Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120218991
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6120218991.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci žalobcu: S - PROGRESS,
s.r.o., so sídlom Cintorínska 30, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 35 733 829,
právne zastúpeného: KRALIK & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Ul. 29. Augusta
2B, 811 07 Bratislava - Staré mesto, IČO: 50 061 151, substitučne splnomocnený: JUDr. Martin

Palaj, advokát so sídlom Kazanská 25131/4, 821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice,
proti žalovanému: INGSTEEL, spol. s r.o., so sídlom Tomášiková 17, 820 09 Bratislava, IČO: 17 320
429, právne zastúpenému: RASLEGAL, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Mostová 2, 811 02
Bratislava-Staré mesto, IČO: 36 855 561, o zaplatenie 70.916 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 30Cb/61/2020-591 zo dňa 26.07.2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 30Cb/61/2020-591 zo dňa

26.07.2022 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol
a vo výroku II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 261 ods. 1, § 263 ods. 1, ods. 2, § 387 ods. 1, ods. 2, § 388

ods. 1, § 391 ods. 1, § 397, § 398, § 402, § 536 ods. 1, § 537 ods. 1, ods. 2, § 538, § 546 ods. 1 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdudňa14.01.2020domáhal,abyžalovanýzaplatilsumu70.916eurspríslušenstvom.Stranyuzatvorili
dňa 22.06.2015 Zmluvu o dielo č. 15-06-0004/ĽK, predmetom ktorej bolo dokončenie rozostavanej

stavby - objektu HALA ALK VARIANT SHOP v Petržalke. Žalobca ako zhotoviteľ na základe zmluvy
vykonával rôzne práce a tieto fakturoval. Predmetom sporu bola FA č. 231100001 za zrealizované práce
po montáži fasády, na sumu 70.916 eur, vystavená dňa 25.01.2016, splatná dňa 29.01.2016. Žalovaný
v hotových vymaľovaných priestoroch svojimi dodávkami (rámy, sklené tabule, fasádne plechy) ničil
žalobcom vymaľované steny a namontované zdvojené podlahy. Dodatočne už do žalobcom vyčistených
skiel zasúval žalovaný za pomoci oleja gumené tesnenie, čím znovu znečistil okenné tabule. Keďže

žalobca bol zodpovedný aj za čistotu diela a kvalitu, musel opätovne umývať okná, rámy, strhávať pásky,
zrealizovať znovu vysprávky stien a znovu premaľovať celé steny. Tieto práce žalovaný neobjednal,
ale podľa zmluvy bol žalobca zodpovedný, aby sa dielo odovzdalo a skolaudovalo čisté. Práce boli
vykonávané v 10. a 11. mesiaci roka 2015.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V odôvodnení

uviedol, že nároky žalobcu považuje za neexistentné a nepodložené zmluvou, či iným právnym
titulom. Faktúru žalobca žalovanému síce doručil, ten ju ale vrátil ako neopodstatnenú. Žaloba jenezrozumiteľná a neurčitá, nie je zrejmý právny titul, ktorého sa žalobca domáha. Na jednej strane
predkladá zmluvu o dielo, avšak na druhej konštatoval, že mu žalovaný spôsoboval škody. Zo zmluvy
jeho nárok nevyplýva, nepredložil podpísaný a riadne vyhotovený súpis prác. O svojich tvrdeniach

nepredložil žiadny dôkaz. Žalobca predložil len nezdokladovanú a nikým nepodpísanú tabuľku čísel,
ktoré nezodpovedajú realite. Z predložených fotografií nevyplýva žiadna relevantná okolnosť, ani že za
stav na fotografiách bol zodpovedný žalovaný. Žalobca vykonával práce nekvalitne. Maliarske práce
bolo potrebné opravovať v celej budove, čo uznal aj sám žalobca. Nie je tak pravdou, že by uvedené
bolo spôsobené konaním žalovaného. Obdobne bol nesprávny technologický postup žalobcu pri kladení

podláh, čo bolo opakovane márne vytýkané zo strany žalovaného. Žalobca účelovo zamlčal priebeh
realizácie diela, z ktorého vyplýva neopodstatnenosť fakturácie.

4. Žalobca v replike uviedol, že si uplatnil nárok podľa zmluvy o dielo. Dňa 14.10.2015 žalovaný
odovzdal a CAPITAL PARK (investor) prevzal dielo Panon Office bez vád brániacich užívaniu diela,
pričom žalovaný začal odovzdávacie a preberacie konanie už dňa 01.10.2015. Termín odovzdania

bol dňa 30.10.2015. Žalobca tak nemohol byť v omeškaní s realizáciou diela. Ďalej žalobca dňa
22.10.2015 vyzval doporučeným listom žalovaného v zmysle zmluvy o dielo k odovzdaniu diela, pričom
žalovaný listom zo dňa 30.10.2015 odmietol zrealizované a ukončené dielo prevziať. Žalobca dielo
odovzdal bez vád dňa 14.10.2015. A. B. dňa 12.11.2015 na urgenciu odovzdania diela žalobcu poslal
žalobcovi e-mail s prílohou, v ktorej žalovaný žalobcovi oznamuje odmietnutie prevzatia diela z dôvodu

nedorobkov brániacich užívaniu diela. Pokiaľ by bolo dielo nekvalitné a odovzdané po termíne, dielo
by nefakturoval. Žalovaný vyfakturoval investorovi plnú výšku ceny diela. Investor si žiadne sankcie
neuplatnil, to znamená, že tvrdenia žalovaného sú zavádzajúce. Dňa 28.10.2015 bolo Mestskou
časťou Bratislava – Petržalka vydané kolaudačné rozhodnutie s povolením užívať dielo. Žalovaný bol v
omeškanísdokončenímfasádyaneustáleničilžalobcovidokončenépráce(maľovky,podlahy,vyčistené

okná, toalety) a žalobca musel po žalovanom neustále upratovať interiérové priestory prostredníctvom
spoločnosti CleanProfi s.r.o.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že aj keď žalobca uviedol, že si uplatnil nárok podľa zmluvy o dielo,
neobjasnil, podľa akého ustanovenia, resp. položky rozpočtu. Žalobca nepredložil súpis vykonaných

prác a nepreukázal všetky podstatné okolnosti, ktoré zmluva vyžaduje pre fakturáciu ním uplatňovaného
plnenia. Predmetné práce si žalovaný nikdy neobjednal a spochybnil aj deklarovanú cenu a ich rozsah.
Žalobca predložil len nezdokladovanú a nepodpísanú tabuľku čísel, ktoré nezodpovedajú skutočnosti.
Upratovanie a čistenie stavby už bolo zahrnuté v cene diela, a to v položke 33 rozpočtu a uhradené v
celom rozsahu. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Vyčistenie stavby malo byť realizované v 10. a

11. mesiaci roka 2015 a išlo o nárok zo zmluvy o dielo. Žalobca sa tak prvýkrát mohol plnenia zo strany
žalovaného domáhať, resp. uplatniť ho na súde najneskôr dňa 01.12.2015, kedy začala plynúť 4-ročná
premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 01.12.2019. Keďže žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie až
dňa 14.01.2020, jeho nárok je premlčaný.

