Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 28, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 26Sas/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100127
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Katarína Haviarová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Katarínou Haviarovou, v právnej veci
žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. X/X, XXX XX E., proti žalovanému: Minister vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SPSČ-P03-2023/004983-003 zo dňa 13.12.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobca žiadosťou doručenou Odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych
činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj len „prvostupňový orgán“) dňa 06.12.2022
požiadal o priznanie dávky – výsluhového dôchodku. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. SPSČ-

OSZ-56365-1/2022-VZ zo dňa 28.12.2022 priznal žalobcovi podľa § 143aa písm. a), § 143ab ods. 1,
§ 143ac ods.1 písm a) a § 58, v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečenípolicajtovavojakovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“ alebo „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“)
výsluhový dôchodok od 01.11.2022 vo výške 1.131,90 Eur mesačne, ktorý súčasne podľa § 68 ods. 2
a ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. zvýšil na sumu 1.146,62 Eur mesačne.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Následne prvostupňový orgán rozhodnutím č. SPSČ-OSZ-00056365/2023-VZ zo dňa 01.07.2023
podľa § 68 ods. 1 a ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. žalobcovi od 01.07.2023 zvýšil výsluhový
dôchodok zo sumy 1.146,62 Eur mesačne na sumu 1.281,93 Eur mesačne (ďalej aj len „prvostupňového
rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu“). V odôvodnení citoval ustanovenia § 68 ods.

1 a § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z., pričom vychádzajúc z týchto ustanovení dospel k záveru, že
žalobcovi sa výsluhový dôchodok zvyšuje o 11,80%, čo je o 135,31 Eur, a to na sumu 1.281,93 Eur.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie
3. Na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“ alebo „Ministerstvo vnútra SR“) rozhodnutím č. SPSČ-

PO3-2023/004983-003 zo dňa 13.12.2023 (ďalej aj len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol, že v rámci odvolacieho konania bolo prvostupňové rozhodnutieposúdené v celom rozsahu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bol preskúmaný
súvisiaci spisový materiál a na základe zistených skutočností dospel k záveru, že nebolo zistené
porušenie právnych predpisov, prvostupňové rozhodnutie bolo vydané oprávneným orgánom, vychádza

zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti, pričom v odvolacom konaní neboli
zistenéskutočnosti,ktorébyodôvodňovalijehozmenualebozrušenie,apretoprvostupňovérozhodnutie
potvrdil.

4. V napadnutom rozhodnutí následne žalovaný popísal odvolacie námietky žalobcu a po odcitovaní

znenia ustanovení § 81 ods. 3 písm. a), § 68 ods. 1 a 16 zákona č. 328/2002 Z. z. a § 82 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“
alebo „zákon o sociálnom poistení“) sa vyjadril k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní. K námietke
o účelnom a úmyselnom zamlčaní časti ustanovenia § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. žalovaný
uviedol, že aj keď je pravda, že v prvostupňovom rozhodnutí sa neuvádza celé znenie ust. § 68 ods.
1 zákona č. 328/2002 Z. z., avšak časť tohto ustanovenia, ktorú prvostupňový orgán neuviedol, je

tá časť právnej normy, ktorá sa k dátumu zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu neuplatňuje, a to
pre jej obsolétnosť. Podľa žalovaného, z celého znenia § 68 ods. 1 v spojení s ods. 16 zákona č.
328/2002 Z. z. vyplýva, že tieto ustanovenia zakotvujú dva rôzne spôsoby valorizácie výsluhových
dávok bývalých policajtov a vojakov, avšak tieto spôsoby sa v konkrétnom historickom časovom rámci
toho ktorého kalendárneho roka neuplatňujú kumulatívne, ale alternatívne. Ďalej uviedol, že napriek

tomu, že mechanizmus zvyšovania týchto dávok je presne stanovený v samotnom § 68 ods. 16 zákona
č. 3285/2002 Z. z., toto ustanovenie neobsahuje určenie okamihu, od ktorého sa výsluhové dávky
v príslušnom kalendárnom roku bývalým policajtom a vojakom zvyšujú, čo je ale obsiahnuté v prvej
časti formulácie § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.. Na žalobcu sa vzťahuje iba v prvostupňovom
rozhodnutí citovaná časť tohto ustanovenia, pretože práve táto časť určuje oprávnenie upraviť výšku tej-

ktorej výsluhovej dávky k dátumu 01.07.2023, čo je aj prípad žalobcu. Zvyšná časť právnej normy, ktorú
žalobca namieta v prvostupňovom rozhodnutí, sa na žalobcu ani ostatných poberateľov výsluhových
dávokzosobitnéhosystémuvýsluhovéhozabezpečeniapolicajtovavojakovkudňu01.07.2023vsúlade
s § 68 ods. 16 v spojení s § 143aj zákona č. 328/2002 Z. z. nevzťahuje. Túto, ako aj ďalšie námietky,
týkajúce sa nesprávnej interpretácie ustanovenia § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. žalobcom,

vyhodnotil žalovaný vzhľadom na neopodstatnenosť ich východísk za nedôvodné.

5. K ďalším námietkam žalobcu a k problematike tzv. mimoriadnej valorizácie dôchodkových
dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému sociálneho poistenia žalovaný uviedol,
právna úprava valorizácie, zvyšovanie dávok výsluhového zabezpečenia priznaných a vyplácaných

z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z.
z. v súčasnosti nereflektuje na akékoľvek mimoriadne zmeny vykonávané v súvislosti s valorizáciou
dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému sociálneho poistenia.
Poukázal na zákon č. 80/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z.,
ktorý s účinnosťou od 01.05.2013 zmenil mechanizmus valorizácie, zvyšovania dávok priznaných

avyplácanýchzvýsluhovéhozabezpečenia.Poukázalnadôvodovúsprávukust.§68zákonač.80/2013
Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z., z ktorej podľa neho vyplýva, že úmyslom
zákonodarcu bolo nastaviť mechanizmus valorizácie tak, že sa budú zvyšovať raz ročne, vždy k 01. júlu
príslušného roka, a to o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov
vykázaného Štatistickým úradom SR za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému

kalendárnemu roku, v ktorom sa valorizácia vykonáva. Ďalej poukázal na to, že podľa právnej úpravy sa
tzv. mimoriadna valorizácia dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému
sociálneho poistenia v roku 2023 realizuje podľa prechodného ustanovenia § 293fzc zákona č. 461/2003
Z. z., ktoré rieši na určité prechodné obdobie mimoriadne zvýšenie konkrétnych dôchodkových dávok
priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ktoré sú predmetom zákona

č. 461/2003 Z. z.. Zvyšovanie dávok výsluhového zabezpečenia priznaných a vyplácaných z osobitného
systému sociálneho zabezpečenia je upravené v zákone č. 328/2002 Z. z., na základe čoho zvýšenie
predmetných dávok podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. nemá oporu v právnej úprave.

