Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 5, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-17Cpr/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320204631
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Maškovič

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1320204631.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom v právnom spore žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXXX/X, E., zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Škultéty, Na
vŕšku č. 8, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Edenred Slovakia, s. r. o. so sídlom
Karadžičova č. 8, P.O.BOX 21, Bratislava, IČO: 31 328 695, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska
kancelária Paul Q, s. r. o. so sídlom Karadžičova č. 2, Bratislava, IČO: 35 906 464 a spoločnosťou:
Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s. r. o. so sídlom Špitálska č. 43, Bratislava, IČO: 36 855 995,
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že výpoveď žalovaného zo dňa 19.12.2019, doručená žalobcovi dňa 19.12.2019

o 18:55 hod., je neplatná.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na vtedajší Okresný súd Bratislava III ako kauzálne, vecne a miestne príslušný
súd dňa 12.03.2020 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia tak, že súd pozastavuje
účinnosť výpovede žalovaného zo dňa 19.12.2019, doručenej žalobcovi dňa XX.XX.XXXX o XX:XX
hod., nakoľko výpoveď je z formálno-právnych dôvodov neplatná, pretože v čase jej doručenia žalobca
mal už poskytnutú ochranu v zmysle ustanovení § 4 ods. 1 a § 7 zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane

oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom žalovaný
doručil výpoveď žalobcovi podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce bez súhlasu Inšpektorátu
práce Bratislava, t. j. od príslušného správneho orgánu súhlas s výpoveďou v zmysle § 7 ods. 1 a nasl.
zákona nežiadal, čím žalovaný flagrantne porušil svoju zákonnú povinnosť a potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov odôvodnil tým, že žalovaný bezdôvodne odmietol žalobcovi prideľovať prácu a po
uplynutí výpovednej doby mu na základe neplatného jednostranného právneho úkonu v rozpore so
zákonom prestane riadne a včas vyplácať mzdu, čo bude mať pre žalobcu rozsiahle finančné, sociálne

a osobné následky. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 17Cpr/8/2020 – 74 zo dňa 02. apríla 2020
vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré rozhodnutie však Krajský súd
v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 10CoPr/4/2020 – 242 zo dňa 30. júna 2020 zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu nemožnosti zistiť príčinu, pre ktorú nepovažoval
za nutné uložiť žalobcovi povinnosť v určitej lehote podať žalobu vo veci samej a tiež z dôvodu vecnej
nesprávnosti rozhodnutia, nakoľko napriek nemožnosti dosiahnuť nariadením neodkladného opatrenia
trvalú úpravu pomerov strán pozastavil účinnosť výpovede na časovo neobmedzené obdobie. Súd

prvej inštancie preto v poradí druhým uznesením č. k. 17Cpr/8/2020 – 268 zo dňa 30. septembra
2020 opätovne vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že pozastavil účinnosť
výpovede žalovaného doručenej žalobcovi dňa 19.12.2019 a to do právoplatnosti skončenia konania
vo veci samej, keďže uvedeným rozhodnutím zároveň uložil žalobcovi povinnosť, aby do 30 dní odprávoplatnostiuzneseniapodalžalobuourčenieneplatnostivýpovedezpracovnéhopomeru.Uznesenie
súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia v spojení s uznesením odvolacieho súdu č. k.
10CoPr/10/2020 – 305 zo dňa 30. decembra 2020 nadobudlo právoplatnosť dňa 22.02.2021.

2. Žalobca však bez ohľadu na v rozhodnutí o nariadenom neodkladnom opatrení uloženú povinnosť
podať žalobu vo veci samej už medzičasom (po vydaní v poradí prvého uznesenia o pozastavení
účinnosti výpovede a pred jeho zrušením odvolacím súdom) dňa 28.04.2020 formou emailu a následne
dňa07.05.2020doručilnasúdžalobu,nazákladektorejsadomáhalurčenianeplatnostivýpovedezodňa

19.12.2019, doručenej mu žalovaným v ten istý deň o 18:55 hod. a svoj žalobný návrh odôvodnil vecne
tým, že dňa 19.10.2009 uzavrel s právnym predchodcom žalovaného ako zamestnávateľom pracovnú
zmluvu v znení dohôd o zmene pracovných podmienok, podľa ktorej bol u žalovaného zamestnaný ako
manažér pre rozvoj vzťahov so zákazníkmi, pričom dňa 11.12.2019 mu bolo Okresnou prokuratúrou
Bratislava II doručené upovedomenie o poskytnutí ochrany podľa zákona o ochrane oznamovateľov
protispoločenskej činnosti, ktoré upovedomenie doručila Okresná prokuratúra Bratislava II i žalovanému

dňa 19.12.2019, kedy žalovaný doručil žalobcovi výpoveď z rovnakého dňa (o 18:55 hod.) podľa
ust. § 63 ods. 1 písm. e), prvá časť vety pred čiarkou Zákonníka práce. Vzhľadom na uvedené,
vychádzajúc z ustanovení § 4 ods. 1 a § 7 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej
činnosti žalobcovi vyplynulo, že výpoveď je z formálno-právnych dôvodov neplatná, pretože v čase jej
doručenia mal žalobca poskytnutú zákonnú ochranu a žalovaný nežiadal od príslušného správneho

orgánu – Inšpektorátu práce Bratislava súhlas s výpoveďou, čím flagrantne porušil svoju zákonnú
povinnosť. Žalobca namietol platnosť výpovede i z hmotnoprávnych skutkových dôvodov, ktoré
označil za nepravdivé, účelové a zavádzajúce s tým, že žiadnym spôsobom pracovnú disciplínu
neporušil a nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania, ktoré by zakladalo jeho závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Žalobca podporil svoje v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

uvedené skutkové tvrdenia dôkazne pracovnou zmluvou zo dňa 19.10.2009 v znení dohôd o zmene
pracovných podmienok, upovedomením Okresnej prokuratúry Bratislava II č. 1Pn 1287/19/1101-5
zo dňa 11.12.2019, výpoveďou žalovaného z pracovného pomeru zo dňa 19.12.2019, potvrdením
Okresnej prokuratúry Bratislava II o doručení oznámenia o poskytnutí ochrany zamestnávateľovi č. 1Pn
1278/19/1102-9 zo dňa 20.12.2019 spolu s doručenkou a potvrdením Inšpektorátu práce Bratislava

o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu č. 2020/688, 2020/2272 zo dňa 03.02.2020.

3. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe tak, že výpoveď zo dňa 19.12.2019 je zákonná, dôvodná
a v súlade splatnými právnymi predpismi, majúc za to, že žalobca mnohonásobne závažným spôsobom
porušil pracovnú disciplínu, čo preukazuje výpoveď a tam špecifikované porušenia Zákonníka práce

a Príručky, pričom v súvislosti s protistranou deklarovanými formálno-právnymi dôvodmi neplatnosti
výpovede zdôraznil, že dňa 19.12.2019 ani kedykoľvek inokedy pred doručením výpovede žalobcovi mu
nebolo prokuratúrou, Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej len „Úrad“)
alebo príslušným Inšpektorátom práce doručené upovedomenie/oznámenie prokurátora o poskytnutí
ochrany žalobcovi v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej

len „zákon“), dodávajúc, že doručenie upovedomenia/oznámenia žalovanému ako zamestnávateľovi
žalobcu je nevyhnutnou podmienkou na to, aby žalobca sa mohol stať chráneným oznamovateľom
podľa § 4 ods. 1 zákona. Namietol skutočnosť, že dňa 19.12.2019 bolo upovedomenie Okresnej
prokuratúry Bratislava II o poskytnutí ochrany zo dňa 11.12.2019 doručené žalovanému, nakoľko
zásielka (doručovaná či už poštovým podnikom alebo štátnym zamestnancom Okresnej prokuratúry

Bratislava II) bola prevzatá zamestnancom spoločnosti Ticket Service, s.r.o. so sídlom Karadžičova č.
8, Bratislava, IČO: 52 005 551 – pani E., ktorá nebola oprávnenou osobou preberať poštu v mene
žalovaného (a dokonca ani v mene spoločnosti Ticket Service, s.r.o.) s tým, že uvedené potvrdzuje
spolu s vyjadrením žalovaného zo dňa 21.09.2020 predložená doručenka, z ktorej je zrejmé, že zásielku
prevzal zamestnanec Ticket Service, s.r.o., čo je evidentné aj z pečiatky na doručenke, na ktorej

sú uvedené identifikačné údaje spoločnosti Ticket Service, s.r.o. a nie osoba oprávnená preberať
zásielky v mene žalovaného. Svoj názor o neoprávnenosti pani E. preberať zásielky v mene žalovaného
tento podporil ním na základe zákona č. 211/2000 Z. z. získanej informácie z Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 18.09.2020, v ktorej potvrdila, že pri doručovaní Upovedomenia preberajúca osoba
(p. E.) žiadne osobitné splnomocnenie doručovateľovi p. E. nepredložila a v tejto súvislosti žalovaný

v zmysle svojho vyjadrenia z 21.09.2020, na ktoré vo vyjadrení k žalobe odkazoval, zastal názor, že
túto skutočnosť nemožno zhojiť akýmkoľvek vyhlásením, pretože doručovateľ mal povinnosť vyžiadať si
od preberajúcej osoby splnomocnenie/oprávnenie na preberanie zásielok. Žalovaný vo svojom odvolaní
podanom proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 17Cpr/8/2020 – 74 zo dňa 02.04.2020,na ktoré taktiež odkazoval vo vyjadrení k žalobe, namietol i splnenie dôkaznej povinnosti prokuratúry
k formálne (v potvrdení Okresnej prokuratúry Bratislava II o doručení Upovedomenia žalovanému zo dňa
20.12.2019) deklarovanému tvrdeniu, že Upovedomenie bolo doručené žalovanému „dňa 19.12.2019

v dopoludňajších hodinách“, nakoľko v spise vedenom na prokuratúre nie je doručenka preukazujúca
doručenie Upovedomenia dňa 19.12.2019 a ani žiaden iný dokument potvrdzujúci postup prokuratúry
podľa § 4 ods. 1 zákona, poukazujúc pritom na pravdepodobnosť hypotézy, že ak by bolo Upovedomenie
doručené žalovanému už dňa 19.12.2019, prokuratúra by ho už opätovne nedoručovala a žalovaný
by ho nedostal dňa 27.12.2019 s tým, že jedine doručenie Upovedomenia žalovanému v tento deň

má prokuratúra vykázané v spise. Žalovaný uviedol, že Upovedomenie zo strany Okresnej prokuratúry
Bratislava I mu bolo doručené preukázateľne až dňa 27.12.2019 a teda takmer 8 kalendárnych dní po
odovzdaní výpovede žalobcovi, preto je nepochybné, že keď žalobca nebol dňa 19.12.2019 chráneným
oznamovateľom v zmysle zákona, výpoveď zo dňa 19.12.2019 je platná a žalovaný nebol povinný žiadať
Úrad o súhlas s týmto pracovnoprávnym úkonom v zmysle § 7 zákona.

4. Vo vyjadrení zo dňa 06.10.2023 žalovaný uplatnil námietku prekludovania nároku na určenie
neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, nakoľko tento sa mal skončiť uplynutím dvojmesačnej
výpovednej lehoty, ktorá vzhľadom na doručenie výpovede žalobcovi dňa 19.12.2019 začala plynúť
odo dňa 01.01.2020 a uplynula dňa 29.02.2020, kedy sa mal pracovný pomer strán skončiť, preto
v tomto prípade podľa ust. § 77 Zákonníka práce v spojení s § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka

bolo potrebné, aby žalobca doručil súdu žalobu najneskôr dňa 29.04.2020, avšak súdu bola žaloba
doručená až dňa 07.05.2020, t. j. 7 dní po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. K dôvodom, pre ktoré nemožno od žalovaného
spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, uviedol, že žalobca v priebehu konania
nikdy nepoprel ani nespochybnil dôvody výpovede a to viacnásobné porušenie pracovnej disciplíny

vyhodnotené žalovaným ako závažné a reflektujúc tieto skutočnosti je evidentné, že medzi stranami
je narušená vzájomná dôvera v rámci pracovnoprávneho vzťahu, preto pokiaľ by mal pracovný
pomer medzi nimi trvať, je vysoko pravdepodobný výskyt ďalších konfliktov, ktoré budú znemožňovať
riadne fungovanie pracovnoprávneho vzťahu. Odhliadnuc od uvedeného zdôraznil, že žalobca už
viac ako tri roky nevykonáva pre žalovaného žiadnu prácu z dôvodu existencie prekážok na strane

zamestnávateľa a medzičasom sa u neho zmenili aj pracovné pomery, keď žalobcom svojho času
vedený tím zamestnancov má už iného lídra a prišlo aj k obmene zamestnancov, preto spätné zaradenie
žalobcu na jeho pracovnú pozíciu by si vyžadovalo v existujúcej prevádzke značné zmeny a spôsobilo
organizačné komplikácie. Napokon žalovaný zastával názor, že žalobca nie je v existenčnej núdzi
a nebol v nej ani v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko už v uvedenom

čase bol spoločníkom vo viacerých obchodných spoločnostiach, ktoré vykazujú za roky 2020 a 2021
nezanedbateľné hospodárske výsledky.

5. Žalobca od počiatku ústneho štádia súdneho konania v súvislosti so spochybňovaným doručovaním
upovedomenia/oznámenia o jemu poskytnutej ochrany oznamovateľa protispoločenskej činnosti

jeho zamestnávateľovi (žalovanému) navrhol vykonať dokazovanie výsluchom pani E. a následne
výsluchom štátneho zamestnanca Okresnej prokuratúry Bratislava II pána E., nakoľko zotrval na
svojej argumentácie založenej na nesplnení formálno-právnych predpokladoch platnosti výpovede
vyžadovaných osobitným zákonom a nesúhlasil s námietkou žalovaného, že určovaciu žalobu podal na
súd oneskorene.

