Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117220076
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1117220076.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek

senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: AGRO MERNÍK, s.r.o., IČO: 36
497 908, 179 Merník, 094 23 Merník, zast. Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., IČO: 47 240
482, so sídlom Kupeckého 320/33, 040 01 Košice, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, IČO: 00156621, Dobrovičova 116/12, 811 09
Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 18.10.2022, č.k. 23C/47/2017-532, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej sa proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady
škody titulom nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci a žalovanej nepriznal nárok na
náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 1 ods. 1 písm. d), § 2 ods. 1, §
2 ods. 3, § 2 ods. 6, § 2 ods. 12, § 32 ods. 1, § 36 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z.z. ktorým sa

ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka ( ďalej len
„nariadenie č. 75/2015 Z.z.“), § 1, §7 ods. 1 a 2 zákona č. 189/2009 Z.z. o ekologickej poľnohospodárskej
výrobe ( ďalej len „zákon č. 189/2009 Z.z.“), § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 zákona č. 543/2007
Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka
( ďalej len „zákon č. 543/2007 Z.z.“), § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 43c ods. 2 prvá veta, § 44 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ Občiansky zákonník, alt. OZ“), § 2 písm. a), §
3 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, § 9 ods. 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, §

17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z."). Vecne zamietajúce rozhodnutie súd
prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal splnenie prvej z troch kumulatívne stanovených
zákonných podmienok pre založenie objektívnej zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, a to existenciu nesprávneho úradného postupu odškodniteľného v zmysle zák.
č. 514/2003 Z.z.. Žalobca nesprávny úradný postup žalovanej v podobe iného nezákonného zásahu do
práv a právom chránených záujmov odvodzoval od nesprávne riešenej kolízie medzi zák. č. 189/2009

Z.z. ako predpisu vyššej právnej sily a nar. vl. č. 75/2015 Z.z. ako predpisu nižšej právnej sily, podľa
ktorého postupovala Pôdohospodárska platobná agentúru (ďalej len „PPA“) pri rozhodovaní o jeho
žiadosti zo dňa 14.05.2015 o zaradenie do opatrenia platby na ekologické poľnohospodárstvo, a ktorý
podľa žalobcu v rozpore s princípmi právneho štátu pôsobí retroaktívne, to všetko za situácie, kedyzmluvu o kontrolnej činnosti s inšpekčnou organizáciou uzavrel v lehote určenej zák. č. 189/2009 Z.z..
Vychádzajúc zo skutočnosti, že zmluva medzi žalobcom a inšpekčnou kontrolnou organizáciou nebola
uzatvorená do 01. marca 2015, čo predstavuje jednu z podmienok pre priznanie požadovanej dotácie

podľa § 32 ods. 1 písm. a) nar. vl. č. 75/2015 Z.z., PPA žiadosti žalobcu nevyhovela. Predmetný postup
PPA vyhodnotilo ako správny aj MPaRV, a to v liste zo dňa 28.01.2016 a následne aj v odpovedi na
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.05.2017 a zo dňa 29.07.2019.
Vo veci samej sa súd prvej inštancie nestotožnil so záverom žalobcu o nesprávnom úradnom postupe pri
rozhodovaní o jeho žiadosti, majúc za to, že PPA pri rozhodovaní o žiadosti konala a rozhodovala podľa

na vec sa vzťahujúceho právneho predpisu v znení účinnom v čase podávania žiadosti, ktorým je nar. vl.
č. 75/2015 Z.z. ustanovujúce pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja
vidieka (§ 1 predmetného nariadenia). Nariadenie vlády č. 75/2015 Z.z. v zmysle § 32 ods. 1 písm. a)
oprávňuje na podanie žiadosti o zaradenie do opatrenia platby na ekologické poľnohospodárstvo len
subjekt, ktorý je zaregistrovaný v registri ekologickej poľnohospodárskej výroby počas celého trvania
záväzku, a to najneskôr do 31. januára prvého roku trvania záväzku za súčasného splnenia podmienky

uzatvorenia zmluvy s inšpekčnou organizáciou počas trvania záväzku, v prvom roku najneskôr do 1.
marca.Medzistranaminebolosporné,žepredmetnázmluvabolainšpekčnouorganizáciouNaturalisSK,
s.r.o. podpísaná dňa 26.02.2015 a podľa predloženého výpisu z elektronickej poštovej knihy kontrolnej
organizácie bola v tento deň aj odoslaná na podpis žalobcovi. Kvalifikovaný návrh na uzatvorenie
zmluvy (§ 43a ods. 1 OZ) žalobca prijal dňa 03.03.2015, t. j. preukázateľne po dátume rozhodnom

z hľadiska podmienok stanovených nar. vl. č. 75/2015 Z.z.. Ako nedôvodné vyhodnotil súd tvrdenia
žalobcu týkajúce sa vzájomného prepojenia právnych úprav, majúc za to, že zákon č. 189/2009 Z.z.
upravuje podmienky vykonávania ekologickej poľnohospodárskej výroby, a to bez ohľadu na to, či
si subjekt vykonávajúci ekologickú poľnohospodársku výrobu uplatní alebo neuplatní podporu alebo
dotáciu v zmysle aproximačného vládneho nar. č. 75/2015 Z.z.. Podmienky pre poskytnutie finančnej

podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka upravuje výlučne nar. vl. č. 75/2015 Z.z..
Rozdielny vecný rozsah pôsobnosti namietaných právnych predpisov vyplýva nielen z predmetu a účelu
právnej úpravy vymedzeného v úvodných ustanoveniach, ale aj z rozdielneho okruhu oprávnených
subjektov, rozdielnej terminológie či sankčných mechanizmov. Skutočnosť, že žalobca postupoval v
súlade so zák. č. 189/2009 Z.z. preto bez ďalšieho nezakladá jeho právny nárok na poskytnutie dotácie

podľa nar. vl. č. 75/2015 Z.z.. Z neexistujúceho vzťahu vzájomnej súvislosti a prepojenosti nemožno
vyvodiť ani záver o derogovaní zák. č. 189/2009 Z.z. neskôr prijatým nar. vl. č. 75/2015 Z.z. za účelom
úpravy poskytovania dotácií. Súd prvej inštancie tak mal za to, že úradný postup PPA a MPaRV, ktorí
sa nepriklonili k subjektívnemu a účelovo motivovanému výkladu nar. vl. č. 75/2015 Z.z., preto nemožno
hodnotiť ako nesprávny ani v zmysle postupu priečiaceho sa účelu právnej normy. Pokiaľ žalobca

