Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 25, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31Csp/73/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123207455
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2123207455.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO:
53 255 739, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: F. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L., o zaplatenie
sumy 1.302,40 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.9.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.302,40 eura spolu s riadnym úrokom 21,24%

ročne zo sumy 1.169,63 eura od 25.9.2020 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne
zo sumy 1.169,63 eura od 25.9.2020 do zaplatenia a s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky
vo výške 88,71 eura, ako aj priznania náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023
medzi postupcom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, konajúca v Slovenskej republike
prostredníctvom svojej organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka

zahraničnej banky, a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalobca
v tejto súvislosti uvádza, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve
postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi
po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. S účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému
zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. (zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA (nástupnícka spoločnosť). Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO
a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Právny predchodca postupcu
uzatvoril so žalovanou dňa 11.6.2008 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol záväzok
právneho predchodcu postupcu poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver a kreditnú kartu a súčasne
záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami. Na základe zmluvy
právny predchodca postupcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania a podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú
upravené v zmluve. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné

náležitosti zmluvy o úvere a zároveň právny predchodca postupcu splnil všetky povinnosti v zmysle
zákonov. Žalovaná porušila svoje povinnosti podľa zmluvy, a tak postupca listom zo dňa 16.9.2020
zmluvu vypovedal. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu výpovede sumu vo výške 1.302,40 eura,
pričom pozostávala z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.169,63 eura, z neuhradeného riadneho úrokuvovýške122,69eura,zneuhradenéhopoisteniasplátokvovýške10,08eura,zneuhradenýchpoplatkov
vo výške 0,00 eur a z neuhradených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 0,00 eur.
Žalovaná po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nevykonala žiadne úhrady. Žalobca si okrem toho

uplatňuje riadny úrok po výpovedi zmluvy vo výške 21,24% zo sumy 1.169,63 eura od 25.9.2020 do
zaplatenia a úroky z omeškania 8% ročne zo sumy 1.169,63 eura od 25.9.2020 do zaplatenia. Zvyšnú
časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných
úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany zároveň poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.07.2019 sp.zn. 6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie

Súdneho dvora EÚ zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94-17. Žalobca si v tomto
konaní uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom 25.9.2020, t.j. dňom nasledujúcim po dni výpovede
zmluvy. Žalobca si od žalovanej uplatňuje v tomto konaní náklady spojené s uplatnením pohľadávky
titulom vykonaného úkonu právnej služby - predžalobnej výzvy podľa § 13a ods. 1 písm. d) v spojení s
§ 10 ods. 1, § 15 písm. a) a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to v celkovej výške 88,71 eura s
DPH, pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby po 73,69 eura s DPH a jedného režijného paušálu

k úkonu právnej služby po 15,02 eura s DPH za rok 2023.

3. Na výzvu súdu zo dňa 11.10.2023 (č.l. 60) žalobca v podaní doručenom súdu dňa 26.10.2023 (na č.l.
63) uviedol, že v prílohe predkladá špecifikáciu uplatnenej pohľadávky. V špecifikácii (na č.l. 64) žalobca
uviedol, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka v celkovej výške 1.302,04 eura. Žalovaná čerpala z

poskytnutého úveru celkom sumu 5.508,22 eura. Žalovaná uhradila z poskytnutého úveru celkom sumu
7.157,20 eura. Úhrady žalovanej boli započítané nasledovne: na istinu suma 4.338,59 eura, na zmluvný
úrok suma 1.978,48 eura, na poplatky suma 840,13 eura. Postúpená istina tak predstavuje poskytnutý
úver mínus úhrady žalovanej započítané na istinu. K poplatkom vo výške 10,08 eura žalobca uviedol,
že poistenie a výšku poplatku za poistenie k úveru si zmluvné strany dojednali v časti B a D zmluvy.

