Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/263/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201605
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201605.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej v právnej veci
žalobcu: SYQUEST, spol. s r.o., so sídlom Skýcovská 5, Bratislava, IČO: 35 774 118, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalska 31, Bratislava, IČO:36 868 221,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102138681/2019 zo dňa 11.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie
januáražaugust2017.Daňovákontrolabolaužalobcuzačatápodľa§46ods.3zákonač.563/2009Z.z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“)

dňa 26.02.2018, o čom bola spísaná Zápisnica o začatí daňovej kontroly č. 100448117/2018/9104405/
Sip z 26.02.2018. V zdaňovacom období február 2017 si žalobca odpočítal daň z pridanej hodnoty
z faktúr č. 1702035, 1702046, 1702051 a 1702055 od spoločnosti ANNIMEX, s.r.o., Odeská 17,
Bratislava, IČO: 35 779 420 za dodanie motorovej nafty.

2. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 100356751/2019/9104405/Sip zo
dňa 04.02.2019 (ďalej aj „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v

protokole č. 100357387/2019/9104405/Sip z 04.02.2019 žalobcovi doručený dňa 13.02.2019.

3. Správca dane rozhodnutím č. 100691607/2019 zo dňa 19.03.2019 (ďalej aj len ,,prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 20 733,35 eur na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2017. Svoje rozhodnutie odôvodnil správca dane
tým, že obchody s tovarom (pohonné hmoty – motorová nafta), deklarované vo faktúrach č. 1702035,
1702046, 1702051 a 1702055 od dodávateľa ANNIMEX, s.r.o., neboli reálne uskutočnené v tuzemsku

(Slovenská republika), a teda išlo o obchody, pri ktorých nevznikla v tuzemsku dodávateľovi daňová
povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „zákon č.
222/2004 Z.z.“ alebo ,,zákon o DPH“), a teda nevzniklo ani právo žalobcu na odpočítanie dane podľa
§ 49 ods. 1 zákona o DPH.4. Správca dane založil svoje závery na zisteniach vyplývajúcich z daňovej kontroly, ktoré spočívali v
tom, že dodávateľ žalobcu (ANNIMEX, s.r.o.) v rozhodnom zdaňovacom období nedodal tovar žalobcovi

v tuzemsku (Slovenská republika), tzn. neuskutočnil zdaniteľné obchody v súlade s ustanovením § 8
ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ktoré boli predmetom dane v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm.
a) zákona o DPH, čím dodávateľovi žalobcu nevznikla v tuzemsku ani daňová povinnosť v zmysle
ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH, a teda ani žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane
v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH. Zdôraznil, že bolo povinnosťou žalobcu vedieť

preukázať uskutočnenie obchodov v tuzemsku, ktoré sú deklarované v predmetných faktúrach, čo
do priebehu a obsahu, keďže dôkazné bremeno je v tomto prípade na žalobcovi. Žalobca podľa
správcu dane toto dôkazné bremeno neuniesol, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo
preukázať prijatie zdaniteľných obchodov v tuzemsku (Slovenská republika) od dodávateľa ANNIMEX,
pričom správca dane mal taktiež pochybnosti aj o reálnosti kontrolovaných obchodov (preprava),
ktoré žalobca uskutočnil v postavení dodávateľa pre ANNIMEX ako odberateľa. Ďalej uviedol, že

overenieoprávnenostiodpočítaniadanepočasvýkonudaňovejkontrolyznamenaloobjasnenievšetkých
okolností, ktoré umožnili správcovi dane prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie
práva na odpočítanie dane (nákup tovaru) a uplatnenie dane (predaj služieb) u žalobcu. Žalobca podľa
správcu dane však nepreukázal, že mu spoločnosť ANNIMEX skutočne dodala zdaniteľné obchody
(tovar - motorová nafta) v tuzemsku v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a že

dodal služby (zdaniteľné obchody - preprava tovaru - motorová nafta) ANNIMEX v súlade s ustanovením
§ 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH.

5. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím č. 102138681/2019 zo dňa 11.09.2019 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku

prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.
Žaloba

6. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj
prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e),
f) a g) zákona č.162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)

a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

7.Zrozsiahlehoobsahužalobymožnoidentifikovaťnámietky,prostredníctvomktorýchžalobcanamietal,
že napadnuté rozhodnutie správcu dane neobsahuje použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa
rozhodovalo a ani výrok, z ktorého by jednoznačne vyplynulo, z akého dôvodu nebolo žalobcovi priznané

právo na odpočítanie dane. Podľa žalobcu nebola zo strany správcu dane v rámci odôvodnenia uvedená
žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by nárok na odpočítanie dane žalobcom z predmetných faktúr
akokoľvek zákonne spochybňovala, a ktorá by preukázateľne spochybnila dodanie služieb žalobcovi
v súlade so zákonom o DPH.