6. V nadväznosti na vykonaný výsluch F. E. žalobca v podaní zo dňa 14.06.2024 považoval za
potrebné uviesť a dokladovať skutočnosť, že firma Edenred (Edenred Slovakia, s. r. o. a Ticket Service,
s.r.o.) funguje výlučne ako jeden subjekt, pričom všetky oddelenia (personálne, IT, finančné a všetky
ostatné) a všetci zamestnanci (bez ohľadu s ktorou spoločnosťou majú pracovnú zmluvu) vykonávajú

všetky svoje činnosti a úlohy aj pre ostatných zamestnancov firmy Edenred bez ohľadu na to, či sa
jedná o zamestnancov spoločnosti Edenred Slovakia, s. r. o. alebo zamestnancov spoločnosti Ticket
Service, s.r.o. a teda vo firme Edenred sa nenachádza žiadne oddelenie duplicitne a tieto zabezpečujú
podporu pre všetkých zamestnancov firmy Edenred, nakoľko všetci zamestnanci pracujú v tých
istých a prepojených priestoroch bez akýchkoľvek priečok, riadia sa tými istými internými pravidlami

a smernicami a všetkým novým zamestnancom je na spoločnom úvodnom stretnutí odprezentovaný
dokument „Job rotation – Spoločná prezentácia pre nových zamestnancov“, ktorý jasne a zreteľne
opisuje, že firma Edenred je jeden subjekt, preto i odosielanie a prijímanie listových zásielok v menefirmy Edenred realizujú zamestnanci firmy Edenred bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov spoločnosti
Edenred Slovakia, s. r. o. alebo zamestnancov spoločnosti Ticket Service, s.r.o.

7. Súd prejednal pracovnoprávny spor podľa ust. § 322 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s nariadením pojednávania, vykonal dokazovanie procesnými
stranami predloženými a počas konania získanými listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov a prednesmi
právnych zástupcov procesných strán, zhodnotil dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v rozsahu
potrebnom pre právne posúdenie sporu a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalobca ako zamestnanec dňa 19.10.2009 uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného –
spoločnosťouVašastravovacia,spol.sr.o.sosídlomRačianskemýtoč.1/B,Bratislava,IČO:35683813
ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi stranami pracovný pomer na
dobu neurčitú a žalobca bol prijatý na pracovnú pozíciu - regionálny manažér a v znení dohôd o zmene
pracovných podmienok trval jeho pracovný pomer a s účinnosťou od 01.01.2018 zmenená pracovná

pozícia – manažér pre rozvoj vzťahov so zákazníkmi aj so žalovaným až do 29.02.2020, kedy pracovný
pomer procesných strán skončil na základe výpovede zo dňa 19.12.2019 danej zamestnávateľom
o 18:00 hod. uvedeného dňa z dôvodu, pre ktorý by mohol okamžite skončiť pracovný pomer so
zamestnancom podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, nakoľko žalobca ako vedúci zamestnanec
mal závažne porušiť pracovnú disciplínu štyrmi skutkami, keď nekontroloval jemu podriadených

zamestnancov (ich dochádzku, výkon práce na pracovisku a v teréne, využívanie prestávky na oddych
a jedenie v stanovenom rozsahu a dlhodobo toleroval porušovanie pracovnej disciplíny zamestnankyne
E. A.), svojou hromadne zaslanou sťažnosťou zo dňa 20.10.2019 vyvolal zmätok a na niekoľko dní
ochromil fungovanie tímu zamestnancov, ktorý sa so sťažnosťou nestotožnili, označili ju za obťažujúcu
a demotivujúcu bez toho, aby o zámere žalobcu písať sťažnosť v ich mene vedeli, keď sa nedostavil

na vopred naplánované stretnutie s novými členmi tímu zamestnancov a svoju neprítomnosť včas
nenahlásil a napokon keď oneskorene doručil zamestnávateľovi potvrdenie o sprevádzaní rodinného
príslušníka do zdravotníckeho zaradenia. Žalobca prevzal výpoveď z pracovného pomeru osobne
nesporne dňa 19.12.2019 o 18:55 hod. a od 01.01.2020 mu začala plynúť dvojmesačná výpovedná
doba, ktorá uplynula dňa 29.02.2020. Odo dňa nasledujúceho po doručení výpovede žalovaný pre

prekážky v práci na jeho strane neprideľoval žalobcovi prácu podľa pracovnej zmluvy.

9. Upovedomením číslo: 1 Pn 1287/19/1101-5 zo dňa 11.12.2019 Okresná prokuratúra Bratislava II
oznámila žalobcovi ako žiadateľovi o poskytnutie ochrany oznamovateľa protispoločenskej činnosti,
ktorý podľa osobitného zákona žiadal o ochranu pred neoprávneným postihom zamestnávateľa, že

preskúmaním obsahu zápisnice o trestnom oznámení spísanej na Okresnej prokuratúre Bratislava II
dňa 06.12.2019, doplnenej listinnými podkladmi a žiadosti o poskytnutie ochrany mala prokurátorka
za to, že trestným oznámením zo dňa 06.12.2019 bolo urobené kvalifikované oznámenie v zmysle
ustanovenia § 2 písm. c/, d/ zákona č. 54/2019 Z. z., z ktorého vyplýva podozrenie, že došlo k závažnej
protispoločenskej činnosti, ktorou sa na účely zákona č. 54/2019 Z. z. rozumie trestný čin, za ktorý

Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky,
preto na základe vyššie uvedeného poskytla žalobcovi v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z .
ochranu podľa § 7 uvedeného zákona.

10. Listom číslo: 1 Pn 1278/19/1102-9 (namiesto čísla „1278“ malo byť uvedené správne: „1287“)

zo dňa 20.12.2019 námestník okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II oznámil
žalobcovi, že spoločnosti žalovaného bolo doručené oznámenie poskytnutia ochrany osobe žalobcu
v zmysle zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti dňa 19.12.2019
(štvrtok) v dopoludňajších hodinách. Prílohu listu námestníka okresného prokurátora tvorila doručenka
potvrdzujúca prevzatie oznámenia o poskytnutej ochrane, pričom z údajov uvedených na doručenke

vyplýva, že obsahom zásielky je list (dokument) označený číslom korešpondujúcim s označením veci
– žiadosti žalobcu o poskytnutie ochrany oznamovateľa protispoločenskej činnosti, odosielateľom je
Okresná prokuratúra Bratislava II so sídlom Kvetná č. 13, Bratislava, adresátom zásielky je spoločnosť
žalovaného a zásielku prevzala a doručenku svojím podpisom i pečiatkou opatrila pani E. dňa
19.12.2019. Na doručenke vyobrazená pečiatka pozostáva z označenia (loga) skupiny firiem Edenred

a identifikačných údajov spoločnosti Ticket Service, s.r.o., City Business Center I, Karadžičova 8,
Bratislava, IČO: 52 005 551.11. Žalovaný v konaní predložil obálku (č. l. 90 súdneho spisu), podľa ktorej údajov predmet zásielky
svojím číslom /1 Pn 1287/19/1102 – 65/ zodpovedá veci týkajúcej sa žiadosti žalobcu o poskytnutie
ochrany podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, odosielateľom zásielky

je Okresná prokuratúra Bratislava II so sídlom Kvetná č. 13 Bratislava, adresátom je spoločnosť
žalovaného a v hornej časti obálky pri označení odosielateľa je napísaný dátum 27.12.2019 a v spodnej
časti obálky je napísaný údaj: „HR oddelenie“. Na žalovaným predloženej obálke sa nenachádza podpis
osoby,ktorámalazásielkuzažalovanéhoprevziať,pričomvpísanýúdaj–„HRoddelenie“sanenachádza
v podpisovej kolónke určenej na potvrdenie prevzatia písomnosti a ani dátum 27.12.2019, o ktorom

žalovaný tvrdil, že je dňom jemu doručenej zásielky, sa nenachádza v kolónke určenej pre dátum
prevzatia písomnosti.

