Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-74S/69/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200511
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200511.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov

senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D. D., občan Slovenskej republiky, právne zastúpená advokátom
JUDr. Michalom Vlkolinským, so sídlom Námestie SNP 87/8, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Úrad
pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04
Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Stredoslovenská distribučná, a. s.,
so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, 2/ EV-mont, s.r.o., so sídlom Rakytovská cesta 6C, 974 01
Banská Bystrica, 3/ E. F., bytom G. XXXX/X, XXX XX H., 4/ I. J., bytom K. XXXX/XXX, E., XXX XX H., 5/

G. I. J., bytom E. XXXX/X, XXX XX H., 6/ F. L., bytom M. XXX/XX, N., XXX XX O., 7/ E. F. B., bytom I. O.
XXXX/X, XXX XX D., 8/ E. G. E., bytom E. XXXX/X, E., XXX XX H., 9/ B. J., bytom E. XXXX/X, E., XXX
XX H., 10/ E. P., bytom A. C. XXXX/XX, XXX XX H., 11/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková
36, 817 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru
výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2022/021741-003 zo dňa 17.06.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-
OVBP2-2022/021741-003 zo dňa 17.06.2022 a rozhodnutie mesta Zvolen č. SÚ XXXX/XXXX-XX zo dňa

14.02.2022 z r u š u j e a v e c v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Ďalší účastník konania - Stredoslovenská distribučná, a. s., Pri Rajčianke 2927/8, Žilina zastúpený
EV-mont, s.r.o., Banská Bystrica dňa 26.08.2021 podal mestu Zvolen (ďalej len "stavebný úrad“) návrh

na vydanie územného rozhodnutia týkajúceho sa stavby pod názvom "12 804 - Zvolen - Na Hlinách -
Rozšírenie NNK“ na pozemkoch registra C parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX,
XXXX/X, XXXX/X a registra E parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX v
katastrálnom území H.. Stavebný úrad verejnou vyhláškou z 03.11.2021 oznámil začatie územného
konania vo veci návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Následne stavebný
úrad rovnako formou verejnej vyhlášky vydal dňa 14.02.2022 územné rozhodnutie číslo SU XXXX/
XXXX-XX, ktorým rozhodol o umiestnení stavby "12 804 - Zvolen - Na Hlinách - Rozšírenie NNK“ na

tam uvedených pozemkoch, čím vyhovel návrhu ďalšieho účastníka a súčasne rozhodol o námietkach
ďalších účastníkov konania E. F., A. B. (žalobkyňa), G. I. J. a I. J. tak, že vznesené námietky v celom
rozsahu zamietol (ďalej len "prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia
stavebný úrad opísal priebeh správneho konania, obsah predložených stanovísk dotknutých orgánova k námietkam účastníkov konania uviedol, že ide o stavbu vo verejnom záujme podľa § 108 ods.
2 písm. g/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) pretože ide o výstavbu energetického diela na výrobu alebo

rozvod elektriny podľa osobitných predpisov, takže pozemky, stavby a práva k nim potrebné na jej
uskutočnenie je možné vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť rozhodnutím
stavebného úradu podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona. Stavebný úrad ďalej argumentoval, že
navrhovateľovi (v postavení ktorého bol ďalší účastník konania - Stredoslovenská distribučná, a. s.)
k predmetným pozemkom vyplýva zmysle § 139 ods. 1 písm. c stavebného zákona „iné právo“ k

pozemkom z § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o energetike. Vzhľadom na uvedené sa k vydaniu územného
rozhodnutia nevyžaduje súhlas vlastníka, respektíve vlastníkov predmetných pozemkov v zmysle § 3
ods. 1 písm. e/ vyhlášky č. 453/2000 Z.z. Ďalej stavebný úrad dôvodil, že navrhované riešenie NN
siete je kapacitne dimenzované tak, že z navrhovanej siete bude možné pripojiť 9 nových odberných
miest, pričom sa predpokladá napojenie desiatich záhradných parciel na každé odberné miesto so
spoločným rozvádzačom. Predmetná stavba tak zabezpečí užívateľom deväťdesiatich záhradných

parciel možnosť napojenia do distribučnej siete NN, čím sa s najväčšou pravdepodobnosťou zvýši
aj trhová hodnota pozemkov v tejto lokalite. Čo sa týka technického riešenia stavby skonštatoval, že
navrhovaný bod napojenia pre rozšírenie NN siete je v danej lokalite jediný vyhovujúci z hľadiska
schopnosti preniesť požadovaný výkon do záhradkárskej osady. Nespochybňoval práva užívateľov
záhradných parciel registra C alebo E, pričom ich vzájomné majetkovoprávne vyrovnanie je vecou

dohody zúčastnených strán, respektíve vecou rozhodnutia príslušného súdu, pokiaľ k takejto dohode
nedôjde. K potencionálnej výstavbe v danej lokalite stavebný úrad uviedol, že funkčné využitie daného
územia je v zmysle územného plánu mesta Zvolen definované ako záhradkárska osada, kde v zmysle
platných regulatívov záväznej časti územného plánu môže byť povolená len prestavba existujúcich a
výstavba nových záhradných chatiek pri dodržaní maximálnej zastavanej plochy do 40 m2. Čo sa týka

postupu pri riešení náhrady za zriadenie vecného bremena, rozhodovať o ňom nie je v kompetencii
stavebného úradu, nakoľko práva a povinnosti vlastníkov dotknutých nehnuteľností a držiteľa povolenia
na podnikanie v energetike upravuje osobitný právny predpis § 11 zákona o energetike. Podávatelia
námietok nepredložili stavebnému úradu žiadny doklad, ktorý by podporil ich tvrdenie o negatívnom
vplyve stavby na bonitu pôdy dotknutých pozemkov a stavebnému úradu nie sú známe žiadne výsledky

prieskumov a štúdií dostupné z verejných informačných zdrojov, ktoré by preukazovali negatívny vplyv
takejto inžinierskej stavby na bonitu pôdy.