6. Žalobca v reakcii na dupliku žalovaného poukázal na stavebné denníky, ktoré dokumentujú, že
spoločnosť Clean Profi s.r.o. denne čistila priestory Panon office, a že žalovaný až do posledných dní
neustále vykonával práce na fasáde objektu a meškali s dokončením diela. A. C., manažér stavby za
žalovaného, e-mailom zo dňa 05.11.0215 uviedol, že žiadajú žalobcu zabezpečiť maľby tak, aby boli
jednoliate, bez viditeľných fľakov. Žalovaný tak vedel, že nečistoty bude treba odstrániť. Žalobca bol

až do samotného odovzdania diela investorovi zodpovedný za čistotu a poriadok a predmetom žaloby
je jedna z nezaplatených faktúr za odstránenie nečistôt. Žalovaný tvrdí, že žalobcovi uhradil sumu
2.870.981,42 eur vrátane DPH, pričom žalovaný obdržal od investora platbu za celé dielo vo výške
3.754.000 eur bez DPH. Všetky práce vykonal na stavbe žalobca ako dodávateľ a jediné práce, ktoré
vykonal žalovaný, boli opravy na fasáde. Žalovaný nedokáže preukázať, že by investor dielo riadne a

včas neprevzal, alebo že by na diele boli akékoľvek vady, či nedorobky. Zhotoviteľ z dôvodu omeškania
žalovaného s úhradou faktúr odstúpil dňa 25.05.2016 od zmluvy o dielo, čím zmluva zanikla a všetky
nároky sa transformovali na nové nároky na vyrovnanie z odstúpenia od zmluvy. Zhotoviteľovi tak vznikla
jedna celková pohľadávka na úhradu všetkých dlžných súm zo strany žalovaného. Časť z tejto celkovej
pohľadávky si žalobca uplatnil v tomto konaní.

7. Súd prvej inštancie po ustálení sporných skutočností v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, že sa v
prvom rade vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania žalobcovho nároku zo strany žalovaného,
keďže včasné vznesenie hmotnoprávnej námietky premlčania v konaní má taký následok, že premlčanéprávo nemožno v súdnom konaní priznať. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že právna úprava
premlčania v Obchodnom zákonníku má komplexný charakter, čo znamená, že pre záväzkové vzťahy,
ktoré majú svoj pôvod v obchodnom práve nemožno použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, pokiaľ

ide o moment začatia plynutia premlčacej doby, ako aj premlčaciu dobu ako takú. V danom prípade
medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka. Na jej základe
vykonával žalobca ako zhotoviteľ pre žalovaného práce na stavbe, ktorých súpis bol súčasťou zmluvy
o dielo s tým, že každú prácu, ktorú by mal žalobca vykonať nad rámec dohodnutého rozsahu prác,
musel v zmysle vyššie citovaných ustanovení zmluvy schváliť žalovaný. Súd prvej inštancie ustálil, že

zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí stavby vyplýva, že dátum zahájenia preberacieho konania bol
01.10.2015 a ukončenia 14.10.2015, pričom sa jednalo o odovzdanie stavby žalovaným investorovi.
Z uvedenej zápisnice vyplýva, že dielo bolo odovzdané bez vád. Je tak zrejmé, že nárok žalobcu
vyplývajúci z čistiacich prác, ktoré mal vykonať až po odovzdaní diela investorovi bez vád, nemôže
vyplývať zo zmluvy o dielo, keďže dielo bolo už predtým riadne vykonané a bolo odovzdané, a preto
je potrebné ho právne posúdiť ako nárok na náhradu škody. Súd prvej inštancie poukázal na to, že

pokiaľ ide o premlčanie práva na náhradu škody, Obchodný zákonník rozlišuje v ustanovení § 398
plynutie objektívnej (10 ročnej) a subjektívnej (4 ročnej) premlčacej doby. V danom prípade čistiace
práce, ktoré žalobca fakturoval mali byť realizované v období od 02.10.2015 do 01.12.2015. Tým, že
žalobca vedel, kedy práce boli realizované a mal aj vedomosť, kto bol povinný na náhradu týchto
prác, mohol žalobca uplatniť každý jeden deň z vykonaných čistiacich prác samostatne, pričom takýmto

spôsobom je potrebné ustáliť aj začiatok plynutia premlčacej doby. Keďže čistiace práce ako celok
žalobca vykonával do 01.12.2015, žalobca mal vedomosť o spôsobenej škode ako aj o tom, kto je
povinný na jej náhradu, najneskôr práve v tento deň. Dňom nasledujúcim po uvedenom dni začala
žalobcovi plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody a márne uplynula
dňom 01.12.2019, čo bol podľa súdu prvej inštancie zároveň posledný deň pred premlčaním nároku

žalobcu na uplatnenie práva na súde. Keďže však žalobca uplatnil svoje právo žalobou doručenou
súdu až dňa 14.01.2020, súd prvej inštancie jeho právo kvalifikoval ako premlčané. Súd prvej inštancie
sa nestotožnil so žalobcovou argumentáciou v otázke začatia plynutia premlčacej doby a potreby
rozlišovania jej plynutia v stavebníctve a v iných odvetviach, keďže Obchodný zákonník v tejto súvislosti
žiadnym spôsobom nerozlišuje druhy a typy nárokov, ktoré by mali podliehať premlčaniu. Súd prvej

inštancie preto uzavrel, že je úplne irelevantné, či sa jedná o nárok vyplývajúci zo zmluvy o dielo
alebo z iného typu zmluvy, prípadne, či sa jedná o nároky vyplývajúce z odboru stavebníctva. Moment
začatia plynutia premlčacej doby nároku na náhradu škody zákon stanovuje všeobecným spôsobom
a je aplikovateľný na všetky prípady rovnako. K tvrdeniu žalobcu, že svoj nárok nemohol vyčísliť skôr,
lebo nemal k dispozícii všetky podklady od subdodávateľa, súd prvej inštancie uviedol, že uvedené

nemôže mať žiadny význam pre záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným a práva a povinnosti z
neho vyplývajúceho, nakoľko sa jedná o záväzkový vzťah plne odlišný od záväzkového vzťahu medzi
žalobcom a subdodávateľom. Preto spôsob fakturácie medzi žalobcom a subdodávateľom a vzájomné
zasielanie podkladov bolo výhradne na právnej úprave medzi týmito zmluvnými stranami a nemožno
na ne odkazovať v záväzkovom vzťahu, ktorý je od subdodávateľského záväzkového vzťahu odlišný.

