Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 11, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200651
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:1023200651.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša, v právnej
veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX C., štátny občan Slovenskej
republiky, právne zast.: Advokátska kancelária Ivan Syrový s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06
Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej
stráže, so sídlom Šagátova 1, 813 04 Bratislava, IČO: 00 212 008, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-02268/14-2023-4 zo dňa 29. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyni ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

1. Personálnym rozkazom riaditeľa Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody Trenčín č. 10 zo dňa 20.01.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo

„rozhodnutie prvostupňového orgánu“ alebo „personálny rozkaz“) bola žalobkyňa podľa § 192 ods. 1
písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „zákon č. 73/1998 Z. z.“ alebo „zákon o štátnej službe“) prepustená zo služobného
pomeru v štátnej službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže. Žalobkyňa bola zaradená v stálej
štátnej službe vo funkcii odborný referent referátu stavebných činností úseku stavebno-prevádzkových
činností a energetiky oddelenia logistiky Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon

trestu odňatia slobody Trenčín (ďalej len „NOO a ÚVTOS Trenčín“). Služobný pomer jej bol ukončený
dňom doručenia rozhodnutia v zmysle ust. § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.. Ako dôvod prepustenia
bolo v prvostupňovom rozhodnutí uvedené, že podľa posudku služobného klinického psychológa
žalobkyňa nie je spôsobilá na výkon štátnej služby. Žalobkyňa prevzala prvostupňové rozhodnutie dňa
23.01.2023.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, ktoré
Generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. GR
ZVJS-02268/14-2023-4 zo dňa 29. marca 2023 (ďalej len „rozhodnutie žaovaného“ alebo „napadnutérozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V rozhodnutí stručne opísal priebeh
administratívneho konania, dôvody odvolania žalobkyne a vyjadrenia riaditeľa NOO a ÚVTOS Trenčín,
pričom uviedol, že žalobkyni bolo riaditeľom NOO a ÚVTOS Trenčín dňa 28.11.2022 nariadené kontrolné

psychologické vyšetrenie z dôvodu návrhu spracovaného jej bezprostredným nadriadeným, pričom
toto kontrolné psychologické vyšetrenie sa uskutočnilo v dňoch 21.12.2022 a 27.12.2022. V závere
tohto kontrolného psychologického vyšetrenia zo dňa 20.01.2023 trojčlenná komisia konštatovala, že
žalobkyňa nespĺňa podmienky duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby v zbore podľa § 14 ods.
1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z., bola žalobkyňa na základe záverov tohto vyšetrenia prepustená zo

štátnej služby príslušníka zboru.

3. Ďalej uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu si vyžiadal listiny, ktoré chýbali v predmetnom
spise a po ich doplnení konštatoval, že nezistil nesprávny alebo nezákonný úradný postup
prvostupňového orgánu. Za účelom objasnenia skutočného stavu veci pristúpil k doplneniu dokazovania
vo veci a dňa 15.03.2023 požiadal komisiu o stanovisko k forme a spôsobu vyšetrení žalobkyne,

ktorým sa podrobila a ktoré boli podkladom pre záver komisie. Na základe stanoviska E. F. (členky
komisie, ktorá ho komunikovala v mene všetkých členov komisie) zo dňa 16.03.2023 konštatoval, že pri
vydaní prvostupňového rozhodnutia nedošlo v rámci psychologického vyšetrenia žalobkyne k porušeniu
všeobecne záväzných právnych noriem alebo interných predpisov. Duševný stav žalobkyne bol
podrobený kontrolnému psychologickému vyšetreniu podľa Rozkazu generálneho riaditeľa č. 21/2020

o psychologických činnostiach v Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov
(ďalej len „RGR č. 21/2020“) pred trojčlennou komisiou v zložení klinický psychológ nemocnice pre
obvinených a odsúdených, klinický psychológ – odborný zástupca a psychiater – služobný lekár, čím
sa podľa žalovaného zabezpečilo odborné posúdenie všetkých otázok psychologického charakteru,
súvisiacich s určením duševnej spôsobilosti na výkon povolania príslušníka zboru a závery vyšetrenia

sú tak dostatočne objektivizované na postup podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z..
Žalobkyňa sa zúčastnila nariadeného kontrolného vyšetrenia v dvoch termínoch, pričom dňa 21.12.2022
išlo o psychologické posúdenie a dňa 27.12.2022 išlo o vyšetrenie so psychiatrickým zameraním, a teda
pri spôsobe vykonanie kontrolného vyšetrenia podľa žalovaného nedošlo k porušeniu práv žalobkyne.
Taktiež žalovaný nezistil porušenie práv žalobkyne pri čerpaní služobného voľna pre dôležité osobné

prekážky v štátnej službe, keďže tento podnet bol vyriešený v samostatnom konaní a nemalo to vplyv
na objektívny záver vyšetrenia.

4.Ohľadomnámietkynedostatkuodôvodneniaprvostupňovéhorozhodnutiamalžalovanýzato,žezáver
vyšetrenia, ktorého obsahom je konštatácia, že žalobkyňa nespĺňa podmienku duševnej spôsobilosti na

výkon štátnej služby, je uvedený priamo v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Podľa žalovaného,
ustanovenie § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. priamo vylučuje, aby sa v prípade prepustenia
príslušníka podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. uvádzali bližšie skutočnosti týkajúce sa
jeho duševného stavu zisteného kontrolným psychologickým vyšetrením, čím sa chránia citlivé údaje
dotknutého príslušníka ZVJS. Poukázal tiež na § 9 ods. 6 RGR č. 21/2020, podľa ktorého materiály

pre vypracovanie záveru kontrolného psychologického vyšetrenia sa vyšetrovanému príslušníkovi
neposkytujú, ako aj na to, že žalobkyňa bola poučená o možnosti interpretácie záveru kontrolného
vyšetrenia zo strany komisie, o ktorý však záujem neprejavila.