2. O odvolaní žalobkyne, E. F., I. J. a G. I. J. rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor
výstavby a bytovej politiky rozhodnutím číslo OU-BB-OVBP2-2022/021741-003 zo dňa 17.06.2022

tak, že odvolanie uvedených účastníkov voči prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil (ďalej len "napadnuté rozhodnutie“). V napadnutom rozhodnutí Okresný úrad
Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky poukázal na priebeh územného konania, obsah
územného rozhodnutia, odvolania podaného proti nemu, vyjadrení k odvolaniu a popísal ním zistený
skutočný stav veci. V rámci právneho posúdenia identifikoval spornosť v uplatnení § 38 stavebného

zákona vo vzťahu k § 139 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, nakoľko súhlasy na umiestnenie
elektrického vedenia sa nevyžadujú pokiaľ má navrhovateľ k pozemkom iné právo, ktoré videl v
ustanovení § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o energetike, podľa ktorého je navrhovateľ oprávnený
zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia elektrické vedenie. Pokiaľ teda v
územnom konaní neboli predložené súhlasy odvolateľov tak podľa § 38 stavebného zákona to bolo z

dôvodu, že navrhovateľ mal k pozemkom „iné právo“. Sporná v územnom konaní bola aj existencia
verejného záujmu, ktorý stavebný úrad nesprávne odôvodňoval v zmysle § 108 ods. 1 písm. g/
stavebného zákona, ktorý popisuje len dôvod na vyvlastnenie podľa už neúčinného zákona. Odvolatelia
správne argumentovali, že verejným záujmom nemôže byť ani uspokojenie užívateľov deväťdesiatich
záhradných chatiek, ktorým sa umožní napojenie na elektrické vedenie. Verejný záujem nemá v

celom spektre právom regulovaných spoločenských vzťahov jednotnú univerzálnu definíciu, ktorá by
vystihovala všetky spoločenské vzťahy. V podmienkach spoločenských vzťahov v oblasti energetiky je
verejný záujem vyjadrený príslušnými hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o energetike. Podľa § 11
ods. 1 písm. f/ zákona o energetike držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom
rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce

elektrické vedenie. Už z jazykového výkladu prvej vety citovaného ustanovenia vyplýva, že držiteľ
povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba pri výkone oprávnení podľa § 11
ods. 1 koná vo verejnom záujme. Verejný záujem v tomto konkrétnom prípade vyplýva priamo zo zákona
o energetike a má slúžiť k zabezpečeniu účelu zákona o energetike, ktorým podľa § 1 ods. 1 písm. c/je aj zabezpečenie opatrení zameraných na zabezpečenie bezpečnosti dodávky elektriny a fungovanie
vnútorného trhu s elektrinou. Sporným v územnom konaní bolo aj neposkytnutie náhrady. Je zrejmé,
že oprávneniu navrhovateľa zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia elektrické

vedenie prislúcha povinnosť vlastníka cudzieho pozemku strpieť jeho výkon. Pritom je obmedzený v
riadnom a nerušenom výkone svojho vlastníckeho práva. Ústavný princíp v zmysle článku 20 ods. 4
Ústavy SR bol prevzatý do zákona o energetike a vlastníkovi pozemku za obmedzenie vlastníctva patrí
jednorazová finančná náhrada. Podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o energetike oprávnenia stavebníka
na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia, ktorým sa povoľuje

uskutočnenie stavby. Reálny výkon oprávnenia navrhovateľa zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo
zastavaného územia obce elektrické vedenie nevzniká teda na základe územného rozhodnutia, ktorým
sa stavba len umiestňuje na pozemkoch, ale na základe stavebného povolenia, ktorým sa povoľuje
uskutočnenie stavby. Stavebný úrad určuje podmienky výkonu oprávnenia stavebníka uskutočniť a
prevádzkovať stavbu na cudzom pozemku, z ktorým výkonom sú spojené obmedzenia vlastníkov
pozemkov, ku ktorým môže dôjsť. Poskytnutie jednorazovej finančnej náhrady je zahrnuté v procese

podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o energetike a deje sa v konaní, ktorým sa povoľuje uskutočnenie
stavby, teda v stavebnom konaní, ktorým nie je územné konanie. Preto bola požiadavka odvolateľov
na poskytnutie náhrady pred vydaním územného rozhodnutia bola predčasná. Okresný úrad Banská
Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky ďalej dôvodil, že podzemný kábel elektrického vedenia nie
je spôsobilý ovplyvniť jednotlivé kritériá určujúce kódy BPEJ vyjadrujúce kvalitu a hodnotu produkčno-

ekologického potenciálu poľnohospodárskej pôdy.