Žalovanej boli vyúčtované poplatky v celkovej výške 580,51 eura a v platobnej histórii predstavujú súčet
položiek - poistenie, poplatok za správu úveru, náklady spojené s uplatnením pohľadávky, popl. za
hotovosť, pričom z úhrad žalovanej bola na poplatky započítaná suma 840,13 eura. K riadnemu úroku
vo výške 122,69 eura žalobca uviedol, že žalovanej bol v zmysle zmluvy vyúčtovaný zmluvný úrok v
celkovej výške 2.101,17 eura a z úhrad žalovanej bola na zmluvný úrok započítaná suma 1.978,48 eura.

Neuhradený úrok predstavuje sumu 122,69 eura.

4.Podanímzodňa23.11.2023vzalžalobcažalobuspäťvčastiozaplatenieuplatnenýchpoplatkov10,08
eura a v časti istiny 299,20 eura, keď žalobca nedisponuje zmluvným dokumentom, v rámci ktorého
si zmluvné strany dojednali výšku poplatku za poistenie úveru. Žalovanej boli vyúčtované poplatky za

poistenie úveru celkom 309,28 eura. Žalobca sa tak naďalej domáhal už iba úhrady sumy 993,12 eura
s úrokom 21,24% ročne zo sumy 870,43 eura od 25.9.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8%
ročne zo sumy 870,43 eura od 25.9.2020 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
88,71eura.Predmetomkonaniasúdutakoddanéhospäťvzatiažalobybolibanárokuplatňovanýnaďalej
žalobcom, a to bez potreby osobitného rozhodovania o čiastočnom zastavení konania v späťvzatej časti,

keď späťvzatie bolo súdu doručené ešte pred doručením žaloby žalovanej (§ 145 ods. 3 CSP).

5. Ako dôkazy žalobca predložil nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o postúpení pohľadávok z
nesplácaných úverov zo dňa 21.06.2023, Príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, Žiadosť/Zmluva
o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 12.6.2008, Prehlásenie a poučenie o ochrane osobných

údajov, Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Výpoveď zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.9.2020, informácia o doručovaní zásielky, Všeobecné podmienky
CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, Sadzobník poplatkov, Výzva na
zaplateniedlžnejčiastkyúveruzodňa4.5.2020,podacíhárok,platobnáhistória,Oznámenieopostúpení
pohľadávky zo dňa 3.7.2023, Oznámenie zo dňa 18.07.2023, Pokus o zmier zo dňa 18.07.2023.

6. Žalovanej bola žaloba s prílohami a vyjadreniami žalobcu doručená dňa 12.7.2024, k tejto sa
nevyjadrila.

7. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor

je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.8. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď
pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil
s pojednávaním v jeho neprítomnosti (na č.l. 93) a v neprítomnosti žalovanej, ktorý svoju neprítomnosť
neospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala, pričom súd zistil nasledovný skutkový stav:

10. Zo Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 12.6.2008 vyplýva, že túto zmluvu
uzatvorili právny predchodca žalobcu (CETELEM SLOVENSKO a.s.) a žalovaná, pričom obsahom
záväzku veriteľa bolo poskytnúť v prospech žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 140,11 eura (4.221,-
Sk) za účelom nákupu spotrebného tovaru a obsahom záväzku žalovanej bola najmä povinnosť
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 9 mesačných splátkach vo výške 15,57 eura (469,- Sk),
splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15.7.2008. Ďalej predmetná Žiadosť/zmluva o

poskytnutí spotrebiteľského úveru obsahovala časť C) Kreditná karta, v ktorej sa menším písmom
uvádza, že klient ďalej žiada, aby ho veriteľ zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového
rámca, poskytol mu úverový rámec vo výške 663,88 eura (20.000,- Sk) a vydal kreditnú kartu na jeho
meno. Ďalej, že berie na vedomie, že jeho žiadosť o vydanie kreditnej karty bude posudzovaná najmä na
základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho

splácania, a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v
plnom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním
stanovenú nižšiu výšku. Klient sa zaväzuje splácať čerpaný úver v splátkach vo výške minimálne 5%
poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak, a to i telefonicky. Výzvou zo dňa 4.5.2020
vyzval pôvodný veriteľ žalovanú na zaplatenie omeškanej čiastky na úvere v sume 177,- eur (vrátane

