Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, December 13, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 17Saz/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100692
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100692.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť A. C., bez dokladov totožnosti, adresa posledného trvalého
pobytu v krajine pôvodu v meste D., ulica E. E. F. X, Srbská republika, t. č.. na základe povolenia na
pobyt mimo Pobytového tábora C. na adrese G. XXXX/X, XXX XX H., časť H. I., Slovenská republika,
zastúpený: Slovenská humanitná rada, IČO: 173 160 14, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonkova 6, 812 72 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU-PO-46-28/2024-Ž zo dňa 13.08.2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 02.10.2024 a Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) doručenou
dňa 03.10.2024, sa žalobca domáhal zrušenia I. výroku rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU-
PO-46-28/2024-Ž zo dňa 13.08.2024 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca má za to,
že na základe ním uvedených dôvodov v žalobnom návrhu boli v jeho prípade preukázané opodstatnené
obavy z prenasledovania a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže a ani nechce vrátiť do krajiny svojho

pôvodu.
Administratívne konanie

2. Rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-46-28/2024-Ž zo dňa 13.08.2024 žalovaný rozhodol, že vo veci žiadosti
žalobcu o udelenie azylu cudzinca sa mu podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov
1) neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle;

2) neposkytuje doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle;
3) neudeľuje azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle;
4) neposkytuje doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5
zákona o azyle.

3. Žalovaný vo svojom rozhodnutí sumarizoval na strane žalobcu zistené skutkové okolnosti, podľa
ktorých žalobca v čase nelegálneho zdržiavania sa na území SR a následnom zadržaní bol na základe

rozhodnutia Oddelenia Policajného zboru Petržalka - Stred č. PPZ-HCP-BA5-55-012/2023-AV zo dňa
05.02.2024 zaistený a umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len
„UPZC"). Tam dňa 14.03.2024 pred pracovníkmi ÚPZC požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutiedoplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko má iné politické presvedčenie
ako vládnuca strana a v prípade návratu by mu hrozilo väzenie a možno aj smrť.

4. Za účelom posúdenia opodstatnenosti jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu bol s ním dňa
12.04.2024 v ÚPZC vykonaný vstupný pohovor, v ktorom úvode žalobca uviedol, aké ukončil štúdium
a taktiež uviedol viacero problémov, kvôli ktorým sa rozhodol krajinu pôvodu opustiť, pričom všetky
tieto mali úzko súvisieť s jeho opozičným politickým názorom (tento svoj názor v roku 2002 ako aktívny
člen opozičnej strany Zavetnici, a od roku 2003 ako jej pasívny podporovateľ, prezentoval účasťami

na protivládnych demonštráciách a na sociálnych sieťach kritikou vládnej Srbskej pokrokovej strany).
Následnežalobcaopísal,kedyakamvycestovalzoSrbskazaprácou:opakovanezaprácoudoRuska(r.
2003, 2011), do Nemecka (r. 2015), kde požiadal o azyl, avšak nepočkal na výsledok azylového konania
azNemeckaodišiel. Vroku2015legálnepricestovalzaprácouajnaúzemieSlovenskejrepubliky,avšak
vrátil sa do Srbska, kde sa skontaktoval s koordinátormi pracovných ponúk na Slovensku, a následne
v rokoch 2016 – 2017 za týmto účelom opakovane cestoval medzi Srbskom a Slovenskom. Následne

odcestoval do Čiech, kde požiadal o pracovné víza, ktoré mu boli aj udelené, avšak si ich neprevzal
a vrátil sa do Srbska, kde sa v roku 2019 na nejaký čas zamestnal. V tom istom roku vycestoval do mesta
Madrid, kde zostal až do roku 2021. V tomto roku na svoj platný cestovný pas legálne pricestoval na
územie Slovenska do mesta Senec, kde býval u kamaráta. V roku 2022 ho v Bratislave na autobusovej
zastávke okradli a odcudzili aj cestovný pas. Po tom, ako ho začiatkom roka 2024 strážna služba

pristihla pri krádeži v obchode s potravinami, táto skontaktovala políciu, ktorá ho po príchode z dôvodu
nelegálneho zdržiavania sa na území SR, bez platných dokladov, zadržala, zaistila a umiestnila do
UPZC, kde z dôvodu obavy o svoj život za jeho opozičné politické presvedčenie požiadal o azyl. Iné
dôvody svojej žiadosti o azyl neuviedol. Súčasťou rozhodnutia žalovaného je aj kontrola jeho identity,
ktorú migračný úrad vykonal na základe jeho výpovede a poskytnutých fotokópií identifikačnej karty

Srbska.

5. Žalovaný ďalej vo svojom rozhodnutí konštatuje, že skutočnosti, uvedené menovaným, boli počas
konaniaobjektívnevyhodnotenéakomplexneposúdené.VsúladesospoločnýmstanoviskomEurópskej
únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec" zo dňa 4. marca 1996 sa každá žiadosť o azyl

skúma individuálne, na základe predložených skutočnosti a so zohľadnením situácie, pretrvávajúcej v
krajinepôvodužiadateľa.Zosamotnejpodstatyazylovéhoprávavyplýva,žesajednáošpecifickýprávny
inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom
stanovené podmienky.

6. Žalovaný k neudeleniu azylu podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle v odôvodnení uvádza, že k posúdeniu
opodstatnenosti jeho obáv (obáv o svoju bezpečnosť pred štátnymi aktérmi, a to vládnou stranou SPS,
voči ktorej, ako člen a neskôr ako podporovateľ opozičnej strany Zavetnici, prezentoval svoj kritický
názor, čoho následkom boli všetky jeho problémy, pre ktoré zo Srbska odišiel) z pohľadu § 8 zákona o
azyle si migračný úrad zabezpečil aktuálne a relevantné informácie o krajine jeho pôvodu, na základe

ktorých migračný úrad vyhodnotil výpoveď žalobcu v kontexte jeho problémov, ako nedôveryhodnú.
Uvedené vyplýva z výpovede žalobcu, ktorý viackrát uviedol, že bol aktívnym členom strany Zavetnici
aodroku2003jejejpasívnymčlenom.AktívnymčlenomprestalbyťpovraždepolitikaJ.E.(podľazistení
migračného úradu skutočne zavraždený v roku 2003). Avšak žalovaný ďalej uvádza, že zistil, že strana
Zavetnici bola založená až v roku 2012 A. A.. Do volebnej politiky vstúpila až v roku 2013 a prvýkrát sa

zúčastnila parlamentných volieb v roku 2014. Po parlamentných voľbách v roku 2023 vstúpila do koalície
sdovtedyvládnoustranouSPSavsúčasnostisúrovnocennými politickýmipartnermi.Atedanazáklade
uvedeného žalovaný konštatuje, že je zrejmé, že žalobca sa nemohol stať členom politickej strany ešte
pred jej vznikom, čo prispieva k spochybneniu dôveryhodnosti jeho tvrdení, ako aj jeho osoby.