Zhrnutie argumentov žalobkyne – žalobné body

3. Žalobkyňa podala správnu žalobu kde namieta, že v tejto záležitosti sa jednoznačne nejedná o verejný

záujem a kategoricky nesúhlasí so zásahom do jej vlastníckeho práva, na čo neprihliadli prvostupňový
stavebný úrad ani žalovaný, ktorí svojimi rozhodnutiami hrubo poškodzujú majetkové záujmy žalobkyne
a súčasne aj podielových spoluvlastníkov. Stavebný úrad a žalovaný vo svojich rozhodnutiach povýšili
a dali prednosť užívateľskému právu - záujmom užívateľov cudzej pôdy a podradili ich vlastnícke
právo aj napriek tomu, že žalobkyňa so všetkými podielovými spoluvlastníkmi kategoricky nesúhlasí,

aby sa tak v tomto prípade dialo zásahom do jej vlastníckych práv, ktorý hrubo negatívne zasahuje
do jej majetkovej sféry a aj podielových spoluvlastníkov. V napadnutom rozhodnutí absentuje presné
vyčíslenie vecného bremena v metroch štvorcových, čo možno považovať za vadu správneho konania aj
keby bolo vyčíslené, stanovisko vlastníkov pôdy by sa nezmenilo. Ďalej nevedela prečo ochranné pásmo
nekončí pri hranici pozemkov vlastníkov pôdy, ale toto celé zasahuje do vlastníckych práv nelogicky.

Konajúce orgány porušili zásady správneho konania a presadili záujem navrhovateľa - stavebníka na
úkor dodržiavania právnych predpisov. Absentuje rozhodnutie podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku
o povinnosti nahradiť trovy správneho konania. Žalobkyňa má za to, že vyjadrenia súdnych znalcov a
právnikov, že orgán verejnej správy prvého stupňa aj žalovaný sa nezaoberali námietkami žalobkyne,
porušili § 34 Správneho poriadku, pretože museli mať a majú vedomosť o tom, aký je skutočný stav

na pôde žalobkyne, respektíve predmetnej záhradkárskej osade: rôzne výstavby veľkého rozsahu,
sťahovanie užívateľov pôdy, ktorí svoje byty prenajímajú v rozpore s platným územným plánom a
stavebným zákonom, čo bol správny orgán povinný zistiť a objasniť najmä ohliadkou na mieste samom,
ako dôkaz sú predložené jej písomné podania adresované stavebnému úradu. Žalobkyňa vo včas
podanom doplnení správnej žaloby navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým

rozhodnutím. Namietala tiež protiústavnosť, komplikovanosť a zastaralosť energetického zákona
a vážne poškodenie jej práva na vlastníctvo pôdy napadnutým rozhodnutím s jednorazovou náhradou,
čím sa vlastníctvo stane nepoužiteľným. Správnu žalobu žalobkyne aproboval jej právny zástupca.

Vyjadrenia k správnej žalobe

4. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky vo vyjadrení k správnej žalobe
poukázal na bod 17. napadnutého rozhodnutia, z ktorého plynie, že verejný záujem na budovaní
elektrických vedení je vyjadrený priamo v zákone č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších
predpisov. K námietkam týkajúcim sa trasovania stavby žalovaný uviedol, že odkazuje na bod 23.

napadnutého rozhodnutia v tom zmysle, že právnu reguláciu stavebného práva nie je možné aplikovať
na budúci fiktívny skutkový stav výstavby rodinných domov, ktorý v podmienkach platného územného
plánu mesta Zvolen nie je ani možné dosiahnuť z dôvodu, že územný plán ako rozvojový dokument
do budúcnosti nepredpokladá výstavbu rodinných domov v existujúcom území - v záhradkárskej osadeNa Hlinách. K spornému vyplateniu náhrady odkázal na bod 18. napadnutého rozhodnutia. Doplnil,
že z pohľadu súčasnej energetickej situácie Slovenska je významné zabezpečenie dodávky elektriny
ako to vyjadruje súčasný energetický zákon v paragrafe 1 písm. c/. Nemal preto pochybnosti o

existencii verejného záujmu podľa účelu a významu energetického zákona a jeho existenciu samostatne
neoveroval v konkrétnom prípade budovania elektrického vedenia pre deväť záhradných chatiek.
Za jednu z vlastností vlastníckeho práva považoval jeho výlučnosť, avšak táto je relativizovaná
a nakoľko existujú viaceré inštitúty, ktoré ju oslabujú. Medzi ne patria aj obmedzenia vlastníckeho
práva súkromnoprávnej, ale i verejnoprávnej povahy jedným, z ktorých je aj oprávnenie energetických

podnikov stavať energetické zariadenia na cudzích pozemkoch. Existencia daného oprávnenia je
zakotvená v paragrafe 11 ods. 1 písm. f/ zákona č. 251/2012 Z.z., pričom podľa ustanovení § 38
stavebného zákona nemožno rozhodnutie o umiestnení stavby vydať bez súhlasu vlastníka pozemku
alebo toho kto má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona. Oprávnenia
energetického podniku podľa § 11 ods. 1 písm. f/ energetického zákona pri zriaďovaní elektrického
vedenia na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce vo verejnom záujme a v primeranom

rozsahusúinýmiprávamipodľa§139ods.1písm.c/stavebnéhozákona.Vzhľadomnatosavúzemnom
konaní nevyžadoval súhlas žalobkyne podľa § 38 stavebného zákona s umiestnením elektrického
vedenia na jej pozemkoch. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

5. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v replike zdôraznila, že predpoklad žalovaného o

tom, že vzťahy medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkmi záhradných chatiek a užívateľmi záhrad sú
v zriadenej záhradkárskej osade upravené postupmi podľa zákona č. 64/1997 Z.z. nebol preukázaný.
Naopak sú to práve vlastníci záhradkárskych chatiek a užívatelia záhrad, ktorí odmietajú úpravu
vzájomných vzťahov a povinností s vlastníkmi pozemkov a tieto užívajú bez právneho dôvodu. Ďalej
poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a iných súdov v oblasti výkladu pojmu

"verejný záujem", ktorý je typickým príkladom nejasného pojmu a stáva sa problematickou súčasťou
rozhodovania.