5. Žalovaný záverom konštatoval, že aj námietka žalobkyne, že postup prvostupňového orgánu pri

vydaní jeho rozhodnutia o prepustení žalobkyne bol len dôsledkom toho, že si žalobkyňa aktívne bránila
svoje práva, je neopodstatnená. Disciplinárne konanie v čase vydania napadnutého rozhodnutia ešte
nebolo právoplatne ukončené. Poukázal na to, že žalobkyňa sa počas trvania služobného pomeru
viackrát domáhala preskúmania správania jej nadriadených a kolegov, pričom z administratívneho spisu
vyplýva, že žiaden z týchto podnetov nebol vyhodnotený ako opodstatnený. Správanie žalobkyne však

malo znaky takého správania, ktoré malo za následok záver vyšetrenia o nesplnení podmienok duševnej
spôsobilosti na výkon príslušníka zboru. Žalovaný nezistil nesprávny úradný postup prvostupňového
orgánu a žalobkyňa podľa neho neuviedla relevantné skutočnosti, pre ktoré by bolo prvostupňové
rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom, a nezistil ani iné vady, ktoré by mohli viesť k zrušeniu alebo
zmene prvostupňového rozhodnutia.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobkyne6. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe v bode II. stručne opísala skutkový základ veci. V bode III.
uviedla žalobné dôvody, v rámci ktorých uviedla, že nesúhlasí s obsahom napadnutého rozhodnutia
ani s obsahom prvostupňového rozhodnutia. Mala za to, že ich vydanie je dôsledkom šikanózneho

postupu voči nej zo strany jej nadriadených – G. D. a A. D.. Uviedla, že si riadne plnila jej zverené
pracovné povinnosti, pričom disciplinárne konanie, ktoré predchádzalo jej prepusteniu, bolo účelové,
zaujaté, zámerne sa hľadali chyby v jej práci, a preto s ohľadom na ochranu svojho zdravia požiadala
o prevedenie na inú funkciu. Na oddelení stravovania, kam bola pridelená, totiž podľa nej boli vydávané
rozkazy v rozpore so zákonmi a vyhláškami o spoločnom stravovaní, Rozkazom ministra spravodlivosti

a Popisom služobných činností a bolo od nej požadované ich plnenie.

7.Žalobkyňaďalejuviedla,žekjejprepusteniudošlozdôvodu,žeaktívnebránilasvojeprávavsúvislosti
s disciplinárnym konaním, ktoré bolo podľa nej neopodstatnené, v ktorom podala správnu žalobu vo veci
správneho trestania proti rozhodnutiu ÚVTOS Trenčín č. N ZVJS-00513/1-TN-2023 zo dňa 01.03.2023
v spojení s disciplinárnym rozkazom vedúceho oddelenia logistiky ÚVTOS Trenčín č. 1/2022 zo dňa

29.11.2022. Uvedené disciplinárne konanie ako aj personálny rozkaz možno podľa nej hodnotiť ako
zjavne účelové, neopodstatnené a nepreskúmateľné. Dňa 21.12.2022 jej bolo nariadené kontrolné
psychologické vyšetrenie, ktoré sa podľa nej neuskutočnilo z dôvodu neprítomnosti jedného člena
komisie. Náhradný termín bol určený na 27.12.2022, ktorého sa žalobkyňa z dôvodu OČR nemohla
zúčastniť, o čom informovala nadriadeného, avšak ten jej OČR neakceptoval a nariadil jej čerpanie

dovolenky za rok 2021, o čom ju oboznámil s odstupom času. Žalobkyňa sa tohto termínu kontrolného
psychologického vyšetrenia zúčastnila.

8. Podľa žalobkyne nepreskúmateľnosť personálneho rozkazu spočívala v jeho nedostatočnom
odôvodnení,keďsaobmedzujeibanajednuvetu.Obsahposudkuslužobnéhoklinickéhopsychológa,na

ktorý v nej odkazuje, však podľa nej nie je známy, resp. závery z kontrolného psychologického vyšetrenia
neobsahujú odôvodnenie, prečo bola uznaná za duševne nespôsobilú na výkon štátnej služby v ZVJS.
Psychologické vyšetrenie nie je súčasťou rozhodnutia lekárskej posudkovej komisie ZVJS, voči ktorej
záverom žalobkyňa tiež podala správnu žalobu. Z dôvodu pochybností si žalobkyňa dala vypracovať
vlastný psychologický posudok o spôsobilosti.

9. Žalobkyňa mala za to, že hlavným dôvodom jej prepustenia je skutočnosť, že aktívne bránila svoje
právavsúvislostisdisciplinárnymkonanímaslužobnýmpomeromvZVJS.Poukázalanato,žežalovaný
ju nemal prepustiť zo služobného pomeru, ale postupovať podľa ust. § 43 ods. 1 písm. c) zákona č.
73/1998 Z. z., teda mal a mohol postupovať miernejším spôsobom.

10. Záverom uviedla, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa viaceré zákonné požiadavky. Tvrdila, že počas
celej doby trvania služobného pomeru si riadne a svedomite plnila svoje služobné povinnosti, pričom ani
raz nebola disciplinárne potrestaná, avšak táto skutočnosť nebola pri vydaní napadnutého rozhodnutia
vôbec zohľadnená. Nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného o nezvládaní si plnenia služobných povinností,

že by sa dopúšťala staffingu voči nadriadeným, ani s tvrdením o narúšaní atmosféry na pracovisku
adeštrukčnýmpôsobenímnacelýkolektív.Podľanejsútietotvrdenianičímnepreukázanéanezakladajú
sanapravde.Jejprepustenieboloneprimeraneprísneanedôvodné.Rozhodnutiežalovanéhovychádza
z nesprávne zisteného skutkového stavu a nespĺňa formálne predpoklady vyžadované zákonom a tiež
súdnou judikatúrou. Žiadala napadnuté rozhodnutie ako aj personálny rozkaz zrušiť a vrátiť vec

prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a jej trovy konania v plnom rozsahu.

