Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123011104
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123011104.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

20.03.2024 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., toho času ÚVV a ÚVTOS Prešov

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 7.2.2023 v čase o 23.22 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 206, EVČ:848CC
v obci Ostrovany po ulici Mlynskej, kde bol hliadkou Obvodného oddelenia PZ Sabinov zastavený
a kontrolovaný, nakoľko nebol pripútaný bezpečnostným pásom, kde po zastavení bol vodič vyzvaný
ku kontrole spočívajúcej v predložení dokladov potrebných na vedenie motorového vozidla, ktoré
nepredložil, pričom následnou lustráciou bolo zistené, že vozidlo viedol napriek tomu, že rozsudkom
Okresného súdu Prešov, č.k. 4T/55/2022-78 zo dňa 13.1.2023, právoplatným dňa 13.1.2023, mu bol
uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel vo výmere 36 mesiacov

t e d a

marilvýkonrozhodnutiasúdutým,ževykonávalčinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúduozákaze
činnosti,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 43 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného
zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 /trinásť/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel na dobu 4 (troch) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa§42ods.2Trestnéhozákonasúdzároveňrušívýrokotresteztrestnéhorozkazu Okresnéhosúdu
Prešov sp. zn. 0T 46/2023 zo dňa 13.03.2023, právoplatný dňa 13.03.2023, ktorým bol obžalovanémuuložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia ako aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel v trvaní 36 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala na Okresný súd Prešov dňa 29.06.2023 obžalobu pod
sp. zn. 3Pv 203/23/7707 – 8 na obžalovaného A. B. pre skutok tak, ako je tento uvedený v skutkovej
vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátorka v podanej obžalobe právne kvalifikovala ako
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.03.2024 bol obžalovaný
A. B. na tomto hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže
urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný
vyhláseniepodľa§257ods.1písm.b/Trestnéhoporiadku,ato,žejevinnýzospáchaniaskutku,ktorýsa

mu v obžalobe prokurátorky kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/,
d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle §
257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného
o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného A. B. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez
narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej

obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených
v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaného v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o
vine obžalovaného. Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd rozhodol, že sa na hlavnom
pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a na hlavnom pojednávaní súd v rámci
dokazovania prečítal obsah listinných dôkazov.

Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho viny, uznal
obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku tak, ako je
tento skutok uvedený v obžalobe prokurátorky, pričom obžalovaný v skutkovej vete opísaným konaním
marilvýkonrozhodnutiasúdutým,ževykonávalčinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúduozákaze

činnosti, čím naplnil skutkovú podstatu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d) Trestného zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom úmysle,
pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone a opísanom v skutkovej vete

výrokovej časti tohto rozsudku porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je dodržiavanie
rozhodnutí súdu alebo iného orgánu /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.

Z evidenčnej karty vodiča – obžalovaného A. B. vyplýva, že tento spáchal tri priestupky, za ktoré bol
postihnutý blokovými pokutami (dňa 22.02.2011, 29.08.2012 a 28.02.2020) a tri ostatné priestupky (dňa

09.08.2012, 29.06.2018 a 20.10.2021). Okrem toho mu bol sedem krát uložený zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá, z toho v štyroch prípadoch v správnom konaní príslušným ODI a v troch prípadoch
v súvislosti s trestnom zákazu činnosti uloženým v súdnom konaní. Obžalovaný má v tento evidenčnej
karte zaznamenané aj tri trestné činy, ktoré spáchal ako vodič motorového vozidla a za ktoré bol
odsúdený v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 0T 46/2023, 4T 55/2022 a 6T 54/2022.

Obžalovaný k tomuto dôkazu uviedol, že ani jeden z prečinov nebol spáchaný pod vplyvom alkoholu
alebo omamných látok. Vždy keď ho zastavili, viedol motorové vozidlo, lebo chcel niekomu pomôcť.
Nikdy to nebolo za rýchlosť alebo za porušenie dopravných predpisov.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný má

evidovaných päť priestupkov výlučne proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a to zo dňa 05.05.2018, 28.02.2020, 06.03.2020, 20.05.2021 a
11.09.2021, ktoré nie sú evidované v evidenčnej karte vodiča a ktoré spočívali v jazde bez vodičského
oprávnenia, nerešpektovania dopravnej značky a nevenovaniu sa vedeniu motorového vozidla.Z hodnotenia obžalovaného vypracovaného ÚVV a ÚVTOS Prešov dňa 05.06.2023 v súvislosti
s predchádzajúcim výkonom trestu vyplýva, že obžalovaný sa počas výkonu trestu správal v súlade
s ústavným poriadkom, svoje povinnosti plnil a rešpektoval autority. Z tejto charakteristiky vyplýva, že

v jeho správaní neboli zaznamenané žiadne negatívne prejavy.

Zo správ o povesti vypracovaných Mestským úradom v Prešove a a obcou Ostrovany vyplýva, že
správanie obžalovaného A. B. nebolo prerokúvané komisiami a nemá evidované spáchanie žiadnych
priestupkov.

