Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/80/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121440551
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6121440551.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.VieryMarkovejačlenieksenátu

JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci žalobcu: J&G construction s. r. o.,
so sídlom Trenčianska Turná 1, 913 21 Trenčianska Turná, IČO: 45 479 488, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Andrej Opet, s. r. o., so sídlom Hroznová 2318, 911 05 Trenčín, IČO: 53 905
831, proti žalovanému: CFX, a.s., so sídlom Jenisejská 45A, 040 01 Košice - mestská časť Nad jazerom,
IČO: 47 975 938, právne zastúpenému: JUDr. Anna Žedényiová, advokátka so sídlom Palackého 85/5,
911 01 Trenčín, o zaplatenie 18.225,27 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/76/2022-163 zo dňa 15.12.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/76/2022-163 zo dňa
15.12.2022 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal
žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 18.225,27 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
5.941,08 eur od 30.11.2019 do 23.01.2020, zo sumy 5.093,53 eur od 24.01.2020 do 05.05.2020, zo

sumy 21.065,27 eur od 01.10.2020 do 12.10.2020, zo sumy 16.065,27 eur od 13.10.2020 do zaplatenia,
zo sumy 2.160 eur od 14.07.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 120 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. priznal
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodol tak s poukazom
na ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), § 15 ods. 1, ods. 2, § 323 ods. 1, ods. 2, § 365, § 369 ods. 1, ods. 2, § 369c ods. 1, § 407 ods.
3, § 536 ods. 1, ods. 2, § 537 ods. 1, § 548 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej

len „ObZ“), § 1 ods. 2, § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
dňa 20.07.2021 domáhal, aby žalovaný zaplatil sumu 18.225,27 eur s príslušenstvom. Predmetný
nárok si žalobca uplatnil titulom neuhradenia zostávajúcej časti ceny diela v zmysle Zmluvy o dielo č.
EG027/2019 zo dňa 10.10.2019 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 04.05.2020, ktorú vyúčtoval faktúrami

č. 20190049 a č. 20200013, resp. v zmysle Objednávky č. G0719/2020/005, ktorú vyúčtoval faktúrou
č. 20200016. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o dielo č. EG027/2019 zo dňa 10.10.2019
vykonal pre žalovaného ako objednávateľa na bytovom dome A. XXX/XX, XX B. C. B. zateplenie
strešného plášťa a dodávku prác s tým spojených. Dňa 30.10.2019 vystavil žalovanému faktúru č.20190049 na sumu 5.941,08 eur, ktorú uhradil v dvoch častiach, a to dňa 23.01.2020 sumu 847,55
eur a dňa 05.05.2020 sumu 5.093,53 eur. Dňa 04.05.2020 bol uzavretý Dodatok č. 1 k zmluve o dielo,
na základe ktorého sa zmenil čl. II. bod 1 zmluvy o dielo, a to tak, že dielo malo byť protokolárne

odovzdané do 31.05.2020 a tiež čl. III bod 18 zmluvy o dielo. Dňa 02.06.2020 bol podpísaný protokol
o odovzdaní diela, na základe ktorého zhotoviteľ odovzdal žalovanému dielo vykonané podľa zmluvy
o dielo. Dňa 02.06.2020 vystavil faktúru č. 20200013 vo výške 21.065,27 eur s dátumom splatnosti
dňa 30.09.2020, a to za dielo vykonané v zmysle zmluvy o dielo, z ktorej dňa 12.10.2020 žalovaný
uhradil sumu 5.000 eur. Vykonané dielo bolo vykonané riadne a bez vád, žalovaným bolo prevzaté,

práce nereklamoval a vyfakturované sumy nenamietal. Dňa 16.06.2020 si žalovaný objednal na základe
Objednávky č. G0719/2020/005 dodávku a montáž oplechovania ríms nad garážami s prácami tým
súvisiacimivcelkovejsumevovýške2.160eurbezDPH.Dňa26.06.2020vystavilfaktúruč.20200016vo
výške 2.160 eur s dátumom splatnosti 13.07.2020, ktorú žalovaný neuhradil. Dielo bolo vykonané riadne
a bez vád, žalovaným bolo prevzaté, vykonané práce nereklamoval a vyfakturované sumy nenamietal.
Zároveň si žalobca uplatnil zákonné úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky.