11. Následne žalobkyňa podaním zo dňa 25.03.2024 predložila správnemu súdu Psychologický nález
zo dňa 09.11.2023, vypracovaný klinickým psychológom A. C. H., v ktorom je uvedený záver: „Osobnosť
primerane diferencovaná, s aktuálnou intelektovou kapacitou a výkonnosťou na úrovni mentálneho

priemeru (IQ=97), s adekvátne rozvinutým myslením a úsudkom, primeranou kontrolou reality, sklonom
ku konformite, v snahe prispôsobiť sa, dobre rozvinutou sociabilitou, stabilnou emotivitou, sklonom
k prosociálnemu správaniu, tendenciou vyhýbať sa konfliktným situáciám. Aktuálne sa v oblasti emotivity
objavuje úzkostné prežívanie – susp. Kvôli aktuálnej problémovej situácii. Aktuálne sa nemanifestujú
znaky psychickej poruchy ani zvýšená agresivita. Vzhľadom k psychickému stavu je menovaná schopná

vykonávať akékoľvek zamestnanie, ktoré je primerané k jej dosiahnutému vzdelaniu.“.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe a vyjadrenie sa k listinnému dôkazu12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe po opísaní priebehu administratívneho konania k námietke
žalobkyne o nepreskúmateľnosti personálneho rozkazu uviedol, že žalobkyni bolo preukázateľne
umožnené požiadať o konzultáciu spojenú s interpretáciou záveru kontrolného vyšetrenia a jeho

dôvodov, avšak o tento postup záujem neprejavila. Podľa žalovaného je uvedená námietka žalobkyne
irelevantná, pretože priamo ust. § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ukladá povinnosť stručného
odôvodnenia personálneho rozkazu pri prepustení podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998
Z. z., preto prvostupňový orgán nemohol postupovať inak. Ohľadom námietky žalobkyne, že
rozhodnutie bolo vydané ako dôsledok šikanózneho, zaujatého a účelového správania voči nej,

žalovaný uviedol, že v jej prípade sa nejednalo o prepustenie z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1
písm. d) (nespôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu) alebo písm. e) (porušenie služobnej prísahy
alebo služobnej povinnosti obzvlášť hrubým spôsobom) zákona č. 73/1998 Z. z., ale na základe
záveru kontrolného psychologického vyšetrenia, ktoré vykonala nezávislá komisia, ktorej zaujatosť
žalobkyňa nenamietala. Predmetné disciplinárne konanie, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, bolo v čase
rozhodovania o odvolaní žalobkyne voči personálnemu rozkazu neprávoplatne skončené uložením

disciplinárnehoopatrenia–písomnéhopokarhania.Nebolapreukázanážiadnakauzálnasúvislosťmedzi
činnosťou komisie a konaním riaditeľa ústavu Trenčín, ktorý vzhľadom na ust. § 194 ods. 1 zákona
č. 73/1998 Z. z. nemal inú zákonnú možnosť ako postupovať v zmysle záverov vyšetrení. Zopakoval,
že žalobkyňa sa počas trvania služobného pomeru viackrát domáhala preskúmania správania jej
nadriadených a kolegov, pričom z administratívneho spisu vyplýva, že žiaden z týchto podnetov nebol

vyhodnotený ako opodstatnený. Správanie žalobkyne však malo znaky takého správania, ktoré malo
za následok záver vyšetrenia o nesplnení podmienok duševnej spôsobilosti na výkon príslušníka zboru.
Ohľadom námietky žalobkyne, že nadradení mali postupovať spôsobom, že ju zaradia do zálohy pre
prechodne nezaradených policajtov v zmysle § 43 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., žalovaný
uviedol, že tento inštitút sa uplatňuje v prípade, ak je príslušník zboru posudzovaný podľa § 222 ods.

1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. komisiou podľa § 222 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.. Žalobkyňa
všakbolaprepustenánazákladezáverovkontrolnéhopsychologickéhovyšetrenia,ktorémusapodrobila
vzmyslepovinnostiuvedenejv§48ods.3písm.s)zákonač.73/1998Z.z.,resp.§9RGRč.21/2020.Pri
strate duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby príslušníka zboru nemožno aplikovať ustanovenia
o zaradení do zálohy. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

13. Žalovaný sa v ďalšom podaní zo dňa 23.04.2024 vyjadril k žalobkyňou predloženému listinnému
dôkazu - Psychologickému nálezu zo dňa 09.11.2023, vypracovanému klinickým psychológom A. C. H.,
pričom toto vyjadrenie bolo vypracované E. E. A. F., klinickým psychológom – odborným zástupcom
Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín v odbore klinická psychológia s výkonom

služby na Generálnom riaditeľstve Zboru väzenskej a justičnej stráže a členkou odbornej trojčlennej
komisie podľa § 9 ods. 2 RGR č. 21/2020, určenej na posúdenie duševnej spôsobilosti žalobkyne
vykonávať štátnu službu v Zbore väzenskej a justičnej stráže. V predmetnom vyjadrení E. E. A. F.
podrobne opísala okolnosti vykonania kontrolného psychologického posúdenia žalobkyne, podklady
k jeho vykonaniu ako aj jeho závery, pričom sa podrobne vyjadrila aj k Psychologickému nálezu zo

dňa 09.11.2023. V závere vyjadrenia zdôraznila, že kontrolné psychologické vyšetrenie žalobkyne bolo
v podmienkach zboru zrealizované skupinou odborníkov (dvaja klinickí psychológovia, jeden lekár
so špecializáciou v odbore psychiatria), pričom vo vzťahu k stanoveným záverom panovala zhoda
v odborných názoroch na diagnózy žalobkyne v protiklade s individuálnym záverom A. C. H., ktorá
výsledok vyšetrenia postavila len na vlastnom individuálnom odbornom názore.

Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného k žalobe (replika) a návrh na vyžiadanie listinných
dôkazov

14. V replike žalobkyňa zotrvala na podanej správnej žalobe, pričom podľa nej neboli splnené

predpoklady na vydanie napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že žalovaný spochybňuje žalobkyňou
doložený psychologický nález zo dňa 09.11.2023, avšak nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo by mal
byť nesprávny a menej dôveryhodný ako posudok E. F.. Uviedla, že pokiaľ E. F. len potvrdzovala
stanovisko nadriadeného, nemohlo dôjsť k objektívnemu a nestrannému psychologickému vyšetreniu
a posúdeniu. Poukázala na to, že žiadny dôkaz nemá zákonom predpísanú právnu silu a nemožno

posudok komisie považovať za dôveryhodnejší ako posudok A. H.. Ďalej uviedla nesúhlas s tvrdeniami
nadriadených o jej správaní v službe, jej nezvládaní služobných povinností, pričom namietala, že si
riadne a svedomito plnila svoje služobné povinnosti, za čo bola aj viackrát odmeňovaná. Nesúhlasila
ani s tvrdením o staffingu voči nadriadeným tým, že po PN a pred nástupom do výkonu štátnej službypodala upozornenia na možné porušenie zákona, čím si podľa nej splnila svoju zákonnú povinnosť.
Žalovaný podľa nej mohol a mal využiť miernejšie prostriedky a nie ju prepustiť zo služobného pomeru.
K vyjadreniu priložila Oznámenie zo dňa 16.09.2022, ktorým oznámila zamestnávateľovi, že dňa

14.09.2022 ukončila PN, pričom naďalej pokračuje v ambulantnej liečbe u odborného lekára a užíva
liečivá, ktoré môžu ovplyvňovať jej pozornosť a obsahujú omamné a psychotropné látky.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

15. V duplike žalovaný zdôraznil, že neoznačil psychologický nález A. H. za nesprávny, ale ozrejmil
kontext a situáciu ohľadom zdravotného stavu žalobkyne podrobne opísanými faktami, ktoré sú
doložené dôkazovými materiálmi. Poukázal na konkrétne vyjadrenia klinického psychológa E. F.
k psychologickému nálezu A. H., ktoré podľa neho potvrdzujú nezlučiteľnosť ďalšieho pôsobenia
žalobkyne v zbore. Uviedol, že práca bola pre žalobkyňu záťažová, pričom poukázal na úvodné nálezy
ošetrujúceho ambulantného psychiatra s Dg. F 43.2 a potrebu dlhodobej PN žalobkyne. Nestotožnil

sa so záverom A. H., že žalobkyňa môže vykonávať akékoľvek zamestnanie, ktoré je primerané
jej dosiahnutému vzdelaniu, keďže výkon štátnej služby príslušníka zboru nie je možné označiť
za akékoľvek zamestnanie, nie sú známe kritériá, na základe ktorých vypracovala záver v rámci
psychologického nálezu.

16. Ohľadom Oznámenia zo dňa 16.09.2022 uviedol, že po viac ako jednoročnej dočasnej neschopnosti
výkonu štátnej služby lekár NOO a ÚVTOS Trenčín uznal žalobkyňu schopnou vykonávať služobnú
činnosť bez obmedzení, avšak žalovaná ihneď pri nástupe do služby predložila opakovane toto
oznámenie, čím vyhlásila, že nie je schopná riadneho výkonu služby. Konštatoval, že na základe
podrobných vyjadrení nadriadených, kolegov, odbornej trojčlennej komisie je popísané a dokázané

problémové správanie žalobkyne, ktoré nebolo zlučiteľné s jej ďalším pôsobením v zbore.

17. Ohľadom poukazovania na využitie miernejších prostriedkov voči žalobkyni uviedol, že v každom
z konaní vedených voči žalobkyni bol NOO a ÚVTOS Trenčín povinný postupovať zákonným spôsobom
a nie je v jeho právomoci určovať stupeň prísnosti alebo miernosti takýchto prostriedkov alebo

nerešpektovať výsledky zistení. V prípade posudzovania zdravotného stavu žalobkyne bol povinný
postupovať podľa RGR č. 21/2020 a skúmať jej duševnú spôsobilosť na výkon štátnej služby, pričom
pri zistení zásadných deficitov v kvalite kognitívnych procesov s vplyvom na adaptačné schopnosti,
pričom tieto napĺňajú kontraindikácie duševnej spôsobilosti, bol povinný ukončiť s ňou služobný pomer.
Ohľadom vyžiadania listinných dôkazov žalovaný zopakoval, že materiály pre vypracovanie záveru

kontrolného psychologického vyšetrenia sa vyšetrovanému príslušníkovi neposkytujú a žalobkyňa bola
poučená o možnosti interpretácie záveru kontrolného psychologického vyšetrenia zo strany komisie,
avšak o tento postup neprejavila záujem.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

18. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy vrátane konania,
ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd vec
prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože žalobkyňa ani žalovaný

o nariadenie pojednávania nežiadali. Nariadenie pojednávania nebolo potrebné ani z iných dôvodov
podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli
tunajšieho správneho súdu dňa 21.11.2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.12.2024 (§ 137
ods. 3 SSP).

19. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z.; Policajtom môže byť štátny občan Slovenskej
republiky starší ako 21 rokov, a ak ide o štátnu službu kadeta, starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne
požiada, a je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby.

20. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z.; Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a

podmienky uvedené v odseku 1 musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru, ak ďalej
nie je ustanovené inak.21. Podľa § 14a ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.; Na zistenie spôsobilosti podľa § 14 ods. 1 písm. d) a e) sa
občanpodrobílekárskemuvyšetreniu,psychologickémuvyšetreniu,previerkeovládaniaštátnehojazyka
a previerke fyzickej zdatnosti, ak ďalej nie je ustanovené inak.