príslušenstva), s tým, že v prípade, ak nedôjde k okamžitej úhrade omeškanej sumy, bude požadovať
splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. Listom zo dňa 16.9.2020 následne oznámil
pôvodný veriteľ žalovanej vypovedanie úverovej zmluvy a zároveň žalovanú vyzval na zaplatenie
sumy 1.302,40 eura. Ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM
SLOVENSKO a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, ktorá spoločnosť sa

stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023 bola
pohľadávka banky voči žalovanej postúpená na žalobcu. Žalovaná na kreditnú kartu vyčerpala nesporne
celkom sumu 5.508,22 eura a uhradila na ňu celkom sumu 7.157,20 eura.

11. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2)

15. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom ku dňu predčasného zosplatnenia (výpovede), ak ide o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa
§ 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZoSÚ 1) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), tento zákon upravuje niektorépodmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

17. Podľa § 2 písm. a), b) ZoSÚ 1 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona
sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ 1 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy

o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa § 4 ods. 2 písm. e), g), i), k) ZoSÚ 1 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2.

20. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ 1 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), pri nesplnení podmienok podľa
odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak
však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a
l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

22. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

25. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. (1) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené. (2)

26. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“) (v znení účinnom

ku dňu postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;

týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie
podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť,
ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškanýpeňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní
klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná

odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ 2“) (v znení účinnom ku
dňu postúpenia pohľadávky), práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a
veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so
všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

28. Podľa § 17 ods. 2 ZoSÚ 2 (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a

b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

29. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobe
nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť.

30. Právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 258/2001 Z.z., zákona č. 129/2010 Z.z., zákona

č. 250/2007 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ,
pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo
podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava,
ktorou je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prednosť pred všeobecnou právnou
úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi
zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákonov o
spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou bola dňa 12.6.2008 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorou veriteľ poskytol
žalovanej ako dlžníkovi účelový spotrebiteľský úver vo výške 140,11 eura (4.221,- Sk). Žalobca ako
právny nástupca pôvodného veriteľa si však v konaní neuplatňuje nároky z tejto zmluvy, ale uplatňuje si
nároky zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, ktorú zmluvu mala žalovaná uzavrieť súčasne

so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to podpisom tejto zmluvy.

32. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy pôvodne 1.302,40
eura s príslušenstvom, po späťvzatí sumy 993,12 eura titulom revolvingového úveru, ktorý bol žalovanej
podľa tvrdenia žalobcu poskytnutý na základe zmluvného dojednania obsiahnutého v časti C) Zmluvy

o poskytnutí spotrebiteľského úveru (Kreditná karta), preto súd v záujme zabezpečenia ochrany
spotrebiteľa podrobil súdnej kontrole túto revolvingovú zmluvu z pohľadu naplnenia podmienok jej
platnosti.33.Zkoncepcietextuzmluvy,zumiestneniajednotlivýchjejčastí,najmätextuvčastiC)zmluvyaveľkosti
(lepšie skôr „malosti“) použitého písma, dospel súd k záveru, že veriteľ vnútil žalovanej uzavretie aj inej
zmluvy(orevolvingovomspotrebiteľskomúvere),nežtej,ktorábolavdanomokamihuvosférejejzáujmu

(úver vo výške 140,11 eura (4.221,- Sk) na nákup spotrebného tovaru). Ako totiž vyplýva z danej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, podpisom želanej zmluvy sa konajúca osoba (žalovaná) súčasne podpisuje
aj pod tú časť textu, ktorá sa týka úplne iného právneho vzťahu - zmluvy o poskytnutí revolvingového
spotrebiteľského úveru. Text tejto časti zmluvy je zároveň písaný tak malým písmom, že je voľným
okom takmer nečitateľný, pričom sa to týka nielen textu v časti C), ale aj všeobecných podmienok. Zo