8. Ďalej žalobca namietal postup správcu dane pri začatí daňovej kontroly, že protokol neobsahuje
obligatórne náležitosti podľa Daňového poriadku a tiež viaceré procesné pochybenia správcu dane,
najmä porušenie § 3 ods. 2 a 3, § 24 ods. 2 a 4 a § 45 ods. 1 písm. c) a f) Daňového poriadku.
Správca dane podľa žalobcu odignoroval a vôbec sa nezaoberal rozsiahlymi dôkazmi, ktoré žalobca ku
každej obchodnej transakcii predložil a použil iba dôkazy, ktoré sú v neprospech žalobcu, a to aj napriek

skutočnosti, že počas výkonu daňovej kontroly vyšli najavo iné skutočnosti. Správca dane ako dôkaz
použil iba formálne znenie Kúpnej zmluvy zo dňa 20.04.2012, pričom neprihliadal na Zmluvu o preprave
PHM zo dňa 02.05.2015 a ani Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 20.04.2012, ktorým bola Kúpna
zmluva zo dňa 20.04.2012 zrušená. Z postupu správcu dane vyplýva účelovosť a prevládajú subjektívne
hodnotenia správcu dane bez relevantného preukázania svojich tvrdení. Žalobca mal za to, že predložil

dostatok dôkazov, ktoré by zakladali hmotnoprávny nárok na odpočítanie dane, t. j. preukázal, že tieto
zdaniteľné obchody reálne uskutočnené platiteľom dane s miestom dodania v tuzemsku za protihodnotu.
Žalobca nesúhlasí so závermi správcu dane a namieta, že ide iba o formálne zistenia, ktoré správca
dane zakladá na neplatnej Kúpnej zmluve zo dňa 20.04.2012.9. Žalobca poukázal na to, že prepravu tovaru reálne fakturoval spoločnosti ANNIMEX, s.r.o., preprava
bola teda vykonaná v mene a následne fakturovaná na účet inej osoby. Žalobca má za to, že pohyblivá

dodávka nastala pred tým, ako žalobca v postavení kupujúceho nadobudol právo nakladať s tovarom
ako vlastník. Tým je nepopierateľné, že dodanie tovaru minimálne od spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. bolo
predmetom dane v súlade s § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Tovar bol žalobcovi riadne dodaný,
čo potvrdzujú dodacie listy. Tovar dodal dodávateľ, ktorý bol v postavení platiteľa dane. Tovar bol
dodaný v tuzemsku za odplatu, dodávateľom riadne vyfakturovaný a na to boli faktúry žalobcom riadne

zaevidované v účtovníctve a zaplatené v plnej sume. Spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. tak vznikla daňová
povinnosť z predmetnej dodávky. Žalobca v tejto súvislosti zdôrazňoval, že nadobudol právo nakladať
s tovarom ako vlastník na území Slovenskej republiky.

10. Žalobca tiež namietal nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k záverom, že žalobca
nepredložil ani nedoručil žiadne relevantné, vierohodné a jednoznačné dôkazy preukazujúce, že

tovar mu bol dodávateľom skutočne dodaný v tuzemsku. Z dôvodu, že sa žalovaný nevysporiadal
s námietkami a dôkazmi, ktoré preukazovali zdaniteľné plnenie, považuje žalobca napadnuté
rozhodnutia za arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalobca namietal aj nezákonnosť daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania, a to z dôvodu, že protokol a naň nadväzujúce rozhodnutia sú nezákonnými
dôkazmi. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej

únie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobné body sú podobné ako odvolacie námietky
žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane. Trval na záveroch uvedených v napadnutom
rozhodnutí s tým, že sa v ňom so všetkými námietkami žalobcu riadne vysporiadal.