nespochybnil skutočnosť, že zmluvu podpísal až 03.03.2015, ale mal za to, že nar. vl. č. 75/2015 Z.z.
sa dostalo do rozporu so zák. č. 189/2009 Z.z., z uvedeného možno vyvodiť, že tvrdená škoda mala
byť žalobcovi spôsobená nesprávnou podzákonnou právnou úpravou, za ktorú však žalovaná v zmysle
zák. č. 514/2003 Z.z. nezodpovedá. Poukázal na ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého
nesprávny úradný postup nie je postup alebo výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone pôsobnosti

podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu vlády SR pri výkone jej pôsobnosti
podľa čl. 119 písm. b) Ústavy SR (rozhodovanie v zbore o nariadeniach vlády). Z režimu zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je tak vyňatá legislatívna právomoc nielen parlamentu,
ale aj vlády SR. Pokiaľ žalovaná postupovala striktne podľa nar. vl. č. 75/2015 Z.z. jednoznačne a
zrozumiteľne formulovaných podmienok, nemohla sa dopustiť nesprávneho úradného postupu, a to aj

v spojení s vyššie opísaným účelom napádanej právnej normy. Uvedeného si bol vedomý aj samotný
žalobca pri podávaní žiadosti o zaradenie do opatrenia platby na ekologické poľnohospodárstvo, kedy
bolopredmetnénariadenievládyplatnéaúčinné,atedaajvšeobecneznáme.Akonedôvodnývyhodnotil
súd aj poukaz žalobcu na splnenie podmienok podľa § 7 písm. a) zák. č. 189/2009 Z.z. žalobcom a
prisvedčil žalovanej, že do vecnej pôsobnosti tohto zákona nepatrí regulácia podmienok pre poskytnutie

dotácie, ale stanovenie podmienok ekologickej poľnohospodárskej výroby. Vychádzajúc z uvedeného
súd zhodne zo žalovanou neidentifikoval žiadny rozpor zákona s nariadením riešiteľný podľa zásady
„lex superior derogat legi inferiori“. Zdôraznil, že aj v prípade konfliktu označených právnych úprav,
by postup žalovanej bez toho, aby Ústavný súd SR vyslovil rozpor predpisu nižšej právnej sily s
právnym predpisom vyššej právnej sily, nemohol byť iný. Vo vzťahu k namietanej retroaktivite nar. vl.

č. 75/2015 Z.z. súd prvej inštancie uviedol, že nar. vl. č. 75/2015 Z.z. nemení obsah práv a povinností,
ktoré vznikli a boli priznané právnou úpravou v minulosti, len zohľadňuje podmienky pre budúci
záväzok od predchádzajúcich skutočností, ktoré zákonodarca označil pro futuro pre priznanie dotácie
za rozhodujúce. V danom prípade zákon č. 189/2009 Z.z., ktorý predchádzal prijatiu nar. vl. č. 75/2015Z.z. nekreoval žalobcovi právo na poskytnutie dotácie, a preto stanovenie podmienok predmetným
nariadením objektívne žiadnym spôsobom nezasahuje do práv priznaných predchádzajúcou právnou
úpravou,lenvyužitímlegislatívnejprávomociprecizujepodmienkyodvíjajúcesaodminulýchskutočností

s následkami pro futuro. Irelevantná je preto aj skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy s kontrolnou
inšpekčnou organizáciou nebolo účinné nar. vl. č. 75/2015 Z.z., nakoľko spôsob akým žalovaná
nastaví pravidlá a podmienky pre poskytnutie finančných podpôr patrilo plne do kompetencie vlády.
Nakoľko žalobca nepreukázal splnenie prvej z troch kumulatívne stanovených zákonných podmienok
pre založenie objektívnej zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, súd sa

ako nadbytočným nezaoberal splnením ďalších dvoch zákonných podmienok (vznik škody a existencia
príčinnej súvislosti), ktorých danosť by nemohla viesť k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Vzhľadom
na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol § 255 ods. 1 , § 262 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“). Nakoľko žalovanej, v konaní

plne úspešnej, žiadne trovy v konaní nevznikli, súd jej nárok na ich náhradu nepriznal. Prihliadnuc
k tomu, že rozhodnutím o nepriznaní nároku žalovanej na náhradu trov konania zároveň odpadá
potreba samostatného rozhodnutia o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 02. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, dôvodiac naplnením
odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Namietal, že v prejednávanej
veci došlo ku kolízii medzi ustanovením zákona (konkrétne § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 189/2009
Z.z.) a podzákonnej právnej úpravy (konkrétne § 32 ods. 1 písm. a) nar. vl. č. 75/2015 Z.z.). Uviedol,
že spĺňal podmienky stanovené v zákone, pričom PPA a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja

vidieka SR (ďalej len „MPaRV“ ) sa práve pri vzájomnom výklade a aplikácii týchto právnych predpisov
dopustili nesprávneho úradného postupu. V zmysle článku 125 ods. 1 písm. b) Ústavy Slovenskej
republiky, nariadenie vlády SR nesporne je podzákonným právnym predpisom, ktorý musí byť v súlade
s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná
rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a

so zákonmi. Zároveň v zmysle článku 120 ods. 1 a 2 Ústavy SR, vláda SR vydáva nariadenia vlády
SR na vykonanie zákona v jeho medziach. Vláda SR taktiež vydáva nariadenia vlády SR na vykonanie
Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na
strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa
čl. 7 ods. 2, ak tak ustanoví zákon. V zmysle vyššie uvedeného, vláda SR pri vydávaní aproximačného

nar. vl. č. 75/2015 Z.z. podľa § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 19/2002 Z.z., ktorým sa ustanovujú
podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002
Z.z., bola povinná uvedené nariadenie vydať tak, aby bolo v súlade so zákonmi SR. Preto neobstojí
argumentácia žalovanej, ktorú prevzal aj súd prvej inštancie v zamietajúcom rozsudku, že neexistuje
žiadny rozpor zákona s nariadením riešiteľný podľa zásady „lex superior derogat legi inferiori.“ Oba

