137 ods. 3
SSP vyhlásený dňa 11.12.2024 vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia
na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu

a na webovej stránke súdu oznámené dňa 26.07.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).

36. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-
OOP3-2023/004795-002 zo dňa 13.07.2023, ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina,
odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného

prostredia č. OU-ZA-OSZP3-2022/006126 zo dňa 24.10.2022, ktorým prvostupňový orgán verejnej
správy rozhodol, na základe oznámenia o zmene navrhovanej činnosti „Prevádzka na nakladanie s
odpadmi - rozšírenie druhov odpadov a spôsobu nakladania s odpadom“, že navrhovaná činnosť
„Prevádzka na nakladanie s odpadmi - rozšírenie druhov odpadov a spôsobu nakladania s odpadom“
navrhovateľa KOVOMAT SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Dolný Val 118/64, 010 01 Žilina, IČO: 36 391 671,

vypracovaná spracovateľom KOVOMAT SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Dolný Val 118/64, 010 01 Žilina,
IČO: 36 391 671, situovaná na pozemkoch parc. č. KN - C 3975/22, 3960/11 v k. ú. A. sa nebude
posudzovať podľa zákona EIA.

37. Vzhľadom na povahu predmetu súdneho prieskumu ide o správnu žalobu, kedy je správny súd

viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP, nakoľko sa nejedná o žiadnu z
výnimiek uvedených v § 134 ods. 2 SSP. Keďže je predmetné konanie ovládané dispozičnou zásadou,
súdny prieskum nie je v tejto veci absolútny. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže dôvody
nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecneuplatnené dôvody nezákonnosti konkretizovať na daný prípad. Všeobecne uplatnené námietky, resp.
vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci žalobných bodov správnej žaloby bez primeranej
skutkovej a právnej argumentácie viažucej sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či

prvostupňovému rozhodnutiu, neumožňuje správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože
práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný.
Žalobca musí v žalobe v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky
rozhodnutia žalovaného za nezákonné. Správny súd teda posudzoval, či žalovaný postupoval v súlade

shmotnoprávnymiaprocesnoprávnymipredpismi,atovýlučnevrozsahunamietanýchtvrdenížalobcom
v rámci uplatnených žalobných bodov v lehote na podanie žaloby, keďže správne súdnictvo je ovládané
koncentračnou zásadou vyjadrenou v § 62 ods. 1 a § 183 SSP, preto na neskôr uplatnené žalobné
námietky prednesené nad rámec skutočností a argumentov uvedených v správnej žalobe správny súd
prihliadať nemôže.

38. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.; príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru
alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude
posudzovať podľa tohto zákona.

39. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z.; ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo
jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie
uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

40. Podľa § 29 ods. 9 zákona č. 24/2006 Z. z.; rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a

dotknutáobecmôžudoručiťpríslušnémuorgánupísomnéstanoviskákoznámeniuozmenenavrhovanej
činnosti do desiatich pracovných dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej
lehote, tak sa stanovisko považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť príslušnému orgánu písomné
stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od zverejnenia
uvedených informácií podľa odseku 8; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď bolo v

určenej lehote doručené dotknutej obci.

41. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z.; výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom
konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie,
či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v

ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné
prostredie.

42. Podľa § 20a písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z.; rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné

stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje
a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13.

43. Podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/20226 Z. z.; príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť
na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o

i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.

44. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.; príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických
dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s
povoľujúcimorgánomaleboschvaľujúcimorgánom,rezortnýmorgánom,dotknutýmorgánom,dotknutou

obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu
posudzovania vplyvov.

45. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.; na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní okrem

a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

46. Podľa § 73 ods. 21 zákona č. 364/2024, v znení platnom do 31.12.2021; Rozhodnutia podľa §
16a ods. 13 a ods. 21 sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní
navrhovanej činnosti; ak sa územné konanie pre navrhovanú činnosť nevyžaduje, tieto rozhodnutia sú
podkladom ku konaniu o povolení navrhovanej činnosti.