22. Podľa § 48 ods. 3 písm. s) zákona č. 73/1998 Z. z.; Policajt je povinný podrobiť sa lekárskej
prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej
spôsobilosti na výkon štátnej služby.

23. Podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z.; Policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak
podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.

24. Podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.; Ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v §
192 ods. 1 písm. c) až g), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.

25. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.; Rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne
a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné;
pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b) a c) sa v odôvodnení rozhodnutia o
prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického

psychológa.

26. Podľa § 9 ods. 1 RGR č. 21/2020; Riaditeľ ústavu alebo generálny riaditeľ zboru môže nariadiť
kontrolné psychologické vyšetrenie príslušníka zboru, u ktorého sa začali prejavovať také zmeny
v správaní, ktoré spochybňujú jeho spoľahlivosť a spôsobilosť pre výkon štátnej služby; žiadosť

o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia podáva riaditeľovi ústavu alebo generálnemu
riaditeľovi zboru nadriadený príslušníka zboru, u ktorého sa začali uvedené zmeny prejavovať.

27. Podľa § 9 ods. 2 RGR č. 21/2020; Kontrolné psychologické vyšetrenie príslušníka zboru
vykoná minimálne trojčlenná komisia určená generálnym riaditeľom zboru v zložení klinický psychológ

nemocnice pre obvinených a odsúdených, klinický psychológ – odborný zástupca a ďalší špecialisti
v odbore psychológia alebo psychiatria. Zloženie komisie navrhne klinický psychológ nemocnice pre
obvinených a odsúdených na základe doručených podkladov. Predmetom kontrolného psychologického
vyšetrenia príslušníka zboru je preskúmanie oblastí intelektových, výkonových a osobnostných
predpokladov vrátane záujmov a sebahodnotenia, resp. identifikácia rizikových faktorov uvedených

v prílohe č. 4 pre ďalšiu službu v zbore.

28. Podľa § 9 ods. 6 RGR č. 21/2020; Podkladové materiály pre vypracovanie záveru kontrolného
psychologického vyšetrenia (protokol) sa vyšetrenému príslušníkovi zboru neposkytujú, v prípade
záujmu sa na základe písomnej žiadosti vyšetreného sprostredkuje konzultácia spojená s interpretáciou

záveru kontrolného vyšetrenia a jeho dôvodov.

29. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je potvrdzujúce rozhodnutie žalovaného, ktorým
potvrdil personálny rozkaz riaditeľa NOO a ÚVTOS Trenčín, ktorým bola žalobkyňa prepustená zo
služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, kde bola zaradená

v stálej štátnej službe vo funkcii odborný referent referátu stavebných činností úseku stavebno-
prevádzkových činností a energetiky oddelenia logistiky NOO a ÚVTOS Trenčín ako samostatný
stravovateľ úseku proviantných činností. Služobný pomer jej bol ukončený dňom doručenia rozhodnutia
(prevzala dňa 23.01.2023), pričom dôvodom prepustenia bolo, že podľa posudku služobného klinického
psychológa žalobkyňa nie je spôsobilá na výkon štátnej služby.

30. Správny súd konštatuje, že jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných
zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej
žaloby posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci

skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti,
teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť
rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánupredchádzajúcehojehovydaniu.Pripreskúmavanízákonnostirozhodnutiasúdvychádza zoskutkového
stavu, ktorý tu bol v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v
čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve

súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho
súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych
orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne
orgány splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Súdny prieskum v predmetnej veci

nie je absolútny, ale je limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi
tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote na podanie správnej
žaloby. Na neskôr uplatnené žalobné body napr. v replike, resp. prednesené na pojednávaní správny
súd neprihliada.

31. Žalobkyňa v žalobe vyjadrila nesúhlas s obsahom napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového

rozhodnutia, pričom mala za to, že ich vydanie je dôsledkom šikanózneho postupu voči nej zo strany
jej nadriadených. Podľa nej si riadne plnila jej zverené pracovné povinnosti, pričom poukázala na
disciplinárne konanie, ktoré predchádzalo jej prepusteniu a ktoré bolo podľa nej účelové a zaujaté.
Žalobkyňa však neuviedla, v čom mal spočívať šikanózny postup jej nadriadených voči nej a tieto
tvrdenia nepodložila žiadnymi dôkazmi. Tiež uviedla, že na oddelení stravovania, kam bola pridelená,

boli vydávané rozkazy v rozpore so zákonmi a vyhláškami o spoločnom stravovaní, Rozkazom ministra
spravodlivosti a Popisom služobných činností a bolo od nej požadované ich plnenie. Žalobkyňa však
neuviedla, aké konkrétne rozkazy a kým boli vydávané, ako ani to, v rozpore s akými ustanoveniami
uvedených predpisov boli tieto príkazy. Správny súd uvádza, že ak to všeobecne uplatnené námietky
neumožňujú uskutočniť súdny prieskum napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi

žaloby je správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vedený a limitovaný. Správny súd nemá
oprávnenie za žalobkyňu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani
všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu
aleboodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiazažalobkyňukonkretizovať.Žalobkyňouvžalobeuvedené
všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len

za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobkyne s rozhodnutím žalovaného a prvostupňového orgánu
bránia tomu, aby správny súd na ich základe konštatoval nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia
žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia.

32. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych

záverov žalobkyne, ku ktorým dospela výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobkyňa
s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedla konkrétne nedostatky majúce za
následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania.

Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi
žalobkyne,nepreukazujejehonezákonnosť.Bezvyjadreniajasnéhostanoviskaksúvisutýchtonámietok
so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri
hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom
uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp.

všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobkyne
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba
zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom

rozhodnutí.

