Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Iveta Wildeová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/147/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208279
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124208279.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, 082
56 C. D. E., D. B. XXX/X, zastúpená: JUDr. Dáša Komková, advokátka, so sídlom 080 01 Prešov, Hlavná
27, IČO: 34904620, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom 921 22 Piešťany, Teplická
7434/147, IČO: 36234176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom
911 01 Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47234679, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a prísl.

takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve, č. 5909009675, zo dňa 16.09.2009 v § 4 Hlavy 6. Podmienky
splácania úveru, v znení: „Klient je povinný ako variabilný symbol platby uvádzať číslo ÚZ, prípadne
iný variabilný symbol písomne oznámený klientovi. Neuvedenie správneho variabilného symbolu na
poštových poukážkach alebo na príkaze na úhradu je považované ako neuhradenie splátky úveru so
všetkými dôsledkami.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve, č. 5909009675, zo dňa 16.09.2009 v § 1 Hlavy 7. Podmienky
zabezpečenia úverovej pohľadávky, v znení: 7 „Klient a spoločnosť sa dohodli tak, že ak sa klient
oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho
mzdy (ďalej iba „zamestnávateľ“) mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej
splátky stanovenej v ÚZ, maximálne však vo výške, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy, a to až

do uhradenia dlžných splátok úveru. Súčasne sa klient so spoločnosťou dohodli, že pokiaľ klient po
uhradení dlžných splátok úveru formou zrážok zo mzdy nebude riadne a včas plniť svoje záväzky voči
spoločnosti, mení sa splátkový kalendár úveru, a to tak, že od okamihu, kedy neplní svoje záväzky voči
spoločnosti riadne a včas, sa klient zaväzuje úver splácať v splátkach vo výške každej splátky rovnajúcej
sa dvojnásobku pravidelnej splátky, a to naďalej v termínoch splatnosti dohodnutých v ÚZ s tým, že
počet zostávajúcich splátok úveru sa tým zníži na polovicu. Klient podpisom ÚZ dáva zamestnávateľovi
príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu

mzdy a k jeho uhradeniu na účet spoločnosti a súčasne spoločnosť oprávňuje k ich prijatiu s tým,
že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť oprávnená prijímať nie len
do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s úrokmi z oneskorenia sa,
zmluvných pokút, náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta z ÚZ. Táto
dohoda sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta, ako i na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkonu
rozhodnutia nakladá ako so mzdou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III.Súd určuje,žezmluvnápodmienkauvedenávÚverovýchzmluvnýchpodmienkachspoločnostiHome
Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve, č. 5909009675, zo dňa 16.09.2009 v § 2 Hlavy 7. Podmienky
zabezpečenia úverovej pohľadávky, v znení: „Klient vyhlasuje, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých
práv, vzniknutých spoločnosti v súvislosti s poskytnutím úveru klientovi, najmä právo na vrátenie úveru,
právo na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút a práva prípadne vzniknuté v dôsledku ukončenia ÚZ
a to na dobu 10-tich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala o prvý raz plynúť.“ je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou.IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve, č. 5909009675, zo dňa 16.09.2009 v § 5 Hlavy 9.
Vernostné identifikačné číslo, v znení: „Spoločnosť a klient v súlade s ustanovením § 262 odseku

1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na obchodno právny vzťah vyplývajúci z ÚZ vzájomnou
dohodou určili že záväzkový vzťah, ktorého predmetom je VIČ podľa ÚZ a tejto hlavy ÚP, sa spravuje
ustanoveniami Obchodného zákonníka.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti

