Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124200890
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4124200890.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Vlasty Ondrejkovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., narodený XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, D., 2/ E. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, D. - E., obaja zastúpení:
TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanej:
F. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, I. - J., zastúpená: JUDr. Ivan Kochanský, advokát, so
sídlom Farská 33, Nitra, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 8C/5/2024 – 85 zo dňa 12. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 8C/5/2024 - 85 zo dňa 12. júna 2024 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. určil, že nehnuteľnosti - pozemky
nachádzajúce sa v katastrálnom území C., obec C., okres D., ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností
na LV č. XXXX, ako parcely registra „E“ parc. č. XXX/X, druh: orná pôda o výmere 217 m2, parc. č. XXX/
XX, druh: orná pôda o výmere 3474 m2, v podiele 1/1 patria do dedičstva po zomrelej poručiteľke: F.
B., K. L., narodená dňa XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, zomrelá dňa XX.XX.XXXX. Výrokom II. súd
žalobu vo zvyšnej časti zamietol, a napokon vo výroku III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na

náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobcovia domáhajú
určenia, že pozemky v katastrálnom území C., obec C., okres D., zapísané v katastri nehnuteľností na
LV č. XXXX ako parcely registra „E“ parc. č. XXX/X, druh: orná pôda o výmere 217 m2, parc. č. XXX/XX,
druh: orná pôda o výmere 3474 m2, v podiele 1/1; na LV č. XXXX, ako parcely registra „E“ parc. č. XXX/
X, druh: orná pôda o výmere 21790 m2, parc. č. XXX/X, druh: orná pôda o výmere 20932 m2, parc. č.

XXX/X, druh: orná pôda o výmere 7930 m2, v podiele 1/6, patria do dedičstva po zomrelej poručiteľke:
F. B., K. L., narodenej dňa XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, zomretej dňa XX.XX.XXXX.

Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že žalovaná je zapísaná ako vlastník uvedených nehnuteľností.
Žalobcovia sú priamymi potomkami po zomr. F. B., ktorá sama nadobudla nehnuteľnosti dedením od M.
N. na základe dedičského rozhodnutia D 602/68 a od F. N. na základe dedičského rozhodnutia D 649/78.

Žalobcovia namietajú, že žalovaná nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú
predmetom sporu. Pozemky na LV XXXX (ďalej ako Pozemky 1) mala žalovaná nadobudnúť titulom
vydržania na základe osvedčenia o vydržaní v zápisnici NZ 20371/03 z 19.03.2003 tak, že nadobudla
podiel 1 darovacou zmluvou z roku 1972 od svojho otca C. N., ktorý ho mal zasa získať po M. N..Nepravdivosť tohto tvrdenia vidia žalobcovia v tom, že dedičské konanie po M. N. prebehlo 5 rokov pred
údajným darovaním a otec žalovanej sa ho nielen zúčastnil, ale dohodou dedičov prenechal podiel F. B..

Žalovaná sa zúčastnila dedičského konania po F. N., kde prenechala svoj podiel na základe dohody F.
B. a bola jej vyplatená náhrada ustupujúceho dediča.

Žalovanej teda musel byť známy právny stav, že otec jej nedaroval nič a aj keby, takáto zmluva by bola

neplatná.

Žalobcovia spochybnili čestné prehlásenia pripojené k osvedčeniu, konkrétne pravosť podpisu F. B..
Tvrdili, že žalovaná nikdy nebola oprávneným držiteľom, pretože nedisponuje žiadnym, ani domnelým
titulom a tvrdený titul je vymyslený. Namietali dobromyseľnosť žalovanej s poukazom na jej účasť v
konaní D 649/78.

Pozemky na LV č. XXXX v podiele 1/6 (ďalej aj ako Pozemky 2) mala žalovaná nadobudnúť na základe
kúpnej zmluvy z 29.10.1993 s F. B.. Žalobcovia považujú zmluvu za absolútne neplatnú v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka, keď v nej chýba podstatná náležitosť – zaplatenie kúpnej ceny (zmluva
hovorí o všeobecnej hodnote prevádzaného majetku, ale nezaväzuje kupujúcich na zaplatenie ceny,

absentuje jej výška, splatnosť a platobný spôsob), ergo nevyjadruje nepochybne záväzok zaplatiť kúpnu
cenu a súčasne odporuje dobrým mravom, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v právach a je výslovne
jednostranná.

Žalobcovia poukázali na okolnosti uzatvárania zmluvy, keď F. B. nadobudla podiel 1 na pozemkoch

v dedičskom konaní po F. N., kde bola účastná aj žalovaná (ktorej mala byť vyplatený dedičský
nárok), avšak neskôr žalovaná podala podnet na ďalšie prejednanie dedičstva týchto podielov ako
novoobjaveného majetku. Notár napriek prekážke res iudicata vydal rozhodnutie, pričom dodatočného
prejednania sa zúčastnila len žalovaná na základe splnomocnení ostatných dedičov. Podľa žalobcov sa
na splnomocnení F. B. nenachádza jej podpis.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnili potrebou zosúladenia právneho a
faktického stavu.

3.Žalovanávovyjadreníkžalobeuviedla,žesanezúčastniladedičskéhokonaniaponeb.N.N.anemala

o jeho priebehu vedomosť. Jej otec jej nikdy nepovedal, že sa vzdal podielu, alebo že by bol niekým
vyplatený.