33. Žalobkyňa poukazovala aj na disciplinárne konanie, ktoré predchádzalo jej prepusteniu a ktoré
bolo podľa nej účelové a zaujaté. Správny súd musí opätovne zdôrazniť, že predmetom tohto
súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného potvrdzujúce personálny rozkaz, ktorým bola žalobkyňa

prepustená zo služobného pomeru. Správny súd tak nie je na základe predmetnej správnej žaloby
oprávnený preskúmavať iné (disciplinárne) rozhodnutie než to, ktoré je predmetom tohto súdneho
prieskumu. Odkazovanie žalobkyne na iné konanie (disciplinárne konanie, v ktorom dostala disciplinárny
trest – pokarhanie), ktoré navyše v čase rozhodovania prvostupňového orgánu ako aj žalovanéhoo uvedenom prepustení žalobkyne zo služobného pomeru nebolo právoplatne skončené, je tak
irelevantné a nesúvisí s rozhodovaním o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru, z ktorého bola
prepustená na základe kontrolného psychologického posúdenia, ktorého záver bol, že nie je spôsobilá

na výkon štátnej služby v zbore. Predmetné disciplinárne konanie je samostatným konaním, v ktorom
žalobkyňa mala možnosť podať samostatnú správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti právoplatného
disciplinárneho rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

34. Žalobkyňa ďalej namietala, že si riadne a svedomite plnila svoje služobné povinnosti, pričom ani raz

neboladisciplinárnepotrestanáabolaviackrátodmeňovaná.Nesúhlasilastvrdeniamižalovanéhootom,
že by nezvládala plnenie služobných povinností, dopúšťala sa staffingu voči nadriadeným a narúšala
atmosféru na pracovisku, resp. deštrukčne pôsobila na celý kolektív. Považovala tieto tvrdenia za ničím
nepreukázané a nezakladajúce sa na pravde. Správny súd po preskúmaní administratívnych spisov
zistil, že Žiadosť o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia žalobkyne ako príslušníka ZVJS
(ďalej len „žiadosť“) podal v zmysle § 9 RGR č. 21/2020 A. I. A. D., vedúci oddelenia logistiky (nadriadený

žalobkyne) dňa 28.11.2022. V predmetnej žiadosti prehľadne uviedol stručné hodnotenie žalobkyne
ako príslušníka zboru v jednotlivých oblastiach, definoval problémy (dôvody kontrolného vyšetrenia), ich
priebeh, dôsledky, postupy riešenia, stanoviská najbližších spolupracovníkov, stanovisko bezprostredne
nadriadeného a ďalšie významné skutočnosti, pozorované zmeny v jej správaní, prehľad konaní
začatých na jej podnet a ďalšie skutočnosti. S navrhovaným vykonaním kontrolného psychologického

vyšetrenia súhlasil aj riaditeľ NOO a ÚVTOS Trenčín, čo potvrdil svojím podpisom. K predmetnej žiadosti
bola priložená aj zápisnica z Porady stravovacieho úseku zo dňa 10.11.2021, kde sa prítomné osoby
zaradené do daného stravovacieho úseku, ktorého súčasťou bola aj žalobkyňa, vyjadrili k fungovaniu
prevádzky stravovacieho úseku, pričom sa vyjadrili najmä k spolupráci so žalobkyňou. Z ich vyjadrení
vyplýva, že žalobkyňa nezvládala plnenie služobných povinností a nevidia ďalej možnosť spolupráce

a nápravu pri fungovaní prevádzky. Uvedenú zápisnicu z stravovacieho úseku zo dňa 10.11.2021 aj
všetci tam prítomní podpísali. Podľa správneho súdu tak námietky žalobkyne voči tvrdeniam žalovaného
ohľadom nezvládania plnenia jej služobných povinností, nie sú dôvodné.

35. Žalobkyňa tiež uviedla, že dňa 21.12.2022 jej bolo nariadené kontrolné psychologické vyšetrenie,

ktoré sa podľa nej neuskutočnilo z dôvodu neprítomnosti jedného člena komisie. Náhradný termín bol
určený na 27.12.2022, ktorého sa žalobkyňa z dôvodu OČR nemohla zúčastniť, o čom informovala
nadriadeného, avšak ten jej OČR neakceptoval a nariadil jej čerpanie dovolenky za rok 2021, o čom
ju oboznámil s odstupom času. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu zistil, že tieto
žalobkyňou tvrdené skutočnosti sa nezakladajú na pravde. Z administratívnych spisov vyplýva, že

dňa 09.12.2022 bola žalobkyni doručená výzva riaditeľa NOO a ÚVTOS Trenčín, ktorou bola vyzvaná
na podrobenie sa psychologickému vyšetreniu na zistenie duševnej spôsobilosti na výkon štátnej
služby. Termín bol určený na 16.12.2022. Tento termín bol následne zmenený na deň 21.12.2022 po
konzultácii so služobným lekárom z dôvodu aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne (výzva doručená
žalobkyni dňa 14.12.2022). Počas vyšetrenia dňa 21.12.2022 bola žalobkyňa oboznámená s ďalším

termínom vyšetrenia dňa 27.12.2022. Na základe žiadosti žalobkyne udelil dňa 22.12.2022 nadriadený
žalobkyni služobné voľno (OČR) od 23.12.2022 do 26.12.2022, pretože dňa 27.12.2022 mala žalobkyňa
absolvovať kontrolné vyšetrenie, vzhľadom k čomu jej nadriadený zabezpečil služobnú cestu do ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou. O uvedených skutočnostiach bola žalobkyňa oboznámená dňa 22.12.2022,
čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Dňa 26.12.2022 večer žalobkyňa odoslala nadriadenému SMS,

že sa nemôže kontrolného vyšetrenia zúčastniť z dôvodu skomplikovania zdravotného stavu jej syna.
Žalobkyňavšakbolaoboznámenásplánovanouslužobnoucestouakoajkontrolnýmvyšetrením,pričom
služobné voľno mala povolené do 26.12.2022, preto ju nadriadený upozornil, že sa to bude považovať za
nenastúpenie do služby. Žalobkyňa potom dňa 27.12.2022 uvedené kontrolné vyšetrenie absolvovala.
Následne žalobkyňa žiadala pokračovať v služobnom voľne od 28.12.2022, avšak vzhľadom k tomu,

že zákon toto neumožňuje, preto nadriadený udelil žalobkyni nedočerpanú dovolenku z roku 2021 od
28.12.2022 do 31.12.2022. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo stanoviska riaditeľa NOO a ÚVTOS
Trenčín k podnetu žalobkyne na preskúmanie konania vedúceho OL.