sporné predpisy totiž definujú právne vzťahy vznikajúce pri vykonávaní ekologickej poľnohospodárskej
výroby. Zákon ustanovuje niektoré pravidlá ekologickej poľnohospodárskej výroby, výkon štátnej správy
v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, práva a povinnosti osôb vykonávajúcich ekologickú
poľnohospodársku výrobu a ďalšie. Nariadenie vlády SR okrem iného ustanovuje pravidlá poskytovania
podpory podľa osobitného predpisu formou platby na ekologické poľnohospodárstvo. Oba posudzované

právne predpisy je žalobca povinný dodržiavať, pokiaľ chce vykonávať ekologické poľnohospodárstvo a
pokiaľchcenavyšeajpoberaťpodporuformouplatbynaekologicképoľnohospodárstvo.Jepravdou,ako
uvádza súd prvej inštancie (v bode 59 odôvodnenia rozsudku), že výlučne nariadenie vlády SR definuje
aj podmienky pre poskytnutie finančnej podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka.
Avšaktietopodmienkynesmúbyťdefinovanénadrámecaprísnejšie,akosústanovenévzákonevrámci

pravidiel ekologickej poľnohospodárskej výroby. Z ustanovení § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 189/2009
Z.z. a § 32 ods. 1 písm. a) nar. vl. č. 75/2015 Z.z. vyplýva, že nariadenie vlády SR definuje podmienky
pre subjekty vykonávajúce ekologické poľnohospodárstvo prísnejšie, ako to stanovuje zákon. Ak zákon
poľnohospodárovi ukladá povinnosť uzavrieť písomnú zmluvu s inšpekčnou organizáciou do 30 dní
od doručenia oznámenia o registrácii, tak podzákonný predpis (nariadenie vlády SR), ktoré totožnú

povinnosť ukladá v kratšej lehote, je v rozpore so zákonom a nie je možné ho aplikovať pri výkone
verejnej moci či už v správnom konaní alebo v súdnom konaní. Pokiaľ súd prvej inštancie k otázke
kolízie právnych noriem navyše uviedol: „Na tomto mieste je tiež potrebné zdôrazniť, že aj v prípade
konfliktu označených právnych úprav, by postup žalovanej bez toho, aby Ústavný súd SR vyslovil rozporpredpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily, nemohol byť iný,“ (bod 60 posledná
veta odôvodnenia rozsudku), tento názor nie je správny, nakoľko aj bez zverejnenia nálezu Ústavného
súdu SR o rozpore právnych predpisov, sú všetky orgány verenej moci povinné pri aplikácii právnych

predpisov postupovať v súlade s Ústavou SR a sú povinné uprednostňovať tzv. ústavne konformný
výklad právnych predpisov. V prejednávanej veci orgány verejnej moci, konkrétne PPA a MPaRV,
nevykonali ústavne konformnú aplikáciu vyššie citovaných právnych predpisov, čím došlo v ich konaní k
nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko nesprávne dospeli k záveru, že žalobca nesplnil podmienky
pre poskytnutie podpory formou platby na ekologické poľnohospodárstvo. Nakoľko výsledkom tejto

činnosti nebolo vydanie rozhodnutia, tak zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci nie je daná nezákonným rozhodnutím, ale nesprávnym úradným postupom. Na tomto mieste je
potrebné doplniť, že zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje pojem „nezákonné rozhodnutie," ani výslovne
nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup.“ V zmysle dôvodovej správy, právnej teórie aj súdnej praxe
je tomu tak preto, že zákonodarca zámerne uvedené pojmy výslovne nedefinoval v snahe postihnúť čo
možno najväčší okruh pochybení orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci. Tým zákonodarca

pre definovanie predmetných pojmov ponechal priestor právnej vede a judikatúre. Pri výklade pojmu
„nezákonnérozhodnutie“prepotrebyposudzovaniazodpovednostištátuzaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci Ústavný súd SR v náleze sp. zn. IV. ÚS 159/2012 zo dňa 3.7.2012 poukázal na to,
že prílišný formalizmus pri výklade uvedeného pojmu je v rozpore s Ústavou SR, a to konkrétne:
„Podľa názoru ústavného súdu sú podstata a zmysel základného práva v zmysle čl. 46 ods. 3 ústavy

popreté takým výkladom ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ktorý vyžaduje, aby zrušujúce rozhodnutie súdu vydané na základe mimoriadneho opravného
prostriedku výslovne konštatovalo nezákonnosť zrušeného právoplatného rozhodnutia (či už vo výroku,
alebo v odôvodnení), ak na takéto konštatovanie nedávajú procesné pravidlá občianskeho súdneho
konania tomuto súdu žiadny priestor a ak sa má v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci takéto posúdenie uskutočniť na základe zohľadnenia okolností konkrétneho
prípadu. Nezákonnosť zrušeného rozhodnutia je preto materiálnou vlastnosťou zrušeného rozhodnutia,
a nie formálnou vlastnosťou zrušujúceho rozhodnutia, hoci dôvod zrušenia musí z tohto zrušujúceho
rozhodnutia nepochybne vyplývať (v tomto zmysle pozri aj rozhodnutie vo veci sp. zn. II. ÚS 25/2011).“
Analogicky pri výklade pojmu „nesprávny úradný postup,“ nie je nevyhnutné, aby nesprávnosť postupu

orgánu verejnej moci (v našom prípade PPA alebo MPaRV) bola osobitne konštatovaná. Judikatúra
nesporne stanovuje, že otázku, či určité konanie alebo nečinnosť orgánu štátu možno subsumovať pod
zodpovednostný vzťah podľa § 9 (resp. § 14) zákona č. 514/2003 Z.z., sa bude vždy posudzovať so
zreteľom na všetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu. Osobitne k pojmu „nesprávny úradný
postup“zaujalKrajskýsúdvBanskejBystricivrozsudkuzdňa13.novembra2013,sp.zn.17Co/76/2012.

