Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 16, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 20Sa/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106166
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106166.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, v právnej veci žalobcu: INZIRA,
s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 168 054,
zast.: Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému:
Mesto Banská Bystrica, so sídlom ČSA 26, 975 39 Banská Bystrica, v konaní o žalobe proti nečinnosti
orgánu verejnej správy a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy z a s t a v u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 500,- eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do 30
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd

samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobca podal dňa 28.10.2021 návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby (ďalej len „návrh“).
Príslušným stavebným úradom na konanie a rozhodnutie o návrhu žalobcu bol žalovaný. Žalovaný dňa

26.11.2021vyzval žalobcu, aby k návrhu doplnil príslušné dokumenty a za tým účelom prerušil konanie
najdlhšie na 60 dní od doručenia výzvy žalobcovi. Dňa 19.01.2022 žalobca požiadal žalovaného o
predĺženie lehoty na doplnenie dokumentov do marca 2022. O uvedenej žiadosti rozhodol žalovaný dňa
02.02.2022 tak, že predĺžil lehotu na doplnenie dokumentov a konanie prerušil do 31.03.2022. Žalobca
dňa 07.02.2022 doplnil dokumenty k návrhu, na doplnenie ktorých bol vyzvaný.

2. Žalovaný dňa 04.03.2022 verejnou vyhláškou oznámil začatie územného konania a nariadenie
ústneho pojednávania a miestneho zisťovania na deň 07.04.2022 o 9.00 hod. Ešte pred ústnym
pojednávaním boli v konaní vznesené námietky začatia územného konania, pričom ďalšie námietky
boli vznesené v priebehu ústneho pojednávania dňa 07.04.2022. Z dôvodu akceptovania niektorých
námietok sa žalobca rozhodol prepracovať časť projektovej dokumentácie, na základe čoho žalobca
požiadal žalovaného o prerušenie konania na 90 dní. Žalovaný o uvedenej žiadosti žalobcu rozhodol

dňa 03.06.2022 tak, že prerušil konanie najviac na 90 dní.

3. Dňa 09.08.2022 vedúci žalovaného oznámil svoju predpojatosť nadriadenému správnemu orgánu.
Žalobca dňa 17.08.2022 doplnil podklady a zároveň požiadal žalovaného o pokračovanie v územnom
konaní. Dňa 12.09.2022 primátor žalovaného opatrením rozhodol o vylúčení vedúceho žalovaného z
prejednávania a rozhodovania o návrhu žalobcu. Žalovaný dňa 16.09.2022 vydal rozhodnutie, ktorým

prerušil konanie o návrhu žalobcu do doby, kým Okresný úrad Banská Bystrica (ďalej len „nadriadený
orgánverejnejsprávy“)vykonáopatrenianazabezpečenieďalšiehopriebehukonania,nakoľkostavebnýúrad je z dôvodu predpojatosti na strane vedúceho stavebného úradu vylúčený z ďalšieho prejednávania
a rozhodovania vo veci. Žalovaný zároveň požiadal nadriadený orgán verejnej správy o vykonanie
opatrenia na zabezpečenie ďalšieho priebehu územného konania o návrhu žalobcu.

4. Nadriadený orgán verejnej správy oznámením zo dňa 23.09.2022 oznámil žalovanému, „že z konania
je vylúčený konkrétny zamestnanec, nie celý správny orgán; zo správneho konania nie je možné vylúčiť
napríklad osobu, ktorá zastáva verejnú funkciu a nie zamestnancov správneho orgánu (starosta obce);
nie sú dané zákonné podmienky určeniu iného stavebného úradu - na základe uvedeného nie je možné

vykonať opatrenia na zabezpečenie ďalšieho priebehu územného konania o návrhu žalobcu.“

5. Dňa 03.10.2022 žalovaný vyzval svojich zamestnancov k oznámeniu možnej predpojatosti v
konaní, pričom všetci zamestnanci odpovedali, že sa cítia byť zaujatí. Na základe uvedeného žalovaný
opatrením zo dňa 10.10.2022 z dôvodu predpojatosti zamestnancov správneho orgánu týchto z
prejednávania a rozhodovania o návrhu žalobcu vylúčil. Z dôvodu vylúčenia všetkých zamestnancov

žalovaného sa tento obrátil na nadriadený orgán verejnej správy so žiadosťou zo dňa 11.10.2022 o
vykonanie opatrení na zabezpečenie ďalšieho priebehu územného konania o návrhu žalobcu.

6. Dňa 20.10.2022 sa žalobca domáhal, aby žalovaný vo veci konal, nakoľko z dôvodu bezdôvodnej
nečinnosti správneho orgánu vzniká účastníkovi správneho konania predlžovaním konania ujma na jeho

právach a v konečnom dôsledku škoda.

7. Vo veci žiadosti žalovaného zo dňa 11.10.2022, o vykonanie opatrení na zabezpečenie ďalšieho
priebehu územného konania o návrhu žalobcu, nadriadený orgán verejnej správy požiadal Ministerstvo
dopravy a výstavby Slovenskej republiky o usmernenie, ako má vo veci postupovať po vylúčení

všetkých zamestnancov žalovaného z konania a rozhodovania pre ich predpojatosť. Oznámením zo
dňa 07.11.2022 nadriadený orgán verejnej správy oznámil žalovanému závery Ministerstva dopravy
a výstavby Slovenskej republiky, podľa ktorých „je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený
zamestnanec správneho orgánu, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo
ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Predpojatosť sa môže týkať len

zamestnancov správneho orgánu, nie správneho orgánu ako celku, keďže v niektorých prípadoch
by takéto vylúčenie malo za následok aj zmenu zákonnej príslušnosti správneho orgánu. V danom
prípade je funkcia starostu (primátora) verejnou funkciou. Rovnako je potrebné uviesť, že dôvodom pre
vylúčenie zamestnanca správneho orgánu nie je len skutočnosť, že rozhoduje vo veci, ktorá sa týka
inéhozamestnancatohoistéhosprávnehoorgánu.Nazákladeuvedenéhoniejemožnézkonaniavylúčiť

celý správny orgán a primátora mesta. V danom prípade, keď je vedúci stavebného úradu opatrením
primátora mesta vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci, vedúci správneho orgánu, a teda
primátor mesta, koná vo veci, resp. poverí iného zamestnanca na prejednanie a rozhodovanie vo veci.“
Na základe uvedeného teda nadriadený orgán verejnej správy konštatoval, že nie je možné vyhovieť
žiadosti žalovaného.