Home Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve, č. 5909009675, zo dňa 16.09.2009 v § 1 Hlavy
13. Záverečné ustanovenia, v znení: 8 „V prípade, ak dôjde k zmene údajov uvedených v ÚZ, v
zabezpečovacích dokumentoch, príp. v iných dokumentoch súvisiacich s ÚZ, je túto skutočnosť klient
povinný spoločnosti ihneď písomne oznámiť. Klient je taktiež povinný spoločnosti bez zbytočného
odkladupísomneoznamovaťakékoľvekskutočnosti,ktorébymohliohroziťjehoschopnosťplniťzáväzky
z ÚZ riadne a včas. Klient je najmä povinný vždy bez zbytočného odkladu písomne oznámiť spoločnosti

zmenu svojho zamestnávateľa či ukončenie pracovného pomeru. Pokiaľ tak neurobí do 15 dní od vzniku
zmeny, je spoločnosť oprávnená požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 16,60 EUR/500,- SKK.“
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti

Home Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve, č. 5909009675, zo dňa 16.09.2009 v § 4 Hlavy 13.
Záverečné ustanovenia, v časti, v znení: „V prípade omeškania úhrady splátky úveru alebo jej časti
dlhšie ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, s ktorej úhradou je
v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute v týchto ÚP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky
spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute.“ je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou.

VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve, č. 5909009675, zo dňa 16.09.2009 v § 4 Hlavy 13.
Záverečné ustanovenia, v znení: „Spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na

základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4,- EUR/120,50 SKK
v prípade prvej upomienky a 12,- EUR/361,51 SKK v prípade druhej a ďalšej upomienky. Upomienku
je spoločnosť oprávnená poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms
správ a internetu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve, č. 5909009675, zo dňa 16.09.2009 v § 5 Hlavy 13.
Záverečné ustanovenia, v časti, v znení: „V prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru či jej
časti dlhšieho ako 6 mesiacov, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5 %
z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou z 26.9.2024 sa domáhala určenia neprijateľnosti 8 zmluvných podmienok, ktoré
v žalobe konkretizovala a ktoré všetky sú uvedené v úverových zmluvných podmienkach žalovaného

a zároveň aj vo výroku tohto rozsudku. Neprijateľnosť každej zmluvnej podmienky zdôvodnila
a poukázala aj na právoplatné rozsudky, ktorými bola už daná zmluvná podmienka vyhlásená za
neprijateľnú. V žalobe uviedla, že so žalovaným uzatvorila spotrebiteľskú úverovú zmluvu dňa 16.9.2009
a nemala možnosť zmluvné podmienky okrem dohody o výške úveru ovplyvniť.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Predovšetkým namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie
v tomto spore z dôvodu, že pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy postúpil na spoločnosť AB 2 B.V.
zo sídlom v Holandsku a preto podľa neho subjektom, voči ktorému možno uplatniť všetky námietky
súvisiace so zmluvou o úvere, teda aj o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je postupník.
Žalovaný ďalej uviedol, že predmetná úverová zmluva bola už predmetom súdneho konania vo veci

tohto súdu 11C/34/2016, pričom bolo povinnosťou súdu ex offo skúmať v danom spore neprijateľnézmluvné podmienky s poukazom na § 298 CSP, nález Ústavného súdu SR III. ÚS/42/2024 a konkrétnu
európsku judikatúru. V závere uviedol, že žalobu podanú po 10 rokoch od ukončenia zmluvy považuje za
účelovú,nehospodárnu,neefektívnuanajmäneprinášajúcužiadnyvýznamprežalobkyňu.Kjednotlivým

zmluvným podmienkam sa nevyjadril.

3. Žalobkyňa právo na repliku nevyužila.

4. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením k žalobe, úverovou zmluvou zo dňa 16.9.2009,

úverovými zmluvnými podmienkami žalovaného a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 16.9.2009 uzavreli strany sporu formulárovú úverovú zmluvu pod č. 5909009675 na poskytnutie
revolvingového úveru s úverovým rámcom 320 Eur. V závere formulára sa uvádza, že neoddeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy sú úverové podmienky (ďalej len „ÚP“) žalovaného.