12. Podľa názoru žalovaného bolo šetrením správcu dane v rámci daňovej kontroly preukázané, že

žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 až § 51 zákona o DPH z faktúr od
spoločnosti ANNIMEX, s.r.o., pretože žalobca ako kupujúci nenadobudol právo nakladať s tovarom
ako vlastník v tuzemsku (Slovenská republika) a spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. ako predávajúcemu
nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný zdôraznil, že správca dane
nespochybnil existenciu tovaru, ale preverovaním oprávnenosti vzniku nároku žalobcu na odpočítanie

dane z faktúr od spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. sa zistilo, že nárok na odpočet dane žalobcovi nevznikol
a spoločnosť ANNIMEX, s.r.o. nebola oprávnená fakturovať dodanie tovaru žalobcovi s daňou z pridanej
hodnoty, nakoľko miesto dodania tovaru nebolo na Slovensku. K dodaniu tovaru žalobcovi došlo
v Rakúsku v sklade OMV v Lobau, kde si ho žalobca prevzal (natankoval do svojej cisterny) a odtiaľ ho
previezol na Slovensko. Tovar prepravoval žalobca vlastnou cisternou, pretože spoločnosť ANNIMEX,

s.r.o.nemalavlastnéprepravnéprostriedkyaknaplneniucisternydochádzalovskladevLobaunaúzemí
Rakúska. Žalovaný poukázal na to, že aj z Kúpnej zmluvy zo dňa 20.04.2012 jednoznačne vyplýva,
že miestom dodania tovaru bol sklad pohonných hmôt v Lobau v Rakúsku. Tovar sa po naplnení do
cisternystalmajetkomžalobcu,ktorýtakzodpovedalzaprepravuaprípadnéškody.Tovarsitedažalobca
objednal u dodávateľa ANNIMEX, s.r.o., nakladal a prepravoval ho sám sebe, disponoval odberovými

identifikačnými kódmi od jeho priameho dodávateľa, a teda vedel, že vlastníctvo k tovaru nadobudol
skôr, ako sa začala jeho fyzická preprava.

13. Pokiaľ žalobca poukázal na zrušenie Kúpnej zmluvy zo dňa 20.04.2012 a platnosť Zmluvy o preprave
pohonných hmôt zo dňa 02.05.2015, k tomuto žalovaný uviedol, že zmluvné strany sa dohodli na

okamžitom zrušení platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 20.04.2012, o čom bol spísaný Dodatok č. 1 zo dňa
02.06.2012. Dodatok spolu s faktúrou č. 4170118 o preprave tovaru zo skladu Lobau do Bratislavy za
február 2017 a 4 ks prepravných dokladov (CMR) mali preukazovať prepravu tovaru a nadobudnutie
vlastníckehoprávaktovaružalobcomažnaúzemíSlovenskejrepubliky.Tentodokumentvšakpovažovalžalovaný za účelový aj vzhľadom na to, že správca dane viackrát vyzýval žalobcu, aby predložil dôkazy
o preprave tovaru, ale žalobca v priebehu daňovej kontroly ani po výzvach žiaden Dodatok č. 1 ku
Kúpnej zmluve zo dňa 20.04.2012 a ani medzinárodné nákladné listy (CMR) správcovi dane nepredložil.

Žalovaný konštatoval, že ak by predmetný dodatok existoval, musela by mať o ňom vedomosť aj
konateľka spoločnosti ANNIMEX, s.r.o., ale ani ona žiaden Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa
20.04.2012 na ústnom pojednávaní nespomenula a ani ho na základe výziev na predloženie dôkazov
nepredložila. Žalovaný tiež poukázal na to, že ani CMR, predložené žalobcom, nie je možné akceptovať
ako vierohodné doklady, preukazujúce, že žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom od spoločnosti

ANNIMEX, s.r.o. ako vlastník v tuzemsku. Predmetné CMR doklady neobsahujú dátumy prevzatia
tovaru, údaj, kto tovar prevzal a ani podpis a pečiatku odosielateľa, pričom ako odosielateľ je uvedená
spoločnosť RAFF LAGER LOBAU, ktorá nemohla byť odosielateľom tovaru, pretože žalobca ako
kupujúci odobral tovar do vlastnej autocisterny na území Rakúska, teda nie v tuzemsku. Ako príjemca
v CMR dokladoch je nesprávne uvedená spoločnosť ANNIMEX, s.r.o., pretože žalobca nenadobudol
právo nakladať s tovarom od tejto spoločnosti ako vlastník v tuzemsku, ale si ho prepravil sám vo vlastnej

réžii, vlastnou autocisternou, t. j. mal právo nakladať s ním ako vlastník už na území Rakúska.

