Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 18C/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122411220
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michaela Janečková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6122411220.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou Mgr. Michaelou Janečkovou v spore žalobcu: A.. B. Š., H..

XX.XX.XXXX, R. C. D. X, XXX XX C.a, zastúpeného: JUDr. Milan Švec, advokát, so sídlom Hadriánova
1, 851 10 Bratislava, IČO: 31 786 260 proti žalovaným: 1. P.. Z. T., H.. XX.XX.XXXX, R. C. K. X, XXX
XX C., 2. B. T., H.. XX.XX.XXXX, R. C. K. X, XXX XX C., obaja zastúpení: JUDr. Zuzana Falisová,
advokátka, so sídlom Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 33 759 626, o zaplatenie 3.290,- EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.702,40 EUR s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 608,- EUR od 28.02.2023 do zaplatenia, a to v lehote

3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.09.2022 pôvodne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu sumu 2.115,- EUR s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti -
rodinného domu, zapísaného na LV č. XXX pre katastrálne územie Q., obec Q., okres M. K., vedeného
katastrálnymodboromOkresnéhoúraduM.K..Ideonehnuteľnosť-stavba,súpisnéčísloX,druhstavby:
rodinný dom, popis stavby: rodinný dom, postavený na parcele číslo XXX/X. Žalobca je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti o veľkosti 5/8, žalovaní v 1. rade a 2. rade sú spoločne podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti o veľkosti 1/4 a 1/8, t.j. spolu 3/8. Žalobca listom zo dňa 12.05.2020
oslovil žalovaných so snahou o riešenie sporného užívania nehnuteľnosti, týmto listom oznámil

žalovaným, že užívajú rodinný dom vo väčšej miere, ako je im zodpovedajúci spoluvlastnícky podiel.
Zároveň žalovaným oznámil, že má záujem užívať nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu a vyzval žalovaných, aby mu užívanie v tomto rozsahu umožnili. Žalovaní listom zo dňa
12.06.2020 spochybnili nárok žalobcu, pričom sa odvolávali na údajnú dohodu o užívaní s bývalými
spoluvlastníkmi spred dvadsiatich rokov. V tomto liste žalovaní uviedli aj iné tvrdenia, ktoré však
nedoložili žiadnym dôkazom, alebo relevantnou listinou, rovnako ako tvrdené právo užívania nad
rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalobca a žalovaní sa okrem uvedených skutočností nevedia

dohodnúť na spôsobe údržby nehnuteľnosti a znášaní nákladov s tým spojených. Žalovaní akúkoľvek
účasť odmietajú. Žalobca z toho dôvodu dospel k záveru, že naďalej nemá záujem byť spoluvlastníkom
a spoluužívať nehnuteľnosť rodinného domu spolu so žalovanými. Túto skutočnosť oznámil žalovaným
listom zo dňa 09.07.2020, ktorý bol žalovaným doručený dňa 13.07.2020. V tomto liste žalobca poprelexistenciu dohody o spoločnom užívaní nehnuteľnosti medzi žalobcom a žalovanými. Žalobca zároveň
opätovne vyzval žalovaných, aby mu bolo umožnené užívať nehnuteľnosť v rozsahu zodpovedajúcemu
jeho veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Žalobca zároveň odmietol tvrdenie, že by jeho konanie malo

byť tendenčné. Žalobca mal a naďalej má záujem užívať nehnuteľnosť v rozsahu zodpovedajúcemu
veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalobca opätovne vyzval žalovaných, aby uvoľnili neoprávnene
užívané priestory nehnuteľnosti listom zo dňa 14.6.2021 a vyzval ich aj na uhradenie finančnej náhrady
za užívanie spoločnej nehnuteľnosti nad rámec ich spoluvlastníckeho podielu. Žalobca sa ako majoritný
spoluvlastník nehnuteľnosti domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovaným z

titulu užívania predmetného rodinného domu vo väčšej miere, ako predstavuje ich spoluvlastnícky
podiel. Spoluvlastníci užívajú podlahovú plochu nehnuteľnosti o 24,32 m2 väčšiu, ako je rozmer plochy
zodpovedajúci veľkosti spoluvlastníckeho podielu a túto časť nehnuteľnosti nie sú ochotní žalobcovi
sprístupniť. Predmetnú plochu nehnuteľnosti užívajú výlučne žalovaní po dobu viac ako troch rokov, a
to bez relevantného právneho titulu. Medzi žalovanými a žalobcom nebola nikdy uzatvorená akákoľvek
dohoda o užívaní nehnuteľnosti, a to ani písomná, ani ústna, ani konkludentná. Žalovaní odmietajú

uvoľniť neoprávnene užívané časti nehnuteľnosti na užívanie veci v miere zodpovedajúcej žalobcovmu
spoluvlastníckemu podielu. Žalobca určil výšku náhrady na základe výšky priemernej nájomnej ceny
rodinného domu za m2 na trhu. Porovnávaná výška náhrady užívania za m2 je za rodinné domy
nachádzajúce sa v okrese M. K. v R. kraji, kde sa nachádza aj užívaná nehnuteľnosť. Priemerná
hodnota prenájmu v okrese M.Á. K. v rodinnom dome predstavuje 9,67 EUR za m2 mesačne. Priemerná

hodnota mesačného nájmu za užívanú plochu predstavuje 235,17 EUR mesačne, zaokrúhlene ide o
235,- EUR mesačne. Žalobca na základe trhovej hodnoty nájmu určil výšku náhrady za neoprávnene
užívanú časť nehnuteľnosti vo výške 235,- EUR za mesiac. Žalobca uplatňoval náhradu za deväť
mesiacov neoprávneného užívania väčšej časti nehnuteľnosti a žaloval nárok vo výške 2.115- EUR s
príslušenstvom.