6. Žalované zmluvné podmienky sú obsiahnuté v ÚP platných od 1.7.2009, nie sú podpísané a obsahujú
tento text:
V § 4 hlave 6 podmienky splácania úveru sa uvádza: „Klient je povinný ako variabilný symbol platby
uvádzať číslo ÚZ, prípadne iný variabilný symbol písomne oznámený klientovi. Neuvedenie správneho
variabilného symbolu na poštových poukážkach alebo na príkaze na úhradu je považované ako

neuhradenie splátky úveru so všetkými dôsledkami.“
V§1hlave7podmienkyzabezpečeniaúverovejpohľadávkysauvádzanasledovné:„Klientaspoločnosť
sa dohodli tak, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby
klientovi vykonával platca jeho mzdy (ďalej iba „zamestnávateľ“) mesačnú zrážku zo mzdy vo výške
dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v ÚZ, maximálne však vo výške, ktorú pripúšťajú

platné právne predpisy, a to až do uhradenia dlžných splátok úveru. Súčasne sa klient so spoločnosťou
dohodli, že pokiaľ klient po uhradení dlžných splátok úveru formou zrážok zo mzdy nebude riadne a
včas plniť svoje záväzky voči spoločnosti, mení sa splátkový kalendár úveru, a to tak, že od okamihu,
kedy neplní svoje záväzky voči spoločnosti riadne a včas, sa klient zaväzuje úver splácať v splátkach vo
výške každej splátky rovnajúcej sa dvojnásobku pravidelnej splátky, a to naďalej v termínoch splatnosti

dohodnutých v ÚZ s tým, že počet zostávajúcich splátok úveru sa tým zníži na polovicu. Klient podpisom
ÚZ dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho
pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy a k jeho uhradeniu na účet spoločnosti a súčasne spoločnosť
oprávňuje k ich prijatiu s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť
oprávnená prijímať nie len do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s

úrokmi z oneskorenia sa, zmluvných pokút, náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných
záväzkov klienta z ÚZ. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta, ako i na iné príjmy
klienta, s ktorými sa pri výkonu rozhodnutia nakladá ako so mzdou.“
V § 2 hlave 7 podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky sa uvádza: „Klient vyhlasuje, že predlžuje
premlčaciu dobu všetkých práv, vzniknutých spoločnosti v súvislosti s poskytnutím úveru klientovi, najmä

právo na vrátenie úveru, právo na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút a práva prípadne vzniknuté
v dôsledku ukončenia ÚZ a to na dobu 10-tich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala o prvý
raz plynúť.“
V § 5 hlave 9 vernostné identifikačné číslo je obsiahnutý tento text: „Spoločnosť a klient v súlade
s ustanovením § 262 odseku 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na obchodno právny vzťah

vyplývajúci z ÚZ vzájomnou dohodou určili že záväzkový vzťah, ktorého predmetom je VIČ podľa ÚZ a
tejto hlavy ÚP, sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.“
§ 1 hlava 13 záverečné ustanovenia obsahuje nasledujúci text: V prípade, ak dôjde k zmene údajov
uvedených v ÚZ, v zabezpečovacích dokumentoch, príp. v iných dokumentoch súvisiacich s ÚZ, je túto
skutočnosť klient povinný spoločnosti ihneď písomne oznámiť. Klient je taktiež povinný spoločnosti bez

zbytočného odkladu písomne oznamovať akékoľvek skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť jeho schopnosť
plniťzáväzkyzÚZriadneavčas.Klientjenajmäpovinnývždybezzbytočnéhoodkladupísomneoznámiť
spoločnosti zmenu svojho zamestnávateľa či ukončenie pracovného pomeru. Pokiaľ tak neurobí do
15 dní od vzniku zmeny, je spoločnosť oprávnená požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 16,60
EUR/500,- SKK.“

Ďalšia zmluvná podmienka je uvedená v § 3 hlave 13 pod záverečnými ustanoveniami a obsahuje
tento text: „V prípade omeškania úhrady splátky úveru alebo jej časti dlhšie ako 7 dní je klient ďalej
povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniamio zmluvnej pokute v týchto ÚP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na
náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute.“
V § 4 hlave 13 záverečné ustanovenia sa uvádza: „V prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru

či jej časti dlhšieho ako 6 mesiacov, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške
5 % z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní.“
Napokon v § 5 hlave 13 opäť medzi záverečnými ustanoveniami je obsiahnutý aj tento text: „V prípade
omeškania klienta s úhradou splátky úveru či jej časti dlhšieho ako 6 mesiacov, je klient ďalej povinný
zaplatiťspoločnostizmluvnúpokutuvovýške5%zúveru,sktoréhovrátenímspoločnostijevomeškaní.“

7. Žalobkyňa sa domáha určenia neprijateľných zmluvných podmienok, pričom ide o žalobu podľa § 137
písm. d/ CSP. Oprávnenie na jej podanie má spotrebiteľ s poukazom na § 3 ods. 3, 5 vetu prvú zákona
č. 250/2007 Z.z., § 53 a § 53a Občianskeho zákonníka a § 298 CSP.

8. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

9. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany
svojho práva.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a)
má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b)
dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,c)
vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d)
vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti
za škodu,
e)
umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)
umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g)
oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)
prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i)
umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j)
určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na
zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k)

požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l)
obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m)
v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú
alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva
spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)

spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o)
oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú

právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p)
obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r)

umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o

zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t)
požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje
záujmy spotrebiteľa,
u)

požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo
zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v)požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,

w)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré
v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky
tretej osobe.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť

škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

20. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

21. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných

zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

22. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v

spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

23. Najvyšší súd SR v rozsudku 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 uviedol, že zánik záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi
domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách

žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa
proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad
v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho zákonníka), § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho súdu nie je potrebné tvrdiť
a preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol
chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je
aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby je aj pôsobiť
ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným

podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný
predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a tov podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019.

24. Súd teda vzhľadom na princíp právnej istoty zakomponovaný v článku 2 ods. 2 CSP aplikoval vyššie
uvedené právne závery Najvyššieho súdu SR, ale aj Krajského súdu v Prešove (napr. 10Co/30/2018
z 9.4.2019, uznesenie 20Co/295/2014 z 21.4.2016) a vyvodil záver o procesnej prípustnosti žaloby
o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj v prípade ukončenia zmluvy.

25. Následne teda súd podrobil prieskumu žalované zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka.

26. Nepochybne pritom ide o zmluvné podmienky podliehajúce tomuto súdnemu prieskumu, nie sú
totiž z neho vylúčené v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nepredstavujú hlavný
predmet plnenia a netýkajú sa ani primeranosti ceny. Súd má za preukázané aj to, že všetky tieto

zmluvnépodmienkyneboliindividuálnedojednané,keďžebolisúčasťoupredtlačenéhoformulárazmluvy
zo strany žalovaného, ktorých obsah v tejto časti žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Dôkazné bremeno o opaku bolo na žalovanom, ktorý však ani netvrdil, že by malo ísť o individuálne
dojednané zmluvné podmienky.

27. Následne sa preto súd zaoberal tým, či žalované zmluvné podmienky predstavujú vyvážený právny
vzťah medzi zmluvnými stranami a či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Je potrebné vyhodnotiť aké dopady má zmluvné dojednanie (alebo môže
mať) a ním spôsobená nerovnováha v právach a povinnostiach na spotrebiteľa. Musí ísť o negatívne
dopady značnej intenzity. Značnú nerovnováhu možno tiež posúdiť ako hrubú nerovnováhu a tá je

spájaná s posúdením zmluvného ustanovenia s dobrými mravmi ako určitými morálnymi pravidlami
alebo etickými hodnotami, ktoré právna teória a súdna prax všeobecne uznáva. Pri neprijateľnej
zmluvnej podmienke musí ísť o zmluvné dojednanie v neprospech spotrebiteľa, teda také, ktoré
zvýhodňuje dodávateľa a zároveň znevýhodňuje spotrebiteľa.