Chcela usporiadať vlastnícke vzťahy a na základe informácií od notárky o podmienkach vydržania sa
stretla so súrodencami a právnou predchodkyňou žalobcov, ktorí jej čestné prehlásenia poskytli.

Vydanie notárskej zápisnice potvrdzuje, že mala za to, že spĺňa podmienky vydržania. Poprela, že by
niekedy falšovala vyhlásenie v súvislosti s vydaním osvedčenia, všetko sa dialo po predchádzajúcej
vzájomnej dohode.

Nič nebránilo pôvodným vlastníkom, aby sa domáhali svojho vlastníckeho práva, čo sa nestalo.

Ku kúpnej zmluve uviedla, že má všetky zákonnom požadované náležitosti, inak by katastrálny úrad
nepovolil vklad vlastníckeho práva. V prípade nezaplatenia kúpnej ceny oprávňuje predávajúceho tohto
nároku sa domáhať. Minimálne táto kúpna zmluva založila jej dobromyseľnosť, že jej nehnuteľnosti

vo výške prevádzaného podielu patria. Minimálne od roku 1994 a minimálne od roku 2003 predmetné
nehnuteľnosti ako oprávnená vlastníčka užívala a nikým v ich užívaní nebola rušená. Za vlastníka ju
považovalo aj Poľnohospodárske podielové družstvo Výčapy - Opatovce, s ktorým má od roku 2000
doposiaľ uzatvorenú nájomnú zmluvu.

4. Súd zohľadnil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré
sú obsahom súdneho spisu, a to najmä výpisom z LV č. XXXX, LV č. XXXX, rozhodnutiami D 602/68 a D
649/78, D 567//94, výpisom z evidencie nehnuteľností, výpisom z operátu registra notárskou zápisnicou
NZ 20371/03, N 78/03, čestnými prehláseniami, kúpnou zmluvou, splnomocneniami k dedičskémukonaniu, nájomnými zmluvami, pripojeným notárskym spisom N 78/03, Nz 20371/03, a zistil tento
skutkový stav.

Právni predchodcovia strán sporu M. N., zomr. XX.XX.XXXX a F. N., zomr. XX.XX.XXXX mali tri troch
potomkov: C. N., zomr. XX.XX.XXXX (otec žalovanej), H. L., K. N., zomr. XX.XX.XXXX a N. N., zomr.
XXXX. Právni nástupcovia po C. N. sú jeho deti, a to žalovaná, I. O. a I. N.. Právnou nástupkyňou po
H. L. bola F. B. a po jej smrti jej deti, žalobcovia v 1. a 2. rade. Právni nástupcovia po N. N. sú jeho
deti, a to G. I. a P. Q..

V dedičskom konaní po zomr. M. N., D 602/68 boli dedičmi jeho manželka F. N., deti C. a N. N. a vnučka
F. B., ktorí uzatvorili dohodu o vyporiadaní dedičstva tak, že dedičstvo po poručiteľovi dostáva dedička
F. B., ktorá sa zaviazala vyplatiť N. N. sumu X.XXX Q., inak sa spoludedičia výplaty zriekli. Na základe
rozhodnutia nadobudla dedička F. B. nehnuteľnosti v k. ú. C. a/ EN parc. č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX v
1 a b/ vo vl. čís. 6 parc. č. XXX/X pod B 2 v celosti a vo vl. čís. 9 parc. č. XX pod B 2 v celosti (dedičské

rozhodnutie D 602/68-10 zo dňa 30.04.1968).

Podľavýpisuzevidencienehnuteľností,výpiszlistuvlastníctvač.XXX,z07.10.1977,bolaakovlastníčka
v podiele 1 k nehnuteľnostiam v k. ú. C., p. č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX vedená F. B. na základe
rozhodnutia zo dňa 30.04.1968, D 602/68-10.

V dedičskom konaní po zomr. F. N., D 649/78, bola potvrdená dohoda dedičov o vyporiadaní tak, že
nehnuteľnosti v k. ú. C. parc. č. XXX/X, XXX/X XXX/X nadobudnuté z prídelu, patriace poručiteľke v
1 z titulu vyporiadania BSM, EN združ a parc. č. XXX/X, XXX/XX spolu s nadstavbou domu č. XX
patriace poručiteľke v 1 z titl. vyporiadania BSM, prevezme vnučka F. B. v celosti s tým, že spoludedičia

N. N., I. O., F. F., I. N., z domového majetku už boli do výšky svojich zákonných podielov vyplatení.
Poľnohospodársku pôdu v užívaní JRD preberá bezodplatne (dedičské rozhodnutie D 649/78-7 zo dňa
23.05.1978).

Žalovaná je v súčasnosti výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. C., obec C., okres D., zapísaných

na LV č. XXXX ako pozemky parcely registra „E“ parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 217 m2 parc. č.
XXX/XX orná pôda o výmere 3474 m2, v podiele 1/1, na základe osvedčenia o vydržaní N 78/03, NZ
20371/03.