7. Žalovaný ďalej uvádza, že k nedôveryhodnosti žalobcu prispieva aj to, že napriek tvrdeniu žalobcu, že
je v A. sledovanou osobou, doteraz nikto nevyvíjal voči jeho osobe žiadne nepriateľské aktivity. Žalobca
od roku 2003 niekoľkokrát, bez akýchkoľvek problémov, zo Srbska legálne na svoj cestovný pas do
rôznych krajín vycestoval a taktiež sa do krajiny svojho pôvodu opakovane a bez problémov vracal.
Počas jeho pobytu v Českej republike, kedy požiadal o udelenie pracovných víz, predložil príslušných

orgánom výpis z registra trestov, ktorý podľa jeho vlastných slov mal bez záznamov. Migračný úrad
zároveň považuje za dostatočne preukázané, že srbské štátne orgány na podnet srbskej vládnej strany
SPS nemali akýkoľvek cielený záujem o osobu menovaného, čo zároveň spochybňuje pravdivosť
žalobcových tvrdení. Žalovaný si k posúdeniu žiadosti žalobcu o azyl zabezpečil aktuálne a relevantnéinformácie týkajúce sa možného politického prenasledovania osôb v Srbsku. Z nich vyplýva, cit.: „že
vládna strana SPS v posledných rokoch obmedzuje politické práva a občianske slobody a vyvíja tlak
na nezávislé médiá, politickú opozíciu a organizácie občianskej spoločnosti, kvôli čomu sa v Srbsku

roky opakovane konajú demonštrácie proti vláde K.. Takýchto demonštrácií sa mal zúčastňovať aj
menovaný. Ako uviedol, v meste D. sa zúčastnil skoro každej protivládnej demonštrácie a v rokoch
2013-014 bol v meste Belehrad prítomný na najväčších z nich. Napriek tomu sa mu nikdy nič nestalo,
keď sa tam s podporovateľmi vládnej strany SPS pobil. že vládna strana SPS v posledných rokoch
obmedzuje politické práva a občianske slobody a vyvíja tlak na nezávislé médiá, politickú opozíciu a

organizácie občianskej spoločnosti, kvôli čomu sa v Srbsku roky opakovane konajú demonštrácie proti
vláde prezidenta K.. Takýchto demonštrácií sa mal zúčastňovať aj menovaný. Ako uviedol, v meste
D. sa zúčastnil skoro každej protivládnej demonštrácie a v rokoch 2013- 2014 bol v meste Belehrad
prítomný na najväčších z nich. Napriek tomu sa mu nikdy nič nestalo, a to dokonca ani vtedy, keď
sa tam s podporovateľmi vládnej strany SPS pobil. Je teda zjavné, že napriek jeho prejavovanému
opozičnému politickému názoru srbské štátne orgány nevyvíjali voči nemu žiadne také aktivity, ktoré by

sa dali subsumovať pod pojem prenasledovanie tak, ako ho definuje zákon o azyle. Preto nie je dôvod
domnievať sa, že jeho sympatie k strane Zavetnici, ktorá je aktuálne po voľbách v roku 2023 vo vláde
spolu so stranou SPS, by mu mali spôsobovať politicky motivované problémy. Srbsko je parlamentnou
demokraciou s voľbami, v ktorých sa uchádzali o mandát, mimo iné, ako vládna strana SPS, tak aj strana
Zavetnici, ktorú žiadateľ údajne podporuje, a ktorá je v krajine legitímne uznanou politickou stranou. Sám

srbský premiér L. K. z vládnej strany SPS vymenoval členov svojho nového kabinetu, ktorého súčasťou
je aj predsedníčka krajne pravicovej strany Zavetnici. Tá pre televíznu stanicu Pink uviedla, že bude
spoločne s vládou iniciovať projekt „zhromažďovania štátotvorných síl" a že budú pracovať na „národnej
konsolidácii".“

8. Žalovaný ďalej uvádza aj situáciu, ktorá sa týka údajného obvinenie z ťažkej lúpeže z roku 2015,
ktoré malo podľa žalobcu byť voči jeho osobe politicky vykonštruované, keďže ako podporovateľ strany
Zavetnici zastával opozičný politický názor. Avšak po ukončení vyšetrovania bol obvinenia zbavený,
a preto tu možno, podľa žalovaného, vyvodiť záver, že vládna strana SPS, prípadne srbské štátne
orgány, o osobu menovaného, ako podporovateľa v tom čase opozičnej politickej strany, nejavila

absolútne žiadny, nie to výnimočný, záujem. V tejto súvislosti žalovaný opisuje inštitúcie ako sú súdy
a prokuratúra, ktoré sú v A. plne funkčné a nejestvujú žiadne informácie o tom, že by bežným občanom
boli z ich strany odopierané práva domáhať sa nápravy pri porušovaní svojich práv. Ústava a zákony
Srbska ustanovujú nezávislé súdnictvo, právo na spravodlivý a verejný proces, pričom súdnictvo toto
právo vo všeobecnosti presadzovalo. Dôkazom nestrannosti súdov je aj spomínané trestné konanie,

vedené voči menovanému, ktoré bolo riadne vyšetrené napriek tomu, že menovaný nesúhlasí s politikou
vládnej strany SPS. Žalovaný v tejto súvislosti v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že dôkazom
tohto sú aj samotné slová žalobcu, ktorý na pohovore na migračnom úrade uviedol aj to, že jeho mama
sa voči prepusteniu z práce z dôvodu, že nechcela podporovať stranu SPS, obrátila na príslušný súd a
predmetné konanie vyhrala. Dokonca bola finančne odškodnená a svoju prácu získala späť. Na základe

vyššie uvedeného žalovaný uvádza, že žalobca cit.: „v krajine svojho pôvodu nikdy nečelil žiadnemu
takému konaniu, ktoré by spĺňalo znaky prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Zároveň
v jeho prípade nebolo ničím preukázané, že by problémy tak, ako o nich vypovedal, a pokiaľ ich skutočne
vSrbskuajmal,nejakosúviselisjehoopozičnýmpolitickýnázorom.Pretomigračnýúradvylúčilmožnosť
prenasledovania menovaného z politických dôvodov.“

9. Žalovaný sa ďalej dotýka aj zmienky žalobcu o tom, že v roku 2019 mal mať 2 súdne pojednávania
za držbu marihuany a iných nelegálnych liečiv, ktoré skutočne vlastnil, a preto sa obáva návratu do
Srbska, že by za to mohol byť zatknutý. A preto migračný úrad (žalovaný) v tejto súvislosti zistil, že
podľa čl. 246a ods.1 Trestného zákonníka, ten, kto bez povolenia prechováva pre vlastnú potrebu

malé množstvo látky alebo prípravku, ktorý bol vyhlásený za omamnú látku, potrestá sa peňažným
trestom, čo potvrdil aj sám žalobca, keď' uviedol, že by trest za drogy mohol finančne splatiť. V
závažnejších prípadoch pri zohľadnení trestnej minulosti previnených osôb môže byť trestom odňatie
slobody až na 3 roky. Podľa názoru žalovaného, ten uvádza, že uvedenú výšku trestu možno teda
považovať za primeranú, ktorá svojou mierou nepredstavuje perzekúciu a v prípade, ak by skutočne

aj došlo k súdnemu procesu s menovaným, nie je dôvod obávať sa toho, že by tento proces bol voči
nemu nespravodlivý. Zároveň migračný úrad zmieňuje aj správu Ministerstva zahraničných vecí USA
o ľudských právach v A. z 23.04.2024, kde sa uvádza, že podmienky vo väzniciach boli vo všeobecnosti
primerané a väzni mali prístup ku kvalitnej strave, pitnej vode, hygienickým zariadeniam, či kúreniu.Srbská vláda taktiež umožňuje nezávislé monitorovanie podmienok vo väzniciach prostredníctvom
ombudsmana, sudcov určených na výkon trestných sankcií, parlamentného Výboru pre kontrolu výkonu
trestných sankcií a medzinárodných monitorovacích organizácií. A preto obava žalobcu pred prípadným

obvinením a odsúdením za prechovávanie nelegálnych látok, teda za porušenie zákona, je z hľadiska
možnosti udelenia azylu irelevantná a nepredstavuje prenasledovanie v zmysle zákona o azyle.

10. Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností považuje žiadosť žalobcu o medzinárodnú
ochranu na území Slovenskej republiky za účelovú. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že túto nepodal

bezprostredne po poslednom príchode na územie SR v roku 2021, pričom posledný spomínaný
problém, pre ktorý údajne zo Srbska odišiel, datoval do roku 2019 (obava z trestného stíhania za
držbu zakázaných látok). Žalobca sám na pohovore pred migračným úradom uviedol, že keby nebol
prichytený pri krádeži v obchode s potravinami, kedy sa preukázalo, že sa tu zdržiava nelegálne,
za čo bol zadržaný a umiestnený v ÚPZC, nevie, či by o azyl na území SR niekedy požiadal. O
azyl však nežiadal ani po zaistení a umiestnení do ÚPZC. Dokonca mu bol za účelom návratu do

krajiny pôvodu vystavený aj náhradný cestovný doklad. Nakoniec si to však v čase prebiehajúceho
konania o administratívnom vyhostení rozmyslel a o azyl na území SR požiadal, aby tu mohol zostať.
V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že „azylové konanie je konaním špecifickým, kedy je posudzovaná
alternatíva medzinárodnej ochrany v prípade tých osôb, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednom ohrození
života z dôvodov, uvedených v§8 zákona o azyle. Uvedené však v prípade menovaného preukázané

nebolo, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že v ČR k svojej žiadosti o pracovné víza predložil aj výpis
registra trestov, ktorý mal bez záznamov, ako aj to, že medzi rokmi 2003 až 2021 z krajiny svojho
pôvodu opakovane legálne a bez problémov odchádzal a vracal sa do nej. Legalizácia pobytu na území
SR prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú ochranu je v podstate zneužívaním zákona o azyle a
obchádzaním iných na to určených zákonných predpisov.“

11.Záveromvčastitýkajúcejsaodôvodnenianeudeleniaazylupodľa§13ods.1písm.a)zákonaoazyle
žalovaný uvádza, že „všetky uvedené skutočnosti preukazujú, že menovaný nečelil v A. žiadnemu
prenasledovaniu a jeho obavy, ako ich počas konania uviedol, sú iba subjektívnymi, pričom v jeho
prípade absolútne chýba objektívny prvok. Pokiaľ ide o opodstatnenú obavu z prenasledovania, tak

táto obava musí obsahovať subjektívny aj objektívny prvok. Je však úplne zrejmé, že v jeho prípade
objektívny prvok úplne absentuje. Nie je žiadny dôvod objektívne sa domnievať, že práve žiadateľ by
sa stal obeťou akéhokoľvek prenasledovania. Žiadateľ nepredložil žiadne relevantné dôkazy, a ani z
jeho tvrdení nič nenasvedčuje tomu, že by sa on osobne mal stať obeťou prenasledovania z dôvodov
jeho politického presvedčenia. Samotná politická orientácia na stranu Zavetnici preukázateľne nie je

dôvodom na udelenie azylu, a to najmä v súvislosti s jednoznačne zistenou situáciou v Srbsku. Migračný
úrad považuje dôvody žiadosti menovaného za irelevantné z hľadiska možnosti udelenia medzinárodnej
ochrany. Na základe komplexného posúdenia jeho žiadosti a všetkých relevantných informácií dospel
migračný úrad k záveru. že v jeho prípade neboli splnené zákonné podmienky na udelenie azylu na
území SR v zmysle § 8 zákona o azyle.“

12. Žalovaný k neposkytnutiu doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4
zákona o azyle uvádza, že pre poskytnutie doplnkovej ochrany je základnou podmienkou objektívne
preukázanie, že osoba, ktorá b y mala byť vrátená do krajiny pôvodu, by mohla čeliť minimálne jednému
z troch kritérií vážneho bezprávia:

I. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
II. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
III. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu).
Kprvémubodužalovanýuvádza,žezverejnýchzdrojovjezrejmé,žetrestsmrtibolvroku1992vSrbsku

zrušený a v roku 2006 bola prijatá nová srbská ústava, ktorá tento výkon trestu smrti vyslovene zakazuje,
a teda žalobcovi hrozba bezprávia z dôvodu uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu v krajine pôvodu
nehrozí.
K druhému bodu žalovaný uvádza, že srbská ústava zakazuje akúkoľvek formu mučenia či neľudského,
ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, a preto možno objektívne konštatovať, že aj táto forma

vážneho bezprávia je v prípade návratu menovaného do krajiny pôvodu vylúčená.
Pri posudzovaní tretieho bodu žalovaný vychádzal z aktuálnych informácií o bezpečnostnej situácii
v Srbsku. Tá je v súčasnej dobe relatívne stabilizovaná, a to aj napriek dlhodobo vyhrotenej situácii
na hraniciach s Kosovom. V Srbsku oficiálne neprebieha žiaden vnútroštátny alebo medzinárodnýozbrojený konflikt, v rámci ktorého by žalobcovi v prípade návratu hrozilo vážne a individuálne ohrozenie
života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia, ako ďalšej formy vážneho bezprávia.
Na základe vyššie uvedeného preto migračný úrad konštatuje, že žalobca by v prípade nedobrovoľného

návratu do krajiny pôvodu nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. 0 zákona o azyle,
a preto ani nie je dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR.

13. Žalovaný k neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny podľa §§ 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5
zákona o azyle uvádza, že neboli splnené podmienky na udelenie azylu podľa § 10 zákona o azyle, teda

za účelom zlúčenia rodiny. Jedná sa o objektívne dôvody, keďže žalobca nemá na území Slovenskej
republiky žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, s ktorými by sa mohol po splnení
zákonných podmienok zlúčiť. Žalovaný k neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny
podľa 6 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle uvádza, že ani táto podmienka nebola v
prípade žalobcu splnená, a to z objektívnych dôvodov, pretože na území Slovenskej republiky nemá
žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohol po splnení

zákonných podmienok zlúčiť.

14. Záverom migračný úrad uvádza, že právna zástupkyňa žalobcu JUDr. Alexandra Žáková zhrnula
dôvody žiadosti o azyl menovaného, ako o nich vypovedal na migračnom Úrade a tiež zhrnula informácie
o krajine pôvodu, ktoré si migračný úrad do predmetného konania zabezpečil. Ako dôvody, pre ktoré

žalobca žiada o azyl jeho právna zástupkyňa uvádza, že žalobca „žiada o medzinárodnú ochranu z
dôvodov,žeodroku2014verejnenasociálnychsieťachkritizovalvládnustranuSPSazúčastňovalsana
demonštráciách. Taktiež si nevedel nájsť prácu, lebo nepodporoval vládnu stranu SPS. Taktiež uvádza,
že rodina žalobcu bola v minulosti politicky aktívna, nakoľko jeho starý otec bol komunista, a preto si
myslí, že by on, ako podporovateľ strany Zavetnici, v tomto kontexte mohol mať problém so stranou