28. Dôležité je však aj to, že právne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa sústreďuje
na objektívne posúdenie zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi a teda je bezvýznamné, či
dodávateľ ju použije alebo nie, nakoľko rozhodujúce je to, či je objektívne spôsobilá vyvolať stav hrubej
nerovnováhy bez ohľadu na pôsobenie tejto klauzuly v skutkových okolnostiach konkrétneho prípadu.
V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nie je o výhodnosti

právnych následkov neprijateľnej zmluvnej podmienky pre spotrebiteľa, ale o objektivizácii jeho ochrany,
ktorá je vyjadrená pozitívnym príkazom, podľa ktorého členské štáty a ich orgány zabezpečia, aby
spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

29. Súd rozhodne nesúhlasí s námietkami žalovaného. Pokiaľ ide o argumentáciu o chýbajúcej vecnej

pasívnej legitimácie žalovaného v dôsledku postúpenia pohľadávky z úverovej zmluvy na iný subjekt,
k čomu malo dôjsť zmluvou z 18.3.2013 (vyplýva to z doloženého oznámenia žalovaného o postúpení
pohľadávky v liste adresovanom žalobkyni z 11.11.2015) súd uvádza, že jednak žalovaný spomínanú
zmluvu nepredložil a teda súdu nepreukázal rozsah postúpených práv prípadne povinnosti a jednak
postúpenie pohľadávky je vždy prípadom singulárnej sukcesie (prechodu konkrétnych práv a povinností)

a teda nejedná sa o univerzálnu sukcesiu predstavujúcu prechod všetkých práv a povinností zo
zmluvného vzťahu. Navyše je potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

30. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

31. Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s
cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho

konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.32. Ako vyplýva z § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona teda spotrebiteľ môže sa domáhať ochrany
svojho práva proti porušiteľovi a tým je nepochybne žalovaný ako autor neprijateľných zmluvných

podmienok. Tento záver možno vyvodiť aj z aktuálneho zákona č. 108/204 o ochrane spotrebiteľa a to
§ 3 ods. 1 písm. e/, keďže nárok na primerané finančné zadosťučinenie sa uplatňuje voči osobe, ktorá
porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa a to vtedy, ak spotrebiteľ na
súde úspešne uplatní porušenie tohto jeho práva alebo povinnosti, teda aj obligatórne predchádzajúce
súdne konanie (napr. o určenie neprijateľných zmluvných podmienok) musí byť vedené proti porušiteľovi

práva. Podľa prechodného ustanovenia § 53 ods. 1 tohto zákona je však potrebné nárok posúdiť
podľa predchádzajúceho právneho predpisu, teda zákona č. 250/2007 Z.z. V tejto súvislosti súd
poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Prešove 11CoCsp/18/2023 zo 14.3.2024,
4Co/4/2019 z 2.5.2019, uznesenia 25CoCsp/8/2024 z 15.2.2024 a rozsudku Krajského súdu v Trnave
25CoCsp/50/2020 z 11.11.2020.

33.Neprijateľnájeargumentáciažalovanéhoodkazujúcanapovinnýprieskumúverovejzmluvyohľadom
neprijateľných zmluvných podmienok v predchádzajúcom spore. Jedná sa o rozsudok tohto súdu
11C/34/2016-26 z 20.4.2016, ktorým súd vyhovel žalobe žalobkyni proti spoločnosti AB 2 B.V. o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 341,14 Eur s príslušenstvom, ktoré vzniklo plnením žalobkyne
nad istinu úveru z danej úverovej zmluvy, hoci úver pre chýbajúce povinné náležitosti je bezúročný

a bezpoplatkový podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Išlo pritom
o rozsudok pre zmeškanie, keďže žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Je preto úsmevné tvrdenie
žalovaného, že súd v takomto prípade mal ex offo sa zaoberať aj tým, či zmluva a úverové podmienky
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré nemali žiadny vplyv na rozhodnutie o uplatnenom
nároku. O neprijateľnosti zmluvných podmienok súd ex offo rozhoduje v spotrebiteľskom spore vtedy, ak

majú vplyv na posúdenie nároku na zaplatenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo je zrejmé, či
už z európskej judikatúry, ale aj nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS 42/2024, na ktorý poukázal žalovaný
a napokon je to zrejmé aj z § 298 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže (nie musí) vysloviť aj bez návrhu
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom spore.