3. Žalovaný sa vyjadril k podanej žalobe tak, že nároky ňou uplatnené považuje za čiastočne nedôvodné,
nakoľko predmetné dielo nebolo zo strany žalobcu ako zhotoviteľa vykonané v súlade so zmluvnými
dojednaniami vyplývajúcimi zo zmluvy o dielo v spojení s jej Dodatkom č. 1. Dielo nebolo vykonané v

súlade s projektovou dokumentáciou a priloženým rozpočtom tvoriacim prílohu č. 1 zmluvy o dielo, teda
dielonebolovykonanériadne.Nadielebolizostranyžalobcuaplikovanéazabudovanéodlišnémateriály
ako boli zmluvnými stranami dojednané v zmluve o dielo, konkrétne sa jednalo o iný tepelný izolant
(polystyrén) a hydroizoláciu. Cenová ponuka žalobcu od počiatku nezodpovedala zadaniu žalovaného
ako objednávateľa, ani projektovej dokumentácii. Zo strany žalobcu preto podľa žalovaného došlo k

porušeniu článku I bod 1 a 1.1, čl. IV. bod 5 a čl. IV bod 36 zmluvy o dielo.

4. Žalobca v replike uviedol, že tvrdenia žalovaného sú nepravdivé, nepodložené a účelové. Dielo
vykonal plne v súlade so zmluvou a projektovou dokumentáciou. Ako tepelný izolant dodal tepelný
izolant z expandovaného polystyrénu pevnosti 100 kPa v celkovej hrúbke 2x 100 mm, tzn. označenie

EPS 100 S, ktorý bol uvedený v jeho cenovej ponuke, v projektovej dokumentácii, ako aj súpise
vykonaných prác. V projektovej dokumentácii, ale aj v cenovej ponuke a v súpise vykonaných prác,
je navrhovaná hydroizolačná PVC fólia kotvená, ktorá bola aj dodaná (konkrétne FATRAFOL 810
hr. 1,5 mm). Žalovaný dielo riadne prevzal na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela. V
protokole žalovaný nenamietal žiadne vady, nedorobky alebo skutočnosť, že dielo nie je vykonané

podľa projektovej dokumentácie, o čom by musel mať žalovaný vedomosť už pred odovzdaním diela,
a teda minimálne v protokole o odovzdaní diela by takúto skutočnosť namietol. Žalovaný nereklamoval
žiadnu vadu diela, ani skutočnosť, že dielo nie je vykonané podľa projektovej dokumentácie. Poukázal
na absenciu konkrétnych skutkových tvrdení žalovaného, ktorými by vysvetlil, v čom cenová ponuka
nemala zodpovedať zadaniu žalovaného, resp. v čom mal byť žalovaný uvedený do omylu. Žalovaný

nepreukázal svoje tvrdenia žiadnymi relevantnými listinami.

5.Súdprvejinštancievodôvodnenírozhodnutiavysvetlil,žemedzisporovýmistranamidošlokplatnému
uzavretiu dvoch samostatných zmlúv o dielo v zmysle § 536 a nasl. ObZ, ktorú skutočnosť mal
preukázanú listinnými dôkazmi (písomne uzavretá Zmluva o dielo č. EG027/2019, písomne uzavretá

Objednávka č. G0719/2020/005), pričom samotné sporové strany existenciu tých zmlúv nerozporovali.
Pre určenie časového okamihu zaplatenia ceny diela bola rozhodujúca dohoda zmluvných strán. V
danom prípade si strany dohodli spôsob platenia ceny diela na základe faktúr vystavených zhotoviteľom,
pričom súd prvej inštancie skonštatoval, že táto otázka nebola medzi stranami sporná. Zhotoviteľovi
tak vznikol nárok na zaplatenie ceny diela na základe riadneho vykonania a odovzdania diela

objednávateľovi a vystavenej faktúry, ktorou je cena vyúčtovaná. Súd prvej inštancie na základe
predložených listinných dôkazov, Protokolu o odovzdaní a prebratí diela, resp. súpisom vykonaných
prác, uzavrel, že zo strany žalovaného neboli uvedené žiadne výhrady ku kvalite alebo rozsahu
uvedených prác. Súd prvej inštancie poukázal aj na úkony samotného žalovaného, ktorý faktúru č.
20190049 uhradil v plnom rozsahu (žalobca uplatňuje už iba úrok z omeškania z fakturovanej sumy)