12. Podľa žiadosti spoločnosti Ticket Service, s.r.o. o doplnkové a dispozičné služby Slovenskej pošty, a.
s. číslo: 801659-10-2019 zo dňa 13.12.2018, uvedená spoločnosť splnomocnila na preberanie zásielok
jej adresovaných (vrátane zásielok do vlastných rúk) G. E., H. I. a A. E. s platnosťou splnomocnenia

do 31.12.2020.

13. Zo žalovaným predloženého poštového podacieho lístka č. RE853030235SK možno vyvodiť, že
dňa 16.12.2019 neidentifikovaný subjekt podal na poštu Bratislava 25 – Grand Haus doporučený bližšie
nešpecifikovaný list a na žiadosť neidentifikovaného adresáta bola zásielka doposlaná dňa 23.12.2019

a k jej uloženiu na pošte Bratislava 215 – poštový priečinok došlo dňa 27.12.2019, kedy bola adresátovi
vydaná – doručená.

14. V nadväznosti na žiadosť žalobcu prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II vo svojom
vyjadrení číslo: 1 Pn 56/20/1101-17 zo dňa 09.06.2020 uviedla, že písomnosť s číslom listu 6 zo dňa

11.12.2019 (upovedomenie Edenred Slovakia, s. r. o. o poskytnutí ochrany žalobcovi podľa § 7 zákona č.
54/2019 Z. z.) bola doručovaná prvý raz cestou pošty, vyexpedovaná dňa 13.12.2019, ale doručovanie
bolo neúspešné, pričom v spise sa nedoručená zásielka ani návratka doručenky nenachádzajú. Štátny
zamestnanec Okresnej prokuratúry Bratislava II Ján Borš predmetnú písomnosť osobne doručil do
sídla spoločnosti na označenej adrese tak, že na recepcii oznámil, že potrebuje osobu poverenú na

doručovanie písomností z tejto spoločnosti (Edenred Slovakia, s. r. o.), resp. sa potrebuje dostať
do podateľne Edenred Slovakia, na čo mu pracovníčka recepcie privolala osobu, o ktorej uviedla,
že je oprávnená na preberanie písomností spoločnosti. Táto osoba (predstavená ako oprávnená na
preberanie písomností Edenred Slovakia, s. r. o.) podpísala doručenku menom Bilková, uviedla dátum
prevzatia 19.12.2019 a návratku doručenky opatrila pečiatkou. Túto návratku odovzdala doručovateľovi

pánovi E. a tým bola vec vybavená. Žiadne osobitné splnomocnenie preberajúca pani E. nepredložila.
Prokuratúra považovala doručenie za účinne vykonané (so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi)
a to s ohľadom na fakt, že doručovateľ odovzdal písomnosť osobe, o ktorej jednak recepčná a zároveň
samotná preberajúca zhodne tvrdili, že ide o osobu oprávnenú na preberanie písomností pre Edenred
Slovakia, s. r. o., pričom fakt, že použila nesprávnu pečiatku, okresná prokuratúra nepovažovala za

daných okolností za podstatnú právnu skutočnosť majúcu vplyv na poskytnutú ochranu.

15. Svedkyňa F. E. počas svojho výsluchu uviedla, že v roku 2019 pracovala v spoločnosti žalovaného
a bola oprávnená za neho preberať písomnosti s tým, že najskôr existovala spoločnosť Ticket Service,
s.r.o. a od nej sa spoločnosť žalovaného odčlenila, dodávajúc, že v uvedenej spoločnosti pracovala

18 rokov, pôsobila na klientskom centre a preberala od klientov písomnosti, ktoré boli adresované tak
spoločnosti Ticket Service, s.r.o. ako aj spoločnosti žalovaného. Svedkyňa potvrdila, že existovalo iba
jedno oddelenie recepcie pre obidve spoločnosti a nemá vedomosť o tom, že by osoba na recepcii
preberala písomnosti zvlášť pre jednu spoločnosť a osobitne pre druhú. Ďalej uviedla, že z recepcie
odniesla prevzatú poštu na HR oddelenie, pričom toto personálne oddelenie bolo iba jedno tak, ako

mali dotknuté spoločnosti jedno spoločné obchodné i IT oddelenie, usporadúvali spoločné aktivity
(napr. firemné večierky) a vydávali spoločný časopis. V súvislosti s opisom postupu svedkyne po
prevzatí predmetnej písomnosti (upovedomení o žalobcovi poskytnutej právnej ochrane) uviedla, že
ráno zásielku odniesla na personálne oddelenie a tam to pre ňu zhaslo, nevediac o tom, či sa okolnosti
súvisiace s doručením zásielky v spoločnosti ďalej riešili. Svedkyňa uviedla, že nedisponovala žltou

kartičkou – poštovým splnomocnením od žalovaného a svoje oprávnenie na preberanie písomností
odvodzovala z pracovnej zmluvy, ale po nahliadnutí do pracovnej zmluvy nevzhliadla explicitné
ustanovenie, ktoré by ju na preberanie písomností splnomocňovalo, uvádzajúc, že dostala ústny pokyn
pre prípad, ak na recepcii nikto nebol, aby zásielky preberala ona. Verifikovala, že zamestnanecprokuratúry od nej splnomocnenie nežiadal. Presný čas prevzatia písomnosti si nepamätala, vedela
len, že sa tak stalo niekedy poobede s tým, že zásielku išla odniesť až nasledujúci deň. Voči svedkyni
nebola vyvodená žiadna zodpovednosť za prevzatie predmetnej zásielky z prokuratúry a nepamätala si

na ďalšiu inú zásielku, ktorú by bola preberala takýmto spôsobom s tým, že keď sa doručovali hromadné
zásielky od kuriéra alebo Slovenskej pošty existovalo na to jedno spoločné oddelenie.

16. Podľa článku IX. písm. a), veta prvá pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 11.04.2005 medzi svedkyňou
F. E. a žalovaným (v tom čase vystupujúcim pod obchodným menom ACCOR Services Slovakia s.r.o.),

zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať osobne práce, podľa pracovnej
zmluvy a dodržiavať pracovnú disciplínu a predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

17. Z oznámenia konateľov spoločnosti žalovaného a spoločnosti Ticket Service, s.r.o. podľa
§ 29 ods. 1, 3 Zákonníka práce vyplýva, že od 01. januára 2019 došlo k prechodu práv
a povinností z pracovnoprávnych vzťahov vybranej skupiny zamestnancov pracujúcich pre žalovaného

na preberajúceho zamestnávateľa – spoločnosť Ticket Service, s.r.o. a táto právna skutočnosť
sa dotkla i svedkyne F. E.. Dôvodom prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov
zamestnancov žalovaného, ktorí pracujú na touto právnou skutočnosťou dotknutých oddeleniach, je
potrebaoptimalizovaťfinančné,personálneaprocesnézdrojestým,žeoptimalizáciasaudejeprevodom
aktivít, úloh a obslužných/podporných činností na spoločnosť Ticket Service, ktorá tieto činnosti bude

pre žalovaného vykonávať v rovnakom rozsahu od 01.01.2019 a teda ide o prevod vybraných činností
na spoločnosť patriacu do skupiny Edenred.

