Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 10, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 32C/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215144
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2116215144.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v spore žalobcov: X. M. J., Z. XX.XX.XXXX, K.
B. Q. XXXX/XX, K., X. F. B., Z. XX.X.XXXX, K. B. I. XXX, X. P. B., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX,
K., X. E. K., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., X. F. K., Z.Á. XX.XX.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K.,
X. F. Ž., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., X. F. A., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., X. B.
E. XX, X. J. X., Z. X.XX.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., X. F. Q., Z. X.XX.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K.,

XX. P. Q., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. A.Z. Q., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K.,
XX. P. E., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. Z. X. XXXX, XX. M. E., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. Z. X. XXXX, XX. B.
Q., Z. X.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. F. Q., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. X. U.,
Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. D. U., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. G. U., Z.
XX.X.XXXX, K. B. F. XX, XX. Š. U., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. P. E., Z. XX.X.XXXX, K.
B. Q. XXXX/XX, K., XX. L. E., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q.Á. XXXX/XX, K., XX. F.. P. B., Z. X.X.XXXX, K. B.
Q. XXXX/XX, K., XX. V. F., Z. X.X.XXXX, K. B. P. O. XXX/XX, K., XX. B.. F. F., Z. X.XX.XXXX, K. B. Q.

XXXX/XX, K., XX. Ľ. V., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. Ľ. V., Z. X.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/
XX, K., XX. M. G., Z. XX.XX.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. F.. A. L., Z. X.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/
XX, K., XX. B. L., Z. X.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. J. U.X., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX,
X. B. Š. C.. X. XXXX/X, K., XX. X. A., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. F. A., Z. X.XX.XXXX,
Q. XXXX/XX, K., XX. F.. P. V., Z. X.X.XXXX, K. B. K. I. XXXX/XX, K., XX. M. Š., Z. X.XX.XXXX, K. B.
Z. O. XXXX/X, K., XX. I. Š., Z. X.X.XXXX, K. B. Z. O. XXXX/X, K., XX. A. Z., Z. XX.X.XXXX, K. B. Z.

O.C. XXXX/X, K., XX. F.. T.. F. A., Z. X.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. J. P., Z. X.X.XXXX, K. B.
Q. XXXX/XX, K., XX. P. Ž., Z. X.XX.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. T. Ž., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q.
XXXX/XX, K., XX. T. J., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. M. J., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/
XX, K., XX. M. A., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. P. A., Z. XX.XX.XXXX, K. B. Q. XXXX/
XX, K., XX. T. A., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/X, K., XX. X. O., J.. F., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/
XX, K., XX. F. I., Z. X.XX.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. D. I., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX,
K., XX. D.. T. A., J.. A., Z. XX.X.XXXX, K. B. B. XXXX/XX, K., XX. B. L. Q. Q. V. K., D. XX XXX XXX,

Q. Q.Í. B. XX, K., XX. D.. F. Š., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. F. V., Z.Á. XX.X.XXXX, K. B.
Q. XXXX/XX, K., XX. D. B., Z.Ý. XX.XX.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. M. B., Z. XX.X.XXXX, K. B.
A. XXXX/XX, K., XX. F.. M. X., Z. X.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. X. B., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q.
XXXX/XX, K., XX. D. B., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. A. K., Z. X.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/
XX, K., XX. P. K.Á., Z. X.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. P. Q., Z. X.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX,
K., XX. P. Q., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. P. V., Z. X.X.XXXX, K. B. U. Q. XXXX/XX, K.,

XX. F. V., Z. XX.XX.XXXX, K. B. U. Q. XXXX/XX, K., XX. Ľ. H., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q.Z. XXXX/XX,
K., XX. T. H., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q.Z. XXXX/XX, K., XX. F. Ď., Z. X.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K.,
XX. J. P., Z.Ý. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. F. P., J.. A., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX,
K., XX. Š. V., Z. XX.XX.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. Q. V., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K.,
XX. Q. C., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. F. F. X.J., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K.,
XX. F. F.Č., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. L.T. A., Z. X.X.XXXX, K. B. Z. XXXX/XX, K., XX.
M. A., Z. XX.XX.XXXX, K. B. Z. XXXX/XX, K., XX. J. F., Z. XX.X.XXXX, K. B. P. XXX/XC, P. B., XX. E.

F., Z. X.X.XXXX, K. B. P. XXX/XC, P. B., XX. Q. Ž., Z. XX.X.XXXX, K. B. H. R. XXXX/X, K., XX. B. V.,
Z. X.X.XXXX, K. B. J.Č. XXXX/XX, K., XX. D. V., Z. XX.X.XXXX, K. B. J. XXXX/XX, K., XX. Q. A., Z.J.
X.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. B. A., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. D.. J. O., Z.
X.XX.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. T. O., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. B. L.Q. Q. Q.
V. K., D. XX XXX XXX, Q. Q. B. XX, K., XX. X. B., Z. X.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. D. B., Z.XX.X.XXXX,K.B.Q.XXXX/XX,K.,XX.Ľ.U.,Z.X.X.XXXX,K.B.A.XXXX/X,K.,XX.P.U.,Z.XX.X.XXXX,
K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. B.. L. T., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. P. X., Z. XX.X.XXXX,
K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. F. X., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q.Z. XXXX/XX, K., XX. Ľ. L., Z. X.X.XXXX, K. B.

O. J. XXXX/XX, K., XX. T. L., Z. X.X.XXXX, K. B. O. J. XXXX/XX, K., XX. E. C., Z. X.X.XXXX, K. B. Q.
XXXX/XX, K., XX. P. C., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. X. Q., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/
XX, K., XX. F. Q., Z. X.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XX. Š. A., Z. XX.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX,
K., XXX. M. A.Á., Z. X.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XXX. F. K., Z. X.XX.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX,
K., XXX. M. K., Z. X.X.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, K., XXX. X. X., Z. XX.X.XXXX, K. B. O. XXXX/X, K.,

žalobcovia zastúpení: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO 00 175 480, so sídlom Beethovenova
26, Trnava, všetci zastúpení splnomocnencom: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o., so
sídlom Mliekarenská 2, Bratislava, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., IČO 31 575 951, so
sídlom Hodžova 11, Žilina, zastúpený splnomocnencom: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Štefánikova 8, Bratislava, o bezdôvodné obohatenie a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2016 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 9.496,17 eur s úrokmi z omeškania
5% ročne zo sumy 9.496,17 eur od 27.06.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 32C/40/2017-360 zo dňa 24.11.2021 rozhodol tak, že konanie
v časti o zaplatenie 1 596,13 eura s úrokmi z omeškania 5% p.a. zo sumy 1 596,13 eura od 27.06.2016
do zaplatenia zastavil. V zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcom 1 - 104 v rozsahu 100%.

3. Voči rozsudku bolo podané odvolanie žalobcami. Krajský súd v Trnave, ako odvolací súd, o podanom
odvolaní rozhodol uznesením č. k. 26CoCsp/13/2022-440 zo dňa 18.01.2023 (ďalej len „uznesenie“)
tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. Zrušil a vec vrátil prvoinštančnému
súdu v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Odvolací súd určil, že povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi
názormi odvolacieho súdu, bude opätovne vec prejednať. Najskôr odstrániť vady petitu žaloby. Na
pojednávaníoznámiťstanoviskosúduprvejinštanciekskutkovýmtvrdeniamaknavrhovanýmdôkazom,
uviesť predbežné právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, vykonať dôkazy na pojednávaní,
úkony súdu prvej inštancie vrátane spôsobu vykonania dôkazov zaznamenať v zápisnici o pojednávaní,

zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie dôvodnosti oboch uplatnených nárokov.
Ďalej posúdiť žalobou oba uplatnené nároky na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je
nevyhnutné vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov, a to najmä
so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty žalobcov (najmä žalobcami žiadaná
aplikácia § 37 ods. 1, § 39, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. i), písm. j), § 54 ods. 1 Občianskeho

zákonníka), tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom
vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť tak, aby jeho odôvodnenie bolo
presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. V odôvodnení rozhodnutia neopomenie uviesť vyjasnenie jednotlivých

čiastkových zistení a následne súborné zistenie skutkového stavu v prejednávanej veci a dôkaznú
situáciu vyhodnotiť s logickou postupnosťou s uvedením dôkazov, z ktorých vyplynuli rozhodujúcečiastkové zistenia, odôvodnenia, ktorý dôkaz považuje za vierohodný a ktorý nie, resp. ktoré skutkové
zistenia z nich plynúce nemajú bezprostredný vplyv na rozhodnutie v spore. V odôvodnení rozhodnutia
je nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem normy s ich presným označením

(najmä číslo a názov právneho predpisu, deň aplikovaného účinného znenia), vysvetlenie, ktoré zo
skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri
ich výklade. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
a relevantnou argumentáciou strán.

5. Žalovaný na výzvu súdu k uzneseniu uviedol, že súd musí v prvom rade zabezpečiť, aby bol daný
relevantný okruh účastníkov tvoriacich nútené procesné spoločenstvo podľa § 78 ods. 1 CSP. Nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia si totiž uplatňujú aj žalobcovia, ktorí už nie sú vlastníkmi bytov v
bytovomdome.Aksisprávcaodvodzujezákonnézastúpeniestranysporuodvlastníctvabytu,prevodom
bytu zákonné zastúpenie pôvodného vlastníka správcom zaniká. Nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia nemajú právo žiadať osoby, ktoré nie sú vlastníkmi žiadneho bytu. Títo vlastníci musia
navyše konať vo vlastnom mene. Ak správca nenavrhne súdu zmenu žalobcov, súd je povinný predvolať
pôvodných vlastníkov bytov a súčasne z dôvodu, že vydanie bezdôvodného obohatenia nežiada
celé nútené spoločenstvo podľa § 78 ods. 1 CSP, žalobu zamietnuť. Žalovaný ďalej odkázal na ním
predložené dôkazné prostriedky, a to oznámenie zo dňa 8.6.2011 a kniha odoslanej pošty, list správcu

zo dňa 26.5.2014, list žalovaného zo dňa 24.6.2014, kniha odoslanej pošty žalovaného, dodatok
č. 2 k zmluve o úvere č. 06/037/06 zo dňa 16.5.2012, zápisnica z pojednávania Okresného súdu
Trnava sp. zn. 11C/51/2017 zo dňa 4.2.2020, zápisnica z pojednávania Okresného súdu Trnava sp. zn.
11C/33/2017 zo dňa 9.7.2020. Z týchto dôkazných prostriedkov je zrejmé, že medzi Bytovým družstvom
so sídlom v Trnave (správca žalobcov) a žalovaným bolo uzavretých niekoľko desiatok úverov na

obnovu a rekonštrukciu bytových domov, ktoré obsahujú sporný bod 5.5. Uvedené skutočnosti potvrdili
aj svedkovia D.. X. A., bývalý zamestnanec žalovaného (výpoveď zo dňa 04.02.2020 v konaní vedenom
Okresným súdom Trnava sp. zn. 11C/51/2017) a D.. G. H., bývalý štatutár správcu (výpoveď zo dňa
09.07.2020 v konaní vedenom Okresným súdom Trnava sp. zn. 11C/33/2017). Oznámením o zvýšení
úrokového rozpätia zo dňa 08.06.2011 začal žalovaný so zmenou úrokového rozpätia na úveroch

s tým, že prvé úvery zvýšil už od 01.07.2011. Zvýšenie úrokového rozpätia žalovaný so správcom
prediskutoval, správca o zvýšení preto vedel. Uvedené skutočnosti potvrdili aj svedkovia D.. X. A., bývalý
zamestnanec žalovaného (výpoveď zo dňa 04.02.2020 v konaní vedenom Okresným súdom Trnava sp.
zn. 11C/51/2017) a D.. G. H., bývalý štatutár správcu (výpoveď zo dňa 09.07.2020 v konaní vedenom
Okresným súdom Trnava sp. zn. 11C/33/2017). Navyše, správca a žalovaný pri jednom z úverov v roku

2012 uzavreli dodatok, v ktorom súhlasili so zvýšením úrokového rozpätia, z čoho je zrejmé, že zmenu
považovali v danom čase za legitímnu (potvrdzuje to dodatok č. 2 k zmluve o úvere č. 06/037/06 zo dňa
16.05.2012).SvedokD..G.H.vosvojejsvedeckejvýpovedidňa09.07.2020(jehoprvá,najspontánnejšia
svedecká výpoveď) potvrdil, že správca o obsahu zmluvy rokoval, mohol ju meniť a pripomienkovať.
Potvrdil, že v čase uzavretia zmluvy nepovažoval správca žiadne ustanovenie za neurčité a vedel

o zvýšení úrokového rozpätia od roku 2011, a aj keď s ním spočiatku nesúhlasil, zmieril sa s ním.
Svedkovia D.. X. A. T. D.. G. H. sa vyjadrovali aj k námietke neurčitosti a nezrozumiteľnosti zmluvy
o úvere. Obaja svedkovia potvrdili, že v čase podpisu zmluvy nepovažovali žiadne ustanovenie za
neurčité ani nezrozumiteľné. Hlavným predmetom tohto sporu je primárne výklad čl. 5.5 zmluvy o úvere,
preukázateľne uzavretej medzi dvoma podnikateľmi. Správca (podnikateľ) je ako odborne spôsobilý

subjekt so žalovaným rovnocenný. Kľúčovou otázkou, ktorú má súd v tomto spore riešiť, je spor vedený
medzi vlastníkmi bytov zastúpenými správcom, ktorý pri uzatváraní zmluvy o úvere aj v tomto spore ako
ich zástupca koná pri výkone svojej podnikateľskej činnosti a žalovaným - bankou. Za takýchto okolností
je spotrebiteľský prvok obmedzený iba na vnútorný vzťah medzi spotrebiteľmi a správcom. Spory
ohľadom znenia totožného čl. 5.5 zmluvy o úvere sú vedené výlučne medzi bankou a správcom. Väčšia

