Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/105/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010370
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5820010370.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obž. A.

B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa § 242 ods.
1 písm. a/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.06.2023 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom X. XXXX XXX/2, C., rozvedený, na slobode,

sa podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Námestovo č. k. Pv 289/19/5507-32 zo dňa 26.10.2020 pre skutok,
právne kvalifikovaný ako pre prečin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa § 242
ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

ako konateľ spoločnosti Caffe bar LUARA, s.r.o., IČO: 46819614, so sídlom D. XXX, XXX XX C., ktorá
bola od 09.12.2017 až doposiaľ v predĺžení, nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou v zmysle §
135a ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v platnom znení, nepodal v zákonnej 30 dňovej
lehote a ani neskôr dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, hoci najneskôr
z daňového priznania na daň z príjmu právnických osôb za rok 2017, podaného dňa 02.07.2018,
sa dozvedel o predĺžení spoločnosti, čím vedome znemožnil riešenie úpadku uvedeného dlžníka,
speňažením jeho majetku a uspokojenie jeho veriteľov,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 27.10.2020 na tunajší súd obžalobu pod sp. zn.
Pv 289/19/5507 na obv. A. B. pre prečin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa §
242 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pre prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa
§ 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a pre prečin zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods.
2 Tr. zákona.

Obžalovanýneurobilžiadnezvyhláseníavypovedal,žebolkonateľomspol.CaffebarLUARAspolust.č.
bývalou manželkou. Čo sa týka prečinu konkurzného alebo vyrovnávacieho konania, nie je si vedomý
porušenia žiadnej povinnosti. Jeho bývalá manželka vedela o predĺžení spoločnosti, tiež mala vedomosťo tom, že sa spoločnosť Caffe bar LUARA predáva. Tiež nemal vedomosť o tom, že keď niektorého
z veriteľov neuspokojí, že sa dopustí nejakého trestného činu. Keďže spol. Caffe bar LUARA potrebovala
pôžičky, tak si požičali peniaze, bývalá manželka o tom vedela. Išlo o pôžičky na chod spoločnosti.

Po rozvode sa rozhodli spoločnosť predať, s čím súhlasila aj bývalá manželka, ktorá nemala finančné
nárokyatiežsavzdalapostaveniakonateľky,očombolispísanéajzápisnice.Dokumentybolipripravené
na podpis, ona ich však nepodpísala a následne ako zistila, že zo spoločnosti bude nejaký zisk, tak
podala trestné oznámenie. Pokiaľ ide o spol. OCTOPUS INVEST, spoločnosti boli dourčené faktúry za
distribúciu energie, čo však nebolo uvedené v zmluve a nebolo to tak ani zaevidované v účtovníctve.

Faktúry spol. OCTOPUS INVEST vrátil a písomne aj odôvodnil, prečo k úhrade nedôjde. Čo sa týka dlhu
voči SOZA, k tomu nemá čo uviesť. Keďže nemal záujem ďalej podnikať, rozhodol sa predať zariadenie
spoločnosti, zverejnil inzerát a zariadenie spoločnosti sa mu podarilo predať za sumu 15.000 € v dvoch
splátkach. Prvá splátka vo výške 7.500 € bola prevedená na podnikateľský účet, odtiaľ na jeho súkromný
účet a následne ju previedol na účet mamy E. F., nakoľko jej dlhoval peniaze z pôžičky, ktorá bola vo
výške 40.000 €. Pôžičku mu mama poskytla na firemné účely. Druhá splátka vo výške 7.500 € mu bola

prevedená na účet pri preberaní zariadenia, prevedená mu bola na firemný účet, následne na jeho
súkromný účet a zo súkromného účtu na účet mamy. Návrh na vyhlásenie konkurzu nepodal, nakoľko si
nebol vedomý tejto povinnosti. Čo sa týka kondície spoločnosti Caffe bar LUARA v mesiacoch 12/2017
až začiatok roka 2018, k tomu sa vyjadriť nevie, nevie aké záväzky mala spol. v tomto období. G. E. F. mu
požičala peniaze v celkovej sume 40.000 €, požičiavala mu ich podľa potrieb spoločnosti. Mali uzavretú