18. Z príručky pre zamestnancov skupiny Edenred je už z jej úvodnej stránky zrejmé, že tento
interný predpis sa týka a vzťahuje tak na zamestnancov spoločnosti žalovaného ako aj zamestnancov

spoločnosti Ticket Service, s.r.o. a vnútroorganizačný predpis je záväzný pre obe spoločnosti, ktoré sú
podľa prezentačného dokumentu určeného pre nových zamestnancov nazvaného ako „Job rotation“
založené na spoločných zásadách, benefitoch, činnostiach, rovnakej značke a totožnej firemnej politike
(str. č. 11 prezentačného dokumentu).

19. Na fotografiami ilustrovanom vstupe do firmy Edenred je spozorovateľnou skutočnosť (č. l. 605
súdneho spisu), že v jednom priestore na jednom poschodí sa nachádza spoločnosť žalovaného
i spoločnosť Ticket Service, s.r.o. a za presklenými vstupnými dverami je situovaná recepcia, ktorá je
nesporne spoločná pre obe obchodné spoločnosti.

20. Na základe žiadosti súdu o poskytnutie súčinnosti, iniciovanej na podklade písomných otázok
žalobcu, Okresná prokuratúra Bratislava II listom číslo: 1 Pn 1287/19/1102-22 zo dňa 20.06.2024
poskytlavyrozumenievtomzmysle,žeupovedomeniežalovanéhooposkytnutíochranyžalobcovipodľa
§ 7 zákona č. 54/2019 Z. z. zo dňa 11.12.2019 (písomnosť evidovaná pod sp. zn. 1 Pn 1287/19/1102-6;
nadoručenketr.kanceláriouomylomnesprávneuvedenéčíslolistu65)bolovyexpedovanéprokuratúrou

dňa 13.12.2019 cestou pošty, ktoré doručovanie bolo neúspešné (nedoručená zásielka ani návratka
doručenky sa v spise nenachádzajú), a nakoľko o poskytnutí ochrany v zmysle príslušného zákona
je potrebné rozhodnúť bezodkladne, bolo predmetné upovedomenie doručované žalovanému osobne
štátnym zamestnancom prokuratúry, ktorý toto doručil na adresu uvedenú oznamovateľom (žalobcom)
ako kontaktnú adresu zamestnávateľa, teda spoločnosti Edenred Slovakia, s. r. o. na Karadžičovej

ulici č. 8 v Bratislave dňa 19.12.2019 v pracovnej dobe. Podľa vyrozumenia okresnej prokuratúry
predmetná zásielka už nebola po uvedenom dátume prokuratúrou opätovne doručovaná osobne ani
prostredníctvom pošty, preto prokuratúra disponuje potvrdením o doručení predmetnej zásielky len zo
dňa19.12.2019azároveňnedisponujepísomnosťou,ktoroubyžalovanýnamietaldoručeniepredmetnej
písomnosti neoprávnenej osobe, resp. inému právnemu subjektu. Okresná prokuratúra Bratislava II

zhodne so svojím vyjadrením zo dňa 09.06.2020 uviedla, že štátny zamestnanec prokuratúry doručil
predmetnú písomnosť do označeného sídla žalovaného tak, že na recepcii oznámil, že potrebuje osobu
poverenú na preberanie písomnosti tejto spoločnosti, resp. potrebuje podateľňu spoločnosti žalovaného,
na čo mu pracovníčka recepcie privolala osobu, o ktorej uviedla, že je oprávnená na preberanie
písomnosti a táto osoba (predstavená ako osoba oprávnená na preberanie písomností za spoločnosť

žalovaného) písomnosť prevzala, podpísala doručenku menom E. s dátumom prevzatia 19.12.2019,
návratku doručenky opatrila pečiatkou a odovzdala späť štátnemu zamestnancovi prokuratúry.

21. Skutkový stav sporu súd podriadil nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám):Podľa § 77 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom od 19.11.2019 do 31.12.2019
(v čase doručenia výpovede z posudzovaného pracovného pomeru) (ďalej len „Zákonník práce“),

neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej
dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 122 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), koniec

lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom
zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom
mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Podľa § 62 ods. 1, 7 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 79 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď
alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec

oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa
nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby
zamestnanca naďalej zamestnával.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.03.2019 do 30.06.2023 (v čase podania žiadosti
o poskytnutie právnej ochrany) (ďalej len „zákon č. 54/2019 Z. z.“), žiadosť o poskytnutie ochrany
pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom, môže podať oznamovateľ
zároveň s oznámením alebo počas trestného konania; žiadosť sa podáva prokurátorovi písomne alebo
ústne do zápisnice. Ak sa žiadosť o poskytnutie ochrany oznamovateľovi podá inému orgánu verejnej

moci, ten ju bezodkladne postúpi prokurátorovi.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z., ak prokurátor zistí, že oznamovateľ, ktorý podal žiadosť
o poskytnutie ochrany podľa § 3 ods. 1, urobil kvalifikované oznámenie, bezodkladne mu poskytne
ochranu podľa § 7 a túto skutočnosť písomne oznámi oznamovateľovi, zamestnávateľovi a úradu;

oznamovateľovi sa spolu s týmto oznámením doručí aj poučenie o právach a povinnostiach, ktoré
mu vyplývajú z postavenia chráneného oznamovateľa. Doručením oznámenia o poskytnutí ochrany
zamestnávateľovi sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z., zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo

vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len „pracovnoprávny úkon“) voči chránenému
oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu; voči chránenému oznamovateľovi,
ktorým je profesionálny vojak, sa súhlas úradu vyžaduje, len ak tak ustanovuje osobitný predpis. Súhlas
úradu sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny
úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá

nezávisí od posúdenia zamestnávateľa.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Pred posúdením platnosti napadnutej výpovede z pracovného pomeru súd posudzoval včasnosť
uplatneného určovacieho nároku a zistil, že vzhľadom na doručenie výpovede žalobcovi dňa 19.12.2019
dvojmesačná výpovedná doba začala podľa ust. § 62 ods. 7 Zákonníka práce plynúť od 01.01.2020
a uplynula dňa 29.02.2020 o 24:00 hod., kedy pracovný pomer strán mal za predpokladu platnosti
výpovede skončiť a od tohto momentu začala žalobcovi podľa ust. § 77 Zákonníka práce plynúť

dvojmesačná prekluzívna lehota na uplatnenie práva na určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru a táto v zmysle ust. § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynula v stredu dňa 29.04.2020
o 24:00 hod. Vzhľadom na uvedené, keď žalobca podal žalobu na súd vo forme e-mailu dňa 28.04.2020
o 20:30 hod. a svoje elektronické podanie vo veci samej bez autorizácie dodatočne v zákonnej lehotedesiatich dní doručil na súd osobne v listinnej podobe dňa 07.05.2020 v súlade s ust. § 125 ods. 2
Civilného sporového poriadku, súd na základe takto zistených časových okolností konštatuje, že žalobca
uplatnil svoj určovací nárok na súde včas – v rámci plynutia zákonnej prepadnej lehoty a jeho právo

na určenie neplatnosti výpovede zo dňa 19.12.2019 prekludované nie je, preto žalovaným vznesená
námietka preklúzie je nedôvodná, keďže opomenul skutočnosť, že dňa 07.05.2020 súdu doručená
žaloba predstavuje dodatočne doručenú žalobu v zákonom stanovenej forme a svoj určovací nárok si
žalobca prvotne uplatnil už dňa 28.04.2020.