Keďže súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu uplatnený v konaní ako premlčaný, žalobu v celom
rozsahu zamietol. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie ani nepovažoval za hospodárne sa
bližšie zaoberať ďalšími spornými skutočnosťami medzi stranami sporu.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s

ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal mu nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), písm. f) a písm. h), CSP a

navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie skonštatoval, že došlo k odovzdaniu diela na
základe protokolárneho odovzdania už dňa 14.10.2015, avšak toto odovzdanie prebehlo výlučne medzi
INGSTEEL (žalovaným) a CAPITAL PARK s.r.o. (investorom). Žalovaný protokolárne neprevzal od

zhotoviteľa (žalobcu) riadne v súlade so zmluvou dielo, a teda žalovaný aj po dátume 14.10.2015 trval na
tom, že dielo má vady a nedorobky, pre ktoré dielo neprevzal od žalobcu ani v roku 2016. Rozhodnutie
o povolení užívania stavby (kolaudačné rozhodnutie) bolo vydané dňa 28.10.2015 (právoplatné dňa
03.11.2015). Žalobca vo februári 2016 požiadal Miestny úrad Petržalka (stavebný úrad) o sprístupnenieinformácií, či došlo k skolaudovaniu stavby. Až informáciou zo dňa 05.02.2016 sa žalobca od stavebného
úradu dozvedel, že dielo bolo skolaudované ešte v októbri 2015, a keďže od roku 2016 dielo užívala
už Všeobecná zdravotná poisťovňa bolo jasné, že bolo investorovi aj riadne odovzdané bez vád a

nedorobkov. Tieto informácie sa žalobca dozvedel až vo februári 2016. Žalovaný nechal celý október
aj november žalobcu na diele ďalej robiť, a to bez uvedenia tejto skutočnosti (úmyselne ju žalobcovi
zamlčal). Keďže na stavbe bolo stále lešenie a pokračovali fasádne práce vykonávané žalovaným,
žalobca naďalej vykonával okrem iných aj čistenie priestorov zašpinených žalovaným. Nevyhnutnosť
prác naviac (možno ich označiť aj ako záverečné - dokončovacie práce), vyplývajúce zo zápisov z

kontrolných dní a v stavebnom denníku, súd prvej inštancie nevykonal, keďže žalobu zamietol z dôvodu
premlčania, tieto listiny ani nezasielal žalovanému na vyjadrenie a na pojednávaní dňa 26.07.2022 len
skonštatoval, že ich žalovanému nedá k nahliadnutiu, keďže ide žalobu z dôvodu premlčania zamietať
(tieto listiny mal súd prvej inštancie k dispozícii minimálne mesiac pred pojednávaním). Zmluva o dielo
medzi žalobcom a žalovaným bola stále platná a účinná až do odstúpenia žalobcom v mesiaci máj 2016.
Konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca vedel o skutočnosti odovzdania a kolaudácie diela už v

októbri 2015, sa nezakladá na pravde (a súdu prvej inštancie boli k tomu relevantné podklady doložené
žalobcom aj do spisu). Žalobca nebol signatárom odovzdávacieho konania, ktoré sa uskutočnilo výlučne
medzi žalovaným a investorom, bez prítomnosti žalobcu. Rovnako konštatovanie súdu prvej inštancie,
že žalobcovi vznikla škoda, ktorá sa premlčuje každý deň, je ohnutím zákona a takáto argumentácia
nemôže byť konvalidovaná ani odvolacím súdom, keďže priamy zmluvný vzťah bol medzi žalovaným a

investorom, ktorý si zhotovenie diela/stavby objednal. Žalobca bol subdodávateľom a tento mal zmluvný
vzťah sa žalovaným ako generálnym dodávateľom. Ak by škody niekomu na zhotovovanom diele vznikli,
tak mohli vzniknúť jedine žalovanému, ak ako stavebník bol do odovzdania vlastníkom stavby alebo
potom investorovi, ak bol on od začiatku vlastníkom zhotovovanej stavby. V žiadnom scenári si škodu
žalobca uplatniť nemohol (ani mu nevznikla) zo zašpinenia priestorov, maľovky, či poškodenia iných

súčastí stavby. Škody, ak vznikli, vznikli na stavbe/diele, ktorá nepatrila žalovanému v žiadnom štádiu
zhotovenia diela. Škoda preto mohla vzniknúť inému subjektu a nie žalobcovi. Podľa bodu 6.19 zmluvy o
dielo realizované časti diela sa stávajú majetkom žalovaného ich zabudovaním, zhotoviteľ znáša naďalej
nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci, až do odovzdania celého diela, z čoho vyplýva, že žalobca
mohol byť jedine žalovaným subjektom z titulu náhrady škody, a teda že spôsobil niekomu inému škodu

- objednávateľovi, a nie naopak, ako uviedol prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku. Nárok žalobcu
je výlučne peňažnou pohľadávkou, na základe vystavenej faktúry, počas platnosti a účinnosti zmluvy
o dielo uzatvorenej so žalovaným. Žalovaný v zmysle čl. IX. bod 9.2 zmluvy o dielo, na opakované
výzvy žalobcu zo dňa 22.10.2015 a 30.10.2015, ako aj výzvu z novembra 2015 nereagoval a preberacie
konania nezvolal. Žalobca mohol fakturovať záverečné práce v súlade so zmluvou o dielo až po prebratí

diela, dielo bolo odovzdané v októbri, žalobca sa o tom dozvedel až vo februári 2016, práce sa po
odovzdaní v 10/2015 v mesiaci 11/2015 zo strany žalobcu vykonávali, čomu nasvedčujú požiadavky v
zápisoch z kontrolných dní a v stavebnom denníku, ktoré sú súčasťou súdneho spisu - ktoré súd prvej
inštancie ani nedoručoval žalovanému na vyjadrenie. Žalovaný nechcel prebrať od žalobcu dielo, ani mu
dať informáciu, či bolo vydané kolaudačné konanie. Žalobca sa skutočne dozvedel o splnení podmienky

prebratiadielanajskôraždňa10.02.2016(osobneprevzatáodpoveďstavebnéhoúradužalobcom),kedy
obdržal danú informáciu od stavebného úradu (MiU m. č. Bratislava - Petržalka), teda najneskôr mohla
žalovanému začať plynúť premlčacia doba od 11.02.2016. Zhotoviteľ z dôvodu omeškania žalovaného
s platením týchto omeškaných záväzkov odstúpil dňa 25.05.2016 od zmluvy o dielo, čím zmluva
zanikla a všetky nároky bývalých zmluvných strán sa „transformovali“ na nové nároky na vyrovnanie z