V prejednávanej veci je v rozpore so základnými právnymi princípmi, pokiaľ PPA a MPaRV uprednostnilo
pri aplikácii právnych predpisov nariadenie vlády SR pred zákonom, ako právnym predpisom vyššej
právnej sily. Ani PPA a ani MPaRV nie sú oprávnené rozhodnúť o tom, že nariadenie vlády SR je v
rozpore so zákonom. Uvedená právomoc patrí výlučne Ústavnému súdu SR podľa článku 125 odsek 1
písm. b) Ústavy SR. Avšak PPA aj MPaRV, ako orgány verejnej moci, sú povinné pri výkone verejnej

moci postupovať v súlade so zásadami výkonu verejnej moci a základnými právnymi princípmi. Okrem
iného sú orgány verejnej moci povinné uplatňovať výklad právnej normy, ktorý je v súlade s ústavou, čo
je základným predpokladom pre ústavne konformnú aplikáciu právnej normy na zistený skutkový stav
veci. V prejednávanej veci PPA a ani MPaRV nevykonali ústavne konformný výklad ustanovení § 7 ods.
2 písm. a) zákona č. 189/2009 Z.z. a § 32 ods. 1 písm. a) nariadenie vlády SR č. 75/2015 Z.z., keď

PPA a MPaRV rozhodovali o jednotnej žiadosti žalobcu o platbu na ekologické poľnohospodárstvo na
roky 2015, 2016 a 2017. Z uvedeného dôvodu je daný a preukázaný nesprávny úradný postup štátu,
ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda vo forme ušlého zisku, a to nevyplatením platby na ekologické
poľnohospodárstvo za roky 2015, 2016 a 2017. V zmysle vyššie uvedeného mal za to, že súd prvej
inštancie v prejednávanej veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň pri rozhodovaní

vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Neobstojí ani argumentácia súdu prvej inštancie, že
štátnezodpovedázaškoduspoukazomnaust.§9ods.1zák.č.514/2003Z.z.,podľaktoréhonesprávny
úradný postup nie je postup alebo výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone pôsobnosti podľa čl.
86 písm. a) a d) Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa
čl. 119 písm. b) Ústavy SR (rozhodovanie v zbore o nariadeniach vlády). V predmetnej sporovej veci

žalobcovi nebola škoda spôsobená prijatím zákona č. 189/2009 Z.z., ani prijatím nariadenia vlády SR č.
75/2015 Z.z.. Ku škode došlo až následne, konaním PPA a MPaRV, ktoré pri posudzovaní žalobcovej
jednotnej žiadosti o platbu, nesprávne vykladali a aplikoval tieto právne predpisy. Nakoľko tento výklad
a aplikácia právnych predpisov je v rozpore s Ústavou SR, v rozpore so zásadami výkonu verejnejmoci a základnými právnymi princípmi, tak uvedené konanie PPA a MPaRV je možné definovať ako
„nesprávny úradný postup“ podľa § 14 zákona č. 514/2003 Z.z.. Uvedené závery potvrdzuje aj vyššie
citovaná judikatúra Ústavného súdu SR a všeobecných súdov SR. V prípade, ak by odvolací súd dospel

k záveru, že v prejednávanej veci neexistuje žiadny rozpor zákona s nariadením vlády SR riešiteľný
podľa zásady „lex superior derogat legi inferiori,“ mal za to, že v danom prípade je podaná žaloba v časti
66,66% žalovanej istiny dôvodná. Vyššie prezentované otázky týkajúce sa kolízie ust. § 7 ods. 2 písm.
a) zákona č. 189/2009 Z.z. a § 32 ods. 1 písm. a) nariadenie vlády SR č. 75/2015 Z.z. sú v konečnom
dôsledku rozhodujúce iba pre prvý rok, v ktorom žalobca žiadal o poskytnutie podpory formou platby

na ekologické poľnohospodárstvo, teda pre rok 2015. Výhrada PPA, resp. výhrada MPaRV, že žalobca
nespĺňal podmienku podľa ust. § 32 ods. 1 písm. a) nar. vl. č. 75/2015 Z.z. je zo skutkového hľadiska
relevantná iba pre rok 2015, kedy žalobca podal žiadosť do opatrenia ekologické poľnohospodárstvo
prvý krát. Súd prvej inštancie dospel ku skutkovému záveru, že zmluva s inšpekčnou organizáciou bola
zo strany žalobcu podpísaná dňa 03.03.2015, teda následne bola doručovaná inšpekčnej organizácii
až po uvedenom termíne. Tento záver je však relevantný iba pre nárok žalobcu uplatnený žalobou

doručenou súdu dňa 01.08.2017, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 141.961,80 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 141.961,80 eur od 26.05.2017 do zaplatenia, titulom ušlého
zisku, ktorý žalobcovi vznikol nevyplatením platby na ekologické poľnohospodárstvo za rok 2015. Avšak
pre nárok žalobcu uplatnený žalobou doručenou dňa 21.08.2019, teda konanie pôvodne vedené pod sp.
zn. 20C/49/2019, nie je rozhodujúci stav počas prvého roku, t.j. počas roku 2015. Žalobou doručenou

súdu dňa 21.08.2019 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 283.923,60 eur s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 283.923,60 eur od 02.08.2019 do zaplatenia, titulom ušlého zisku, ktorý
žalobcovi vznikol nevyplatením platby na ekologické poľnohospodárstvo za roky 2016 a 2017. Počas
uvedených rokov a pri posudzovaní jednotných žiadostí o platbu na roky 2016 a 2017, totiž už počas
celéhosledovanéhoobdobiabolasplnenápodmienka,žežalobcamalpočastrvaniazáväzkuuzatvorenú

zmluvu s inšpekčnou organizáciou. Teda počas celého obdobia za ktoré žalobca požadoval vyplatenie
platby na ekologické poľnohospodárstvo, od 01.01.2016 do 31.12.2017, mal žalobca preukázateľne
uzavretú zmluvu s inšpekčnou organizáciou podľa osobitného predpisu. Uvedené skutočnosti boli
preukázané a potvrdené kontrolnou činnosťou PPA, o čom sme súdu prvej inštancie predložili listinné
dôkazy. V zmysle bodu 67. odôvodnenia rozsudku, však súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie

správami z kontroly na mieste predloženými žalobcom, nakoľko to súd považoval za nadbytočné a
nepotrebné pre meritórne rozhodnutie. Avšak uvedené záznamy z kontroly potvrdzujú (hoci to žalovaná
nikdy nepopierala), že žalobca mal počas rokov 2016 a 2017 riadne a platne uzavretú zmluvu s
inšpekčnou organizáciou. Teda za uvedené obdobie neboli žiadne pochybnosti o tom, že žalobca spĺňal
všetky zákonom a nar. vl. č.75/2015 Z.z. stanovené podmienky pre poskytnutie platby na ekologické

poľnohospodárstvo. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu PPA a MPaRV, však uvedené platby
na roky 2016 a 2017 neboli žalobcovi priznané a vyplatené. Takýto postup orgánov verejnej moci je v
rozpore s uvedenými právnymi predpismi, a preto je daný nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci minimálne vo vzťahu k nevyplateným platbám za roky 2016 a 2017, t.j. vo výške
283.923,60 eur s úrokom z omeškania, ako si žalobca uplatnil žalobou doručenou súdu dňa 21.08.2019.

Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil alternatívne, aby doplnil
dokazovanie a vo veci rozhodol alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k novej argumentácii odvolateľa uviedla, že hoci odvolateľ
mal počas rokov 2016 a 2017 riadne a platne uzavretú zmluvu s inšpekčnou organizáciou, nespĺňal
podmienku ustanovenú v § 59 ods. 4 nar. vl. č. 75/2015 Z.z., (t.j., že podmienky ustanovené v § 32
ods. 1 písm. a) na účely záväzku plynúceho od 1. januára 2015 spĺňa ten žiadateľ o podporu, ktorý
bol najneskôr do 31. januára 2015 zaregistrovaný v registri ekologickej poľnohospodárskej výroby a

ktorý mal najneskôr do 1. marca 2015 uzatvorenú zmluve o výkone kontroly s inšpekčnou organizáciou),
nakoľko: a) odvolateľ podpísal zmluvu s inšpekčnou organizáciou až 3. marca 2015 a následne ju doručil
inšpekčnej organizácii po uvedenom termíne, neplnil podmienku ustanovenú v § 59 ods. 4 nar. vl. č.
75/2015 Z.z., t. j. mať najneskôr do 1. marca 2015 uzatvorenú zmluvu o výkone kontroly s inšpekčnou
organizáciou, b) vzhľadom na uvedenú skutočnosť PPA nemohla žalobcu na základe jeho žiadosti

zaradiť v roku 2015 do opatrenia Ekologické poľnohospodárstvo, t. j. nemohla ho zaradiť do 5-ročného
záväzku na roky 2015 až 2020. Pokiaľ odvolateľ tvrdil, že nevyplatením platby na opatrenie Ekologické
poľnohospodárstvo za roky 2016 a 2017 mu vznikol ušlý zisk, nakoľko počas rokov 2016 a 2017 mal
uzatvorenú zmluvu s inšpekčnou organizáciou, doplnila, že odvolateľ opomenul, že v roku 2015 nebolzaradený do 5-ročného záväzku, pretože nespĺňal podmienku pre jeho zaradenie do 5-ročného záväzku
na celé obdobie, t. j. na roky 2015 až 2020. Odvolateľ podal žiadosť pre celé obdobie, nie iba na rok
2015. Nemohol mu vzniknúť ani nárok na platby v roku 2016 a 2017 a ani v ďalších rokoch Programu

2014-2020, nakoľko PPA v týchto rokoch nevyhlásila žiadnu ďalšiu výzvu na podávanie žiadostí o
podporu pre opatrenie Ekologické poľnohospodárstvo. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti,
ako aj vzhľadom na skutočnosti, uvedené v predchádzajúcich vyjadreniach k tejto veci, navrhla, aby
odvolací súd odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že oba posudzované právne predpisy je žalobca
povinný dodržiavať, pokiaľ chce vykonávať ekologické poľnohospodárstvo a pokiaľ chce navyše aj
poberať podporu formou platby na ekologické poľnohospodárstvo. Z ustanovení § 7 ods. 2 písm.
a) zákona č. 189/2009 Z.z. a § 32 ods. 1 písm. a) nar. vl. č. 75/2015 Z.z. vyplýva, že nariadenie
vlády SR definuje podmienky pre subjekty vykonávajúce ekologické poľnohospodárstvo prísnejšie,

ako to stanovuje zákon. Ak zákon poľnohospodárovi ukladá povinnosť uzavrieť písomnú zmluvu s
inšpekčnou organizáciou do 30 dní od doručenia oznámenia o registrácii, tak podzákonný predpis
(nariadenie vlády SR), ktoré totožnú povinnosť ukladá v kratšej lehote, je v rozpore so zákonom
a nie je možné ho aplikovať pri výkone verenej moci či už v správnom konaní alebo v súdnom
konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné, že zákon č. 189/2009 Z.z. a tiež nar. vl. č.

75/2015 Z.z. spoločne súvisia, nakoľko predmetné nariadenie bližšie upravuje a definuje podmienky,
stanovené v zákone č. 189/2009 Z.z.. Nie je teda správny záver súdu I. inštancie, ktorý si osvojila
aj žalovaná, že tieto právne predpisy spoločne nesúvisia. Všetky orgány verenej moci sú povinné pri
aplikácii právnych predpisov postupovať v súlade s Ústavou SR a sú povinné uprednostňovať tzv.
ústavne konformný výklad právnych predpisov. V zmysle uvedeného musí byť dodržaný súlad právnych

predpisovnižšejprávnejsilysprávnymipredpismivyššejprávnejsily-nariadenievládymusíbyťvsúlade
so zákonom. V prejednávanej veci orgány verejnej moci, konkrétne PPA a MPaRV, nevykonali ústavne
konformnú aplikáciu vyššie citovaných právnych predpisov, čím došlo v ich konaní k nesprávnemu
úradnému postupu, nakoľko nesprávne dospeli k záveru, že žalobca nesplnil podmienky pre poskytnutie
podpory formou platby na ekologické poľnohospodárstvo. Nakoľko výsledkom tejto činnosti nebolo

vydanie rozhodnutia, tak zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nie je
daná nezákonným rozhodnutím, ale nesprávnym úradným postupom. Poukázal na to, že pri podávaní
jednotných žiadostí za roky 2016 a 2017 už nepochybne mal platne uzavretú zmluvu s inšpekčnou
organizáciou počas celého trvania daných rokov, bez ohľadu na to, aký výklad by súd v prejednávanom
spore akceptoval. Počas uvedených rokov a pri posudzovaní jednotných žiadostí o platbu na roky 2016

a 2017, totiž už počas celého sledovaného obdobia bola splnená podmienka, že žalobca mal počas
trvania záväzku uzatvorenú zmluvu s inšpekčnou organizáciou. Teda počas celého obdobia za ktoré
žalobca požadoval vyplatenie platby na ekologické poľnohospodárstvo, od 1.1.2016 do 31.12.2017,
mal žalobca preukázateľne uzavretú zmluvu s inšpekčnou organizáciou podľa osobitného predpisu.
Uvedené skutočnosti boli preukázané a potvrdené kontrolnou činnosťou PPA, o čom sme súdu prvej