písomnú zmluvu, dátum si nepamätá. Konkrétne požičané sumy boli zaúčtované aj v účtovníctve
spoločnosti, či boli zaúčtované aj v knihe záväzkov nevie povedať. O pôžičkách vedela aj jeho bývalá
manželka. Spoločnosť Caffe bar LUARA mala dva účty, ktoré boli vedené v SLSP, a.s., dispozičné
právo k účtom mali konatelia. Druhý účet bol založený z dôvodu, aby bývalá manželka neodcudzila
z účtu peniaze a aby peniaze boli použité na splátku veriteľa E. F.. Účtovníctvo spoločnosti viedol

spolu s bývalou manželkou. Pokiaľ nevyplatil faktúry OCTOPUS INVEST, chcel vyplatiť toho veriteľa,
kde bola vyššia zmluva. Iných veriteľov okrem OCTOPUS INVEST a SOZA som nemal. Na návrh
prokurátora bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania na odstránenie rozporov,
nakoľko obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že pôžičky od E. F. nie sú zaúčtované v knihe
záväzkov. Počas podnikania vo firme pracoval ako čašník, kaviareň prevádzkovali s bývalou manželkou,

ktorá mala vedomosť aj o pôžičke od jeho mamy. Všetky peniaze z pôžičky išli do prevádzky, platil sa
prenájom, tiež tovar a aj celá réžia. Na začiatku, keď začali podnikať, bývalá manželka pracovala na
prevádzke pravidelne, neskôr si našla inú prácu, zamestnala sa v čínskom obchode, mala však prístup
k účtovníctvu a aj k elektronickej pošte. Nemal vedomosť o tom, že pohľadávky spol. OCTOPUS a SOZA
boli vymáhané súdne, čo viedlo k exekúcii. Poštu nepreberal, pretože chodila na sídlo firmy, kde sa

nedržiaval. Býval v Trstenej a prebratú poštu mu bývalá manželka odovzdávala oneskorene s tým, že
už bola aj otvorená. Elektronický prístup k pošte mal, ako konatelia prístup k elektronickej pošte mali
obaja. Účtovné knihy a účtovníctvo sa nachádzali u neho doma v Trstenej. Keby ho bývalá manželka
požiadala o sprístupnenie účtovníctva, mohla prísť doň nahliadnuť.

Svedkyňa poškodená H. B. vypovedala, že konateľmi spoločnosti Caffe bar LUARA, s.r.o. bola spolu
s obžalovaným, ktorý bol vtedy jej manželom. Po rozvode požiadala obžalovaného, aby ju zo spoločnosti
vyplatil. Účtovníctvo im robila mama obžalovaného, opakovane požiadala o účtovníctvo, vydané jej však
nebolo. Potom sa dozvedela, že obžalovaný predáva majetok spoločnosti. Skontaktovala sa s osobami,
ktorýmkaviareňpredávalaonijejpotvrdili,žesadohodlinasume15.000€,ktorébudúvyplatenévdvoch

splátkach po 7.500 €. V banke zistila, že na podnikateľský účet prišli peniaze vo výške 7500 €, ktoré boli
hneď prevedené obžalovaným na iný účet. Potom jej obžalovaný zablokoval prístup na podnikateľský
účet a v banke sa dozvedela, že na účte je vedená exekúcia. Nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný
mal nejakú pôžičku od svojej mamy E. F.. O dlhu voči OCTUPUST INEVEST s.r.o. sa dozvedela od
exekútorky. Pokiaľ ide o dlh voči SOZA, otvorila raz obálku, keďže prichádzali na jej adresu, a vtedy