14. Žalovaný považoval aj ostatné námietky žalobcu za nedôvodné, z ktorého dôvodu navrhol žalobu
podľa § 190 SSP zamietnuť.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

15. Žalobca v replike zo dňa 09.03.2020 uviedol, že záver správcu dane resp. žalovaného o mieste
nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je v rozpore s § 17 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca nebol
priamym odberateľom OMV, pričom predmetná dodávka bola oslobodená od dane z pridanej hodnoty
so vznikom daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru na území Slovenskej republiky. Správca dane
však nezisťoval, v ktorom kroku reťazových dodávok nastalo nadobudnutie tovaru z Rakúska na územie

Slovenskej republiky. Ak by sa správca dane touto otázkou zaoberal, nemohol by dospieť k záveru,
že žalobca tovar nadobudol na území Rakúska a následne tento tovar doviezol na územie Slovenskej
republiky. Žalobcovi by v takom prípade pri dovoze tovaru z iného členského štátu vznikla daňová
povinnosť na DPH, čo však v rámci daňovej kontroly zistené nebolo. Správca dane nezisťoval ani
podmienky dodania tovaru u pôvodcu tovaru (OMV).

V.
Relevantná právna úprava

16. Podľa § 8 ods.1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v znení účinnom
do 30.09.2019, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento
zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci,
ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú

na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet
ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou
centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek
a mincí.

17. 22. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. miestom dodania tovaru, ak je dodanie
tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa
odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou
podľa písmena b), odseku 2 a § 14.

18. 23. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavbyna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

VI.
Konanie na Správnom súde v Bratislave

19. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z.
z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na
ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec

v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom
v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/263/2021.

VII.
Verejné vyhlásenie rozsudku

20. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania,
ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe bez
nariadenia pojednávania dňa 19. novembra 2024, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v
spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali v žiadnom

zo svojich podaní. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v súlade s lehotou uvedenou v §
137 ods. 4 SSP oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle
Ministerstva spravodlivosti SR.

VIII.
Právne posúdenie

21. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť

napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ktorými
bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2017. Konajúci
senát 1S zistil, že správny súd už rozhodoval vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu
konania (nepriznanie odpočtu DPH), ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, pričom
išlo o veci vedené pod sp. zn. BA-2S/229/2019 a sp. zn. BA-6S/253/2019. Senát 1S poukazuje

na to, že v predmetných veciach sú dané takmer totožné skutkové okolnosti, ako aj argumentácia
daňových orgánov a žalobcu. Rozdielnym je v zásade len zdaňovacie obdobie, kedy v prípade sp.
zn. BA-2S/229/2019 išlo o júl 2017 a v prípade sp. zn. BA-6S/253/2019 o marec 2017. S ohľadom
na uvedené, senát 1S v zmysle § 140 SSP poukazuje na odôvodnenia rozsudkov správneho súdu vo
veciach sp. zn. BA-2S/229/2019 a sp. zn. BA-6S/253/2019, s ktorými sa stotožňuje. V tejto súvislosti

nižšie opakuje závery k žalobným námietkam uvedené v rozsudku správneho súdu vo veci sp.zn.
BA-6S/253/2019:

,,32. Pri posudzovaní námietok žalobcu vychádzal správny súd z obsahu napadnutého rozhodnutia
žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ako aj z administratívneho spisu, ktorý mu bol

predložený,azameralsanaskúmanietoho,čivykonanédôkazy,zktorýchdaňovéorgányvychádzali,sú
natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť záver, ku ktorému daňové orgány dospeli a zároveň
či daňové orgány vykonané dôkazy správne vyhodnotili, a to jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti,
a či prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Po preskúmaní predmetnej veci správnysúd dospel k záveru, že správca dane a žalovaný dostatočne zistili skutkový stav, na základe ktorého
dospeli k správnemu právnemu záveru.

33. Správca dane u žalobcu zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane a dodržiavanie ustanovení zákona o DPH. Podstatou v prejednávanom prípade bolo posúdenie
určenia miesta dodania tovaru. Z vykonaného dokazovania bolo podľa názoru správneho súdu
jednoznačne preukázané, že miesto dodania tovaru nebolo v tuzemsku, ale v Rakúsku. Správny
súd poukazuje na Kúpnu zmluvu zo dňa 20.04.2012 uzatvorenú medzi žalobcom ako kupujúcim