SPS“. Preto, podľa jej názoru, v prípade návratu do krajiny pôvodu, hrozí žalobcovi prenasledovanie tak,
ako je definované v § 2 písm. d) zákona o azyle, a preto navrhuje, aby mu bol udelený azyl podľa § 8 a)
zákona o azyle. Právna zástupkyňa žalobcu zaslala na migračný úrad v priebehu konania aj dôkazové
materiály, a to identifikačnú kartu žalobcu, screenshoty z príspevkov na sociálnej sieti a prehlásenia
žiadateľovej matky, otca, sestry a jeho priateľa. Príspevky uverejnené žalobcom na sociálnej sieti boli

len všeobecnou kritikou toho, ako srbský vládny systém pristupoval k aktuálnym svetovým témam a
k ich následnému riešeniu, kritizoval srbskú vládu za to, že do krajiny vpúšťa moslimských migrantov,
ktorí opustili svoje ženy, aby sem prišli a „týrali tu ľudí", kritizoval, že srbská vláda nepodporuje školstvo
a zdravotníctvo a že sa vláda zapredala západu. V tomto smere žalovaný konštatuje, že „žalobca v
krajine pôvodu nič protiprávne v tomto kontexte nevykonával, na sociálnych sieťach nikoho neburcoval,

svojimi výrokmi neohrozoval bezpečnosť štátu, ani tento skutok nemožno vnímať ako protiprávny, čoho
dôkazom je skutočnosť, že napriek údajnej verejnej kritike vládnej strany SPS sa mu v Srbsku nikdy
nič nestalo.“ Prehlásenia rodiny žalobcu sa všetky zhodujú v tom, že menovaný by bol po návrate do
krajiny pôvodu prenasledovaný za jeho aktivity v Srbsku, pretože sa zúčastňoval na demonštráciách
proti vládnucej strane SPS a na sociálnych sieťach uverejňoval spomínané príspevky. Napriek tomu

migračný úrad dospel k záveru, že „z dôvodu jeho údajného opozičného politického presvedčenia nebol
v Srbsku prenasledovaný a pokiaľ sa tam stretával s nejakými problémami, nebolo preukázané, že by
tieto súviseli s jeho politickým názorom. Preto nie je dôvod domnievať sa, že by v prípade návratu do
Srbska mal byt' kvôli tomu prenasledovaný“.

15. Žalovaný uviedol, že skutočnosti uvedené právnou zástupkyňou žalobcu v jej stanovisku vzal na
vedomie a zaoberal sa nimi, avšak v závere svojho odôvodnenia konštatuje, že tieto nezakladajú dôvody
na iné posúdenie žiadosti menovaného, než k tomu, ktoré je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia,
čiže s názorom právnej zástupkyni sa nestotožnil a menovanému medzinárodnú ochranu podľa zákona
o azyle neudelil. Žalovaný skonštatoval, že vzhľadom na to, že žalobca, nesplnil podmienky ustanovené

v § 8, § 13a, § 10 a § 13b zákona o azyle, neudeľuje sa mu azyl a neposkytne sa mu ani doplnková
ochrana na území Slovenskej republiky.
Správna žaloba

16. Správnou žalobou zo dňa 02.10.2024 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal

zrušenia I. výroku rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU-PO-46-28/2024-Ž zo dňa 13.08.2024 a vrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe žalobca namietal, že žalovaný nesprávne právne posúdil
veci, že žalovaný nepovažuje dôvody žiadosti žalobcu, založené na jeho prenasledovaní z dôvodu jeho
politického presvedčenia, za azylovo relevantné. Žalobca v žalobe má za to, že nemožno do budúcnavylúčiť, že v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nedôjde k porušeniu jeho základných ľudských práv
a slobôd, a to tak z dôvodu zastávania a aktívneho prezentovania opozičných politických názorov, ako
aj z dôvodu prípadného nespravodlivého odsúdenia alebo udelenia neprimeraného trestu.

17. Žalobca ďalej v žalobe poukazuje na informácie, ktoré si do konania zaobstaral žalovaný, a ktoré
hovoria o tom, že Srbsko síce je parlamentnou demokraciou s voľbami, kde súperia viaceré strany, ale
v posledných rokoch vládnuca SNS neustále obmedzuje politické práva a občianske slobody a vyvíja
tlak na nezávislé médiá, politickú opozíciu a organizácie občianskej spoločnosti. Po nástupe SNS k

moci trpí Srbsko demokratickým ústupom k autoritárstvu, ako aj poklesom slobody médií a občianskych
slobôd. Podpora vstupu Srbska do Európskej únie je zo strany SNS skôr pragmatická. Podľa správy
Freedom House z roku 2022 SNS narušila politické práva a občianske slobody, vyvíjala tlak na nezávislé
médiá, politickú opozíciu a organizácie občianskej spoločnosti. Parlamentné voľby, ktoré sa konali v
decembri 2023, a ktoré vyhrala SNS mali podľa OBSE, ako aj podľa iných zahraničných pozorovateľov,
viaceré nedostatky a boli evidované nezrovnalosti počas hlasovania. Opozícia hovorila o manipulácii

volieb víťaznou stranou SNS. Opozícia je v Srbsku slabá a roztrieštená a roky sa opakovane konajú
v krajine demonštrácie proti autokratickému štýlu vlády K.. Počas protivládnych protestov dochádza k
bezpečnostnému riziku. Ľudia obviňujú médiá, kontrolované K. z podnecovania atmosféry nenávisti a
glorifikácie násilia v krajine.

18. Žalobca ďalej (v súvislosti s informáciami o Srbsku, ktoré zaobstaral do konania žalovaný, ktoré
možnú diskrimináciu pri hľadaní zamestnania z politických dôvodov nijako nepotvrdzujú) poukazuje na
to, že z informácií o krajine jeho pôvodu, ktoré si zaobstaral priamo žalovaný vyplýva, že je diskriminácia
z dôvodu členstva v odborových, politických a iných hnutiach na srbskom trhu práce stále prítomná a je
druhou najčastejšou hneď po diskriminácii žien. Žalobca argumentuje aj v súvislosti s možným trestným

stíhaním žalobcu v domovskej krajine. Informácie o Srbsku hovoria, že sa drogové trestné činy berú
v Srbsku veľmi vážne a môžu mať za následok prísne tresty vrátane dlhých trestov odňatia slobody
a vysokých pokút. Žalobca taktiež uvádza, že podľa doložených správ vláda dôsledne nerešpektovala
nezávislosť a nestrannosť súdov a podľa mimovládnych organizácií je srbské súdnictvo náchylné na
korupciu a politický vplyv. Potvrdzuje to teda žalobcove obavy z nespravodlivého procesu v domovskej

krajine. Žalobca ďalej uvádza aj informácie týkajúce sa správy Amnesty International o Srbsku za
rok 2023. Vo voľbách 17. decembra 2023 zvíťazila vládnuca SNS na národnej a miestnej úrovni.
Medzinárodní pozorovatelia však zdokumentovali značné nezrovnalosti a desaťtisíce ľudí sa zišli na
zhromaždeniach v hlavnom meste Belehrad, v ktorom požadovali zrušenie volieb. Európske mediálne
organizácievyjadriliobavy,žezjavnénepriateľstvopolitikovvočikritickýmmédiám,umocnenébulvárnou

tlačou, normalizuje vyhrážky a útoky proti nezávislým novinárom.

19. V tejto súvislosti uvádza žalobca aj to, že podľa Uznesenia Európskeho parlamentu o situácii
v Srbsku po voľbách, tento vyjadruje poľutovanie nad tým, že srbské parlamentné a komunálne
voľby, ktoré sa konali 17.12.2023, sa odchyľujú od medzinárodných noriem a záväzkov Srbska

týkajúcich sa slobodných a spravodlivých volieb, a to v dôsledku pretrvávajúceho a systematického
zneužívania inštitúcií zo strany úradujúcich poslancov s cieľom získať nespravodlivú a neoprávnenú
výhodu. Európsky parlament ďalej s vážnym znepokojením zobral na vedomie rozsiahle dôkazy
o nezrovnalostiach, ktoré zhromaždili medzinárodní a domáci pozorovatelia, a ktoré poukazujú na
nezákonné činnosti pred voľbami a v priebehu konania volieb, ktoré zmenili výsledok volieb, a zároveň

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou reakciou inštitúcií na závažné obvinenia z účasti úradujúcich
poslancov na manipulácii a zneužívaní volieb, čo prispieva k atmosfére beztrestnosti a zabezpečuje
pokračovanie týchto zločineckých praktík. Európsky parlament je znepokojený posúdeniami, že s
niektorými účastníkmi protestu z 24.12.2023 polícia a súdnictvo zaobchádzali neprimerane.