zistila, že spol. má voči SOZA nedoplatok. Obálku ohľadom tohto nedoplatku odovzdala obžalovanému.
Účtovníctvo firmy robila výlučne mama obžalovaného, ona mala na starosti iba skladové hospodárstvo,
kde nahadzovala aké sú skladové zásoby. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody vo výške
5.000 €, vychádzala zo sumy z predaja kaviarne, po odrátaní všetkých dlhov. Nevedela o tom, že ako
konateľka a štatutár spoločnosti mala povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Svedkyňa E. F. vypovedala, že obžalovaný spolu s bývalou manželkou mali bar, podnikali spoločne. Vie,
že v podnikaní mali nejaké finančné problémy, potrebovali rekonštruovať prevádzku. Potom sa dostali
do finančných problémov a požiadali ju o finančnú výpomoc. O podnikanie sa bližšie nezaujímala, alepodľa svojich možností im poskytovala finančné prostriedky na podnikanie, aspoň jej bolo povedané,
že je to na podnikanie. Nemá problém predložiť výpisy z účtu, ako požičala obžalovanému finančné
prostriedky. Pre spoločnosť CAFFE Bar LUARA nevykonávala účtovníctvo, viedol si ho obžalovaný,

iba mu pomáhala, nakoľko ho nevedel elektronicky odoslať, tak bolo odoslané na finančnú správu cez
jej identifikačné údaje. Bývalá synova manželka ju požiadala o vydanie účtovných dokladov, ona jej
povedala, že doklady nie sú u nej, že ich má obžalovaný. S obžalovaným mala uzavretú aj zmluvu
o pôžičke písomnou formou, nepamätá si však, kedy ju uzavreli a ani na akú sumu. Pôžička nebola
poskytnutá jednorázovo, dátumy sa dajú dohľadať vo výpisoch z účtov. Obžalovaný jej niečo z pôžičky

vrátil, a to po predaji zariadenia prevádzky išlo cca o 10.000 € až 15.000 €. Nemala vedomosť v akej
finančnej situácii je spol. CAFFE Bar LUARA, nezaujímala sa o ich finančnú situáciu. Myslí si, že synova
bývalá manželka vedela o pôžičke, ktorú poskytla synovi, ale k tomu sa už musí vyjadriť obžalovaný.

Postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku boli prečítané výpovede svedkov C. D., I. J. J., F. K.
z prípravného konania.

Svedok C. D. v prípravnom konaní vypovedala, že je konateľom spoločnosti OCTOPUS INVEST
s.r.o, Piešťany, ktorá prenajala priestory na Radničnej ulici v Tvrdošíne spoločnosti Caffe bar LUARA
s.r.o., a to na základe nájomnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2016. Už od začiatku mala spol. Caffe bar
LUARA s.r.o. problém s platením nájmu, za spoločnosť vystupoval obžalovaný, ktorý s nimi postupne

prestal komunikovať. Keďže obžalovaný s nimi nekomunikoval, podali návrh na vydanie platobného
rozkazu, následne Okresný súd Námestovo vydal dňa 31.08.2018 platobný rozkaz, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.10.2018, ktorým bola spol. Caffe bar LUARA s.r.o., uložená
povinnosť do 15 dní zaplatiť ich spoločnosti sumu 3.198,46 € spolu s príslušenstvom. Súdna exekútorka
JUDr. Margita Rojčeková v danej veci začala exekučné konanie, no exekúcia bola neúspešná a

pohľadávka im nebola dodnes uhradená.

Svedkyňa I. J. J. vypovedala za Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam
(SOZA), že voči spoločnosti Caffe bar LUARA s.r.o., Tvrdošín majú pohľadávku z troch nevyplatených
faktúr, č. 2171129603 sumu 40,80 €, č. 2181126872 sumu 40,80 € a 2191124242 sumu 34 €, spolu

115,60 €. Ide o licenciu za hromadné použitie hudobných diel. Pohľadávka z prvých dvoch faktúr im
bola priznaná platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ca/58/2019 zo dňa
07.11.2019, právoplatným dňa 10.12.2019.