Dňa 19.03.2003 bola na Notárskom úrade JUDr. Gabriely Rehákovej, notára so sídlom v Nitre, Kupecká

16, na žiadosť žalovanej spísaná Notárska zápisnica NZ 20371/03, N 78/03, ktorej obsahom bolo
osvedčenie, že žalovaná je v zmysle § 134 OZ výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v k. ú. C. na LV č.
XXXX parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 217 m2 a parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 3474 m2,
v celosti. Uvedené nehnuteľnosti nadobudla žiadateľka od svojho otca C. N. neperfektnou darovacou
zmluvou ešte v roku 1972. Neskôr v roku 1974 C. N. zomrel a súrodenci žiadateľky I. O. a I. N. si nerobili

žiadne nároky na uvedenú nehnuteľnosť. Otec žiadateľky uvedenú nehnuteľnosť nadobudol v roku 1957
od svojho otca M. N., ktorý je doposiaľ zapísaný na LV č. XXXX pod B 1 v podiele 1-ine, hoci zomrel okolo
roku XXXX. Spoluvlastníčka F. B., K. L., r. č. XX-XX-XX/XXXX, bytom C. R. XX, vo svojom vyhlásení zo
dňa 17.03.2003 potvrdzuje údaje uvedené žiadateľkou a vyjadruje súhlas s vydaním tohto notárskeho
osvedčenia. Obdobne aj súrodenci navrhovateľky súhlasia s vydaním tohto osvedčenia. Obecný úrad

v C. uvádza, že nemá k vzniku vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech žiadateľky
žiadne výhrady.

K žiadosti o vydanie notárskeho osvedčenia žalovaná pripojila čestné prehlásenia F. B., svojich
súrodencov a vyjadrenie obce. F. B. v čestnom prehlásení prehlásila, že žalovaná dostala do daru

od svojho otca C. N. ornú pôdu o výmere 36 árov a 91 m2, parcela č. XXX/X a XXX/XX, k. ú. C.,
ktoré dostal aj on darom od svojho otca M. N. v r. 1957. Toto čestné prehlásenie vystavuje ako doklad
pre vydanie osvedčenia pre žalovanú. Pod podpisom bolo dopísané: ešte v r. 1972. Tento dar nebol
formálne prevedený. Súhlasím s vydaním not. osvedčenia. Podpis F. B. bol úradne osvedčený Obcou C.
pod por. číslom 10/03 dňa 17.03.2003. Obdobné prehlásenia urobili aj súrodenci žalovanej I. N. a I. O..

Žalovaná je v podiele 1/6 podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. C., obec C., okres D.,
zapísaných na LV č. XXXX ako pozemky parcely reg. „E“ parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 21790m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 20932 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 7930 m2, na
základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 352/94.

Dňa 29.10.1993 bola spísaná kúpna zmluva medzi predávajúcou F. B. a kupujúcimi – žalovanou, I. O.
a I. N. (t. j. žalovanou a jej súrodencami). Predmetom prevodu bol spoluvlastnícky podiel predávajúcej
v podiele 1 k nehnuteľnostiam v k. ú C., nadobudnutých prídelom č. 2519/48-2 dňa 12.05.1948, ktoré
zdedila predávajúca na základe dedičského rozhodnutia D 649/78-7 po neb. F. N. ,a to parc.č. XXX/X
roľa o výmere 2 ha 9 á 32 m2, p. č. XXX/X roľa o výmere 2 ha 17 á 90 m2, p. č 292/5 roľa o výmere 17 á

30 m2. Kúpnou zmluvou previedla predávajúca uvedené nehnuteľnosti kupujúcim každému po 1/3, čiže
po 1/6 do ich podielového spoluvlastníctva. Podpis predávajúcej bol úradne overený dňa 14.01.1994 a
podpisy kupujúcich dňa 02.03.1994. Vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol
povolený pod V 352/94 dňa 03.03.1994.

Podľa dedičského rozhodnutia D 567/94, D not 133/94, zo dňa 05.05.1994, bol v dedičskom

konaní vedenom na Okresnom súde Nitra povereným notárom Mgr. Evou Žebrákovou prejednaný
novoobjavený majetok po poručiteľke F. N. na základe návrhu žalovanej tak, že nehnuteľnosti v k. ú. C.,
a to parc. č. XXX/X roľa o výmere 5300 m2 v 1, parc. č. XXX/X roľa o výmere 2 ha 0932 m2, parc. č. XXX/
X roľa o výmere 1730 m2, parc. č. XXX/X roľa o výmere 1730 m2 v 1, patriace poručiteľovi podľa výmeru
č. 2519/48 z 12.05.1948, prevezmú vnuci: žalovaná, I. O. a I. N. (t. j. žalovaná a jej súrodenci), každý

v 1/3. Uvedené rozhodnutie nebolo zapísané do katastra nehnuteľností. Dedičia (právna predchodkyňa
žalovanej a I. N., G. I., P. Q., M. N. – manželka N.) splnomocnili dňa 04.05.1994 na zastupovanie v
dedičskom konaní po zomr. F. N. I. O. a v splnomocnení prehlásili, že z dedičstva nežiadajú svoj podiel a
prenechávajú ho pre deti po neb. C. N. (rovnaké plnomocenstvo predložili dedičia aj do konania po zomr.
M. N., tu prededené podiely sa však netýkajú predmetného sporu).

5. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná.

Žalobcovia žiadajú určiť, že sporné nehnuteľnosti v príslušných podieloch patria do dedičstva po ich
zomrelej právnej predchodkyni. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je podľa § 137

písm. c) CSP existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pri skúmaní existencie
naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany
práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva.