inštancie predložili listinné dôkazy, na ktoré však súd I. inštancie vôbec neprihliadal. Už od prvého
roku 2015 spĺňal podmienky pre poskytnutie platby na ekologické poľnohospodárstvo. Lenže táto platba
nebola žalobcovi vyplatená z dôvodu nesprávneho úradného postupu Pôdohospodárskej platobnej
agentúry a následne aj Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Pokiaľ by orgány verejnej
moci správne uprednostnili aplikáciu zákona pred aplikáciou nariadenia vlády SR, tak by následne bola

vyplatená platba aj za roky 2016 a 2017, za ktoré žalobca opätovne podal jednotnú žiadosť, v ktorej si
okrem iného uplatnil aj nárok na platbu na ekologické poľnohospodárstvo. Mal za to, že splnil podmienku
včasného uzavretia zmluvy s inšpekčnou organizáciou v zmysle zákona č. 189/2009 Z. z..

7. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že žalobca sa však opätovne mýli, keď uvádza

„Žalobca pri podávaní jednotných žiadostí za roky 2016 a 2017 už nepochybne mal platne uzavretú
zmluvu s inšpekčnou organizáciou počas celého trvania daných rokov, bez ohľadu na to, aký výklad by
súd v prejednávanom spore akceptoval. Počas uvedených rokov a pri posudzovaní jednotných žiadostí
o platbu na roky 2016 a 2017, totiž už počas celého sledovaného obdobia bola splnená podmienka, že
žalobca mal počas trvania záväzku uzatvorenú zmluvu s inšpekčnou organizáciou. Teda počas celého

obdobia za ktoré žalobca požadoval vyplatenie platby na ekologické poľnohospodárstvo, od 1.1.2016 do
31.12.2017, mal žalobca preukázateľne uzavretú zmluvu s inšpekčnou organizáciou podľa osobitného
predpisu.“.Žalobcatotižzbytočnežiadaúhradyzaroky2016a2017(akoajneskôrzaroky2018a2019),
nakoľko nebol už na začiatku v roku 2015 zaradený ako oprávnený žiadateľ do 5 ročného záväzku naroky 2015-2020. Jeho žiadosti nemohli byť vybavené kladne. Podmienka uzavretia zmluvy s inšpekčnou
organizáciou do 01.03.2015 sa vzťahovala na celé 5 ročné obdobie a nie iba na rok 2015. Ako už
uviedla, odvolateľovi (žalobcovi) nemohol vzniknúť ani nárok na platby v roku 2016 a 2017 a ani v

ďalších rokoch Programu 2014-2020, nakoľko PPA v týchto rokoch nevyhlásila žiadnu ďalšiu výzvu na
podávanie žiadostí o podporu pre opatrenie EP.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods.
1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v

ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval
ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 CSP).
O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie (§ 383 CSP).

10. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci

pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

11. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

12. Podľa § 1 ods. 1 písm. d) nar. vl. č. 75/2015 Z.z., toto nariadenie vlády ustanovuje pravidlá
poskytovania podpory podľa osobitného predpisu formou platby na ekologické poľnohospodárstvo.

13. Podľa § 2 ods. 1 nar. vl. č. 75/2015 Z.z., žiadateľ o poskytnutie podpory podľa § 1 ods. 1 písm. c),

d) a f) sa zaväzuje plniť podmienky poskytnutia podpory počas piatich rokov odo dňa začiatku plynutia
záväzku. Trvanie záväzku možno predĺžiť podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 2 ods. 3 nar. vl. č. 75/2015 Z.z., záväzok vzniká zaradením do niektorého z opatrení
podľa § 1 ods. 1 písm. a) až g) na základe žiadosti žiadateľa o poskytnutie podpory a po doručení

záväzného vyhlásenia žiadateľa o tom, že bude plniť všetky podmienky na poskytnutie podpory. Žiadosť
o poskytnutie podpory a platby sa podáva Pôdohospodárskej platobnej agentúre (ďalej len „platobná
agentúra“).

15. Podľa § 2 ods. 12 nar. vl. č. 75/2015 Z.z., platbu podľa § 1 ods. 1 písm. a), d) a e) možno poskytnúť

len žiadateľovi, ktorý spĺňa požiadavky aktívneho poľnohospodára.

16. Podľa § 32 ods. 1 nar. vl. č. 75/2015 Z.z., žiadosť o poskytnutie podpory podľa § 1 ods. 1 písm. d)
môže podať žiadateľ, ktorý sa zaviaže plniť podmienky opatrenia a
a) je zaregistrovaný v registri ekologickej poľnohospodárskej výroby počas celého trvania záväzku;

žiadateľ musí byť zaregistrovaný najneskôr do 31. januára prvého roku trvania záväzku a mať počas
trvania záväzku uzatvorenú zmluvu s inšpekčnou organizáciou, pričom v prvom roku najneskôr do 1.
marca,
b) vykonáva poľnohospodársku činnosť podľa § 35 na ploche poľnohospodárskej pôdy s výmerou
najmenej 1 ha,

c) má v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby registrovanú najmenej 51 % výmery
poľnohospodárskej pôdy v registri ekologickej poľnohospodárskej výroby, ak zároveň hospodári aj
neekologickým spôsobom.

17. Podľa § 36 ods. 1 nar. vl. č. 75/2015 Z.z. žiadosť o platbu podľa § 31 sa každoročne podáva do

termínu určeného vo výzve zverejnenej platobnou agentúrou na jej webovom sídle, najneskôr do 15.
mája príslušného roka, formou jednotnej žiadosti podľa osobitného predpisu.18. Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 189/2009 Z.z., prevádzkovateľ je povinný na účely overovania výkonu svojej
činnosti podľa podmienok ustanovených týmto zákonom a podľa osobitných predpisov
a) uzavrieť písomnú zmluvu s inšpekčnou organizáciou oprávnenou na výkon kontroly podľa § 4 písm.

c), vedenou v registri podľa § 4 písm. b) druhého bodu , do 30 dní od doručenia oznámenia o registrácii,
b) písomne informovať kontrolný ústav o uzavretí zmluvy s inšpekčnou organizáciou podľa písmena a)
do 30 dní odo dňa nadobudnutia jej účinnosti.