8. Žalovaný oznámením zo dňa 15.11.2022 oznámil o pokračovaní územného konania a upustenie od
ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. V rovnaký deň žalovaný podal podnet na prokuratúru, z
dôvodunečinnostinadriadenéhoorgánuverejnejsprávy.KrajskáprokuratúraBanskáBystricaopodnete
žalovaného rozhodla upovedomením č. Kd 238/22/6600-7 zo dňa 23.01.2023 tak, že

podnet žalovaného odložila a konštatovala, že nadriadený orgán verejnej správy nebol nečinný.

9. Žalovaný dňa 15.02.2023 požiadal o usmernenie Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej
republiky z dôvodu, že všetci zamestnanci stavebného úradu žalovaného sú z prejednávania a
rozhodovania vylúčení z dôvodu možnej predpojatosti a zároveň žalovaný v rámci organizačnej štruktúry

nedisponuje zamestnancom, ktorého by mohol primátor poveriť na rozhodovanie v danej veci, pričom
sám primátor mesta nemá odbornú spôsobilosť na konanie a rozhodovanie v predmetnej veci. Úrad pre
územné plánovanie výstavby Slovenskej republiky odpovedal žalovanému listom zo dňa 09.03.2023,
v ktorom uviedol, „že vylúčenie z dôvodu predpojatosti sa môže týkať len jednotlivých zamestnancov
správneho orgánu, nie správneho orgánu ako celku. Zároveň uviedol, že zo správneho konania nie

je možné vylúčiť osobu, ktorá zastáva verejnú funkciu a nie je zamestnancov správneho orgánu.
Takouto osobou je primátor mesta. Na základe uvedeného preto nie je možné z konania vylúčiť celý
správny orgán a primátora mesta. Záverom dodal, že nie je oprávnený posudzovať kompetencie resp.
pracovnoprávnu spôsobilosť zamestnancov iných správnych orgánov.“10.Zadministratívnehospisuvyplynulo,žežalovanýdňa12.10.2023vydalrozhodnutie,ktorýmrozhodol
o umiestnení stavby.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

11. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby správny súd v Banskej Bystrici uložil žalovanému
povinnosť konať a rozhodnúť v konaní o umiestnení stavby „BYTOVÝ DOM – 50 B.J., A. B., Banská

Bystrica“ (ďalej aj ako „stavba“) vedené žalovaným pod č.k. 9322/2022 - začatom na základe návrhu
podaného žalobcom žalovanému dňa 28.10.2021 a aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- Eur.

12. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.10.2021 vyvolal správne konanie o umiestnení
stavby. Žalovaný oznámením zo dňa 04.03.2022 č.k. OVZ-SA 33843/9322/2022/Boj oznámil začatie

správneho konania a na prejednanie návrhu na umiestnenie stavby nariadil ústne pojednávanie s
miestnym zisťovaním na deň 07.04.2022 o 9.00 hod. Rozhodnutím č.k. OVZ-SU 119233/9322/2022/
Boj zo dňa 30.06.2022 žalovaný vyzval žalobcu, aby v lehote 90 dní od doručenia výzvy doplnil
prepracovanú dokumentáciu pre územné konanie na stavbu a do doplnenia návrhu konanie prerušil.
Rozhodnutím č.k. OVZ-SU 154306/9322/2022/Boj zo dňa 16.09.2022 žalovaný prerušil

konanie z dôvodu predpojatosti na strane vedúceho správneho orgánu a zároveň požiadal o vykonanie
opatrenia na zabezpečenie ďalšieho priebehu územného konania stavby. Listom zo dňa 11.10.2022
žalovaný požiadal nadriadený orgán verejnej správy o zabezpečenie ďalšieho priebehu územného
konania vykonaním opatrenia, ktorým sa zabezpečí priebeh konania. Nadriadený orgán verejnej správy
oznámením zo dňa 12.10.2022 žalovanému uviedol, že obec ako vecne a miestne príslušný stavebný

úrad t.j. celý správny orgán nemôže byť vylúčená správnom konaní, pretože správnom konaní môže
byť vylúčená len konkrétna osoba. Následne žalovaný oznámením o pokračovaní územného konania
zo dňa 15.11.2022 oznámil pokračovanie územného konania a upustenie od ústneho pojednávania
a miestneho zisťovania. Nakoľko žalobca nemal a nemá od posledného oznámenia vo veci žiadnu
vedomosť o postupe žalovaného, dňa 23.05.2023 podal žalovanému sťažnosť podľa zák. č. 9/2010

Z.z. o sťažnostiach (ďalej len „Zákon o sťažnostiach“). Napriek tejto skutočnosti a uplynutia zákonnej
lehoty na vybavenie sťažnosti žalovaný žalobcovi nijako neodpovedal a jeho sťažnosť nevybavil. Z
uvedeného dôvodu na strane žalovaného žalobca nie je schopný osvedčiť splnenie zákonnej náležitosti
v zmysle § 246 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správy súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalovaný ako
príslušný správny orgán na rozhodnutie o návrhu žalobcu nerozhodol vo veci ani 22 mesiacov od

podania návrhu a to aj napriek opakovaným žiadostiam žalobcu o konanie vo veci a vydanie rozhodnutia.
Žalobca má záujem na bezodkladnom pokračovaní správneho konania a vydaní rozhodnutia zo strany
žalovaného.