Podľa ustálenej judikatúry sa dedič môže domáhať určenia, že poručiteľ bol vlastníkom majetku v deň

smrti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu zo 14.12.2000, spis č. 20Cdo/1897/98, uverejnený v Soudné
rozhledy č. 6/2001). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/154/2010 (R3/2011)
dospel k záveru, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec
patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takýchto žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase
smrti vlastníkom tejto veci.

6. Žaloba sa skladá v podstate z dvoch nárokov požadujúcich určenie vlastníckeho práva, a to jednak
nároku vo vzťahu nehnuteľnostiam na LV č. XXXX titulom nesplnenia podmienok vydržania žalovanou
(nárok 1, pozemky 1) a nároku vo vzťahu k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX titulom neplatnosti kúpnej
zmluvy, ktorou žalovaná nadobudla podiel na uvedených nehnuteľnostiach (nárok 2, pozemky 2).

7. Podstata argumentácie žalobcov k nároku 1 spočíva v tom, že ich právna predchodkyňa (matka)
nadobudla nehnuteľnosti na základe dedičských konaní po jej starých rodičoch (v podiele 1 v konaní
D 602/68 a v podiele 1 v konaní D 649/78), pričom pre následné nadobudnutie vlastníckeho práva
žalovanej titulom vydržania nie sú splnené podmienky najmä pre absenciu dobromyseľnosti žalovanej.

Oprávnená držba je založená na objektívne posudzovanej dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec alebo
právo patrí. Súd zohľadniac zistený skutkový stav je názoru, že žalovaná nemohla byť dobromyseľná
v tom, že vec nadobudla poctivo. Žalovaná odvodzuje svoju dobromyseľnosť od tvrdenej darovacej
zmluvy, ktorou jej mal pozemky 1 darovať otec v roku 1972, ktorý ich mal nadobudnúť od svojho

otca darovaním v roku 1957. Berúc do úvahy závery veľkého senátu najvyššieho súdu uvádzané
vyššie, neperfektná darovacia zmluva, resp. ani ústna forma, nemajú za následok neoprávnenosť
držby (nedobromyseľnosť držiteľa), a teda nie sú prekážkou, aby na základe takéhoto titulu nemohlo
dôjsť k vydržaniu. Na druhej strane ostatné zistené okolnosti vylučujú dobromyseľnosť žalovanej,konkrétne realizované dedičské konania, na základe ktorých právna predchodkyňa žalobcov nadobudla
dedením sporné pozemky. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že nemala vedomosť o konaní D 602/68, pričom jej
otec nepovedal, že by sa bol vzdal podielu, preukázateľne mala vedomosť o dedičskom konaní D

649/78, v ktorom ako účastník konania uzatvorila dohodu dedičov o tom, že pozemky 1/ v podiele 1
nadobudne právna predchodkyňa žalobcov. Minimálne od tohto momentu nemohla byť v dobrej viere, že
jej na základe tvrdenej darovacej zmluvy pozemky patria. Zároveň ak bola žalovaná v presvedčení, že
nadobudla pozemky 1 v celosti darom od otca, je otázne, prečo s dohodou dedičov súhlasila. Procesná
obrana žalovanej na túto otázku nedáva žiadnu odpoveď, keďže vo vzťahu k dedičskému konaniu v roku

1978 nepredložila žiadne tvrdenia.

Rovnako je otázne, prečo by otec žalovanej po dedičskom konaní, kde sa vzdal podielu k pozemkom 1,
mal tieto pozemky darovať žalovanej. Zároveň, ak by žalovaná vynaložila primeranú opatrnosť, mohla si
stavvlastníctvaoveriť.Vlastníctvoprávnejpredchodkynežalobcovnadobudnuténazákladerozhodnutia
D 602/68 bolo zaznamenané v evidencii nehnuteľností – výpis z listu vlastníctva č. XXX k 07.10.1977 (č.l.

13, prípadne v pripojenom spise N 78/03), rovnako ako vlastníctvo nadobudnuté na základe rozhodnutia
D 649/78 (č.l. 13 rub).

Žalovaná ďalej procesnú obranu stavia na tom, že čestné prehlásenie právnej predchodkyne žalobcov,
F. B., ktorým potvrdila darovanie pozemkov žalovanej jej otcom, deklaruje tvrdené skutočnosti a jeho

obsahom došlo k zisteniu skutkového stavu ohľadne užívania pozemkov. Z tohto dôvodu mal byť
daný súhlas právnej predchodkyne žalobcov s vydaním osvedčenia. Žalobcovia spochybnili, tak podpis
žalovanej (ktorý je podľa ich názoru zjave odlišný od podpisu na kúpnej zmluve), ako aj to, či podpis
žalovanej bol skutočne pripojený k listine v čase, keď v nej boli vpísané všetky údaje (listina je
na predtlačenom formulári, označenie účastníka a samotné prehlásenie sú písané rukou). Čo sa týka

podpisu právnej predchodkyne žalobcov, vzhľadom ku skutočnosti, že tento podpis bol úradne overený,
dôkazné bremeno v spochybnení pravosti podpisu leží na žalobcoch. Na druhej strane samotný obsah
súkromnej listiny nepotvrdzuje bez ďalšieho tam uvádzané skutočnosti. Je len jedným z dôkazných
prostriedkov, ktorý je potrebné vyhodnotiť samostatne a následne vo vzájomnej súvislosti s ostatnými
dôkazmi. Vo vzťahu k pravdivosti súkromnej listiny ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 120/2020

konštatoval, že „zmluva spísaná inak ako vo forme notárskej zápisnice nie je verejnou listinou, u ktorej
by sa predpokladala pravdivosť a pravosť jej obsahu. Obsah súkromnej listiny je potrebné dokazovať.
Dôkazné bremeno pritom leží na tom účastníkovi, ktorý zo súkromnej listiny vyvodzuje pre seba
priaznivé dôsledky.“ Preto pokiaľ je sporný obsah čestného prehlásenia, je na žalovanej, aby skutočnosti
tam uvádzané, preukázala, čo však žalovaná v predmetnom spore nesplnila. Nemožno opomenúť,