6. Ďalší účastník - Stredoslovenská distribučná, a. s. Žilina vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že
stavba má byť realizovaná z časti na pozemkoch vo vlastníctve mesta Zvolen, s ktorým má uzavretú

zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena, takže má dostatočne preukázané iné právo k
pozemku podľa osobitného predpisu. Stavba má byť taktiež zrealizovaná na dotknutých pozemkoch,
ktoré sa nachádzajú mimo zastavaného územia mesta, ku ktorým pozemkom mu vyplýva iné právo
z § 11 ods. 1 písm. f/ zákona č. 251/2012 Z.z. Vzhľadom na to sa nevyžaduje súhlas vlastníka,
respektíve vlastníkov predmetných pozemkov. Ďalší účastník ako držiteľ povolenia oprávnenia na

podnikanie v energetike alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme
okrem iného zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a
elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy a zariadení určených na ich
ochranu alebo zabránenie ich porúch alebo havárií alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií
na ochranu života, zdravia a majetku osôb. Ďalej uviedol, že podľa § 58 stavebného zákona stavebník

musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo má k pozemku „iné právo“ podľa osobitného právneho
predpisu, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Podľa § 139 stavebného zákona
takýmto osobitným právnym predpisom je aj zákon o energetike. Podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o
energetikeoprávneniastavebníkanauskutočneniestavbyvznikajúprávoplatnosťourozhodnutia,ktorým
sa povoľuje uskutočnenie stavby. Poukázal ďalej na § 11 ods. 1 písm. g/ zákona o energetike ako aj §

11 ods. 9 ohľadom primeranej náhrady, o ktorej sa však rozhoduje až na základe stavebného povolenia,
nie v územnom konaní. Stavebná akcia, ktorá bola predmetom rozhodnutia o umiestnení stavby je
zahrnutá aj v súlade s územným plánom mesta Zvolen, ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom
dňa 03.12.2004 a projektová dokumentácia vyhovuje všetkým technickým a právnym požiadavkám. K
verejnému záujmu ďalší účastník uviedol, že eviduje množstvo žiadostí o nové pripojenia v tejto lokalite.

Z daného vyplýva, že stavba je vybudovaná vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. g/ stavebného
zákona, takže pozemky, stavby a práva k nim potrebné na jej uskutočnenie je možné vyvlastniť alebo
vlastnícke práva k týmto pozemkom obmedziť. Technické riešenie stavby ako navrhovaný bod napojenia
pre rozšírenie veľkým NN siete a samotná trasa tejto siete je v danej lokalite jediným riešením, ktoré
vyhovujezhľadiskaschopnostipreniesťdodanejlokalitypožadovanývýkon.Nazákladeuvedenéhomal

ďalší účastník za to, že konajúci orgán postupoval v súlade so zákonom a vecou sa starostlivo zaoberal
a svoj názor aj logicky odôvodnil. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.7. Žalobkyňa v duplike v podstate zotrvala na svojich názoroch s tým, že nemala za naplnenú
požiadavku existenciu verejného záujmu. Rozporovala aj tvrdenia žalovaného, že rozšírenie siete
navrhovaným spôsobom je jediným riešením, ktoré vyhovuje z hľadiska schopnosti preniesť do danej

lokality požadovaný výkon, keďže iný návrh riešenia predložený ani nebol. Poukázala na rozhodnutia
ESĽP k otázkam verejného záujmu.

8. Na nariadenom pojednávaní sa právny zástupca žalobkyne ako aj poverená zamestnankyňa
žalovaného pridržiavali svojich písomne urobených úkonov, najmä správnej žaloby a písomných

vyjadrení. Právny zástupca žalobkyne navrhol napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým
rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poverená zamestnankyňa žalovaného navrhla žalobu
zamietnuť.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

9. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec
prejednal na nariadenom pojednávaní. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny
súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.

10. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej

správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Podľa § 38 stavebného zákona ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno
bezsúhlasuvlastníkaúzemnérozhodnutieoumiestnenístavbyaleborozhodnutieovyužitíúzemiavydať

len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť.
15. Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám"
použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu
rozumie právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b)
16. Podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o energetike držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže

v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného
územia obce 24) elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej
sústavy, plynovody 25) a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a
zariadení určených na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov
porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný

úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom
pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého
rozhodnutia.

17. Zákonom č. 151/2022 Z.z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a/

uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo
všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v
Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.
zn. 74S/69/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-74S/69/2022.