23. Predmetom posudzovaného sporu je nárok žalobcu na určenie neplatnosti výpovede z pracovného
pomeru, pričom určenia, že jeho pracovný pomer u žalovaného naďalej trvá a nároku na náhradu mzdy
z neplatného skončenia pracovného pomeru, sa nedomáhal, nakoľko uznesením č. k. 17Cpr/8/2020
– 268 zo dňa 30. septembra 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.02.2021, Okresný súd
Bratislava III pozastavil účinnosť napadnutej výpovede do právoplatného skončenia vo veci samej (tohto
posudzovaného sporu) a teda pracovný pomer žalobcu u žalovaného vzhľadom na pozastavené účinky

výpovede zo dňa 19.12.2019 trvá, žalobca poberá náhradu mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane
žalovaného, preto naliehavý právny záujem na určení trvania jeho pracovného pomeru a na priznaní
náhrady mzdy žalobca nemal a tieto nároky si prirodzene neuplatnil.

24. Medzi procesnými stranami bola nesporná skutočnosť, že Okresná prokuratúra Bratislava II

upovedomenímzodňa11.12.2019poskytlažalobcoviochranuoznamovateľaprotispoločenskejčinnosti,
keď dňa 06.12.2019 podal trestné oznámenie voči svojmu zamestnávateľovi (žalovanému) a v prípade,
ak prokurátor doručil oznámenie o poskytnutí ochrany zamestnávateľovi predtým, ako žalovaný pristúpil
k skončeniu pracovného pomeru so žalobcom, tento požíval právnu ochranu pred výpoveďou zo
strany svojho zamestnávateľa a žalovaný mohol k takémuto jednostrannému právnemu úkonu pristúpiť

len so súhlasom Úradu na ochranu oznamovateľov (resp. Inšpektorátu práce Bratislava), keďže
dôvody skončenia pracovného pomeru so žalobcom sa týkali závažného porušenia jeho pracovnej
disciplíny a teda výpoveď bola dôsledkom právnej skutočnosti závislej od posúdenia zamestnávateľa,
pričom medzi procesnými stranami bolo tiež nesporné, že žalovaný súhlas úradu nežiadal. V konaní
bol však sporným dátum doručenia oznámenia/upovedomenia prokuratúry o žalobcovi poskytnutej

ochrane žalovanému, v dôsledku čoho základom sporu z hľadiska formálno-právnych predpokladov
výpovede z pracovného pomeru bola stranami nastolená pochybnosť o statuse žalobcu ako chráneného
oznamovateľa protispoločenskej činnosti ku dňu doručenia výpovede a s tým spojená možnosť/
nemožnosť uplatnenia práva žalovaného dať žalobcovi výpoveď.

25. Žalobcom predloženou doručenkou, ktorú mu poskytla Okresná prokuratúra Bratislava II spolu
soznámenímzodňa20.12.2019(jedendeňpodoručenívýpovede)malsúdpreukázané,žežalovanému
adresovaný list – oznámenie o žalobcovi poskytnutej ochrane prevzala zamestnankyňa skupiny firiem
Edenred pani E. dňa 19.12.2019. Fotokópiu totožnej doručenky pripojila Okresná prokuratúra Bratislava
II i k svojmu vyrozumeniu zo dňa 20.06.2024, ktorým poskytla súčinnosť súdu ohľadom spôsobu a času

doručovania písomnosti. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že pani E. nebola oprávnená
prebrať predmetnú zásielku za žalovaného z dôvodu, že bola zamestnankyňou inej spoločnosti (Ticket
Service, s.r.o.) než je spoločnosť žalovaného, nakoľko z oznámenia prevzatého F. E. dňa 30.11.2018
síce je zrejmý prechod práv a povinností vyplývajúcich z jej pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným na
spoločnosť Ticket Service, s.r.o., ktorá s účinnosťou od 01.01.2019 sa stala jej novým zamestnávateľom,

avšak berúc zreteľ na vzájomné organizačné prepojenie oboch dotknutých spoločností, ktorých
zamestnanci pracujú spoločne v jednej budove, na jednom poschodí a v rámci spoločného „open
space“ priestoru, majú spoločnú recepciu, personálne – HR oddelenie ako aj obchodné a IT oddelenie,
vydávajú spoločný časopis, usporadúvajú spoločné akcie a pôsobia ako jedna skupina firiem pod
názvom Edenred, čo vyplýva tak z interných predpisov firmy Edenred (dokument „Job rotation“, príručka

pre zamestnancov „Staff Handbook“), ako aj pečiatky, ktorou F. E. opatrila doručenku pri prevzatí
oznámenia o žalobcovi poskytnutej ochrane, zakladá sa na logike a hodnovernosti tvrdenie svedkyne
E., že ako zamestnankyňa na klientskom centre preberala písomnosti adresované obom spoločnostiam
(žalovanému i Ticket Service, s.r.o.), a preto súd nemal pochybnosť o tom, že ak písomnosť prevzala
pani E. ako už zamestnankyňa spoločnosti Ticket Service, s.r.o., pričom do 31.12.2018 mala uzatvorenú

pracovnú zmluvu so žalovaným ako právnym predchodcom uvedenej spoločnosti, mohla tak urobiť
v mene žalovaného, ktorý spolu so spoločnosťou Ticket Service, s.r.o. tvoril jednu firemnú skupinu.
Vzhľadom na uvedené neobstojí ani námietka žalovaného týkajúca sa pečiatky a na nej figurujúcich
identifikačných údajov spoločnosti Ticket Service, s.r.o., nakoľko i samotná pečiatka v sebe nesie názova logo celej skupiny firiem Edenred, čo vypovedá o vzájomnej prepojenosti oboch spoločností ako aj
ich personálneho aparátu.

26. Pokiaľ ide o žalovaným vytknutú absenciu splnomocnenia udeleného pani E. na preberanie
písomností doručovaných žalovanému, súd uvádza, že žalovaný počas celého súdneho konania
neuviedol, tobôž aby preukázal, ktorý konkrétny zamestnanec/zamestnanci mal byť podľa neho
oprávneným preberať písomnosti žalovaného na základe osobitného písomného splnomocnenia, keď
až vo finálnej fáze konania predložil žiadosť o zriadenie doplnkovej poštovej služby, na základe ktorej

splnomocnenými zamestnancami na preberanie písomností sú G. E., H. I. a A. E., avšak títo podľa
žiadosti nie sú oprávnení preberať písomnosti žalovaného, ale splnomocnenie sa týka preberania
písomností adresovaných spoločnosti Ticket Service, s.r.o., ktorá bola zároveň splnomocniteľom
menovaných zamestnankýň. Oprávnenosť splnomocnených troch zamestnankýň preberať písomnosť
v mene žalovaného nepreukázal žalovaný ani ním predloženou obálkou (č. l. 90 súdneho spisu),
ktorou mienil preukázať neskorší dátum (27.12.2019) jemu doručeného oznámenia/upovedomenia

o žalobcovi poskytnutej ochrane, keďže na obálke nie je uvedené žiadne meno splnomocnenca ani
iného zamestnanca žalovaného, chýba na nej akýkoľvek podpis a obálka nie je opatrená ani pečiatkou,
z ktorej by bolo zrejmé, že zásielku nejaký splnomocnenec vôbec prevzal.