štruktúry textu zmluvy v časti C) je zrejmé, že zmluva je písaná vo forme tlačiva, ktoré je jednoznačne
vypracované veriteľom, a teda žalovaná ako účastník tohto zmluvného vzťahu nemala možnosť obsah
tejto zmluvnej podmienky meniť ani do nej žiadnym zásadným spôsobom zasiahnuť. Podpis obojstranne
želaného právneho úkonu reprezentovaného zmluvou o spotrebiteľskom úvere na konkrétny tovar so
sebou neoddeliteľne spájal aj uzavretie iného zmluvného vzťahu, ktorý nebol žalovanou vymienený.
Veriteľ týmto postupom zneužil svoje postavenie dodávateľa a porušil zmluvnú slobodu žalovanej, keď

jej nanútil podpisom jednej zmluvy podpis ďalšej. Ak žalovaná chcela získať od veriteľa úver, musela
podpísať aj zmluvu o revolvingovom úvere, o ktorú nemala záujem, resp. žalobca nepreukázal, že by
tento záujem mala. Zároveň je súd názoru, že spotrebiteľ pri podpisovaní predtlače úverovej zmluvy
číta a sleduje len tie časti, ktoré sú vo sfére jeho záujmu, a nie to, čo vo sfére jeho záujmu nie je, keď
potom nebude sledovať obchodné podmienky iného právneho vzťahu, tým viac, že tieto podmienky sú

rozsiahle, husto písané malým písmom a takou odbornou právnou terminológiou, že sú pre bežného
spotrebiteľa ťažko zrozumiteľné.

34. Súd zohľadnil všetky tieto skutočnosti a dospel k záveru, že u žalovanej absentovala slobodná a
vážna vôľa smerujúca ku vzniku zmluvy o revolvingovom úvere. Pri absencii slobodnej a vážnej vôle

nemôže dôjsť ku vzniku platného právneho úkonu, čo potom znamená, že medzi pôvodným veriteľom
a žalovanou nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere (§ 37 ods. 1 OZ). Súd má
za to, že poctivý a seriózny prístup dodávateľa by bol ten, ak by dodávateľ zostavil svoj formulár tak,
aby sa spotrebiteľ jasne a jednoznačne mohol vyjadriť, k uzavretiu akého právneho úkonu smeruje jeho
vôľa. Ak dodávateľ takýto priestor spotrebiteľovi neposkytol, súd to považoval za nekalú praktiku, ktoré

konanie je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v zmysle § 3 ods. 1 OZ nemôže požívať súdnu ochranu.

35. V konečnom dôsledku, z uvedeného textu v časti C) Kreditná karta (na č.l. 31) uzavretie zmluvy
o revolvingovom úvere ani jednoznačne nevyplýva, keď v texte sa uvádza len zaradenie žalovanej do
zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, a teda nevyplýva z neho nič iné než to, že strany

sa iba môžu v budúcnosti dohodnúť o prípadnom takomto revolvingovom úvere. Ak potom veriteľ týmto
spôsobom na základe takejto žiadosti plní tým, že spotrebiteľovi pošle kreditnú kartu a umožní mu z
nej čerpať peňažné prostriedky a tento postup považuje za uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere
bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými
náležitosťami, ako ich vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 1, 2 ZoSÚ 1, nebola dodržaná predpísaná písomná

forma, a preto je takáto zmluva neplatná. Doručenie kreditnej karty na vynútenú žiadosť spotrebiteľa nie
je zmluvou a neobsahuje dohodu strán o výške úroku z úveru, ani podmienky vrátenia úveru - výšku
splátok, splatnosť atď. V tomto prípade samotný text v časti C) neobsahuje ani konkrétne určenú výšku
úverového rámca, ktorý bol žalovanej poskytnutý, keď pripúšťa i poskytnutie nižšieho úverového rámca
vo veriteľom následne stanovenej nižšej výške, záväzkový vzťah tak nie je individualizovaný ani v tomto

aspekte.

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dojednanie o zmluve o revolvingovom úvere treba považovať
za absolútne neplatné. A to jednak z dôvodu, že takýto právny úkon v rozpore s § 37 ods. 1 OZ nebol
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, ako aj vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi podľa §

3 ods. 1 a § 39 OZ, ako aj z dôvodu nedodržania jej písomnej formy podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ 1 a § 39 OZ.

37. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že veriteľ poskytol žalovanej úverovú kartu, z ktorej žalovaná
čerpala finančné prostriedky, a to v nespornej celkovej výške 5.508,22 eura. Keďže súd dospel k záveru,
že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná, žalovaná sa čerpaním peňažných prostriedkov z úverovej

karty na úkor veriteľa bezdôvodne obohatila, preto je v zmysle § 457 OZ povinná vrátiť všetko, čo
na základe tejto neplatnej zmluvy dostala, keď sumu 5.508,22 eura čerpala bez právneho dôvodu.
Keďže žalovaná uhradila celkom sumu 7.157,20 eura (ktorú sumu je potrebné započítať výlučne na
istinu, keďže poplatky, úroky a pokuty neboli platne dojednané), nie je viac povinná plniť, a preto ježaloba nedôvodná. Okrem istiny je žaloba nedôvodná aj v časti príslušenstva, a síce v prípade úroku
z omeškania preto, lebo žalovaná sa do omeškania so žiadnou sumou nedostala, a v časti nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky preto, lebo žiadna uplatniteľná pohľadávka ku dňu podania žaloby

neexistovala.

38. Už len nad rámec vyššie uvedeného súd konštatuje, že i keby súd akceptoval uzavretie písomnej
zmluvy o revolvingovom úvere vo forme, ako bola predložená, nebolo by možné žalobe vyhovieť,
a to z nasledovného dôvodu. V zmluve sa v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. e), g), i), k)

ZoSÚ 1 (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) neuvádza konkrétna výška poskytnutého úveru
(úverového rámca - keď je dohodnutá následná možnosť veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi podľa svojho
uváženia nižší úverový rámec ako je rámec 20.000,- Sk, a teda nie je zo samotného textu vôbec zrejmé,
aká je výška reálne poskytnutého úveru), konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (v texte zmluvy nie je uvedená ani žiadna konkrétna
suma pravidelnej splátky, iba percentuálna výška minimálnej splátky z výšky úverového rámca (v tomto

prípade neurčitého), ktoré určenie splátky je pre spotrebiteľa nejasným, neurčitým a nedostatočným), a
priemerná hodnota RPMN. Úver je potom potrebné považovať v zmysle § 4 ods. 3 ZoSÚ 1 za bezúročný
a bez poplatkov a keďže žalovaná čerpala celkom sumu 5.508,22 eura a uhradila celkom sumu 7.157,20
eura, vrátila celú istinu, z ktorého dôvodu by bola žaloba rovnako nedôvodná. Súd tiež dodáva, že
v časti poplatkov a zmluvného úroku žaloba nebola preskúmateľná, keď žalobca ani na výzvu súdu

nešpecifikoval, ako dospel k vyčísleným sumám, keď špecifikácia (na č.l. 66,67) nepostačuje, keďže sa
v nej neuvádza, ako dospel k vyúčtovaným sumám (konkrétnych) poplatkov a zmluvného úroku, od
ktorých odpočítal plnenia žalovanej.

39. K absencii náležitostí zmluvy súd podporne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.

11Co/113/2018-91 zo dňa 05.03.2019, keď v prípade obdobnej zmluvy o revolvingovom úvere odvolací
súd považoval úver rovnako za bezúročný a bez poplatkov. Súd dodáva, že na vyššie uvedenom závere
súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nič nemení skutočnosť, že išlo o revolvingový úver, keďže
aj v takom prípade zákon trvá na uvedení všetkých náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ. V tejto súvislosti
súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/215/2017-84 zo dňa 28.11.2018, v ktorom

odvolací súd uzavrel, že z ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno vyvodiť, že by ustanovenie §
9 ods. 2 nebolo treba vzťahovať na revolvingový úver.

40. Súd nad rámec dodáva, že ak by aj žalovaná pohľadávka v čase jej postúpenia existovala, bolo by
potrebné žalobu zamietnuť, a to z dôvodu, že žalobcovi chýba aktívna legitimácia na podanie žaloby,

a to z nasledovných dôvodov.

41. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 21.06.2023 došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetnej zmluvy zo spoločnosti BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako postupcu na spoločnosť žalobcu ako postupníka. Zákonnými

podmienkami platného postúpenia pohľadávky banky je nepretržité omeškanie klienta so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke v trvaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní po tom, čo bol
písomne vyzvaný bankou na plnenie, pričom tieto musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
Zákonnými podmienkami platného postúpenia pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (či
bankovom úvere) je taktiež postúpenie pohľadávky, ktorá je v čase postúpenia splatnou.

42. Žalobca v konaní nepreukázal, že by jeho predchodca mal nárok na položku poplatku za poistné.
Samotnou žalobou si uplatňoval pôvodne poplatok za poistenie 10,08 eura, v ktorej časti následne vzal
žalobu späť, spoločne s časťou istiny predstavujúcou sumu úhrad žalovanej započítanú pôvodne na
poistenie v sume 299,20 eura, keď nedisponuje zmluvným dokumentom v rámci ktorého si zmluvné

strany dojednali výšku poplatku za poistenie (podanie z 23.11.2023). Zo zmluvy potom vyplýva, že
žalovaná poistenie podľa časti D odmietla. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná nebola povinná
predchodcovi postupcu platiť poplatky za poistné, a v prípade, ak predchodca postupcu vyzýval
žalovanú výzvou zo dňa 4.5.2020 na úhradu sumy 177,- eur s poučením o možnosti následného
zosplatnenia (výzva č.l. 35), takáto výzva nebola zákonnou, keďže žalovaná mala na úver uhradenú

sumu, ktorá presahovala danú dlžnú čiastku (299,20 eur), avšak bola nesprávne započítaná na
neexistujúci dlh na poistnom, a teda v danom čase bola nesprávne vyzývaná na úhradu omeškaného
dlhu, ktorý neexistoval. Na základe uvedeného nemal súd za danú ani zákonnosť následnej výpovede
(či predčasného zosplatnenia) zmluvy, a to pre nesplnenie podmienky uvedenej v § 53 ods. 9 OZ v zneníúčinnom ku dňu vyhotovenia výpovede. Súčasne súd nemal za preukázané ani splnenie podmienok na
výpoveď zmluvy zo strany pôvodného veriteľa, keď jednak všeobecné podmienky takúto výpoveď zo
strany pôvodného veriteľa vôbec nepripúšťajú (obsahujú možnosť ukončiť zmluvu zo strany veriteľa v

podobe odstúpenia od zmluvy, pozastavenia ďalšieho čerpania a požadovania predčasného splatenia
dlžnej sumy - bod IV.4.2.) a súčasne v čase ukončovania zmluvy s účinkom predčasného zosplatnenia
(v tomto prípade výpoveďou) nemal súd (prihliadajúc k nesprávnemu zápočtu úhrad žalovanej na
poistenie) preukázanú ani existenciu dlhu žalovanej vo všeobecnými podmienkami vyžadovanej výške
(neuhradená splátka po dobu dlhšie ako tri mesiace bod III.6.1). Vzhľadom na uvedené nebola v konaní

preukázaná ani zákonne realizovaná výzva žalovanej pred postupovaním už splatnej pohľadávky banky
na nového veriteľa, ktorá musí byť uskutočnená 90 dní pred postúpením pohľadávky - 92 ods. 8 ZoB
(keď za takúto nie je možné považovať výzvu uskutočnenú v rámci nezákonne realizovanej výpovede
zmluvy).

43. V konaní nebolo možné vychádzať z toho, že platnosť postúpenia nebola žalovanou namietaná,

keď ani pri pasivite žalovanej nie je možné vychádzať iba z nepopretia skutkového tvrdenia žalobcu,
pretože v spotrebiteľských sporoch je súd v zmysle § 290 a nasl. CSP povinný na ochranu spotrebiteľa
prihliadať ex offo.