časť z 50 sporov už pritom bola ukončená zamietnutím žaloby z dôvodu, že zmluvy boli na základe
svedeckých výpovedí svedkov D.. X. A. T. D.. G. H. považované za individuálne dohodnuté, čo v zmysle
§ 53 ods. 1 OZ vylučuje, aby boli považované za neprijateľné zmluvné podmienky. Vo veci navyše podala
svoje stanovisko NBS vo svojom liste zo dňa 23.05.2022, v ktorom detailne opisuje situáciu v sporoch
a pri možnostiach posudzovania neprijateľných zmluvných podmienok. NBS sa v ňom stotožňuje s

tvrdením žalovaného, že aj keď je nejaké ustanovenie považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
jeho aplikácia je možná, ak bolo individuálne dojednané - čo je potrebné zistiť vždy v konkrétnom
súdnom spore. V konkrétnom prípade tak súd nemá dôvod sám nahrádzať vôľu strán výkladom a
skúmaním, či je alebo nie je ustanovenie určité, keďže určitosť a zrozumiteľnosť ustanovení zmluvy včase jej podpisu bola potvrdená samotnými zmluvnými stranami. Svedkovia pritom tvrdia, že zmluva
bola správcovi riadne vysvetlená. Ustanovenie navyše nie je ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
pretože bolo individuálne dojednané (čo za správcu potvrdil svedok D.. G. H.), v dôsledku čoho nie

je daný základ nároku. Ten vo svedeckých výpovediach potvrdzuje, že správca mal možnosť zmluvu
pripomienkovať, pripomienkoval ju jeho právnik a na obsahu zmluvy sa dohodli. Ustanovenie § 53 OZ
nevyžaduje, aby boli zmluvné ustanovenia výsledkom procesu zmien zmluvy. Pre individuálnu dohodu
stačí potvrdenie skutočnosti, že správca reálne zasiahol do zmluvných rokovaní a mohol ovplyvniť obsah
zmluvy. Ak táto možnosť bola jednoznačne potvrdená svedeckými výpoveďami, zmluvu a jej jednotlivé

ustanovenia možno považovať za individuálne dojednané. Súd nemôže prihliadať ani na rozhodnutia
v iných sporoch z dôvodu, že čl. 5.5 zmluvy o terminovanom úvere je odlišný od týchto ustanovení a
bol uzavretý za iných okolností. Obdobný čl. 4.6 zmluvy o úvere (ktorý uvádzajú žalobcovia ako príklad)
bol dohodnutý v zmluve o úvere na bývanie, uzavretej medzi fyzickými osobami - spotrebiteľmi, ktorí
neboli pri uzavretí zmluvy zastúpení správcom ani iným kvalifikovaným subjektom. Práve zastúpenie
kvalifikovaným subjektom (správcom) vytvára podstatné rozdiely pri okolnostiach uzavretia spornej

zmluvy. Správca mal navyše možnosť zasiahnuť do obsahu zmluvy z pozície zástupcu množstva
klientov. Pri rokovaniach tak reálne absentovala slabšia strana. Aj ZoSÚ pritom túto kategóriu dlžníkov
chráni v menšom rozsahu, keďže ochranu spotrebiteľov v kontraktačnom procese má zabezpečiť
odbornespôsobilýsprávca. Vkonkrétnomprípadebolazmluvaoúvereuzavretá20.08.2010.Podľa§53
ods. 1 OZ nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku ustanovenie, ktoré bolo individuálne

dojednané. Aj keby sa na túto problematiku aplikovalo iba znenie smernice 93/13/EHS, v zmysle jej čl. 3
ods. 1 aj tak musí súd vylúčiť individuálne dojednanú zmluvných podmienku z prieskumu neprijateľnosti.
Navyše, v konkrétnom prípade je čl. 5.5 zmluvy o úvere ustanovením, ktoré umožňuje dodávateľovi
jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Takéto ustanovenie by
bez ďalšieho mohlo byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ, platného

ku dňu uzavretia zmluvy. Podľa § 53 ods. 11 písm. a) OZ sa však § 53 ods. 4 písm. i) OZ nepoužije
na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými
nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na
regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv. V konkrétnom prípade je
predmetom zmluvy obchod so službou (poskytovanie úverov), kde je cena úveru (úrok) závislá od

indexu EURIBOR, teda od takého indexu, resp. sadzby, na ktorú dodávateľ nemá vplyv. Preto je sporné
ustanovenie z posudzovania neprijateľnosti zmluvných podmienok vylúčené. Na úverovú zmluvu sa
nevzťahuje ani zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Úver bol žalobcom poskytnutý vo
výške 287 400,00 eur, takže podľa 1 ods. 3 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 20.8.2010
sa na úver tento predpis neaplikuje.

6. K uzneseniu sa vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že Zmluva o termínovanom úvere č 06/100/10 zo
dňa 23.09.2010 bola uzatvorená podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisovvzneníneskoršíchpredpisov
a zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (účinných ku dňu podpisu zmluvy). K individuálnemu dojednaniu uviedli, že
vylúčenie individuálneho dojednania pri špeciálnych skutkových podstatách neprijateľných zmluvných
podmienok (nejedná sa o generálnu klauzulu). Článok 5.5 obsahuje obe špeciálne skutkové podstaty

neprijateľných zmluvných podmienok upravené v § 53 ods. 4 OZ. Teda jedná sa o špeciálne klauzuly
neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 4 písm. i) a j) účinného v čase uzatvorenia tej ktorej
zmluvy, ktoré sú vždy neplatné v zmysle § 53 ods. 5 OZ účinného v čase uzatvorenia tej ktorej zmluvy,
i keby boli individuálne dojednané. Špeciálne klauzuly sú neplatné pre samotný rozpor so zákonom, s
dobrými mravmi (v Smernici „princíp dôvery“) v zmysle § 39 OZ alebo v zmysle § 37 OZ ( slobodne,

vážne, zrozumiteľne, určito a s možným plnením). Nejedná sa o generálnu klauzulu neprijateľnej
zmluvnej podmienky uvedenú v § 53 ods. 1 OZ, pri ktorej je možné posudzovať individuálne dojednanie,
ale o osobitnú skutkovú podstatu neprijateľných zmluvných podmienok uvedenú v § 53 ods. 4 OZ,
ktorá je neplatná ex lege v zmysle § 53 ods. 5 OZ (v súlade s Prílohou smernice 93/13/EHS tvz. Grey
list). Ak by zákonodarca ponechával výnimku z neprijateľných zmluvných podmienok upravenú v druhej

vete ustanovenia § 53 ods. 1 OZ na všetky skutkové podstaty neprijateľných zmluvných podmienok,
teda aj demonštratívne uvedené v § 53 ods. 4 OZ, potom by bolo nadbytočné z legislatívneho pohľadu
vôbec kreovať § 53 ods. 4 OZ a vytvárať osobitné kategórie neprijateľných zmluvných podmienok.
Zároveň osobitné skutkové podstaty NPZ uvedené § 53 ods. 4 OZ majú svoje vlastné osobitnévýnimky upravené v § 53 ods. 13 až 16 OZ, z čoho vyplýva, že sa na ne neaplikujú kumulatívne aj
výnimky podľa druhej vety § 53 ods. 1 OZ, čo by vlastne znamenalo potlačenie špecifických výnimiek
prostredníctvom všeobecnej výnimky podľa § 53 ods. 1 OZ, druhá veta. Cieľom právnej úpravy

podľa § 53 ods. 1 OZ je úprava generálnej neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá oprávňuje podrobiť
súdnemu prieskumu aj ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky neobsiahnuté v § 53 ods. 4 OZ a v
Prílohe Smernice obsahujúcej Grey List neprijateľných zmluvných podmienok. Teda ustanovenie § 53
ods. 1 OZ reaguje na „kreativitu“ dodávateľov pri tvorbe nových a nových neprijateľných zmluvných
podmienok a umožňuje súdom rozširovať aplikačne generálnu NPZ o „novinky“ vytvorené v budúcnosti

dodávateľmi pri honbe za dosahovaním zisku. Opačný výklad by potláčal zmysel spotrebiteľského
práva,pretožeakékoľvekindividuálnedojednanéustanoveniespotrebiteľskejzmluvybyboloplatné,hoci
pri nespotrebiteľských vzťahoch by bolo neplatné. Podľa žalovaného, nebolo preukázané individuálne
dojednanie zmlúv so spotrebiteľmi, z výpovedí svedkov vyplýva pravý opak. Odkázali zároveň na
rozsudok ESD vo veci C-168/05 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL. Poukázali
aj na judikatúru SD EÚ vo veciach týkajúcich sa výkladu Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (najmä rozsudky vo veciach zn. C - 473/00 a C - 243/08),
podľa ktorej v rozpore s cieľmi smernice je vnútroštátna právna úprava brániaca plnému uplatneniu práv
spotrebiteľa a vnútroštátny súd by mal mať možnosť skúmania nekalých zmluvných podmienok aj z
úradnej povinnosti (hoc aj takáto judikatúra sa zaoberá len skúmaním nekalých zmluvných podmienok
a nie aj problematických podmienok majúcich pôvod vo všeobecne záväznom predpise vnútro-štátneho

práva). V prípade slovenskej vnútroštátnej úpravy z § 52 ods. 4 OZ, ustanovujúcej za jedno z kritérií
definujúcich spotrebiteľa, že ide o fyzickú osobu, nejde i z dôvodov uvedených vyššie a formulovaných
najmä v rozsudku SD EÚ zn. C - 329/19 o priamy stret (konflikt) vnútroštátnej úpravy a úpravy na
úrovni práva EÚ, keď európska legislatíva ani judikatúra na zadefinovaní spotrebiteľa výlučne ako
fyzickej (a spravidla tiež nepodnikajúcej) osoby nič nezmenila, i tak však jej striktným uplatňovaním

môže dôjsť k porušeniu princípu podpory záujmov spotrebiteľov a zabezpečenia vysokej úrovne ich
ochrany vrátane ochrany ich hospodárskych záujmov. Konkrétne tu ide o to, že ak právny poriadok
počíta so vstupom osoby so statusom spotrebiteľa do právneho vzťahu, ktorého stranou okrem neho
a dodávateľa môžu byť tiež ďalšie osoby a to také, ktoré padajú pod zákonnú definíciu spotrebiteľa,
také, ktoré pod ňu naopak nespadajú a tiež možné kombinácie jedného i druhého práve uvedeného typu

osôb, treba preferovať interpretáciu, ktorá nepochybne vyšší štandard ochrany spotrebiteľa vztiahne aj
na osoby definične pod pojmov vymedzenie spotrebiteľa nespadajúce. Individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia musia spĺňať dva zákonné predpoklady, aby ich bolo možné pokladať za individuálne
dojednané: Spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy so zmluvnými ustanoveniami
a spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných ustanovení. V zmysle § 53 ods. 3 OZ ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Argumentácia žalovaného je postavená na existencií akejsi
„prvej zmluvy“ (súdu nepredloženej) a na kontraktačnom procese medzi správcom a žalovaným ako
dodávateľom služby, čo je v rozpore s § 52a ods. 1 OZ, nakoľko každá spotrebiteľská zmluva sa má
posudzovať samostatne. Tak aj podľa nižšie uvedenej svedeckej výpovede bola posudzovaná. Podľa

nesporných svedeckých výpovedí D.. H. T. D.. A., „prvé“ zmluvy sa uzatvárali za čias Prvej komunálnej
banky, a.s., pričom nikdy neboli súdu predložené a neobsahovali článok 5.5., čo neobsahovali ani zmluvy
zo začiatku roka 2006 uzatvárané už za čias Dexia banky, a.s.. Z výsluchu pána A. vyplýva, že zmluvy
sa sprísňovali a najjednoduchšie boli v roku 2006, tie ani neobsahovali možnosť zvýšenia úrokového
rozpätia, pretože neobsahovali článok 5.5 Zmluvy: „Prvé zmluvy z roku 2006 nemali určité body, kde

sa dalo v zmysle zmluvy postupovať a novšie zmluvy mali. Pri ktorých to bolo možné sa to realizovalo
( pozn. navýšenie úrokového rozpätia). Presne sa postupovalo podľa toho, aký typ zmluvy, boli zmluvy,
ktoré neumožňovali zvýšiť podľa bodu, ktorý bol definovaný ( pozn. bodu 5.5), zvyšovalo sa to len
tam, kde to zmluva umožňovala, a opakovane: Tie, ktoré to neobsahovali, tak sa to nedalo podľa toho
postupovať. Zmluvy boli formulárové, predkladané žalovanou, nemenné, spotrebiteľ do nich nemohol

