Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 0T/152/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124011478
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124011478.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

5 0T/152/2024

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
28.11.2024 v Prešove takto

r o z h o d o l :

5 0T/152/2024

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Prešove, trvalé bytom C. D. XXX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 30.9.2024 v čase o 20:10 hodine pod vplyvom alkoholu viedol bez vodičského oprávnenia traktor
bez evidenčného čísla v obci Olejníkov, okr. Sabinov, kde bolo vozidlo zastavené hliadkou OO PZ
E. z dôvodu, že na vlečke nesvietili koncové svetlá, pričom počas kontroly hliadkou OO PZ E. bol
podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov prístrojom A. 6020 F. G. A. mu bola
nameraná hodnota 0,76 mg/l (miligram etanolu na liter vydychovaného vzduchu), pričom bolo zistené,
že dňa 12.6.2023 bol za jazdu pod vplyvom alkoholu postihnutý rozhodnutím o priestupku Okresného

dopravného inšpektorátu v Sabinove č. p. ORPZ-PO-ODI3-124/2023-P a bola mu uložená pokuta vo
výške 500,-Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 14 mesiacov, čím
porušil ustanovenie § 4 ods. 2, písm. d), § 4 ods. 1 písm. a), b), zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke v platnom znení,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za

obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
postihnutý,
č í m s p á c h a l

prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
výkon trestu podmienečne o d k l a d á a zároveň u k l a d á probačný dohľad nad správaním
obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona súd zároveň u k l a d á obžalovanému obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Trestného zákona súd zároveň u k l a d á obžalovanému povinnosť
spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel

na dobu 4 (štyroch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

3 0T/152/2024

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala na Okresný súd Prešov dňa 01.10.2024 obžalobu pod

č. 1Pv 400/24/7707 – 4 na obžalovaného A. B. pre skutok tak, ako je tento uvedený v skutkovej vete
výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátorka v podanej obžalobe právne kvalifikovala ako prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Po prednese obžaloby prokurátorkou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.11.2024 bol obžalovaný

A. B. na tomto hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže
urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný
vyhláseniepodľa§257ods.1písm.b/Trestnéhoporiadku,ato,žejevinnýzospáchaniaskutku,ktorýsa
mu v obžalobe prokurátorky kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/,
d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle §

257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátorky, ktorá navrhla vyhlásenie obžalovaného
o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného A. B. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez
narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej
obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených
v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaného v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o

vine obžalovaného. Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd rozhodol, že sa na hlavnom
pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a na hlavnom pojednávaní súd v rámci
dokazovania prečítal obsah listinných dôkazov.

Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho viny, uznal

obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe tak, ako je tento skutok uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaný v skutkovej vete opísaným konaním vykonával
v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil pod vplyvom návykovej látky (alkoholu), činnosť, ktorou
bolo vedenie motorového vozidla a pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť
značnú škodu na majetku, a tento čin spáchal, hoci bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej

látky v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, čím takto svojim konaním naplnil
skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Trestného
zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v nepriamom úmysle,

pretože obžalovaný vedel, že svojím konaním môže spôsobiť ohrozenie záujmu chráneného Trestným
zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený /§ 15 písm. b) Trestného zákona/.

Z odpisu Registra trestov SR aktuálneho ku dňu 27.11.2024 a týkajúceho sa obžalovaného vyplýva, že
obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný a to rozsudkami tunajšieho súdu v konaniach pod sp.