44. Súd tu pritom poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/124/2017-194 zo dňa

30.04.2018, v obdobnej veci ako je tu prejednávaná, v ktorom odvolací súd uviedol, že „podstatné je, že v
danom prípade sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, čiže ide o spor s ochranou slabšej strany sporu
vzmysleustanovení§290anasl.CSP, vktorýchsporochsúdvykonávav prospechslabšejstranysporu
potrebné dokazovanie aj bez návrhu (§ 295 CSP). Zároveň v takýchto sporoch v zmysle ustanovenia §
300 CSP platí, že na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní,

ak nie je ustanovené inak. Znamená to, že na tzv. spotrebiteľské spory sa ustanovenia o konaní použijú
len „primerane.“ Ustanovením o konaní je i § 151 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sa zásadne v „bežnom“
sporovom konaní stranou nepopreté skutkové tvrdenia považujú za nesporné. Toto ustanovenie (§ 151
ods. 1 CSP) však na spotrebiteľské spory aplikovať nemožno, pretože jeho použitie, vzhľadom na
charakter spotrebiteľských sporov, v ktorých sa vo zvýšenej miere uplatňuje protektívna ingerencia súdu,

nemožno považovať za primerané. V spotrebiteľských sporoch nemožno vychádzať z toho, že stačí,
ak žalovaný - spotrebiteľ skutkové tvrdenia žalobcu - dodávateľa výslovne nepoprel, čím sú tvrdenia
žalobcupreukázané,nakoľkovtýchtosporochjesúdvzmysleust.§290anasl.CSPpovinnýnaochranu
takéhoto spotrebiteľa prihliadať ex offo.“

45. Súd potom dospel k záveru, že z dôvodu nedodržania postupu pri postúpení pohľadávky voči
žalovanej v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 ZoB, nie je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaným.
Žalobca totiž v konaní nepreukázal, že by pred postúpením pohľadávky od právneho predchodcu bola
žalovanej v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 ZoB preukázateľne doručená písomná výzva banky
na zaplatenie (už zákonne zosplatneného, a teda omeškaného a následne postupovaného) dlhu a

následne uplynulo viac ako 90 kalendárnych dní od jej doručenia žalovanej, čo je podmienkou pre
vznik oprávnenia banky postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanej inej osobe, ktorá nie je bankou. Z
uvedeného dôvodu postúpenie pohľadávky na žalobcu je v rozpore s vyššie citovaným zákonom, a
preto je tento právny úkon v zmysle § 39 OZ absolútne neplatný, s poukazom na čo nie je žalobca
oprávneným z danej pohľadávky, a teda nie v konaní aktívne vecne legitimovaným. Vecná legitimácia

predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom
hmotnoprávnehovzťahu,oktoromsavkonanírozhoduje.Stranasporu,ktorájenositeľomsubjektívneho
práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania
tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od
žalovanej strany uplatnené v konaní. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o

nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej
vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca. O takýto prípad išlo aj
v prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo
neplatné.

46. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/147/2016 zo dňa
21.04.2016, v ktorom súd druhej inštancie v obdobnej veci skonštatoval, že „banka musí najskôr
klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako
90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok, môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiuosobu, ktorá nie je bankou. ... V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by takáto výzva bola
zo strany právneho predchodcu navrhovateľa Slovenskej sporiteľne, a.s. riadne odporcovi doručená.
Prvostupňový súd teda dospel k správnemu záveru, že pre nenaplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8

citovaného zákona o bankách nebolo možné platne postúpiť predmetnú pohľadávku na navrhovateľa.“
Obdobný názor zastáva aj Krajský súd v Trnave v rozsudku sp.zn. 24Co/716/2015 zo dňa 08.06.2016,
v ktorého odôvodnení uviedol, že „ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť
určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., je postupca v
súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1

O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok
platnéhopostúpenia.Postupca,ktorémubolapohľadávkapostúpenábankou,jetakvzmysleuvedeného
povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na
splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90
dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.“
Rovnako súd dáva do pozornosti aj rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/124/2017-194 zo dňa