Súd v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní prečítal aj list, ktorý prostredníctvom obhajcu
obžalovaného súdu zaslala družka obžalovaného a v ktorom pozitívne opísala osobu obžalovaného ako
aj finančné a zdravotné problémy, ktoré musí riešiť a pri ktorých by bol obžalovaný nápomocný. Preto
žiadala, aby súd toto zohľadnil pri ukladaní trestu.

Z dopisu Registra trestov SR generovaného elektronicky ku dňu 13.03.2024 a týkajúceho sa
obžalovaného vyplýva, že obžalovaný má v súčasnej dobe evidované tri záznamy o odsúdeniach, všetky
tunajším súdom a to v konaniach pod sp. zn. 6T 54/2022, 4T 55/2022 a 0T 46/2023.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal obsah rozsudku vydaného v konaní pod sp. zn. 6T/54/2022 zo

dňa 05.10.2022 (záznam č. 1 odpisu registra trestov), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.10.2022
a ktorým súd schválil dohodu o vine a treste a uznal obvineného A. B. za vinného zo spáchania prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a uložil mu trest
povinnej práce vo výmere 200 hodín a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel
v trvaní 18 mesiacov.

Z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T 55/2022 zo dňa 13.01.2023, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13.01.2023 (záznam č. 2 odpisu registra trestov) vyplynulo, že súd schválil dohodu
o vine a treste a uznal obvineného A. B. za vinného zo spáchania troch skutkov, ktoré právne kvalifikoval
ako pokračujúci prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného

zákona a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel vo výmere 36 mesiacov a súčasne zrušil výrok o treste z vyššie uvedeného rozsudku v konaní
vedenom pod sp. zn. 6T 54/2022, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilisvojpodklad.Súdnáslednevyslovil,žeobžalovaný

sa v skúšobnej dobe neosvedčil a nariadil výkon trestu odňatia slobody, ktorý obžalovaný v súčasnej
dobe vykonáva.

Súd pripojil a na hlavnom pojednávaní oboznámil podstatný obsah spisu vedeného na tunajšom súde
pod sp. zn. 0T 46/2023 (záznam č. 3 odpisu registra trestov), z ktorého vyplýva, že prokurátor podal na

obžalovaného A. B. obžalobu pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Okresný súd Prešov vydal dňa 13.03.2023
trestný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2023 a ktorým uznal obžalovaného za vinného
zo spáchania skutku totožného ako v podanej obžalobe a pri zachovaní právnej kvalifikácie skutku
z podanej obžaloby mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, pričom na výkon tohto

trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súd tiež
obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 36 mesiacov.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova

k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona

prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaný sa v priebehu vyšetrovania
ako aj na hlavnom pojednávaní ku skutku priznal a svoj skutok aj úprimne oľutoval /§ 36 písm. l)
Trestnéhozákona/.Nastrannedruhejsúduobžalovanéhozistilajdvepriťažujúceokolnosti.Prvouznich

je okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov /§ 37 písm. h) Trestného zákona/, pričom súd pri
posudzovaní tejto priťažujúcej okolnosti vychádzal zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti k trestnej činnosti,
za ktorú bol obžalovaný odsúdený v konaní pod sp. zn. 0T 46/2023. Druhou priťažujúcou okolnosťou
je skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti za trestný čin odsúdený, pričom súd zohľadnil jeho
predchádzajúce odsúdenia za rovnaký trestný čin ako v prejednávanej trestnej veci, za ktorý bol uznaný

vinným v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 6T 54/2022 a 4T 55/2022, pričom vo vzťahu
k týmto odsúdeniam sa neuplatňuje zahladenie odsúdenia. Pri prevažujúcom pomere priťažujúcich
okolností k poľahčujúcim okolnostiam 2:1, súd v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona spôsobom
uvedeným v § 38 ods. 8 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu Trestným zákonom stanovenej trestnej
sadzby trestu odňatia slobody stanovenej v § 348 ods. 1 Trestného zákona (až na dva roky) o jednu
tretinu a pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody od osem

mesiacov až do dvoch rokov. Pretože súd v prejednávanej trestnej veci odsudzuje obžalovaného za
trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol tunajším súdom, ako súdom prvého stupňa doručený trestný
rozkaz majúci účinky vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku /§ 353 ods. 8 Trestného poriadku/ v konaní
vedenom pod sp. zn. 0T 46/2023, súd za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 42 ods.
1 Trestného zákona uložil obžalovanému súhrnný trest podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu

uvedených v ustanovení § 41 ods. 1 Trestného zákona, teda ukladal trest podľa toho zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Nakoľko obžalovaný bol
v prejednávanej trestnej veci ako aj vo veci vedenej pod sp. zn. 0T 46/2023 uznaný za vinného z prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, súd aj podľa tohto
ustanovenia Trestného zákona ukladal trest.