47. Podľa § 73 ods. 21 zákona č. 364/2024, v znení zákona č. 516/2021 Z. z. od 01.01.2022; Záväzné
stanovisko podľa § 16a ods. 1 a povolenie výnimky podľa § 16a ods. 10 sú podkladom k vyjadreniu
orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní k činnosti; ak sa územné konanie pre činnosť
nevyžaduje, záväzné stanovisko a povolenie výnimky sú podkladom ku konaniu o povolení činnosti.
Záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 je podkladom v konaní o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie.

48. Podľa § 73 ods. 21 zákona č. 364/2024, v znení zákona č. 74/2023 Z. z. od 01.05.2023; Záväzné
stanovisko podľa § 16a ods. 1 a povolenie výnimky podľa § 16a ods. 10 sú podkladom k vyjadreniu
orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní k činnosti; ak sa územné konanie pre činnosť
nevyžaduje, záväzné stanovisko a povolenie výnimky sú podkladom ku konaniu o povolení činnosti.

49. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

50. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR; každý má právo na priaznivé životné prostredie.

51. Podľa čl. 45 Ústavy SR; každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia
a o príčinách a následkoch tohto stavu.

52. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR; domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.
44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

53. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR; Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola

ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť
výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne
záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl.
120 ods. 2.

54. Podľa čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 43/2006
Z. z. ); každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť
pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní
prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

55. Podľa čl. 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru; každá Strana zabezpečí, že orgány verejnej moci v rozsahu
tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti
informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b), aj kópie
aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií:

a) bez toho, aby musel byť preukázaný záujem;
b) v požadovanej forme s výnimkou, ak
i) je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený
dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme, alebo
ii) informácia je už verejne dostupná v inej forme.

56. Podľa čl. 9 ods. 3, 4 a 5 Aarhuského dohovoru;
3. Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana
zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členoviaverejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a
opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom
v oblasti životného prostredia.

4. Navyše bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3
zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných právnych opatrení, ak sú vhodné,
a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku
budú vydávané alebo zaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov, a kedykoľvek je to možné, aj iných
orgánov budú verejne prístupné.

5. S cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto článku každá Strana zabezpečí, aby bola verejnosť
informovaná o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu, a zváži vytvorenie vhodných podporných
mechanizmov s cieľom odstrániť alebo znížiť finančné a iné bariéry v prístupe k spravodlivosti.

57. Podľa čl. 6 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011
o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len

"smernica o EIA") podrobné pravidlá pre informovanie verejnosti, napr. vyvesením oznamov v určitom
okruhu alebo zverejnením v miestnej tlači, a konzultácie s dotknutou verejnosťou, napr. písomnými
podaniami alebo prostredníctvom verejnej ankety, určia členské štáty. Členské štáty príjmu potrebné
opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby boli dôležité informácie dostupné pre verejnosť v elektronickej forme
aspoň prostredníctvom centrálneho portálu alebo ľahko dostupných prístupových bodov na príslušnej

správnej úrovni.

58. Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA výrok rozhodnutia, ktorým sa určilo, že navrhovaná činnosť
alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú
alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Prvostupňový orgán rozhodol, že navrhovaná činnosť sa

nebude posudzovať podľa zákona EIA a zároveň uložil zabezpečiť vo výroku vymenované požiadavky
v povoľovacom konaní. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnu aplikáciu a porušenie § 29 ods. 3 a § 29 ods.
13 zákona č. 24/2006 Z. z., t. j. čo sa týka nesplnenia náležitostí na formu a obsah výroku a odôvodnenia
vydaného rozhodnutia v zisťovacom konaní, správny súd nezistil žalobcom tvrdené porušenie zákona,
najmä ním tvrdenú absenciu správnej úvahy pri určení opatrení a podmienok vo vzťahu k ochrane

životného prostredia vo výroku rozhodnutia. Tvrdenie žalobcu je v priamom rozpore s odôvodnením
prvostupňového rozhodnutia, keďže orgán verejnej správy uviedol, aké opatrenie a z akého dôvodu vo
vzťahu k ochrane životného prostredia uložil vo výroku rozhodnutia a aké naopak nie. Konštatoval, že
vychádzal zo stanovísk k zmene navrhovanej činnosti, ktoré v zákonom stanovenom termíne doručili
oslovené subjekty. Stanoviská podrobne uviedol v odôvodnení, ako aj z nich vyplývajúce požiadavky,

ktoré ako podmienky eliminujúce vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie uložil dodržať
a ktoré zapracoval do výrokovej časti rozhodnutia, napr. spracovanie manipulačného poriadku ORL a
zaistenie priestoru pre odpadové hospodárstvo. Do výroku rozhodnutia nezahrnul také v stanoviskách
uvedené pripomienky, ktoré ako povinnosť navrhovateľovi vyplývajú z ustanovení všeobecne záväzných
predpisov. Z písomných stanovísk oslovených subjektov vyplýva, že boli všetky kladné a nepožadovali

ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti. Správny súd poukazuje tiež na všeobecnosť tohto
žalobného bodu. Ak žalobca neuvádza konkrétne skutkové argumenty, najmä vo vzťahu ku ktorým jeho
navrhnutým opatreniam vytýka žalovanému aj prvostupňovému orgánu ich nezapracovanie do výroku
rozhodnutia a aký to malo mať konkrétny negatívny vplyv na opísanú zmenu navrhovanej činnosti (ich
absencia vo výroku), súd nemá možnosť takúto námietku všeobecnej povahy preskúmať.

59. K otázke uvedenia opatrení vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy zaujal stanovisko Najvyšší
správny súd SR už vo viacerých rozhodnutiach. Napríklad v rozsudku sp. zn. 7Svk/19/2021 zo dňa
29.03.2023 uviedol, že ustanovenie § 29 ods. 13 zákona EIA, ale ani iné ustanovenia tohto zákona
neurčujú, o aké podmienky má ísť, ich určenie je tak prenechané samotnému posudzujúcemu orgánu.

Ide teda o jeden z prípadov, kedy zákon priznáva tomuto orgánu správne uváženie, ktoré správne súdy
podľa § 27 ods. 2 SSP môžu preskúmať len do tej miery, či správny orgán nevybočil z medzí a hľadísk
určených zákonom. Správny súd teda nemôže hodnotiť samotné opatrenie, len to, či správna úvaha,
ktorá viedla správny orgán k ich uloženiu nevybočuje zo zákonných medzí. V tu posudzovanej veci na
jeho správnej úvahe nevzhliadol správny súd žiadne pochybenie. Za podstatné považuje správny súd

to, že žalobca mal v predmetnej veci predniesť konkrétne skutkové a právne dôvody (ako už uviedol
vyššie), prečo mal žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uložiť určité opatrenia a prečo ich neuložením
prekročil hranice správneho uváženia. Žalobca žiadne takéto konkrétne dôvody neuviedol, pričomnestačí len tvrdiť, že orgán verejnej správy pochybil, ak sa nezaoberal stanoviskom, pripomienkami
a požiadavkami žalobcu k oznámenej zmene navrhovanej činnosti.

60. Logickým predpokladom, aby mohli byť uložené opatrenia na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvov
podľa § 29 ods. 13 zákona EIA, je to, že navrhovaná činnosť vôbec takéto vplyvy má, alebo môže
mať. Orgány verejnej správy vychádzali zo skutkového zistenia, ktoré je založené na oznámení zmeny
navrhovanej činnosti ďalším účastníkom konania 1/, neboli identifikované nové negatívne vplyvy, ktoré
by mohli významne zhoršiť stav životného prostredia oproti existujúcemu stavu, pričom vychádzali aj z

historického fungovania prevádzky v súlade s územným plánom a zohľadnili aj súčasný stav životného
prostredia v dotknutom území. Dôkazom toho, že zmena navrhovanej činnosti nevyvolá nové významné
vplyvy na životné prostredie, a to aj kumulatívne, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, sú aj stanoviská
od dotknutých subjektov, ktoré nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti. Pokiaľ
teda žalobca namietal nedostatočnosť uložených opatrení, nie je zrejmé, ako by sa ďalšími opatreniami
mali eliminovať alebo zmierňovať „nezistené“ negatívne vplyvy na životné prostredie. Tým ale, že orgán

verejnej správy však uviedol vo výroku podmienky/požiadavky, ktorých dodržanie má eliminovať alebo
zmierňovať vplyv na životné prostredie, si splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 29 ods. 13 zákona
EIA v rozhodnutí zo zisťovacieho konania tieto podmienky uviesť.