20. Žalobca ďalej poukazuje na to, že do konania predložil spolu s podaním zo dňa 25.06.2024
viacero dôkazov, ktoré preukazujú politickú angažovanosť žalobcu. A preto má žalobca za to, že
záver žalovaného o nedôveryhodnosti žalobcu je neopodstatnený a nie je pravdou, čo je uvedené v
napádanom rozhodnutí na str. 4, a teda, že v prípade žalobcu nemožno vychádzať okrem jeho výpovede
zo žiadnych iných dôkazov (nakoľko neboli predložené). Záverom žalobca konštatuje, že z doložených

správ jasne vyplýva, že Srbsko nie je miesto pre politickú opozíciu a slobodu prejavu, ktorú sa snažil
uplatňovaťvdomovskejkrajineajžalobca.Taktiež,žesúdnictvonemožnopovažovaťzanezávislé,tresty
za prechovávanie marihuany a nelegálnych liečiv za privysoké, a preto považuje svoj strach z návratudo domovskej krajiny za oprávnený. Žalobca nemôže súhlasiť so záverom žalovaného, že sú jeho obavy
čisto subjektívne, ale zastáva názor, že v konaní bola preukázaná existencia aj objektívneho prvku.
Vyjadrenie žalovaného

21. Na základe výzvy správneho súdu zaslal žalovaný v predmetnej právnej veci svoje vyjadrenie
k žalobe zo dňa 16.10.2024, v ktorom uvádza, že osobu žalobcu vyhodnotil žalovaný ako
nedôveryhodnú, pretože tvrdeniam žalovaného chýba vonkajšia ako aj vnútorná konzistentnosť.

22. Žalovaný pri vonkajšej konzistentnosti poukázal na rozpor výpovede žalobcu s informáciami
o krajine pôvodu:
- žalobca opakovane tvrdil (uvádza to aj v správnej žalobe), že od roku 2002 bol aktívnym členom
politickej strany Srbskej strany prísažných (ďalej len „Zavetnici“) a od roku 2003 je jej pasívnym
podporovateľom, a že ako člen a neskôr ako podporovateľ tejto opozičnej strany vyjadroval svoj kritický
názor voči vládnej strane Srbskej pokrokovej strane (ďalej len „SPS“), za čo mal v Srbsku rôzne

problémy. Z informácií o krajine pôvodu však vyplýva, že strana Zavetnici bola založená až v roku
2012, do volebnej politiky vstúpila až v roku 2013 a prvýkrát sa zúčastnila parlamentných volieb v roku
2014, v ktorých nezískala žiadne kreslo. Zo správ o krajine pôvodu ďalej vyplýva, že strana Zavetnici
je po voľbách v roku 2023 vo vláde spolu so stranou SPS. Srbský premiér L. K. z vládnej strany SPS
vymenoval členov svojho nového kabinetu, ktorého súčasťou je aj predsedníčka krajne pravicovej strany

Zavetnici, čo vyvracia tvrdenie žalobcu o prenasledovaní z politických dôvodov.
- žalobca tiež uviedol, že nakoľko jeho starý otec bol komunista a inteligentná osoba, strana SPS ho
ako vnuka takejto osoby považuje za nežiaducu osobu, ktorá by mohla ohroziť bezpečnosť štátu. Z
dostupných informácií sa však ani táto jeho obava nepotvrdila, nakoľko nie sú známe informácie o tom,
že by strana SPS akokoľvek diskriminovala alebo cielene vyhľadávala rodinných príbuzných osôb, ktoré

sa hlásia ku komunistom. Komunisti v krajine, združení v novej komunistickej strane Juhoslávie (NKPJ)
a zväz SKOJ, sa zúčastnili vo voľbách do Národného zhromaždenia v roku 2023 na kandidátke Ruskej
strany, ktorá si zabezpečila 1 mandát v parlamente, čo by bez podpory komunistov nebolo možné.
Robotnícka trieda v Srbsku tak mala po prvýkrát po 23 rokoch možnosť voliť komunistických kandidátov.
- tvrdenie žalobcu, že tresty za držbu marihuany a iných nelegálnych liečiv sú neprimerane prísne a

v prípade návratu do krajiny pôvodu mu hrozí nespravodlivý súdny proces, nakoľko súdy v Srbsku
nie sú nestranné a nezávislé a srbské súdnictvo je náchylné na korupciu a politický vplyv taktiež
správy o krajine pôvodu nepotvrdili. V týchto správach sa uvádza, že tresty za drogovú trestnú činnosť
sú porovnateľné s trestami v Slovenskej republike. Podmienky vo väzniciach sú podľa Ministerstva
zahraničných vecí USA vo všeobecnosti primerané a väzni majú prístup ku kvalitnej strave, pitnej

vode, hygienickým zariadeniam, či kúreniu a zabezpečené je nezávislé monitorovanie podmienok
prostredníctvom ombudsmana. Podotýkame, že žalobca uviedol, že marihuanu a iné nelegálne
liečivá skutočne vlastnil, a teda jeho obvinenie nebolo vykonštruované na základe rasy, národnosti,
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania alebo uplatňovania politických názorov, práv a slobôd
alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ale vychádzalo zo skutočnosti, že žalobca jasne porušil

zákony Srbska, z čoho boli následne voči nemu vyvodené dôsledky bez rozdielu na to, kto tieto zákony
porušil.

23.Knámietkežalobcuohľadomdiskrimináciejehoosobyprihľadanízamestnaniazpolitickýchdôvodov
má žalovaný za to, že podľa dostupných správ o krajine pôvodu sú zamestnanci v Srbsku chránení

pred diskrimináciou podľa ustanovení Zákonníka práce a Antidiskriminačného zákona. To znamená,
že ak aj k nejakej diskriminácii žalobcu pri hľadaní zamestnania z politických dôvodov došlo, mohol
sa obrátiť na príslušné organizácie, čo však neurobil. Funkčnosť antidiskriminačného mechanizmu
potvrdzuje aj vyjadrenie samotného žalobcu počas pohovoru, že jeho mama sa voči prepusteniu z
dôvodu, že nechcela podporovať stranu SPS obrátila na príslušný súd a v tomto konaní bola úspešná.

Dokonca bola finančne odškodnená a svoju prácu získala späť. Poznamenávame, že aj podľa ustálenej
judikatúry skutočnosť, že v krajine pôvodu môže byť určitá skupina ľudí vystavená diskriminácii, preto
sama o sebe nie je dôvodom na udelenie azylu. Dôvodom pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia
§ 8 zákona o azyle sa stáva až za predpokladu, že predstavuje prenasledovanie, ako závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie ľudských práv alebo opakované konanie

spôsobujúce vážne porušovanie ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca
podobným spôsobom.24.Ako vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia, žalovaný sa zaoberal aj dôkazmi, ktoré žalobca
do konania predložil. V súvislosti s printscreenami príspevkov na sociálnej sieti Facebook je žalovaný
toho názoru, že týmto konaním sa žalobca nedopustil žiadneho trestného činu, nikoho neburcoval, ani

neohrozoval bezpečnosť štátu, v opačnom prípade by Facebook tieto príspevky vymazal, resp. by bol
jeho profil zablokovaný. Jeho profil, ani príspevky na ňom nie sú virálne a žalobca neuvádzal, že by v
Srbsku mal kvôli tejto skutočnosti problémy. Na základe uvedeného máme za to, že vyjadrenia žalobcu
ohľadom uvedených príspevkov na sociálnej sieti sú v rozpore s objektívnou skutočnosťou.