6. Žalovaný ďalej poukázal na rozdielnosť nárokov vyplývajúcich zo všeobecného systému sociálneho

poistenia a nárokmi vyplývajúcimi z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov,
a preto porovnávanie jednotlivých nárokov (valorizácia dávok), plynúcich z toho-ktorého systému je
nedôvodné. Poukázal na to, že nepriaznivé zaobchádzanie je pri určovaní diskriminácie relevantné,
ak zaobchádzanie je nepriaznivé v porovnaní so subjektom rovnakej alebo v obdobnej situácii.Komparátorom k poberateľom opakujúcich sa dávok výsluhového zabezpečenia nemôžu byť a nie
sú poberatelia dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ale len všetci
poberateliaopakujúcichsadávokvýsluhovéhozabezpečenia.Kdiskrimináciitvrdenejžalobcomnemôže

dochádzať,keďževšetkýmpoberateľomopakujúcichsadávokvýsluhovéhozabezpečeniasatietodávky
zvyšujú od 01.07.2023 o 11,8 % mesačnej sumy.

7. Poukázal na ust. § 5 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní
v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 365/2004 Z. z.“
alebo „antidiskriminačný zákon“) a následne konštatoval, že práva a zákonné nároky poistencov vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. práva a zákonné nároky
v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov upravuje zákon č. 328/2002 Z.z.,
a teda ide o dve odlišné skupiny osôb, pričom v rámci každej z týchto skupín sa za rovnakých, resp.
obdobných podmienok s týmito osobami zaobchádza rovnako, pričom nie je dôvod pripodobňovať

podmienky medzi týmito dvomi skupinami osôb navzájom. Ohľadom porovnávania dvoch systémov
sociálneho zabezpečenia poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Sžso/75/2011 zo dňa 31.07.2012.

8. Žalovaný záverom konštatoval, že na zvyšovanie výsluhových dávok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

od01.07.2023,akoajvnasledujúcichrokoch,saustanoveniazákonač.461/2003Z.z.otzv.mimoriadnej
valorizácii nevzťahujú. Dávky výsluhového zabezpečenia sa od 01.07.2023 zvyšujú v súlade s §
68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. o 11,8 % mesačnej sumy. Podané námietky boli preto podľa
žalovaného neopodstatnené a nemyjú vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Požiadavke
žalobcu zohľadniť pri valorizácii jeho výsluhového dôchodku ustanovenie § 293fzc zákona č. 461/2003

Z. z. nemožno vyhovieť. Uzavrel, že prvostupňové rozhodnutie v dostatočnom rozsahu odôvodňuje, od
akého dátumu sa výsluhový dôchodok žalobcu zvyšuje, z akej sumy, o koľko percent, akú sumu zvýšenie
predstavuje a na akú sumu sa výsluhový dôchodok žalobcu zvyšuje. Je tiež dostatočne preukázané,
že zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcovi od 01.07.2023 podľa § 68 ods. 1 a ods. 16 zákona č.
328/2002 Z. z. bolo správne, zákonné a nie je dôvod na jeho úpravu.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

9. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že týmto rozhodnutím bola žalobcovi spôsobená ujma

na jeho právach, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Domáhal sa preto zrušenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. Zároveň si uplatnil aj trovy
konania.

10. Žalobca v žalobe najprv namietal nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia žalovaného podľa § 49

ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Správny poriadok“ alebo aj len „SP“) a keďže táto lehota nebola dodržaná, mal žalovaný povinnosť
o tomto upovedomiť žalobcu spolu s uvedením dôvodov, k čomu ale nedošlo. Ohľadom námietky
o neuvedení celého ustanovenia § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v prvostupňovom rozhodnutí
žalobca konštatoval, že chcel touto námietkou iba poukázať na neúplnosť tohto zákonného ustanovenia,

ktoré nesprávne uviedol prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia. Podľa žalobcu prvostupňový
orgán účelovo uviedol neúplné znenie tohto ustanovenia, nakoľko za posledné slovo odseku dal symbol
bodku („kalendárneho roka.“). Prvostupňový orgán mal podľa neho citovať celé znenie predmetného
ustanovenia, keďže sa jedná o jednu súvislú vetu, a následne zdôvodniť postup, prečo nekonal podľa
celistvého znenia príslušného ustanovenia.

11. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v celom svojom rozhodnutí neuviedol zákonné znenie § 293fzc
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a to napriek tomu, že stále poukazoval na to, že sa toto ustanovenie
nevzťahuje na valorizáciu dôchodkových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia od
01.07.2023. Následne žalobca citoval časti napadnutého rozhodnutia.

12. Žalobca konštatoval, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov je skutočne
odlišný od všeobecného systému sociálneho poistenia, pričom osobitný systém má viacero výhod.
Podľa žalobcu sa v roku 2023 i v súčasnosti valorizácia výsluhových dávok riadila, a zatiaľ stále riadipodľa valorizácie dôchodkových dávok vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení, takže v tomto
smere sú podľa žalobcu oba systémy, čo do spôsobu výpočtu a aplikácie valorizácie dôchodkových
dávok rovnaké. Poukázal pritom na dôvodovú správu k § 68 zákona č. 328/2002 Z. z.. Žalobca uviedol,

že v čase vzniku účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. sa termín valorizácie výsluhových dôchodkov
prispôsobil termínu valorizácie dôchodkov vo všeobecnom systéme podľa vtedy platného zákona č.
100/1988 Zb. a od 01.09.2009 sa termín valorizácie dôchodkov vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia presunul z 01.07. príslušného roku na 01.01. Termín valorizácie výsluhových dôchodkov ale
ostal stále k dátumu 01.07., čím podľa žalobcu nastala situácia, že kalendárny rok podľa zákona č.

328/2002 Z. z. netrvá 365 dní, ale iba 184 dní (od 01.07. do 31.12.).