ževyhlásenieprávnejpredchodkynežalobcovoexistenciidarovacejsúvrozporesjejfaktickýmkonaním
v rámci dedičských konaní, kde už v čase, kedy malo dôjsť k darovaniu, právna predchodkyňa zdedila
(na základe dohody dedičov) pozemky 1 a z časti nadobudnutého dedičstva vyplatila ustupujúcich
spoludedičov. Z prehlásenia explicitne nevyplýva žiadna informácia o stave užívania pozemkov. Zo
žiadneho skutkového tvrdenia ani vykonaného dôkazu nevyplýva, kedy sa žalovaná chopila držby

pozemkov.

Existencia právneho titulu – neperfektnej darovacej zmluvy nie je bez pochybností preukázaná, keď sa
všetky zúčastnené subjekty (žalovaná, jej otec, právna predchodkyňa žalobcov, ostatní členovia rodiny)
v rámci dedičských konaní správali tak, že sporné pozemky patria ich právnym predchodcom, M. a F.

N., a nie žalovanej, prípadne predtým jej otcovi.

Žalovaná napokon tvrdí, že jej dobrú vieru mohlo založiť vydanie osvedčenia o vydržaní vo forme
notárskej zápisnice. Tu sa súd stotožňuje s tvrdením žalobcov, že aj po vydaní osvedčenia dochádza k
reťazeniu vedomia na strane žalovanej, pretože keď absentuje dobromyseľnosť pri samotnom vydržaní,

potom aj vydanie osvedčenia o vydržaní ako titul ďalšej držby trpí vadami, o ktorých má žalovaná
vedomosť. Inak povedané, vydanie osvedčenia o vydržaní nemôže zhojiť nedobromyseľnosť žalovanej.
Notárska zápisnica nie je samostatným titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, právnym úkonom,
od ktorého možno odvodiť oprávnenosť držby, je len formou, ktorou sa osvedčuje formálne splnenie
podmienok vydržania, nepotvrdzuje dobromyseľnosť osoby, v prospech ktorej bola vydaná (samotná

zápisnica obsahuje poučenie, že sa vlastníci môžu domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva, ak sú
údaje uvedené žalovanou nepravdivé).Sumarizujúc uvedené súd dospel k záveru, že bolo preukázané nesplnenie podmienok vydržania
vlastníckeho práva k pozemkom 1 k dátumu vydania osvedčenia o vydržaní dňa 19.03.2003
(dobromyseľnosť žalovanej), preto žalovaná nemohla k nim nadobudnúť vlastnícke právo. Rovnako

podmienky vydržania nespĺňala žalovaná ani po vydaní osvedčenia vzhľadom na pretrvávajúcu
nedobromyseľnosť. Nie je vylúčené, že účastníci právnych úkonov chceli v danom období roku 2003
nejakým spôsobom vyporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom, avšak bolo potrebné zvoliť taký právny
nástroj, ktorý by bol v súlade s právnymi predpismi. Na základe uvedeného súd žalobe v nároku 1 k
nehnuteľnostiam na LV č. XXXX vyhovel.

8. Druhý uplatnený nárok žalobcov spočíval v tvrdení, že žalovaná nemohla nadobudnúť vlastnícke
právo k pozemkom 2 (v príslušnom podiele), pretože zmluva je absolútne neplatná pre absenciu
dojednania kúpnej ceny a záväzku kupujúcich túto cenu zaplatiť. Žalovaná namietala, že kúpna zmluva
je perfektná a kúpna cena je v zmluve uvedená.
Kúpna zmluva vzniká v okamihu, kedy sa strany dohodli na jej podstatných náležitostiach, ktorými

sú predmet kúpy a kúpna cena (§ 588 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník výslovne
nevyžaduje vyjadrenie záväzku zaplatiť kúpnu cenu, resp. záväzku odovzdať predmet kúpy (na rozdiel
od úpravy kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka, kde medzi podstatné náležitosti patrí určenie
zmluvných strán, vymedzenie predmetu kúpy, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy
kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu, kúpna cena a záväzok kupujúceho

zaplatiť ju). Podľa názoru súdu na to, aby sa kúpna zmluva podľa Občianskeho zákonníka stala
perfektnou, postačuje dojednanie o predmete a kúpnej cene, samotný záväzok zaplatiť kúpnu cenu
vyplýva implicitne z charakteru záväzkovo-právneho vzťahu kúpnej zmluvy (z kúpnej zmluvy vznikne
predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy
prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.)

Kúpna cena musí byť vyjadrená určitou peňažnou čiastkou alebo iným spôsobom, na základe ktorého
ju možno nepochybne stanoviť. Splatnosť kúpnej ceny a spôsob jej zaplatenia sú vedľajšími zmluvnými
dojednaniami, ktorých absencia nespôsobuje neplatnosť zmluvy.