a faktúru č. 20200013 uhradil čiastočne, pričom nevzniesol žiadne výhrady k dodávkam účtovaným
týmito faktúrami. Súd prvej inštancie preto skonštatoval, že nie je možné logicky dôvodiť, že by žalovaný
realizoval úplné alebo čiastočné úhrady faktúr, ak by dielo bolo vykonané s vadami. Okrem toho, pokiaľ
by dielo bolo zrealizované s vadami, je nanajvýš pravdepodobné, že žalovaný ako objednávateľ dielobuď neprevezme, alebo v preberacom protokole, resp. v súpise vykonaných prác uvedie prípadné
zistené vady a ich stručný popis. Žiadne takéto výhrady sa však na uvedených listinách podľa súdu prvej
inštancie nenachádzali. Súd prvej inštancie preto žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 18.225,27

eur, ako zostávajúcej neuhradenej časti ceny diela. Následne sa súd prvej inštancie vyjadril k omeškaniu
dlžníka a k úrokom z omeškania, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie uzavrel, že dôvodný je aj
nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovaných súm odo dní nasledujúcich
po dni splatnosti tej-ktorej faktúry do zaplatenia (žalovaný otázku začiatku a doby trvania omeškania
nespochybňoval), ako aj nároku na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 120 eur. K problematike priznávania paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky súd prvej inštancie poukázal na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora, a to
rozsudok Súdneho dvora z 20.10.2022 vo veci C-585/20, ako aj rozsudok Súdneho dvora vo veci
C-370/21 z 01.12.2022. Súd prvej inštancie k námietke žalovaného týkajúcej sa vád diela, uviedol, že
tvrdenie vykonania diela s vadami, žalovaný nepreukázal. Popretie skutkových tvrdení žalobcu v tejto
časti zo strany žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako neúčinné, nakoľko žalovaný neuviedol

vlastné skutkové tvrdenia o týchto skutočnostiach, pričom len samotné spochybnenie žalobcom
tvrdených skutočností nemožno bez ďalšieho považovať za postačujúce. Okrem toho súd prvej inštancie
uviedol, že pri faktúrach, ktoré boli úplne alebo čiastočne uhradené, možno dôvodne predpokladať,
že týmto úkonom došlo zo strany žalovaného k uznaniu záväzku. Podstatou tohto inštitútu je, že
uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku,

že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia
veriteľa, keďže nemusí dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo.
Naopak, je na dlžníkovi, ktorý namieta, že záväzok nevznikol, že bol splatený alebo zanikol inak, aby
svoje tvrdenie preukázal. Uznaním záväzku teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka.
V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR v obdobných veciach,

nakoľko úprava inštitútu uznania záväzku je s ohľadom na jednotnú právnu tradíciu rovnaká podľa
slovenského a českého právneho poriadku, sú tieto rozhodnutia primerane použiteľné aj pri aplikácii
slovenských právnych predpisov, a to rozsudok sp. zn. 32Odo/1160/2003 z 26.08.2004. V zmysle
tejto judikatúry poukázal na to, že „skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je
predmetom procesného dokazovania a ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní

vyvrátená, súd musí mať podľa § 133 OSP skutočnosť za preukázanú. V konaní teda môžu nastať
len dve situácie - buď sa skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, považuje za preukázanú,
alebo v konaní vyšiel najavo opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t.j. dôkazom,
že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka). V žiadnom
prípade však nemožno za situácie platného uznania záväzku robiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol,

pokiaľ ide o skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právne domnienka, dôkazné bremeno, a to ani
vtedy, ak povinný (dlžník) popiera takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami.“ „Aj keď sa zdá byť na
prvý pohľad logické, že účastníci môžu platne robiť právne úkony smerujúce k zmene alebo zániku
ich práv či povinností alebo sa inak dotýkajúce ich právneho vzťahu, len za predpokladu, že medzi
nimi takýto vzťah právne existuje, napriek tomu nemožno toto tvrdenie vzťahovať bez ďalšieho na

akýkoľvek právny úkon bez toho, aby sa súčasne prihliadalo na to, či tu je, alebo nie je zákonom
ustanovený dôvod neplatnosti takéhoto úkonu. V niektorých prípadoch existenciu pohľadávky zákon
neustanovuje ako podmienku (predpoklad) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak to je aj v
prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu uznania
dlhu (záväzku), keďže v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 558 OZ, § 323 OBZ)

dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, spočíva na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak
by platilo, že nemožno platne uznať neexistujúci dlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane
vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu
dlhu, by nikdy neniesol dlžník, naopak, veriteľ by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať
existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu, a teda aj ako predpoklad na uplatnenie

jeho účinkov“ (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Odo/453/2004 z 09.12.2004,
rozsudok sp. zn. 32Odo/1323/2004 z 21.06.2004). „Pokiaľ žalovaný čiastočne uhradil faktúru žalobcu
bez toho, že by označil, ktoré časti plnenia považuje za neuskutočnené, a úhrada (ani neuhradený
zvyšok) nesúhlasí ani so žiadnou z čiastkových fakturovaných cien, uplatní sa vyvrátiteľná domnienka
upravená v ustanovení § 407 ods. 3 OBZ“ (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.

32Odo/1178/2006 zo 17.07.2006). Súd prvej inštancie sa vyjadril aj k otázke konania zamestnanca
žalovaného v súvislosti s preberaním diela, keď primerane poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Obo/158/97 (ZSP 5/1998), pričom v tejto súvislosti skonštatoval, že námietka žalovaného,
v zmysle ktorej protokol o prevzatí mohol podpísať iba štatutárny zástupca žalovaného pán D. C.prípadne pán E. F., nie je dôvodná. V prípade stavieb je úplne prirodzené, že na úkony súvisiace so
stavbou je oprávnená aj splnomocnená osoba (či už zákonom alebo zmluvne). V protokole o odovzdaní
a prebratí diela je uvedené, že objednávateľ je zastúpený na stavbe: G. H., G. I.. Tieto osoby tak boli plne

oprávnené dielo prevziať. V zmysle čl. 4. bod 11 Zmluvy o dielo bol pán G. H. objednávateľom poverený
výkonom hlavného projektového manažéra (stavbyvedúceho) v plnom rozsahu práv a povinností počas
celej doby výstavby. V súvislosti s touto problematikou poukázal súd prvej inštancie aj na judikatúru
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/2074/2000 zo dňa 14.03.2002, uverejnený v časopise
Soudní judikatura č. 4, ročník 2002, str. 288, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.

29Odo/569/2002 zo dňa 25.02.2003, uverejnený v časopise Soudní judikatura č. 3, ročník 2003, str. 204,
uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Odo/274/2004 zo dňa 23.11.2004, uznesenie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/3091/2015 zo dňa 28.04.2016.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal mu nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu, a to z dôvodov
podľa§365ods.1písm.a),písm.b)písm.e)CSPanavrhol,abyodvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudok
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, ako aj priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na

náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

8. Odvolateľ uviedol, že v priebehu konania prostredníctvom svojich listinných a písomných vyjadrení,
uviedol dôvody, prečo žalobcovi neuhradil žalovanú sumu riadne a včas, a to z dôvodu, že predmetné
dielo nebolo zo strany žalobcu ako zhotoviteľa diela vykonané v súlade so zmluvnými dojednania

vyplývajúcimi zo Zmluvy o dielo v spojení s jej Dodatkom č. 1, a to konkrétne dielo nebolo vykonané
v súlade s projektovou dokumentáciou a s priloženým rozpočtom k zmluve o dielo, tvoriacim prílohu
č. 1 k zmluve. Na diele boli zo strany žalobcu aplikované a zabudované odlišné materiály ako boli
zmluvnými stranami dojednané v zmluve o dielo, konkrétne sa jednalo o iný tepelný izolant (polystyrén) a
hydroizoláciu. Na tieto skutočnosti žalovaný prišiel až po protokolárnom odovzdaní diela a po zaúčtovaní

žalobcom vystavených faktúr. Za účelom preukázania žalovaným tvrdených skutočností, žalovaný
navrhol v súdnom konaní okrem výsluchu účastníkov súdneho konania, vykonať výsluch svedka J.
E. F., ktorý ako osoba poverená žalovaným, oprávnená prevziať dielo a konať za žalobcu, by svojou
výpoveďou potvrdil tvrdenia žalovaného, teda že žalobca nevykonal dielo v súlade s projektovou
dokumentáciou a v súlade so zmluvou o dielo. Žalovaný chcel ďalej v súdnom konaní svoje tvrdenia

preukázať prostredníctvom znaleckého dokazovania, preto navrhol v súdnom konaní vyhotovenie
nestranného znaleckého posudku, za účelom určenia rozsahu vykonaného diela a použitia stavebných
materiálov na vyhotovenie diela. Súd prvej inštancie žalovaným navrhnuté dokazovanie nevykonal, čo
spôsobilo nedostatočné skutkové zistenie veci, čím bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý
súdny proces. Žalovaný v priebehu súdneho konania riadne označil dôvody, pre ktoré žalovanú sumu