25.Žalovanýprivnútornejkonzistentnostižalobcuvychádzalzozápisnicezodňa05.02.20241,zápisnice
zo dňa 14.03.2024 a dotazníka žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 14.04.2024. Nekonzistentnosť vidí
v tom, že zatiaľ čo v zápisnici zo dňa 05.02.2024 žalobca uviedol, že v krajine pôvodu mu nehrozí
prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle a o azyl na území Slovenskej republiky nechce požiadať,
v zápisnici zo dňa 14.03.2024 už uviedol, že z dôvodu obavy o svoj život žiada o udelenie azylu,
pretože mal iné politické presvedčenie ako vládnuca strana a v prípade návratu do Srbska by mu

hrozilo väzenie a možno aj smrť. Ďalej žalovaný poukazuje na dôvody žalobcu na udelenie azylu, ktoré
vdotazníkužiadateľaoudelenieazyluzodňa14.04.2024rozšírilodiskrimináciuprihľadanízamestnania
z politických dôvodov, ďalej uviedol, že bol aktívnym členom opozičnej strany SPS a tiež sa obáva
prenasledovania z dôvodu, že strana SPS ho ako vnuka komunistu považuje za nežiaducu osobu. Tu
žalovaný poukazuje na rozsudok k Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža4/2009 zo dňa

24.3.2009, v ktorom súd uviedol, že: „I keď pre posúdenie dôvodov žiadosti o azyl nie je rozhodujúce
prvé vyhlásenie žiadateľa o azyl, v prípade posúdenia dôveryhodnosti osoby žiadateľa, ktorá v priebehu
administratívneho konania uvádza rozporné tvrdenia, ktoré ani podľa najvyššieho súdu nebolo možné
považovaťzazanedbateľné,takátookolnosťmávýznampreposúdeniedôveryhodnostižiadateľaoazyl,
pretože vytvára celkový obraz o dôveryhodnosti žiadateľa, ktorý sa bezpochyby odvíja od správania a

vyjadrení žiadateľa o azyl od prvého možného momentu takéhoto posúdenia.“

26. Žalovaný ďalej hodnotí žiadosť žalobcu o udelenie azylu za účelovú, pretože žalobca ju nepodal
bezprostredne po poslednom príchode na územie Slovenskej republiky v roku 2021, pričom spomínanú
skutočnosť, ktorú uviedol ako dôvod prenasledovania, datoval do roku 2019 (obava z trestného stíhania

za držbu zakázaných látok). O udelenie azylu nepožiadal ani po zaistení v ÚPZC, a dokonca mu bol
vystavený aj náhradný cestovný doklad. V priebehu konania o administratívnom vyhostení si to však
rozmyslel a žiadosť o udelenie azylu podal. Záverom žalovaný konštatuje, že napadnuté rozhodnutie
považuje za vecne správne a zákonné, a preto navrhuje, aby správny súd žalobu voči rozhodnutiu č.
ČAS:MU-PO-46-28/2024-Ž zo dňa 13.08.2024 zamietol.

27. Na výzvu správneho súdu zo dňa 25.10.2024 adresovanú a doručenú žalobcovi dňa 10.11.2024,
aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného, žalobca už nereagoval.

Konanie pred správnym súdom

28. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže účastníci
konania nežiadali aby súd vo veci nariadil pojednávanie s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac
ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.12.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).

Právne východiská

29. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami

bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia.

30. Podľa § 207ods.1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo

opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.31. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1
sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a
odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.

32. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom
ju zamietne.

33. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle sa prenasledovaním rozumie závažné alebo opakované

konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení,
ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo
psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych
opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí
súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 5. neprimeranom
alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 6. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie

výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy
uvedené v§ 13 ods. 2, 7. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

34. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie 1. uloženie
trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest,

alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného
násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

35. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v
krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských

dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu
prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

36. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky

uvedené v § 8 alebo § 10.

37.Podľa§13azákonaoazyle,ministerstvoposkytnedoplnkovúochranužiadateľovi,ktorémuneudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu
a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu
podľa § 15 ods. 3 písm. c). 21. Podľa § 19a ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi

každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom 1) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa
krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov
krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, 2) b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom
vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,
3) c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.

39. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania
vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia
o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa
týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.

40. Podľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania
vychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny
zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú
charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba

by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od
okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej
charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy
považované za trestné podľa osobitného predpisu.41. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či
žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,

ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

42. Podľa§ 19a ods. 7 zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza
z toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla
poskytovaná, keď štát, politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát

alebo podstatnú časť jeho územia, prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo
vážnemu bezpráviu, najmä účinným právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov
predstavujúcich prenasledovanie alebo vážne bezprávie, pričom táto ochrana jej účinná a nie je iba
dočasná, a žiadateľ má prístup k takej ochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z
dôvodu uvedeného v § 8 písm. a), považuje sa to za prenasledovanie z tohto dôvodu.
Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

43. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia
a administratívneho vyhostenia (§ 206 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
podľa podmienok uvedených v § 206 - § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho
spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré

predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP s použitím
§ 206 ods. 6 SSP), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu (§ 206 ods.
4 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

44. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-46-28/2024-Ž zo dňa

13.08.2024.

45. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu
pobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť
úzko koncipované podmienky, ktoré sú v zákone o azyle špecifikované. Konanie o udelenie azylu

na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej
republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.
j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a

vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o
zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie
politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Dôvody pre poskytnutie azylu
sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd,
ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný

v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto
inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom
udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako
skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a
to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej

po odchode z krajiny pôvodu, (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009).

46. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č.
71/1967Zb.(Správnyporiadok)mážalovanýlenvrozsahudôvodov,ktoréžiadateľvpriebehusprávneho
konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla

povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené
a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.
8Sža/34/2009 zo dňa 01.07.2009). Zároveň však správny súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že
správnyorgánvoveciachmedzinárodnejochranynesiezodpovednosťzanáležitézisteniereáliíokrajine
pôvodu.

47. Správny súd konštatuje, že žalovaný vykonal dostatočné dokazovanie k všetkým žalobcom tvrdeným
dôvodom pre konanie o azyl. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež
konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívnehospisu dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a
preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne
zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd

v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa
podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci
rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou
dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný
prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť

tohto rozhodnutia.

48. Námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení nebola v konaní dôvodná. Správny súd sa v
plnom rozsahu stotožňuje so záverom žalovaného o tom, že žalobca nie je prenasledovaný z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd a preto nesplnil

podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť
na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v napadnutom rozhodnutí, kde žalovaný uvádza, na základe
akých úvah a po vyhodnotení akých správ o krajine pôvodu dospel k záveru, že žiaden z dôvodov
uvedených žalobcom v konaní o azyle nie je možné subsumovať pod ust. § 8 zákona o azyle. Správny
súd má za to, že na základe vykonaného dokazovania v administratívnom konaní bolo možné dospieť k

záveru, ktorý učinil žalovaný, že žalobca nečelil problémom s hrozbou jeho prenasledovania z dôvodu
jeho politického presvedčenia.

49. Správny súd má za to, že žalobcom uvádzané dôvody v jeho žiadosti o udelenie azylu nemožno
podradiť pod pojem prenasledovanie zo žiadneho z dôvodov uvedených v predmetnom ustanovení

zákona o azyle, keďže žiadnym spôsobom nekorešpondujú s jeho rasou, národnosťou, náboženstvom,
príslušnosťou k určitej sociálnej skupine či politickým názorom. Taktiež je podľa správneho súdu v tomto
kontexte vyjadrení žalobcu v konaní o udelenie azylu správne vyhodnotenie predložených dôkazných
prostriedkov. Správny súd tu poukazuje na to, že subjektívna stránka opodstatnených obáv žalobcu ako
žiadateľa o azyl z prenasledovania nemohla byť vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaným svojvoľne

dotvorená „vnútorným presvedčením“ žalobcu. Námietky žalobcu sú založené na jeho subjektívnom
presvedčení, ktoré sa však nepodarilo preukázať.