36. Žalobkyňa videla nepreskúmateľnosť personálneho rozkazu v jeho nedostatočnom odôvodnení,

keďžetotoboloobmedzenélennajednuvetu,pričomobsahposudkuslužobnéhoklinickéhopsychológa,
na ktorý v nej odkazuje, jej nie je známy. Správny súd poukazuje na ust. § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998
Z. z., z ktorého jednoznačne vyplýva, že pri prepustení z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm.
c) zákona č. 73/1998 Z. z., t. j. ak podľa posudku služobného klinického psychológa nie je policajtduševne spôsobilý na výkon štátnej služby (čo je aj prípad žalobkyne), sa v odôvodnení rozhodnutia o
prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického
psychológa. Uvedené plne korešponduje s personálnym rozhodnutím prvostupňového orgánu, ktorý

uviedol, že žalobkyňa bola prepustená zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Zboru
väzenskej a justičnej stráže podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., pričom služobný
pomer jej bol ukončený dňom doručenia rozhodnutia v zmysle ust. § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998
Z. z. a ako dôvod prepustenia v ňom uviedol, že podľa posudku služobného klinického psychológa
žalobkyňa nie je spôsobilá na výkon štátnej služby. V Závere kontrolného psychologického vyšetrenia

príslušníka zboru zo dňa 20.01.2023 (súčasť administratívneho spisu) sa uvádza, že žalobkyňa podľa
§ 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. nespĺňa podmienky duševnej spôsobilosti na výkon
štátnej služby v ZVJS. Obsah posudku služobného klinického psychológa (konkrétne detaily ohľadom
duševného stavu žalobkyne) teda v zmysle zákona nemôže byť súčasťou personálneho rozkazu
o prepustení zo štátnej služby z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z.. Navyše,
v zmysle § 9 ods. 6 RGR č. 21/2020 podkladové materiály pre vypracovanie záveru kontrolného

psychologického vyšetrenia (protokol) sa vyšetrenému príslušníkovi zboru neposkytujú. Pokiaľ by však
žalobkyňa písomne o to požiadala, bola by jej sprostredkovaná konzultácia spojená s interpretáciou
záveru kontrolného vyšetrenia a jeho dôvodov. Z administratívneho spisu však vyplýva, že žalobkyňa
takúto žiadosť nepodala.

37. Z dôvodu pochybností si žalobkyňa dala vypracovať vlastný Psychologický posudok o spôsobilosti,
ktorý predložila správnemu súdu podaním zo dňa 25.03.2024. Psychologický nález zo dňa 09.11.2023
bol vypracovaný klinickým psychológom A. C. H.. Podľa žalobkyne práve tento posudok treba brať
do úvahy, pričom podľa nej žalovaný spochybňoval žalobkyňou doložený psychologický nález, avšak
nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo by mal byť nesprávny a menej dôveryhodný ako posudok E.

F.. Správny súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného k uvedenému posudku, ktoré bolo stanoviskom
E. F., ktorá bola členkou komisie, ktorá uskutočnila kontrolné psychologické posúdenie žalobkyne
v dňoch 21.12.2022 a 27.12.2022, ako klinický psychológ odborný zástupca. Uvedené vyjadrenie bolo
predložené správnemu súdu dňa 23.04.2024 (č. l. 60-61 súdneho spisu – pozn. súdu), v ktorom E. E. A.
F. podrobne opísala okolnosti vykonania kontrolného psychologického posúdenia žalobkyne, podklady

k jeho vykonaniu ako aj jeho závery, pričom sa podrobne vyjadrila aj k jednotlivým častiam, resp.
záverom,vyplývajúcimzoPsychologickémunálezuA.H.zodňa09.11.2023.Správnysúdtiežpoukazuje
na skutočnosť, že kontrolné psychologické vyšetrenie žalobkyne bolo realizované skupinou odborníkov
v zmysle § 9 ods. 2 RGR č. 21/2020 (dvaja klinickí psychológovia, jeden lekár so špecializáciou v odbore
psychiatria), pričom sa všetci zhodli na stanoveným odborných záveroch ohľadom diagnózy žalobkyne,

pričom iba takéto psychologické posúdenie ustanovenou komisiou a postupom podľa RGR č. 21/2020
môže byť podkladom pre prepustenie zo štátnej služby podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998
Z. z.. Psychologický posudok A. C. H. bol psychologickým posúdením žalobkyne jedným klinickým
psychológom bez ohľadu na špecifickosť štátnej služby v zbore.