3. Žalobca prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 27.02.2023 rozšíril žalobu o 1.175,- EUR
za päť mesiacov od 01.09.2022 do 01.02.2023, t.j. spolu 3.290,- EUR. Súčasne uplatňoval aj úrok z
omeškania vo výške 5% ročne pre jednotlivé platby tak, že žalovaní sú povinní úrok uhradiť žalobcovi zo
sumy 235,- EUR od 30.09.2022, zo sumy 235,- EUR od 31.10.2022, zo sumy 235,- EUR od 30.11.2022,

zo sumy 235,- EUR od 31.12.2022 a zo sumy 235,- EUR od 31.01.2023 až do zaplatenia. Súd pripustil
zmenu žaloby uznesením, č.k. 18C/54/2022-113, právoplatným dňa 06.11.2023.

4. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe (odpore proti platobnému rozkazu) uviedli, že k užívaniu nehnuteľnosti
prišlo po vzájomnej dohode s predchádzajúcim majiteľom, právnym zástupcom žalobcu, ktorý ho o tejto

dohodeneinformoval.Žalobcabezichsúhlasuzlikvidovalpôvodnúkuchyňu,ktorábolapevnousúčasťou
nehnuteľnosti, čím zámerne zmenšil rozlohu nehnuteľnosti a nárokuje si na časť nimi užívanej časti.
V liste zaslanom OS Dunajská Streda dňa 22.10.2020 úmyselne uvádzal zjavné klamstvo, že udelili
súhlas so zbúraním. So žalobcom sú vo viacerých právnych sporoch - žaloba o vydanie bezdôvodného
obohatenia a zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V liste zaslanom OS Banská

Bystrica dňa 20.09.2021 právny zástupca žalobcu uvádza, že nehnuteľnosť je evidovaná a aj sa naďalej
spravuje ako rodinný dom v celosti. Ďalej uvádza, že RD ako nehnuteľnosť neobsahuje skolaudované
bytové jednotky a celá nehnuteľnosť sa nachádza v podielovom spoluvlastníctve. Nakoľko má žalobca
neobmedzený prístup k nehnuteľnosti a aj k záhrade, nerozumeli, na akom právnom základe žalobca
žiadal náhradu za užívanie časti nehnuteľnosti. Ak by uvažovali o zaplatení nadmernej časti, ktorú podľa

žalobcu užívajú, požadovanú sumu považovali za neprimeranú a nezodpovedajúcu reálnej skutočnosti.
Žalobu považovali za nemorálnu. Žalovaní užívali nehnuteľnosť v miere, na ktorej sa dohodli s bývalými
spoluvlastníkmi. V znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 13.04.2018 sa uvádzajú zjavné a účelové
nezrovnalosti. Svojvoľným a protiprávnym odstránením pôvodnej kuchyne, ktorá bola pevnou súčasťou
nehnuteľnosti, žalobca účelovo zmenšil výmeru nehnuteľnosti.

5. Žalobca následne vo vyjadrení k odporu žalovaných uviedol, že žalovaní uvádzajú tvrdenia, ktoré sa
netýkajú predmetu sporu a žiadnym spôsobom nevplývajú na žalobou uplatňovaný nárok. Nehnuteľnosť
jenaďalejrozdelenávnútornoupriečkoutak,akojeuvedenévznaleckomposudkuč.XX/XXXX.Žalovaní
naďalej, napriek vyjadrenému a oprávnenému záujmu žalobcu užívať nehnuteľnosť v rozsahu veľkosti

svojho spoluvlastníckeho podielu, bránia žalobcovi užívať nehnuteľnosť v rozsahu, na ktorý má právo.
Žalovaní nikdy neuzavreli so žalobcom akúkoľvek dohodu o užívaní, a to výslovne ani konkludentne.
Žalobca popiera, že by medzi bývalými spoluvlastníkmi existovala akákoľvek dohoda o užívaní.
Domnelá dohoda medzi bývalými spoluvlastníkmi a žalovanými (ktorej údajný obsah žalovaní ani ničímnepreukazujú) však žiadnym spôsobom nezaväzuje žalobcu a nemá vplyv na opodstatnenosť ním
uplatňovaných nárokov. Žalovaní vedome obmedzujú žalobcu na jeho právach, pričom mu neuhrádzajú
náhradu za nadužívanie, ktorá žalobcovi objektívne patrí a ktorej sa domáha touto žalobou. Stavebné

konanie, na ktoré odkazujú žalovaní, nie je predmetom uvedeného sporu a bolo riadne ukončené
právoplatným dodatočným kolaudačným konaním, ktorého boli žalobca aj žalovaní účastníkmi. Žalovaní
vedome uvádzajú nepravdivé tvrdenia, že žalobca má prístup k nimi okupovanej časti nehnuteľnosti.
Žalovaní roky aktívne bránia žalobcovi, aby mohol užívať nehnuteľnosť v rozsahu veľkosti jeho
spoluvlastníckeho podielu.