Sporné medzi stranami bolo, či článok IV. zmluvy v znení „hodnota predávaných nehnuteľností činí
182.081,80 Sk“ možno považovať za dojednanie výšky kúpnej ceny. Žalobcovia tvrdia, že hodnota a
kúpna cena predávaných nehnuteľností nemusia byť totožné (čo je vo všeobecnej rovine pravdivé). V
danom prípade však vzhľadom na systematiku zmluvy (označenie nehnuteľnosti v čl. I,. vymedzenie
podielov nadobúdaných kupujúcimi v čl. II., vyhlásenie o vadách a ťarchách v bode III. a vymedzenie

hodnoty predávaných nehnuteľností v bode IV.) možno výkladom dospieť k tomu, že článok IV. obsahuje
dojednanie o kúpnej cene. Ak je v kúpnej zmluve uvedený údaj o hodnote „predávanej nehnuteľnosti“
a iná cena tam uvádzaná nie je, nie je dôvod toto dojednanie vykladať ako kúpnu cenu. Opačný
výklad, resp. trvanie na doslovnom uvedení označenia „kúpna cena“ by bol podľa názoru súdu prílišný
formalizmus.Súdlendodáva,ževkonanínebolipredkladanéžiadneskutkovétvrdeniaohľadomkonania

účastníkov zmluvy v čase jej uzatvorenia, resp. po jej uzatvorení, z ktorých by bolo možné vykladať
vôľu účastníkov, k čomu, akému úkonu, mala smerovať kúpna zmluva. Potom súdu neostáva nič iné,
ako zmluvu vykladať len zo znenia jej obsahu. Súd preto považuje zmluvu za právne perfektnú a
platnú, nezistiac dôvody, pre ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. Súd by bez legitímnej príčiny nemal
zasahovať do zmluvnej voľnosti účastníkov právneho úkonu. Je zrejmé, že právna predchodkyňa

žalobcov ako predávajúca zmluvu v danom znení akceptovala a podpísala, pričom jej podpis je úradne
overený (zmluvu podpísala prvá dňa 14.01.1994, kupujúci ju podpísali 02.03.1994).

Ak by aj súd z akéhokoľvek dôvodu považoval zmluvu za neplatnú (pre absenciu dojednania kúpnej
ceny alebo záväzku ju zaplatiť, prípadne pre simuláciu, resp. disimuláciu právneho úkonu – čo v

konaní preukázané nebolo vzhľadom na nedostatok skutkových zistení o vôli účastníkov), má za to,
že v danom prípade by žalovaná (a aj ostatní kupujúci, ktorí však v spore žalovaní nie sú) nadobudla
vlastníckeprávovydržaním.Jesplnenápodmienkaspôsobiléhosubjektuakoajpredmetuvydržania,titul
– písomná kúpna zmluva, na základe ktorej bola žalovaná zapísaná a vedená v katastri nehnuteľností
ako spoluvlastník pozemkov a uplynutie desaťročnej vydržacej doby, pričom žalovaná nebola pri držbe

od povolenia vkladu vlastníckeho práva v roku 1994, minimálne do smrti právnej predchodkyne žalobcov
v roku 2020, rušená (nepopreté tvrdenie žalovanej).Čo sa týka zaplatenia kúpnej ceny, toto preukázané nebolo, to však kúpnu zmluvu nerobí neplatnou a ani
v konkrétnostiach prejednávanej veci nepopiera dobromyseľnosť žalovanej. Zaplatenia kúpnej ceny sa
právna predchodkyňa žalobcov počas celého obdobia nedomáhala (nebolo to tvrdené). Nie je zrejmé,

či sa kúpna cena vyporiadala inak.

Súd preto z dôvodov uvádzaných vyššie žalobu v časti nároku 2 (vo vzťahu k nehnuteľnostiam na LV
č. XXXX) zamietol.

9.Nazáversúddodáva,žerozdielneprávneposúdeniesplneniapodmienokvydržaniaprinárokoch1a2
vyplýva z rozdielnych skutkových zistení. V prípade nároku 1 nebola preukázaná existencia darovacej
zmluvy (táto bola vyvrátená) a žalovaná si počas plynutia vydržacej doby bola vedomá, nadobudnutia
pozemkov právnou predchodkyňou žalobcov v dedičskom konaní, kde sa sama zriekla nároku na
dedičskýpodiel,čovylučujedobromyseľnosťžalovanej.Vprípadenároku2žalovanáuzatvorilapísomnú
darovaciu zmluvu, ktorú správa katastra akceptovala, žalovaná je zapísaná ako spoluvlastník a svoje

vlastnícke práva vykonávala nepretržite desaťročia, bez toho, aby bola rušená a bez toho, aby jej
vlastnícke právo právna predchodkyňa žalobcov, právni nástupcovia po M. a F. N. alebo iné osoby,
namietali.

10. V konaní si žalobcovia uplatňovali dva nároky, pričom boli úspešní len v jednom z nich, preto možno

konštatovať,žeúspechžalobcovažalovanejjepribližnerovnaký,nazákladečohosúdotrováchkonania
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel (výrok I.) žalovaná, ktorá
sa domáhala zmeny napadnutého výroku tak, že súd žalobu zamietne v celom rozsahu. Podľa žalovanej

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam
a zároveň, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Žalovaná v odvolaní tvrdí, že všetky zákonné predpoklady k nadobudnutiu vlastníckeho práva
vydržaním splnila. Poukázala na svoje predchádzajúce tvrdenia, že dedičského konania po neb. M. N.

sa nezúčastnila a otec jej nikdy nepovedal, že by sa vzdal dedičského podielu, ktorý jej daroval. Tvrdí,
že oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol domnelý
právny dôvod, preto bola žalovaná dobromyseľná.