13. Tvrdenie žalovaného, že na valorizáciu výsluhových dôchodkov sa nevzťahuje valorizácia, ktorá
bola vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia k 01.07.2023 vo výške 10,6 % sumy, pretože táto
sa nevťahuje na valorizáciu výsluhových dávok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. od 01.07.2023, a tiež
v nasledujúcich rokoch, pretože sa ani všeobecné ani osobitné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.

z. o tzv. mimoriadnej valorizácii na zákon č. 328/2002 Z. z. nevzťahujú, je podľa žalobcu v rozpore
s ustanoveniami § 68 ods. 1, § 143aj ods. 1, 2, 6 a § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z., ktoré
aj citoval. Podľa žalobcu, z obsahu uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že v roku 2023 sa
valorizáciavýsluhovýchdôchodkovjednoznačneriadila podľaspôsobuvalorizáciedôchodkovýchdávok
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

14. Žalobca ďalej s poukazom na § 82, § 293fzc ods. 1 a § 293gc zákona č. 461/2003 Z. z. uviedol,
že na základe týchto ustanovení právnych predpisov došlo v roku 2023 vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia dvakrát k valorizácii sumy dôchodkových dávok, konkrétne od 01.01.2023 o 11,8
% sumy a od 01.07.2023 o 10,6 % sumy. V osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia došlo

k zvýšeniu sumy dôchodkových dávok v roku 2023 iba od 01.01. o 11,8 % sumy dôchodku. Žalobca
zdôraznil, že zákonodarca v rámci uvedenej úpravy neprijal žiadnu právnu normu, z ktorej by vyplývalo,
že sa valorizácia dôchodkových dávok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia od 01.07.2023
nevzťahuje na valorizáciu dôchodkových dávok v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, keďže
nedošlo k žiadnej úprave ani pozastaveniu účinnosti ust. § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z..

Názor žalovaného, že valorizácia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia sa nemôže aplikovať
v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, je podľa žalobcu hybný a je na ujmu všetkých
poberateľov dôchodkových dávok z osobitného systému. Podľa žalobcu, žalovaný ani v roku 2024
nemieni valorizovať výsluhové dôchodky o 10,6 % sumy dôchodku, čo je podľa názoru žalobcu v rozpore
s ust. § 68 ods. 1 a ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. s poukazom na ust. § 82 ods. 1, 2 a § 293gc

zákona č. 461/2003 Z. z. vzťahujúcimi sa na zvyšovanie dôchodkových dávok. Ďalej poukázal na spôsob
valorizácie dôchodkových dávok pre rok 2024 podľa zákona č. 461/2003 Z. z., uvedený na stránke
Sociálnej poisťovne.

15. Žalobca ďalej poukazoval na rozdiely medzi sociálnym zabezpečením policajtov a vojakov a

sociálnym poistením bežných zamestnancov. Uviedol, že policajt zo služobného platu odvádza vyššiu
percentuálnu sadzbu odvodov na sociálne zabezpečenie ako civilný zamestnanec na sociálne poistenie.
Tiež uviedol, že aj predčasný starobný dôchodok je možné poberať po získaní 40 odpracovaných rokov,
a zároveň mať príjem.

16. Ohľadom spochybňovania žalobcom tvrdenej diskriminácii v odvolaní uviedol, že žalovaný nekoná
podľa platných právnych predpisov a v konaní porušil právo na rovnaké zaobchádzanie a právo na
primerané hmotné zabezpečenie garantované Ústavou SR v čl. 2, 12, a 39. Dôvodil, že porušenie
práva na rovnaké zaobchádzanie spočíva vo zvýšení dôchodkových dávok istej skupiny obyvateľstva
a nezvýšení dôchodkových dávok inej skupiny obyvateľstva na základe ich iného postavenia –

príslušnosti k výsluhovým dôchodkom ozbrojených síl a zborov. Porušenie práva na primerané hmotné
zabezpečenie podľa žalobcu spočíva v tom, že výsluhový dôchodok ako dôchodková dávka sa
nezvyšuje primerane s rastom spotrebiteľských cien za domácnosti.

17. Na záver žalobca namietal poukazovanie žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 7Sžso/75/2011 zo dňa 31.07.2012 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS
96/2011-83 zo dňa 28.11.2012 z dôvodu, že nemajú súvis s predmetnou vecou – valorizáciou
dôchodkových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia a bol v nich iný skutkový stav.Vyjadrenie žalovaného

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v stručnosti zhrnul administratívne konanie a následne sa
vyjadril k žalobným námietkam žalobcu uvedeným v podanej správnej žalobe. Uviedol, že s námietkami
žalobcu, ktoré sú po obsahovej stránke v podstatnej časti totožné s námietkami uvádzanými v odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu, nie je možné súhlasiť.

19. K problematike tzv. mimoriadnej valorizácie dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo
všeobecného systému sociálneho poistenia (zákon č. 210/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony) uviedol, že v súvislosti so zmenami všeobecného predpisu o sociálnom poistení účinnými od
01.07.2023 (zákon č. 461/2003 Z. z.), ktoré zavádzajú okrem tzv. riadnej valorizácie dôchodkových
dávok sociálneho poistenia aj možnosť ich tzv. mimoriadnej valorizácie, je potrebné ustáliť, že

právna úprava valorizácie, zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia priznaných a vyplácaných z
osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
v súčasnosti nie je zákonodarcom upravená tak, aby reflektovala na akékoľvek mimoriadne zmeny
vykonávané v súvislosti s valorizáciou dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného
systému sociálneho poistenia. Zákon č. 80/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002

Z. z. s účinnosťou od 01.05.2013, zmenil mechanizmus valorizácie, zvyšovania dávok priznaných a
vyplácaných z výsluhového zabezpečenia. Následne citoval relevantné ust. § 68 ods. 16 zákona č.
328/2002 Z. z., § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom k 01.07.2023 a dôvodovú
správu k ust. § 68 zákona č. 80/2013 Z. z.., pričom konštatoval, že základom valorizácie nie je,
že spôsob valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia absolútne kopíruje spôsob, príp. frekvenciu

zvyšovania dôchodkových dávok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Podľa žalovaného,
zo znenia § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. jednoznačne vyplýva, že dávky výsluhového zabezpečenia
sa zvyšujú raz ročne k 01.07. príslušného roka, pričom ako podklad tohto zvýšenia je percento
medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom
za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, tzv. riadna

valorizáciadôchodkovýchdávokvovšeobecnomsystémesociálnehopoisteniapodľa§82ods.1zákona
č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom k 01.07.2023. Úmyslom zákonodarcu teda bolo nastaviť mechanizmus
valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia tak, že sa budú zvyšovať raz ročne, vždy k 01.07.
príslušného roka, a to o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov
vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému

kalendárnemu roku, v ktorom sa valorizácia vykonáva.