6. Žalovaní vo vyjadrení doručenom súdu dňa 21.10.2024 namietali oprávnenosť nároku žalobcu čo
do výšky a dôvodov s ohľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli podrobne prejednávané v súdnych
konaniach vedených na Okresnom súde Dunajská Streda pod č.k. 19C/21/2020 - o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom sa žalobca domáhal proti žalovaným zrušenia
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným v tom čase Okresným úradom M. K.,

katastrálnym odborom, evidovaným na LV č. XXX, k.ú. Q.. T.č. je konanie vo veci zrušenia podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam právoplatne skončené tak, že nehnuteľnosti boli v
celosti prikázané žalobcovi s povinnosťou na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov finančným plnením
v prospech žalovaných. Rovnako namietali oprávnenosť nároku žalobcu s ohľadom na skutkové
okolnosti, dôvody a právnu kvalifikáciu, ktoré sú predmetom konania OS DS pod č.k. 7C/44/2021 - o

náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu, v ktorom sa žalobca domáha proti žalovaným vydania
bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť tým, že žalovaní užívajú spoločnú vec nad rámec ich
spoluvlastníckeho podielu, a to bezodplatne za obdobie do 31.10.2021. Predmetné konanie nie je do
dnešného dňa právoplatne skončené. Rozsudok bol vyhlásený dňa 03.10.2024. Žalovaní namietali
nárok žalobcu s poukazom na pravidlo spočívajúce v zákaze výkonu práva a povinností vyplývajúcich z

občianskych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom
na skutkové okolnosti prejednávané v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva. Žalovaní vidia
v konaní žalobcu šikanózny výkon práva, keď nehnuteľnosti nad rámec spoluvlastníckeho podielu
zapísaného v katastri nehnuteľností užívali na základe dohody s právnymi predchodcami žalobcu
bezplatne, tzn. bez nároku na odplatu z dôvodu nadužívania, pričom dôvodom bola samostatná bytová

jednotka žalovaných, čo je nesporné aj z rozhodnutí správnych orgánov, vydaných v konaní o povolenie
stavby a konaní o užívanie stavby, kde je jednoznačne konštatované, že ide o dve samostatné bytové
jednotky so samostatným napojením na rozvody. Šikanózny výkon práva žalobcu vidia aj v tom, že tento
vedie k neprijateľným dôsledkom na ich postavení, s úmyslom poškodiť žalovaných. Žalovaní sú osoby
pomerne vo vysokom veku, s ťažkými zdravotnými postihnutiami, čo je u žalovanej 2/ preukazované

listinami pripojenými k tomuto vyjadreniu a u žalovaného 1/ pretrváva ťažká starecká demencia a
prejavy agresie, prejavujúce sa pri odmietaní podrobiť sa akémukoľvek lekárskemu vyšetreniu, či
potrebe následnej liečby. Nedisponujú žiadnymi úsporami, z ktorých by boli schopní hradiť nárok
žalobcu, boli odkázaní na bývanie v nehnuteľnostiach, ktoré dnes už nevlastnia a výkon vecného
práva doživotného bývania a užívania v byte, ktorý darovali dcére, nemohli využívať s ohľadom na

to, že sa jedná o relatívne malý byt, v ktorom žije dcéra s manželom, synom, družkou syna a malým
dieťaťom.Ideobytovépodmienky,ktorénepripúšťajúanizhľadiskahygieny,anizhľadiskazdravotného,
aby mohli výkon vecného práva, na ktoré poukazuje žalobca v každom spore, realizovať fakticky.
Vecné bremeno práva doživotného bývania a užívania bolo pri právnom úkone daru zapísané, pretože
im to poradil právnik, avšak v čase daru už dávno v predmetnom byte nebývali, keďže od 90.-tych

rokov sa zdržiavali a žili v nehnuteľnostiach, ktoré boli prikázané žalobcovi v konaní 19C/21/2020. V
súčasnosti žalovaní žijú na základe zmluvy o krátkodobom nájme bytu, ktorý im zabezpečila dcéra
s účinnosťou od 15.03.2024, kde mesačný nájom a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu
a jeho príslušenstva predstavujú mesačne spolu sumu 780,- EUR. Sami by si takýto nájom dovoliť
nemohli, takže im naň prispieva dcéra, avšak tejto mesačne poskytujú čiastočnú refundáciu vždy podľa

možností cca do výšky 500,- EUR. Žalovaní poberajú starobné dôchodky, ktoré im nie vždy pokryjú
mesačné náklady na zabezpečenie základných potrieb (v roku 2023 bol žalovanému v 1/ rade priznaný
starobný dôchodok vo výške 858,- EUR a žalovanej v 2/ rade vo výške 396,90 EUR). Žalovaní tvrdia, že
odhady výšky nájmu boli stanovované na kvalitnejší stav bytu s moderným vybavením a zariadením, čo
bytová jednotka žalovaných nespĺňala, pretože od roku 2000 neprešla žiadnym vylepšením s výnimkou

bežnej údržby. Poukázali na rozpory v stanovení hodnoty nájmu jednotlivými realitnými kanceláriami,
keď realitná kancelária REMAX odhadla bežný nájom vo výške 5,38 EUR - 5,85 EUR/m2/mesiac,
pričom výška nájomného bola uvedená bez energií a Reality COMPRA odhadli trhovú cenu prenájmu
v rozpätí 4,50 EUR až 5,- EUR/m2/mesiac, pričom výška nájomného bola uvedená vrátane energií.Žalovaní s ohľadom na uplatnený nárok žalobcu tvrdia, že výška nie je preukázaná. Žalovaní popierali
nárok uplatnený žalobcom s poukazom na ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka s odôvodnením,
že spoločnú nehnuteľnosť užívali nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu na základe dohody o

užívaní spoločnej veci v inom pomere ako svedčal zápis v katastri nehnuteľností, pričom za toto nikdy
neposkytovali právnym predchodcom žalobcu peňažnú náhradu. Určitou ekonomickou protihodnotou
bola reálna deľba urobená v roku 2000 neperfektne, tzn. bez písomnej dohody a zápisu v katastri
nehnuteľností, kedy sa spoluvlastnícke podiely faktickým plnením vyrovnali do výšky jednej polovice vo
vzťahu k žalovaným, keď právna predchodkyňa (matka žalobcu) dala spracovať geometrický plán na

reálne rozdelenie bytových jednotiek, pričom schodištný priestor, ktorý sa nachádzal v bytovej jednotke
žalovaných o výmere cca 24 m2, bol nahradený v prospech právnych predchodcov žalobcu murovanou
letnou kuchyňou o výmere cca 50 m2, ktorú žalobca bez súhlasu a vedomia žalovaných v nedávnych
rokoch zbúral - odstránil. Týmto jeho konaním potom došlo k porušeniu rovnováhy, ktorá bola dohodnutá
pôvodnými vlastníkmi.