zasiahnuť, ovplyvniť ich obsah, to tiež vyplýva z výpovede D.. A. v tomto súdnom konaní. Zmluvu si
mohli pred podpisom prečítať a skontrolovať správnosť doplnených údajov, to však nemá vplyv na
individuálne dojednanie. Svedok D.. A. sa vyjadroval ku konkrétnej zmluve v súlade s § 52a ods. 1
OZ, nakoľko každá spotrebiteľská zmluva sa má posudzovať samostatne. Žalovaný ďalej vo svojom
vyjadrení uviedol, že Zmluva o termínovanom úvere č. 06/100/10 je formulárová zmluva. Jedná sa

o formulárovú zmluvu, ktorá má v päte na každej strane označenie formulára (DEXIA - 1596/02/0610
- Zmluva o termínovanom úvere vlastníci bytov a nebytových priestorov), z ktorého sa vyhotovila aj
Zmluvaotermínovanomúvereč.06/100/10. Podľaprvéhoodsekučlánku3ods.2smerniceRady93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“) platí, že keď bolazmluvná podmienka navrhnutá „vopred“, napr. v prípade „predbežne formulovanej zmluvy“, podmienka
„sa nepovažuje za individuálne dohodnutú“. V treťom pododseku článku 3 ods. 2 Smernice sa stanovuje,
že keď sa predajca alebo dodávateľ domnieva, že „štandardná podmienka“ bola dohodnutá individuálne,

musí o tom tento predajca alebo dodávateľ podať dôkaz. Formulárová zmluva je typom tzv. diktovanej
zmluvy (z lat. adhaesio - pripojenie). Patria sem aj tzv. normované zmluvy s normovaným obsahom,
blanketové zmluvy, typové zmluvy a adhézne zmluvy, pri ktorej je vopred pripravený návrh na uzavretie
zmluvy (oferta), ktorý oblát spravidla môže len prijať, alebo aj neprijať. Predmetom konania nie je
pôvodne dojednaná cena plnenia ( čl. 2.2.4.3 zmluvy) , ale zvýšenie ceny plnenia na základe čl. 5.5

zmluvy. Nikto v celom konaní nespochybnil a ani predmetom žaloby nie je predmet plnenia resp. cena
plnenia pôvodne dojednaná zmluvnými stranami v čl. 2.2.4.3. Ak by žalovaný neuskutočnil zmenu čl.
2.2.4.3 na základe jednostranného oznámenia zo dňa 30.08.2012 „ v súvislosti s bodom 5.5 zmluvy“,
nevznikol by predmet sporu - vydanie bezdôvodného obohatenia na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky obsiahnutej v čl. 5.5 zmluvy. V zmysle čl.4 ods. 2 Smernice 93/13/EHS vylučuje prieskum
ceny plnenia a hlavného predmetu iba v prípade ich zrozumiteľnosti: „Hodnotenie nekalej povahy

podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na
jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto
podmienky sú zrozumiteľné.“ Základným kritériom posudzovania oprávnenosti nároku na vykonanie
jednostrannej zmeny je prijateľnosť zmenovej klauzuly v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a ďalej
tiež súlad s požiadavkami osobitných zákonných predpisov. Pokiaľ sa pre zmenu vyžaduje existencia

aprobovaného dôvodu, je nevyhnutnou obsahovou náležitosťou oznámenia aj dostatočne určité a
zrozumiteľné objasnenie dôvodu zmeny. Na základe oznámenia by mal byť spotrebiteľ schopný posúdiť,
či došlo k naplneniu dôvodu uvedeného v zmenovej klauzule. Pokiaľ zo zmenovej klauzuly vyplýva
právo na výpoveď zmluvy, musí byť táto skutočnosť uvedená v oznámení. Extrémne nespravodlivý
výklad OZ by viedol k úplnej nemožnosti posudzovania zmenových klauzúl obsiahnutých v § 53 ods.

4 písm. i ) a j) OZ, nakoľko vždy sa zmena týka hlavného predmetu plnenia resp. ceny plnenia a
základná sadzba EURIBOR podlieha tiež neustálej zmene. K rozporu čl.5.5 so zákonom a dobrými
mravmi (§ 39 OZ) uviedol, že s ohľadom na znenie zákona č. 250/2007 Z.z. platného v čase
uzatvárania zmlúv pokladáme čl. 5.5 za neplatný pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi, preto čl.
5.5 spadá do osobitnej kategórie vždy neplatných neprijateľných zmluvných podmienok, teda nie je

možné individuálne dojednať ustanovenie zmluvy, ktoré je ex lege neplatné pre rozpor so zákonom
podľa §37 a § 39 OZ. Žalobcovia poukázali na predchádzajúce predloženie rozhodnutí súdov rôznych
inštancií,ktorésazaoberalivýkladomnejednoznačnéhoustanoveniačl.5.5ačl.4.6sobdobnýmznením
a samozrejme poukázali sme sa rozsudok Okresného súdu Piešťany ( potvrdený Krajským súdom v
Trnave), ktorý sa zaoberal právnym výkladom čl. 5.5 a skonštatoval, že neobsahuje žiadne konkrétne

dohodnuté dôvody zmeny. Článok 5.5 obsahuje neurčité a alternatívne postupy dodávateľa služieb,
ktoré mu umožňujú zmeniť úrokovú sadzbu na základe svojvôle. Preto pokladajú ustanovenie čl. 5.5
zmluvy za netransparentnú neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože je nezrozumiteľná a neurčitá,
pre bežného spotrebiteľa absolútne nepochopiteľná, aj s ohľadom na výkladové pravidlo podľa § 54
ods. 2 OZ. Termíny ako „môže“ alebo „predovšetkým“, „ostatné posúdenie“, „rozhodujúce skutočnosti“,

„miera rizika“ a „rating klienta“ nevysvetľujú transparentným spôsobom konkrétny dôvod zmeny. Súdy
neaplikovali výkladové pravidlá vôbec a postupovali procesne nesprávne, hoci im túto povinnosť
vyslovene § 266 ods. 5 OBZ a § 54 ods. 2 OZ ukladajú. Poukázali na Rozsudok NS SR sp. zn. 2
Cdo 281/2005, rozhodnutia Súdneho dvora. Žalovaný ďalej uviedol, že totožná neprijateľná zmluvná
podmienka ( čl. 5.5 ) je uvedená v právoplatnom výroku rozsudku, je potrebné aplikovať § 53a OZ a §

54d OZ a dodatočné skúmanie „iných dôvodov platnosti resp. neplatnosti“ je porušením princípu rovnosti
zbraní, nakoľko súd nad rámec OZ ( v rozpore s OZ) skúma v prospech dodávateľa služby zotrvanie
platnosti čl. 5.5. Poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra 2014 sp.
zn. 3 Cdo 446/2013 publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2015, Najvyšší súd konštatuje,
že „touto právnou úpravou sa do právneho poriadku Slovenskej republiky „zaviedol, i keď nepriamo,

precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, pretože sa ním rozšírila
pôsobnosť súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy, v ktorých dodávateľ použil
tú istú alebo obdobnú zmluvnú podmienku“ K zákonnej požiadavke individuálneho dojednania uviedol,
že spotrebiteľom sú bez pochyby jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov , nie správca, alebo
iný zákonný, prípadne zmluvný zástupca. V prípade , ak by platila hypotéza predostretá súdom, na

zbavenie sa spotrebiteľských záväzkov by postačilo napríklad zastúpenie spotrebiteľov zamestnancom
banky pri dojednávaní úveru, čo je absurdné. Súd však (v zrušenom rozhodnutí, pozn. súdu) preklenul
nedostatok individuálneho dojednávania spotrebiteľmi cez priebeh „kontraktačného procesu“ medzi
zamestnancami banky a zástupcom správcu, čo je neprípustné a nemá oporu v ustanoveniach OZ. Súdnesprávne právne vec posúdil § 52 a nasl. OZ a zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý v žiadnom prípade
nemoderuje z dôvodu zákonného zastúpenia správcom spotrebiteľský prvok a postavenie spotrebiteľov,
čo súd uvádza ako jeden z hlavných argumentov zamietnutia žaloby. Nie je možné individuálne

dojednať neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 OZ. Vo vzťahu k pokynu odvolacieho
súdu zopakovať dokazovanie, žalobca predkladá aj výpovede svedkov D.. H. T. D.. A. medzičasom
uskutočnené na OS Trnava v obdobných konaniach po vydaní zrušeného rozsudku a žiada o ich
vykonanie. Pre lepšiu orientáciu vo všetkých výpovediach svedkov sme súdu predložili Analýzu týchto
svedeckých výpovedí. Žalovaný tvrdí, že: „bolo individuálne dojednané (čo za správcu potvrdil svedok

D.. G.M. H.), správca mal možnosť zmluvu pripomienkovať, pripomienkoval ju jeho právnik a na obsahu
zmluvy sa dohodli.“ Iné však tvrdí D.. A. zamestnanec a zástupca banky pri uzatváraní zmlúv. Svedok
D.. A. prvý krát ozrejmil celý proces uzatvárania zmlúv ako aj celý postup žalovaného vo svojej výpovedi
dňa 25.04.2022, 09.06.2022 a dňa 02.02.2023 ( Zápisnica spis.zn.: 14C/203/2016 zo dňa 02.02.2023,
D.. A., Zápisnica spis.zn.: 14C/204/2016 zo dňa 09.06.2022, D.. A., Zápisnica spis.zn.: 33C/62/2016
zo dňa 25.04.2022 D.. A.). Svedecké výpovede nepreukazujú ani náznak individuálneho dojednania

čl. 5.5 , hoci táto skutočnosť je úplne irelevantná s ohľadom na platnú právnu úpravu Občianskeho
zákonníka, podľa ktorej prieskum neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 OZ nevylučovalo
individuálne dojednanie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Svedecké výpovede D.. H. sa týkali iba
podávania žiadostí o úver, ktoré sa spracovávali na pracovisku v Trnave, obsah zmluvy bol nemenný,
vypracovaný centrálou a nikdy ju nevidel žiadny právnik, čo je čistý výmysel D.. H.. Čítanie zviazaných

zmlúv správcom tesne pred ich podpisom nie je individuálne dojednanie, ako i podávanie žiadosti
o úver na pobočke v Trnave. Žalovaný preukazuje individuálne dojednanie otázkami položenými na
pojednávaniach dňa 04.08.2020, 28.07.2020, 22.09.2020, 09.06.2022, 16.06.2022 a 02.02.2023, avšak
sugestívne otázky položené právnym zástupcom žalovaného nepreukazujú individuálne dojednanie
(hoci ani nie je potrebné), pričom prvých 7 výpovedí svedka D.. A. I. rokov 2019 a 2020 ignoruje, a

navrhuje vykonať iba tie dôkazy, ktoré najviac vyhovujú žalovanému, pričom skreslené a ovplyvnené
výpovede vedomosťou o predmete sporu sú práve výpovede z obdobia 07/2020 až 09/2020, pričom
vyjadrenia svedkov je potrebné brať s ohľadom na celkové dokazovanie, tak ako bolo zhrnuté v
„Analýze svedeckých výpovedí svedkov D.. H. T. D.. A. v konaniach PRIMA BANKA.“ O priebehu
„individuálneho dojednania“ zo strany dodávateľa- žalovaného nedošlo k predloženiu žiadneho dôkazu

v zmysle § 53 ods.3 OZ ku každej zmluve samostatne v zmysle § 52a ods. 1 OZ. Žalovaný nikdy
netvrdil, že zmluvu dojednával priamo so spotrebiteľmi, iba so správcom a to údajne podľa § 8b
ods. 1 písm. a) a b) BytZ. Okrem právomoci zastupovať vlastníkov pred súdom dané zákonné
ustanovenia neobsahujú kompetencie správcu pri uzatváraní zmlúv alebo oprávnenie individuálne
dojednávať zmluvy s dodávateľmi. Individuálne dojednanie je upravené v § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho

zákonníka ako činnosť spotrebiteľa definovaného podľa § 52 ods. 4 OZ pri pripomienkovaní obsahu
zmluvy známej spotrebiteľovi pred jej podpisom, s tým že dodávateľ je povinný individuálne dojednanie
preukázať. V zmysle článku 1 Zmluvy o termínovanom úvere č. 06/100/10 zo dňa 23.09.2010 s
názvom „Definície a výkladové pravidlá“ bolo dohodnuté, že: „Klient znamená klienta uvedeného záhlaví
tejto zmluvy alebo jeho právneho nástupcu. Klientom na účely tejto zmluvy sa rozumie podľa povahy

záväzku vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy aj jednotlivo každá z osôb uvedených na strane klienta.
Výška podielu jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov na peňažnom záväzku podľa tejto
úverovej zmluvy zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome“. V záhlaví zmluvy je ako Klient označený: „ vlastníci bytov v Bytovom dome
Z. R.. Q. Č.. Q.. XXXX, H. K., I. Z. E. Č.. XXXXX, A..Ú..: K., Správa katastra v zmysle prílohy č. 1

tejto Zmluvy“ V prílohe č. 1 boli uvedení všetci vlastníci uvedení na E. Č.. XXXXX, A.. Ú..: K. v čase
uzatvoreniazmluvy. Pretovyjadreniežalovaného,žezmluvabola„preukázateľneuzavretámedzidvoma
podnikateľmi.“ je úplne nepravdivé, zmluvnou stranou boli vlastníci. Žalovanej bolo jasné v zmysle
Občianskeho zákonníka, že individuálne dojednanie bolo potrebné vykonať s jednotlivými vlastníkmi. Že
sa jedná o formulárovú zmluvu vyplýva aj zo záhlavia Zmluvy o termínovanom úvere č. 06/100/10 zo dňa