61. Správny súd nepovažuje za dôvodnú ani žalobnú námietku, že dochádza k absencii pomoci

zo strany orgánu verejnej správy ekologickým spolkom v rámci zisťovacieho konania. Z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že postup tak prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj
žalovaného bol súladný so zákonom EIA. Žalobcovi nebolo bránené v aktívnej účasti v tomto konaní. Mal
možnosť nahliadnuť do podkladov rozhodnutia v súlade s § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku
a mohol sa k nim vyjadriť. Žalobca sa stal účastníkom konania, a jeho pripomienky boli zohľadnené.

To, že žalobca vysporiadanie sa s jeho námietkami považuje za nenáležité, neznamená, že sa orgán
verejnej správy nimi nezaoberal. Žalobcovi, ako zainteresovanej verejnosti tak z Aarhuského dohovoru,
ako ani z vnútroštátnej právnej úpravy nevyplýva právny nárok, aby jeho pripomienkam v zisťovacom
konaní podľa zákona EIA bolo vyhovené, ako to vyplýva aj zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23.02.2017. Na základe uvedených skutočností považuje správny súd aj

túto žalobnú námietku za neopodstatnenú.

62. Žalobca namietal porušenie § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý sa týka zverejňovania
informácií o navrhovanej činnosti a jej zmene. Tvrdil, že právnu normu podľa § 24 ods. 1 písm. e) zákona
EIA je potrebné vykladať tak, že príslušný správny orgán má povinnosť zverejniť všetky informácie

dôležitéprevydanieakéhokoľvekrozhodnutiapodľazákonaEIA,tedaajprerozhodnutiezozisťovacieho
konania podľa § 29 zákona EIA. Správny súd k namietanému uvádza, že z ustanovenia § 24 ods. 1
písm. i) zákona EIA vyplýva, že príslušné orgány verejnej správy zverejňujú aj „iné informácie dôležité
na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia“, pričom toto ustanovenie je podľa ustáleného
názoru kasačného súdu potrebné vykladať tak, že neupravuje povinnosť sprístupňovať iné dokumenty

ako tie, ktoré sú uvedené v danom ustanovení (tieto zákonodarca presne určil), ale týka sa informácií
nezachytených v dokumente. Ak toto ustanovenie odkazuje na „povolenie“, je potrebné ho vykladať v
súlade s definíciou tohto pojmu vymedzenou v § 3 zákona EIA, pričom ide o rozhodnutie v nasledujúcom
povoľovacom konaní, a nie o rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní, ktoré je predmetom súdneho
prieskumu (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Svk/9/2023 zo dňa 27.06.2024). Ustanovenie § 24 ods. 1 písm. i)

zákona EIA neukladá povinnosť zverejniť celý spisový materiál, ale len konkrétne zákonom predpísané
informácie. Správny súd preto vyhodnotil aj túto žalobnú námietku za neopodstatnenú.

63. Pokiaľ žalobca namietal, že právo na konzultácie v priebehu celého konania sa dá naplniť len
v prípade, ak je zachované právo na informácie, a pokiaľ si správne orgány plnia povinnosti v zmysle §

3 ods. 6 Správneho poriadku, čo správny orgán v tomto prípade nedodržal, správny súd túto námietku
považuje za všeobecnú. K namietanému porušeniu práva na konzultácie podľa § 63 zákona EIA sa
vyjadril kasačný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. v rozsudku sp. zn. 5Svk/40/2022 zo dňa
30.03.2023, sp. zn. 6Svk/42/2022 zo dňa 29.06.2023, sp. zn. 2Svk/5/2022 zo dňa 22.08.2023 a sp. zn.
7Svk/11/2022 zo dňa 26.10.2023. Najvyšší správny súd SR uviedol, že z obsahu § 63 zákona č. 24/2006

Z. z. nevyplýva, že by sa konzultácie za každých okolností museli realizovať výslovne ústnou formou.
V nenariadení ústnej formy konzultácií Najvyšší správny súd SR nevidel porušenie zákona EIA a ani
Správneho poriadku. Okrem uvedeného možno poukázať na skutočnosť, že samotný článok 6. ods. 7
Aarhuského dohovoru predpokladá, že účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiachmôže byť realizovaná nielen výlučne formou ústnou (ústne konzultácie), ale aj formou písomnou. Z bodu
29 preambuly Smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2014/52/EÚ zo dňa 16.04.2014, ktorou sa
mení Smernica EIA zase vyplýva, že sa nevyžadujú žiadne formálne konzultácie v štádiu zisťovacieho

konania. Osvojac si právny názor na uvedenú otázku súdu vyššej autority (aktuálna rozhodovacia prax
NSSSRnapr.sp.zn.3Svk/21/2023zodňa30.05.2024, sp.zn.5Svk/9/2023zodňa27.06.2024)správny
súd konštatuje, že ani táto žalobná námietka nebola dôvodná.