13. Žalobca sa voči žalovanému v zmysle § 247 SSP domáha aj zaplatenia primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 5.000,- Eur. Požadovanú sumu považuje za primeranú vzhľadom na okolnosti
prípadu, kedy žalovaný vo veci nerozhodol ani 21 mesiacov od podania návrhu a to aj napriek
opakovaným žiadostiam žalobcu, pričom svoju nečinnosť sa v konaní snažil nedôvodne vysvetliť
zaujatosťou všetkých zamestnancov stavebného úradu a od novembra 2022 nevykonal vo veci žiaden
procesný úkon. Žalovaný dokonca v zákonnej lehote neodpovedal ani na sťažnosť žalobcu.

14. Podaním doručeným súdu dňa 21.09.2023 žalobca predložil súdu odpoveď žalovaného na jeho
sťažnosť zo dňa 23.05.2023. Žalovaný sťažnosť žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnenú, čo žalovaný
odôvodnil tým, že vo veci konal, avšak podľa názoru žalovaného mal nadriadený orgán verejnej správy
zákonnú povinnosť určiť iný nezávislý správny orgán, čo neurobil, preto, ak by aj potencionálne bolo

možné hovoriť o prieťahoch v konaní, tieto nastali v priamej príčinnej súvislosti s opomenutím primárnej
právnej povinnosti nadriadeného orgánu verejnej správy.
Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný sa podaním zo dňa 24.11.2023 vyjadril k žalobe, ktorú považuje za nedôvodnú a žiada,

aby ju súd zamietol. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca ako účastník konania návrhom zo dňa
28.10.2021 vyvolal začatie správneho konania o umiestnení stavby. Žalovaný rozhodnutím zo dňa
26.11.2021 vyzval žalobcu, aby v stanovenej lehote doplnil návrh dokladmi nevyhnutnými pre spoľahlivé
posúdenie dôsledkov navrhovanej stavby a súčasne konanie vo veci návrhu na vydanie rozhodnutiao umiestnení stavby prerušil do doplnenie návrhu, najviac do 60 dní od doručenia výzvy. Žalobca
žalovanému dňa 19.01.2022 doručil žiadosť o predĺženie termínu na doplnenie podkladov pre vydanie
územného rozhodnutia stavby. Žalovaný rozhodol o predĺžení lehoty na doplnenie požadovaných

dokladov najneskôr do 31.03.2022. Žalobca dňa 07.02.2022 žalovanému doručil podanie označené
ako doplnenie podkladov pre vydanie územného rozhodnutia stavby. Žalovaný oznámením zo dňa
04.03.2022 oznámil začatie správneho konania a nariadil na prejednanie návrhu na umiestnenie stavby
ústne pojednávanie s miestnym zisťovaním. Žalovanému boli dňa 06.04.2022 doručené námietky
C. D. a E. F. F. k začatiu územného konania. Žalobca podaním doručeným žalovanému dňa

26.05.2022 požiadal o prerušenie územného konania stavby, nakoľko akceptoval niektoré námietky, na
základe ktorých mal zámer prepracovať časť projektovej dokumentácie. Žalovaný rozhodnutím zo dňa
03.06.2022vyzvalžalobcu,abyvurčenejlehotenávrhdoplniloprepracovanúdokumentáciupreúzemné
konanienastavbuasúčasnekonanieprerušildodoplnenianávrhu,najviacna90dníoddoručeniavýzvy.
Vedúci stavebného úradu žalovaného oznámením zo dňa 09.08.2022 oznámil nadriadenému orgánu
verejnej správy možnú predpojatosť svojej osoby ako vedúceho správneho orgánu vo vzťahu k E. F.

F., ktorá je zamestnancom správneho orgánu a súčasne účastníkom správneho konania v územnom
konaní o umiestnení stavby, v ktorom podala námietky a vyjadrila svoj nesúhlas s umiestnením stavby.
Žalobca podaním zo dňa 17.08.2022 doplnil podklady a požiadal o pokračovanie v územnom konaní.
Vedúci stavebného úradu oznámením zo dňa 31.08.2022 oznámil možnú predpojatosť štatutárnemu
zástupcovi žalovaného - primátorovi, ktorý opatrením zo dňa 12.09.2022 vylúčil vedúceho stavebného

úradu ako predpojatého zamestnanca správneho orgánu z prejednávania a rozhodovania vo veci
umiestnenia stavby. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 16.09.2022 prerušil konanie o umiestnení stavby
do doby, kým nadriadený orgán verejnej správy vykoná opatrenia na zabezpečenie ďalšieho priebehu
konania, nakoľko stavebný úrad je z dôvodu predpojatosti na strane vedúceho stavebného úradu
vylúčený z ďalšieho prejednávania a rozhodovania. Nadriadený orgán verejnej správy dňa 23.09.2022

doručil žalovanému oznámenie, v ktorom uviedol, že nie je možné vyhovieť žiadosti na vykonanie
opatrenia na zabezpečenie ďalšieho priebehu územného konania na stavbu, nakoľko žalovaný ako
vecne a miestne príslušný stavebný úrad nemôže byť vylúčený v správnom konaní a zák. č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Stavebný zákon“) neupravuje iné možnosti byť vylúčený v správnom konaní z ďalšieho prejednávania

a rozhodovania veci a Stavebný zákon neupravujú iné možnosti určenia stavebného úradu okrem
tých, ktoré sú definované v jednotlivých odsekoch § 119 Stavebného zákona. Žalovaný žiadosťou zo
dňa 03.10.2022 požiadal o poskytnutie súčinnosti s oznámením možnej nepredpojatosti jednotlivých
zamestnancov stavebného úradu. Zamestnanci stavebného úradu odpovedali že vo vzťahu k pani
E. F. F. sa cítia byť predpojatí, o čom následne žalovaný rozhodol opatrením zo dňa 10.10.2022,