žalobcovi neuhradil a presne označil dôkazy, ktorými chce svoje tvrdenia v súdnom konaní preukázať. V
zmysle uvedeného je podľa názoru odvolateľa rozhodnutie súdu prvej inštancie predčasné s tým, že zo
strany súdu malo dôjsť k vykonaniu riadneho dokazovania a až následne k rozhodnutiu vo veci samej.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/259/2010
zo dňa 26.01.2011 a na odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa základne náležitostí podľa CSP, ako ani základné
náležitosti vyžadované ustálenou rozhodovacou praxou. S odkazom na CSP a ustálenú judikatúru, ak
ktorékoľvek súdne rozhodnutie neobsahuje dostatočné a presvedčivé odôvodnenie, teda také, ktoré
najmä dostatočne a spoľahlivo vysvetľuje, ktoré podstatné skutkové tvrdenia sporové strany v konaní
prezentovali, ktoré z týchto skutkových tvrdení považoval súd prvej inštancie v konaní za preukázané,

a ktoré nie, zároveň ktoré dôkazy sporové strany navrhovali v konaní vykonať a následne, ktoré z nich
súd prvej inštancie v konaní vykonal, a ktoré vykonať odmietol a prečo, tak takéto súdne rozhodnutie
možno bez ďalšieho označiť za arbitrárne a v konečnom dôsledku za nepreskúmateľné. Na základe
uvedeného nie je žalovanému zrejmé, prečo súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, prečo žalovaným
navrhnuté dôkazy nevykonal, keď s ohľadom na jeho rozhodnutie bolo zrejmé, že tieto navrhnuté dôkazy

by mali vplyv na zistenie zásadných skutočností v danej veci, a teda v neposlednom rade aj na samotné
rozhodnutie súdu. S ohľadom na náležitosti odôvodnenia rozhodnutia je nevyhnutné konštatovať, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie týmito náležitosťami nedisponuje. Súd prvej inštancie okrem iného v
odôvodnení napadnutého rozsudku vyslovene opomína podstatné skutočnosti. Odvolaním napadnutérozhodnutie tak zjavne trpí vadami nedostatočnosti, ale najmä nepreskúmateľnosti odôvodnenia,
nakoľko sa v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal s vyššie uvedenými
skutočnosťami, teda ani neodôvodnil nevykonanie vyššie navrhnutých dôkazov.

9. Žalobca sa vyjadril k podanému odvolaniu tak, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok súdu
prvej inštancie považuje za vecne správny, presvedčivo odôvodnený, so všetkými náležitosťami
vyžadovanými CSP. Žalobca preto odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ak žalovaný

uviedol,ženebolisplnenéprocesnépodmienkyzdôvodu,žesúdprvejinštancienesprávnymprocesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, takéto tvrdenie je úplne
zmätočné, nakoľko odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP je daný úplne inými skutočnosťami,
ako uvádza žalovaný. Žalobca uviedol, že v súdnom konaní boli splnené všetky procesné podmienky.
Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, tento nie je daný. Žalobca odkázal na

bod 30 odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie správne vyhodnotil tvrdenia žalovaného
ako neúčinné popretie skutkových tvrdení žalobcu, nakoľko žalovaný neuviedol vlastné skutkové
tvrdenia, pričom len spochybnenie žalobcom tvrdených skutočností nie je postačujúce. Uvedené súvisí
aj s dôkaznou povinnosťou, resp. nevykonaním dôkazov súdom, ktoré navrhol žalovaný. Nesplnenie
povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník

vôbec netvrdil, a ktorá nevyšla v konaní inak najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Žalobca
poukázal na bod 32. odôvodnenia súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého čiastočnou úhradou faktúr
žalovaného došlo zo strany žalovaného k uznaniu záväzku. K nevykonaniu dôkazov sa súd prvej
inštancie vyjadril v bode 39. odôvodnenia rozsudku. V tejto súvislosti dodal, že návrh na výsluch
svedka J. E. F. uviedol žalovaný v odpore, pričom však jeho tvrdenia v odpore žalobca namietol a tieto