zn. 2T 88/2008, kedy mu súd za obzvlášť závažný zločin sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného
zákona a za zločin znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 4
rokov nepodmienečne, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený dňa 25.04.2016, pričom k tomuto
dňu sa považuje tento trest za vykonaný, nakoľko sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
osvedčil, a v konaní pod sp. zn. 41T 44/2019, kedy mu súd za trestný čin poškodzovania cudzej vecipodľa § 245 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov nepodmienečne, pričom
obžalovaný A. B. tento trest vykonal dňa 10.05.2020.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR ku dňu 30.09.2024 vyplýva, že
obžalovaný A. B. bol pred spáchaním prejednávaného trestného činu osemkrát priestupkovo postihnutý,
pričom sa okrem jedného priestupku jednalo len o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, vrátane priestupku, ktorý je uvedený
v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní prečítal aj obsah rozhodnutia o priestupku č. ORPZ-PO-
ODI3-124/2023 – P, ktoré je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a z obsahu
ktorého vyplynulo, že obžalovaný A. B. bol uznaný za vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm.
e) Zákona o priestupkoch, nakoľko dňa 07.04.2023 bol pri jazde motorovým vozidlom zastavený
policajnou hliadkou a kontrolovaný na prítomnosť alkoholu v dychu, kedy mu bola nameraná hodnota

0,39 mg/l vydychovaného vzduchu, za čo mu bola uložená pokuta 500,- Eur a zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá na 14 mesiacov, pričom táto lehota plynula od zadržania vodičského preukazu, teda
od 07.04.2023.

Priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 Zákona o priestupkoch, ktoré má

obžalovaný evidované vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov ako aj vyššie uvedené rozhodnutie
o priestupku, v rámci ktorého mu bol uložený zákaz činnosti vyplývajú aj z evidenčnej karty vodiča –
obžalovaného, ktorej obsah súd v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní prečítal.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní v rámci listinných dôkazov prečítal listiny predloženého obžalovaným

prostredníctvom jeho obhajcu ako prílohu k odporu, ktorý podal proti trestnému rozkazu vydanému
v prejednávanej trestnej veci. Zo sobášneho listu vyplynulo, že dňa 16.11.2019 uzavrel manželstvo
so H. H.. Z uznesenia tunajšieho súdu vyplýva, že obžalovaný spláca pohľadávku štátu vyplývajúcu
z jeho predchádzajúceho trestného konania, pričom požiadal o možnosť jej zaplatenia v splátkach.
Z lekárskych správ vyplýva, že jeho otec a svokor trpia zdravotnými problémami a tiež, že jeho manžela

H. H. uzavrela s VÚB I. zmluvu o úvere na sumu 16.000,- Eur, ktorý spláca.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov

spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Zohľadnil aj primeranosť sankcii podľa § 33a Trestného zákona.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.

U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa obžalovaný v priebehu vyšetrovania
ako aj na hlavnom pojednávaní ku skutku priznal a svoj skutok aj úprimne oľutoval /§ 36 písm. l)
Trestného zákona/. Súd na strane druhej musel nevyhnutne zohľadniť v neprospech obžalovaného aj
jednu priťažujúcu okolnosť, a to že obžalovaný bol v minulosti už za trestný čin odsúdený /§ 37 písm. m)
Trestného zákona/, čo vyplýva z predchádzajúcich odsúdení obžalovaného na nepodmienečné tresty

odňatia slobody, ktoré vykonal a ktoré sú evidované v odpise registra trestov. Pri samotnom ukladaní
trestu však zohľadnil čas, ktorý uplynul od týchto odsúdení ako aj druhovo odlišný charakter trestných
činov, za ktoré bol v minulosti odsúdený od trestného činu v prejednávanej trestnej veci. Na strane druhej
nie je možné opomenúť závažný charakter trestnej činnosti, za ktorú bol obžalovaný odsúdený v konaní
pod sp. zn. 2T 88/2008.