23.09.2010 , kde je vyslovene označený použitý formulár: „Dexia-1596/02/0610- Zmluva i termínovanom
úvere_vlastníci bytov v bytovom dome.“ Správca nie je oprávnený viesť individuálne dojednanie, táto
právomocnevyplývaanizOZaanizožiadnehoinéhoprávnehopredpisu,pretoniejemožnépoukazovať
na nesplnenie povinností správcu, teda obviňovať správcu za nezákonné predloženie neprijateľných
zmluvnýchpodmienokdodávateľom-žalovaným.Ochranuspotrebiteľovvkontraktačnomprocesenemá

zabezpečiťodbornespôsobilýsprávca(skúsenýaodbornespôsobilýsprávca,tedaprofesionál-správca
by mal byť všeznalý), ale ochranu spotrebiteľov zabezpečujú platné právne predpisy (OZ, zákon o
bankách, zákon o ochrane spotrebiteľa, smernice apod.) a v konečnom dôsledku súd. Individuálne
dojednanie je proces, ktorý v zmysle § 53 ods. 2 a 3 OZ prebieha medzi dodávateľom a spotrebiteľom.Základnou povinnosťou žalovaného dodávateľa - banky v zmysle platných právnych predpisov v čase
uzatvárania zmlúv bolo neodchyľovať zmluvné podmienky od Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa v zmysle § 54 ods. 1 OZ, zabezpečiť ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami

v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 3 ods. 3 zákona 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zákaz
používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách v zmysle § 4
ods. 2 písm. c) zákona 250/2007 Zz o ochrane spotrebiteľa, povinnosť pri uzatváraní každej písomnej
zmluvy o obchode informovať klienta o výške ročnej percentuálnej úrokovej sadzby obchodu, ak je
dohodnutá úroková sadzba, o odplatách vyžadovaných bankou od klienta alebo o odplatách v prospech

klienta, ktoré súvisia so zmluvou o tomto obchode v zmysle § 37 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách. Je evidentné, že práve žalovaný si nesplnil ani minimálne povinnosti uložené zákonom
o bankách, nie správca. Záver o individuálnom dojednaní zmluvy správcom za spotrebiteľov nebol
aprobovaný Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 31.05.2023 spis.zn.: 5 Cdo
71/2022,právenaopakNajvyššísúdvbode13.2Odôvodneniakonštatuje,žeažpodľanáslednejprávnej
úpravy, a aj to iba pri spotrebiteľských úveroch podľa zákona č. 129/2010 Z.z. ( prejednávaný úver nie

je spotrebiteľský úver) bol v § 24a zavedený špeciálny režim s účinnosťou od 01.01.2013. Možnosť
individuálneho dojednania nie je daná správcovi žiadnymi právnymi predpismi, nakoľko v zmysle § 53
ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, individuálne dojednanie spotrebiteľskej zmluvy môže prebiehať iba
medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V zmysle bodu 52 Odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 26.07.2023, spis.zn.: 9Cdo/135/2022 tento záver aproboval aj Najvyšší

súd SR, keďže konštatuje že zúčastňovanie správcu na kontraktačnom procese s bankou „nemá
vplyv na možnosť posudzovania zmluvných podmienok ako individuálne dojednaných.“. Žalovaný vo
svojom vyjadrení poukázal aj na ďalšie rozhodnutia súdov, nakoľko je potrebné brať do úvahy ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, teda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to aj v
obdobných veciach, preto odkazujeme aj na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, spis.zn.: 6Cdo/127/2017

alebo napríklad Uznesenie Najvyššieho súdu SR, spis. zn.: 4Cdo/148/2018. Ďalej žalovaný ohľadom
§ 54 ods. 4 OZ odkázal na veľký komentár k Občianskemu zákonníku. Citoval článok 2 písm. a)
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „Smernica“), keď podľa článku 3 bod 3 Smernice ( neuvedenej súdom), Príloha obsahuje
indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Pri právnom

posúdení je potrebné vychádzať z prílohy Smernice tzv. Grey list, ktorá obsahuje taxatívne vymenované
neprijateľné zmluvné podmienky: „PODMIENKY UVEDENÉ V ČLÁNKU 3 ODS. 3.1. Podmienky, ktorých
zmyslom alebo účinkom je: ….. j) umožniť predajcovi alebo dodávateľovi jednostranne meniť zmluvné
podmienky bez právneho dôvodu, ktorý je uvedený v zmluve; k) umožniť predajcovi alebo dodávateľovi
jednostranne meniť bez právneho dôvodu akékoľvek vlastnosti výrobku alebo služby, ktoré majú byť

zabezpečené; l) umožniť stanovenie ceny za tovar v momente dodania alebo umožniť predajcovi
tovaru alebo dodávateľovi služieb zvýšiť ich cenu bez toho, aby sa v oboch prípadoch poskytlo
spotrebiteľovi zodpovedajúce právo zrušiť zmluvu, ak je konečná cena príliš vysoká v porovnaní s cenou
dohodnutou pri uzavretí zmluvy. V súvislosti s tým je potrebné doplniť, že v zmysle Prílohy č. II Smernice,
Slovenská republika oznámila Európskej Komisií podľa článku 8a Smernice, že: „Vnútroštátne právo

obsahuje čiernu listinu zmluvných podmienok, ktoré sú nekalé za každých okolností.“ Stanovisko NBS
zo dňa 23.5.2022 nie je záväzné pres súd, nakoľko sa nejedná o rozhodnutie, ale iba stanovisko,
avšak posudzovanie ustanovení zmluvy nepatrí do právomoci NBS, ale iba súdu. Žalovaný tvrdí, že:
„určitosť a zrozumiteľnosť ustanovení zmluvy v čase jej podpisu bola potvrdená samotnými zmluvnými
stranami.“ Potvrdenie svedka D.. H. nespôsobuje zrozumiteľnosť a určitosť zmluvy. To že svedok D..

H. na sugestívnu otázku právneho zástupcu žalovaného, či zmluvu pokladal za zrozumiteľnú a určitú,
svedok odpovedal „áno“ neznamená, že zmluva bola zrozumiteľná a určitá. Zrozumiteľnosť a určitosť
zmluvného ustanovenia sa hodnotí objektívne podľa osobitných spotrebiteľských výkladových pravidiel
( § 54 ods. 2 OZ a článok 5 Smernice 93/13/EHS) a nie na základe odpovede právne neznalého -
laika svedka na sugestívnu otázku právneho zástupcu žalovaného, ktorá už obsahovala aj odpoveď.

( v súlade s Rozsudkom NS SR sp. zn. 2 Cdo 281/2005). Znenie všetkých písomných zmlúv musí byť
napísané jasným a zrozumiteľným jazykom. Ak sa vyskytne pochybnosť o význame podmienky, mala by
sa vykladať tak, aby bola priaznivo naklonená spotrebiteľovi v súlade s § 54 ods. 2 OZ. Transparentnosť
je pojem spotrebiteľského práva zakotvený v Smernici 93/13 EHS, a znamená, že zmluvné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách musia byť vyhotovené jasne a zrozumiteľne. Zmluvné podmienky musia

byť nielen gramaticky jasné, ale spotrebiteľ musí byť schopný pochopiť ich hospodárske dôsledky.
Podľa právneho zástupcu žalovaného, „aplikáciu § 53 ods. 4 písm. j) OZ vylučuje § 53 ods. 16
písm. a) OZ pri takých zmluvách, ktorých predmetom je obchod s prevoditeľnými cennými papiermi,
finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexovna regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv. Keďže v konkrétnom
prípade je cena (úrok) závislá na pohybe indexu EURIBOR (pôvodne BRIBOR), ustanovenie nemôže
byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku.“ Závery právneho zástupcu žalovaného sú však

úplne nesprávne, nakoľko : § 53 ods. 16 OZ neexistoval v čase podpisu zmluvy, jedná sa o neskoršiu
právnu úpravu, ktorú nemožno aplikovať na tu prejednávaný prípad; predmetom sporu je zmluva o
termínovanom úvere a nie obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými
produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo
od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv; predmetom sporu a zvýšenia nie je EURIBOR (pohyb

kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv) ale
úrokovérozpätiepevnestanovenézmluvouvčl.2.2.4.3vovýške2%p.a.,ktorésidodávateľzvýšillistom
- „Zvýšenie úrokového rozpätia“ zo dňa 30.08.2012, teda dodávateľ mal vplyv na zvýšenie úrokového
rozpätia;spotrebiteľnemáprávobezplatneasokamžitouúčinnosťouvypovedaťtútozmluvu-predčasnú
splatnosť môže vyhlásiť iba dodávateľ podľa čl. 12.4 a uložiť sankcie podľa bodu 12.2.2 - úrok do výške
20 % p.a. z nesplateného zostatku Úveru. „Zmena miery rizika klienta“ je neurčitý a nezrozumiteľný text

zmluvy obsiahnutej v čl. 5.5, avšak nie dôvod zmeny. „Zhoršenie o dva stupne“ nie je tiež dôvod, lebo
nevieme či došlo k zhoršeniu o stupne Celzia alebo Kelvina, a k zhoršeniu čoho u akého klienta a prečo
k zhoršeniu došlo, ak zhoršenie bolo od samého počiatku. Podľa vyjadrenia samotného D.. A. úrokové
rozpätie dohodnuté v zmluve 0,9 % p.a. až 1 % p.a. mali „horší klienti“, B-čkový. V tu prejednávanom
prípade bolo dohodnuté úrokové rozpätia 2 % p.a. ( čo by zodpovedalo ratingu C a D). Odvolali sa na

výpovede samotného D.. A., ktorý poukazuje na rôzne dôvody resp. príčiny zmeny úrokového rozpätia,
teda sám „tápa“ v dôvodoch, pre ktoré banka pristúpila k zvýšeniu úrokového rozpätia. Vyjadrenie
právneho zástupcu, že správca vedel už pri zvýšení úrokového rozpätia časti úverov v roku 2011
a výšku úrokov na jednotlivých úveroch a jej zvýšenie pravidelne sledoval, pokladajú za účelové,
nakoľko nevedel o oprávnenosti resp. neoprávnenosti daného nároku. K premlčaniu odkázali na

rozhodnutie NS SR v Uznesení č.k. 5Cdo/218/2021zo dňa 30.11.2022. K námietke premlčania účelovo
uplatnenej žalovaným sa žalovaný podrobne vyjadril už v predchádzajúcich písomných podaniach,
pričom je potrebné vziať do úvahy rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi a zásada nemini liceat
locupletari cum damno alterius (nikto sa nesmie obohacovať na škodu iného). Argumentácia žalovaného
je postavená na tvrdení, že voči žalobcom nekoná so zlým úmyslom. Realizuje iba svoje zmluvné

oprávnenie. Aké „zmluvné oprávnenie“ žalovaný sleduje v oblasti aplikácie zákonného premlčania však
žalovaný nevysvetľuje.

7. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu doručil podanie, v ktorom uviedol, že žalobu treba zamietnuť z
dôvodu, že bezdôvodného obohatenia sa nedomáha správne určený okruh účastníkov. Ako relevantný

samostatný dôvod zamietnutia žaloby to považovalo aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
26.7.2023 sp. zn. 9 Cdo 135/2022 (ods. 55). Na základe zmluvy o terminovanom úvere sa žalovaný
zaviazal žalobcom poskytnúť úver, ktorý mal byť v zmysle čl. 2.2.4.1 zmluvy úročený revizibilnou
úrokovou sadzbou, určenou súčtom hodnoty 6- mesačného BRIBOR a úrokového rozpätia určeného
v zmluve vo výške 2 % p.a. Podľa čl. 5.4 zmluvy sa úroková sadzba pravidelne menila, pričom podľa