50. Zároveň je správny súd toho názoru, že v prípade situácie žalobcu nemožno vzhľadom na už vyššie
uvedené dôvody uvažovať ani o vážnom bezpráví. Čl. 3 dohovoru upravuje zákaz mučenia, neľudského

alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Žalobca nešpecifikuje, ktorú zo skutkových podstát
namieta, no implicitne možno vyvodiť, že by mohlo ísť o námietku neľudského zaobchádzania. No
neľudské zaobchádzanie zahŕňa premyslené konanie, použité dlhodobo, ktoré spôsobuje ľudskej bytosti
kruté utrpenie, a nejde o náhodné stretnutia s organizovanými skupinami, ktorým je možné sa vyhnúť,
definíciu neľudského zaobchádzanie nenapĺňa ani diskriminácia v práci, či v nájomných vzťahoch.

Srbsko je členským štátom Rady Európy, v ktorej sa aplikuje čl. 3 Dohovoru, navyše je signatárom
Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo
trestania z 26. novembra 1987, takže správny súd dopĺňa argumentáciu rozsudku NS SR sp. zn. 1
Sža 38/2009 zo dňa 3.novembra 2009 tak, že záver správneho orgánu, o tom, že žiadateľ nenaplnil
podmienkypreudelenieazyluvzmyslezákonaoazylejevecnesprávny,keďževprípadežalobcunebolo

ničím preukázané, že by problémy tak, ako o nich vypovedal, a pokiaľ ich skutočne v Srbsku aj mal,
nejako súviseli s jeho opozičným politický názorom. Správny súd považuje za dostatočne preukázané,
že srbské štátne orgány na podnet srbskej vládnej strany SPS nemali akýkoľvek cielený záujem o osobu
žalobcu, čo zároveň spochybňuje pravdivosť žalobcových tvrdení. Žalobca od roku 2003 niekoľkokrát,
bez akýchkoľvek problémov, zo Srbska legálne na svoj cestovný pas do rôznych krajín vycestoval a

taktiež sa do krajiny svojho pôvodu opakovane a bez problémov vracal.

51. Správny súd má za to, že žalovaný pri posudzovaní prípadu postupoval v súlade s platnou a účinnou
právnou úpravou v oblasti azylu, zohľadnil všetky vyhlásenia a dokumentáciu poskytnutú žalobcom,
dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žalobcu, jeho postavenie a osobných pomerov. Správne

vyhodnotil zistený skutkový stav a na tento správne aplikoval ustanovenia zákona o azyle majúc za to,
že žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu, či doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky.
Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa zaoberal všetkými dôvodmi a skutočnosťami relevantnými pre
konanie.52. Z vykonaného dokazovania a to samotného vyjadrenia žalobcu, vyplýva implicitná snaha o
zlegalizovanie pobytu žalobcu na Slovensku prostredníctvom podanej žiadosti o azyl. Žiadosť žalobcu

o medzinárodnú ochranu na území SR možno okrem vyššie uvedených skutočností považovať aj za
účelovú. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že túto nepodal bezprostredne po poslednom príchode na územie
SR v roku 2021, pričom posledný spomínaný problém, pre ktorý údajne zo Srbska odišiel, datoval do
roku 2019 (obava z trestného stíhania za držbu zakázaných látok). Menovaný sám na pohovore uviedol,
že keby nebol prichytený pri krádeži v obchode s potravinami, kedy sa preukázalo, že sa tu zdržiava

nelegálne, za čo bol zadržaný a umiestnený v ÚPZC, nevie, či by o azyl na území SR niekedy požiadal.
O azyl však nežiadal ani po zaistení a umiestnení do ÚPZC. Dokonca mu bol za účelom návratu do
krajiny pôvodu vystavený aj náhradný cestovný doklad, čím zároveň mohli vzniknúť pochybnosti aj o
jeho dôveryhodnosti.

53. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na nekonzistentnosť výpovedí žalobcu v zápisnici zo dňa

05.02.20241, v zápisnici zo dňa 14.03.2024 a v dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 14.04.2024.
Zatiaľčovzápisnicizodňa05.02.2024žalobcauviedol,ževkrajinepôvodumunehrozíprenasledovanie
v zmysle § 8 zákona o azyle a o azyl na území Slovenskej republiky nechce požiadať, v zápisnici zo dňa
14.03.2024 už uviedol, že z dôvodu obavy o svoj život žiada o udelenie azylu, pretože mal iné politické
presvedčenie ako vládnuca strana a v prípade návratu do Srbska by mu hrozilo väzenie a možno aj smrť.

V dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 14.04.2024 žalobca rozšíril svoje dôvody o diskrimináciu
pri hľadaní zamestnania z politických dôvodov, ďalej uviedol, že bol aktívnym členom opozičnej strany
SPS a tiež sa obáva prenasledovania z dôvodu, že strana SPS ho ako vnuka komunistu považuje za
nežiaducu osobu.

54. V súvislosti s problematikou posúdenia dôveryhodnosti žiadateľa správny súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sža/8/2015 zo dňa 25.03.2015, v ktorom najvyšší súd
uvádza: „Povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok
má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo
žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal

právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom
vykonal príslušné skutkové zistenia, (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/34/2009 zo dňa
01.07.2009). Vzhľadom na osobitosť konania o azyle, ktorá spočíva v tom, že žiadateľ je spravidla
v dôkaznej núdzi, nie je schopný podoprieť svoje vyhlásenia dokladmi alebo inými dôkazmi (prípady,
keď žiadateľ vie dokázať všetky svoje tvrdenia, sú skôr výnimkou než pravidlom), najmä s poukazom

na špecifickosť postavenia, v akom sa navrhovateľ sám nachádza, s prihliadnutím na okolnosti,
za akých krajinu pôvodu opúšťa, preto podmienka, že navrhovateľom uvádzané tvrdenia musia byť
podložené dôkazmi, ktoré sám predloží, by preto nemala byť vyžadovaná príliš striktne, (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/33/2009 zo dňa 01.07.2009). Najvyšší súd Slovenskej republiky musí
podotknúť, že v azylovom konaní, ktoré sa vyznačuje svojou špecifickosťou, prebieha dokazovanie na

základe iných pravidiel, ako sú typické pre všeobecné správne konanie. Dôkazné bremeno nezaťažuje
výlučne žiadateľa o azyl, ale je pomerne rozložené medzi žiadateľa a správny orgán, ktorý posudzuje
žiadosť. To znamená, že žiadateľ svojimi vyhláseniami, tvrdeniami a výpoveďami určuje skutkový
rozsah (dôkazný rozsah), ktorý následne správny orgán preveruje, potvrdzuje alebo vyvracia na základe
dostupných informácií, ktoré sa k jednotlivým tvrdeným skutočnostiam vzťahujú. Preto by malo byť

v čo najlepšom záujme žiadateľa o azyl, aby jednotlivé tvrdenia o skutočnostiach, ktoré majú byť
rozhodné pre posúdenie žiadosti podával presne, jasne a zrozumiteľne, aby si jednotlivé tvrdenia logicky
neodporovali a boli kompaktné. Uvedené tiež vyplýva aj z ustanovenia § 19a ods. 3 zákona o azyle
podľa ktorého, ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti
o udelenie azylu na to neprihliadne, ak sú splnené zákonné podmienky. Jednou z týchto podmienok je

aj to, aby bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Konanie o azyle je osobité totiž najmä
tým, že žiadateľ je spravidla v dôkaznej núdzi, nie je schopný podoprieť svoje vyhlásenia dokladmi
alebo inými dôkazmi, preto posúdenie dôveryhodnosti príbehu, ktorý predostiera odporcovi, závisí
predovšetkým od posúdenia dôveryhodnosti jeho osoby, ktorú si odporca o navrhovateľovi vytvára
v priebehu celého administratívneho konania. Dôveryhodnosť osoby žiadateľa odporca posudzuje

vzhľadom na nedostatok listinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť,
resp. ktorými by preukázal pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti
na celkové správanie navrhovateľa v priebehu administratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti
tvrdení musí záležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené arozumné, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojim konaním nesmie
zadávať dôvod na spochybňovanie dôveryhodnosti svojej osoby, (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8Sža/36/2008 zo dňa 04.08.2009). Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu

je výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím
k miere reálnosti, resp. vierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii
so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu, s prihliadnutím na okolnosť, ako je, napr. či
navrhovateľ vystupuje pod rovnakou identitou v priebehu azylového konania.“ Vychádzajúc z vyššie
citovaného rozhodnutia správny orgán postupoval správne, keď vzal za základ pre rozhodnutie dôvody