a spoločnosťou ANNIMEX, s.r.o. ako predávajúcim, podľa ktorej žalobca nakupoval od spoločnosti
ANNIMEX, s.r.o. pohonné hmoty (motorová nafta). V bode 2. kúpnej zmluvy je ustanovená podmienka
medzi predávajúcim (spoločnosť ANNIMEX, s.r.o.) a kupujúcim (žalobca), že miestom plnenia je sklad
OMV Lobau (Rakúsko) a tovar sa po naplnení do autocisterny kupujúceho (žalobcu), stáva jeho
majetkom,atakzodpovedázaprepravuaprípadnéškody.Tovarprepravovalžalobcavlastnoucisternou,
pretože spoločnosť ANNIMEX, s.r.o. nemala vlastné prepravné prostriedky a k naplneniu cisterny

dochádzalo v sklade v Lobau na území Rakúska. Z predmetnej kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že
miestom dodania tovaru bol sklad pohonných hmôt v Lobau (Rakúsko). K Zmluve o preprave PHM zo
dňa 02.05.2015 správny súd uvádza, že žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa neodvolávajú na podmienky
Kúpnej zmluvy zo dňa 20.04.2012 a ani ich nemenia. Žalobca a ani spoločnosť ANNIMEX, s.r.o. počas
daňovej kontroly nepredložili žiadne relevantné dôkazy, že Kúpna zmluva zo dňa 20.04.2012 bola

nahradená inou zmluvou alebo že Zmluva o preprave PHM zo dňa 02.05.2015 nahrádza podmienky
ustanovené v Kúpnej zmluve zo dňa 20.04.2012, týkajúce sa miesta dodania tovaru a nadobudnutia
vlastníckeho práva k tovaru.

34. Správny súd poukazuje na § 19 ods. 1 zákona o DPH, na základe ktorého daňová povinnosť vzniká

dňom dodania tovaru, ktorým je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník,
pričom predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je dodanie tovaru za protihodnotu
v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Na základe
uvedeného a z vykonaného dokazovania má správny súd za to, že žalobca ako kupujúci nenadobudol
právo nakladať s tovarom ako vlastník v tuzemsku, resp. že spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. nevznikla

daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, pretože neuskutočnila v tuzemsku zdaniteľné
obchody v súlade s § 8 ods. 1 zákona o DPH, ktoré boli predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1 písm.
a) zákona o DPH. To znamená, že žalobcovi nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z predmetných
faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Faktúry, ktoré prijal žalobca od spoločnosti ANNIMEX, s.r.o., by
boli dokladmi pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH

v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH iba vtedy, ak by osvedčovali uskutočnené zdaniteľné
obchody, ktoré preukazujú skutočné dodanie tovaru, ktoré bolo predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1
písm. a) zákona o DPH. V prípade, že si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane z predmetných
faktúr od dodávateľa ANNIMEX, s.r.o., bolo jeho povinnosťou preukázať, že miesto dodania tovaru
bolo v tuzemsku. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na strane žalobcu. Žalobca si však túto svoju

povinnosť nesplnil.

35. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu
správcudanepredložilDodatokč.1zodňa02.06.2012kuKúpnejzmluvezodňa20.04.2012,uzatvorený
medzi žalobcom a spoločnosťou ANNIMEX, s.r.o., ktorou sa zmluvné strany dohodli na okamžitom

zrušení platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 20.04.2012, faktúru č. 4170118 o preprave tovaru zo skladu
Lobau do Bratislavy za február 2017 a 4 ks prepravných dokladov (CMR), ktoré mali preukazovať
prepravutovaruanadobudnutievlastníckehoprávaktovaružalobcomažnaúzemíSlovenskejrepubliky.
Žalobca uvedené dôkazy predložil až k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane
o vyrubení rozdielu dane, pričom daňová kontrola bola ukončená dňa 13.02.2019 doručením protokolu

žalobcovi. Správny súd uvádza, že žalobca mal možnosť uvedené dôkazy predložiť už počas daňovej
kontroly,avšakžalobcatotoprávopočasdaňovejkontrolynevyužil.Správnysúdvtejtosúvislostiuvádza,
že dodatočné predloženie dôkazov vo vyrubovacom konaní nemá oporu v § 46 ods. 8 Daňového
poriadku. Právo žalobcu predkladať a navrhovať dôkazy počas daňovej kontroly bolo dodržané, čo
vyplýva aj z administratívneho spisu. Navyše správny súd uvádza, že predložený Dodatok č. 1 zo