čl. 5.5 zmluvy o úvere existovala možnosť zmeniť (teda zvýšiť alebo znížiť) aj úrokové rozpätie, a to
v prípade zmeny ratingu klienta alebo v prípade zmeny jeho rizikovej váhy. Po uplynutí 29 mesiacov
od podpisu zmluvy bol žalobca podľa čl. 8.5 zmluvy oprávnený úver kedykoľvek predčasne splatiť.
Žalovaný nikdy netvrdil (ani na to nemal dôvod), že zmluvu dojednával priamo so spotrebiteľmi.
Vzhľadom na právnu úpravu BytZ v čase uzavretia zmluvy nemal takú možnosť ani povinnosť. Zmluvu

samostatne v mene vlastníkov obstarával uzavretie zmluvy o úvere (§ 8b ods. 1 a § 6 ods. 2 BytZ
platný 4.9.2007). Povinnosťou správcu podľa § 8b ods. 1 písm. a) a b) BytZ bolo hospodáriť s majetkom
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou a dbať na ochranu práv
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými. V prípade
nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone

správy zodpovedal za škodu spôsobenú vlastníkom bytov (§ 8 ods. 5 BytZ). Možnosťou individuálneho
dojednávania úverovej zmluvy správcom sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení
zo dňa 26.7.2023 sp. zn. 9Cdo/135/2022, ktorý v tejto súvislosti v ods. 52 uviedol: „spotrebitelia
mali možnosť ovplyvniť jej obsah, a to práve prostredníctvom správcu, ktorý jednotlivých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zastupoval. Na posúdenie individuálneho dojednania

zmluvnej podmienky nemá vplyv to, či sa jednotliví vlastníci mali v priebehu kontraktačného procesu
možnosť oboznámiť so znením jednotlivých zmluvných dojednaní resp. ovplyvniť kontraktačný proces,
pretože konanie správcu, ktorý vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zastupuje,
je konaním na ich účet. Vo vzťahu k výsledku konania v prejednávanej veci je preto bez právnehovýznamu, že kontraktačného procesu s bankou sa zúčastňoval namiesto jednotlivých vlastníkov iba
správca ako ich zástupca, pretože to nemá vplyv na možnosť posudzovania zmluvných podmienok ako
individuálne dojednaných.“. Predmetom tohto sporu o vydanie bezdôvodného obohatenia na základe

neprijateľnej zmluvnej podmienky je primárne výklad čl. 5.5 zmluvy o úvere, preukázateľne uzavretej
medzi dvoma podnikateľmi. Správca (podnikateľ) je ako odborne spôsobilý subjekt so žalovaným
rovnocenný. Kľúčovou otázkou, ktorú má súd v tomto spore riešiť, je spor vedený medzi vlastníkmi bytov
zastúpenými správcom, ktorý pri uzatváraní zmluvy o úvere aj v tomto spore ako ich zástupca koná pri
výkone svojej podnikateľskej činnosti a žalovaným - bankou. Spory ohľadom znenia totožného čl. 5.5

zmluvy o úvere sú vedené iba medzi bankou a Bytovým družstvom so sídlom v Trnave. Väčšia časť
z 50 sporov už bola ukončená zamietnutím žaloby z dôvodu, že zmluvy boli na základe svedeckých
výpovedí svedkov D.. X. A. T. D.. G. H. považované za individuálne dohodnuté, čo v zmysle § 53 ods.
1 OZ vylučuje, aby bol čl. 5.5 úverovej zmluvy neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Vo veci navyše
podala svoje stanovisko NBS vo svojom liste zo dňa 23.5.2022, v ktorom detailne opisuje situáciu v
sporoch a pri možnostiach posudzovania neprijateľných zmluvných podmienok. Neaplikovateľné na

túto vec sú rozsudky Okresného súdu Piešťany sp. zn. 14C/21/2017 a Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 25Co/90/2020, ktoré nemožno považovať za rozhodnutia v totožnej veci. Súd v nich totiž nepripustil
ako dôkaz výsluch svedkov D.. G. H. T. D.. X. A. preukazujúce individuálne dojednanie zmluvy. To,
či súd mohol v skutkovo a právne totožnej veci dospieť k záveru o individuálnom dojednaní, už bolo
predmetom dovolacieho prieskumu. Legitimitu tohto záveru potvrdzujú rozhodnutia dovolacieho súdu

vydané v totožných veciach proti žalovanému (ods. 8.3 rozsudku NS SR zo dňa 31.5.2023 sp. zn.
5Cdo/71/2022 a ods. 20 a 20.1 uznesenia NS SR zo dňa 26.7.2023 sp. zn. 9Cdo/135/2022 aj z
uznesenia NS SR zo dňa 27.9.2023 sp. zn. 7 Cdo/65/2022). Naopak, rozhodnutia NS SR 7Cdo/98/2022
zo dňa 15.8.2023, sp. zn. 7Cdo/74/2023 zo dňa 15.8.2023 a 7 Cdo/86/2023 zo dňa 26.9.2023 sú
nepreskúmateľné a vecne nesprávne. Nesprávne odkazujú na rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/71/2022

(bez toho, aby posúdili totožnosť veci), v dôsledku čoho je ich žalovaný nútený napadnúť ústavnou
sťažnosťou. Totožné s touto vecou sú zatiaľ iba rozhodnutia NS SR vo veci sp. zn. 9Cdo/135/2022
a sp. zn. 7 Cdo/65/2022, v ktorých okresný súd žalobu zamietol z dôvodu individuálneho dojednania
a krajský a dovolací súd považovali jeho názor za legitímny. V tomto spore je (okrem premlčania)
predmetom dokazovania a právneho posúdenia či je ustanovenie určité a zrozumiteľné alebo je daný

dôvod jeho absolútnej neplatnosti v zmysle § 37 ods. 1 OZ, ktorú súd skúma ex offo, je ustanovenie
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V konkrétnom prípade však svedkovia potvrdzujú, že ustanovenie
nepovažovali v čase podpisu zmluvy za neurčité alebo za nezrozumiteľné. Súd tak nemá dôvod sám
nahrádzať vôľu strán výkladom a skúmaním, či je alebo nie je ustanovenie určité, keďže určitosť a
zrozumiteľnosť ustanovení zmluvy v čase jej podpisu bola potvrdená samotnými zmluvnými stranami.

Svedkovia pritom tvrdia, že zmluva bola správcovi riadne vysvetlená a že ustanovenie považovali za
určité a zrozumiteľné. Dôvod zmeny úrokového rozpätia je v ňom jednoznačne definovaný (zmena
miery rizika klienta). Požiadavka transparentnosti je zachovaná tým, že správca je informovaný o
tom, že v prípade zmeny miery rizika správcu dôjde k zmene úverových podmienok (výška úroku).
Aj keď žalobcovia tvrdia, že ustanovenie nie je transparentné, nie je zrejmé, čo konkrétne má byť

dôvodom tohto záveru. Zo znenia ustanovenia je zrejmá príčina zmeny úrokovej sadzby a z dôkazov
vyplýva, že správca o tomto dôvode vedel a akceptoval ho. Okrem toho, žalobcovia mohli splatiť úver
predčasne kedykoľvek po 20.1.2013 (čl. 8.5 zmluvy), napríklad aj refinancovaním bankou, ktorá mu
ponúkla výhodnejšie podmienky. Ustanovenie nie je ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože
bolo individuálne dojednané (čo za správcu potvrdil svedok D.. G. H.), v dôsledku čoho nie je daný

základ nároku. Zástupca správcu vo svedeckých výpovediach potvrdil, že správca mal možnosť zmluvu
pripomienkovať, pripomienkoval ju jeho právnik a na obsahu zmluvy sa dohodli. To, či došlo počas
kontraktácie k vzneseniu závažných alebo menej závažných pripomienok a či boli akceptované, je
irelevantné. Ustanovenie § 53 OZ nevyžaduje, aby boli zmluvné ustanovenia výsledkom procesu zmien
zmluvy. Pre individuálnu dohodu stačí potvrdenie skutočnosti, že správca reálne zasiahol do zmluvných

rokovaní a mohol ovplyvniť obsah zmluvy. Ak táto možnosť bola jednoznačne potvrdená svedeckými
výpoveďami, zmluvu a jej jednotlivé ustanovenia možno považovať za individuálne dojednané. Súd
nemôže prihliadať na rozhodnutia v iných sporoch z dôvodu, že čl. 5.5 zmluvy o terminovanom úvere
je odlišný od týchto ustanovení a bol uzavretý za iných okolností. Žalobcovia nerozlišujú, že čl. 4.6
zmluvy o úvere (ktorý uvádza ako príklad) bol dohodnutý v zmluve o úvere na bývanie, uzavretej

medzi fyzickými osobami - spotrebiteľmi, ktorí neboli pri uzavretí zmluvy zastúpení správcom ani iným
kvalifikovaným subjektom. Práve zákonné zastúpenie kvalifikovaným subjektom (správcom) vytvára
podstatné rozdiely pri okolnostiach uzavretia spornej zmluvy. Súd v tomto prípade nemohol skúmať, ako
by obsah zmluvy interpretoval „neskúsený“ spotrebiteľ, ale ako by ho interpretoval skúsený a odbornespôsobilý správca, teda profesionál. Ten mal navyše možnosť aj povinnosť zasiahnuť do obsahu zmluvy
z pozície zástupcu množstva klientov. Pri rokovaniach tak reálne absentovala slabšia strana. Aj aktuálne
účinný ZoSÚ pritom túto kategóriu dlžníkov chráni v menšom rozsahu, keďže ochranu spotrebiteľov v

kontraktačnom procese má zabezpečiť odborne spôsobilý správca. Čo sa týka totožnosti znenia čl. 4.6
a čl. 5.5 úverových zmlúv, nejde o rovnaké ustanovenia. Je medzi nimi rozdiel napríklad aj v dôvode
zmeny úrokovej sadzby (ktorý môže navyše súvisieť aj so zmenou ratingu klienta). Je preto zrejmé, že
uvedené rozhodnutia aplikovať nemožno. Nemožno sa stotožniť ani s námietkou žalobcov, že v prípade
zmluvy uzavretej v roku 2010 nemožno dospieť k záveru, že ustanovenie nie je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, pretože je individuálne dojednané. Na právny vzťah sa tak aplikuje aj § 53 ods. 1 OZ,
podľa ktorého nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou individuálne dojednané ustanovenie. Ak by sa
aplikovalonatútoproblematikuibazneniesmernice93/13/EHS,ktoréjesúčasťouprávnehoporiadkuSR
od 1.5.2004, súd aj v zmysle jej čl. 3 ods. 1 musí vylúčiť individuálne dojednanú zmluvných podmienku
z prieskumu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Pri eurokonformnom výklade tak nemožno dospieť k
inému záveru ako k tomu, že v individuálne dojednanej zmluve nemožno určovať neprijateľné zmluvné

podmienky. Žalobcovia si navyše zjavne nesprávne vykladajú pojem formulárová zmluva, keď za ňu
považujú takú zmluvu, ktorá je použitá v dvoch a viacerých prípadoch a je vopred pripravená jednou
stranou. Súdu je známe z jeho vlastnej činnosti, že úverová zmluva bola použitá opakovane, avšak
zmluvnou stranou za spotrebiteľov bol vždy rovnaký subjekt - správca bytového domu. V konkrétnom
prípade je navyše zrejmé, že správca do obsahu zmluvy zasiahol, keďže ani sporný článok 5.5 úverovej

zmluvy nie je totožný s čl. 4.6 úverovej zmluvy v rozhodnutiach, ktoré predložili žalobcovia. Podstatu
formulárovej zmluvy však výslovne opisuje § 53 ods. 2 OZ tak, že ide o zmluvu, ktorej obsah mal
možnosť spotrebiteľ ovplyvniť. Pokiaľ reálne spotrebiteľ uviedol, že išlo o zmluvu uzavretú po tom, ako
sa s dodávateľom dohodol na texte zmluvy, mal možnosť zasiahnuť do obsahu zmluvy, dohodol sa
na tom, že tento text budú používať na svoje budúce vzťahy a súhlasil s tým, že text každej ďalšej

zmluvy bude generovať po doplnení parametrov úveru žalovaný, ide o individuálne dojednanú zmluvu.
Žalobcovia prezentujú vec tak, že ako prvý mal byť dojednaný iný variant zmluvy, uzatvorený ešte
s Prvou komunálnou bankou, a.s. (teda v roku 2003 a skôr) a rozporuje, že táto zmluva nebola so
správcom individuálne dojednaná. Ak to žalobcovia tvrdia, mali by predložiť konkrétny variant inej,
údajne individuálne dojednanej zmluvy. Správca, ako zmluvná strana, ním istotne disponuje. V opačnom

prípade má ich argument povahu nepreukázaného tvrdenia. Svedecké výpovede boli vykonané s
ohľadom a v kontexte dojednávania zmlúv medzi správcom a bankou od októbra 2006 do januára 2011,
ktoré boli uzavreté takmer v totožnom znení v desiatkach prípadoch za účelom zatepľovania bytových
domov žalobcu, teda o zmluve, ktorá je predmetom sporu v tejto veci. Individuálne dojednávanie zmluvy
aj to, či bola zmluva v čase uzavretia neurčitá pritom preukazujú svedecké výpovede svedkov D.. X. A.