20. Ďalej konštatoval, že podľa právnej úpravy sa tzv. mimoriadna valorizácia dôchodkových dávok
priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému sociálneho poistenia v roku 2023 realizuje podľa
prechodného ustanovenia § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré rieši na určité prechodné obdobie

mimoriadne zvýšenie konkrétne dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného
systému sociálneho poistenia, ktoré sú predmetom zákona č. 461/2003 Z. z.. Zvyšovanie dávok
výsluhového zabezpečenia priznaných a vyplácaných z osobitného systému sociálneho zabezpečenia
je upravené v zákone č. 328/2002 Z. z., a teda zvýšenie predmetných dávok podľa § 293fzc zákona č.
461/2003 Z. z. nemá oporu v právnej úprave.

21. Žalovaný tiež poukázal na záver Slovenského národného strediska pre ľudské práva uvedený v
jeho odbornom vyjadrení (zdroj: https://www.snslp.sk/wp-content/uploads/OV-Mimoriadna-valorizacia-
dochodkovych-davok.pdf), ktoré vydalo na základe žiadosti prezidenta Únie výsluhových dôchodcov,
podľa ktorého „došlo k znevýhodneniu časti výsluhových dôchodcov, ktorí dosiahli dôchodkový vek

tým, že zákonodarca súčasne s novelizáciou zákona o sociálnom poistení nenovelizoval aj zákon o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.“ Z konštatovania Slovenského národného strediska pre
ľudské práva jednoznačne vyplýva, že i) v súčasnosti z platnej a účinnej právnej úpravy nevyplýva
nárok na mimoriadnu valorizáciu dávok výsluhového zabezpečenia; ii) nevalorizovať dávky z osobitného
systému sociálneho zabezpečenia policajtov poberateľom, ktorí nedovŕšili dôchodkový vek, o tzv.

mimoriadnu valorizáciu, je absolútne legitímne.

22. Ďalej konštatoval, že na prípadné zvýšenie dávok výsluhového zabezpečenia tzv. mimoriadnou
valorizáciu o 10,6 % mesačnej sumy od 01.07.2023 by sa vyžadovala zmena právnej úpravy – zákonač. 328/2002 Z. z.. Poukázal na to, že medzi nárokmi vyplývajúcimi zo všeobecného systému sociálneho
poistenia upravenými zákonom č. 461/2003 Z. z. a nárokmi vyplývajúcimi z osobitného systému
sociálnehozabezpečeniapolicajtovavojakovupravenýmizákonomč.328/2002Z.z.súviacerérozdiely,

atovposudzovanínárokovnadôchodkovédávkyanárokovnadávkyvýsluhovéhozabezpečenia,akoaj
rozdielypriurčovanívýškytýchtodávok(resp.výškydávok,zktorýchsanásledneodvodzujevýškanapr.
pozostalostných dávok). Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov bol vytvorený
práve so zámerom zabezpečiť policajtom a vojakom širší rozsah nárokov v sociálnom zabezpečení,
odôvodnený práve osobitným postavením tejto skupiny osôb k štátu.

23. Žalovaný zdôraznil, že v prípade všeobecného systému sociálneho poistenia a osobitného systému
sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov ide skutočne o dva samostatné, odlišné systémy, preto
akékoľvek porovnávanie jednotlivých nárokov (valorizácia dávok), plynúcich z toho ktorého systému je
podľa neho nedôvodné. Poukázal na rozdiely medzi poberateľmi dôchodkových dávok zo všeobecného
systému sociálneho poistenia a poberateľmi výsluhových dôchodkov z osobitného systému sociálneho

zabezpečenia policajtov a vojakov, čo sa týka podmienok pre ich poberanie ako aj možnosti zárobkovej
činnosti popri poberaní tých ktorých dôchodkov. Podľa žalovaného, osobitný systém sociálneho
zabezpečenia policajtov a vojakov je nastavený tak, aby bol v porovnaní so všeobecným systémom
sociálneho poistenia pre zúčastnených (policajtov a vojakov) atraktívnejší, a to jednak počas trvania
výkonu služby, ale aj v rámci nárokov vyplývajúcich zo skončenia služobného pomeru. Žalobca

podľa neho svojimi argumentami, ktoré stavia na porovnávaní všeobecného systému sociálneho
poisteniaaosobitnéhosystémusociálnehozabezpečenia,lendeklarujeapotvrdzujeskutočnosťtvrdenú
žalovaným, a to, že oba tieto systémy sociálneho poistenia (zabezpečenia) sú skutočne samostatné,
popri sebe existujúce, a najmä od seba odlišné. Vybrať z celej tejto skupiny rozdielov medzi týmito
systémami jeden, ktorý sa javí byť pre skupinu policajtov a vojakov menej výhodný a poukazujúc naň

tvrdiť diskrimináciu, je podľa žalovaného absolútne neopodstatnené.

24. K námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia jeho práva na primerané hmotné zabezpečenie
garantovaného Ústavou SR žalovaný uviedol, že Ústava SR nepozná, a už vôbec negarantuje právo
na primerané hmotné zabezpečenie ako také. Ústava SR v čl. 39 garantuje občanom právo na

primerané hmotné zabezpečenie v starobe. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že je zásadný rozdiel
medzi poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a poberateľom výsluhového
dôchodku, ktorý dôchodkový vek ešte nedovŕšil. V prípade poberateľa výsluhového dôchodku,
ktorý nedovŕšil dôchodkový vek, čo je aj prípad žalobcu, je absolútne nedôvodné porovnávanie
jeho postavenia so starobným dôchodcom poukazujúc na porušenie práva na primerané hmotné

zabezpečenie v starobe. Poukázal na skutočnosť, že v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky
bolo už nie raz zohľadňované odlišné postavenie starobných dôchodcov a poberateľov výsluhového
dôchodku, hoci by už aj dovŕšili dôchodkový vek, pričom ako príklad uviedol zákon č. 471/2003 Z. z.
o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov
a vojakov v roku 2003, zákon č. 586/2006 Z. z. o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho

zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2006 a zákon č. 508/2007 Z. z. o zvýšení výsluhových
dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2007. Konštatoval, že v právnom
poriadku Slovenskej republiky popri sebe existujú dva samostatné, od seba odlišné systémy sociálneho
poistenia (zabezpečenia), čo samozrejme predpokladá, že popri sebe existujú dve skupiny ľudí, a to
poberatelia dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a poberatelia dávok

výsluhového zabezpečenia. Tento stav existuje dlhodobo, pričom podmienky nárokov na dávky, spôsob
určovania ich sumy, a tiež frekvencia a mechanizmus zvyšovania týchto dávok bol vždy upravený
osobitne pre každý systém sociálneho poistenia (zabezpečenia) zvlášť, pričom súdy nekonštatovali
diskrimináciu jednej skupiny osôb voči druhej z uvedených dôvodov, ale naopak, konštatovali absolútnu
samostatnosť a odlišnosť týchto dvoch systémov sociálneho poistenia (zabezpečenia). Poukázal na

§ 5 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 365/2004 Z. z. a konštatoval, že práva (a zákonné nároky)
poistencov vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. a práva (a
zákonné nároky) v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov upravuje zákon č.
328/2002Z.z.,atedaideodveodlišnéskupinyosôb,pričomvrámcijednotlivejskupinysazarovnakých,
resp. obdobných podmienok s týmito osobami zaobchádza rovnako, pričom nie je dôvod pripodobňovať

podmienky medzi týmito dvomi skupinami osôb navzájom.