34. K jednotlivým zmluvným podmienkam súd uvádza nasledovné:
Kzmluvnejpodmienkeuvedenejvovýrokupodč.1súduvádza,žeotejtozmluvnejpodmienkevovzťahu
k žalovanému už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov 20Csp/91/2020-37
zo dňa 7.9.2020, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 19CoCsp/54/2020-67 zo dňa
10.6.2021. V rozsudku súd uviedol, že veriteľ touto zmluvnou podmienkou svojvoľne neuznáva splátku

úveru, hoci dlžník ju uhradil, čo spôsobuje jeho omeškanie a to je v neprospech spotrebiteľa. Veriteľ
pritom disponuje technickými prostriedkami, aby v prípade splátky, ktorá obsahuje nesprávny V symbol
alebo ho neobsahuje vôbec, splátku priradil k správnej zmluve.
Uvedená zmluvná podmienka zhoršuje právne postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky, keďže zo
žiadnej právnej normy upravujúcej súkromnoprávny vzťah nevyplýva povinnosť uvádzania pri úhradách

peňažného záväzku variabilný symbol a to číslo príslušnej zmluvy. Pritom ak žalobkyňa mala len
1 peňažný záväzok voči žalovanému neexistuje žiadny problém s priradením jej platby. V prípade
viacerých záväzkov, pokiaľ sa neuvedie účel platby, je potrebné vychádzať z judikátu R 13/1990,
v zmysle ktorého sa uhradí dlh najskôr splatný. Žalované zmluvné ustanovenie je tak v rozpore s §
559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého splnením dlh zanikne, keďže podľa danej zmluvnej

podmienky neuvedenie správneho variabilného symbolu je považované ako neuhradenie splátky úveru
so všetkými jej dôsledkami. Znamená to, že pri takto neidentifikovanej platbe žalobkyňa by sa dostala
do omeškania, s čím je spojené právo veriteľa na úroky z omeškania alebo bolo by možné predčasné
zosplatnenie úveru zo strany žalovaného. Súd len dodáva, že aj keď podmienkou splnenia dlhu v zmysle
§ 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka je to, aby bol dlh splnený nielen včas, ale aj riadne, riadne však

znamená len to, že sa plní záväzok vrátane príslušenstva oprávnenej osobe predovšetkým veriteľovi
a teda neznamená to, že musí byť pri platbe peňažného dlhu uvedená identifikácia platby. Podľa
súdu teda môže byť dlžníkovi pri jeho viacerých peňažných dlhoch voči tomu istému veriteľovi uložená
povinnosť identifikácie platby (čo je aj v záujme dlžníka), avšak nie s tým dôsledkom, že pri neuvedení
variabilného symbolu bude sa mať za to, že k splneniu dlhu pri tejto platbe nedošlo, pretože to už je

v rozpore so zákonom a preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku zhoršujúcu postavenie spotrebiteľa
oproti právnej úprave.
Zmluvná podmienka uvedená vo výroku pod č. 2: Ide o zmluvnú podmienku predstavujúcu dohodu
o zrážkach zo mzdy. Daný inštitút je upravený v § 551 Občianskeho zákonníka. Aj podľa znenia účinnéhoku dňu uzavretia úverovej zmluvy dohoda o zrážkach zo mzdy musela mať písomnú formu (§ 551 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Pre platnosť písomného právneho úkonu sa vyžaduje podpis konajúcej osoby
(§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol

urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov je neplatný. Keďže v danom prípade
dohoda o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v ÚP žalovaného, ktoré účastníci zmluvy nepodpísali,
ide o absolútne neplatný právny úkon a preto danú zmluvnú podmienku je potrebné považovať za
neprijateľnú. V tej súvislosti súd poukazuje na záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR
1Cdo/310/2016, podľa ktorého aj v prípade absolútne neplatnej úverovej zmluvy sú neprijateľné všetky

jej dojednania vrátane zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosti by sa spotrebiteľ domáhal.
Zmluvná podmienka uvedená vo výroku pod č. 3: Aj vo vzťahu k tejto zmluvnej podmienke voči
žalovanému existuje už právoplatný rozsudok tohto súdu č.k. 16Csp/17/2022-30 z 10.5.2022 o jej
neprijateľnosti, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 24.5.2022. V danom spore žalovaný súhlasil
so žalobou o vyslovenie neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. Niet pritom sporu o tom, že uvedená
zmluvná podmienka je v rozpore so zákonnou úpravou o premlčaní, konkrétne § 101 Občianskeho

zákonníka,ktorýstanovujevšeobecnútrojročnúpremlčaciulehotua§54ods.1Občianskehozákonníka,
podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona (teda Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Nepochybne predĺženie premlčacej
lehoty na uplatnenie právneho nároku na vrátenie úveru a jeho príslušenstva vrátane zmluvných pokút
z 3 rokov na 10 rokov je v neprospech spotrebiteľa a teda sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Zmluvná podmienka uvedená vo výroku pod č. 4: Táto zmluvná podmienka neprípustne poukazuje
na voľbu Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, hoci nepochybne ide
o občianskoprávny vzťah z predmetnej úverovej zmluvy, čo jasne vyplýva z § 52 ods. 2 vety tretej
Občianskeho zákonníka, ktorý bol doplnený o túto vetu zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od
1.4.2015. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa, keďže vylučuje použitie Občianskeho
zákonníka,ktoréhoúpravavzásadejeprespotrebiteľavýhodnejšiaakoúpravavObchodnomzákonníku
napr. v ustanoveniach o odstúpení od zmluvy, o premlčaní alebo úrokoch z omeškania. Súd poukazuje
aj na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR 3MCdo/14/2014 z 21.4.2015, podľa
ktoréhovzhľadomnato,žezákonč.102/2014Z.z.neobsahujeprechodnéustanoveniev§52ods.2vete

tretej, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred dňom účinnosti danej právnej
normy. Zároveň však súd poukazuje aj na už citovaný § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto táto
zmluvná podmienka je v rozpore s citovaným ustanovením. Ňou bolo upravené, že všetky vzťahy bez
výnimky medzi účastníkmi zmluvy sa budú riadiť Obchodným zákonníkom, hoci nepochybne uzavreli
spotrebiteľskúzmluvu,ktorásaposudzujepodľanoriemobčianskehopráva.Obchodnýzákonníknavyše

neobsahoval úpravu neprijateľných zmluvných podmienok a teda možno dospieť k záveru, že cieľom
dojednania tejto zmluvnej podmienky zo strany žalovaného bolo znemožnenie aplikácie právnych
predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa. Nepochybne preto aj táto zmluvná podmienka, ktorá
je navyše v rozpore s aktuálnou právnou úpravou, napĺňa všetky atribúty neprijateľnosti v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Zmluvná podmienka uvedená vo výroku rozsudku pod č. 5: Aj o tejto zmluvnej podmienke bolo
už právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov 20Csp/74/2022-89 z 11.11.2022
právoplatným 29.12.2022. Súd sa v rozsudku stotožnil s odôvodnením rozsudku Okresného súdu
Prešov 11C/115/2016 zo dňa 29.6.2016, keď uviedol, že sporná zmluvná podmienka nie je formulovaná
určito a zrozumiteľne. Ostáva len na posúdení veriteľa, ktoré zmeny ovplyvňujúce bonitu spotrebiteľa