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil osobu obžalovaného, ktorý aj v minulosti bol priestupkovo postihnutý
za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z jeho priestupkovej minulosti vyplýva, že
obžalovaný ani v minulosti nedržiaval právne normy upravujúce pravidlá cestnej premávky, čo napokonvyústilo do toho, že bol postihnutý v priestupkovom konaní aj za vedenie motorového vozidla pod
vplyvom alkoholu zákazom činnosti a peňažnou pokutou a napokon aj za tento trestný čin, z čoho je
zrejmé, že jeho protiprávne konanie má stúpajúcu tendenciu. Súd na strane druhej nemôže v súlade so

zásadou „ne bis in idem“ brať do úvahy priestupok, ktorý je uvedený v v skutkovej vete výrokovej časti
tohto rozsudku, pretože jeho spáchanie bolo kvalifikačným znakom určujúcim právnu kvalifikáciu skutku
a takýto postup súdu by znamenal pričítanie uvedeného priestupku v neprospech obžalovaného dvakrát,
čo je neprípustné. Súd vo vzťahu k určeniu výšky a druhu trestu zohľadnil aj jeho rodinné a majetkové
pomery a prijal argumentáciu obžalovaného, že v prípade uloženia nepodmienečného trestu odňatia

slobody by prišiel o prácu a schopnosť splácať svoje finančné záväzky ako aj zabezpečovať starostlivosť
o chorých členov rodiny. Na strane druhej súd dáva obžalovanému do pozornosti, že myšlienky na stratu
príjmu alebo na starostlivosť o chorého otca ho mali viesť v čase, keď viedol motorové vozidlo pod
vplyvom alkoholu a nemajú byť primárne argumentom na zníženie trestu v čase rozhodovania súdu,
pretože v takom prípade môže jeho argumentácia v tomto smere pôsobiť účelovo. Pretože obžalovaný
bol v minulosti súdne trestaný, hoci aj za druhov odlišnú ale závažnú trestnú činnosť, a bol v minulosti

opakovane priestupkovo postihnutý za konanie v rozpore s pravidlami cestnej premávky, uložil súd
obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, teda v polovici zákonom stanovenej trestnej
sadzby. Nakoľko bezprostredný výkon trestu odňatia slobody by bol nielen pre obžalovaného ale aj
pre členov jeho rodiny veľkým zásahom do jeho života, súd má za to, že účel trestu, a teda nápravu
obžalovaného a to, aby v budúcnosti mohol viesť riadny život zabezpečí aj podmienečný odklad výkonu

trestu, hoci vzhľadom na už spomenutú trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného s probačným
dohľadom a so skúšobnou dobou troch rokov, počas ktorej bude mať obžalovaný možnosť preukázať,
že sa skutočne polepšil a bude viesť riadny život. Súd zdôrazňuje, že za nevedenie riadneho života
je možné považovať aj dopravné priestupky, ktoré sú tiež porušením noriem štátu chrániacich tie
isté hodnoty aké chráni Trestný zákon. Skúšobná doba určená na 3 roky zohľadňuje predchádzajúce

priestupky obžalovaného a je podľa názoru súdu dostatočne dlhá na to, aby si obžalovaný počas
jej plynutia uvedomil dôsledky svojho protiprávneho konania a v budúcnosti sa podobnému konaniu
vyvaroval. V rámci probačného dohľadu súd uložil obžalovanému obmedzenia spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, čo podľa presvedčenia súdu bude pôsobiť
preventívne aj vzhľadom na druh trestnej činnosti, za ktorý ho súdu v prejednávanej veci uznal za

vinného. Nakoľko obžalovaný deklaroval nutnosť pracovať, aby mohol zabezpečiť materiálne svoju
rodinu, súd mu tiež v rámci probačného dohľadu uložil povinnosť, aby sa v skúšobnej dobe zamestnal
alebo aby sa preukázateľne uchádzal o zamestnanie.

Okrem toho súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel

na dobu štyroch rokov, ktorého dĺžka zodpovedá množstvu požitého alkoholu obžalovaným a jeho
predchádzajúcim priestupkom na úseku cestnej premávky. Tento trest, rovnako ako súdom uložený trest
odňatia slobody má byť pre obžalovaného výstrahou do budúcna, aby sa vyvaroval trestnej činnosti.

Na základe týchto dôkazov a po ich vyhodnotení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Poučenie:

2 0T/152/2024

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia

na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného

v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.