7. Žalobca prostredníctvom podania predloženého súdu dňa 24.10.2024 uviedol, že od začiatku
roka 2023 je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti na základe rozsudku OS DS zo dňa 31.01.2023,
sp. zn. 19C/21/2020 s povinnosťou vyplatiť žalovaným náhradu vo výške 102.375,- EUR. Žalobca
náhradu žalovaným uhradil, pričom žalovaní sa naďalej zdržiavali v nehnuteľnosti, ktorá už bola v
celosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Ani za túto dobu žalobcovi nehradili náhradu za užívanie a

neodovzdali žalobcovi nehnuteľnosti do jeho užívania. Žalobca naďalej odmietal existenciu dohody o
užívaní, ktorú žalovaní nepreukázali. Žalovaní bránili žalobcovi v užívaní nehnuteľnosti v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu tým, že mu odmietali sprístupniť spoločné schodisko a toaletu na spodnom
poschodí, ktoré žalovaní užívali výlučne. Žalobca bol nútený využívať drevenú konštrukciu, aby sa dostal
na vrchné poschodie, kde sa nachádzala toaleta. Odmietal tvrdenie, že by jeho konanie malo byť v

rozpore s dobrými mravmi, cieľom žalobcu nikdy nebolo poškodiť žalovaných, primárne mal záujem
nehnuteľnosť nerušene užívať v rozsahu, v akom bol vlastníkom spoluvlastníckeho podielu. Nevidel
dôvod, prečo by snaha žalobcu užívať nehnuteľnosť v miere, ktorú mu priznával zákon, mala byť
nemravná. Nemravným a nezákonným bolo práve správanie žalovaných, ktorí ukracovali žalobcu na
jeho právom chránených záujmoch. Zdravotný stav žalovaných nemá súvis s uplatňovaným nárokom.

Žalovaní neboli odkázaní na bývanie v nehnuteľnosti, mali zriadené vecné bremeno k bytu na K. V..
To, že by v byte žili nehygienicky, nie je zapríčinené žalobcom. Žalovaní obdržali v rámci vyrovnania
od žalobcu sumu 102.375,- EUR, žalovaní majú kombinovaný mesačný príjem 1.254,90 EUR. Žalovaní
predložilivyjadreniarealitnýchkanceláriiznovembra2022kstanoveniuhodnotynehnuteľnostíbeztoho,
aby akákoľvek z týchto realitných kancelárii prišla na miesto obhliadky nehnuteľnosti.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: výpis z LV č. XXX k.ú. Q., opätovná výzva
na uvoľnenie užívanej časti nehnuteľnosti a výzva na náhradu za užívanie zo dňa 14.06.2021 s
podacím lístkom, odpoveď na list - návrh na zrušenie spoluvlastníctva a rozdelenie nehnuteľnosti zo
dňa 09.07.2020, odpoveď žalovaných na listy žalobcu zo dňa 12.06.2020, výzva na riešenie sporného

užívanianehnuteľnostizodňa12.05.2020,znaleckýposudokč.XX/XXXX,ponukanájmovRDrealitných
kancelárii, prehlásenie o prevzatí kolaudačného rozhodnutia, výpis z katastrálnej mapy parc č. XXX/
X, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 06.06.2019, vyjadrenia žalovaných v konaní 19C/21/2020 zo dňa
11.01.2022, dokumentácia skutočného realizovania stavby, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby
zo dňa 21.02.2019, zápisnica o pojednávaní zo dňa 16.11.2022 a 03.10.2024 v konaní OS DS, sp.

zn. 7C/44/2021, rozsudok OS DS, č.k. 7C/44/2021-284, zo dňa 16.11.2022, uznesenie KS v TT, č.k.
11Co/23/2023 - 345 zo dňa 29.05.2024, zdravotné záznamy žalovanej, zmluva o krátkodobom nájme
bytu zo dňa 15.02.2024, stanovenia bežného nájomného realitnou kanceláriou Remax, trhová cena
nehnuteľností Compra reality zo dňa 11.11.2022 a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Žalobca a žalovaní boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu, súp. č. X,
zapísaného na LV č. XXX pre k.ú. Q., a to žalobca o veľkosti podielu 10/16 (5/8) a žalovaní v podiele 3/8.

10. Žalobca listom zo dňa 12.05.2020 vyzval žalovaných na uvoľnenie priestorov tak, aby mohol
nehnuteľnosť užívať v pomere, ktorý zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Listom zo dňa

09.07.2020 žalovaným uviedol, že z ústne vypovedaných údajov bývalých spoluvlastníkov disponoval
informáciou, že nehnuteľnosť bola na základe dohody bývalých spoluvlastníkov užívaná spôsobom,
ako ju žalovaní užívali v súčasnosti. Táto dohoda, pokiaľ skutočne existovala, bola dohodou medzi
žalovanými a bývalými spoluvlastníkmi. Medzi žalobcom a žalovanými neexistovala žiadna dohodao spôsobe užívania nehnuteľnosti tak, ako ju žalovaní užívajú. Listom zo dňa 14.06.2021 vyzval
žalovaných na uvoľnenie priestorov, ktoré neoprávnene užívajú a na náhradu za užívanie nehnuteľnosti
nad mieru spoluvlastníckeho podielu, t.j. o 24,32 m2 ako je rozloha zodpovedajúca veľkosti ich

spoluvlastníckeho podielu.

11. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX (k návrhu reálnej deľby rodinného domu) podlahová plocha
domu predstavuje 158,52 m2 (predný byt - časť užívaná žalovanými predstavuje 84,30 m2, zadný byt
- časť užívaná žalobcom predstavuje 74,22 m2). Podľa alternatívy 1 navrhnutej deľby zohľadňujúcej

spoluvlastníckepodielyspoluvlastníkovnehnuteľnostibyplochaprednéhobytumalapredstavovať59,98
m2 a plocha zadného bytu 98,54 m2. Žalovaní tak podľa záverov znaleckého posudku užívajú plochu o
24,32 m2 (84,30 - 59,98 m2) nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu.

12. Na stanovenie výšky náhrady za nadužívanie nehnuteľnosti zo strany žalovaných žalobca predložil
ponuky zverejnené na portáli nehnutelnosti.sk ponúkajúce nájom rodinných domov v okrese M. K..

13. Kolaudačným rozhodnutím obce Q. zo dňa 06.06.2019 bolo povolené užívanie stavby - rodinný dom
- rekonštrukcia. Stavebné úpravy zahŕňali prestavbu podstrešných priestorov na obytné podkrovie a
rozdelenie domu na dve nezávislé bytové jednotky (prednú a zadnú časť domu).

14. Žalovaní predložili rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 7C/44/2021-284, zo dňa
16.11.2022, predmetom ktorého bola taktiež náhrada za užívanie spoluvlastníckeho podielu k
predmetnej nehnuteľnosti (za iné časové obdobie), ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá. Krajský súd
v Trnave tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne Okresný súd Dunajská Streda
na pojednávaní dňa 16.11.2022 vyhlásil rozsudok, ktorým zaviazal žalovaných na zaplatenie 3.677,17

EUR s príslušenstvom.

15. Realitná kancelária RE/MAX EXTRA stanovila výšku bežného nájomného rodinného domu so súp.
č. 1 v k.ú. Q. zapísaného na LV č. XXX vo výške 5,38 - 5,85 EUR/m2/mesiac (bez energií). Realitná
kancelária Compra Reality stanovila cenu obvyklého nájomného v rozpätí 4,50 - 5,- EUR/m2/mesiac

vrátane energií.

16. Na preukázanie svojich pomerov a zdravotného stavu boli predložené zdravotné záznamy žalovanej
v 2. rade, zmluva o krátkodobom nájme bytu zo dňa 15.02.2024 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo
dňa 06.07.2023.

17.Žalovaníspolusodporomprotiplatobnémurozkazusúdupredložilipoštovépoukazynasumy506,25
EUR, 109,75 EUR a 37,17 EUR. Podľa vyjadrenia na pojednávaní išlo o platby na iný účel ako náhradu
za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu, t.j. nesúviseli s predmetom tohto sporu.

18. Žalobca na pojednávaní uviedol, že k uplatňovanej výške náhrady v sume 235,- EUR za mesiac
dospel tak, že sumu 9,67 EUR vynásobil výmerou 24,32 m2, ktorá podľa znaleckého posudku
predstavuje výmeru, o ktorú žalovaní užívali nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.
Túto pôvodne v žalobe uplatňoval za 9 mesiacov.

19. Právna zástupkyňa žalovaných v rámci svojho prednesu nad rámec písomných podaní navrhla,
aby v prípade, že súd zaviaže žalovaných na plnenie, priznal žalovaným možnosť splácať dlžnú
sumu v splátkach. Žalovaná v 2. rade navrhla výšku splátky v sume 100,- EUR mesačne. Žalobca
nesúhlasil s povolením splácať dlžnú sumu v splátkach. V rámci zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva mu bola nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva s povinnosťou zaplatiť

žalovanýmvyrovnacípodiel.Žalovanýmzaplatilsumuviacako102.000,-EUR,ktorámubolaposkytnutá
vo forme hypotekárneho úveru.

20. Podľa § 137 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, podiel vyjadruje
mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k

spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely
všetkých spoluvlastníkov rovnaké.21. Podľa § 139 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou
rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa

väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

22. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

23. V konaní bolo nesporné, že žalobca a žalovaní boli podielovými spoluvlastníkmi rodinného
domu so súp. č. X, nachádzajúceho sa v k.ú. Q., okrese M. K., zapísaného na LV č. XXX, a
to žalobca o veľkosti podielu 10/16 (t.j. 5/8) a žalovaní o veľkosti podielu 3/8. O hospodárení so
spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Hospodárením
so spoločnou vecou sa rozumie tiež užívanie nehnuteľnosti. Každý spoluvlastník má právo užívať

spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu. Spoluvlastnícky podiel
je vyjadrením vzťahu spoluvlastníkov k ideálnej časti veci, t.j. nejde o podiel vymedzený na veci
reálne tak, že by bolo zrejmé, ktorému zo spoluvlastníkov konkrétna časť spoločnej veci prináleží,
avšak premieta sa do faktického výkonu práv a povinností vyplývajúcich z tohto vzťahu v rozsahu
spoluvlastníckych podielov. Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu

zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, vyplýva z citovaného § 137 ods. 1 OZ, konkrétne z
práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v rozsahu zodpovedajúcom jeho podielu.
Pokiaľ nie je niektorému spoluvlastníkovi umožnená plná realizácia tohto práva, prináleží mu za to
zodpovedajúca náhrada (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33 Odo 778/2005 zo dňa 24.01.2007).
Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania

druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa
spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si
úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento
stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní
celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav.

Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za
jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník
užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič
nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho
podielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú

vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci
treťou osobou (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 6 Cdo 184/2010).

24. Hoci predmetný nárok neposudzovala prax súdov v Slovenskej a Českej republike v minulosti
rovnako, napokon na Slovensku prevládol názor, že nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie

spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ.
V prípade, že fakticky existujúce pomery neumožňujú niektorému z podielových spoluvlastníkov plnú
realizáciu práva užívať spoločnú vec v rozsahu určenom jeho podielom, má nárok na poskytnutie tomu
zodpovedajúcej náhrady. Podielovému spoluvlastníkovi, ktorý užíva spoločnú vec nad rozsah svojho
spoluvlastníckehopodielubezplateniaúhradyzatakéužívanie,naopakvznikápovinnosťnáhrady,ibaže

z dohody spoluvlastníkov, hoci i konkludentne uzavretej, nevyplýva niečo iné, napr. že si za užívanie
nad rámec zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu nebudú nič hradiť.

25. Žalovaní v rámci svojej procesnej obrany uvádzali, že nehnuteľnosť užívali na základe dohody
uzavretej s bývalými spoluvlastníkmi. Žalobca v priebehu konania existenciu takejto dohody popieral.

Hoci žalobca v liste zo dňa 09.07.2020 adresovanom žalovaným existenciu dohody pripúšťa ((„Z ústne
vypovedaných údajov bývalých spoluvlastníkov (vrátane Vás) disponujem informáciou, že nehnuteľnosť
bola na základe dohody bývalých spoluvlastníkov užívaná spôsobom, ako ju užívate teraz.“)) Žalobca
však ďalej uvádza, že medzi ním a žalovanými nedošlo k žiadnej dohode o spôsobe užívania
nehnuteľnosti tak, ako ju žalovaní užívali, t.j. v rozsahu nad rámec ich spoluvlastníckeho podielu.

Žalobca nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad
do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 24.02.2017. Keby aj súd pripustil, že medzi žalovanými
a právnymi predchodcami žalobcu došlo k uzavretiu dohody o užívaní spoločnej veci, v prípade
podstatnej zmeny okolností je ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov oprávnený domáhať sa novej úpravyužívania spoločnej veci. Žalobca v listoch adresovaných žalovaným, ktoré tvoria obsah súdneho spisu,
jasne deklaroval svoju vôľu užívať nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, v čom
mu žalovaní bránili a zároveň žalovaných vyzýval na zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľnosti

nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu. Súd je názoru, že pokiaľ bolo žalobcovi znemožnené užívať
nehnuteľnosť v plnom rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, vznikol mu nárok na náhradu za to, že
mu nebolo možné v plnej miere realizovať jeho práva. Žalobca nebol stranou žiadnej dohody o spôsobe
užívania nehnuteľnosti, preto súd dospel k záveru, že žalovaným vznikla povinnosť poskytnúť žalobcovi
náhradu za užívanie spoločnej nehnuteľnosti nad rámec ich spoluvlastníckeho podielu.

26. Žalobca si pôvodne uplatnil náhradu za 9 mesiacov v sume 2.115,- EUR (v žalobe uvádzané obdobie
od 01.11.2021 do 01.09.2022, čo predstavuje 10 mesiacov, na pojednávaní žalobca odstránil rozpor a
uviedol, že náhradu si mienil uplatniť za 9 mesiacov). Následne v priebehu konania žalobca rozšíril svoj
nárok o sumu 1.175,- EUR za ďalších 5 mesiacov (od 01.09.2022 do 01.02.2023). Výšku náhrady za
jeden mesiac určil ako súčin sumy 9,67 EUR/m2 vychádzajúcej z priemernej výšky nájmu rodinných

domov v okrese M. K. zverejnených na portáli nehnutelnosti.sk a výmery 24,32 m2, o ktorú žalovaní
v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX užívali nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho
podielu. Znaleckým posudkom bola o.i. navrhnutá možnosť reálnej deľby rodinného domu. Podľa
znaleckého posudku podlahová plocha domu predstavovala 158,52 m2, z toho „predný byt“ (užívaný
žalovanými) mal plochu 84,30 m2 a „zadný byt“ (užívaný žalobcom) mal plochu 74,22 m2. Podľa

alternatívy č. 1 reálnej deľby, ktorá zohľadňovala výšku spoluvlastníckych podielov strán sporu, mal mať
predný byt výmeru 59,98 m2 a zadný byt 98,54 m2. Žalovaní tak užívali rodinný dom v rozsahu o 24,32
m2 viac ako pripadá na ich spoluvlastnícky podiel (84,30 m2 - 59,98 m2). Čo sa týka určenia výšky
náhrady za nadužívanie nehnuteľnosti, túto žalovaní považovali za neprimeranú, pričom sami predložili
odhady realitných kancelárii za účelom stanovenia obvyklej ceny nájmu rodinného domu súp. č. X v k.ú.