25. Žalovaný poukázal znovu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7Sžso/75/2011
zo dňa 31.07.2012 pokiaľ ide o porovnávanie dvoch systémov sociálneho zabezpečenia, resp. poisteniaa trval na jeho relevantnosti pre daný prípad, keď úpravu sociálneho zabezpečenia policajtov a
profesionálnych vojakov v osobitnom zákone súd odôvodnil práve osobitným postavením týchto osôb
k štátu. Ďalej konštatoval, že je právom štátu upraviť na základe jeho ekonomických možností, akým

spôsobom a či bude ním vyplácané dôchodkové dávky zvyšovať. Poukázal pritom znova na názor
Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v náleze sp. zn. PL.ÚS 96/2011-83 z 28.11.2012.

26. K námietke žalobcu týkajúcej sa legitímnych očakávaní jeho a všetkých poberateľov výsluhových
dávok, a teda, že sa „dávky majú valorizovať v rovnakej výške percentuálnej sumy dôchodku ako

poberateľom dôchodkových dávok“, žalovaný uviedol, že na zvyšovanie výsluhových dávok podľa
zákona č. 328/2002 Z. z. od 01.07.2023 a nasl. sa prechodné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o
tzv. mimoriadnej valorizácii nevzťahujú. Dávky výsluhového zabezpečenia sa od 01.07.2023 zvyšujú v
súlade s § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. o 11,8 % mesačnej sumy. Ohľadom názoru tvrdeného
žalobcom, že dôjde k situácii, že výsluhové dôchodky sa od 01.07.2024 budú valorizovať iba o 3,6 %
mesačnej sumy s poukazom na informácie Sociálnej poisťovne, podľa ktorých sa budú dôchodkové

dávky priznané pred 01.01.2024 zvyšovať o 3,6 % mesačnej sumy v zmysle § 82 ods. 1 písm. b) zákona
č. 461/2003 Z. z., žalovaný uviedol, že tento názor žalobcu je nesprávny, keďže dávky výsluhového
zabezpečeniasavroku2023„mimoriadnenevalorizovali“,nazákladečohosapodľavsúčasnostiplatnej
a účinnej právnej úpravy určí výška percentuálnej sadzby valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia
k 01.07.2024 podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. v spojení s § 82 ods. 1 písm. a) zákona č.

461/2003 Z. z. (teda nie s poukazom na § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.).

27. K námietke žalobcu týkajúcej sa požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, žalovaný uviedol,
že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré mali pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasnili skutkový

a právny základ rozhodnutia. Poukázal aj na čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Na záver
konštatoval, že ak sa prechodné ustanovenie § 293fzc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. na valorizáciu
dávok výsluhového zabezpečenia a na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov podľa zákona č.
328/2002 Z. z. absolútne nevzťahuje, nie je dôvod v napadnutých rozhodnutiach predmetné ustanovenie
aplikovať, resp. zdôvodňovať jeho neaplikovanie. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol

žalobu žalobcu zamietnuť.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

28. Žalobca repliku nepodal.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

29. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 Správneho súdneho
poriadku (ďalej len „SSP“), preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2

vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa
28.10.2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverené na úradnej tabuli
správneho súdu od 18.10.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).

30. Predmetnom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové

rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi od 01.07.2023 zvýšený výsluhový dôchodok zo sumy 1.146,62 Eur
mesačne na sumu 1.281,93 Eur mesačne, a to podľa § 68 ods. 1 a ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z.,
t. j. o 11,80 % sumy dôchodku, čo je 135,31 Eur.

31. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom

pripojeného administratívneho spisu žalovaného a s pripojenými listinnými dôkazmi, a dospel k záveru,
že správna žaloba nie je dôvodná. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd posudzoval zákonnosť
rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, nakoľko ide
o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda túto posudzoval neformálne podľa § 202 ods. 2 SSP. Vychádzal
pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia

žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP).

32. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná rozsudkom ju zamietne.33. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002; Výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky,
vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané

a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho
roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných
predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3,
5 až 11.

34. Podľa § 68 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z.; Výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky,
vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané
od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú odo dňa ich priznania v závislosti
od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom
poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11.

35. Podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002; Od 1. júla 2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné
výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové
dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch
o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia
zvyšujú.

36. Podľa § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002; Dávky výsluhového zabezpečenia priznáva, zvyšuje,
znižuje, vypláca, zastavuje a odníma policajtovi a pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia
ministerstva.

37. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom k 01.07.2023; Dôchodková dávka
vyplácanák1.januárupríslušnéhokalendárnehorokaadôchodkovádávkapriznanáod1.januárado31.
decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských
cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý
predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

38. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom k 01.07.2023; Príslušný kalendárny rok
je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru
príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková
dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej

priznania.

39. Podľa § 293fzc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských
cien za domácnosti dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne päť percent,
dôchodková dávka vyplácaná k 1. júlu 2023 sa zvyšuje od 1. júla 2023 o percento tohto rastu vykázané

štatistickým úradom a dôchodková dávka priznaná od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 sa zvyšuje
odo dňa jej priznania o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom.

40. Podľa § 5 ods. 1 antidiskriminačného zákona; V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa
v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní

zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.

41. Podľa § 5 ods. 2 písm. a) antidiskriminačného zákona; Zásada rovnakého zaobchádzania podľa
odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi v oblastiach
prístupu a poskytovania sociálnej pomoci, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia,

doplnkového dôchodkového sporenia, štátnej sociálnej podpory 4) a sociálnych výhod.

42. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.; Na konanie o dávkach a službách sociálneho
zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku; V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje
inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých
prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto
lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správnyorgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením
dôvodov upovedomiť.

44. Podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku; Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom
odvolaciemuorgánunajneskôrdo30dníododňa,keďmuodvolaniedošlo,aupovedomíotomúčastníka
konania.