18. Vo vzťahu k žalovanému správny súd konštatuje právne významnú skutočnosť, ktorá nastala ex
lege, a to, že dňom 1. apríla 2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z.z. o územnom
plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe
pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešli

kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja
na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 40al zákona č. 575/2001
Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov
je Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy
na úsekoch územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania s výnimkou ekologických aspektov. V
dôsledku uvedenej legislatívnej zmeny a na základe uskutočnenej delimitácie z Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky na úrad, dňa 1. apríla 2024 sú predmetom prechodu právomoci Odborov výstavby
a bytovej politiky, Oddelení štátnej stavebnej správy Okresného úradu Bratislava, Okresného úradu
Trnava, Okresného úradu Trenčín, Okresného úradu Žilina, Okresného úradu Nitra, Okresného úradu
Banská Bystrica, Okresného úradu Košice a Okresného úradu Prešov, na Úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Slovenskej republiky. V súlade s ustanovením § 180 ods. 3 SSP tak namiesto pôvodného

žalovaného v tomto konaní je žalovaným Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,
ako orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu verejnej správy, ktorý bol
pôvodným žalovaným. Preto odo dňa 1. apríla 2024 správny súd koná na strane žalovaného s Úradom
pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

19. Správny súd preskúmaním veci zistil, že stavebný úrad vyhovel návrhu ďalšieho účastníka
Stredoslovenská distribučná, a. s. Žilina a vydal rozhodnutie o umiestnení stavby "12 804 - Zvolen
- Na Hlinách - Rozšírenie NNK“, ktorým určil podmienky pre umiestnenie stavby, pričom zamietol
námietky ďalších účastníkov konania (medzi nimi žalobkyne), pretože sa domnieval, že verejný záujem
na umiestnení stavby bol daný podľa § 108 ods. 2 stavebného zákona, keďže pozemky je možné

vyvlastniť a navrhovateľovi k predmetným pozemkom vyplýva v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ stavebného
zákona iné právo z § 11 ods. 1 zákona o energetike. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby
a bytovej politiky napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a iných účastníkov proti
prvostupňovému rozhodnutiu o umiestnení stavby, pričom sa stotožnil s tým, že navrhovateľ - ďalší
účastník - Stredoslovenská distribučná, a. s. Žilina mal k dotknutým pozemkom (medzi nimi k pozemkom

vo vlastníctve žalobkyne) iné právo plynúce z ust. 139 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona v nadväznosti
na § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o energetike. Nesúhlasil so stavebným úradom, ktorý verejný záujem
na umiestnení stavby nesprávne zdôvodnil odkazom na oprávnenie vyvlastnenia podľa už neúčinného
zákona. V oblasti energetiky Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky vnímal
verejnýzáujemvyjadrenýpríslušnýmihmotnoprávnymiustanoveniamizákonaoenergetike,najmävust.

§ 11 ods. 1 písm. f/, z jazykového výkladu ktorého znenia (prvej vety) vyplýva, že držiteľ povolenia alebo
ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba pri výkone oprávnení koná vo verejnom záujme.
Verejný záujem v tomto konkrétnom prípade podľa vyplýva priamo zo zákona o energetike a má slúžiť k
zabezpečeniu účelu zákona o energetike, ktorým podľa § 1 ods. 1 písm. c/ je aj zabezpečenie opatrení
zameraných na zabezpečenie bezpečnosti dodávky elektriny a fungovanie vnútorného trhu s elektrinou.

20. Žalobkyňa správnou žalobou namietala, že v žiadnom prípade nejde o verejný záujem, na
obsah ktorého poukázala vo svetle rozhodnutí súdov. Medzi žalobkyňou a žalovaným (ani medzi
ďalšími účastníkmi) nie je sporné, že podľa § 38 stavebného zákona pre vydanie územného rozhodnutia
stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo má k pozemku „iné právo“ podľa osobitného

právneho predpisu, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Podľa § 139 ods. 1 písm. c/
stavebného zákona takýmto osobitným právnym predpisom je aj zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 11 ods. 1 písm.
f/ oprávňuje držiteľa povolenia, v postavení ktorého bol ďalší účastník - Stredoslovenská distribučná,
a. s. Žilina alebo ním poverenú osobu (ďalší účastník EV - mont, s.r.o., ktorý podal návrh na vydanie

územnéhorozhodnutia)vnevyhnutnomrozsahuavoverejnomzáujmezriaďovaťnacudzíchpozemkoch
mimo zastavaného územia obce 24) elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej
sústavy a distribučnej sústavy a zariadenia určené na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií,
alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb.21. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že odvolatelia správne argumentovali, že verejným záujmom nemôže byť

uspokojenie užívateľov deväťdesiatich záhradných chatiek, ktorým sa umožní napojenie na elektrické
vedenie. Ďalej dôvodil, že verejný záujem nemá v celom spektre právom regulovaných spoločenských
vzťahov jednotnú univerzálnu definíciu, ktorá by vystihovala všetky spoločenské vzťahy. V podmienkach
spoločenských vzťahov v oblasti energetiky je podľa neho verejný záujem vyjadrený príslušnými
hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o energetike. Podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o energetike

držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme
zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie. Už z jazykového
výkladuprvejvetycitovanéhoustanoveniamuvyplynulo,žedržiteľpovoleniaalebonímpoverenáfyzická
osoba alebo právnická osoba pri výkone oprávnení podľa § 11 ods. 1 koná vo verejnom záujme.