Q., zapísaného na LV č. XXX. Realitná kancelária RE/MAX EXTRA stanovila výšku bežného nájomného
tohto rodinného domu v sume 5,38 - 5,85 EUR/m2/mesiac (bez energií). Realitná kancelária Compra
Reality stanovila cenu obvyklého nájomného v rozpätí 4,50 - 5,- EUR/m2/mesiac vrátane energií.
Žalobca namietal, že tieto odhady boli urobené bez toho, aby akákoľvek z realitných kancelárii prišla na
miestoobhliadkynehnuteľnosti.Jenutnéuviesť,žežalobcanapreukázanievýškyobvykléhonájomného

predložil ponuky nájmov rodinných domov v okrese M. K. zverejnené na realitnom portáli, pričom dôkazy
predložené žalovanými sa týkali konkrétneho rodinného domu, ktorého sa týka prejednávaný spor. Z
uvedeného dôvodu pre stanovenie primeranej výšky náhrady za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu
súd vychádzal z listinných dôkazov predložených žalovanými. Je pravdou, že realitná kancelária RE/
MAX EXTRA stanovila túto sumu bez energií a Compra Reality vrátane energií, je však potrebné

zdôrazniť, že v kontradiktórnom spore sa priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú povinné
tvrdiť všetky významné skutočnosti a tieto aj preukázať relevantnými dôkazmi. Ani jedna zo sporových
strán nenavrhla vykonať znalecké dokazovanie za účelom stanovenia obvyklého nájomného rodinného
domu, ktoré by tvorilo podklad pre určenie primeranej náhrady za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu
žalovanými. Z uvedeného dôvodu súd vychádzal z dôkazov, ktoré boli doložené do súdneho spisu.

Pokiaľ aj žalovaní namietali, že jedna realitná kancelária stanovila cenu nájmu bez energií a druhá s
energiami, pričom oni sami predložili tieto dôkazy do konania, nič im nebránilo, aby predložili ďalšie
dôkazy, prípadne navrhli znalecké dokazovanie. Súd tak vychádzal z odhadu realitných kancelárii RE/
MAX EXTRA a Compra Reality, pričom primeranú sumu náhrady za 1 m2/mesiac určil vo výške 5,- EUR.
Výška celkovej náhrady prislúchajúcej žalobcovi tak predstavuje 5,- EUR x 24,32 m2 x 14 mesiacov,

t.j. spolu 1.702,40 EUR.

27. Súd na dôvažok uvádza, že je bezpredmetné, že v zmysle kolaudačného rozhodnutia obce Q.
zo dňa 06.06.2019 stavebné úpravy zahŕňali rozdelenie domu na dve nezávislé bytové jednotky so
samostatnými vstupmi. Podľa LV č. XXX išlo stále o jeden rodinný dom, na liste vlastníctva nie sú

zapísané dva samostatné byty, pričom vlastnícke právo k domu bolo vymedzené spoluvlastníckymi
podielmi strán sporu. Navyše užívanie nehnuteľnosti žalovanými nad rozsah ich spoluvlastníckeho
podielu vyplýva aj zo znaleckého posudku č. XX/XXXX.

28. Žalovaní ďalej namietali, že výkon práva žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a žalobu považovali

za nemorálnu. Dobré mravy nie sú zákonom výslovne definované. Rozumieme nimi nepísané pravidlá
slušnosti, tolerancie, poctivosti a ľudskosti, mravné princípy na danom mieste a čase akceptované
spoločnosťou, ktoré súd posudzuje v kontexte konania strán sporu v každom konkrétnom prípade
individuálne. Aby súd mohol konštatovať porušenie dobrých mravov, muselo by ísť o konanie určitejintenzity, ktoré je v rozpore so zásadami vžitými v spoločnosti. Ako už súd uviedol vyššie, žalobcovi
bolo znemožnené užívať rodinný dom v plnom rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, pričom užívanie
veci je základným právom vlastníka veci. Súdu je zrejmé, že žalovaní sú osobami vyššieho veku so

zdravotnými ťažkosťami, uvedené však automaticky nezakladá porušenie dobrých mravov. Žalobca sa
len domáhal uplatnenia svojho práva vyplývajúceho mu zo všeobecne záväzných právnych predpisov.
V konaní rovnako vyšlo najavo, že v prospech žalovaných bolo zriadené právo doživotného užívania
bytu na K. V. v C.. Žalovaní uvádzali, že ide o relatívne malý byt, v ktorom žije dcéra s manželom,
synom, družkou syna a malým dieťaťom, čiže podmienky v danom byte by pre nich neboli vyhovujúce.

Uvedené však nemožno klásť na zodpovednosť žalobcovi. Navyše aktuálne je skutkový stav taký,
že podielové vlastníctvo k nehnuteľnosti bolo právoplatne zrušené a nehnuteľnosť bola prikázaná do
výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou zaplatiť žalovaným náhradu. Žalobca žalovaným uhradil
sumu 102.375,- EUR, ktorá mu bola poskytnutá vo forme hypotekárneho úveru. Žalobca žalovaných
opakovane vyzýval, aby mu umožnili užívať nehnuteľnosť v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu,
pričom so žalovanými neuzavrel žiadnu dohodu, ktorá by ich oprávňovala užívať nehnuteľnosť nad

rozsah ich spoluvlastníckeho podielu bez povinnosti poskytnúť primeranú náhradu. Zo zisteného
skutkového stavu (prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva za náhradu) je zrejmé, že žalobca
mal skutočný záujem na užívaní nehnuteľnosti a nebolo jeho úmyslom vykonávať svoje právo s cieľom
poškodiť žalovaných. Za daných okolností súd nevzhliadol žiadne porušenie dobrých mravov zo strany
žalobcu.

29. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, vykonané dokazovanie a citované zákonné
ustanovenia súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú v rozsahu 1.702,40 EUR, a preto v tejto časti žalobe
vyhovel. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

30. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške súd rozhodol podľa § 517 ods.
2 OZ a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka). Žalobca pôvodne žalobou, ktorou si uplatnil nárok na
náhradu za 9 mesiacov, nepožadoval aj úroky z omeškania. Až prostredníctvom podania, ktorým rozšíril

žalobu o náhradu za ďalších 5 mesiacov za obdobie od 01.09.2022 do 01.02.2023, si uplatnil úroky z
omeškania, a to vo výške 5% ročne zo sumy 235,- EUR od 30.09.2022 do zaplatenia, zo sumy 235,-
EUR od 31.10.2022 do zaplatenia, zo sumy 235,- EUR od 30.11.2022 do zaplatenia, zo sumy 235,- EUR
od 31.12.2022 do zaplatenia a zo sumy 235,- EUR od 31.01.2023 do zaplatenia. Splatnosť náhrady
za užívanie spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu nebola medzi stranami dohodnutá ani

nevyplýva z právneho predpisu. Z obsahu spisu rovnako nevyplýva, že by žalobca samostatnou výzvou
priamo adresovanou žalovaným žiadal zaplatenie náhrady za obdobie od 01.09.2022 do 01.02.2023.
Forma výzvy veriteľa nie je osobitne predpísaná, môže ísť aj o konkludentný úkon. Taktiež sa ňou
rozumie aj podanie žaloby. Návrh na rozšírenie žaloby bol súdu doručený dňa 27.02.2023, t.j. do
omeškania so zaplatením náhrady za obdobie od 01.09.2022 do 01.02.2023 sa žalovaní mohli dostať

odo dňa nasledujúceho, t.j. 28.02.2023. Priznaná náhrada za 5 mesiacov predstavuje 608,- EUR (5,-
EUR x 24,32 m2 x 5 mesiacov). Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v ním
uplatnenej sadzbe 5% ročne zo sumy 608,- EUR od 28.02.2023 do zaplatenia. V časti uplatnených
úrokov z omeškania nad rámec priznaných úrokov z omeškania súd žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú,
a preto aj v tejto časti žalobu zamietol.

31. Záverom súd uvádza, že nevykonal dokazovanie pripojením spisov Okresného súdu Dunajská
Streda, sp. zn. 19C/21/2020 a 7C/44/2021. Žalovaní sú sporovou stranou týchto konaní, preto mali
dostatočný časový priestor zabezpečiť z týchto spisov relevantné dôkazy a tieto predložiť tunajšiemu
súdu. Súd je názoru, že predložené listinné dôkazy a vyjadrenia strán sporu tvorili dostatočný podklad

pre náležité právne posúdenie veci a rozhodnutie súdu, preto žalovanými navrhnuté dokazovanie súd
považoval za nadbytočné a nehospodárne.

32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie
náhrady vo výške 3.290,- EUR, pričom úspešný bol v časti o zaplatenie 1.702,40 EUR a vo zvyšnej
časti bola žaloba zamietnutá. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania,je potrebné, aby bol prevažujúci úspech, t. j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových
strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jednej zo strán sporu. Žalobca
bol úspešný v rozsahu cca 52% a úspech žalovaných potom predstavoval cca 48%. Nárok na náhradu

trov konania vzniká v takom prípade na základe nasledovného výpočtu. Úspech strany sporu, ktorej
vzniká povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu strany, ktorej vzniká nárok na náhradu trov a
výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie
práva. Možnosť nepriznania nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán prichádza do úvahy, ak ich
úspech, resp. neúspech v spore je v zásade rovnaký. Súd je názoru, že úspech strán bol rovnovážny,

preto žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

34. Na pojednávaní dňa 24.10.2024 právna zástupkyňa žalovaných navrhla, aby súd v prípade
vyhovenia žalobe povolil žalovaným splácať dlžnú sumu v splátkach. Žalovaná v 2. rade navrhla výšku
splátky v sume 100,- EUR mesačne. Procesná norma (ust. § 232 ods. 3 CSP) ako hlavné (prioritné)
pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu, že peňažné plnenie
v konkrétnom prípade sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd.
Podľa ustálenej súdnej praxe hľadiskami pre úvahu súdu o priznaní výhody splácania dlhu v mesačných
splátkach, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť dlžníka, i v konaní prejavená jeho
snaha splniť záväzok, možnosť žalobcu domáhať sa celého plnenia v prípade nedodržania jednotlivých

splátok, ako aj skutočnosť, či povolenie splátok v riešenom prípade nebude pre žalobcu (vzhľadom na
jeho osobné pomery) príliš ťaživé. Do spisu boli doložené lekárske záznamy žalovanej v 2. rade, zmluva
o krátkodobom nájme bytu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznanom dôchodku, čím deklarovala
svoje osobné pomery. Žalobca nesúhlasil s tým, aby súd povolil splácanie dlžnej sumy v splátkach.
Uviedol, že žalovaným zaplatil sumu 102.375,- EUR (o čom predložil potvrdenie VÚB banky, a.s.), ktorú

čerpal vo forme hypotekárneho úveru. Súd nespochybňuje, že osobné, majetkové, zdravotné pomery
žalovaných nie sú ideálne. Na druhej strane treba prisvedčiť žalobcovi, že žalovaným zaplatil náhradu
za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v značnej sume. Vzhľadom na to, že táto suma mu bola
poskytnutá vo forme hypotekárneho úveru, je povinný plniť riadne a včas svoje finančné záväzky voči
príslušnej banke, preto je voči žalobcovi spravodlivé, aby mu bola poskytnutá priznaná výška náhrady

za neužívanie jeho spoluvlastníckeho podielu v rozumnom čase. Navyše súd nevyhovel žalobe v celom
rozsahu, z uplatneného nároku priznal žalobcovi len sumu vo výške 1.702,40 EUR (cca v jednej polovici
oproti uplatňovanému nároku) a zároveň žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Uvedenú
sumu súd v porovnaní s výškou náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva poskytnutej
žalobcom nepovažuje za natoľko neprimerane vysokú, že by ju nemali byť schopní uhradiť žalobcovi

v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z uvedeného dôvodu súd žalovaným nepovolil splácať
dlžnú sumu v splátkach.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.