Svedok F. K. vypovedal, že je konateľom firmy DF Commerce s.r.o., so sídlom v Tvrdošíne. Druhým

konateľom firmy bol do 22.07.2019 L. M., obaja mohli konať v mene firmy samostatne. Niekedy vo
februári2019spolusL.M.riešiliodkúpeniezariadeniakaviarneCaffeBarLUARA,s.r.o.odA.B.,ktorého
predtým nepoznal. Na stránke N. našli inzerát, že odstúpi zabehnutú kaviareň. Spolu s L. M. reagovali
na inzerát, dohodli si stretnutie priamo v kaviarni, kde dohodli podmienky a cenu odkúpenia. Následne
sa realizoval odpredaj a to tak, že A. B. zaplatili zálohovú faktúru vo výške 7.500 € niekedy začiatkom

februára 2019, potom mu koncom mesiaca doplatili druhu dohodnutú sumu 7.500 €, platby A. B. zaslali
na účty, uvedené vo faktúrach, prvú platbu na účet D. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, druhú na účet
D. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. O exekúcii voči predávajúcemu, resp. jeho záväzkoch vedomosť
nemali.

Postupom podľa § 269 Tr. poriadku boli čítané a oboznámené listinné dôkazy, a to: zmluva o pôžičke
a prevody z účtu k zmluve o pôžičke predložené obžalovaným, rozhodnutia a podklady k exekučnému
konaniu, zmluva o podnikateľskom účte s príkazmi na úhradu, výpis z obchodného registra, faktúry,
licenčná zmluva a platobné rozkazy, výpisy z podnikateľského účtu, účtovná evidencia, daňové priznanie
za roky 2015, 2016, 2017 a 2018, účtovné evidencie, kniha záväzkov, účtovná závierka, zjednodušená

súvaha a výsledovka, inventarizačný zápis, výpis z účtu v D. a iné listinné dôkazy.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavných pojednávaniach, pričom prihliadal iba na
skutočnosti, ktoré boli na vykonaných hlavných pojednávaniach prebraté, rozhodol tak, že rozsudkom
zo dňa 09.06.2022 obžalovaného uznal vinným z oboch skutkov uvedených v obžalobe, kvalifikovaných

v bode 1/ ako prečin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a/
Tr. zákona a v bode 2/ ako prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v súbehu s prečinom zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Tr.
zákonaaodsúdilhonaúhrnnýpodmienečnýtrestodňatiaslobodyvovýmere12mesiacovsoskúšobnoudobou vo výmere 24 mesiacov. Proti rozsudku podal odvolanie obžalovaný a na podklade podaného
odvolania Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 1To/108/2022-574 zo dňa 07.03.2023 zrušil rozsudok
tunajšieho súdu sp. zn. 6T/105/2020 zo dňa 09.06.2022 pre skutok v bode 1/ kvalifikovaný ako prečin

mareniakonkurznéhoalebovyrovnávaciehokonaniapodľa§242ods.1písm.a/Tr.zákonaavtejtočasti
vrátil okresnému súdu vec, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dôvodom zrušenia
rozhodnutia prvostupňového súdu bolo, že nekriticky prevzal do svojho rozhodnutia skutok pod bodom
1/ z obžaloby, pričom prečin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa § 242 ods. 1
písm. a/ Tr. zákona je trestným činom úmyselným a orgány činné v trestnom konaní v skutku nepopísali

úmysel obžalovaného mariť konkurzné alebo vyrovnávacie konanie tak, aby súd nemal pochybnosti
o vine a protiprávnosti konania obžalovaného. Krajský súd zároveň podľa § 281 ods. 1 Tr. poriadku,
s poukazom na § 9 ods. 1 písm. f/ Tr. poriadku zastavil trestné stíhanie obžalovaného pre skutok v bode
2/ kvalifikovaný ako prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Tr. zákona a prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.