38. Žalobkyňa poukázala tiež na ust. § 43 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., teda, že žalovaný mal
a mohol postupovať miernejším spôsobom, a teda preradiť ju do zálohy pre prechodne nezaradených
policajtov, keď policajt v stálej štátnej službe podľa rozhodnutia lekárskej komisie dlhodobo stratil
spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu zo zdravotných dôvodov a po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozhodnutia nemožno ho previesť alebo preložiť na inú funkciu v štátnej službe. Správny súd k tomuto

uvádza,žetentoinštitútnemoholbyťnaprípadžalobkyneuplatnený,atovzhľadomktomu,žežalobkyňa
bola zo služobného pomeru prepustená na základe záverov kontrolného psychologického vyšetrenia,
ktorému sa podrobila v zmysle povinnosti uvedenej v § 48 ods. 3 písm. s) zákona č. 73/1998 Z. z., resp.
§ 9 RGR č. 21/2020. Postup podľa ust. § 43 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. možno použiť iba
za predpokladu, že príslušník zboru je posudzovaný podľa § 222 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998

Z. z. komisiou podľa § 222 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.. Pokiaľ príslušník zboru stratí čo len jeden
z predpokladov na výkon štátnej služby príslušníka zboru podľa § 14 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., čo
je v prípade žalobkyne strata duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby príslušníka zboru, nemožno
takéhoto príslušníka zboru zaradiť do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov podľa ust. § 43
ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z..

39. Podľa žalobkyne, napadnuté rozhodnutie nespĺňa viaceré zákonné požiadavky, jej prepustenie
bolo neprimerane prísne a nedôvodné, rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávne zisteného
skutkového stavu a nespĺňa formálne predpoklady vyžadované zákonom a tiež súdnou judikatúrou.Žalobkyňa však neuviedla, aké formálne predpoklady vyžadované zákonom napadnuté rozhodnutie
nespĺňa, ani judikatúru, s ktorou by bolo toto rozhodnutie v rozpore, resp. aké požiadavky uvedené
v akých rozhodnutiach súdov napadnuté rozhodnutie nespĺňa. Správny súd opakuje, že takto všeobecne

uplatnené námietky mu neumožňujú uskutočniť súdny prieskum napadnutého rozhodnutia, pretože
práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vedený
alimitovanýaviazaný.Správnysúdnemôžezažalobkyňukonkrétnedôvodynezákonnostinapadnutého
rozhodnutiavyhľadávať,anivšeobecneuplatnenédôvodynezákonnostiuvedenévžalobepodľaobsahu
administratívnehospisualeboodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiazažalobkyňukonkretizovať.Takto

všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky možno preto považovať len za vyjadrenie
všeobecného nesúhlasu žalobkyne s rozhodnutím žalovaného a prvostupňového orgánu a ako také
bránia tomu, aby správny súd na ich základe konštatoval nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia
žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia.

40. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu prvostupňového orgánu aj žalovaného, ako

aj napadnutého rozhodnutia a personálneho rozkazu dospel k záveru, že orgány verejnej správy
postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi, najmä zákonom č. 73/1998 Z. z. a RGR č. 21/2020,
dostatočne a správne zistili skutkový stav veci a rozhodli zákonným spôsobom, pričom personálny
rozkaz aj napadnuté rozhodnutie žalovaného spĺňajú všetky zákonné požiadavky na vydanie takéhoto
rozhodnutia o prepustení žalobkyne zo štátnej služby podľa § 192 ods. 1 písm. c) v spojení s § 194

zákona č. 73/1998 Z. z. a RGR č. 21/2020. Predpoklady na výkon štátnej služby príslušníka zboru sú
uvedené v ust. § 14 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., kde podľa písm. d) musí byť takáto osoba zdravotne,
telesne a duševne spôsobilá na výkon služby. Tieto podmienky musí príslušník zboru spĺňať po celý
čas trvania služobného pomeru. Na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby
je policajt povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému

vyšetreniu. Pokiaľ policajt podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na
výkon štátnej služby, prepustí sa zo služobného pomeru. Rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť
písomne, musí v ňom byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, avšak
pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b) a c) sa v odôvodnení rozhodnutia
o prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného

klinického psychológa. Za administratívneho spisu vyplýva, že kontrolné psychologické posúdenie
nariadil riaditeľ NOO a ÚVTOS Trenčín na základe žiadosti nadriadeného žalobkyne, a to na základe
riadne odôvodnenej žiadosti, z ktorej vyplývalo, že sa u žalobkyne začali prejavovať také zmeny
v správaní, ktoré spochybňovali jej spoľahlivosť a spôsobilosť pre výkon štátnej služby. Následne bola
ustanovená komisia v súlade s § 9 ods. 2 RGR č. 21/2020, v zložení klinický psychológ nemocnice pre

obvinených a odsúdených A. A. J. J., klinický psychológ – odborný zástupca E. E. A. F. a psychiater G.
A. A. A., ktorý vykonali kontrolné psychologické vyšetrenie žalobkyne, pričom dospeli k záveru, že podľa
§ 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. žalobkyňa nespĺňa podmienky duševnej spôsobilosti na
výkon štátnej služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže. Personálny rozkaz spĺňa zákonné požiadavky
na rozhodnutie o prepustení z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. c) v spojení s § 194 zákona č. 73/1998

Z. z. keď sa v ňom neuvádza podrobné odôvodnenie popisujúce duševný stav žalobkyne, ale sa len
stručne uvádza, že dôvodom prepustenia bolo, že podľa posudku služobného klinického psychológa
žalobkyňa nie je spôsobilá na výkon štátnej služby. Pokiaľ sa žalobkyňa chcela oboznámiť s výsledkami
kontrolného psychologického posúdenia, mohla o to písomne požiadať a bola by jej sprostredkovaná
konzultácia spojená s interpretáciou záveru kontrolného vyšetrenia a jeho dôvodov. Z administratívneho

spisu však vyplýva, že žalobkyňa takto nepostupovala. Správny súd preto považuje námietky žalobkyne
za nedôvodné.

41. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
prvostupňového orgánu, i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, z dôvodov nezákonnosti uplatnených

žalobkyňou v podanej správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, dospel k záveru, že
žaloba nebola dôvodná. Preto správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo
vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobkyňa v konaní nemala

úspech, preto jej právo na náhradu trov konania nepatrí (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovaný
síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil
žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnej žalobkyni priznané.Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať (§ 168
SSP).

43. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
43. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP

a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť

podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.