odstúpeniaodzmluvy.Vprípade,akžalovanýrozporujevýškuuplatňovanéhonároku,dôkaznébremeno
preukazujúce jej zníženie zaťažuje výlučne jeho, nie žalobcu. A teda premlčanie by malo plynúť nie od
dňa 11.02.2016, ale až od dňa 26.05.2016. Neexistuje listina, ani v spise, ani v dispozícii žalovaného,
že by žalovaný dielo od žalobcu prevzal. Žalovaný túto informáciu tajil aj preto, lebo v zmysle čl. IX, bod
9.14 zmluvy o dielo je upravené, že ak objednávateľ bezdôvodne odmietne prevziať dielo, považuje sa

dielo za prevzaté a odovzdané dňom právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Všetky vyššie uvedené
skutočnosti boli súdu prvej inštancie známe z obsahu spisu, avšak ich vykonanie nerealizoval, nakoľko
právny titul prekvalifikoval na náhradu škody, aby mohol aplikovať ustanovenia o premlčaní a vyhovieť
námietke premlčania podanej žalovaným, pričom sa nejedná o škodu, jedná sa o peňažný záväzok
(pohľadávku), ktorý bol fakturovaný na základe skutočne vykonaných prác, v súlade s vtedy platnou a

účinnou zmluvou o dielo. Pri správnom hodnotení dôkazov založených v spise by súd prvej inštancie
nemohol dospieť k záveru, že sa jedná o pohľadávku, ktorá žalobcovi vznikla z titulu náhrady škody,
keďže žiadne listiny/dôkazy tejto skutočnosti nenasvedčujú, pričom ani samotná žaloba neznela na
náhradu škody a nevenovala sa preukazovaniu kauzálneho nexusu. Žalobca si nemohol uplatniť svojupohľadávku najneskôr (hneď) dňa 01.12.2015, keďže do tohto momentu boli práce uskutočnené, keďže
žalobca mal zmluvnú povinnosť zabezpečiť si podklady od subdodávateľov na refakturáciu, a až keď mal
jasne a určito vyčíslenú a podloženú sumu, refakturoval ju na úhradu žalovanému. Inak by ju žalovaný,

bez týchto súpisov, okamžite odmietol, nakoľko by neobsahovala všetky zmluvou o dielo predpokladané
náležitosti.

11. Žalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu tak, že pokiaľ ide o samotný obsah námietky o
prekvalifikovaní nároku, právne posúdenie je vecou súdu. Ak s ním žalobca nesúhlasil a trval na inej

kvalifikácii,bolonevyhnutné,abynatosúdprvejinštancieupozornil,napriektomutýmsúdprvejinštancie
nie je viazaný. To sa v tejto veci nestalo. Žalobca nevedel vymedziť právny titul svojho tvrdeného nároku,
pretože tento neexistuje a je vyfabulovaný. Žalobca na túto výhradu rovnako nikdy v priebehu konania
nereagoval a žalovaný nárok jednoznačne nevymedzil. Zo žaloby nebolo zjavné, čoho sa vlastne
žalobca domáha, na čo upozornil žalovaný už v odpore. Toto však pretrvalo aj na prvom pojednávaní,
kde prednášal žalobca naraz štyri rôzne tituly, o ktoré nárok opieral. Raz z jeho strany išlo o (i) nárok

zo zmluvy, potom o (ii) nárok na naviac práce, (iii) nárok na náhradu škody a neskôr dokonca o (iv)
bezdôvodné obohatenie. Keďže si je aktuálne vedomý toho, že nárok na náhradu škody je premlčaný,
v odvolaní tvrdí, že vlastne išlo o ostatné tri nároky - konkrétne (i) nárok zo zmluvy, (ii) nárok na naviac
práce, ako aj o (iii) nárok „transformovaný“ na nové nároky na vyrovnanie z odstúpenia od zmluvy. Opäť
bez toho, aby žalobca ozrejmil konkrétnosti a bez rozlíšenia, že ide o tri absolútne odlišné nároky, s

inými predpokladmi a podmienkami vzniku, ktorú argumentáciu by pre ten ktorý titul rozvinul. Žalobca
ponechal na súd prvej inštancie, aby tento subsumoval jeho údajný nárok pod právnu normu a keď
tak súd urobil, tak to žalobca namietal. Žalobca síce primárne tvrdil, že si uplatnil nárok zo zmluvy o
dielo, ale už neidentifikoval, o ktorý ide. Inak povedané, každé dielo je súhrnom jednotlivých položiek,
dohodnutých (tu) podľa rozpočtu. Ak má ísť podľa žalobcu o nárok zo zmluvy, je nevyhnutné presne

pomenovať položku, podľa ktorej mal fakturovať, resp. si plnenie nárokuje. Lebo takáto položka musela
byť priamo v zmluve dohodnutá v presnej sume a množstve. Žalobca tak neurobil, a to ani v odvolaní.
A to preto, že takáto položka sa v zmluve nenachádza. Z toho je zjavné, že na fakturáciu údajných
nárokovztohtokonaniaakozmluvnéhoplnenianeexistuježiadnypodklad,čohosimusíbyťsámžalobca
vedomý. Žalobca rovnako v odvolaní na iných miestach tvrdí, že ide o naviac práce, avšak v tomto

smere nie je zrejmé, prečo ich nevyfakturoval spolu s ostatnými tvrdenými naviac prácami v januári 2016
(faktúrazazmenovélistynasumu298.367,47eur).Naviacpráce,abyvznikli,musiabyťrovnakosplnené
podmienky podľa zmluvy o dielo, ako napr. uzavretie dodatku, podpísaný súpis o ich vykonaní a až
následne vystavená faktúra. To isté platí aj o „transformovaní“ nároku po odstúpení od zmluvy. Ak by mal
takýto nárok existovať, potom je nevyhnutné v prvom rade preukázať, že išlo o plnenie dohodnuté podľa

zmluvy. Navyše, faktúra bola vystavená ešte pred tvrdeným odstúpením od zmluvy, takže ani z časového
ohľadu neobstojí argumentácia, že išlo o akúsi „transformovanú“ pohľadávku. Rozporuplnosť tvrdení
žalobcujezreteľnánaviacerýchmiestach.Najskôrtvrdí,žedielobolodokončenévtermínochurčenýchv
zmluve (k 10.10.2015 pripravené ku kolaudácii, k 30.10.2015 bez vád a nedorobkov), následne dodáva,
že mu kolaudáciu „tajili“, lebo o nej až do februára 2016 nevedel. Ďalej žalobca prezentuje, že vyzval