Po doručení zrušujúceho uznesenia č. k. 1To/108/2022-574 zo dňa 07.03.2023 oprávneným osobám,
prokurátor a ani obžalovaný nemali návrhy na doplnenie dokazovania vo vzťahu ku skutku pod bodom
1/ kvalifikovaného ako prečin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa § 242 ods.
1 písm. a/ Tr. zákona, vo vzťahu ku ktorému bol odsudzujúci rozsudok okresného súdu zrušený
a v tejto časti bola súdu vec vrátená, aby ju súd v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na

nariadenom hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27.06.2023 boli oboznámené dôvody zrušenia
prvostupňového rozhodnutia, boli oboznámené aktualizované správy k osobe obžalovaného a po
záverečných rečiach súd na základe nezmenného skutkového stavu o súdenom skutku rozhodol tak, že
obžalovaného spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

Prečinu marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
sa dopustí, kto marí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, konkurzné konanie, vyrovnacie konanie,
konanie o reštrukturalizácii alebo konanie o oddĺžení tým, že a) nesplní povinnosť uloženú mu zákonom,
ktorý upravuje také konanie, vrátane povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu.

Objektom trestného činu marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania je záujem na ochrane
práv veriteľa na zákonné uspokojenie svojej pohľadávky voči páchateľovi.

Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní,

od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku.
Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka,
likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na
vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou
na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej

mene,dojednalazmluvnápokutavovýškerovnakejakojepolovicanajnižšejhodnotyzákladnéhoimania
pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti,
ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou
spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie
konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná;

spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie.
Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto
nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na
zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh
na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. Právnická osoba je platobne neschopná, ak
nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.
Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky,

ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.
Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno
odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať
a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len "medzerakrytia") je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako
60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je
schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku

nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa
§ 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný. Predlžený je ten, kto je povinný
viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov
presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza
z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť

a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky
ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať,
že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa
nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré
by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. Dlžník, ktorý sa dozvedel alebo sa
pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku, nesmie plniť splatnú peňažnú

pohľadávku vo väčšom rozsahu ako do výšky, aká by na veriteľa pripadala pri uspokojení veriteľov
v prípade vyhlásenia konkurzu; to neplatí, ak a) úpadok dlžníka nastal počas verejnej preventívnej
reštrukturalizácie,ab)ideoplneniepohľadávkynevyhnutnepotrebnejnazachovanieprevádzkypodniku
dlžníka voči nespriaznenej osobe.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov dlžník je v hroziacom úpadku, najmä ak mu hrozí platobná neschopnosť.

Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú

povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust. §
15 Tr. zákona. Podľa § 15 Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel),
alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho

spôsobí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).

Zo zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu vyplynulo, že skutok formulovaný v skutkovej vete, ktorá sa
kladie obžalovanému za vinu nepopisuje zavinenie obžalovaného na súdenom trestnom čine, konanie
obžalovaného je popísané len formálnym vyjadrením právnej vety skutkovej podstaty trestného činu.

V tejto súvislosti okresný súd poukazuje na ustanovenia § 1 a § 2 ods. 18 Tr. poriadku je trestný
proces upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán – prokurátora (eventuálne poškodeného)
na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu (eventuálne zúčastnenej osoby) na druhej strane. Preto
nie súd, ale strany trestného konania pred nezávislým súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré

obžalovaného usvedčujú alebo oslobodzujú. Úlohou súdu, ako nestranného rozhodovacieho orgánu, je
posúdenie týchto dôkazov a rozhodnúť spor medzi prokurátorom, ktorý zastupuje štát (§2 ods. 5, veta
prvá Tr. poriadku) a obžalovaným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovávať nestrannosť a nesmie
iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen
zásady rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Tr. poriadku) ale aj zásady spravodlivého

procesu (§ 2 ods. 10 Tr. poriadku). Nie je prípustné, aby strany konania prenášali svoje povinnosti na
súd a očakávali, že súd vyrieši svojim dokazovaním základné predpoklady rozhodujúce pre posúdenie
trestnej zodpovednosti.