že všetci predpojatý zamestnanci sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci. Podaním zo
dňa 11.10.2022 žalovaný opätovne požiadal nadriadený orgán verejnej správy o vykonanie opatrení
na zabezpečenie ďalšieho priebehu územného konania na stavbu. Nadriadený orgán verejnej správy
požiadal vo veci o usmernenie Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Oznámením zo
dňa 07.11.2022 nadriadený orgán verejnej správy oznámil žalovanému, že jeho žiadosti nie je možné

vyhovieť, nakoľko žalovaný ako príslušný stavebný úrad nemôže byť vylúčený v správnom konaní a
Stavebný zákon neupravuje iné možnosti určenia stavebného úradu okrem tých, ktoré sú definované
v jednotlivých odsekoch § 119 Stavebného zákona. Dňa 15.11.2022 žalovaný oznámil pokračovanie
územnom konaní a upustenie od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania a zároveň podal
podnet na Okresnej prokuratúre Banská Bystrica na nečinnosť a preskúmanie zákonnosti postupu

nadriadeného orgánu verejnej správy. Dňa 25.01.2023 bolo žalovanému doručené upovedomenie
Krajskej prokuratúry Banská Bystrica o spôsobe vybavenia podnetu, podnet odložila bez vykonania
opatrení. Žalovaný požiadal dňa 15.02.2023 o usmernenie Úrad pre územné plánovanie a výstavby
Slovenskej republiky, ktorý žalovaný odpovedal podaním zo dňa 09.03.2023, v ktorom sa v zásade
stotožnil s argumentáciou nadriadeného orgánu verejnej správy, ako aj s Ministerstvom dopravy a

výstavby Slovenskej republiky. Dňa 23.05.2023 bola žalovanému doručená sťažnosť na nečinnosť
stavebného úradu. Zo zápisnice o prešetrení sťažnosti zo dňa 04.09.2023 vyplýva, že žalovaný sťažnosť
prešetroval od 24.05.2023 do 15.08.2023. Prešetrením sťažnosti bolo konštatované, že sťažnosť je
neopodstatnená, čo žalovaný oznámil žalobcovi oznámením zo dňa 11.09.2023, ktoré bolo žalobcovi
doručené dňa 20.09.2023. Žalovaný vydal dňa 12.10.2023 rozhodnutie č. Pr. V – 170 185/2023 o

umiestnení stavby. Na základe uvedeného je žalovaný názoru, že je zrejmé, že konanie žalovaného
nemožno označiť za jej nečinnosť. Žalovaný uviedol, že ku dňu vyjadrenia nie je pravdivé tvrdenie
žalobcu o tom, že žalovaný o návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby nerozhodol. Žalovaný
vydal dňa 12.10.2023 rozhodnutie o umiestnení stavby. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcu, žežalovaný nerozhodol o sťažnosti žalobcu podanej dňa 23.05.2023, nie je pravdivé, Nakoľko žalovaný
zákonným postupom sťažnosť prešetrili a vyhodnotil ju ako neopodstatnenú, čo oznámil žalobcovi
oznámením zo dňa 11.09.2023, ktoré žalobcovi bolo doručené dňa 20.09.2023. Podľa žalovaného

žalobcom prezentované tvrdenie o nečinnosti žalovaného odo dňa 15.11.2022 nie sú pravdivé a žalobca
sa snaží zavádzajúco navodiť dojem nečinnosti žalovaného, pričom mal vedomosť o tom, že v správnom
konaní o umiestnení stavby existovala legitímna prekážka v procesnom postupe stavebného úradu,
ktorá mala za následok objektívnu nemožnosť ďalej konať a meritórne rozhodnúť. O tejto skutočnosti
bol konateľ žalobcu telefonicky, ako aj pri osobnej návšteve žalovaného informovaný. Žalovaný nemohol

z dôvodu vylúčenia všetkých odborných referentov, vrátane vedúceho stavebného úradu, rozhodnúť o
dôvodnosti, či nedôvodnosti vznesených námietok a vydať meritórne rozhodnutie. K tvrdeniu žalobcu, že
žalovaný rozhodnutím zo dňa 03.06.2022 vyzval žalobcu, aby v lehote 90 dní od doručenia výzvy doplnil
prepracovanú dokumentáciu pre územné konanie na stavbu a do doplnenie návrhu konanie zrušil,
žalovaný uvádza, že samotný žalobca ako účastník správneho konania podal dňa 26.05.2022 návrh
na prerušenie územného konania z dôvodu zámeru prepracovať projektovú dokumentáciu v reakcii na

niektoré námietky účastníkov konania. Na základe uvedeného vyplýva, že minimálne do augusta 2022 si
žalobca sám spôsobil prieťah v konaní, keď uvažoval o zámere prepracovať projektovú dokumentáciu,
avšak následne uviedol, že od takéhoto zámeru púšťa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za
žalovaný za, že konal v súlade so zákonom. Z úkonov žalovaného vyplýva, že nebol nečinný pretože
vzniknutý stav sa pokúšal súčinnosti s orgánmi štátnej správy riešiť. Žalovaný zároveň spochybňuje jeho