64. Žalobca namietal nezohľadnenie kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA (§ 29 ods. 3 zákona EIA). Je

zrejmé, že zisťovacie konanie bolo vedené na základe oznámenia o zmene navrhovanej činnosti a podľa
zákona EIA, ktorý umožňuje rozhodnúť o tom, že navrhovaná činnosť nebude ďalej posudzovaná, ak
splníkritériávpríloheč.10zákonaEIA.Žalobcavšakvžalobenenamietalkonkrétne,ktorékritérianeboli
splnené, resp. boli vyhodnotené nesprávne. Správny súd dôvody nezákonnosti za žalobcu nevyhľadáva.
Správny súd pritom dáva do pozornosti, že sa jedná o primerané použitie predmetných kritérií a
posudzovanie týchto kritérií neznamená povinnosť vyhovieť všetkým pripomienkam verejnosti, ale

zohľadniť len tie, ktoré sú relevantné, vykonateľné a účelné. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia
vyplýva, že pri rozhodovaní použil primerane kritéria pre zisťovacie konanie podľa Prílohy č. 10 k
zákonu o posudzovaní (transpozícia prílohy č. III Smernice 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých
verejných a súkromných projektov na životné prostredie), splnenie tejto požiadavky zákona konštatoval
aj žalovaný. Bolo na žalobcovi, pokiaľ zastával názor, že tomu tak nebolo, aby uviedol konkrétnu

skutkovú a právnu argumentáciu pri tejto hmotnoprávnej námietke pri aplikácii zákona.

65. Ako procesný nedostatok žalobca namietal absenciu povinného záväzného stanoviska podľa § 16a
Vodného zákona, čo malo podľa žalobcu za následok nezákonnosť rozhodnutia. Ustanovenie § 16a bolo
do zákona č. 364/2004 Z. z. vložené zákonom č. 51/2018 Z. z. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu

každú novú trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť človeka, ktorá môže mať vplyv na útvary povrchových
vôd alebo podzemných vôd, treba posúdiť z hľadiska jej vplyvu na dosiahnutie environmentálnych cieľov.

66. Novelou Vodného zákona vykonanou zákonom č. 74/2023 Z. z. došlo k vypusteniu druhej vety
ustanovenia § 73 ods. 21 v znení: „Záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 je podkladom v konaní o

posudzovaní vplyvov na životné prostredie.“. Ako vyplýva z dôvodovej správy k tejto novele, obsahom
návrhu zákona je okrem iného aj zjednodušenie povoľovacích procesov, ktoré sú v gescii štátnej
vodnej správy. Povinnosť zabezpečiť záväzné stanovisko podľa Vodného zákona nie je a ani nebola
jednoznačne stanovená vo všetkých prípadoch (§ 73 ods. 21 Vodného zákona), týka sa činností,
ktoré môžu mať významný vplyv na environmentálne ciele. Novela zákona účinná od 01.05.2023 túto

povinnosť zúžila, čo je reflexiou zákonodarcu na aplikačné problémy a doterajšiu rozhodovaciu prax
správnych súdov, ktorej dal zákonodarca za pravdu.

67.Správnysúdpoukazujenazáveryvyslovenésúdnoupraxounapr.vrozsudkuNajvyššiehosprávneho
súdu SR sp. zn. 7Svk/21/2022 zo dňa 30.05.2024, tiež sp. zn. 3Svk/7/2022 zo dňa 30.01.2024, ktorým

zamietolkasačnúsťažnosťžalobcuprotirozsudkuKrajskéhosúduvBanskejBystricič.k.71S/6/2020-85
zo dňa 16.09.2021 (na ktorý poukázal aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.10.2023, rovnako aj
na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 75S/22/2020-122 zo dňa 08.09.2021), že nie každá
činnosť, ktorá si vyžaduje povolenie orgánu verejnej správy je činnosťou spadajúcou pod posudzovanie
podľa § 16a Vodného zákona.

68. Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 3Svk/7/2022 zo dňa 30.01.2024 v bode 28 konštatoval:
„Po preskúmaní veci aj s akcentom na zmysel a účel Vodného zákona ako aj Rámcovej smernice
o vode, environmentálne ciele nimi chránené, kasačný súd na rozdiel od sťažovateľa konštatuje, že
rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy podľa § 16a ods. 13 Vodného zákona nie je možné považovať

za podmienku povolenia každej stavby bez ohľadu na jej vplyv na vody. Rozhodnutie podľa § 16a ods.
13 Vodného zákona sa totiž týka iba navrhovaných činností, ak ide o (i) novú trvalo udržateľnú rozvojová
činnosť človeka, ktorá má potenciál spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého
stavu na dobrý stav, (ii) zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo (iii) zmeny úrovne
hladiny útvarov podzemnej vody. Je preto úlohou príslušných správnych orgánov posúdiť, či navrhovaná

stavba/činnosť spadajú pod uvedenú definíciu a takéto rozhodnutie od stavebníka požadovať. Ak sa
predpokladá, že projekt nespôsobí zhoršenie ani neohrozí dosiahnutie dobrého stavu/potenciálu vôd,
potom sa nevyžaduje žiadne testovanie podľa § 16a Vodného zákona a čl. 4 ods. 7 Rámcovej smernice o
vodeaprojektmôžebyťschválený(CommonimplementationstrategyfortheWaterFrameworkDirectiveand the Floods Directive, Guidance Document No. 36 Exemptions to the Environmental Objectives
according to Article 4(7), Document endorsed by EU Water Directors at their meeting in Tallinn on 4-5
December 2017, str. 16). V citovanom dokumente sa príkladmo uvádzajú aj navrhované činnosti, ktoré

stanovené podmienky spĺňajú. Medzi ne patria napr. vodné elektrárne, systémy protipovodňovej ochrany
či budúce plavebné projekty alebo odbery (str. 20). Rovnako dôvodová správa k Vodnému zákonu za
projekty, ktoré je potrebné posúdiť v súlade s čl. 4 ods. 7 Rámcovej smernice o vode, považuje projekty
priamo súvisiace s vodným hospodárstvom napr. úprava, zmena alebo zriaďovanie koryta vodného
toku, ochrana pred povodňami, projekty na akumuláciu a zadržiavanie vôd ako sú priehrady, vodné

nádrže, rybníky, hate, hrádze, stavby na využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku, vodné
elektrárne, hydromelioračné stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov, alebo veľké stavby ako
prístavy, cesty, diaľnice, mosty, tunely či železnice.“. K obdobnému záveru dospel Najvyšší správny
súd SR aj v rozsudkoch napr. sp. zn. 5Svk/22/2021, sp. zn. 6Svk/6/2022, sp. zn. 4Svk/2/2023, sp. zn.
4Svk/34/2023 a ďalších.

69. Rovnako aj dôvodová správa k zákonu č. 516/2021 Z. z. uvádza, že nie je možné jednoznačne určiť
činnosti, pre ktoré je potrebné aplikovať postup podľa § 16a Vodného zákona, a preto z toho dôvodu sú
v dôvodovej časti demonštratívne vymenované činnosti, ktoré tomuto postupu majú podliehať. Žalobca
bližšie neuviedol, prečo by práve v danom prípade bolo potrebné predmetné záväzné stanovisko. Vôbec
neuviedol, napr. či zmenu navrhovanej činnosti považuje za činnosť, ktorá má mať vplyv na útvary

pozemnej alebo povrchovej vody, či ide o činnosť, ktorá zhorší stav tvaru povrchovej vody z veľmi
dobrého na dobrý, akého konkrétneho útvaru podzemnej či povrchovej vody sa má týkať, či ako má
k prípadnému vplyvu/zmene dôjsť. Správny súd je striktne viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ktoré
nie je oprávnený rozširovať ani vyhľadávať. Žalobca len všeobecne poukazuje na zákonné ustanovenia
Vodného zákona, ako aj na porušenie Smernice o vodách, ale tieto žiadnym spôsobom neaplikuje

na tu posudzovanú zmenu navrhovanej činnosti. Takto všeobecne koncipovaná žalobná námietka
neumožňuje súdu realizovať plnohodnotný súdny prieskum, ale len do takej miery, ako ju namietal sám
žalobca.