žalovaného listami zo dňa 22.10.2015 a 30.10.2015 na prebratie hotového diela, no ešte v októbri a
novembri vykonával na diele rôzne práce, ktoré mohol údajne podľa vlastných vyjadrení fakturovať až
vo februári 2016. S ohľadom na uvedené, navrhol žalovaný napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdiť a priznať mu aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

12. Žalobca sa vyjadril v odvolacej replike k skutkovej rovine hodnotenej súdom prvej inštancie tak,
že táto bola hodnotená len v rámci predbežného prejednania, bez vykonania dokazovania, na ktorom
žalobca trval. Toto posúdenie však patrí súdu, a nie žalovanému, ktorý dôkazy vo svojom vyjadrení
k odvolaniu sám posúdil a vyhodnotil. Tento proces na súde prvej inštancie neprebehol, nakoľko sa
stotožnil súd prvej inštancie s argumentáciou žalovaného, že ide o náhradu škody a že táto už bola

pred podaním žaloby premlčaná. Na pojednávaní, na ktorom súd prvej inštancie žalobu z dôvodu
premlčania zamietol, ešte žalobca informoval súd prvej inštancie o skôr doložených listinných dôkazoch
potvrdzujúcich tvrdenia žalobcu, s ktorými súd nebol ani oboznámený, a ktoré krátkou cestou doručil aj
žalovanému, ten sa však k nim nevyjadril, nakoľko súd prvej inštancie už v rámci posúdenia vyhlásil,
že sa mu javí nárok ako premlčaný. Nárok žalobcu je detailne podložený, doložený do spisu, pričom od

samého začiatku sa nejedná o náhradu škody, ide o pohľadávku riadne vyfakturovanú, pričom neskorá
fakturácia je v rámci žaloby, vyjadrení a dôkazov v spise odôvodnená. K vyjadreniu žalovaného o mätúco
označenom právnom titule v rôznych podaniach upozornil na judikatúru súdov, že súd nikdy nie je
viazaný označením titulu žalobcom, a teda aj keby došlo k nesprávnemu označeniu titulu žalobcom,toto nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby, pokiaľ nárok žalobca preukázal dôkazmi a tento je
odôvodnený. Následne sa odvolateľ vyjadril ku kolaudácii diela a k sporom so žalovaným. Na záver
skonštatoval, že vykonanie dokazovania je skutočne nevyhnutné, a to z dôvodu ustálenia skutkového

stavu a následne vyhodnotenia premlčania, nakoľko súdom prvej inštancie konštatované premlčanie
bez vykonania dokazovania, teda vyhodnotenia listín doložených do spisu, bolo predčasné.

13. Žalovaný v odvolacej duplike len zopakoval svoje tvrdenia týkajúce sa zmätočných vyjadrení žalobcu
s tým, že sa k podaniu žalobcu nebude osobitne vyjadrovať, a preto odvolací súd v zmysle § 374 ods.

3 CSP nepovažoval za potrebné osobitne zasielať predmetné oznámenie na vedomie protistrane.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné
a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

15. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak podľa písm. b)
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom, podľa písm. c) ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho

posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

18. Podľa § 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 387 ods. 1 a 2 ObZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu
uzavretú na dobu neurčitú.

20. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré

predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu, vyjadrenia žalovaného k odvolaniu,
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nedostatočne vysporiadal so
skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie sa pri právnej kvalifikácii
nároku, ktorá musí predchádzať posúdeniu žalovaným vznesenej námietky premlčania, nezaoberal so
žalobcom uvádzanými skutkovými okolnosťami, ktoré sú základným predpokladom pre správne určenie

právnej kvalifikácie nároku žalobcu. Na základe uvedeného považoval odvolací súd napadnutý rozsudok
za nepreskúmateľný, keď súd prvej inštancie ustálil nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody jedine
na základe toho, že čistiace práce mali byť vykonané až po odovzdaní diela investorovi bez vád, a preto
tento nárok nemôže vyplývať zo zmluvy o dielo, keďže dielo už bolo riadne vykonané a bolo odovzdané
bez toho, aby sa vôbec zaoberal konkrétnym opísaním skutkového deja žalobcom, ktorý by subsumoval

pod nárok na náhradu škody.

21. Pre vysvetlenie vyššie uvedeného záveru, odvolací súd predovšetkým uvádza, že súdne konanie
je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo). Strany konania nie sú povinné uplatnenýnárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia
ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok, alebo obranu proti nemu
právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej

právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu
žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré
bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana konania uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne
právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany konania a je povinný posúdiť vec podľa

tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (bližšie pozri uznesenie
Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5Cdo/196/2009).

22. Predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale
aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe
žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný

petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými
tvrdeniami žalobcu v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.

23. Z obsahu žaloby je zrejmé, že odvolateľ ako zhotoviteľ diela Administratívnej budovy PANON
OFFICE podľa Zmluvy o dielo č. 15-06-0004/ĽK vykonával pre žalovaného dostavbu rozostavanej

budovy vrátane dohodnutých interiérových prác na diele v zmysle tejto zmluvy podľa projektovej
dokumentácie a špecifikácie budovy a cenovej špecifikácie, ktorá tvorí prílohu č. 1 zmluvy (čl. II, bod 2.1,
bod 2.2). Predmetom sporu ostala neuhradená pohľadávka vo výške 70.916 eur, vyúčtovaná faktúrou
č. 231100001, z titulu zrealizovania prác po montáži fasády na predmetnej stavbe. K predmetnej faktúre
žalobca v žalobe uviedol, že „v obrázkovej prílohe vidieť, ako INGSTEEL v hotových vymaľovaných

priestoroch svojimi dodávkami (okenné rámy, sklené tabule, fasádne plechy, parapety) ničí žalobcom
vymaľované steny a namontované zdvojené podlahy. Dodatočne, už do žalobcom vyčistených skiel
zasúva žalovaný za pomoci oleja gumené tesnenie, čím znovu znečistil okenné tabule, ktoré už boli
raz na komplet vyčistené ku kolaudácii. Keďže žalobca bol zodpovedný aj za čistotu diela a kvalitu
povrchov stien a podláh, musel žalobca opätovne po žalovanom umývať okná, rámy, strhávať pásky

(žlté, červené) na oknách, ktoré dodával na stavbu cez interiérové priestory žalovaného. Ďalej bolo
nutné znovu kompletne zrealizovať vysprávky stien po opretí ťažkých okenných rámov a fasádnych
plechov a znovu premaľovať celé steny, pretože materiál od žalovaného, ktorý montoval na fasáde z
interiéru, nechal hlboké ryhy v sadrokartónových stenách a poškriabanú a odretú novú maľovku. Na
fotografiách je vidieť ako v novo vymaľovanom interiéry žalovaný mieša lepidlo na zateplenie fasády.