19. Odvolací súd na prvom mieste konštatuje, že prvoinštančný súd postupoval pri rozhodovaní vo veci

správne, keď zisťoval, či sú splnené všetky zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej za
škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., teda či žalovaná ( konajúca prostredníctvom PPA) pri rozhodovaní
o žiadosti žalobcu zo dňa 14.05.2015 o zaradenie do opatrenia platby na ekologické poľnohospodárstvo
( ďalej len „EP“) postupovala podľa správneho právneho predpisu ( nar. vl. č.75/2018 Z.z.) a dospela k
správnemu záveru, že žalobca nesplnil zákonné podmienky na zaradenie do opatrenia platby na EP.

20. Odvolací súd s ohľadom na povahu nároku uplatňovaného žalobou (nárok na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci) konštatuje, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnymúradnýmpostupompodľaust.§3ods.1a2zákonač.514/2003Z.z.mápovahuobjektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok, ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody.

21. Zo súdom prvej inštancie správne a úplne zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca sa
domáha voči žalovanej náhrady škody v celkovej sume 425 885,40 eur spolu s príslušenstvom titulom
ušlého zisku, ktorý mal žalobcovi vzniknúť nevyplatením platby na EP za roky 2015-2017 v dôsledku

nesprávneho úradného postupu PPA a MPaRV, ktorí posudzujúc žiadosť žalobcu zo dňa 14.05.2015
o zaradenie do opatrenia platby na EP v zmysle nar. vl. č. 75/2015 Z.z., dospeli k záveru, že žalobca
nespĺňa zákonné podmienky pre zaradenie do opatrenia EP, keďže žalobca nedodržal ust. § 32 ods. 1
písm. a) nar. vl. č. 75/2015 Zb., t. j. že musí počas trvania záväzku mať uzatvorenú zmluvu s inšpekčnou
organizáciou, pričom v prvom roku najneskôr do 01. marca.

22. Pokiaľ odvolateľ nesprávnosť úradného postupu vyvodzoval z toho, že PPA a MPaRV pri
rozhodovaní o Jednotnej žiadosti žalobcu o platbu na ekologické poľnohospodárstvo na rok 2015
nesprávne vyložili a aplikovali právne predpisy, uvedené námietky vyhodnotil odvolací súd ako
nedôvodné. V konaní nebolo sporným, že Jednotnou žiadosťou zo dňa 14.05.2015 požiadal žalobca

PPA o zaradenie do opatrenia platby na EP v súlade s nar. vl. č. 75/2015 Z.z. ( § 1 ods. 1 písm.
d) nar. vl. č. 75/2015 Z.z.), ktoré nadobudlo účinnosť od 15.04.2015. Nariadením vlády č. 75/2015
Z.z. boli stanovené pravidlá poskytovania podpory podľa osobitného predpisu (Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom
Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES)

č. 1698/2005 (Ú.v. EÚ L 347 20.12.2013). Žiadosť o poskytnutie podpory na EP ( § 1 ods. 1 písm.
d) nar. vl. č. 75/2015 Z.z.) mohol podať len žiadateľ ktorý spĺňal podmienky stanovené v ust. § 32
ods. 1 nar. vl. č. 75/2015 Z.z.. V čase podania žiadosti (14.05.2015) mal žalobca vedomosť, o tom, že
nevyhnutnou podmienkou na podanie žiadosti na poskytnutie podpory je okrem registrácie v registri
ekologickej poľnohospodárskej výroby najneskôr do 31.januára prvého roku trvania záväzku aj splnenie

ďalšejpodmienky,atomaťpočastrvaniazáväzkuuzatvorenúzmluvusinšpekčnouorganizáciou,pričom
v prvom roku najneskôr do 1. marca (t.j. do 01.03.2015). Nakoľko žalobca uzavrel zmluvu s inšpekčnou
organizáciou dňa 03.03.2015, je evidentným, že žalobca si už v čase podania žiadosti o poskytnutie
podpory na EP si musel byť vedomý nespornej skutočnosti, že nespĺňa podmienku uvedenú v ust. §
32 ods. 1 písm. a) nar. vl. č. 75/2015 Z.z., t.z. že v prvom roku trvania záväzku ( v roku 2015 ) nemal

uzatvorenú zmluvu s inšpekčnou organizáciou najneskôr do 1. marca.

23. Pokiaľ odvolateľ argumentoval tým, že bol povinný dodržiavať oba zákony ( zákon č. 189/2009
Z.z. a nar. vl. 75/2015 Z.z.), pokiaľ chce vykonávať ekologické poľnohospodárstvo a pokiaľ chce
navyše aj poberať podporu formou platby na ekologické poľnohospodárstvo, je potrebné zdôrazniť,

že splnenie podmienok na vykonávanie ekologického poľnohospodárstva a splnenie podmienok na
poberanie platby na ekologické poľnohospodárstvo je potrebné posudzovať samostatne. Zákonom
č. 189/2009 Z.z. boli stanovené a) niektoré pravidlá ekologickej poľnohospodárskej výroby podľa
osobitných predpisov, b) výkon štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, c) právaa povinnosti osôb vykonávajúcich ekologickú poľnohospodársku výrobu (ďalej len "prevádzkovateľ"), d)
registrácia prevádzkovateľov a inšpekčných organizácií, e) podrobnosti o výkone kontroly ekologickej
poľnohospodárskej výroby, f) označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, g)

sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Prijatie zákona č. 189/2009 Z.z.
bolo podmienené zmenou vymedzenia pojmov na nariadení Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej
výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušilo nariadenie (EHS) č. 2092/1991,
zmenou registrácie fyzických a právnických osôb vykonávajúcich ekologickú poľnohospodársku
výrobu po doručení všetkých náležitostí ustanovených v návrh zákona a úprava rozsahu pokút

ukladaných za porušenie navrhovaného zákona, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
882/20054 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť dodržiavanie potravinového
a krmovinového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá a nariadenia
Rady (ES) č.834/2007. Cieľom prijatého zákona č. 189/2009 Z.z., účinného od 01.06.2009, bolo
zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a riadneho fungovania vnútorného trhu s produktami
ekologickej hospodárskej súťaže a riadneho fungovania vnútorného trhu s produktami ekologickej