70. Z vyššie uvedeného vyplýva, že záväzné stanovisko podľa § 16a Vodného zákona nie je potrebné

vyžadovať vo všetkých prípadoch. Odôvodňuje to zmena legislatívy (novela z 01.05.2023) a judikatúra,
ktorá pripúšťa výnimky z tejto povinnosti. Taktiež dôvodová správa
k zákonu č. 516/2021 Z. z. podporuje výklad, že nie každé zisťovacie konanie vyžaduje záväzné
stanovisko podľa § 16a Vodného zákona. Preto žalobnú námietku o nesprávnom vyhodnotení nutnosti
záväzného stanoviska podľa § 16a Vodného zákona ako podkladu v predmetnom konaní EIA, správny

súd považuje za nedôvodnú.

71. Žalobca namietal nedodržanie zákonných lehôt na vydanie rozhodnutí (§ 49 Správneho poriadku, §
29 ods. 14 zákona EIA) a tvrdil, že prieťahy spôsobili zhoršenie procesných práv verejnosti, neuviedol
však konkrétne akých. Nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia nemá samo o sebe vplyv na jeho

zákonnosť, pokiaľ bol skutkový stav dostatočne zistený a pokiaľ to nemá vplyv na práva účastníkov.
Žalobca nepreukázal, že by prieťahy v konaní mali priamy vplyv na obmedzenie jeho procesných
práv (napr. strata možnosti podania pripomienok, podania odvolania) alebo na výsledok rozhodovania,
preto správny súd vyhodnotil aj túto žalobnú námietku ako nedôvodnú, nespôsobilú privodiť zrušenie
napadnutého rozhodnutia.

72. Ďalšie body správnej žaloby správny súd považuje za všeobecné, bez priliehavej argumentácie
prepájajúcej tieto s posudzovanou vecou, pričom v daných bodoch správnej žaloby nie sú obsiahnuté
žalobné námietky nezákonnosti voči preskúmavaným rozhodnutiam. Pokiaľ ide o tvrdené porušenie
hmotného práva, tak žalobca predniesol opäť len všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky s

poukazom na vybrané ustanovenia Ústavy SR, Aarhuského dohovoru a Smernice EIA bez priliehajúcej
skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa na predmetnú vec. Týmto žalobným námietkam chýba
konkrétny materiálny obsah zabezpečujúci presadzovanie záujmov ochrany životného prostredia v
konkrétnej prejednávanej veci. Časť žalobných bodov je formulovaná príliš všeobecne bez konkrétnych
faktických dôkazov alebo väzby na skutkový stav, čo oslabuje presvedčivosť žaloby. Správny súd

zastáva názor, že nepostačuje v žalobe poukazovať len na hypotetické environmentálne riziká, keďže
judikatúra podporuje potrebu konkrétnych dôkazov o reálnom negatívnom vplyve na životné prostredie.73. Žalobca v správnej žalobe navrhol, aby správny súd prerušil konanie a podal návrh na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie s nasledovnými otázkami:
„1. Či postup správneho orgánu, ktorým sa neustanoví záväzná podmienka v rozhodnutí z konania o

posudzovanívplyvovnaživotnéprostrediebeztoho,abyboliurčenéporovnateľnéalebolepšieopatrenia
na ochranu životného prostredia je v súlade s právom Európskej únie. 2. Či je možné aplikovať priamo
účinnosť Smernice EIA v konaniach o posudzovaní vplyvov na životné prostredie aj vzhľadom na
recepčnú normu § 66 zákona EIA.
3. Či je odmietnutie pripomienky zainteresovanej verejnosti výhradne na základe absencie právneho

nároku zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho odôvodnenia v súlade s právom EÚ. 4. Či výklad práva
poskytnutý správnym orgánom je bližšie k skutočnému výkladu práva Európskej únie ako výklad práva
žalobcu, a to vo vzťahu k aplikácii inštitútov, ktoré majú základ v Smernici EIA ako aj v ostatných
relevantných právne záväzných aktoch Európskej únie.“