27. Vzhľadom na to, že ani žalovaným predložená obálka neverifikuje tvrdenie žalovaného, že zásielku

mohla s právnymi účinkami plynúcimi pre žalovaného prevziať iba ním osobitne splnomocnená osoba
disponujúca „žltou kartičkou“, vyznieva účelovo jeho procesná obrana kladúca dôraz na osobitné,
explicitné splnomocnenie pani E. na preberanie písomností žalovaného, keď ani on nepreukázal, ktorý
zamestnanec mohol v rozhodnom období za žalovaného písomnosti preberať a že tak aj skutočne robil.

28. V intenciách svedeckej výpovede pani E., ktorá vyvodzovala svoje právo preberať písomnosti
v mene žalovaného či už na základe pracovnej zmluvy alebo v zmysle ústneho pokynu zamestnávateľa,
nasvedčuje správnosti jej tvrdenia i samotný postup zamestnanca na recepcii žalovaného, resp. recepcii
firmy Edenred (keďže nesporne išlo o jednu spoločnú recepciu), ktorý dňa 19.12.2019 inštruoval osobne
prítomného štátneho zamestnanca prokuratúry pána E. tak, že na jeho dopyt po osobe poverenej

na doručovanie písomností spoločnosti žalovaného, zamestnankyňa privolala práve pani E., o ktorej
uviedla, že ona je oprávnená preberať písomnosti žalovaného, preto nešlo iba o subjektívnu domnienku
pani E., ale muselo vo firme Edenred panovať všeobecné uzrozumenie a vedomosť zamestnancov
o tom, kto je oprávnenou osobou preberať písomnosti v mene žalovaného. Napokon súd považuje za
potrebné uviesť, že plnenie pracovných úloh na základe ústneho pokynu zamestnávateľa má oporu

i v pracovnej zmluve uzatvorenej medzi žalovaným a pani E. dňa 11.04.2005, podľa ktorej zamestnanec
je povinný vykonávať osobne práce podľa pokynov zamestnávateľa (článok IX. pracovnej zmluvy), preto
je zrejmé, že v rámci svojich pracovných úloh plnených na základe pokynov zamestnávateľa mohla pani
E. aj preberať písomnosti žalovaného z titulu (ústneho) pokynu tak, ako pri svojom výsluchu uviedla.

29. Súd nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalovaného, že v spise vedenom na prokuratúre nie je
doručenka preukazujúca doručenie upovedomenia o žalobcovi poskytnutej ochrane žalovanému dňa
19.12.2019 a súčasne sa nezakladá na pravde jeho tvrdenie, že prokuratúra iba formálne deklarovala,
že uvedené upovedomenie doručila žalovanému dňa 19.12.2019, nakoľko z oznámenia Okresnej
prokuratúry Bratislava II zo dňa 20.12.2019, ktorým poskytla žalobcovi informáciu, že oznámenie

poskytnutia ochrany žalobcovi v zmysle zákona č. 54/2019 Z. z. bolo doručené žalovanému dňa
19.12.2019, je explicitne zrejmé, že prílohu potvrdenia prokuratúry o doručení poskytnutia ochrany
zamestnávateľovi tvorí doručenka potvrdzujúca prevzatie oznámenia, pričom ide o identickú doručenku
predloženú vo fotokópii prokuratúrou i tunajšiemu súdu spolu s vyrozumením zo dňa 20.06.2024,
preto nevedno akou úvahou žalovaný dospel k záveru, že prokuratúra si v tomto ohľade nesplnila

dôkaznú povinnosť, keď na podnet žalobcu i z vlastného podnetu pri poskytnutí súčinnosti v konaní
doručenku zo dňa 19.12.2019 predložila. Naopak v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno
neuniesol žalovaný, keďže nepredložil doručenku preukazujúcu prevzatie písomnosti žalovaným dňa
27.12.2019, hoci vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdil, že jedine doručenie upovedomenia žalovanému
dňa 27.12.2019 má prokuratúra v spise vykázané, preto je zvláštne, že ak žalovaný má vedomosť

o existencii doručenky zo dňa 27.12.2019 za celú dobu ju v súdnom konaní nepredložil a od prokuratúry
si ju ako priamo trestným oznámením dotknutý subjekt nevyžiadal a v jednom dychu je potrebné uviesť,
že Okresná prokurátora Bratislava II vo vyjadrení zo dňa 09.06.2020 uviedla, že osobné doručenie
písomnosti dňa 19.12.2019 považovala za účinne vykonané, preto v zhode s týmto tvrdením savyjadrila i vo vyrozumení zo dňa 20.06.2024, v ktorom prokuratúra výslovne prehlásila, že predmetná
zásielka po dátume 19.12.2019, kedy štátny zamestnanec prokuratúry osobne v pracovnej dobe doručil
upovedomenie na adresu žalovaného, už nebola opätovne doručovaná žiadnym spôsobom (osobne ani

poštou). Vzhľadom na uvedené nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti žalovaný vydedukoval, že
prokuratúra doručovala predmetnú písomnosť žalovanému opätovne po dátume 19.12.2019, nakoľko
ak by aj ním predložená obálka a elektronický výpis zo sledovania poštovej zásielky preukazovali fakt,
že upovedomenie o žalobcovi poskytnutej právnej ochrane oznamovateľa protispoločenskej činnosti
bolo žalovanému doručené až dňa 27.12.2019, nemožno z tejto časovej osi automaticky vyvodiť záver,

že prokuratúra doručovala zásielku žalovanému až po 19.12.2019 a teda nie je možné ani uzavrieť,
že prokuratúra mala pochybnosť o účinkoch ňou dňa 19.12.2019 vykonaného doručenia písomnosti
žalovanému.

30. So zreteľom na vyššie uvedené súd uvádza, že i za prijatia premisy, že žalovaný prevzal oznámenie/
upovedomenie o žalobcovi poskytnutej právnej ochrane dňa 27.12.2019, t. j. 8 kalendárnych dní

po žalobcovi doručenej výpovede, vychádzajúc z dátumov sledovanej zásielky pod podacím číslom
RE853030235SK (č. l. 651 súdneho spisu) a považujúc v nej zmienený doporučený list za predmetnú
písomnosť odosielanú prokuratúrou a prevzatú žalovaným, je zrejmé, že zásielka bola podaná na
poštovú prepravu už dňa 16.12.2019, t. j. pred vykonaním osobného doručenia písomnosti do sídla
žalovaného, ktorá skutočnosť korešponduje s vyjadrením prokuratúry, že písomnosť prostredníctvom

pošty vyexpedovala dňa 13.12.2019, tzn. pred sporným dátumom 19.12.2019 a preto uvedený dôkaz
nepreukazuje skutočnosť, že prokuratúra dodatočným doručovaním mienila konvalidovať neúčinne
uskutočnené doručenie zásielky prostredníctvom svojho štátneho zamestnanca. Vo svetle všetkých
uvedených okolností týkajúcich sa osobného doručovania písomnosti žalovanému a spôsobu jej
prevzatia zamestnankyňou p. E. súd dospel k záveru, že ak by aj žalovaný prevzal oznámenie

poskytnutiaochranyžalobcovidňa27.12.2019,totodoručenieniejespôsobilézaložiťstatuschráneného
oznamovateľa v osobe žalobcu, keďže oznámenie o žalobcovi poskytnutej právnej ochrane sa
preukázateľne dostalo do dispozície žalovaného už dňa 19.12.2019 počas pracovnej doby a teda
žalobcapožívalprávnuochranupredskončenímjehopracovnéhopomeruvýpoveďouužvuvedenýdeň.