Tak ako to vyplynulo z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v skutku, kvalifikovanom

ako prečin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,
absentoval popis zavinenia obžalovaného na súdenom trestnom čine. Prečin marenia konkurzného
alebo vyrovnávacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona je trestným činom, ktorý je
možné spáchať len úmyselným konaním, a teda pre zavinenie sa vyžaduje preukázanie buď priamehoalebo nepriameho úmyslu. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že úmysel obžalovaného mariť
konkurzné alebo vyrovnávacie konanie musí byť v skutku popísaný tak, aby súd nemal pochybnosť
o vine obžalovaného a protiprávnosti jeho konania. Okresný súd dodáva, že pri úmyselných trestných

činovsavždyvyžadujevedomosťspôsobenianásledkunachránenomobjekte,ktorýmjevtomtoprípade
právo veriteľov na zákonné uspokojenie ich pohľadávok voči páchateľovi. Ani v prípravnom konaní
a ani v konaní pred súdom sa nepodarilo zistiť a preukázať, že obžalovaný úmyselne nepodal návrh na
vyhlásenie konkurzu, aby tak zmaril právo veriteľov na zákonné uspokojenie ich pohľadávok. Ak by aj
súd pripustil existenciu vedomostnej zložky úmyselného zavinenia u obžalovaného, teba preukázať aj

vôľovú zložku úmyselného zavinenia, t.j. že obžalovaný chcel mariť konkurzné konanie, a preto návrh
na jeho vyhlásenie nepodal. Právny záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa musí zakladať na
skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako ako záver o objektívnych
znakoch trestného činu a skutkové okolnosti o naplnení subjektívnych znakoch trestného činu, tak ako
to vyplynulo aj z rozhodnutia odvolacieho súdu musia byť popísané v skutkovej vete. Záver o zavinení
obžalovaného sa musí vždy preukázať výsledkami dokazovania a musí z nich vyplývať. Tak ako to

vyplynulo z intencii zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu orgány činné v trestnom konaní majú
povinnosťzrozumiteľnýmspôsobomúmyselobžalovanéhomariťkonkurznéalebovyrovnávaciekonanie
opísať tak, aby súd nemal pochybnosť o vine obžalovaného a protiprávnosti konania. Popísaný skutok
neobsahoval vyššie uvedené predpísané náležitosti, z hľadiska zavinenia je nedostatočným v skutku
uviesť, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti, ktorá bola v predĺžení si nesplnil zákonnú povinnosť

a v zákonnej 30 dňovej lehote a ani neskôr nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 2
Zákona č. 7/2005 Z.z., hoci najneskôr z daňového priznania na daň z príjmu právnických osôb za rok
2017, podaného dňa 02.07.2018, sa dozvedel o predĺžení spoločnosti, čím vedome znemožnil riešenie
úpadku uvedeného dlžníka, speňažením jeho majetku a uspokojenie jeho veriteľov. Prokurátor v rámci
záverečnej reči žiadal upraviť skutkovú vetu v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku, žiadal

do skutkovej vety iba doplniť, že obžalovaný nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou v zmysle §
135a ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v platnom znení a vedome znemožnil riešenie
úpadku uvedeného dlžníka, speňažením jeho majetku a uspokojenie jeho veriteľov. V tomto smere
je potrebné uviesť, že prokurátor v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní upravil skutkovú vetu
len o formálne znenie 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, neupravil tak skutkovú vetu o skutkové

okolnosti, ktoré by mali preukazovať, resp. popísať zavinenie obžalovaného na súdenom prečine
v rozsahu potrebnom tak, ako to naznačil vo svojom zrušujúcom rozhodnutí aj odvolací súd. Obžalobe
sa tak nepodarilo vyvrátiť obranu obžalovaného, že mu nebola preukázaná subjektívna stránka na
súdenom trestnom čine, táto absentovala aj v samotnom popise súdeného skutku. Súd môže konať
a rozhodovať iba o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. Skutok zahrnutý v tzv. "skutkovej