Celé priestory sme museli znovu vymaľovať, poupratovať, vysávať. Okrem toho žalovaný pri opieraní
svojichfasádnychdielcov(viďfotografie)poškodilvinteriérynovédvernézárubne.Žalovanýmdodávané
a montované fasádne prvky (sklá, rámy, plechové výplne, parapety), nechal (žalovaný) v interiéry bez
vyčistenia v špinavom stave a toto znečistenie sa začalo roznášať už po vyčistenom priestore stavby.
Po žalovanom čistili aj žalovaným dodané a montované prvky fasády. Tieto práce žalovaný neobjednal,

ale podľa zmluvy bol žalobca zodpovedný za to, aby sa dielo skolaudovalo a odovzdalo čisté. Žalovaný
svojim konaním spôsoboval škody žalobcovi. Práce sa vykonávali v 10-tom a 11-tom mesiaci roka
2015“. S uvedenými skutkovými tvrdeniami, ktoré tvoria základ žaloby koreluje aj faktúra č. 231100001,
z ktorej vyplýva vyúčtovanie prác po montáži fasády na diele, ktorú mal podľa tvrdení samotného
žalobcu vykonať žalovaný. V spojitosti s predmetnou faktúrou bol žalobcom na str. 6 súdneho spisu

doloženýtzv.súpisdodanýchprácsoznačenímINGSTEELs.r.o.-čisteniepomontážifasádynabudove:
Panon office, z ktorého je zrejmé, že išlo o práce ako umývanie okien a rámov, odstraňovanie pások
z nových okien, umývanie nových okien po dodatočnom osadení tesnenia, zamastené okná, umývanie
okien po dodatočnej výmene skiel, umývanie nových pevných výplní fasády, vysprávky poškodených
stien a maľby po neodbornom uložení dielcov fasády v interiéry, upratanie priestorov po montáži

kontaktného zateplenia, osadzovaní fasádnych dielcov, parapetov v interiéry, čistenie a vysávanie
kobercov, poškodenie dverí pri osadzovaní a nosení parapetov v interiéry. V replike žalobcu, ako právny
titul žalobca uviedol nárok zo zmluvy o dielo, pričom opätovne opísal skutkový stav tak, že po stavebnej
činnosti žalovaného musel opravovať vnútorne poškodené steny, ktoré boli kompletne zrealizované.
Žalovaný ničil žalobcovi dokončené práce, ako maľovky, podlahy, vyčistené okná, SDK konštrukcie,

dlažbu,výťahyaďalšiefinálneupratanépriestory.Žalobcatakmuselpožalovanomupratovaťinteriérové
priestory, a to prostredníctvom upratovacej spoločnosti CleanProfi s.r.o. Žalobca opätovne v podanom
odvolaní poukázal na to, že „na stavbe bolo stále lešenie a pokračovali fasádne práce vykonávané
žalovaným, žalobca naďalej vykonával okrem iných aj čistenie priestorov zašpinených žalovaným“.V odvolaní predmetné práce odvolateľ označil, ako záverečné-dokončovacie práce, ktoré boli naviac
prácami vyplývajúc zo zápisov z kontrolných dní a v stavebnom denníku.

24. V prvom rade, odvolací súd uvádza, že právne kvalifikovať predmetný nárok je potrebné práve
z opisu skutkového deja uvedeného vyššie, pričom pre správnu právnu kvalifikáciu nie je určujúcim, ako
nesprávne uviedol súd prvej inštancie, že dielo bolo ešte pred vykonaním čistiacich prác (ako riadne
vykonané) odovzdané investorovi. Predmetné tvrdenie súdu prvej inštancie by mohlo mať vplyv pre
posúdenie nároku len v tom smere, že nejde o nárok zo zmluvy o dielo (nie o iný nárok), aj to len

v prípade, že by sa jednalo o odovzdanie diela medzi stranami konania, nie však medzi žalovaným
a investorom. V tejto časti je preto konštatovanie súdu prvej inštancie nesprávne, keďže vplyv na
posúdenie, o aký nárok a právnu kvalifikáciu tohto nároku sa jedná (aj to len, že sa nejedná o nárok
z predmetnej zmluvy o dielo), by malo len riadne odovzdanie diela medzi žalobcom a žalovaným, ktorým
savšaksúdprvejinštancienezaoberal.Predmetnúskutočnosťnamietalajodvolateľvrámciuplatneného
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keď uviedol, že odovzdanie diela prebehlo výlučne

medzi žalovaným a investorom, pričom žalovaný protokolárne dielo od žalobcu neprevzal ani po dátume
14.10.2015, keď tvrdil, že dielo má vady a nedorobky. Odvolateľ zároveň tvrdil, že predmetnú skutočnosť
sa dozvedel až vo februári 2016, pričom k uvedenému tvrdeniu doložil aj listinné dôkazy, ako žiadosť
o sprístupnenie informácií zo dňa 01.02.2016 spolu s odpoveďou zo dňa 05.02.2016 (č.l. 606-607), ku
ktorým odvolací súd uvádza, že ide o novoty podľa § 366 CSP, ktoré nie je možné v odvolacom konaní

použiť. Pre určenie správnej právnej kvalifikácie však skutočnosť, že odvolateľ sa mal o odovzdaní diela
dozvedieť až vo februári 2016 ani rozhodná nie je.

25. Ako bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie právnu kvalifikáciu založil na tom, že dielo bolo riadne
odovzdané, pričom toto odovzdanie odvíjal od vzťahu žalovaného s treťou stranou-investorom. Súd

prvej inštancie na druhej strane nevysvetlil (ak považoval odovzdanie diela za rozhodujúcu skutočnosť),
či dielo - vykonávané žalobcom (nie žalovaným) bolo odovzdané žalovanému ako objednávateľovi zo
zmluvy o dielo (nie investorovi). Samozrejme, záver súdu prvej inštancie o tom, že celkové dielo bolo
odovzdané investorovi žalovaným dňa 14.10.2015 a následne bolo skolaudované, môže byť významnou
skutočnosťou aj pre ustálenie (okamihu) odovzdania riadne vykonaného diela žalobcu žalovanému (čl.