13. Podľa žalovanej sa po stretnutí a informovaní notárkou stretla so svojimi súrodencami, vrátane

právnej predchodkyne žalobcov, kde im vysvetlila, čo má v úmysle urobiť a v prípade, ak súhlasia, aké
doklady k usporiadaniu vlastníckeho práva potrebuje. Všetci jej poskytli čestné prehlásenia s vyjadrením
OÚ C., ktoré boli podkladom pre vydanie osvedčenia – notárskej zápisnice. V tomto smere poukazuje aj
na čestné prehlásenie podpísané F. B., ktorej podpis bol úradne osvedčený. Obsah čestných prehlásení
podľažalovanejdokazovaťpotrebnénebolo,nakoľkoichobsahjeprejavomichslobodnejvôle.Žalovaná

zároveň poukazuje na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 484/2015.

14. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Žalobcovia uvádzajú s poukazom na rozhodnutie NS SR 1VCdo 1/2024, že absencia darovacej zmluvy
v spojitosti s ostatnými skutočnosťami svedčí o nepoctivom zámere žalovanej, nakoľko existuje dôvodná
pochybnosť, prečo by C. N. daroval pozemky žalovanej, keď sa vlastníckeho práva v plnej miere vzdal
v prospech F. B., a to ešte pred sporným darovaním v roku 1972.

Žalovaná mohla a mala získať informácie o vlastníctve F. B. z evidencie nehnuteľností, do ktorej bola
poručiteľka žalobcov zapísaná (výpis z LV zo dňa 07.10.1977). Žalovaná navyše nespochybňovala
tvrdenia v žalobe, že sa zúčastnila dedičského konania D 649/78 o zvyšných podieloch na pozemkoch,
v ktorom dohodou dedičov prenechala aj tieto podiely F. B., žalovaná tak minimálne na tomto dedičskom
konaní získala informáciu o skutočnom stave vecí a nespĺňa ani prípadné časové kritériá na vydržanie

vlastníckeho práva.15. Zároveň žalobcovia trvajú na tom, že podpis na čestnom prehlásení zo 14.03.2023 nepatrí F. B., čo
je evidentné pri porovnaní podpisu na kúpnej zmluve z 29.10.1993. Pochybnosti vyvoláva aj zle uvedené
rodné číslo F. B., ako aj neúplná osvedčovacia doložka.

16. Proti rozsudku v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá, podali odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali
zmeny napadnutého výroku tak, že súd podanej žalobe vyhovie v celom rozsahu.

17. Pri formulovaní odvolacích dôvodov žalobcovia poukázali na ust. § 365 ods. 1 písm. b), g), f) a h)

CSP.

18. Žalobcovia tvrdia, že žalovaná nepoprela ich skutkové tvrdenia ohľadne neplatnosti kúpnej zmluvy
z dôvodov už uvedených t. j. nerozporovala, že cena nie je riadne dohodnutá, preto sa skutkové tvrdenie
žalobcov považuje za nesporné. Absencia dohody o kúpnej cene sa tak stala nespornou.

Žalobcovia taktiež namietajú, že súd prvej inštancie čiastočne suploval žalovanú ako aj povinnosť
dokazovať, keď vykladá konanie žalovanej ako dobromyseľné poukazujúc na dodatočné dedičské
konanie D 253/94. Táto časť predstavuje nóvum, nakoľko naň nebolo poukazované žiadnou zo strán.
Pokiaľ by mala byť účasť žalovanej v dodatočných dedičských konaniach interpretovaná ako dôkaz
o dobromyseľnosti vzhľadom na nečinnosť poručiteľky F. B. v danom čase, potom musí byť i preukázané,

že žalovaná sama si počínala v dobrej viere, a že len nehľadala alternatívne možnosti, ako získať
predmetné pozemky.

19. Podľa žalobcov je nezaplatenie odplaty za prevod pozemkov na ťarchu žalovanej. Ak by aj
žalobcovia hypoteticky pripustili, že kúpna zmluva obsahuje dohodu o cene, čo odmietajú, potom je

nevykompenzovanie prevodu v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 O. z., čo by viedlo k neplatnosti
daného úkonu. V prípade neplatnosti zmluvy teda nemožno uvažovať ani o vydržaní.

20. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

rozsudku vo vzťahu k zamietajúcemu výroku.

21. Odvolací súd prejednal odvolania žalobcov a žalovanej v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, cítiac sa
byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní, pričom dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť v celom rozsahu v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.

Zároveň v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje
sodôvodnenímrozhodnutiasúduprvejinštancie,atoakovrovineskutkovýchzistení,ktorézodpovedajú
vykonanému dokazovaniu, tak aj v časti právneho posúdenia, ktoré považuje odvolací súd za správne.

Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vysporiadal s podstatnou
a pre rozhodnutie veci relevantnou argumentáciou účastníkov konania a jasným, zrozumiteľným
a presvedčivým spôsobom výroky rozsudku vo svojom odôvodnení vysvetlil.

22. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovanej považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že táto

smeruje primárne proti tej časti odôvodnenia súdu prvej inštancie, ktorá bezprostredne neviedla súd
k vyhovujúcemu výroku (I.).

Ako z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, súd prvej inštancie žalobe v uvedenej časti vyhovel primárne
z dôvodu, že žalovaná nemohla byť počas celej doby, od kedy jej mal otec predmetné pozemky darovať,

dobromyseľná. Táto dobromyseľnosť netrvala počas celej držby, nakoľko najneskôr pri dedičskom
konaní vedenom pod sp. zn. D 649/78 žalovaná, ktorá sa ho zúčastnila, bola a musela byť oboznámená
s vlastníckymi vzťahmi, týkajúcimi sa predmetných nehnuteľností.

Z obsahu odvolania vyplýva, že tieto závery súdu prvej inštancie vedúce k záveru o dôvodnosti žaloby

v časti výroku I. žalovaná nerozporovala a odvolaním nenapadla.

23. Pre správnosť záverov súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za potrebné poukázať na závery
vyslovené v uznesení veľkého senátu NS SR sp. zn. 1VObdo 2/2020 zo dňa 27.04.2021, ktorý vzjednocujúcom stanovisku vyslovil: „Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec
nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne
vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa

výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva
od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.“ (výnimky zo zásady nemo
plus iuris sú taxatívne uvedené v ust. § 486 O. z., § 446 Obch. zák., § 93 ods. 3 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, § 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch a § 61 Exekučného poriadku.“

24. Aj odvolací súd sa zhodne ako súd prvej inštancie prikláňa k záveru o nepoctivom úmysle v prípade
nadobudnutianehnuteľnostívymedzenýchvovýrokuI.zdôrazňujúc,žedarca-otecžalovanej,vzhľadom
na už uvedené skutkové zistenia vedel, že nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré mal podľa vyjadrení
žalovanej darovať. Pokiaľ aj žalovaná o tejto skutočnosti nevedela a konala v dobrej viere, nadobudla
ich od nevlastníka a navyše nebola dobromyseľná počas celej doby užívania nehnuteľnosti, t. j. počas
vydržacej doby.

Z uvedených dôvodov, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bol napadnutý
žalovanou (výrok I.) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Ani argumentáciu žalobcov obsiahnutú v ich odvolaní nepovažuje odvolací súd za takú, s ktorou by

sa až súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku II. nevysporiadal. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení
dôkladne a podrobne vysvetlil svoje úvahy pri posudzovaní podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, ktorú
považovali žalobcovia za neplatnú, s čím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

Naopak odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcov, že žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia

žalobcov, v zmysle ktorých tvrdili, že kúpna cena nebola riadne dohodnutá. Žalovaná k uvedenému
tvrdeniu totiž uviedla, že kúpnu zmluva ako celok považuje za platnú, čo podporila aj následným
postupom katastrálneho úradu, ktorý na základe predmetnej kúpnej zmluvy povolil vklad vlastníckeho
práva v prospech žalovanej. Výklad použitý žalobcami by bol príliš formalistický a viedol by k odmietnutiu
spravodlivosti. Ak na tvrdenie žalobcov, že zmluvu považujú za neplatnú pre absenciu dojednaní

o kúpnej cene, žalovaná reaguje, že zmluvu považuje za platnú, potom tvrdí, že podľa nej obsahovala
všetky podstatné zákonom požadované náležitosti. Napokon posúdenie platnosti, resp. neplatnosti
kúpnej zmluvy doloženej v súdnom spise ako dôkaz je vecou právneho posúdenia zo strany súdu, nie
popretia či nepopretia skutkových tvrdení.

26. Odvolací súd sa nestotožňuje aj s tvrdením žalobcov, že zmluva je v rozpore s dobrými mravmi
(z dôvodu nezaplatenia odplaty), čo vylučuje dobromyseľnosť žalovanej pri vydržaní s poukazom na
záveryveľkéhosenátuvyslovenévuznesení1VCdo1/2024zodňa13.05.2024.Otázkazaplatenia,resp.
nezaplatenia kúpnej ceny nebola predmetom dokazovania, keď na skutkové tvrdenie žalobcov, že kúpna
cena zaplatená nebola, žalovaná reagovala tvrdením, že na tieto okolnosti si už nepamätá, čo sa dá po

cca 30 rokoch od uzavretia predmetnej zmluvy akceptovať. Žalobcovia však nenavrhli vykonať žiadny
dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia. Navyše zo skutkových tvrdení účastníkov nie sú zrejmé okolnosti
uzavretia predmetnej zmluvy, aká bola motivácia pôvodných účastníkov kúpnej zmluvy, či bolo ich vôľou
odplatné alebo bezodplatné prevedenie vlastníckeho práva, avšak nespochybniteľnou je skutočnosť, že
právna predchodkyňa žalobcov s obsahom takejto zmluvy súhlasila, čo vyjadrila svojím podpisom na

predmetnej zmluve. Z ničoho preto nemožno vyvodiť záver, že žalovaná sa pri podpise – uzavretí kúpnej
zmluvy správala v rozpore s dobrými mravmi.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
aj v časti, v ktorej súd žalobu zamietol (§ 387 ods. 1 CSP).

28. Vzhľadom na skutočnosť, že ani jeden z účastníkov nebol vo vzťahu k svojmu odvolaniu úspešný,
súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich
náhradu.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.