vete" musí vyjadrovať všetky skutkové okolnosti významné z hľadiska použitej právnej kvalifikácie,
musí byť označený tak, ako je to uvedené v ust. § 163 ods. 3 Tr. poriadku. Súd nemôže preberať
iniciatívu namiesto obžaloby pri formulovaní skutku tak, aby sám určoval a vymedzoval vo svojom
konečnom rozhodnutí, ktoré konkrétne konanie považoval za protiprávne, dopĺňal skutok v rozsahu
potrebnom na uznanie, pretože by došlo nielen k porušeniu rovnosti strán v konaní pred súdom, ale

aj zásady spravodlivého procesu, pretože súd by vykonal úpravu skutku v rozsahu, v akom to bolo
povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní, čím by napomohol jednej z procesných strán a stratil
by tak postavenie nestranného rozhodovacieho orgánu. Súd tak vzhľadom na uvedené dospel k záveru,
že nebolo bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, že sa súdený skutok je trestným činom, pretože
sa nepodarilo obžalobe preukázať formu zavinenia obžalovaného na predmetnom súdenom trestnom

čine, konkrétne úmyselnú formu zavinenia.

Zároveň podľa názoru okresného súdu, záver o tom, že v danom prípade nejde o trestný čin by
odhliadnuc od vyššie uvedeného bolo možné vyvodiť aj vzhľadom na nepatrenú závažnosť konania
obžalovaného predstavujúcu materiálny korektív t.j. výnimku z formálneho chápania trestného činu

vyplývajúcuzkomplexnéhozohľadneniavšetkýchkritériíuvedenýchvust.§10ods.2Tr.zákona,ktorého
aplikáciu by doteraz zistený skutkový stav v tejto veci umožňoval.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné
zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu – prečinu, ale i toho,

či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znamená, že vzhľadom na spôsob
vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V tejto súvislosti súd uvádza, že v
predchádzajúcom odsudzujúcom rozhodnutí, ktoré bolo zrušené odvolacím súdom, súd preukázanienaplneniamateriálnehokorektívuodôvodniltým,žeobžalovanýsadopustilviacerýchtrestnýchčinov,bol
muukladanýajúhrnnýtrestanebolomožnotaknatrestnúčinnosťnazeraťlenakonaskratové,ojedinelé
konanie. V tomto prípade sa však kritéria uvedené v ust. § 10 ods. 2 Tr. zákona od predchádzajúceho

(zrušeného) rozhodnutia súdu podstatne zmenili, nakoľko trestné stíhanie obžalovaného pre iný skutok
(označenývpredchádzajúcomrozhodnutísúdupodbodom2/)bolozastavené,súdvtejtovecivykonával
konanie už iba za súdený skutok. Súd tak zároveň prehodnotil beztrestnú minulosť obžalovaného, ktorý
nebol doposiaľ súdom trestaný, tiež okolnosti, za akých bol súdený skutok spáchaný, následok a dospel
k záveru, že vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,

mieru zavinenia a osobu obžalovaného, závažnosť konania obžalovaného bola nepatrná. Skutok sa
mal stať pred viac ako 5 rokmi, pred skutkom a ani po skutku sa obžalovaný nedopustil protiprávneho
konania, okrem menej závažných priestupkov na úseku cestnej dopravy, viedol a aj vedie bezúhonný
spôsob života. Zároveň konateľom spoločnosti bola v čase súdeného skutku aj manželka obžalovaného,
obžalovanýbollenjednýmzkonateľovspoločnosti,ktorývprípadepredĺženiaspoločnosti malpovinnosť
v zákonnej lehote podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Vzhľadomnauvedenésúdobžalovanéhospodobžalobyoslobodil,pretožeskutokniejetrestnýmčinom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.