45. Správny súd po preskúmaní veci zistil, že prvostupňovým rozhodnutím v spojení s napadnutým
rozhodnutím, bol na základe žiadosti žalobcu zo dňa 06.12.2022 priznaný výsluhový dôchodok od
01.11.2022 vo výške 1.131,90 Eur mesačne, ktorý bol zároveň podľa § 68 ods. 2 a ods. 16 zákona
č. 328/2002 Z. z. zvýšený na sumu 1.146,62 Eur mesačne. Uvedená skutočnosť nie je v predmetnej
veci sporná. Následne prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím zvýšil žalobcovi výsluhový
dôchodok podľa § 68 ods. 1 a ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z., a to od 01.07.2023, zo sumy 1.146,62

Eur mesačne na sumu 1.281,93 Eur mesačne, t. j. o 11,80% (135,31 Eur), čo potvrdil aj žalovaný
vnapadnutomrozhodnutí.Žalobcavšakstakoutovalorizáciousvojhovýsluhovéhodôchodkunesúhlasil,
pretože podľa neho sa valorizácia výsluhových dôchodkov má byť rovnaká ako valorizácia dôchodkov
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, t.j. keď s poukazom na § 82, § 293fzc ods. 1 a § 293gc
zákona č. 461/2003 Z. z., došlo v roku 2023 vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia dvakrát

k valorizácii sumy dôchodkových dávok, konkrétne od 01.01.2023 o 11,8 % sumy a od 01.07.2023 o 10,6
% sumy dôchodku, má sa rovnako dvakrát valorizovať aj výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný
podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Žalovaný je toho názoru, že v prípade všeobecného systému sociálneho
poistenia a osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov ide o dva samostatne
existujúce, odlišné systémy, a preto nie je možné ich porovnávať a ani aplikovať na všetkých dôchodcov

bez ohľadu na to, do ktorého systému daný dôchodca patrí. Z uvedeného vyplýva, že spornou otázkou
v predmetnej veci je, či sa majú valorizovať výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa zákona
č. 328/2002 Z. z., t. j. v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, rovnako ako starobné dôchodky
priznané a vyplácané podľa zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia,
a teda či možno zvýšiť dôchodok žalobcu o tzv. mimoriadnu valorizáciu vo výške 10,6 % od 01.07.2023

v zmysle § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z..

46. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že z adminsitratívneho spisu vyplýva, že
žalobca je bývalý policajt a, ktorý dňa 06.12.2022 podal žiadosť o priznanie výsluhového dôchodku,
pričom prvostupňový orgán jeho žiadosti na základe splnenia zákonných podmienok pre jeho priznanie

rozhodnutím zo dňa 28.12.2022, doručeným dňa 02.01.2023, vyhovel a priznal žalobcovi výsluhový
dôchodok od 01.11.2022 vo výške 1.131,90 Eur mesačne, pričom zároveň valorizoval priznaný
výsluhový dôchodok žalobcu podľa § 68 ods. 2 a ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. na sumu 1.146,62
Eur mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu nebolo podané odvolanie, a preto sa stalo právoplatným dňa
18.01.2023. Následne prvostupňovým rozhodnutím bol valorizovaný výsluhový dôchodok žalobcu od

01.07.2023 podľa § 68 ods. 1 a ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. o 11,8 % (135,31 Eur) na sumu 1.281,93
Eur mesačne, t. j. valorizácia výsluhového dôchodku prebehla rovnakým spôsobom ako v rozhodnutí,
kedy mu bol výsluhový dôchodok priznaný, len s tým rozdielom, že tam bola priznaná valorizácia
alikvotne, avšak rovnako v percentách (o 1,3 %) odo dňa priznania výsluhového dôchodku podľa § 68
ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v spojení s ust. § 68 ods. 16 tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že

žalobcovi bol priznaný a aj je vyplácaný výsluhový dôchodok v zmysle zákona č. 328/2002 Z. z., pričom
valorizácia takto priznaných výsluhových dôchodkov je upravená v § 68 tohto zákona.

47. Z ust. § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že výsluhové dôchodky, ktoré boli priznané
a vyplácané do 30.06. príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 01.07. toho istého príslušného

kalendárneho roka, a to v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo
všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného
v odsekoch 3, 5 až 11. Z uvedeného znenia tohto ustanovenia teda vyplýva, že výsluhové dôchodky
sa zvyšujú od 01.07. príslušného kalendárneho roka, pričom závisia, resp. sa vypočítavajú z pevnej
sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení

na tento kalendárny rok (všeobecným predpisom o sociálnom poistení je zákon č. 461/2003 Z. z.), a to
postupom uvedeným v odsekoch 3, 5 až 11 tohto ustanovenia, ktoré uvádzajú výpočty jednotlivých
výsluhových dávok. V odseku 3 tohto ustanovenia je pritom uvedený spôsob výpočtu výsluhovéhodôchodku odvíjajúci sa od pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných
predpisoch o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).

48. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.05.2013 bol zákonom č. 80/2013 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z., zmenený mechanizmus valorizácie, resp. zvyšovania
dávok priznaných a vyplácaných z výsluhového zabezpečenia. Zákonom č. 80/2013 bol do zákona
č. 328/2002 Z. z. zavedený ods. 16 ustanovenia § 68, v zmysle ktorého sa od 01.07.2018 výsluhové
dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch

o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia
zvyšujú. Z uvedeného vyplýva, že výsluhové dôchodky sa od 01.07.2018 už nevalorizujú podľa § 68 ods.
1 v spojení s ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. v závislosti od pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku
ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení, ale zvyšujú sa o percento zvýšenia
dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny
rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú, a tento spôsob zvyšovania

výsluhových dôchodkov sa v zmysle tohto odseku má vykonávať od 01.07.2018. Odsek 3 ustanovenia
§ 68 zákona č. 328/2002 Z. z., na ktorý odkazuje odsek 1 tohto ustanovenia zákona, tak už pre výpočet
zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu, ktorému bol výsluhový dôchodok priznaný od 01.11.2022,
nemožno vzhľadom na ust. § 68 ods. 16 tohto zákona aplikovať. Odseky 5 až 11 tohto zákona uvádzajú
spôsob výpočtu, invalidných výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých

výsluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov, a preto sa na žalobcu tiež nevzťahujú,
keďže mu žiadny z týchto dôchodkov nebol priznaný a nie je ich poberateľom.