31. Odhliadnuc od uvedeného súd pri hodnotení žalovaným predloženej obálky (č. l. 90 súdneho
spisu), ktorú opätovne predložil i na poslednom pojednávaní dňa 05.09.2024, nepovažoval za riadne
a dostatočne preukázanú skutočnosť, že poštovú zásielku odoslanú okresnou prokuratúrou obsahujúcu
oznámenie o poskytnutí ochrany žalobcovi prevzal žalovaný dňa 27.12.2019, nakoľko dátum 27.12.2019
je napísaný pod označením odosielateľa a nenasvedčuje tomu, že v uvedený deň adresát písomnosť

prevzal a písacím prostriedkom v spodnej časti obálky uvedené slovné spojenie „HR oddelenie“
nepreukazuje osobu, ktorá mala v mene žalovaného písomnosť prevziať, pričom žiadny podpis
preberajúcejosobysanaobálkenenachádza,apretožalovanýmpredloženáobálkajechabýmdôkazom
a nemožno ju porovnávať s dôkaznou silou doručenky, ktorá predstavuje úradný dokument – potvrdenie
preukazujúce dátum prevzatia písomnosti i osobu potvrdzujúcu prevzatie písomnosti tak, ako v prípade

žalobcom predloženej doručenky zo dňa 19.12.2019.

32. Z vyššie uvedených dôvodov, keď žalobca náležite preukázal, že v čase doručenia mu napadnutej
výpovede(19.12.2019o18:55hod.)užmalstatuschránenéhooznamovateľaprotispoločenskejčinnosti,
keďže oznámenie o poskytnutí ochrany okresná prokuratúra doručila zamestnávateľovi (žalovanému)

dňa19.12.2019počaspracovnejdoby,súddospelkzáveru,žežalovanýbezsúhlasuúradudalžalobcovi
výpoveď z pracovného pomeru v rozpore s ustanovením § 7 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z., keďže
nerešpektoval, resp. opomenul postavenie žalobcu ako chráneného oznamovateľa, a preto konštatujúc
neplatnosť jednostranného pracovnoprávneho úkonu žalovaného zo dňa 19.12.2019 podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, súd žalobe ako vecne dôvodnej vyhovel a vzhľadom na nesplnené formálno-

právnepredpokladypremožnosťpracovnýpomersožalobcomjednostranneskončiťurčil,ževýpoveďje
neplatná bez toho, aby sa s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania musel zaoberať skutkovými
dôvodmi výpovede spočívajúcimi v závažnom porušení pracovnej disciplíny.

33. Posudzujúc návrh žalovaného uplatniť zákonnú výnimku zo všeobecného pravidla, že za súdom

prijatého záveru o neplatnosti výpovede sa pracovný pomer nekončí, nakoľko zastával názor, že
nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, súd uvádza, že
namietané narušenie vzájomnej dôvery účastníkov pracovnoprávneho vzťahu, ktoré pri jednostrannom
skončenípracovnéhopomeruzostranyzamestnávateľamožnovovšeobecnostispravidlavždydôvodneočakávať a je prirodzeným dôsledkom medziľudských vzťahov, nezakladá nespravodlivú požiadavku
voči žalovanému, aby naďalej žalobcu zamestnával, pričom sa absolútne nezakladá na pravde jeho
tvrdenie, že žalobca v priebehu súdneho konania dôvody výpovede nepoprel, keďže už v rámci žaloby

uplatnených prostriedkov procesného útoku označil skutkové dôvody výpovede za účelové, nepravdivé
a zavádzajúce s tým, že žiadneho porušenia pracovnej disciplíny sa nedopustil a v tomto smere
súd konajúci pôvodnou zákonnou sudkyňou i vykonával dokazovanie výsluchom svedkov, preto je
iba hypotetickým argument žalovaného, že pre nesporné a evidentné závažné porušenie pracovnej
disciplíny žalobcom je daná vysoká pravdepodobnosť vzniku ďalších konfliktov medzi ním a žalobcom.

Rovnako nie je možné pripisovať zodpovednosť žalobcovi za prekážky v práci, ktoré vznikli a pretrvávajú
na strane zamestnávateľa a taktiež zmena personálneho zloženia tímu zamestnancov, ktorý žalobca
viedol a v súčasnosti vedie iný zamestnanec a s tým spojená potreba organizačných zmien v prevádzke
žalovaného v prípade trvania pracovného pomeru strán nemôže byť na ujmu žalobcu, najmä keď
o pozastavení účinnosti napadnutej výpovede sa rozhodovalo bezprostredne po jej doručení žalobcovi
a teda žalovaný od počiatku nemal právnu istotu, že so žalobcom ako svojím zamestnancom už

nebude počítať a môže jeho pracovné miesto trvale obsadiť iným zamestnancom. Súd nevzhliadol logiku
v námietke žalovaného, že v jeho organizácii došlo k obmene zamestnancov, ktorých lídrom bol žalobca,
nakoľko nevedno, akým spôsobom má personálna zmena žalobcovi podriadených zamestnancov
brániť žalovanému zaradiť žalobcu ako vedúceho zamestnanca späť do pracovného procesu. Napokon
bezpredmetnou je i námietka žalovaného, že žalobca nie je a ani v čase iniciovania posudzovaného

súdneho sporu, resp. podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol v existenčnej
núdzi vzhľadom na jeho účasť vo viacerých profitujúcich obchodných spoločnostiach, keďže jednak
obchodnými spoločnosťami v rokoch 2020 a 2021 vykazované údajne nezanedbateľné hospodárske
výsledky sú ziskom týchto spoločností, a nepredstavujú zisk žalobcu, ktorý je iba ich spoločníkom
a zároveň majetková účasť žalobcu v iných obchodných spoločnostiach, reflektujúc tiež fakt, že žalobca

dňa 05.02.2020 písomne žiadal žalovaného o súhlas s vykonávaním inej zárobkovej činnosti, ktorá
má k predmetu činnosti žalovaného konkurenčný charakter, neznamená, že na žalovaného legitímne
(pre neplatne danú výpoveď) kladená požiadavka ďalej žalobcu zamestnávať by bola v rozpore
s princípmi spravodlivosti. Za nespôsobilú vzbudiť pochybnosť o patričnosti ďalšieho zamestnávania
žalobcu považoval súd aj procesnú obranu žalovaného, že žalobca mal v priebehu súdneho konania

podávať proti nemu ďalšie trestné oznámenia, keďže presvedčenie zamestnanca o protispoločenskej
činnosti alebo kriminalite svojho zamestnávateľa pretavené do konkrétnych administratívnych podnetov
alebo trestných oznámení nemôže viesť k jeho sankcionovaniu v podobe skončenia pracovného
pomeru, ktorý žalovaný skončil neplatne, nehovoriac o tom, že za viac ako štvorročnú dobu trvania
posudzovaného súdneho sporu žalobca podal okrem s týmto konaním súvisiaceho trestného oznámenia

zo dňa 06.12.2020 iba jedno ďalšie trestné oznámenie. Vzhľadom na uvedené súd nevzhliadol dôvod,
pre ktorý by mal rozhodnúť, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával.

34. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP

na základe zásady pomeru úspechu sporových strán tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal
voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).