30.04.2018, v obdobnej veci ako je tu prejednávaná, v ktorom odvolací súd uviedol, že „žalobca teda
neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď nepreukázal existenciu a doručenie žalovanému výzvy banky
na splnenie omeškaného dlhu. V spise sa taký dôkaz nenachádza a žalovaný jeho existenciu ani v
odvolaní netvrdil. Žalobca teda nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia
na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V dôsledku toho nemožno

považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná, aj keby
bolo žalovanému doručené oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky). Je treba uzavrieť, že žalobca
nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju
aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie pred súdom, a preto bolo dôvodné jeho žalobu zamietnuť, tak ako
to už správne uzavrel súd prvej inštancie.“ Obdobný názor vyslovil Krajský súd v Trnave aj v rozsudku

č.k. 10Co/294/2017-137 zo dňa 11.09.2018.

47. Najmä však súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa
28.03.2018, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o
bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci

podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto
úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§
39 OZ).

48. V konaní nepostačovalo predložiť oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky,

pretože toto bez ďalšieho nezakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky, ale žalobca musí v konaní preukázať, že postúpenie pohľadávky bolo platné. Len zo
skutočnosti, že ustanovenia ZoSÚ neodkazujú na § 92 ods. 8 ZoB nemožno vyvodiť, že pre platné
postúpenie pohľadávky z banky nie je potrebné dodržať predmetné ustanovenie ZoB.

49. Zároveň súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by pohľadávka
pôvodného veriteľa voči žalovanej bola splatnou.

51. Podmienkou platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy v zmysle § 17
ZoSÚ je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávka, ktorá sa

stala splatnou pred týmto termínom. Na druhej strane, postúpenie pohľadávky v rozpore s citovaným
ustanovením má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy, z ktorého
dôvodu nemôže byť žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný.

52. Pohľadávka z predmetnej zmluvy bola postúpená zmluvou zo dňa 21.06.2023 bez toho, aby sa stala

splatnou pred termínom postúpenia (výpoveď zmluvy nemožno v zmysle vyššie uvedeného považovať
za zákonný, a teda platný právny úkon), a preto nebola preukázaná výnimka zo zákazu prevodu práv
vyplývajúcich zo zmluvy na tretiu osobu v zmysle § 17 ZoSÚ. Žalobca tak nepreukázal predpoklady pre
platné postúpenie práv vyplývajúcich zo zmluvy, a teda ani predpoklady pre nadobudnutie týchto práv,
čím mu v konaní chýba aktívna vecná legitimácia.

53. Súd dodáva, že rozhodnutie súdu v tu prejednávanej veci nemôže byť prekvapivým rozhodnutím, a
to s poukazom na to, že žalobca sa z vlastnej vôle nezúčastnil pojednávania, na ktorom súd v súlade s §
181 ods. 2 CSP konštatoval neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere, bezúročnosť a bezpoplatkovosťspotrebiteľskéhoúveruanedostatokaktívnejlegitimáciežalobcu, načopresvojuneprítomnosťnemohol
žalobca z vlastného zavinenia reagovať. Postup súd podľa § 181 ods. 2 CSP sa pritom vykonáva
práve na pojednávaní, a to aj s poukazom na označenie uvedeného paragrafu (Prednesy strán na

pojednávaní). Žalobca sa už len s poukazom na výzvu súdu zo dňa 11.10.2023 (na č.l. 60) nemohol
oprávnene domnievať, že súd považuje žalobu za dôvodnú v celom rozsahu. Vzhľadom na všetko
vyššie uvedené tak tento rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol, nie je možné považovať za prekvapivé
rozhodnutie, ale za dôsledok neunesenia dôkazného bremena žalobcu.

54. Z dôvodu nedôvodnosti žaloby, ako aj z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v
konaní pre neplatnosť postúpenia pohľadávky, bolo potom potrebné žalobu v celom rozsahu vo výroku
I. rozsudku zamietnuť.

55. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

58. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám

zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

59.PodľaČl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

60. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl.
4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovanej, ktorý by inak na náhradu trov konania mala nárok, keďže bola

v konaní plne úspešná, súd nárok na náhradu trov konania vo výroku II. rozsudku nepriznal, pretože jej
v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd mal pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP,
t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o
náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia
niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.