súd prvej inštancie tiež vyhodnotil ako neúčinné popretie skutkových tvrdení žalovaným. Ak žalovaný
nesplnil povinnosť tvrdenia, logicky potom nemôže k uvedenému byť vykonané dokazovanie. Zo strany
žalovaného nebol prednesený návrh na vykonanie znaleckého dokazovania. Pokiaľ ide o návrh na
výsluch strany sporu, žalobca poukázal na § 195 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie preto správne uviedol,
že výsluch strán by bol nadbytočný, nakoľko skutočnosti o ktorých by strany mali vypovedať, mal súd

preukázané inými dôkazmi.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého
po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

11. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.15. Podľa čl. 15 ods. 1 a ods. 2 CSP súd dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí podľa svojej úvahy v
súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

16. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

17. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

18. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Podľa ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

19. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania. Podľa ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa ods. 3 ak súd na prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci
samej.

20. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

21. Podľa § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Podľa ods. 2 dôkazným prostriedkom

je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.
Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

22. Podľa § 191 ods. 1, ods. 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

23. Podľa § 536 ods.1 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

24.Podľa§536ods.2ObZdielomsarozumiezhotovenieurčitejveci,pokiaľnespadápodkúpnuzmluvu,
montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne
zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo
úprava stavby alebo jej časti.

25. Podľa § 537 ods. 1 ObZ zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo
zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným
časom.

26. Podľa § 548 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

27. Podľa § 323 ods. 1 ObZ, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom
rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa
bola v čase uznania už premlčaná.28. Podľa § 323 ods. 2 ObZ za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené
v § 407 ods. 2 a 3.

29. Podľa § 407 ods. 3 ObZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania
zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

30. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného, odvolací súd
konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne

zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého
rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP podrobne
a dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý
myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom
premietnutým do výrokovej časti zaväzujúceho výroku rozsudku, teda opodstatnenosti žalobcovho
nároku, ktorý vyplýval z dvoch samostatných zmlúv o dielo v zmysle § 536 ObZ, a to zo Zmluvy

o dielo č. EG027/2019 a z Objednávky č. G0719/2020/005. Súd prvej inštancie sa v podstatnom
rozsahu dostatočne zaoberal procesnou obranou žalovaného, keď v otázke vzniku nároku na zaplatenie
ceny diela dospel k záveru o nepreukázaní vykonania diela s vadami. K nároku zo Zmluvy o dielo
č. EG027/2019, vyúčtovaného faktúrou č. 20200013, súd prvej inštancie správne vyhodnotil úhradu
časti tejto pohľadávky v sume 5.000 eur ako uznanie predmetného záväzku podľa § 407 ods. 3

ObZ, zatiaľ čo popretie tvrdení žalobcu zo strany žalovaného k nároku na základe Objednávky
č. G0719/2020/005 z neuhradenej faktúry č. 20200016 súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako
neúčinné, nakoľko žalovaný k dodávke a montáži oplechovania ríms nad garážami žalobcu neuviedol
žiadne vady. Skutkové tvrdenia žalovaného týkajúce sa vád diela vyplývali len z nároku zo Zmluvy
o dielo č. EG027/2019, vyúčtovaného faktúrou č. 20200013 (rozpor projektovej dokumentácie a rozpočtu

s vykonaným dielom v časti tepelného izolantu a hydroizolácie).

31. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného
procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov

súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere
stotožnil. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd dopĺňa
nasledovné dôvody v kontexte odvolacích dôvodov.

32. V prvom rade, odvolací súd považuje za potrebné odlíšiť nárok žalobcu podľa dvoch titulov,
na základe ktorých súd prvej inštancie uzavrel, že strany medzi sebou uzatvorili Zmluvu o dielo č.
EG027/2019, ako aj zmluvu o dielo uzatvorenú na základe Objednávky č. G0719/2020/005. K Zmluve
o dielo č. EG029/2019 je treba uviesť, že predmetom tejto zmluvy bolo vykonanie zateplenia strešného
plášťa a dodávka prác s tým spojených. K uvedenému právnemu titulu vystavil žalobca faktúru č.