49. Z ust. § 68 ods. 16 tohto zákona vyplýva, že od 01.07.2018 sa výsluhové dôchodky zvyšujú o
percentozvýšeniadôchodkovýchdávokustanovenéhovovšeobecnýchpredpisochosociálnompoistení

na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú. Z uvedeného
vyplýva, že priznaný výsluhový dôchodok sa v zmysle ust. § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. zvyšuje
od 01.07. príslušného kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkových dávok, ktoré je ustanovené
v zákone č. 461/2003 Z. z. na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia
zvyšujú, t. j. keď sa zvyšuje dôchodok z výsluhového zabezpečenia v roku 2023 (čo je v zmysle §

68 ods. 1 tohto zákona k 01.07.2023), tak k 01.07.2023 sa výsluhový dôchodok zvyšuje o percento
zvýšenia dôchodkových dávok, ktoré je ustanovené v zákone č. 461/2003 Z. z. na kalendárny rok 2023,
pričom takto zvýšený výsluhový dôchodok bude vyplácaný až do ďalšej valorizácie tohto výsluhového
dôchodku, a to k 01.07.2024. Z uvedeného vyplýva, že výsluhové dôchodky sa valorizujú raz ročne, a
to k dátumu 01.07. príslušného kalendárneho roka, pričom spôsob ich výpočtu je uvedený v ust. § 68

ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z..

50. Je tiež potrebné poukázať na dôvodovú správu k ust. § 68 zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorej
„od 01. júla 2018 sa mení mechanizmus valorizácie, opäť však základom valorizácie dávok výsluhového
zabezpečenia bude valorizácia dôchodkových dávok v civilnej sfére. Táto valorizácia bude závisieť od

medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom
Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu
roku, v ktorom sa valorizácia vykonáva.“. Z uvedeného vyplýva, že valorizácia dôchodkových dávok
vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia závisí od medziročného rastu spotrebiteľských
cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok

kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa valorizácia
vykonáva, t. j. ak sa valorizácia dôchodkových dávok vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia
vykonáva v roku 2023, tak táto valorizácia sa odvíja od medziročného rastu spotrebiteľských cien za
domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok roku 2022,
a táto bude následne základom pre určenie valorizácie dávok priznaných a vyplácaných podľa zákona

328/2002Z.z.,atovzmysle§68ods.1vspojenísods.16zákonač.328/2002Z.z..Zvyššieuvedených
skutočností vyplýva, že ani zo zákona č. 328/2002 Z. z. a ani z dôvodovej správy k tomuto zákonu
nevyplýva, že by sa mali výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
valorizovať rovnako ako dôchodky priznané a vyplácané podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Valorizácia
výsluhových dôchodkov sa síce odvíja od valorizácie dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných

zo všeobecného systému sociálneho poistenia, avšak nekopíruje ju.

51. Žalobca namietal, že sa mu mal valorizovať výsluhový dôchodok na základe tzv. mimoriadnej
valorizácie dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému sociálnehopoistenia v roku 2023. K tomuto správny súd uvádza, že tzv. mimoriadna valorizácia dôchodkových
dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému sociálneho poistenia v roku 2023 sa realizuje
podľa prechodného ustanovenia § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z.. Treba však zdôrazniť, že toto

ustanovenie rieši na určité prechodné obdobie mimoriadne zvýšenie konkrétnych dôchodkových dávok
priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ktoré sú predmetom zákona
č. 461/2003 Z. z., a nie zvyšovanie dávok výsluhového zabezpečenia priznaných a vyplácaných
z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktoré je upravené v zákone č. 328/2002 Z. z..
Ustanovenie § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. sa tak na žalobcu, ktorý je poberateľom výsluhového

dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z., nevzťahuje. Dávky výsluhového zabezpečenia sa od
01.07.2023 zvyšujú v súlade s § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. o 11,8 % sumy dôchodku
mesačne. Správny súd tiež poukazuje na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu
konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pokiaľ teda
žiadnou právnou normou nie je stanovené, že valorizácia dôchodkových dávok vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia od 01.07.2023 sa vzťahuje aj na valorizáciu dôchodkových dávok v osobitnom

systéme sociálneho zabezpečenia, resp. v zákone č. 328/2002 Z. z. nie je ustanovený rovnaký spôsob
valorizácie výsluhových dôchodkov ako je uvedený v zákone č. 461/2003 Z. z., musel prvostupňový
orgánakoajžalovanývychádzaťariadiťsaplatnouarelevantnouprávnouúpravou,ktorájepreuvedené
dva systémy v súčasnosti odlišná.

52. Správny súd zdôrazňuje, že v prípade osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a
vojakov a všeobecného systému sociálneho poistenia ide o dva samostatné, odlišné systémy, ktoré
existujú popri sebe. Na priznanie dávok v rámci týchto systémov je potrebné splniť iné zákonné
podmienky, a to tak pre ich poberanie ako aj možnosti zárobkovej činnosti popri ich poberaní. Práva a
zákonné nároky poistencov vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003

Z.z. a práva a zákonné nároky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov
upravuje zákon č. 328/2002 Z.z., pričom v rámci jednotlivej skupiny sa za rovnakých podmienok, resp.
obdobných podmienok s týmito osobami zaobchádza rovnako a nie je dôvod pripodobňovať podmienky
medzitýmitodvomaskupinaminavzájom.Porovnávaťzvyšovaniedávokvdvochrozdielnychsystémoch
nie je dôvodné (rozhodnutie NS SR sp.zn. 7Sžso 75/2012 zo dňa 31.7.2012). Je potrebné poukázať

tiež na skutočnosť, že vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia upravenom zákonom č. 461/2003
Z.z. je predpokladom pre splnenie nároku na dávku dosiahnutie určeného fyzického veku a doby
zamestnania (poistenia) a na druhej strane, v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia upravenom
zákonom č. 328/2002 Z.z. sa uplatňuje princíp výsluhovosti a predpokladom pre splnenie nároku na
dávku je dosiahnutie určenej doby služby. Oba systémy sú pritom navzájom nezávislé. Pre vznik nároku

na dávku každý systém vyžaduje splnenie vlastných a navzájom rozdielnych podmienok. Postavenie
výsluhového dôchodcu tak nie je porovnateľné s postavením starobného dôchodcu. Preto aj podmienky
zvyšovania dávok v jednotlivých systémoch môžu byť štátom nastavené rozdielne, naviazané na
splnenie rôznych podmienok.