pasívnu legitimáciu, keď podľa zák. č. 608/2003 Z.z. štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný
poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov § 4 ods. 1 písm. b) bod 4. a bod 5 zmieňuje
o tom, že Okresný úrad v sídle kraja je aj orgán, ktorý riadi, kontroluje a predovšetkým zabezpečuje
pôsobnosť stavebného úradu ako obce, nemožno podľa názoru žalovaného prijať inú interpretáciu

práva ako takú, že predmetné ustanovenie bolo nevyhnutné aplikovať na prípady, kedy z dôvodu
predpojatosti zamestnancov stavebného úradu je z rozhodovania a prejednávania veci vylúčený celý
stavebný úrad. Podľa názoru žalovaného mal nadriadený orgán verejnej správy zákonnú povinnosť
určiť iný nezávislý správny orgán, čo neurobil. K návrhu žalobcu ohľadom uplatnenia nároku na
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 5.000,- Eur žalovaný uvádza, že vzhľadom

k skutočnosti, že žalovaný nebol nečinný, je uplatnenie tohto nároku neopodstatnené a nedôvodné. na
základe uvedeného žalovaný navrhuje súdu, aby žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Replika

16. Podaním doručeným dňa 22.12.2023 podal žalobca repliku, ktorý uviedol, že žalovaný po podaní
žaloby odstránil svoju nečinnosť a dňa 12.10.2023 vydal rozhodnutie o umiestnení stavby. Na základe
uvedenéhožiada,abysúdpostupompodľa§248SSPkonanievčastiouloženiepovinnostižalovanému,
aby vo veci konal a rozhodol zastavil. Žalobca uviedol, že sa naďalej domáha požadovaného
primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko z dôvodu dlhodobej nečinnosti žalovaného vznikli

žalobcovi náklady, ktoré by v prípade zákonného postupu žalovaného žalobcovi nevznikli. Žalobca
uviedol, že žalovaný dňa 09.08.2022 do 09.03.2023 (212 dní) vo veci nekonal, nakoľko sa zaoberal
otázkou využitia jednotlivých zamestnancov žalovaného. V tejto súvislosti je žalobca presvedčený,
že kompetenčné spory orgánu verejnej správy nemôžme negatívny vplyv na zabezpečenie riadneho
priebehu správneho konania. Ďalej z dôvodu dlhodobej nečinnosti žalovaného podal žalobca dňa

23.01.2023 sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby žalovaný bezodkladne vo veci konal a rozhodol. O
vybavení sťažností bol žalobca upovedomený dňa 20.09.2023, t.j. po uplynutí 120 dní. Žalovaný vo
veci rozhodol po 714 dňoch od podania návrhu. K argumentu žalovaného, ktorým žalovaný spochybnil
tvrdenie žalobcu, že žalovaný nerozhodol žalobca v podanej sťažnosti ani o jeho návrhu na umiestnení
stavby, žalobca uvádza že k rozhodnutiam o podanie sťažnosti ako aj o návrhu na umiestnenie

stavby zo strany žalovaného došlo až po podaní žaloby. Žalobca sa nestotožňuje ani s námietkou
nedostatku pasívnej vecnej legitimácii žalovaného, ktorá je v rozpore so zákonnou úpravou a zároveň
túto argumentáciu absolútne diskvalifikuje vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby žalovaným.
Duplika

17. Podaním zo dňa 19.01.2024 sa žalovaný vyjadril k replike žalobcu. Žalovaný uviedol, že v súvislosti
s tvrdením žalobcu o vzniknutých nákladov má za to, že si žalobca inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia zamieňa s náhradou škody. Primerané finančné zadosťučinenie peňažnou hodnotou
utrpenej nemajetkovej ujmy, pričom v tomto prípade žiadna majetková a nemajetková ujma žalobcovinevznikla. Žalovaný ďalej poukázal na genézu administratívneho konania, ktorú opisoval vo svojom
vyjadrení k žalobe. Žalovaný uviedol, že uplatňovaný nárok žalobcu považuje plnom rozsahu za
nedôvodný, keď konanie žalovaného nemožno vyhodnotiť ako nečinnosť. Na základe uvedeného

žalovaný navrhuje súdu, aby žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Citácia dotknutých právnych predpisov

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie
nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom

administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti
nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v
administratívnomkonanínekonáapovydanírozhodnutiaorgánuverejnejsprávyaleboopatreniaorgánu
verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.

20. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej
správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku
nečinnosti orgánu verejnej správy.

21. Podľa § 63 SSP, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti
alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd
v rozhodnutí vo veci samej.

22. Podľa § 248 SSP, ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie
uznesením zastaví. Ak sa žalobca domáha primeraného finančného zadosťučinenia, správny súd
konanie zastaví v prípade odstránenia nečinnosti žalovaného len v časti o žalobnom návrhu podľa §
242 ods. 1 prvá veta.

23. Podľa § 250 ods. 3 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, môže priznať
žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie, ak sa ho žalobca domáha.

24. Podľa § 250 ods. 4 SSP správny súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia

prihliadne na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku konania, zložitosť konania, správanie
žalobcu, ktorým prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie
prieťahov v konaní, na postup žalovaného počas konania a na význam predmetu konania pre žalobcu.

25. Podľa § 251 ods. 1 SSP ak správny súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť primerané finančné

zadosťučinenie, lehota na plnenie je dva mesiace a plynie od právoplatnosti rozhodnutia.

26. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“) správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej
samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

27. Podľa § 5 Správneho poriadku na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný
zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.