22. Uvedený výsledok právneho posúdenia veci uskutočnený Okresným úradom Banská Bystrica,

odborom výstavby a bytovej politiky je úplne nesprávny, pretože bez toho, aby sa zaoberal dôsledkom
navrhovaného postupu držiteľa povolenia na vlastnícke práva k umiestnením stavby dotknutým
pozemkom fyzických osôb, ktoré požívajú právnu ochranu, vychádza izolovane len zo samotného textu
tohto ustanovenia, ktorý navyše chybne interpretuje. Podľa neho samotné uplatnenie (akéhokoľvek)
postupu subsumovateľného pod ust. § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o energetike (čo je vzhľadom na

účel zákona a postavenie ďalšieho účastníka Stredoslovenská distribučná, a. s. Žilina jedna z jeho
základných činností) samo o sebe zakladá verejný záujem na takomto postupe. Uplatnený gramatický
výklad tak ad absurdum povyšuje hocijaký postup, vrátane prípadnej akejkoľvek svojvôle držiteľa
povolenia pri svojej činnosti, na verejný záujem. Súčasne neprípustne zľahčuje ochranu ústavou
garantovaných práv na ochranu majetku žalobkyne (jej vlastníckeho práva k pozemkom, na ktorých má

byť stavba umiestnená).

23. Výklad zodpovedajúci účelu a významu ust. § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o energetike je potrebné
vidieť v tom, že umožňuje držiteľovi povolenia alebo ním poverenej osobe v nevyhnutnom rozsahu
zriaďovať alebo udržiavať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie

alebo elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy len v prípade, že je
nepochybne preukázané, že taký postup je vo verejnom záujme. Práve verejný záujem (spolu s limitom
nevyhnutného rozsahu postupu) je so zachovaním racionálneho jadra tohto zákonného ustanovenia
(šetriacom práva osôb dotknutých postupom, ktorý má potenciál zasiahnuť do ich práv) tým aspektom,
ktorý umožňuje prelomiť zásadu spočívajúcu vo výlučnom oprávnení umiestniť a realizovať stavbu len

na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa umiestenia stavby, v postavení ktorého bol ďalší účastník
Stredoslovenská distribučná, a.s. Žilina, ako držiteľ povolenia, alebo na základe iného dohodnutého
práva k pozemku (nájomná zmluva, zmluva o budúcej kúpnej zmluve a pod.; § 139 ods. 1 písm. a,
b/ stavebného zákona). Bez prejavenia slobodnej vôle vlastníka pozemku ohľadom spôsobu užívania
pozemku vyjadreného v rámci jeho zmluvnej voľnosti možno na cudzom pozemku umiestňovať stavby

len vtedy, ak existuje k takému pozemku tzv. „iné právo“ v zmysle ust. § 38 v nadväznosti na § 139 ods.
1 písm. c/ stavebného zákona. Zákonné obmedzenie limitujúce danosť „iného práva“ je však existencia
verejného záujmu na umiestnení konkrétnej stavby, ktorá v tomto prípade osvedčená nebola.

24. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky ďalej argumentoval, že verejný

záujem v tomto konkrétnom prípade vyplýva priamo zo zákona o energetike a má slúžiť k zabezpečeniu
jeho účelu, ktorým podľa § 1 ods. 1 písm. c/ je aj zabezpečenie opatrení zameraných na zabezpečenie
bezpečnostidodávkyelektrinyafungovanievnútornéhotrhuselektrinou.Zákonoenergetikevšaktakúto
definíciu verejného záujmu neobsahuje a stavebný úrad ani žalovaný neposkytli relevantné argumenty, z
ktorých by bolo možné verejný záujem na umiestnení danej stavby bezpečne vyvodiť len z účelu zákona.

Vzhľadom na to, takto vyjadrený verejný záujem na vybudovaní rozšírenia NN siete je len všeobecným,
názorom konajúceho orgánu bez tohto, aby reagoval na konkrétne požiadavky, ktoré ustálená súdna
prax pre preukázanie skutočnej existencie verejného záujmu na umiestnení stavby požaduje. Každý
zákon má v právnom poriadku Slovenskej republiky svoj účel a význam. Naplnenie účelu a významu
zákona v zákonom predpokladaných opatreniach a postupoch nositeľov oprávnení však nestačí na to,

aby bez ďalšieho zodpovedalo požiadavkám na obsah pojmu verejný záujem. Obdobne to platí ku
konštatovanou žalovaného, že stavba bola umiestnená v súlade s územným plánom mesta Zvolen.
Súlad s územnoplánovaciu dokumentáciou je jedným zo základných zákonných predpokladov pre
umiestnenie každej stavby. Sám o sebe však tento súlad nemá žiadny následok vo vzťahu k tomu, čije alebo nie je na umiestnení stavby verejný záujem. Požiadavka existencie verejného záujmu slúži
prioritnenaochranuprávazáujmovfyzickýchaprávnickýchosôbpredtým,abysasvojvoľnezasahovalo
do ich vlastníckych práv k pozemkom, na ktorých sa stavba plánuje umiestniť. Výklad umožňujúci

prelomiť zásadu umiestnenia stavby bez súhlasu vlastníkov pozemkov bol teda veci nepriliehavý, pokiaľ
nebol tvrdený a preukázaný konkrétny obsah a rozsah verejného záujmu na jej umiestnení.

25. Z právneho pohľadu je „verejný záujem“ tzv. neurčitým pojmom, resp. pojmom s „neostrým
významom“ (I. E., 2012). Ide teda o slová, resp. slovné spojenia použité v textoch právnych predpisov

na formálne vyjadrenie všeobecnejších, bližšie nešpecifikovaných javov, ktoré však v právnej norme
nemajú definovaný explicitný obsah. Niekedy právny predpis ustanovuje kritériá na ich interpretáciu,
nezriedka však nie. Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne
prospešný záujem. Verejný záujem tu nemožno chápať ani aritmeticky (je to v záujme väčšieho počtu
obyvateľov), ani automaticky (každá diaľnica je vo verejnom záujme, a teda pozemky môžu byť au-
tomaticky vyvlastnené). Ako vyjadril vo svojom rozhodnutí český ústavný súd (I. ÚS 198/95, PL.