– dlžníka považuje za relevantné, ktoré by mal spotrebiteľ mu oznámiť. Navyše samotný vznik
nejakej skutočnosti ohrozujúcej pohľadávku veriteľa neznamená, že by sa spotrebiteľ nedokázal s ňou
vyporiadať. Zanedbateľné nie je ani to, že súd postráda praktický význam splnenia tejto podmienky,
ktorá ani nemôže ovplyvniť už daný záväzok dlžníka vyplývajúci zo zmluvy.
Zmluvná podmienka uvedená vo výroku rozsudku pod č. 6: Obdobnú zmluvnú podmienku (rozdiel je

len vo výške zmluvnej pokuty) priamo voči žalovanému už súd vyhlásil za neprijateľnú rozsudkom
Okresného súdu Prešov 11Csp/25/2018-266 z 30.11.2022, ktorý sa stal právoplatným 18.3.2023, pričom
v ňom išlo o nižšiu zmluvnú pokutu a to v rozsahu 5% z úveru. Zákon pre dohodu o zmluvnej
pokute taktiež stanovuje obligatórnu písomnú formu a to v § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá
však v danom prípade absentuje, keďže dohoda bola uvedená len v ÚP žalovaného nepodpísaných

účastníkmi zmluvy a teda ide o absolútne neplatnú dohodu. V tejto súvislosti možno poukázať aj
na právny záver vyplývajúci z nálezu Ústavného súdu ČR I.ÚS 3512/2011 z 11.1.2013. Podľa neho
v rámci spotrebiteľských zmlúv dohody o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. VOP,
ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Súdzastáva názor, že navyše túto praktiku žalovaného možno považovať za nekalú, keď tak dôležitý inštitút
s vážnymi dôsledkami pre spotrebiteľa zakomponoval neprehľadne do rozsiahleho textu zmluvných
podmienok nepochybne v snahe, aby ušiel pozornosti spotrebiteľa a preto nemôže požívať právnu

ochranu. Ide o zmluvnú podmienku dohodnutú v rozpore so zákonom a to zvýrazňuje potrebu vyslovenia
jej neprijateľnosti.
Zmluvná podmienka uvedená vo výroku rozsudku pod č. 7: Poplatky za upomienku nemôžu mať
sankčný charakter, v takom prípade by išlo skrytú zmluvnú pokutu, ktorá však nebola dohodnutá platne,
teda vo forme obligatórnej písomnej dohody, ako to súd vysvetlil v predchádzajúcej časti rozsudku.

Sankčný charakter uvedených poplatkov za upomienku vyplýva aj z rozdielnej sumy, keď pri prvej
upomienke bol stanovený vo výške 5 Eur, ale pri ďalších už vo výške 12 Eur. Poplatok za upomienku
nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Súd sa
stotožňuje s názorom Krajského súdu v Bratislave v rozsudku 9Co/350/2012 z 22.5.2014, keď uviedol,
že poplatky za upomienku predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie veriteľa
spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce.

Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa,
ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom
záujme dodávateľa. Uvedenú zmluvnú podmienku možno tak zaradiť do tzv. čierneho zoznamu
neprijateľných zmluvných podmienok pod § 53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka. Obdobná
zmluvná podmienka voči žalovanému bola už vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom Okresného súdu

Prešov č. k. 16Csp/17/2022-33 zo dňa 10.5.2022, ktorý sa stal právoplatným 24.5.2022.
Zmluvná podmienka uvedená vo výroku rozsudku pod č. 8: K tejto zmluvnej podmienke súd uvádza, že
na jej posúdenie sa v plnej miere vzťahuje zdôvodnenie uvedené v zmluvnej podmienke pod č. 6, teda
že ide o neplatnú dohodu o zmluvnej pokute pre nedodržanie zákonnej písomnej formy. Navyše totožná
zmluvná podmienka vo vzťahu priamo k žalovanému bola už vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom

Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/97/2022-107 z 27.9.2022 právoplatným 15.11.2022.

35. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnej
žalobkyni súd teda priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému, keďže
súd nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.

36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.