dňa 02.06.2012 považuje za zjavne účelový, pretože keby uvedený dodatok existoval v čase daňovej
kontroly, tak by ho žalobca predložil. Správca dane žalobcu vyzýval na predloženie dôkazov, ktoré
má k dispozícií, na potvrdenie pravdivosti svojich tvrdení, ale žalobca uvedený Dodatok č. 1 zo dňa
02.06.2012, nielenže v rámci daňovej kontroly nepredložil, ale ani nespomenul, že bol taký dodatokuzatvorený. O existencií uvedeného dodatku sa nezmienila ani konateľka spoločnosti ANNIMEX, s.r.o.
na ústnom pojednávaní a ani ho na základe výziev správcu dane počas daňovej kontroly nepredložila.
K predloženým CMR dokladom má správny súd za potrebné uviesť, že tieto nepreukazujú právo žalobcu

nakladať s tovarom ako vlastník v tuzemsku od spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. CMR doklady neobsahujú
dátumy prevzatia tovaru, údaj, kto tovar prevzal, podpis a pečiatku odosielateľa, pričom ako odosielateľ
je uvedená spoločnosť RAFF LAGER LOBAU a nie priamy dodávateľ žalobcu - spoločnosť ANNIMEX,
s.r.o. a ako príjemca v CMR dokladoch je uvedená spoločnosť ANNIMEX, s.r.o., čo je v rozpore
s tvrdením žalobcu a konateľky spoločnosti ANNIMEX, s.r.o., pretože dodávateľom tovaru mala byť

spoločnosť ANNIMEX, s.r.o. a príjemcom tovaru žalobca.

36. K námietke týkajúcej sa nešpecifikovania dôvodu začatia daňovej kontroly správny súd uvádza, že
správca dane sa v protokole odvolal na zápisnicu o začatí daňovej kontroly č. 100448117/2018/9104405/
Sip zo dňa 26.02.2018, kde je uvedené ustanovenie § 46 ods. 3 Daňového poriadku, pretože existovalo
dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené.

Správca dane pristúpil k začatiu vykonávania daňovej kontroly u žalobcu v súvislosti s preverovaním
obchodnej spolupráce so spoločnosťou ANNIMEX, s.r.o., kedy daňový subjekt nepredložil správcovi
dane ani po opakovanej výzve požadované doklady, čo bolo dôvodom na začatie daňovej kontroly.
Správny súd preto vyhodnotil túto námietku žalobcu ako nedôvodnú.

37. K námietke nepreverenia dôvodu neprevzatia výzvy správcu dane č. 102424472/2018/9104405/Sip
zo dňa 03.12.2018 žalobcom zo strany žalovaného správny súd uvádza, že nie je dôvodná. Žalovaný
nemá povinnosť preverovať dôvod neprevzatia zásielky, vyznačený poštou na obálke. Zásielka bola
zaslaná na správnu adresu sídla žalobcu, úložná lehota je presne stanovená a pokiaľ si adresát zásielku
v úložnej lehote nevyzdvihne, považuje sa táto zásielka v zmysle Daňového poriadku za doručenú.

38. Pokiaľ žalobca namietal, že orgány verejnej správy postupovali v rozpore s judikatúrou kasačného
súdu alebo judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie správny súd uvádza, že predmetom judikatúry
zo strany žalobcu nebola problematika miesta dodania tovaru ako v prejednávanom prípade, ale táto
judikatúra sa týkala iných skutkových okolností, a preto uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako

nedôvodnú.

39. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, správny súd uvádza, že
orgány verejnej správy sa vecou dôkladne zaoberali, správca dane vykonal vo veci riadne a dostatočné
dokazovanie. Nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania

dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Správny súd má za to, že postupom
orgánov verejnej správy nebola žalobcovi ako účastníkovi daňového konania odňatá možnosť konať
pred týmito orgánmi. O uvedenom svedčí aj výzva správcu dane č. 102424472/2018/9104405/Sip zo
dňa 03.12.2018 a Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100332920/2019/9104405/Sip zo dňa 30.01.2019.
Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k obsahu výpovedí svedkov, k vykonanému dokazovaniu a navrhovať

dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísal postup
správcu dane počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania a konštatoval, že správca dane
dostatočne zistil skutkový stav a zároveň uviedol ako boli ním vykonané a vyhodnotené dôkazy, t. j.
jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, spolu s úvahou ako boli zistené skutočnosti právne posúdené.
Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol aj to, ako sa vysporiadal s odvolacími

námietkamižalobcu.Podľa§63ods.5Daňovéhoporiadkusavodôvodnenírozhodnutiaorgánuverejnej
správy uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami
daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa
ktorých sa rozhodovalo. Vo vzťahu k uvedenému, správny súd konštatuje, že v napadnutom rozhodnutí
žalovaného, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane tieto náležitosti neabsentujú.