ÚS 24/04), verejný záujem nie je vždy totožný so záujmom kolektívnym (uspokojovanie kolektívnych
záujmov určitých skupín, môže byť dokonca v rozpore so všeobecnými záujmami spoločnosti). Vo veci
PL. US 33/95 Ústavný súd SR uviedol: „Pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu
ku konkrétnemu základnému právu či slobode. Ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok
nie je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho

práva a ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmom vlastníka, podmienku verejného
záujmu možno pokladať za splnenú.“ Dá sa z neho vyvodiť, že verejný záujem je možné nejakým
spôsobom uchopiť len v súvislosti so základným právom alebo slobodou. Konkrétne, ak ide o základné
právo vlastniť majetok, musí dôjsť k posúdeniu, že zrozumiteľne určený a teda existujúci verejný záujem
prevažuje nad záujmom na nerušenom výkone vlastníckeho práva.

26. Prevažujúci verejný záujem teda umožňuje využívanie súkromného majetku na verejnoprospešné
ciele a je dôvodom pre obmedzenie vlastníckeho práva v súlade s § 11 ods. 1 písm. f/ zákona
o energetike. Vymedzenie konkrétneho verejného záujmu nevyplýva zo zákona, pretože toto
vymedzenie prináleží výkonnej moci (orgánom verejnej správy) v individuálnom správnom (územnom)

konaní, kde sa musí príslušný orgán vysporiadať s tým, prečo je v daných súvislostiach konkrétny
záujem pomenovaný ako záujem verejný, musí sa vyrovnať s inými protichodnými záujmami, musí
pomenovať čo všetko vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy a prečo atď. Konajúcimi orgánmi verejnej
správy (stavebný úrad a Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky) však nebola
riadne a správne vysvetlená základná myšlienka určujúca, o aký verejný záujem ide, teda na čom je

založený (dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí nemožno z už zmienených dôvodov považovať
za dôvody verejného záujmu), ani vyjadrené konkrétne skutočnosti, prečo takto vymedzený verejný
záujem prevažuje nad záujmom na ochrane vlastníckeho práva žalobkyne. Tento svojvoľný postup
naráža na ust. § 3 ods. 1 a 4 Správneho poriadku, pretože konajúce orgány verenej správy svedomite
nechránili práva a záujmy žalobkyne. Právne posúdenie veci predchádzajúce vydaniu napadnutého

rozhodnutia bolo povrchné a nezahŕňalo základné aspekty, na ktorých stojí legálna právno-aplikačná
(rozhodovacia) činnosť orgánov verejnej správy. Aplikácii práva totiž predchádza najmä povahe veci
zodpovedajúciprávnyrozbor(právneposúdenievecivzhľadomnazistenýskutočnýstav)uplatňovaného
zákonného ustanovenia a jeho výklad s argumentačne zvládnutým vysvetlením dôvodov majúcich za
následok naplnenie hypotézy a dispozície príslušnej právnej normy v celej šírke danej platnou právnou

úpravou. V tomto prípade mohol postup umožňujúci umiestnenie stavby elektrického vedenia alebo
elektroenergetického zariadenia na pozemku vo vlastníctve žalobkyne bez jej súhlasu prebehnúť len
v prípade určenia a presvedčivého preukázania existujúceho verejného záujmu prevažujúceho nad
záujmami žalobkyne (a ďalších vlastníkov dotknutých pozemkov). Verejný záujem v danom prípade teda
nebol vytvorený uplatnením postupu podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o energetike, naopak uplatnenie

tohto postupu bolo podmienené existenciou verejného záujmu. Vzhľadom na to, že za verejný záujem
bol svojvoľne označený samotný postup držiteľa povolenia, resp. účel zákona o energetike, právne
posúdenie veci nebolo lege artis, čo malo za následok potrebu poskytnutia súdnej ochrany žalobkyni,
ktorá tým bola ukrátená na svojich právach.

27. Pokiaľ mal byť verejný záujem reprezentovaný záujmom vlastníkov alebo užívateľov pozemkov
a stavieb v záhradkárskej osade na lepšom užívaní týchto nehnuteľností prostredníctvom elektrických
prípojok, mal byť pomerovaný umiestnením zariadení el. vedenia na pozemku vo vlastníctve žalobkyne,
ktorý nesporne zhoršuje využiteľnosť jej pozemku. Ide teda o dva kolidujúce aspekty výkonu právdotknutých subjektov (iný relevantný dôvod preukázania verejného záujmu nebol tvrdený), z ktorých
by pre osvedčenie prednosti verejného záujmu (ktorý nebol riadne určený) mal jeden (záujem
užívateľov nehnuteľností v záhradkárskej osade) viditeľne prevažovať nad druhým (záujem žalobkyne

na nerušenom užívaní pozemku), čím sa stavebný úrad a žalovaný zjavne nezaoberali. V ďalšom
konaní bude výlučne na stavebnom úrade (prípadne na odvolacom orgáne) ako (a či vôbec) určí
a zdôvodní verejný záujem na umiestnení stavby prevažujúci nad záujmom žalobkyne na nerušenom
výkone vlastníckeho práva alebo rozhodne, že z dôvodu jeho nedostatku nie je navrhovaný postup
možný.