28. Podľa § 32 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby,
meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia,
ktorým je rozhodnutie o umiestnení stavby.29. Podľa § 33 ods. 1 Stavebného zákona na územné konanie je príslušný stavebný úrad.

30. Podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu

je preneseným výkonom štátnej správy.

31. Podľa § 13 ods. 5 zák. č. 169/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o obecnom zriadení“) starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti

verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene
obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
Citácia dotknutých právnych predpisov

32. Správny súd po preštudovaní celého spisového materiálu zistil, že žalobca dňa 28.10.2021 podal
návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, pričom príslušným stavebný úradom na vydanie
rozhodnutia bol žalovaný. Žalobca podal dňa 23.05.2023 žalovanému sťažnosť, ktorou sa domáhal
odstránenia nečinnosti žalovaného. Žalobca dňa 08.09.2023 podal žalobu proti nečinnosti žalovaného,
ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť konať a rozhodnúť vo veci a zároveň, aby

žalobcovi priznal nárok na primerané finančné zadosťučinenie voči žalovanému vo výške 5.000,- Eur.
Žalovaný dňa 13.09.2023 rozhodol o podanej sťažnosti žalobcu zo dňa 23.05.2023 tak, že ju vyhodnotil
ako nedôvodnú. Dňa 12.10.2023, t.j. po podaní žaloby, žalovaný vydal rozhodnutie o umiestnení stavby,
ktorým rozhodol o návrhu žalobcu.

33. Pretože žalovaný vydal rozhodnutie o umiestnení stavby po podaní žaloby, žalobca v replike zo dňa
22.12.2023 zobral žalobu v časti o odstránenie nečinnosti späť a zároveň zotrval na uplatnenom nároku
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 5.000,- Eur.

34. Na základe uvedeného, keď žalobca zobral žalobu v časti o odstránenie nečinnosti späť a zároveň

existoval zákonný dôvod na zastavenie konania z dôvodu odstránenia nečinnosti žalovaného po podaní
žaloby podľa § 248 SSP, správny súd konanie v časti o odstránenie nečinnosti žalovaného zastavil.
Správny súd bude ďalej rozhodovať o uplatnenom nároku na primerané finančné zadosťučinenie
žalobcu.

35. Predmetom súdneho prieskumu po tom, čo súd zastavil konanie v časti o odstránenie nečinnosti
žalovaného, bolo preskúmanie splnenia podmienok na priznanie nároku primeraného finančného
zadosťučinenia, resp. jeho výšky. Na to, aby správny súd mohol spravodlivo posúdiť uplatnený nárok
primeraného finančného zadosťučinenia, bolo potrebné, aby sa správny súd v prvom rade vysporiadal
s otázkou, či v rámci konania žalovaného, od podania návrhu žalobcom na umiestnenie stavby až po

vydanie rozhodnutia, došlo zo strany žalovaného k (ne)konaniu, ktoré možno považovať za nečinnosť
orgánu verejnej správy.

36. Medzi podaným návrhom žalobcu na vydanie rozhodnutia o umiestnený stavby a vydaním
samotného rozhodnutia žalovaným uplynulo 726 dní. Správny súd sa preto zaoberal jednotlivými

úkonmi, ako na strane žalovaného, tak na strane žalobcu, ktoré boli spôsobilé zapríčiniť predĺženie
konania a následne vyhodnotiť ich nevyhnutnosť, resp. objektivitu vo vzťahu k nečinnosti žalovaného.
Žalovaný dňa 26.11.2021 rozhodnutím č. OVZ-SU 172601/35602/2021Boj vyzval žalobcu, aby
doplnil k návrhu potrebné dokumenty a zároveň prerušil konanie za účelom ich doplnenia na
60 dní od doručenia výzvy. Sám žalobca, podaním zo dňa 19.01.2022 požiadal žalovaného

o predĺženie lehoty do marca 2022, na základe čoho žalovaný rozhodol o predĺžení lehoty dňa
02.02.2022 rozhodnutím č. OVZ-SU 11991/9322/2022 Boj do 31.03.2022. Žalobca dňa 07.02.2022
doplnil žalovaným požadované dokumenty, na základe čoho žalovaný oznámil dňa 04.03.2022
oznámením č. OVZ-SU 33843/9322/2022/Boj začatie konania a stanovil termín ústneho pojednávania
s miestnym zisťovaním na deň 07.04.2022 o 9.00 hod. Dňa 26.05.2022 žalobca požiadal žalovaného

o prerušenie konania, z dôvodu vznesených námietok, ktoré žalobca chcel zohľadniť a zapracovať do
projektovej dokumentácie stavby, na základe čoho žalovaným dňa 03.06.2022 rozhodnutím č. OVZ-
SU 119233/9322/2022/Boj rozhodol o prerušení konania na najviac 90 dní od doručenia (rozhodnutie
bolo žalobcovi doručené dňa 08.06.2022). Podaním zo dňa 17.08.2022 žalobca doplnil podkladya zároveň požiadal žalovaného, aby pokračoval v územnom konaní. Medzitým, dňa 09.08.2022 vedúci
stavebnéhoúradužalovanéhooznámilsvojumožnúpredpojatosťnadriadenémuorgánuverejnejsprávy,
následne, dňa 31.08.2022 aj primátorovi žalovaného, v dôsledku čoho dňa 12.09.2022 primátor