(skutkový rozsah), ktoré uviedol žalobca ako žiadateľ v priebehu konania o udelenie medzinárodnej
ochrany a ktoré následne preveroval na základe dostupných informácií o krajine pôvodu.

55. K námietke žalobcu ohľadom diskriminácie jeho osoby pri hľadaní zamestnania z politických
dôvodov správny súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že podľa dostupných správ o krajine
pôvodu sú zamestnanci v Srbsku chránení pred diskrimináciou podľa ustanovení Zákonníka práce

a Antidiskriminačného zákona. To znamená, že ak aj k nejakej diskriminácii žalobcu pri hľadaní
zamestnania z politických dôvodov došlo, mohol sa obrátiť na príslušné organizácie, čo však neurobil.
Samotný žalobca počas pohovoru uviedol, že jeho mama sa voči prepusteniu z dôvodu, že nechcela
podporovať stranu SPS obrátila na príslušný súd a v tomto konaní bola úspešná a dokonca bola finančne
odškodnená a svoju prácu získala späť. Podľa ustálenej judikatúry skutočnosť, že v krajine pôvodu

môže byť určitá skupina ľudí vystavená diskriminácii, sama o sebe nie je dôvodom na udelenie azylu.
Dôvodom pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle sa stáva až za predpokladu, že
predstavuje prenasledovanie, ako závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie
ľudských práv alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie ľudských práv alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom.

56. Žalobca ďalej ako námietku uvádza to, že v súvislosti s jeho možným trestným stíhaním v domovskej
krajine, informácie o Srbsku hovoria, že sa drogové trestné činy berú v Srbsku veľmi vážne a môžu
mať za následok prísne tresty vrátane dlhých trestov odňatia slobody a vysokých pokút. Žalobca
taktiež uvádza, že podľa doložených správ vláda dôsledne nerešpektovala nezávislosť a nestrannosť

súdov a podľa mimovládnych organizácií je srbské súdnictvo náchylné na korupciu a politický vplyv,
a z uvedeného dôvodu má obavy z nespravodlivého procesu v domovskej krajine. Správny súd
k tejto námietke uvádza, že žalovaný správne vyhodnotil obavu žalobcu pred prípadným obvinením
a odsúdením za prechovávanie nelegálnych látok, teda za porušenie zákona, ktorá je z hľadiska
možnosti udelenia azylu irelevantná a nepredstavuje prenasledovanie v zmysle zákona o azyle. Podľa

názoru súdu tvrdené trestné stíhanie, ktorého sa žalobca subjektívne obáva, možno považovať za
opodstatnené, no nie je dôvodom v zmysle zákona o azyle, ale skôr súkromného charakteru, ktoré sú
daňou za účasť na nelegálnych aktivitách.

57. Žalobca ďalej namietal, že do konania predložil spolu s podaním zo dňa 25.06.2024 viacero dôkazov,

ktoré preukazujú politickú angažovanosť žalobcu, a preto záver žalovaného o nedôveryhodnosti žalobcu
je neopodstatnený a nie je pravdou, čo je uvedené v napádanom rozhodnutí na str. 4, a teda, že v
prípade žalobcu nemožno vychádzať okrem jeho výpovede zo žiadnych iných dôkazov, nakoľko neboli
predložené. K uvedenej námietke žalobcu správny súd uvádza, že žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa s uvedenými dôkazmi zaoberal, keď uviedol, že príspevky uverejnené žalobcom na

sociálnej sieti boli len všeobecnou kritikou toho, ako srbský vládny systém pristupoval k aktuálnym
svetovým témam a k ich následnému riešeniu, kritizoval srbskú vládu za to, že do krajiny vpúšťa
moslimských migrantov, ktorí opustili svoje ženy, aby sem prišli a „týrali tu ľudí", kritizoval, že srbská
vláda nepodporuje školstvo a zdravotníctvo a že sa vláda zapredala západu. V tomto smere žalovaný
konštatoval, že „žalobca v krajine pôvodu nič protiprávne v tomto kontexte nevykonával, na sociálnych

sieťach nikoho neburcoval, svojimi výrokmi neohrozoval bezpečnosť štátu, ani tento skutok nemožno
vnímať ako protiprávny, čoho dôkazom je skutočnosť, že napriek údajnej verejnej kritike vládnej strany
SPS sa mu v Srbsku nikdy nič nestalo.“ Zároveň žalovaný uviedol, že prehlásenia rodiny žalobcu sa
všetky zhodujú v tom, že menovaný by bol po návrate do krajiny pôvodu prenasledovaný za jeho aktivity
v Srbsku, pretože sa zúčastňoval na demonštráciách proti vládnucej strane SPS a na sociálnych sieťach

uverejňoval spomínané príspevky. Správny súd sa tu stotožňuje so záverom migračného úradu, že „z
dôvodu jeho údajného opozičného politického presvedčenia nebol v Srbsku prenasledovaný a pokiaľ sa
tam stretával s nejakými problémami, nebolo preukázané, že by tieto súviseli s jeho politickým názorom.
Preto nie je dôvod domnievať sa, že by v prípade návratu do Srbska mal byt' kvôli tomu prenasledovaný“.Nepreukázanie opodstatnenosti strachu z prenasledovania (...) pre rozpornosť vo výpovediach žiadateľa
je dôvodom, pre ktorý dôvodne žiadateľovi o azyl nie je udelený azyl (z rozsudku NS SR, sp. zn. 8 Sža
12/2009), pričom nemožno opomenúť rozpor týkajúci sa jeho prípadnej bezúhonnosti.

58. Žalovaný na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií
dospel k záveru, že v jeho prípade neboli splnené zákonné podmienky na udelenie azylu na území
Slovenskej republiky v zmysle § 8 zákona o azyle, nakoľko sa ničím nepreukázalo, že obavy, pre ktoré
odišiel z domovskej krajiny, či zotrval na území Slovenskej republiky, by zakladali azylovo relevantné

dôvody na základe jeho politického presvedčenia.

59. Správny súd má za to, že žalovaný dostatočným spôsobom zistil v konaní skutkový stav, jeho
rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, v zmysle línie nastolenej samotným
žalobcom. Jeho tvrdenia ako aj dôkazy získané žalovaným z dôkazných prostriedkov doložených do
administratívneho konania a zabezpečených samotným žalovaným vytvárajú dostatočný podklad pre

ustálenie si skutkového stavu a tento tak, ako bol ustálený žalovaným, nie je v žiadnom smere v rozpore
s obsahom administratívneho spisu.

60. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalobu ako
nedôvodnú podľa § 219 SSP zamietol.

61. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle ust. § 167 a 168 SSP a žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko neboli tvrdené ani preukázané výnimočné dôvody, pre ktoré by to bolo
možné spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku

to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a

to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do
uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.