T. D.. G. H.. Títo svedkovia vypovedali opakovanie, pričom súd musí hodnotiť opakované výpovede v
ich kontexte, nie podľa jednotlivej odpovede svedka. Okrem toho treba zohľadniť, že spontánne sú iba
prvé výpovede svedkov, pri každej ďalšej výpovedi existuje riziko, že svedok výpoveď modifikuje podľa
vnímaných informácií. Súd navyše musí pri hodnotení dôkazov výslovne špecifikovať, ktorú svedeckú
výpoveď považuje za relevantnú a hodnovernú. Podľa nášho názoru sú relevantné svedecké výpovede,

ktoré nie sú ovplyvnené vedomosťami svedkov o predmete sporu a negatívneho výsledku sporu pre
správcu (na rozdiel od svedeckých výpovedí v roku 2022). Z generálneho pohľadu na výpovede
svedkov je zrejmé, že správca s bankou o obsahu zmluvy rokoval, poznal jej obsah, žiadne ustanovenie
nepovažoval za neurčité a na znak súhlasu s obsahom zmluvy ju uzavrel. Preto nemožno za dôvodný
považovať nárok žalobcov, ktorí voči žalovanému rozporujú právne úkony správcu, údajne vykonané v

dobrej viere. Ak majú vlastníci dojem, že správca porušil svoju povinnosť, mali by si uplatniť nárok na
náhradu škody podľa BytZ priamo voči správcovi. Voči žalovanému sú však zmluvou viazaní v rozsahu
úkonu vykonaného ich zákonným zástupcom. vedok D.. H. vo svojich výpovediach z roku 2020 pritom
potvrdil, že v čase začatia rokovaní išlo pri úveroch na zateplenie bytových domov o nový produkt a
prvé rokovania trvali dlhšie. Je celkom zrejmé, že následne uzavreli viacero zmlúv. Konkrétne to boli

zmluva č. 06/036/06 z 14.8.2006 (spor vedený OS Trnava sp. zn. 33Csp/168/2017), zmluva č. 06/037/06
z 24.8.2006 (spor vedený OS Piešťany sp. zn. 15Csp/71/2018), zmluva č. 06/035/06 z 2.10.2006 ( spor
vedený OS Trnava sp. zn. 33C/60/2016), zmluva č. 06/049/08 z 2.10.2006 (spor vedený OS Trnava
sp. zn. 21C/58/2017), zmluva č. 06/038/06 z 2.10.2006 (spor vedený OS Trnava sp. zn. 32C/39/2017),
zmluva č. 06/078/08 z 2.10.2006 (spor vedený OS Trnava sp. zn. 32C/50/2017), zmluva č. 06/030/07 z

2.10.2006 (spory vedené OS Trnava sp. zn. 22C/78/2017 a sp. zn. 11Csp/42/2020), zmluva č. 06/048/08
z 2.10.2006 (spor vedený OS Trnava sp. zn. 27C/31/2017), zmluva č. 06/039/06 z 16.10.2006 (spor
vedený OS Trnava sp. zn. 11Csp/134/2016), zmluva č. 06/047/06 z 19.10.2006 (spor vedený OS Trnava
sp. zn. 22C/36/2017), zmluva č. 06/043/06 z 19.10.2006 (spor vedený OS Trnava sp. zn. 16C/47/2017)a zmluva č. 06/061/06 z 21.12.2006 (spor vedený OS Trnava sp. zn. 11C/42/2017)2. Už iba z týchto
údajov je zrejmé, že správca nežaloval bezdôvodné obohatenie zo žiadnej zmluvy uzavretej skôr ako
v auguste 2006 a najviac zmlúv sa uzavrelo 2.10.2006. To vylučuje správnosť domnienky žalobcov

vnesené do svedeckých výpovedí, že zmluva bola rokovaná s Prvou komunálnou bankou! Naopak, je
zrejmé, že konkrétna zmluva bola rokovaná v roku 2006 a jej znenie je tak totožné so zmluvou, ktorá
je predmetom týchto sporov. Podľa žalovaného je správne, ak súd prizná vyššiu relevanciu svedeckým
výpovediam z roku 2020. Z nich vyplynulo, že správca pripomienkoval prvú verziu zmluvy, ktorú strany
tvorili a uzatvárali od roku 2006. To, že svedok D.. A. v roku 2022 uviedol, že on zmluvu neupravoval

a upravovala ju centrála banky, ktorá mu ju zaslala, je pre posúdenie individuálneho dojednania
irelevantné. Navyše je iba málo pravdepodobné, že by si práve v roku 2022 (t.j. 16 rokov po rokovaniach)
náhle spomenul, že banka neakceptovala pripomienky správcu, pokiaľ vo výpovediach v roku 2020
tvrdil, že banka niektoré pripomienky akceptovala. Uvedené je potrebné vyhodnotiť aj v nadväznosti na
vnesené tvrdenie o uzavretí zmluvy s Prvou komunálnou bankou, čo vylučujú údaje o sporoch vedených
medzi správcom a žalovaným. Pre individuálne dojednanie je naopak významné právo to, že svedok

D.. H. potvrdil, že banka akceptovala niektoré pripomienky, aj keď nie významné. Pri individuálnom
dojednávaní zmluvy pritom nemožno vyžadovať, aby sa zasiahlo do každého ustanovenia. Ani pri
komerčných rokovaniach nedochádza k zmene každého ustanovenia zmluvy, čo ale neznamená, že
zmluva nie je individuálne dojednaná. Pokiaľ správca mal možnosť zasiahnuť do textu ustanovenia a po
jeho zmene alebo informácii, že k zmene nedôjde, ho akceptoval a zmluvu podpísal, je nutné považovať

ho za individuálne dojednané. Pri preukazovaní individuálneho dojednania zmluvnej podmienky je
nutné, aby súd prihliadal predovšetkým na prvé výsluchy svedkov D.. A. T. D.. H. z roku 2020. V
prípade výsluchov v rokoch 2022 až 2023 sú totiž ich výpovede ovplyvnené vedomosťou o predmete
sporu z predošlých výsluchov a skreslené tým, že mali informáciu o zamietnutí žaloby a tým, čo sa o
predmete sporu dozvedeli zo skorších výsluchov. Osobitne navrhol vykonať dokazovanie oboznámením

sa týmito odpoveďami: v zápisnici z pojednávania sp. zn. 11C/51/2017 zo dňa 4.8.2020. Zmenu miery
rizika klienta ako dôvod zvýšenia úrokového rozpätia potvrdzujú aj svedecké výpovede D.. A.. Správca
bol podľa nich o dôvode zmeny informovaný na osobnom rokovaní s bankou. Preukazuje to aj list
zo dňa 8.6.2011, ktorý odkazuje na predchádzajúce rokovanie o zvýšení úrokového rozpätia, list zo
dňa 26.5.2014, v ktorom správca žiada o vysvetlenie, prečo bola prehodnotená jeho miera rizika, a

odpoveď banky zo dňa 24.6.2014. Riziko žalobcov v danom prípade bolo bankou oproti skoršiemu
obdobiu zhoršené o dva stupne. Zhoršovanie miery rizika žalobcu pritom jednoznačne vyplýva aj z faktu,
že zmluvy z roku 2006 - 2008 mali určené úrokové rozpätie iba vo výške 0,9% p.a. (čo si súd môže
preveriť z iných súdnych rozhodnutí medzi bankou a správcom), ale zmluva v tomto spore uzavretá
20.8.2010 mala už úrokové rozpätie 2% p.a. Správca teda mal informáciu o zvyšovaní úrokového

rozpätia aj z rokovaní pred uzavretím zmlúv v rokoch 2010 - 2011 s vyšším úrokovým rozpätím. Dôvod
zmeny úrokovej sadzby a jeho základ v zmluve vyplývajú z vykonaného dokazovania. Odlišné tvrdenia
sú iba dohady žalobcov, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobcovia namietajú, že
banka nepredložila žiaden relevantný dôkaz o priebehu kontraktácie. V dôsledku toho údajne nebola
zmluva o terminovanom úvere individuálne dojednaná. Tvrdenia žalobcu však nemajú oporu v zistenom

skutkovomstave.Bývalýzamestnanecsprávcuvosvojejprvejsvedeckejvýpovedidňa9.7.2020potvrdil,
že ako zástupca vlastníkov bytov mal možnosť zmluvu pripomienkovať, pripomienkoval ju jeho právnik
a na obsahu zmluvy sa dohodli. Nepredloženie písomných dôkazov o priebehu kontraktačného procesu
neznamená, že kontraktácia nebola preukázaná, keďže jej priebeh preukazujú výpovede jej účastníkov.
To, či došlo počas kontraktácie k vzneseniu závažných alebo menej závažných pripomienok a či boli

akceptované, nebolo predmetom dokazovania. Preto sú tvrdenia žalobcu, smerujúce k týmto záverom,
špekulatívne. Ustanovenie § 53 OZ nevyžaduje, aby boli zmluvné ustanovenia výsledkom procesu
zmien zmluvy. Pre individuálnu dohodu stačí potvrdenie, že správca reálne zasiahol do zmluvných
rokovaní a mohol ovplyvniť obsah zmluvy. Z výsluchov vyplýva, že správca mal možnosť ovplyvniť
obsah všetkých ustanovení, ale neurobil tak v dôsledku snahy o konsenzus s bankou. Ak táto možnosť

bola jednoznačne potvrdená svedeckými výpoveďami, súd správne považuje zmluvu a jej jednotlivé
ustanovenia za individuálne dojednané. Ak by súd napriek svedeckým výpovediam dospel k záveru, že
zmluva nie je individuálne dojednaná a treba na ňu aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. OZ v aktuálnom
znení (keďže ide o ustanovenia totožné so smernicou 93/13/EHS), je potrebné ustáliť, či je ustanovenie
neprijateľnou zmluvnou podmienkou na základe generálnej klauzuly v zmysle § 53 ods. 1 OZ alebo

ide o niektorú zo skutkových podstát podľa § 53 ods. 4 OZ. Žalobcovia tvrdia, že podľa nich ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. i) a j) OZ. Podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou ustanovenie, ktoré umožňuje dodávateľovi jednostranne zmeniť
zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Podľa § 53 ods. 4 písm. j) OZ je neprijateľnouzmluvnou podmienkou ustanovenie, ktoré dodávateľa oprávňuje na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb
bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je
podstatne prekročená v čase splnenia. Z podstaty sporu sa javí, že v konkrétnom prípade by sa mal

aplikovať výlučne § 53 ods. 4 písm. j) OZ ako lex specialis k § 53 ods. 4 písm. i) OZ. V konkrétnom
prípade však ustanovenie nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože aplikáciu § 53 ods.
4 písm. j) OZ vylučuje § 53 ods. 16 písm. a) OZ pri takých zmluvách, ktorých predmetom je obchod s
prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena
závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ

nemá vplyv. Keďže v konkrétnom prípade je cena (úrok) závislá na pohybe indexu EURIBOR (pôvodne
BRIBOR), ustanovenie nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Spotrebiteľ má
v konkrétnom prípade aj právo zmluvu predčasne ukončiť splatením (t.j. financovaní inou bankou)
podľa čl. 8.5 zmluvy. Rovnakú výnimku obsahuje na základe čl. 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS aj čl.
2 písm. c) prílohy smernice. Výnimku z uplatnenia podmienky, ktorá sa považuje za neprijateľnú na
základe aktuálneho § 53 ods. 4 písm. i) OZ upravuje čl. 2 písm. b) prílohy smernice. Podľa neho sa

za neprijateľnú zmluvnú podmienku nepovažuje právo zmeniť úrokovú sadzbu platenú spotrebiteľom
alebo finančnú službu spotrebiteľovi alebo sumu iných poplatkov za finančné služby bez oznámenia,
ak na to má dodávateľ právny dôvod, za predpokladu, že sa od dodávateľa vyžaduje ihneď o tom
informovať druhú zmluvnú stranu alebo strany pri najbližšej príležitosti a že druhá strana má možnosť
ihneď odstúpiť od zmluvy. V konkrétnom prípade právny dôvod existoval, a bola ním zmena ratingu

klienta, čo potvrdzuje písomná komunikácia medzi bankou a správcom. Okrem uvedených kľúčových
otázok vzniesol žalovaný ďalšie námietky rozporujúce uplatnený nárok pre prípad, že by súd považoval
nárok žalobcu za dôvodný. Žalovaný rozporoval uplatnenú sumu, pričom z prepočtov predložených
žalobcom v podaniach zo dňa 22.6.2018 a 19.6.2020 je zrejmé, že časť sumy nebola uplatnená
dôvodne, v dôsledku čoho vzali žalobcovia žalobu späť v časti sumy 1 596,13 eura. V tejto časti sa