poľnohospodárskej výroby. Ak mal žalobca záujem vykonávať poľnohospodársku činnosť v systéme
ekologickej poľnohospodárskej výroby, bol povinný splniť podmienky stanovené v zákone č. 189/2009
Z.z.. Základnou podmienkou na udelenie povolenia na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti v
systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby bola registrácia na kontrolnom ústave ( § 5 zákona
č. 189/2009 Z.z.) Tento postup bol potrebný z dôvodu, že každý subjekt vykonávajúci činnosti v

tomto systéme musí byť kontrolovaný, ako aj z dôvodu, že ekologická poľnohospodársky výroba sa
určitým spôsobom odlišuje od klasickej konvenčnej poľnohospodárskej výroby. Ak žiadosť o registráciu
obsahovala všetky požadované údaje a doklady kontrolný ústav vykonal zápis do registra do 30 dní
odo dňa doručenia úplnej žiadosti o registráciu. Súčasne sa prevádzkovateľovi ustanovila povinnosť
uzavrieť do 30 dní od doručenia oznámenia o registrácii ( registrácii prevádzkovateľa vykonávajúceho

činnosti v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby) písomnú zmluvu s inšpekčnou organizáciou,
ktorá je oprávnená na výkon kontroly v ekologickej poľnohospodárskej výrobe a písomne informovať o
tejto skutočnosti kontrolný ústav do 30 dní od nadobudnutia účinnosti predmetnej zmluvy ( § 7 zákona
č. 189/2009 Z.z.).

24. Splnenie podmienok na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti v systéme ekologickej výroby
(registrácia prevádzkovateľa a uzavretie písomnej zmluvy s inšpekčnou organizáciou) priamo dotknutý
subjekt nekvalifikovalo na poskytnutie podpory či už formou štátnej pomoci ( výnos Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 660/2014-100 o poskytovaní podpory
v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom hospodárstve a rybnom hospodárstve (oznámenie

č. 368/2014 Z.z.) alebo na poskytnutie podpory formou platby. Z hľadiska vecného rozsahu
svojej pôsobnosti, účelu ( predmetu úpravy), rozdielneho okruhu oprávnených subjektov, rozdielnej
terminológie či sankčných mechanizmov, nar. vl.č. 75/2015 Z.z samostatne upravovalo podmienky pre
poskytnutie podpory v poľnohospodárstve a preto tam stanovené podmienky nemenili obsah práv a
povinností stanovených zákonom č. 189/2009 Z.z.. Účelom prijatia nar. vl. č. 75/2015 Z.z., prijatého na

základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore
rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV),
bolo stanoviť podmienky na poskytnutie podpory formou platby. Preto splnenie podmienky uvedenej
v § 32 ods. 1 písm. a) nar. vl. č. 75/2015 Z.z. (mať v prvom roku trvania záväzku uzavretú zmluvu s
inšpekčnou organizáciou najneskôr do 1. marca), nemožno považovať za rozporné ( kolidujúce) s ust. §

7 ods. 2 písm. a) zákona č. 189/2009 Z.z.. PPA a MPaRV tak postupovali správne, keď pri rozhodovaní
o Jednotnej žiadosti žalobcu zo dňa 14.05.2015 aplikovali ust. nar. vl. č. 75/2015 Z.z., preto ich konanie
nemožno považovať za porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami ani za postup v rozpore s
účelom zákona, úmyslom zákonodarcu či v rozpore s hmotnoprávnou logikou a základnými právnymi
princípmi ako tvrdil v odvolaní žalobca.

25. Nakoľko žalobca nesplnil podmienky na poskytnutie podpory formou platby na EP na základe
predloženej Jednotnej žiadosti zo dňa 14.05.2015, nebol zaradený do opatrenia Ekologické
poľnohospodárstvo PRV 2014-2020, t.z. nebol zaradený do programu poskytnutia podpory počas
obdobia piatich rokov. Na nezaradenie žalobcu do opatrenia EP PRV 2014-2020 nemalo vplyv, že

podmienku uvedenú v ust. § 32 ods. 1 písm. a) nar. vl. č. 75/2015 Z.z. ( mať v prvom roku trvania záväzku
uzavretú zmluvu s inšpekčnou organizáciou najneskôr do 1. marca) už žalobca v nasledujúcich rokoch
( rok 2016 a 2017) spĺňal. Splnenie podmienok o poskytnutie podpory sa posudzovalo ku dňu podania
žiadosti a žiadosť sa podávala do termínu určeného vo výzve zverejnenej PPA na jej webovom sídle.Nakoľko v nasledujúcom období ( rokoch 2016 a 2017) PPA ani ďalšiu výzvu na podávanie žiadostí o
poskytnutie podpory formou platby na EP nevyhlásila, nemohol žalobca podať ( ani netvrdil, že podal)
novú Jednotnú žiadosť o poskytnutie podpory, vo vzťahu ku ktorej by PPA posudzovala, či žalobca splnil

stanovené podmienky na poskytnutie podpory. Uvedené v konaní žalobca nesporoval, nakoľko svoje
nároky odvodzoval výlučne od Jednotnej žiadosti zo dňa 14.05.2015, a to tak za obdobie roku 2015
ako i za obdobie rokov 2016-2017. Zo žalobcom predloženého listinného dôkazu – Rozhodnutie PPA zo
dňa 31.01.2022 č. spisu XXXXXX/XXXX/XXXXX/XXXX/XXX vyplýva, že žalobca podal novú Jednotnú
žiadosť až dňa 14.05.2021, predmetom ktorej bolo okrem žiadosti o poskytnutie platby formou platby

na ekologické poľnohospodárstvo aj žiadosť o poskytnutie platby formou platby na agroenviromentálno-
klimatické opatrenia, ktorá bola PPA schválená. Vzhliadnuc k uvedenému závery súdu prvej inštancie o
nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku i za obdobie rokov 2016 a 2017 sú vecne správne.

26. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za pre
konanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd
reagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS

251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už
nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

27. Vzhliadnuc k uvedenému mal odvolací súd za to, že obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilý

spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích
dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali
správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe
uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania pred súdom

prvej inštancie ), ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou
odvolacieho konania bola žalovaná. Nakoľko z obsahu spisu vznik trov odvolacieho konania na strane

žalovanej nevyplýval, odvolací súd v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku,
prihliadolnaprocesnúekonómiuarozhodoltak,žežalovanejnároknanáhradutrovodvolaciehokonania
nepriznal.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).