žalovaného opatrením č. PrV-153186/2022 vylúčil vedúceho stavebného úradu žalovaného z konania
a rozhodovania vo veci návrhu umiestnenia stavby žalobcu, nakoľko účastníčkou správneho konania
sa stala zamestnankyňa stavebného úradu žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný dňa 16.09.2022
rozhodnutímč.OVZ-SU154306/9322/2022/Bojprerušilkonaniedodoby,kýmnadriadenýorgánverejnej
správy neprijme opatrenie v súvislosti s vylúčením správneho orgánu z konania a zároveň požiadal

nadriadený orgán verejnej správy o súčinnosť. Nadriadený orgán verejnej správy dňa 23.09.2022
oznámil žalovanému, že z konania nie je vylúčený celý správny orgán, len jeho zamestnanec, preto
nemôže vyhovieť žiadosť žalovaného. Následným postupom žalovaného, ktorý dňa 03.10.2022 vyzval
svojich zamestnancov, aby sa vyjadrili k možnej predpojatosti v konaní o návrhu žalobcu o umiestnení
stavy, vyjadrili svoju možnú predpojatosť všetci zamestnanci žalovaného stavebného úradu, na základe
čoho primátor žalovaného prijal dňa 10.10.2022 opatrenie, ktorým vylúčil z konania a rozhodovania

všetkých ostatných zamestnancov. V tejto súvislosti, keď boli vylúčení všetci zamestnanci správneho
orgánu, žalovaný opätovne požiadal dňa 11.10.2022 nadriadený orgán verejnej správy o prijatie
opatrenia – určenie iného stavebného úradu na konanie z dôvodu vylúčenie stavebného úradu
žalovaného z konania. Nadriadený orgán verejnej správy požiadal o stanovisko Ministerstvo dopravy,
výstavy a rozvoja Slovenskej republiky, pričom svoje stanovisko ako aj stanovisko Ministerstva dopravy,

výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky nadriadený orgán verejnej správy dňa 07.11.2022
oznámil žalovanému, pričom v rámci stanovisko nad rámec už v pôvodnom stanovisku zo dňa
23.09.2022 bolo uvedené, že nie sú splnené podmienky na prenesenie príslušnosti na iný stavebný
úrad v zmysle Stavebného zákona a zároveň nie je vylúčená celý správny orgán, na koľko primátor
žalovaného, ako štatutárny orgán žalovaného, nemôže byť z konania vylúčený a práve tento ma poveriť

iného zamestnanca v rámci organizačnej štruktúry žalovaného, aby vo veci konal a rozhodol. Dňa
15.11.2022 oznámením č. OVZ-SU 173282/9322/2022/Boj žalovaný oznámil pokračovanie v konaní
a zároveň v tento deň podal podnet na prokuratúru pre nečinnosť nadriadeného orgánu verejnej správy
vo veci prijatia opatrenia na zabezpečenie konania vo veci návrhu žalobcu o umiestnenie stavby.
O podanom podnete rozhodla Krajská prokuratúra Banská Bystrica tak, že podnet odložila, nakoľko

nezistila nečinnosť nadriadeného orgánu verejnej správy. Žalovaný žiadosťou zo dňa 15.05.2023
požiadal o usmernenie Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý odpoveďou
zo dňa 09.03.2023 uviedol rovnaké závery, ako uviedol nadriadený orgán verejnej správy žalovaného
a Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Dňa 23.05.2023 podal
žalobca žalovanému sťažnosť, o ktorej žalovaný rozhodol 13.09.2023, t.j. 121 dní od jej podania.

37. Podľa uvedeného skutkového stavu správny súd dospel k záveru, že žalovaný bol nečinný v období
od 15.11.2022, teda od oznámenia v pokračovaní v konaní do 12.10.2023, teda do dňa vydania
rozhodnutia o umiestnení stavby, t.j. 331 dní. Správny súd zohľadnil, že časť konania bola predĺžená
z dôvodov na strane žalobcu – od 26.11.2021 do 07.02.2022 bolo konanie prerušené za účelom

doplnenia podkladov k návrhu, pričom sám žalobca žiadal predĺžiť lehotu na ich doplnenie, s čím bolo
spojenéajprerušeniekonania;od08.06.2022do17.08.2022bolokonanieprerušenénazákladežiadosti
žalobcu. Od 16.09.2022 do 15.11.2022 bolo konanie prerušené z dôvodu, že zamestnanci stavebného
úradu žalovaného boli z konania a rozhodovania vo veci návrhu žalobcu o umiestnení stavby vylúčení
a za týmto účelom žalovaný požiadal nadriadený orgán verejnej správy o prijatie opatrenia, na základe

ktorého by bol určený iný stavebný úrad na konanie a rozhodovanie o návrhu žalobcu na umiestnenie
stavby. Nadriadený orgán verejnej správy však uvedené opatrenie nevykonal, na koľko neboli splnené
zákonomstanovenépodmienkynaurčeniepríslušnostiinéhostavebnéhoúradu,čožalovanémuoznámil
dňa 07.11.2022.

38. Žalovaný, po tom čo mu bolo doručené stanovisko nadriadeného orgánu verejnej správy ako
aj Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, mal vo veci návrhu
žalobcu na umiestnenie stavby konať a rozhodnúť. Žalovaný však podal podnet na prokuratúru, ktorý
odôvodnil nečinnosťou nadriadeného orgánu verejnej správy. Bez ohľadu na výsledok prešetrenia
podnetu prokuratúrou, správny súd považuje uvedený postup žalovaného za neúčelný a za taký, ktorý

spôsobil bezdôvodné prieťahy v konaní. Rovnaké stanovisko správny súd zaujal vo vzťahu k žiadosti
o súčinnosť, ktorú žalovaný adresoval Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
Tento záver správny súd dôvodí aj tým, že stanovisko, ktoré Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky zaujal vo vzťahu k žalovanému, je prakticky totožné so skoršími odpoveďaminadriadeného orgánu verejnej správy zo dňa 23.09.2022 a zo dňa 07.11.2022. Správny súd preto dospel
k záveru, že žalovaný, disponujúc informáciou, ako má v konaní postupovať po tom, čo boli zamestnanci
stavebného úradu vylúčení z konania a rozhodovania o návrhu žalobcu na umiestnenie stavby, mal vo