žalovaný domáha zastavenia konania. Následne sa žalovaný domáha uplatnenia námietky premlčania
k splátkam uhradeným od 14.9.2012 do 30.6.2014 z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty.
Žalobcovia si uplatnili svoj nárok až 30.6.2016, pričom svedok D.. G. H. výslovne potvrdil, že správca o
zvýšení úrokového rozpätia, ktoré pôvodne považoval za neoprávnené, vedel už pri zvýšení úrokového
rozpätia časti úverov v roku 2011 a výšku úrokov na jednotlivých úveroch a jej zvýšenie pravidelne

sledoval. Vlastníkom bytov (spotrebiteľom) banka nie je ani nebola povinná oznamovať túto skutočnosť,
v dôsledku čoho neexistuje dôvod na to, aby sa skúmala skutočná vedomosť spotrebiteľa. Podstatná
je iba skutočná vedomosť správcu. Svedok D.. X. A. navyše potvrdil, že správcu o zmene úrokového
rozpätia banka informovala nielen písomne (doručeným listom), na ktorého doručovanie sa aplikuje čl.
13.1 - 13.3 zmluvy o úvere, v zmysle ktorého sa tento list považuje za doručený najneskôr tretí deň

odo dňa odoslania (čl. 13.2.3 zmluvy o úvere). Ak bola žaloba podaná až dňa 30.6.2016, v subjektívnej
premlčacej lehote je premlčaný nárok v sume 4 101,69 eura. V nadväznosti na výpoveď svedka D.. G. H.
otom,žesprávcavedeloneoprávnenominkasovaníplatieb,jeirelevantné,vakejobjektívnejpremlčacej
lehote je nárok premlčaný. Ak by súd zvažoval aplikáciu desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty,
dávame do pozornosti, že banka rokovala so správcom ohľadom textu zmlúv aj ohľadom následného

plošného zvýšenia úrokového rozpätia. Tak ako si žalovaný dohodol so správcom text zmluvy, prejednal
s ním aj dôvody zvýšenia úrokového rozpätia. Správca pritom bol vo vzťahu k banke povinný konať
s odbornou starostlivosťou. V rozsudku SD EÚ vo veci C-485/19 LH proti Profi Credit Slovakia s.r.o.,
ktorý citoval žalobca, SD EÚ výslovne rozhodoval o žalobe podanej spotrebiteľom, nie o žalobe podanej
správcom za spotrebiteľa. V konkrétnom prípade spotrebitelia nikdy nerozhodli o podaní žaloby. Všetky

ich práva za nich vykonáva odborne spôsobilý správca, ktorý je povinný v zmysle zákona vyhodnotiť aj
otázku premlčania a včas konať pri uplatnení nárokov spotrebiteľov (vlastníkov). Preto uvedený prípad
nie je aplikovateľný v tomto spore. Námietku premlčania nemožno považovať za vznesenú v rozpore
s dobrými mravmi. Žalovaný zdôrazňuje, že voči žalobcom nekoná so zlým úmyslom. Realizuje iba
svoje zmluvné oprávnenie. Z týchto okolností nevyplýva, že by konal svojvoľne ani v snahe úmyselne

poškodiť žalobcu. Preto nie sú splnené dôvody osobitného zreteľa na vyhodnotenie rozporu námietky
premlčania s dobrými mravmi. Ako vyšlo v spore najavo, žalovaný sa snažil predchádzať tejto situácii
aj tým, že zvýšenie úrokového rozpätia vysvetlil správcovi, ktorý od roku 2011 do roku 2016 nepodnikol
voči žalovanému žiadne právne kroky. V nadväznosti na to uplynul čas potrebný na uplatnenie práva.
Žalovaným vznesená námietka je dôvodná a dobromyseľná, keďže pri nej postupuje voči správcovi,

ako odborne spôsobilej osobe, ktorá si bola vedomá svojich práv a neuplatnila ich. V nadväznosti na
argumenty žalobcov, že žalovaný vedel o súdnych sporoch z rovnakého titulu, dopĺňame, že jediným
správcom, ktorý na základe čl. 5.5 resp. ustanovenia s obdobným znením žaluje vydanie bezdôvodnéhoobohatenia, je Bytové družstvo so sídlom v Trnave. V roku 2011 navyše žalovaný neevidoval žiaden s
tým súvisiaci (ani obdobný) súdny spor ani od spotrebiteľov.

8. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 28.11.2023 uviedli, že žiadny všeobecne záväzný právny
predpis neustanovuje nevyhnutnosť prítomnosti všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
(vystupujúcich ako spoločenstvo) v konaní. Príkladom nerozlučného spoločenstva je spoločenstvo
dedičov vstupujúcich do konania po zomrelom žalobcovi (žalovanom) ako univerzálni sukcesorovi
(§ 107 CSP) alebo konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby podľa ust. § 21 ods. 4 zákona č.

527/2002 Z. z. alebo konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa ust. § 142
Občianskeho zákonníka. V tomto konaní musia byť účastníkmi všetci spoluvlastníci, lebo právoplatný
výrok súdu zaväzuje len účastníkov konania. (Uznesenie NS SR sp. zn. M Cdo 6/2003 z 01.07.2004,
uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 94/2008 z 27.08.2009). Rovnako podľa judikatúry platí, že ak je
predmetom konania obmedzenie alebo zrušenie vecného bremena za primeranú náhradu, žalobu musia
podať všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom proti všetkým oprávneným z

vecného bremena (R 78/1978). Taktiež konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam musí
zásadne prebiehať medzi všetkými zapísanými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov
v katastri nehnuteľnosti alebo tými, ktorí sú preukázane a platne právnymi nástupcami (dedičmi alebo
univerzálnymi sukcesormi) zapísaných vlastníkov, pretože určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo
vzťahu k stranám sporu a nie aj voči tretím osobám. Účasť všetkých subjektov právneho vzťahu sa

vyžaduje podľa § 14a ods. 8 ZoVB iba pri žalobe prehlasovaného vlastníka proti rozhodnutiam vlastníkov
prijatých na schôdzi resp. v písomnom hlasovaní, nakoľko tieto rozhodnutia sú v zmysle ust. § 14a ods.
7 ZoVB „záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.“ V zmysle vyššie
uvedeného je zrejmé, že pri žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia vlastníci bytov a nebytových
priestorov vystupujú samostatne, každý sám za seba a preto v ich prípade ide o samostatné procesné

spoločenstvo a nie o nútené a o delený záväzok, nie solidárny. Skutočnosť, že v danom prípade išlo o
žalobu na plnenie, teda uplatnenie nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého
z právneho vzťahu, kde oprávnenými sú vlastníci bytov a nebytových priestorov už konajúce súdy
v základnom konaní ani NS SR vôbec nebrali do úvahy, resp. relevantné právne normy nesprávne
aplikovali na zistený skutkový stav. Navyše samotný fakt, že v danom prípade ide o právny úkon

(Zmluvu) uzavretú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov nemá žiaden vplyv na charakter spoločného
záväzku a tým ani procesného spoločenstva v danom súdnom konaní. Ako je uvedené vyššie charakter
procesného spoločenstva je nevyhnutné daný hmotnoprávnou úpravou. Hoci zákonodarca zaviedol
explicitne princíp delenej zodpovednosti za spoločné záväzky do ZoVB až jeho novelou č. 283/2018
Z. z. účinnou od 1. novembra 2018, nič to nemení na skutočnosti, že tento princíp platí v občianskom

práve vo všeobecnej rovine všade tam, kde zákon, rozhodnutie súdu, povaha plnenia alebo dohoda
účastníkov neustanovuje solidaritu záväzkov (pozri ust. § 511 a § 512 OZ). Ustanovenie § 9 ods. 2 ZoVB
účinné do 31. 10. 2018 (t. j. v čase uzavretia Zmluvy) obsahovalo len prvú vetu z cit. ustanovenia účinné
od 1. 11. 2018, v dôsledku čoho ZoVB explicitne neupravoval druh spoločného záväzku vzniknutého
vlastníkom bytov a nebytových priestorov v rámci správy bytového domu. Občiansky zákonník však vo

všeobecnej rovine neupravuje otázku, či v prípade deliteľného plnenia má prioritu delený alebo solidárny
záväzok, resp. či v prípade pochybností platí prezumpcia v prospech deleného alebo solidárneho
záväzku. Je nepochybné, že zmluva je právnym úkonom, ktorý sa týka bytového domu, ktorá založila
záväzok vyplývajúci zo správy bytového domu. Z uvedeného logicky môžeme usúdiť, že aj plnenie
vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v dôsledku neplatnosti bodu 5.5. Zmluvy ako

neprijateľnej spotrebiteľskej podmienky na základe ktorého vlastníci uhrádzali žalovanej zvýšené úroky
z poskytnutého úveru je deliteľným plnením.Deliteľnosť plnenia (záväzku) bola pritom upravená priamo
v článku Zmluvy o termínovanom úvere č. 06/100/10. Vlastníci splácali úver z prostriedkov fondu
prevádzky, údržby a opráv, pričom každý mal postavenie samostatného dlžníka, resp. Klienta podľa
Zmluvy. V zmysle článku 1 Zmluvy o termínovanom úvere č. 06/100/10 zo dňa 23.09.2010 s názvom

„Definície a výkladové pravidlá“ bolo dohodnuté, že: „Klient znamená klienta uvedeného záhlaví tejto
zmluvy alebo jeho právneho nástupcu. Klientom na účely tejto zmluvy sa rozumie podľa povahy
záväzku vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy aj jednotlivo každá z osôb uvedených na strane klienta.
Výška podielu jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov na peňažnom záväzku podľa tejto
úverovej zmluvy zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v bytovom dome“. V záhlaví zmluvy je ako Klient označený: „ vlastníci bytov v Bytovom dome
Z. R.. Q. Č..Q.. XXXX, H. K., I. Z. E. Č.. XXXXX, A..Ú..: K., Q. A. zmysle prílohy č. 1 tejto Zmluvy“
V prílohe č. 1 boli uvedení všetci vlastníci uvedení na LV Č.. XXXXX, A..Ú..: K. v čase uzatvorenia
zmluvy. Predmetný záväzok, ktorý bol predmetom žaloby v predmetnej veci bol preto nepochybnedeliteľným záväzkom, čo vylučuje, aby išlo o nútené, resp. nerozlučné procesné spoločenstvo. Ak
je plnenie zodpovedajúce nároku vlastníkov na vydanie bezdôvodného obohatenia deliteľné, v takom
prípade má každý vlastník právo žalovať len jeho časť zodpovedajúcu jeho spoluvlastníckeho podielu

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach podľa ust. § 9 ods. 2 ZoVB. Rovnako aj naopak
povinnosť vydať prípadné bezdôvodné obohatenie by mal takýto vlastník len v príslušnej časti v zmysle
jehopasívnejvecnejlegitimácie.Akbyvprípadebezdôvodnéhoobohateniamaloísťosolidárnyzáväzok
(k čomu právna úprava nedáva tiež dostatočný podklad), v takom prípade ide jednoznačne o samostatné
procesné spoločenstvo (to už bolo viackrát judikované na úrovni NS SR, avšak vo všeobecnej rovine

nie v súvislosti so ZoVB). Zároveň platí v zmysle § 456 OZ, že: „Predmet bezdôvodného obohatenia
sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa
vydať štátu.“ V prípade, ak by teda nebolo možné vydať bezdôvodné obohatenie v podiele niektorému z
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na jeho miesto nastupuje štát , ako aktívne vecne legitimovaný
na základe Občianskeho zákonníka na vydanie príslušnej časti bezdôvodného obohatenia a nie je
dôvod na zastavenie konania. K neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 4

OZ v súlade s § 54 ods. 5 OZ bez ohľadu na individuálne dojednanie, nakoľko sa jedná o špeciálne
neprijateľné zmluvné podmienky žalobcovia poukázali na Veľký komentár k Občianskemu zákonníku,
v ktorom sa uvádza, že: „Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ predstavuje čierny zoznam neprijateľných
zmluvných podmienok a lex specialis normu k odseku 1, pričom vypočítava zmluvné klauzuly, ktoré
budú vždy a za každých okolností považované za neprijateľné. Uvedené vystihuje povahu čierneho

zoznamu neprijateľných zmluvných podmienok, keďže tieto zmluvné podmienky už nebudú podliehať
všeobecnému testu neprijateľnosti realizovanému aplikáciou generálnej klauzuly vymedzenej v odseku
1. Odsek 4 svojou povahou predstavuje zákonodarcom definovaný neuzavretý (arg. „najmä“) výpočet
zmluvných podmienok, ktorý sa môže priebežne dopĺňať, avšak ktorý rovnako môžu svojou judikatúrnou
činnosťou rozširovať súdy rozhodujúce v spotrebiteľských sporoch, a to najmä za použitia § 298 CSP.“

Podľa článku 3 bod 2 Smernice ( neuvedenej súdom), „skutočnosť, že určité aspekty podmienky
alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku
na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne
formulovanúštandardnúzmluvu.“Podľačlánku3bod3Smernice(neuvedenejsúdom).Prílohaobsahuje
indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Pri právnom

posúdení je potrebné vychádzať z prílohy Smernice tzv. Grey list, ktorá obsahuje taxatívne vymenované
neprijateľné zmluvné podmienky: „PODMIENKY UVEDENÉ V ČLÁNKU 3 ODS. 3.1. Podmienky, ktorých
zmyslom alebo účinkom je: ….. j) umožniť predajcovi alebo dodávateľovi jednostranne meniť zmluvné
podmienky bez právneho dôvodu, ktorý je uvedený v zmluve; k) umožniť predajcovi alebo dodávateľovi
jednostranne meniť bez právneho dôvodu akékoľvek vlastnosti výrobku alebo služby, ktoré majú byť

zabezpečené; l) umožniť stanovenie ceny za tovar v momente dodania alebo umožniť predajcovi tovaru
alebo dodávateľovi služieb zvýšiť ich cenu bez toho, aby sa v oboch prípadoch poskytlo spotrebiteľovi
zodpovedajúce právo zrušiť zmluvu, ak je konečná cena príliš vysoká v porovnaní s cenou dohodnutou
pri uzavretí zmluvy. V súvislosti s tým je potrebné doplniť, že v zmysle Prílohy č. II Smernice, Slovenská
republika oznámila Európskej Komisií podľa článku 8a Smernice, že: „Vnútroštátne právo obsahuje