20200013 vo výške 21.065,27 eur, z ktorej žalovaný uhradil dňa 12.10.2020 sumu 5.000 eur. Na
danom mieste je preto potrebné uviesť, že súd prvej inštancie k predmetnej časti správne skonštatoval
(bod 32. odôvodnenia rozsudku), teda k faktúram ktoré boli čiastočne uhradené, že možno dôvodne
predpokladať, že došlo k uznaniu záväzku zo strany žalovaného (§ 407 ods. 3 ObZ). Tento právny záver
uvedenýsúdomprvejinštancie odvolateľvpodanomodvolaníaninenamietal,keďvčastinárokuZmluvy

o dielo č. EG027/2019 poukázal len na vady diela, pre ktoré neuhradil žalovanú sumu riadne a včas.
S ohľadom na správnosť záveru súdu prvej inštancie týkajúcej sa uznania záväzku vo zvyšnej časti
faktúry č. 20200013 sú námietky žalovaného k predmetnej časti nároku irelevantné.

33. Na druhej strane je potrebné rozlišovať nárok z Objednávky č. G0719/2020/005, ktorý sa týkal

vykonania dodávky montáže oplechovania ríms nad garážami a prácami s tými súvisiacimi v celkovej
sume 2.160 eur, vyúčtované faktúrou č. 20200016. K vykonaniu diela v danej časti, žalovaný v priebehu
konania nevzniesol námietky vád vykonania diela (tieto sa týkali len Zmluvy o dielo č. EG027/2019,
avšak nie nároku vyplývajúcemu z Objednávky č. G0719/2020/005), keďže tieto vady mali spočívať
v zabudovaní odlišného materiálu týkajúceho sa tepelného izolantu a hydroizolácie. V tomto smere

je preto aj správne zhrnutie súdu prvej inštancie v bode 30. odôvodnenia rozsudku, keď popretie
skutkových tvrdení žalobcu v tejto časti vyhodnotil zo strany žalovaného ako neúčinné, nakoľko žalovaný
k dodávke montáže oplechovania ríms nad garážami a prácami s tými súvisiacimi neuviedol žiadne
vlastné skutkové tvrdenie, ktoré by znamenalo účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu v zmysle§ 151 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa však nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v časti
neúčinných skutkových tvrdení týkajúcich sa vád diela vo vzťahu k Zmluve o dielo č. EG027/2019, keď
žalovanýnamietalrozporzabudovanýchmateriálov,atotepelnéhoizolantuahydroizoláciesprojektovou

dokumentáciou a rozpočtom. Uvedené, však nič nemení na vecnej správnosti posudzovaného nároku
súdom prvej inštancie z titulu Zmluvy o dielo č. EG027/2019 s ohľadom na konštatovanie o neunesení
dôkazného bremena v otázke vykonania diela s vadami, či uznania tejto časti záväzku úhradou časti
faktúry č. 20200013.

34. Súd prvej inštancie nárok zo zmlúv o dielo, odôvodnil predovšetkým tým, že žalovaný nevzniesol
žiadne výhrady k dodávkam diela, z čoho vyvodil, že žalovaný by nerealizoval úhrady faktúr (žalovaný
uhradil okrem iného aj predchádzajúcu faktúru č. 20190049, a to v celom rozsahu), ak by dielo bolo
vyhotovené s vadami. Okrem toho v bode 30. odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie vysvetlil,
že žalovaný svoje tvrdenie o vykonaní diela s vadami nepreukázal. Následne sa súd prvej inštancie
zaoberal uznaním pohľadávky čiastočnou úhradou faktúry. Z predmetného odôvodnenia rozhodnutia

súdu prvej inštancie je možné konštatovať, že súd prvej inštancie sa dostatočne a podrobne zaoberal
argumentami sporových strán konania, a preto odôvodnenie rozsudku netrpí vadou nepreskúmateľnosti,
resp. vadou nedostatku dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie priznal predmetný nárok. Okrem toho,
v časti námietky odvolateľa k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd
uvádza, že išlo o všeobecné námietky žalovaného bez uvedenia konkrétnych otázok podstatného

významu, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

35. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti a tiež vo vzťahu k odvolacej
námietke žalovaného spočívajúcej v tom, že ako odvolací dôvod uplatnil aj § 365 ods. 1 písm. a)
CSP, predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami,

ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Procesné podmienky predstavujú základné procesné
predpoklady, aby súd mohol autoritatívne vo veci rozhodnúť. Procesné podmienky sú také vlastnosti,
ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ civilného konania. Ich existencia a splnenie je
predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným, alebo poškodeným subjektívnym právam v
rozsahu čl. 1 Základných princípov CSP. Odvolací súd je v zásade viazaný odvolacími dôvodmi, ktoré

odvolateľ označil v podanom odvolaní. To má za následok, že spravidla nemôže pri rozhodovaní o
odvolaní prihliadať na iné pochybenia súdu prvej inštancie ako sú tie, ktoré boli uplatnené odvolateľom v
lehote na podanie odvolania. Výnimku predstavuje povinnosť odvolacieho súdu prihliadať na vady, ktoré
sa týkajú procesných podmienok, a to aj vtedy, keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Tie totiž
súd skúma (okrem výnimiek vyplývajúcich z §§ 5 ods. 1, 41 CSP) ex offo a kedykoľvek počas konania.

Odborná literatúra rozdeľuje procesné podmienky na štyri základné skupiny: a/ procesné podmienky
na strane súdu (právomoc a príslušnosť), b/ procesné podmienky na strane strán sporu (procesná
subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom a splnomocnenie
zástupcu strany), c/ vecné procesné podmienky (existencia návrhu na začatie konania a splnenie
poplatkovej povinnosti), d/ negatívne procesné podmienky (prekážka rozhodnutej veci a prekážka

litispendencie). Odvolací súd však žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok nezistil.

36. Odvolateľ namietal aj nevykonanie navrhovaných dôkazov podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, a to
zamietnutievýsluchusvedkaJ.E.F..VtejtosúvislostižalovanýnavrhovalvypočuťtohtosvedkakZmluve
o dielo č. EG027/2019, ktorý mal byť poverený osobou v zmysle zmluvy o dielo prevziať a konať za

žalovaného.

37. „Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument,
podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez
relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti

tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec
tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo
vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo
vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná

vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť“ (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 31.03.2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019).38. Súd prvej inštancie zamietol výsluch E. F. s tým, že výsluch tohto svedka považuje za nehospodárny
a nadbytočný, keďže v zmluve, objednávke a v protokole nie je tento svedok uvedený vôbec. Odvolací
súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie konštatuje nehospodárnosť výsluchu svedka F. s ohľadom

na dôvody, pre ktoré priznal súd prvej inštancie predmetný nárok v časti týkajúcej sa nároku Zmluvy
o dielo č. EG027/2019, a to uznanie záväzku zo strany žalovaného v nezaplatenej časti faktúry, ako
aj nepreukázanie vád diela, keďže tak ako uviedol súd prvej inštancie, v listinných dôkazoch týkajúcich
sa tohto nároku svedok F. uvedený nie je, a preto nie je zrejmé, o ktorých skutkových okolnostiach by
mal vypovedať, čo je základom vykonania tohto dôkazného prostriedku. Uvedené však už neplatí pre

nárok vyplývajúci z Objednávky č. G0719/2020/005, keďže súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že
v predmetnej objednávke uvedený nie je. Avšak, predmetná nesprávnosť nemá vplyv na posúdenie
nevyhovenia tohto dôkazného prostriedku z hľadiska nadbytočnosti a nehospodárnosti, keďže jednak
žalovaný výsluch tohto svedka navrhoval vypočuť k Zmluve o dielo č. EG027/2019 (bližšie pozri odpor
žalovaného č.l. 44), teda nie k nároku vyplývajúceho práve z uvedenej objednávky a okrem toho
procesná obrana žalovaného k uvedenej časti nároku bola z dôvodu absencie tvrdení žalovaného,

neúčinná. Z uvedených dôvodov, odvolací súd nepovažuje ani žalovaným tvrdený odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. e) CSP za naplnený.

39. K námietke žalovaného, že žalovaný chcel svoje tvrdenia preukázať znaleckým dokazovaním,
odvolacísúduvádza,žežalovanývpriebehukonaniapredsúdomprvejinštancietentonenavrhol,apreto

je jeho námietka bez právneho významu. V odvolacom konaní ide navyše o novotu, ktorá je neprípustná.
Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore totiž vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.
Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany - pozri § 373 ods. 4 CSP) použiť
v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd

môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolací súd je aj počas odvolacieho
konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli
použité, ale len vtedy, ak 1/ sa týkajú procesných podmienok, 2/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, 3/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo 4/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v

konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť
v odvolacom konaní.

40. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným

nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods.
1, 2 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

41. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

42. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d), e) CSP).