28. Konajúce orgány verejnej správy sa v rámci postupu podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona
o energetike riadne nezaoberali ani namietaným trasovaním stavby čím súčasne nevenovali dostatok
pozornosti zriadeniu stavby na pozemku žalobkyne len „v nevyhnutnom rozsahu“, hoci nevyhnutný
rozsah umiestenia stavby taktiež predstavuje jeden zo základných predpokladov uplatneného postupu.
Žalobkyňa totiž bez zodpovedajúcej odozvy (za ktorú nemožno považovať nesúvisiace vyjadrenia

uvedené v bodoch 22. a 23. napadnutého rozhodnutia) namietala, že trasovanie stavby bolo možné aj
mimo pozemkov v jej vlastníctve.
29. Podľa § 12 ods. 2 písm. j/ stavebného zákona územný plán zóny ustanovuje pozemky pre
verejnoprospešné stavby, stavebnú uzáveru a na vykonanie asanácie.
30. Podľa § 13 ods. 3 písm. a/, 4 stavebného zákona v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie

sa schvaľujú zásady a regulatívy
a) v regióne štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného využívania územia regiónu,
územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny, ochrany
a šetrného využívania prírodných zdrojov, ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácií,
pamiatkových zón a významných krajinných prvkov, usporiadania verejného dopravného a technického

vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby a pre chránené časti krajiny,
4) V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa ustanovia
a) v regióne verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny,
b) v obci plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny,
c) v zóne pozemky, ktoré sú v zastavanom území obce, a pozemky pre verejnoprospešné stavby a na

vykonanie asanácie.
31. Podľa § 37 od. 1, 2 stavebného zákona
(1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol
spracovanýúzemnýplánobcealebozóny,podkladomnavydanieúzemnéhorozhodnutiasúspracované
územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa §7a; inak stavebný úrad

obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti
získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
(2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné
prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s
podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným

technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané
osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické,
protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky,
podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho
fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

32. Ďalší účastník Stredoslovenská distribučná, a. s. namietal, že stavebná akcia, ktorá bola
predmetom rozhodnutia o umiestnení stavby je v súlade s územným plánom mesta Zvolen, ktorý bol
schválený mestským zastupiteľstvom dňa 03.12.2004 a projektová dokumentácia vyhovuje všetkým
technickým a právnym požiadavkám. Súlad stavby s územným plánom a predložená spôsobilá

technická dokumentácia stavby sú jednými z elementárnych podmienok pre vyhovenie návrhu na
umiestnenie stavby. Nijako však nepreukazujú naplnenie spornej otázky verejného záujmu na realizácii
umiestňovanej stavby. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z obsahu úkonov v rámci správneho
súdneho konania vyplýva, že ďalší účastník, stavebný úrad ani žalovaný netvrdili, že umiestňovaná
stavba je v zmysle platnej územnoplánovacej dokumentácie identifikovaná ako verejnoprospešná.

Z rozhodovacej praxe totiž plynie, že v takom prípade by bolo omnoho jednoduchšie uvažovať o
verejnom záujme na jej umiestnení a vybudovaní.33. Vzhľadom na to, že prvostupňové a napadnuté rozhodnutie boli založené na uvedenom výsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci bolo potrebné ich podľa § 191 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm.
a/, ods. 4 SSP zrušiť a vec vrátiť stavebnému úradu na ďalšie konanie. Stavebný úrad v ďalšom

konaní v súlade s právnym názorom správneho súdu, ktorým je viazaný, vec opätovne prejedná a
po vyhodnotení všetkých dôkazov, vrátane prípadných nových, v celom ich obsahu jednotlivo a vo
vzájomných súvislostiach znovu rozhodne o žiadosti navrhovateľa – Stredoslovenská distribučná, a.
s. o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby "12 804 - Zvolen - Na Hlinách - Rozšírenie
NNK“ v súlade so zákonom. Rozhodnutie stavebný úrad riadne odôvodní, pričom neopomenie uviesť

zrozumiteľnú úvahu o tom, ako vec právne posúdil z hľadiska určenia verejného záujmu na umiestnení
stavby v porovnaní so záujmom žalobkyne ( a iných vlastníkov dotknutých pozemkov) na nerušenom
výkone vlastníckeho práva a posúdi tiež, či stavba bola umiestnená v nevyhnutnom rozsahu. Pokiaľ
nezistí kumulatívne splnenie týchto predpokladov návrh na vydanie územného rozhodnutia zamietne.

34. Žalobkyňa namietala tiež nevyplatenie jednorazovej náhrady za užívanie jej pozemku, ktorú žalobnú

námietku nemožno považovať za dôvodnú, pretože, v súlade s názorom žalovaného, podľa § 11 ods.
1 písm. f/ v nadväznosti na ods. 12 a iné zákona o energetike oprávnenia stavebníka na uskutočnenie
stavby, až ktoré môžu zakladať nárok vlastníka dotknutého pozemku na vyplatenie náhrady, vznikajú
nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o povolení stavby, ktoré si nemožno zamieňať s rozhodnutím
o jej umiestnení. Ďalšie námietky, názory a polemiky účastníkov konania neboli dostatočne konkrétne

na to, aby správny súd, ktorý nemá oprávnenie ich konkretizovať na ním zistený stav plynúci z obsahu
administratívneho, mohol na ich základe preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd
prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná,

preto jej správny súd priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného
na ich náhradu. O výške trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím súdny úradník. Správny súd
nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania, keďže im správnym súdom nebola uložená
žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné
podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom.

36. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom

ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na
tunajšom správnom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodovpodľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa

musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.