Na jednej strane súd pri ukladaní trestu zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný sa ku skutku priznal a tento
skutok aj úprimne oľutoval, pričom tak urobil aj v prípravnom konaní. V prospech obžalovaného súd
hodnotil aj okolnosť, za ktorej bol trestný čin spáchaný a ktorú potvrdila aj svedkyňa D. E. a tou bola
pomoc obžalovaného s otočením vozidla na ceste tejto svedkyni, ktorá nebola v tom čase skúsenou

vodičkou. Na strane druhej súd v neprospech obžalovaného musel nepochybne hodnotiť aj skutočnosť,
že obžalovaný už bol pred spáchaním prejednávaného trestného činu už dvakrát za tento trestný čin
právoplatne odsúdený a teda sa v jeho prípade jedná o špeciálnu recidívu. Objektom tohto trestného
činu je záujem štátu na dodržiavaní rozhodnutí súdov alebo iných štátnych orgánov, v tomto prípade
spočívajúcich v zákaze činnosti vo vedení motorového vozidla. Obžalovaný tieto zákazy ale aj pravidlá

cestnejpremávkydlhodoboignoruje,očomsvedčímnožstvopriestupkov,ktoré,akouviedolobžalovaný,
nie sú síce závažného charakteru, ale svedčia z pohľadu súdu o tom, že obžalovaný má ambivalentný
vzťah k dodržiavaniu noriem štátu a tieto neváha porušovať, ak sa mu to hodí. Súd odmieta premisu
uvedenú obhajcom o neprimeranej represii, pretože prvé dve odsúdenia a v rámci nich uložené tresty
predstavovali dohodnuté tresty v rámci dohody o vine a treste, ktoré mali v prvom prípade len podobu

alternatívneho trestu (trest povinnej práce) a v druhom prípade podobu podmienečne odloženého
trestu odňatia slobody. Obžalovaný mal teda dosť príležitostí, aby preukázal to, čo tvrdil aj na hlavnom
pojednávaní v prejednávanej veci, že sa napravil a že si uvedomuje závažnosť svojich konaní. Na druhej
strane ich bagatelizuje, čoho výsledkom bolo podľa presvedčenia súdu aj v poradí tretie odsúdenie
v konaní vedenom pod sp. zn. 0T 46/2023 a napokon aj skutok v prejednávanej trestnej veci. Súd

zdôrazňuje, že všetky trestné činy spáchané obžalovaným sú rovnaké a z hľadiska subjektívnej stránky
boli spáchané úmyselne, teda obžalovaný cielene porušoval zákazy činnosti viesť motorové vozidlá (v
konaní4T55/2022boluznanývinnýmzatriskutkymajúcepovahupokračovaciehotrestnéhočinu)arobil
tak aj napriek tomu, že vedel o svojej rodinnej situácii, ktorú v liste opísala jeho družka. Význam tohto
trestného činu spočíva v dodržiavaní zákonov a rozhodnutí súdov a ich orgánov, ktoré sú podstatné

pre fungovanie spoločnosti ako celku. Preto súd nemôže ignorovať obžalovaným neustále porušovania
týchto noriem majúce povahu trestného činu, najmä ak je nutné viať do úvahy aj časové súvislosti
jednotlivých odsúdení, kedy za rok a pol od prvého odsúdenia je toto jeho štvrté odsúdenie za rovnaký
trestný čin. Preto súd aj napriek priznaniu obžalovaného a úprimnej ľútosti ako aj okolnostiam, za
ktorých bol trestný čin spáchaný, na ktoré súd vyššie poukázal, ukladal trest bližšie k polovici zvýšenej

trestnej sadzby, aj keď stále pod touto polovicou. Preto má súd za to, že trest v trvaní 13 mesiacov
v jeho nepodmienečnej forme je trestom primeraným, zohľadňujúcim tak osobu obžalovaného, jeho
postoj k trestnej činnosti, okolnosti spáchaného trestného činu, poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti
a najmä trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného. Predstavuje spravodlivú a zákonnú odpoveďštátu reprezentovaného súdom na konanie obžalovaného a z hľadiska generálnej prevencie bude mať
odstrašujúci vplyv aj na ostatných páchateľov, ktorí by sa rozhodli podobným spôsobom ako obžalovaný
ignorovať rozhodnutia súdov alebo iných štátnych orgánov.

Nakoľko obžalovaný pred spáchaním prejednávaného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia
slobody, súd za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu od ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

Okrem toho súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel
na dobu 4 rokov a 6 mesiacov, ktorej dĺžka zodpovedá predchádzajúcim priestupkom na úseku cestnej
premávky ako aj odsúdeniam majúcim vzťah k vedeniu motorového vozidla. Tento trest, rovnako ako
súdom uložený trest odňatia slobody má byť výstrahou pre obžalovaného do budúcna. Súd tento trest
okrem výhodnosti jeho uloženia vo vzťahu k charakteru trestnej činnosti ukladal aj z dôvodu, že tento

druh trestu bol uložený aj v konaní vedenom pod sp. zn. 0T 46/2023, ktorý bol v rámci súhrnného trestu
zrušený a preto ho súd v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona obligatórne znovu uložil.

Na základe týchto dôkazov a po ich vyhodnotení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.