IX bod 9.14 zmluvy o dielo), čo implicitne naznačuje aj samotný záver súdu prvej inštancie o kvalifikácii
nároku ako náhrady škody mimo uzatvorenej zmluvy o dielo, avšak tento záver súdu prvej inštancie
v odôvodnení rozhodnutia, na ktorom je založená právna kvalifikácia, absentuje. Preto bude prvoradou
úlohou súdu prvej inštancie ustáliť si okamih odovzdania diela (časti diel) žalovanému zo strany žalobcu
s prihliadnutím nielen na skutkové tvrdenia, ale i na znenie zmluvy o dielo. V prípade, ak by súd prvej

inštancie dospel k záveru, že dielo vykonávané žalobcom nebolo žalovanému odovzdané, musel by
sa zaoberať aj tým, či vykonanie čistiacich, resp. maliarskych prác nie je tvrdeným záväzkom žalobcu
z uzatvorenej zmluvy o dielo, kedy relevantnou by bola aj argumentácia žalobcu, že sa jedná o nárok
zo zmluvy o dielo, s ktorou sa však súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Odvolací súd v tejto
súvislosti upozorňuje, že aj pre posúdenie nároku žalobcu ako zmluvného, nie je jediným kvalifikačným

kritériom samotné odovzdanie diela medzi dotknutými stranami konania, ale predovšetkým je potrebné
skúmať, či ide o plnenie vyplývajúce zo zmluvy (projektovej dokumentácie, špecifikácie diela, rozpočtu),
prípadne dodatkov k zmluve (v podobe zmenových listov ako naviac prác). Súd prvej inštancie pri
právnej kvalifikácii nároku žalobcu ako nároku na náhradu škody, vychádzal jedine zo skutočnosti, že
dielo bolo odovzdané žalovaným investorovi, a to bez zohľadnenia skutočnosti, či dielo bolo odovzdané

aj medzi zmluvnými stranami, pričom sa opomenul vysporiadať so skutkovým opisom žalobcu, ako aj
subsumovaním opisu tohto skutkového stavu pod nárok na náhradu škody, ktorým právny nárok žalobcu
kvalifikoval, čo zakladá nepreskúmateľnosť súdom určenej právnej kvalifikácie nároku a v dôsledku
uvedeného aj nesprávnosť, resp. predčasnosť právneho posúdenia nároku ako náhrady škody, čo
žalobca rovnako tak namietal.

26. Odvolací súd považuje za potrebné skonštatovať, že aj v priebehu trvania zmluvy o dielo môže dôjsť
k vzniku ďalších mimozmluvných záväzkov, ako je náhrada škody, či vznik bezdôvodného obohatenia,
prípadne k vzniku nároku vyplývajúcemu z ďalšej uzatvorenej zmluvy o dielo. Avšak odôvodňovanie
právnej kvalifikácie nároku len na základe odovzdania diela, tak ako to urobil súd prvej inštancie, navyše

ani nie medzi stranami konania, ale žalovaným a investorom, nie je preskúmateľným záverom. Okrem
toho, ak by aj došlo k riadnemu odovzdaniu dielu žalobcom a po tomto termíne boli vykonané práce
zo strany žalobcu mimo rozsahu zmluvného plnenia, je možné uvažovať aj nad inými nárokmi podľa
popisu skutkového stavu žalobcom, ako je náhrada škody, bezdôvodné obohatenie, či ústne uzatvorenázmluva o dielo, avšak právna kvalifikácia tohto nároku musí byť súdom riadne odôvodnená, aby bola
preskúmateľná odvolacím súdom, čo sa v danom prípade nestalo.

27. Súd prvej inštancie sa predovšetkým pri určení právnej kvalifikácie ako nároku na náhradu škody
nezaoberal tým, či opis skutkového deja žalobcom napĺňa kumulatívne predpoklady zodpovednosti za
škodu. Predovšetkým je potrebné si ustáliť popis skutkových okolností žalobcu, k akému porušeniu
zmluvnej alebo mimozmluvnej povinnosti zo strany žalovaného malo dôjsť, v príčinnej súvislosti vzniku
ujmy na strane žalobcu. Odvolateľ totiž (okrem iného) namietal, že nedošlo k vzniku ujmy na jeho strane,

keďže dielo, ktoré bolo poškodené, mu nepatrilo v žiadnom štádiu zhotovenia diela, zatiaľ čo dielo patrilo
stavebníkovi do odovzdania stavby a následne investorovi, čo je relevantným argumentom, a to nielen
z hľadiska odvolania, ale i z hľadiska právneho posudzovania nároku súdom prvej inštancie, keďže súd
prvej inštancie bol povinný sa pri určení právnej kvalifikácie nároku na náhrady škody zaoberať tým, či
z opisu skutkového stavu v žalobe je možné uvažovať nad vznikom škody v sfére žalobcu spôsobenej
v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného. Súd prvej inštancie sa v rámci posúdenia

nároku ako náhrady škody vôbec nezaoberal tým, komu škoda vznikla, teda či vznikla na strane žalobcu
alebo na strane vlastníka diela, v čom spočívalo protiprávne konanie žalovaného a či toto popísané
protiprávne konanie malo za následok vznik ujmy na strane žalobcu, pričom ide o skutočnosti, ktoré pre
právnu kvalifikáciu majú vyplývať z popisu nároku uvedeného samotným žalobcom. Záver súdu prvej
inštancie o právnej kvalifikácii nároku ako náhrady škody potom nie je pre odvolací súd preskúmateľný.

28. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4MCdo/23/2008, v ktorom je vysvetlené, že pod pojmom škoda sa chápe „ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je
teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza

k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť
poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody, a to
skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového
stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k
uvedeniu veci do predošlého stavu“. Ďalej je potrebné poukázať ja na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 2Cdo/155/2011, v zmysle ktorého: „Pri riešení kolízie nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia a nároku na náhradu škody treba vychádzať zo zásady, že vzhľadom na subsidiárnu
povahu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia má prednosť uspokojenie nároku z titulu náhradu
škody, a len v prípade, ak nie sú splnené podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z titulu
náhrady škody, možno uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia“ (bližšie pozri aj rozhodnutie

Najvyššieho súdu sp.zn. 5Cdo/11/2020 zo dňa 27.10.2021).