53. Žalobca namietal diskrimináciu z dôvodov, že žalovaný nekonal podľa platných právnych
predpisov a v konaní porušil právo na rovnaké zaobchádzanie a právo na primerané hmotné
zabezpečenie garantované Ústavou SR v čl. 2, 12, a 39. Správny súd však po preskúmaní veci
a napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nedospel k takémuto záveru.
Žalovaný aj prvostupňový orgán vychádzali z platných právnych predpisov, ktoré boli relevantné pre

posúdenie a určenie zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu. Poukazovanie žalobcu na nerovnaké
zaobchádzanie, pričom porovnával valorizáciu dôchodkov zo všeobecného systému sociálneho
poisteniaoprotivalorizáciivýsluhovýchdôchodkovzosobitnéhosystémusociálnehozabezpečenia,teda
v dvoch rozdielnych systémoch, nie je dôvodné (viď. ods. 52 tohto rozsudku). Pritom treba uviesť, že v
rámci jednotlivej skupiny sa za rovnakých, resp. obdobných podmienok, s týmito osobami zaobchádza

rovnako. Ohľadom porušenia práva na primerané hmotné zabezpečenie garantované Ústavou SR v čl.
2, 12, a 39, ktoré žalobca videl v tom, že výsluhový dôchodok ako dôchodková dávka sa nezvyšuje
primerane s rastom spotrebiteľských cien za domácnosti, správny súd uvádza, táto námietka tiež nie je
dôvodná, ako vyplýva z vyššie uvedeného (viď. najmä ods. 50 tohto rozsudku). Ústava SR negarantuje
právo na primerané hmotné zabezpečenie ako také. Ústava SR v čl. 39 garantuje občanom právo

na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Žalobca však nie je starobným dôchodcom v zmysle
zákona č. 461/2003 Z. z., ale výsluhovým dôchodcom podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Správny súd
opätovne zdôrazňuje, že v právnom poriadku Slovenskej republiky popri sebe existujú dva samostatné,
od seba odlišné systémy sociálneho poistenia (zabezpečenia), t. j. popri sebe existujú dve skupinyľudí, a to poberatelia dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a poberatelia
dávok z osobitného systému výsluhového zabezpečenia, pričom podmienky nárokov na dávky, spôsob
určovania ich sumy, a tiež frekvencia a mechanizmus zvyšovania týchto dávok je upravený osobitne pre

každý systém sociálneho poistenia (zabezpečenia). Súdy Slovenskej republiky pritom nekonštatovali
diskrimináciu jednej skupiny osôb voči druhej. Ako je uvedené vyššie, žalobca nemal nárok na zvýšenie
výsluhového dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa zvyšujú dôchodky priznané
a vyplácané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, pretože výsluhové dôchodky priznané
a vyplácané podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia sa

zvyšujú len podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a nie podľa zákona č. 461/2003 Z. z.. Nie je možné ani
dôvodné namietať diskrimináciu všeobecne porovnávaním dvoch samostatných a rozdielnych úprav,
ktoré regulujú vzťahy odlišných skupín subjektov.

54. Žalobca tiež namietal nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia žalovaného podľa § 49 ods.
2 Správneho poriadku. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu uvádza nasledovné.

Prvostupňové rozhodnutie zo dňa 28.12.2022 bolo žalobcovi doručené dňa 02.01.2023. Žalobca
podal odvolanie doručené prvostupňovému orgánu dňa 27.09.2023. Keďže prvostupňový orgán
v rámci autoremedúry odvolaniu žalobcu nevyhovel, postúpil jeho odvolanie listom zo dňa 06.10.2023
žalovanému ako odvolaciemu orgánu, o čom upovedomil aj žalobcu. Následne dňa 13.12.2023 bolo
vydané rozhodnutie žalovaného o odvolaní. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný skutočne nerozhodol

v lehote podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku a neupovedomil o dlhšej lehote na vydanie rozhodnutia
žalobcu, avšak správny súd má za to, že nejde o takú skutočnosť (nesplnenie takej procesnej
podmienky), ktorá by spôsobovala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Zrušenie
a vrátenie veci žalovanému len z toto dôvodu, aby sa vykonal procesný úkon, ktorý nemá žiadny vplyv na
rozhodnutie samotné (výrok ani dôvody), nie je podľa správneho súdu účelné, hospodárne, ani žiadúce

(čo už je ustálené aj v rozhodovacej praxi súdov vyššej inštancie).

55. Správny súd ďalej uvádza, že predpokladom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia je,
aby rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo riadne odôvodnené tak, aby z rozhodnutia bolo zrejmé, aké
skutkové zistenia boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorých dôkazov boli

podstatné skutočnosti zistené, ako boli vyhodnotené a ako boli právne posúdené. Úlohou správneho
súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je pri žalobách v sociálnych
veciach aj mimo v celom rozsahu (nielen v medziach žalobných bodov) posudzovať, či orgán verejnej
správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia,
či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpisované náležitosti,
teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré
orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava
iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy

predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo
skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP),
a preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také
dokazovanie,ktoréjenevyhnutnénapreskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia,t.j.jehorozsah
je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 219 ods. 1 SSP).

56. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánu verejnej správy,
ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutiu orgánu verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy
splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Správny súd skúmal najmä to, či sú závery
prvostupňového orgánu vyjadrené v prvostupňovom rozhodnutí a potvrdené napadnutým rozhodnutím,

ako aj rozhodnutie žalovaného, logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam, podkladom
rozhodnutia a platnej právnej úprave a tiež, či sú náležite odôvodnené. Po vykonaní prieskumu
v uvedenom rozsahu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňové rozhodnutie tieto požiadavky stanovené zákonom spĺňajú.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že žalovaný sa podrobne zaoberal právnym
aj skutkovým stavom veci, pričom uviedol, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadila, z akých
skutočností vychádzal. Žalovaný uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorýchrozhodoval, ktoré všetky v napadnutom rozhodnutí, uviedol a správne dospel k záveru, že výsluhový
dôchodok žalobcu, ktorý mu bol priznaný a je vyplácaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z., sa valorizuje len
raz ročne, a to podľa zákona č. 328/2002 Z. z., a nie je možné valorizovať výsluhový dôchodok žalobcu

rovnako ako sa valorizujú dôchodky priznané a vyplácané podľa zákona č. 461/2003 Z. z..

58. Správny súd preskúmaním veci dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu a žalobné námietky
v nej uvedené nie sú dôvodné, a prvostupňový orgán ako aj žalovaný vec správne právne posúdili a ich
rozhodnutím nebola žalobcovi spôsobená ujma na jeho právach. Správny súd ani sám nezistil dôvody

nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ako ani postupu, ktorý mu predchádzal, a preto žalobu
ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.

36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 (a contrario) a § 168 SSP spôsobom
uvedenýmvovýrokurozsudku.Žalobcanebolvkonaníúspešný,pretomuprávonanáhradutrovkonania
nepatrí. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom

správnysúdnezistilžiadnevýnimočnédôvody,prektorébymumalibyťtrovykonaniavočineúspešnému
žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo
požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.

3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.