74. Správny súd nevzhliadol dôvodnosť takéhoto návrhu, nakoľko položenie uvedených prejudiciálnych

otázok nepovažuje za potrebné pre rozhodnutie v tejto veci. Takáto povinnosť iniciovať konanie pred
Súdnym dvorom EÚ správnemu súdu nevyplýva ani z čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, keďže nie je
konečným súdom. Za podstatné považuje správny súd to, že návrh žalobcu je nekonkrétny, žalobca
v ňom neuviedol, ktoré konkrétne normy európskeho práva (ich ustanovenia) majú byť objasnené
a aplikované v danej veci. Správny súd pritom poukazuje aj na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ,

z ktorých vyplýva, že začatie prejudiciálneho konania závisí výlučne od toho, ako vnútroštátny súd
posúdi relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (napr. rozsudok zo 06.12.2008, Cartesio, C 210/06).
Preto správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol (§ 100 ods. 1 písm. c) SSP a contrario),
postupujúc podľa § 162 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP.

75. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupu,
ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, a to v rozsahu tvrdení žalobcu v zmysle § 182 ods. 1
písm. e) SSP, t. j. v rozsahu žalobných bodov uplatnených podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 3
SSP v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, rešpektujúc stav v čase vyhlásenia napadnutého
rozhodnutiažalovanéhovzmysle§135ods.1SSP,správnysúdkonštatuje,ženezistilžalobcomtvrdené

dôvody nezákonnosti pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) – že došlo k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci, § 191 ods. 1 písm. d), a to nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov, nezistil ani tvrdenú skutočnosť, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym
spisom alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a taktiež nezistil, že by v administratívnom
konaní došlo k takému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré

by vyústilo do vydania nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

76. Správny súd po preskúmaní veci (výlučne v rozsahu žalobných bodov) zastáva názor, že zisťovacie
konanie bolo vedené v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a rozhodnutie bolo vydané podľa § 29 ods. 2 a 3 zákona EIA. Prvostupňový správny orgán správne

identifikoval potrebu posúdenia zmien navrhovanej činnosti a v súlade s prílohou č. 10 zákona EIA,
po prihliadnutí aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4 tohto zákona, rozhodol v súlade so zákonom, že
ďalšie posudzovanie nie je potrebné. Žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu a vyjadril sa
ku všetkým žalobcom vzneseným námietkam. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadna zo žalobcových
námietok nebola dôvodná. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

77. Náhradu trov konania správny súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, pretože nezistil vo
vzťahu k žiadnemu z nich na to zákonný dôvod. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd
nepriznal náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaný síce v konaní úspešný bol,
avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre

ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané (§ 168 SSP).

78. Ďalším účastníkom konania správny súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov
konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil žiadnu takú povinnosť svojou povahou vynútiteľnú,
sankcionovateľnú, v súvislosti s ktorou by im vznikli trovy a nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa

pre priznanie im ostatných trov konania. Správny súd neuznal ako oprávnený uplatnený nárok na
náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi konania 1/ z nasledovných dôvodov. Správny súd mu síce
zaslal žalobu na vyjadrenie sa s určenou lehotou 15 dní, ale zároveň s informáciou/poučením, že ako
ďalšíúčastníkkonaniamáprávo,niepovinnosťvyjadriťsakžalobe,žesamôževzdaťsvojhoúčastníctvav konaní a že pokiaľ sa nevyjadrí, správny súd môže vo veci konať ďalej. Obdobnú situáciu posudzoval
Najvyšší správny súd SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 7Svk/35/2022 zo dňa 30.05.2024 (bod 48) uviedol,
že vyjadrenie sa k žalobe je v takomto prípade dobrovoľné a uvedené rovnako platí aj pre prípad úkonu

účastinapojednávaní. Ďalšiemuúčastníkovikonania1/nebolapriznanáanináhradainýchtrovkonania,
pretože správny súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na ich priznanie. Pokiaľ ďalší účastník
konania 1/ tieto dôvody videl v povahe šikanóznej žaloby, správny súd sa s tým nestotožnil, žalobu
neodmietol a vec meritórne prejednal. Správny súd opakovane poukazuje na závery kasačného súdu
uvedené v bodoch 49 a 50 predmetného rozsudku sp. zn. 7Svk/35/2022.

79. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
79. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.