29. Odvolací súd konštatuje, že predmetné čistiace práce síce žalobca vykonal z dôvodu, aby dielo
bolo v stave spôsobilom na odovzdanie, avšak podľa vlastných tvrdení žalobcu, nešlo o čistiace
práce vykonané v rámci prác zmluvne dojednaných medzi stranami konania, na vykonávanie ktorých

bol povinný samotný žalobca (tieto boli uvedené v zmluve pod položkou č. 33 v rozpočte v sume
917,46 eur), ale v dôsledku prác vykonaných žalovaným, ktoré si žalovaný neobjednal (opäť podľa
samotného vyjadrenia žalobcu). S ohľadom na popis skutkového deja žalobcom, sa súd prvej inštancie
bude zaoberať právnou kvalifikáciou nároku žalobcu s tým, že svoj záver riadne odôvodní. Ak súd
prvej inštancie posúdi, že ide o tvrdený výkon prác v rámci zmluvného plnenia, bude relevantnou aj

argumentácia žalobcu o plnení z titulu naviac prác, ktorú súd vyhodnotí. V prípade, ak súd prvej inštancie
dospeje k záveru, že ide o práce vykonávané mimo zmluvného plnenia, bude potrebné, aby sa súd
prvej inštancie zaoberal tým, či podľa žalobcovho skutkového popisu, je tieto možné podradiť pod nárok
na náhradu škody, najmä z hľadiska tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného v príčinnej súvislosti
so vznikom škody, alebo či vzhľadom na úvahu súdu nad týmito predpokladmi nejde o tvrdené plnenie

žalobcu ako plnenia za iného-žalovaného, čo mal plniť sám. V neposlednom rade sa súd prvej inštancie
vysporiada s argumentáciou žalobcu, či ide o transformované nároky žalobcu vyplývajúce z odstúpenia
od zmluvy. Až v nadväznosti na uvedené, po správnom určení právnej kvalifikácie nároku žalobcu,
súd prvej inštancie posúdi dôvodnosť vznesenej procesnej obrany žalovaného týkajúcej sa premlčania
predmetného nároku.

30. K rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 22Cb/112/2016, doručenému odvolaciemu súdu
dňa 26.01.2023 v priebehu odvolacieho konania, je treba uviesť, že v prípade, ak ho odvolateľ dokladal
ako významnú judikatúru pre vec samu, tieto právne závery nepopísal, a preto ani nie je zrejmé,čo doložením predmetného rozhodnutia sledoval. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,
že prípadné novoty je možné použiť len v podanom odvolaní (§ 366 CSP), čo nebol daný prípad.
Okrem toho v prípade odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP použitie doteraz

neuplatnených prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany na doloženie týchto
dôvodov neprichádza do úvahy z povahy veci.

31. K námietke žalobcu o nevykonaní dôkazov, v ktorých sú zahrnuté zápisy z kontrolných dní
a stavebnom denníku, odvolací súd upozorňuje, že tieto boli súčasťou vyjadrenia žalobcu zo dňa

03.05.2022,pričomichsúdprvejinštancienapojednávaníkonanomdňa26.07.2022doručilžalovanému
(o čom svedčí zvukový záznam z pojednávania, ako aj zápisnica č.l. 586). Predmetné doručenie týchto
listín na pojednávaní, ako aj možnosť sa s nimi oboznámiť v priebehu pojednávania, strana, ktorej boli
takto doručené, nenamietala. Zároveň v zmysle § 204 CSP sa dôkaz listinou jej prečítaním vykoná len
vtedy, ak jej odpis nebol strane doručený a ak listina alebo jej obsah boli protistranou spochybnené,
čo nebol ani jeden z uvedených prípadov. Zároveň z bodu 19. odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že

nejde o listiny, ktoré by boli súdom prvej inštancie ako listinné dôkazy zamietnuté, a preto je predmetná
argumentácia žalobcu o nevykonaní dokazovania týchto listín nedôvodná.

32. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. b), písm. c) v spojení s § 391 CSP v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom
konaní bude vo vyššie naznačenom smere v intenciách záverov odvolacieho súdu právne kvalifikovať
nárok žalobcu s ohľadom na tvrdenia žalobcu (nielen) v žalobnom návrhu za rešpektovania zásady
viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu vyplývajúcej z ustanovenia § 391 ods. 2 CSP. Odvolací
súd v tejto súvislosti ešte upozorňuje, že nárok žalobcu, napriek skutočnosti, že bol vyúčtovaný jednou

faktúrou, nemusí pozostávať iba z jedného právneho nároku, ale môže ísť o nároky majúce rôzny
právny základ. Je potrebné rozlíšiť, či čistiace práce – ako zmluvný záväzok žalobcu, ktorý bol povinný
vykonávať do odovzdania celého diela (bod 6.19 Zmluvy o dielo) sú čiastkovým dielom, t.j. dielom
odlišným od prác spočívajúcich vo vymaľovaní a zrealizovaní vysprávky stien (t.j. časť diela, ktorá
mohla byť odovzdaná samostatne), alebo pri všetkých prácach ide o vykonanie diela ako jedného

celku. Uvedené je nevyhnutné pre posúdenie okamihu odovzdania diela, alebo jeho časti a následného
právneho posúdenia nároku ako zmluvného alebo mimozmluvného. Súd prvej inštancie sa bude v
ďalšom konaní dôsledne zaoberať a vysporiada sa s jednotlivými aspektmi procesného útoku žalobcu
a procesnej obrany žalovaného, a to komplexne tak, aby nové rozhodnutie vo veci poskytlo stranám
sporu náležité a presvedčivé odpovede na všetky podstatné otázky súvisiace s meritom veci a s

predmetným sporom, ktoré tvoria zásadnú časť ich argumentácie. Nakoľko v dôsledku nesprávneho
a predčasného právneho záveru súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie listinami uvedenými v bode
19. odôvodnenia rozsudku, bude jeho úlohou s ohľadom na právnu kvalifikáciu a vyššie uvedený rozbor,
sa opätovne zaoberať aj tým, či tieto listinné dôkazy majú vplyv pre meritórne rozhodnutie (a to najmä
súpisy prác a zadaní doložené v podaní žalobcu zo dňa 08.12.2021). Svoje nové rozhodnutie vo veci

je súd prvej inštancie povinný odôvodniť spôsobom zodpovedajúcim dikcii ustanovenia § 220 ods. 2
CSP a v odôvodnení sa vysporiadať nielen so všetkými podstatnými skutočnosťami tvrdenými stranami
sporu a s rozpormi v ich tvrdeniach v nadväznosti na vykonané dôkazy, ale aj so všetkými skutočnosťami
majúcimi podstatný význam pre konanie a procesný postup súdu, pričom z odôvodnenia rozhodnutia
musí byť aj zrejmé, ktoré z navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie vykonal a ktoré nevykonal a z

akých dôvodov, ako vyhodnotil konkrétne tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a aké z nich
vyvodil právne závery, vrátane toho, na základe akých zákonných ustanovení jednotlivé aspekty sporu
posudzoval.

33. Na záver, odvolací súd poukazuje na zrejmú nesprávnosť uvedenú v záhlaví rozsudku Okresného

súdu Bratislava II č. k. 30Cb/61/2020-591 zo dňa 26.07.2022 spočívajúcu v označení sídla žalovaného
a označení substitučne splnomocneného právneho zástupcu žalobcu, avšak keďže tento rozsudok bol
odvolacím súdom zrušený, nepovažoval za potrebné vydať opravné uznesenie.

34. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom

rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

35. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d), e) CSP).