40. Správny súd poukazuje na to, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy môže
byť spôsobená aj nedostatkom dôvodov, ktorý môže byť buď absolútny, to znamená, že rozhodnutiu
chýba odôvodnenie celkom alebo v odôvodnení chýbajú skutkové dôvody, na ktorých boli založené
rozhodovacie dôvody. Je to v prípade, keď sa rozhodnutie zakladá na skutočnostiach, ktoré neboli v

konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, alebo keď z odôvodnenia
vôbec nie je zrejmé, aké dôkazy a či vôbec boli vykonané v konaní. Taktiež, keď chýba úvaha, ako boli
právne posúdené zistené skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre rozhodnutie. Rozhodnutie orgánu verejnej
správy je nepreskúmateľné, keď jeho výrok je v rozpore s odôvodnením alebo ak v odôvodnení chýbajúprávne závery, ktoré by vyplývali zo skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. V danom prípade
napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane bolo riadne
odôvodnené, a preto mu nie je možné prisúdiť vadu nepreskúmateľnosti. Správny súd preto považuje

túto námietku žalobcu za nedôvodnú.“.

22. Nad rámec dôvodov, vyplývajúcich z rozsudkov sp.zn. BA-2S/229/2019 a sp.zn. BA-6S/253/2019,
na ktoré senát 1S poukázal vyššie a s ktorými sa stotožnil, uvádza v stručnosti ďalšie dôvody, ktoré
dopĺňajú a podporujú záver o nedôvodnosti žaloby.

23. Pokiaľ žalobca namietal určenie miesta dodania, správny súd uvádza, že daňové orgány sa na
účely posúdenia tejto otázky zaoberali prepravou, s ktorou súvisí aj posúdenie okamihu, kedy vzniká
subjektu právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo je vo vzťahu k určeniu miesta dodania významným
determinantom.Správnysúdďalejpoukazujenato,žesprávcadanevtejtosúvislostipreverovalreťazec,
v rámci ktorého malo dôjsť k dodaniu tovaru - pohonných hmôt (ďalej aj len ,,PHM“), kedy zistil, že

tovar, ktorý mal nakúpiť dodávateľ žalobcu - ANNIMEX, s.r.o., nebol dovezený na Slovensko, ale bol
dovezený do skladových priestorov OMV Slovensko v Lobau v Rakúsku, kde bol dodávaný žalobcovi,
resp. kde si ho žalobca natankoval do svojej cisterny. Ani jedna zo spoločností, ktoré sa mali zúčastňovať
na transakciách s pohonnými hmotami (subdodávatelia žalobcovho dodávateľa: GAT CORPORATION,
s.r.o., PETROL EXPORT, s.r.o. a EU Trucker SK s.r.o.), nepreukázala, že vlastnícke právo k tovaru

nadobudli na území Slovenskej republiky. Podľa dokladov predložených k daňovej kontrole bol tovar
nakladaný v Lobau v Rakúsku a jediná preprava tovaru sa teda začala na území Rakúska, pričom v
čase, keď mal byť tovar dodávaný medzi jednotlivými spoločnosťami, sa tento tovar stále nachádzal
na území Rakúska, čiže k prenosu práva nakladať s tovarom ako vlastník došlo na území Rakúska.
Správny súd v nadväznosti na uvedené ozrejmuje, že moment prechodu vlastníckeho práva je potrebné

posudzovať v súlade s rozsudkami Súdneho dvora EÚ vo veciach C-414/17 AREX CZ a.s. a C-401/18
Herst, s.r.o., v zmysle ktorého zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje jedinú prepravu tovaru v rámci EÚ v
režime podmienečného oslobodenia od spotrebnej dane s úmyslom nadobudnúť tento tovar pre svoje
vlastné podnikanie, hneď ako bude prepustený do voľného obehu v členskom štáte určenia, nadobúda
právo nakladať s uvedeným tovarom ako vlastník, ak je splnená podmienka, že má možnosť prijímať

rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie toho istého tovaru, najmä rozhodnutie predať ho.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd ďalej konštatuje, že neobstojí žalobcova
argumentácia, že na území Rakúska bol len v postavení prepravcu, bez toho, aby nadobudol právo
nakladať s tovarom ako vlastník, pretože podľa názoru správneho súdu z dokazovania v predmetnej

veci vyplynulo, že bola preukázaná len jediná preprava, ktorú realizoval žalobca s tým, že od momentu
načerpania PHM do svojich cisterien v Rakúsku preukázateľne nadobudol právo nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník.

25. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR vo veci sp.zn. 5Sfk/31/2022,

ktorý sa týkal obdobnej argumentácie popri obdobných skutkových okolnostiach a z ktorého vyplynuli
závery aplikovateľné aj na prejednávaný prípad. Pojem „prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník“
podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH neznamená prevod legálneho vlastníctva podľa ustanovení
vnútroštátneho práva, ale prevod práva nakladať s tovarom na nadobúdateľa tak, akoby bol tento
vlastníkom. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je podstatné, či na nadobúdateľa

prechádzaprávoprijímaťrozhodnutiaovplyvňujúceprávnyosudtovaru.Priurčovanímomentuprechodu
práva nakladať s tovarom ako vlastník nie je správca dane viazaný zmluvnými dojednaniami účastníkov
zdaniteľného obchodu podľa súkromnoprávnej zákonnej úpravy, ak z vykonaného dokazovania
vyplynie, že tieto zmluvné dojednania nekorešpondujú s faktickými okolnosťami zdaniteľného obchodu.
Z uvedeného dôvodu neobstojí argumentácia žalobcu, že daňové orgány nevzali do úvahy Zmluvu

o preprave PHM zo dňa 02.05.2015 a ani Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 20.04.2012, ktorým
bola Kúpna zmluva zo dňa 20.04.2012 zrušená, pretože ako z rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo,
tieto zmluvné dojednania nekorešpondujú faktickým zisteniam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania.
Zmluvné dojednania je v tomto prípade potrebné považovať len za dôkazy formálnej povahy, ktoré
nezodpovedajú popísanému faktickému priebehu zdaniteľného obchodu. S poukazom na § 13 ods. 1

písm. a) zákona o DPH, bez ohľadu na to, čo si strany medzi sebou zmluvne dohodnú, v prípade, ak
sťažovateľ požiadal o priznanie odpočtu DPH, musel spĺňať podmienky na jeho priznanie, t. j. v súlade
s § 49 ods. 1 zákona o DPH musela vzniknúť daňová povinnosť pri dodaní tovaru v tuzemsku, avšak
vzhľadom na zistenia daňových orgánov, daňová povinnosť vznikla žalobcovmu priamemu dodávateľoviv Rakúsku, a teda z logiky veci jasne vyplýva, že o odpočítanie dane si žalobca nemohol žiadať na
Slovensku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca tovar fakticky nadobudol v Rakúsku (Lobau), kde sa
začala uskutočňovať jeho preprava, možno konštatovať, že žalobca nadobudol tovar v inom členskom

štáte Európskej únie. Na uvedenom závere nemení nič ani tvrdenie žalobcu, že pri dodaní tovaru z
Rakúska do Bratislavy vystupoval len v pozícii prepravcu a tovar prevzal až v Bratislave, pretože bola
vykonaná len jedna preprava, a to zo skladu v Rakúsku do nešpecifikovaného miesta v Bratislave.
Žalobca teda už momentom prevzatia tovaru v Rakúsku rozhodoval o právnom osude tovaru tým, že
ho priamo bez akejkoľvek zastávky dodával na miesta, ktoré sám určil. Je zrejmé, že sťažovateľ už od

počiatku prepravy, ktorú organizoval a vykonával vlastnými prostriedkami (autocisternami), ovplyvňoval
osud prepravovaných PHM - rozhodoval kedy, odkiaľ, ako a kam budú prepravené, pričom PHM
nadobudol a prepravil na Slovensko za účelom výkonu vlastnej ekonomickej činnosti. Fakticky tak s
PHM od počiatku nakladal ako ich vlastník. Nie je preto možné prisvedčiť žalobcovi, že do momentu
prechodu hranice na Slovensko vystupoval len ako prepravca.

26. S poukazom na uvedené dospel správny súd k záveru, že správca dane postupoval správne
a v súlade so zákonom, keď žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 20 733,35 eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2017. Rovnako tak správne postupoval aj žalovaný, keď
rozhodnutiesprávcudanepotvrdil,pričomsvojerozhodnutieajriadneodôvodnil.Zobsahupredloženého
administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Záver

správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám
logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, pričom správny
súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ktoré by mohli mať za následok vydanie
nezákonnéhorozhodnutia.Žalobcamalmožnosťvyjadriťsakuvšetkýmzisteniamsprávcudaneazaujať
k nim stanovisko, čo aj využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom ukrátený.

27. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie vydané správcom dane v prvom stupni, sú vecne správne, a preto žalobu
ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

28. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm.
a/ v spojení s § 493e SSP), na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.