veci sám prijať primerané opatrenie na zabezpečenie nestranného a spravodlivého rozhodovania vo
veci. Žalovaný bol teda nečinný od 15.11.2022 do 12.10.2023, t.j. 331 dní. O nečinnosti žalovaného
ďalej svedčí aj skutočnosť, že o sťažnosti žalobcu žalovaný rozhodoval od 23.05.2023 do 20.09.2023,
t.j. 121 dní, pričom zákonná lehota na vybavenie sťažnosti je 60 pracovných dní (§ 13 ods. 1 zák. č.
9/2010 Z. z. o sťažnostiach).

39. Na základe uvedeného, keď správny súd dospel k záveru, že žalovaný orgán verejnej správy bol
nečinný, mohol správny súd pristúpiť k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu na primerané finančné
zadosťučinenie. Žalobca si uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- Eur.

40. Pri rozhodovaní o nároku na primerané finančné zadosťučinenie správny súd zohľadňuje okolnosti

prípadu,najmäcelkovúdĺžkukonania,zložitosťkonania,správaniežalobcu,ktorýmprispelkprieťahomv
konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní, na postup žalovaného
počas konania a na význam predmetu konania pre žalobcu. Celková dĺžka konania bola 726 dní,
pričom správny súd konštatoval, že žalovaný bol nečinný od 15.11.2022 do 12.10.2023, t.j. 331 dní.
Z administratívneho spisu ani z vyjadrení k žalobe nemal súd za preukázané, že by konanie o návrhu

žalobcu o umiestnenie stavby bolo z povahy veci zložité. V administratívnom konaní boli vznesené
námietkydesiatimiosobami,čosprávnysúdnepovažovalzatakýrozsahnámietok,ktorýbyodôvodňoval
zložitosť konania. Zo správania žalobcu súd nedospel k záveru, že by svojím správaním prispel
kprieťahomvkonaní.Naopak,žalobcavždyvykonalvšetkyúkonypreduplynutímžalovanýmstanovenej
lehoty (prípadne predĺženej lehoty), v ktorej bolo konanie prerušené. Sám žalobca sa domáhal

odstránenie prieťahov konaní, resp. nečinnosti, keď žiadosťou zo dňa 20.10.2022 žiadal žalovaného aby
konal vo veci a zároveň dňa 23.05.2023 podal žalovanému sťažnosť z dôvodu nečinnosti žalovaného
a žiadal ho, aby vo veci konal a rozhodol. Až následne žalobca podal žalobu proti nečinnosti žalovaného.
Žalobca tak využil dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní. Práve postup žalovaného,
ktorý dňa 15.11.2022 rozhodol o pokračovaní v konaní, správny súd vyhodnotil ako nečinnosť orgánu

verejnej správy, keď žalovaný aj napriek jasným stanoviskám nadriadeného orgánu verejnej správy
vo veci nekonal a rozhodol o návrhu žalobcu o umiestnení stavby až po sťažnosti žalobcu, ako aj
po podaní žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy žalobcom. Rozhodnutie o umiestnení stavby
malo pre žalobcu význam z dôvodu jeho úmyslu realizovať stavbu bytového domu, teda v súvislosti
s podnikateľskými zámermi žalobcu. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca

má nárok na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu prieťahov konaní na strane žalovaného.
Správny súd však za spravodlivú nepovažoval žalobcom uplatnenú sumu primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 5.000,- Eur. Zmyslom inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia je
zabezpečenie istej satisfakcie pre účastníka administratívneho konania, ktorého práva boli dotknuté
prieťahmi, resp. nečinnosťou orgánu verejnej správy. Žalobca sám bližšie nezdôvodnil, na základe

čoho si uplatňuje nárok primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 5.000,- Eur. Správny súd
za spravodlivé považoval, vzhľadom na priebeh administratívneho konania, ďalej vzhľadom na to, že
žalovaný orgán verejnej správy odstránil svoju nečinnosť, pričom správny súd v odôvodnení tohto
uznesenia konštatoval, že žalovaný spôsobil prieťahy v administratívnom konaní svojou nečinnosťou,
ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania, priznať

žalobcovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur. Správny súd záverom
dodáva, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá charakter nároku na náhradu škody
či inej majetkovej ujmy.

41. K námietke žalovaného, podľa ktorej žalovaný nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný, správny

súd uvádza, že túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Je nepochybné, že v zmysle Stavebného
zákona je konanie o umiestnení stavby územným konaním, pričom príslušným orgánom je stavebný
úrad. Podľa Stavebného zákona je stavebným úradom obec. Správny súd na základe uvedeného
konštatuje, že žalovaný, ako stavebný úrad, je pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní pred
správnym súdom o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy o návrhu žalobcu o umiestnení stavby.

42. Keďže žalobca zobral žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy späť po tom, čo žalovaný po
podaní správnej žaloby vydal rozhodnutie v administratívnom konaní, súd vzhliadol dôvod pre aplikáciu
§ 171 ods. 1 SSP, keď žalovaný vydaním rozhodnutia v administratívnom konaní procesne zavinilzastavenie konania. Keďže konanie o žalobe proti nečinnosti bolo zastavené z dôvodu spätvzatia
žalobcu pre správanie žalovaného, právo na náhradu trov konania súd priznal žalobcovi. Správny súd
teda nepostupoval podľa § 170 písm. b) SSP .

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 1 SSP).

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contrario).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.

2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.