čiernu listinu zmluvných podmienok, ktoré sú nekalé za každých okolností.“ K individuálnemu dojednaniu
žalobcovia uviedli, že svedecké výpovede nepreukazujú ani náznak individuálneho dojednania čl.
5.5 , hoci táto skutočnosť je úplne irelevantná s ohľadom na platnú právnu úpravu Občianskeho
zákonníka, podľa ktorej prieskum neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 OZ nevylučovalo
individuálne dojednanie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Svedecké výpovede D.. H. sa týkali iba

podávania žiadostí o úver, ktoré sa spracovávali na pracovisku v Trnave, obsah zmluvy bol nemenný,
vypracovaný centrálou a nikdy ju nevidel žiadny právnik, čo je čistý výmysel D.. H.. Čítanie zviazaných
zmlúv pred ich podpisom nie je individuálne dojednanie. K určitosti a zrozumiteľnosti žalobcovia
uviedli, : Žalovaný tvrdí, že: „určitosť a zrozumiteľnosť ustanovení zmluvy v čase jej podpisu bola
potvrdená samotnými zmluvnými stranami.“ Potvrdenie svedka D.. H. nespôsobuje zrozumiteľnosť

a určitosť zmluvy. To že svedok D.. H. na sugestívnu otázku právneho zástupcu žalovaného, či
zmluvu pokladal za zrozumiteľnú a určitú, svedok odpovedal „áno“ neznamená, že zmluva bola
zrozumiteľná a určitá. Zrozumiteľnosť a určitosť zmluvného ustanovenia sa hodnotí objektívne podľa
osobitných spotrebiteľských výkladových pravidiel ( § 54 ods. 2 OZ a článok 5 Smernice 93/13/
EHS) a nie na základe odpovede právne neznalého - laika svedka na sugestívnu otázku právneho

zástupcu žalovaného, ktorá už obsahovala aj odpoveď. ( v súlade s Rozsudkom NS SR sp. zn. 2 Cdo
281/2005). Znenie všetkých písomných zmlúv musí byť napísané jasným a zrozumiteľným jazykom. Ak
sa vyskytne pochybnosť o význame podmienky, mala by sa vykladať tak, aby bola priaznivo naklonená
spotrebiteľovi. E: Žalovaný tvrdí, že: „ ochranu spotrebiteľov v kontraktačnom procese má zabezpečiťodborne spôsobilý správca.“ Ochranu spotrebiteľov zabezpečuje platná legislatíva, ktorá vytvára právny
rámec spotrebiteľských práv a povinností. Správca nie je oprávnený viesť individuálne dojednanie,
táto právomoc nevyplýva ani z OZ a ani zo žiadneho iného právneho predpisu, preto nie je možné

poukazovať na nesplnenie povinností správcu, teda obviňovať správcu za nezákonné predloženie
neprijateľných zmluvných podmienok dodávateľom - žalovaným. Správca v žiadnom prípade nemôže
za jednostrannú aplikáciu neprijateľnej zmluvnej podmienky na základe jednostranného rozhodnutia
žalovaného - banky v priebehu rokov 2011 a 2012. Až na základe svojvoľného rozhodnutia žalovaného
došlo k zvýšeniu úrokového rozpätia a tým pádom k nevýhodnosti pôvodne dojednaných podmienok

správcom, čo by malo byť logicky zrejmé. Aj keby bolo preukázané „individuálne dohodnutie“ resp.
„kontraktačný proces“, je rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 14C/21/2017, Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 25Co/90/2020, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.5.2023 sp.
zn. 5Cdo/71/2022 v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka a 53d Občianskeho zákonníka priamo
aplikovateľný na tu prejednávaný prípad. Súdu dali do pozornosti (okrem rozsudku Najvyššieho
súdu SR zo dňa 31.5.2023 sp. zn. 5Cdo/71/2022) aj medzičasom vydaných ďalších 5 Uznesení

Najvyššieho súdu SR: Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/218/2021
zo dňa 30.11.2022, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/98/2022 zo
dňa 15.08.2023, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/74/2023 zo dňa
15.08.2023, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/86/2022 zo dňa 26.09.2023
a Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/78/2023 zo dňa 26.09.2023 v

totožných veciach. Je potrebné brať do úvahy ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít,
teda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to aj v obdobných veciach, preto odkazujeme aj na
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, spis.zn.: 6Cdo/127/2017 alebo napríklad Uznesenie Najvyššieho
súdu SR, spis. zn.: 4Cdo/148/2018. Podľa žalobcov neexistoval racionálny a zmluvne dojednaný dôvod
na zvýšenie úrokového rozpätia a žalovaný pristúpil bezdôvodne a svojvoľne s úmyslom zvýšiť svoj

zisk na úkor spotrebiteľov k zvýšeniu úrokového rozpätia. Poukázali na výpovede Q. D.. A., ktorý
poukazuje na rôzne dôvody resp. príčiny zmeny úrokového rozpätia (nevie z akých dôvodov, dôvodmi
sú zmena ratingu, zmena rizika klienta, pokles EURIBOR, sankcia za neplnenie povinností žalobcu,
rozhodlaúverovákomisianacentrále),tedasám„tápa“vdôvodoch,prektorébankapristúpilakzvýšeniu
úrokového rozpätia. Dôvodom zvýšenia úrokového rozpätia neboli dôvody na strane žalobcu, ale na

strane žalovaného. Neboli splnené zmluvné podmienky podľa čl. 5.5 zmluvy na zvýšenie úrokového
rozpätia ( ak by dojednanie bolo platné), pretože skutočné dôvody zvýšenia úrokového rozpätia a úmysel
žalovaného podrobne vysvetlil D.. A. na výsluchu dňa 04.04.2020 ( str. 3, Zápisnica z pojednávania spis.
zn: 11C/51/2017 zo dňa 04.02.2020). Ako uviedla Národná banka Slovenska vo svojom liste zo dňa
28.4.2015( naše číslo: OFS - 885/2016), ktorý je založený v súdnom spise spolu so samotnou žalobou,

„za účelom získania objektívnych informácií pri prešetrovaní podania si Národná banka Slovenska od
Prima Banka Slovensko, a.s. vyžiadala stanovisko k predmetnej veci.“ Žalovaná v stanovisku zo dňa
17.03.2016 sa odvolala na svoje predchádzajúce stanoviská, ktoré Národnej banke Slovenska poskytla
v súvislosti s vyšetrovaním zmluvy o termínovanom úvere číslo 06/08 7/10 uzavretej dňa 19. 8. 2010,
ktorú Národná banka Slovenska prešetrovala v rámci predchádzajúceho podnetu, žalovaný v stanovisku

uviedol, že „prehodnotila riziko klienta z dôvodu porušenia záväzkov zo zmlúv o termínovanom úvere
( vymenované všetky čísla úverových zmlúv, vrátane zmluy, ktorá je predmetom tohto konania).“ „Na
základe nedodania správy o činnosti správcu bytového domu, vyúčtovanie použitia fondu prevádzky
údržby a opráv bytového domu a špecifikácie objemu pohľadávok a záväzkov vzniknutých v súvislosti s
vlastníctvom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome alebo vzniknutých v súvislosti so správou

bytového domu, žalovaný ako banka posúdila mieru rizika ako zvýšenú“ Postup bol podľa názoru banky
oprávnený nakoľko sa klient zaviazal v zmysle bodu jednotlivých múch v mesačnej tvorbe fondu opráv
počas celej doby trvania úverových vzťahov a na záver na zabezpečenie záväzky z úverových vzťahov
bolo dojednané záložné právo na pohľadávky fondu opráv. Nepredložením uvedených dokumentov
sa zvýšilo riziko banky a preto banka podľa svojich slov bola nútená použiť postup podľa bodu 5.5

jednotlivých zmlúv na základe tejto skutočnosti banka považuje svoj postup za správny a nevidí dôvod
na prehodnocovanie svojho postupu.“ Na základe vyjadrenia samotného žalovaného, jediným dôvodom
pre zvýšenie úrokového rozpätia bolo „prehodnotenie rizika klienta z dôvodu porušenia záväzkov zo
zmlúv o termínovanom úvere“, čo nie je zmluvne dojednaný dôvod v zmysle čl. 5.5.

9. Na pojednávaní dňa 10.04.2024 sa právny zástupca žalobcov pridržal všetkých písomných podaní
poslaných zo dňa 28.11.2023, ako aj zo dňa 13.02.2024, v ktorých zhrnul všetky informácie aj po
skončení prvostupňového konania, o ktorom rozhodoval Krajský súd, aj s ohľadom na vykonanie
dokazovania aj v iných súdnych konaniach, ktoré boli vykonané počas odvolacieho konania v tejtotu prejedávanej veci. Individuálne dojednanie nebolo preukázané, nebolo ani potrebné vzhľadom na
znenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Podložil uznesenia NS SR, pričom poukázal na to, že od
posledného podania vo februári, ktoré vychádzajú ako z prejudikatúry, názoru, že čl. 5.5 je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou. Postupujú v zmysle § 53 d OZ. Zároveň podanie na ÚS SR bolo prijaté na
ďalšie konanie, tzn. že očakáva rozhodnutie ÚS SR v tejto veci. To, že sa jedná o spotrebiteľský spor,
nebolo nikdy sporné, to že banka pristupovala k úverom ako podnikateľským úverom, preto je evidentné,
že nikdy nepociťovala potrebu individuálne dojednávať úver, čo vlastne vyplýva aj z konania banky a
zaradenia týchto spotrebiteľských úverov pod obchodné oddelenie zaoberajúcich sa spotrebiteľskými

úvermi. Zo samotných výpovedí svedka D.. A. vyplýva, že na pracovisku v Trnave sa podávali žiadosti
na úver a samotná zmluva sa vypracovávala v centrále v banke v Žiline, a to z formulárových vzorových
zmlúv, preto čl. 5.5 je vlastne totožný vo všetkých tu prejedávaných úverových zmluvách, resp. s istými
obmenamiajnainýchsúdochSR,akonapr.čl.4.4,4.6,alevpodstatesajednáoustanoveniestotožným
účelom a to jednostranne umožňujúce zvýšiť úrokové rozpätie, ktoré bolo na začiatku zmluvného vzťahu
pevne dojednané, teda nejedná sa o úrok, pretože úrok bol dohodnutý ako reverzibilný teda plávajúci

od samotného počiatku zmluvného vzťahu. Vo svojich vyjadreniach poukazoval aj na smernicu 93/13/
EHS, ktorá bola transponovaná postupne do právneho poriadku SR, a to či už do zákona o ochrane
spotrebiteľa, a to už v r. 1992 a postupne následne do OZ a to rozsiahlymi novelami v roku 2006-2008.
Posledná novela OZ, ktorá mala byť transponovaná v roku 2019 mala by byť pred schválením v
parlamente s účinnosťou v máji 2024. Je evidentné, že cieľom európskej aj národnej legislatívy je

ochrana spotrebiteľa práve pred svojvôľou dodávateľa služieb, pričom na Slovensku je pravidlom pri
uzatváraní zmlúv s bankami, že spotrebiteľ nemá možnosť zasiahnuť do textu zmluvy, môže zmluvu
prijať un bloc alebo odmietnuť. Preto je zarážajúce, žeby tu v prejedávaných prípadoch platil opak,
aj napriek tomu, žeby banka brala úvery ako podnikateľské a dávala si navyše prácu, aby zmluvy
individuálne dojednala, hoci takúto povinnosť nemala. Zároveň v krátkosti sa vyjadríme aj nútenému

spoločenstvu. Nútené spoločenstvo vychádza z hmotného práva z deliteľnosti záväzku, pričom samotná
deliteľnosť záväzku je upravená priamo v zmluve medzi účastníkmi, z ktorého je evidentné, že každý
vlastník zodpovedá za záväzok do výšky svojho podielu prislúchajúcemu k bytu resp. nebytovému
priestoru. Zároveň v prípade , ak by takýto vlastník nebol známy, alebo z iných procesných dôvodov sa
nedalo konať s vlastníkom, na jeho miesto vystupuje štát, pretože v zmysle OZ bezdôvodné obohatenie

nie je možné si ponechať. Jedna sa teda v zmysle res nullus, ktorá vždy patrí štátu, tak ako v
prípade veci pochádzajúcej z trestnej činnosti alebo získaných z trestných činov. V ostatnom odkázal na
písomné podania, v ktorých sa podrobne venoval všetkým skutočnostiam, týkajúcich sa individuálneho
dojednania, v ktorých žalovaná nepreukázala, čo skonštatoval NS SR vo svojom uznesení, pretože
priebeh kontraktačného procesu nemá vplyv na možnosť považovať NZP za individuálnu. Ak sa dvaja

podnikatelia dohadujú na zmluve, neznamená, že tieto obchodné rokovania sa rovnajú individuálnemu
dojednaniu so spotrebiteľom.

10. Právny zástupca žalovaného poukázal na písomné podania zo dňa 01.03.2023 a 04.12.2023.
Žalobcovia popierajú individuálne dojednávanie zmluvy a s poukazom na ustanovenia OZ a smernice

93/13/EHS ho považujú za irelevantné, tento záver považuje žalovaný za nesprávny výklad uvedených
právnych predpisov. Individuálne dojednávanie zmluvy, pokiaľ sa preukáže vylučuje, aby bolo
ustanovenie neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V konkrétnom prípade banka nemohla, resp. nemala
dôvod vykonávať dojednanie priamo so spotrebiteľmi, keďže na uzatvorenie zmluvy ju v mene
spotrebiteľov vyzval správca, ako ich zákonný zástupca. Oprávnenie správcu vyplýva priamo zo zákona

o vlastníctve bytov a banka nemala dôvod pochybovať o tom, že o zmluvných dojednaniach rokuje
s osobou, ktorá je oprávnená zastupovať vlastníkov bytov. Preto bolo dôvodné, aby o texte zmluvy a
o jednotlivých podmienkach rokovala priamo so správcami, ktorého zástupca vo svojich svedeckých
výpovediach opakovane potvrdil, že prebehol proces rokovania o obsahu zmluvných ustanovení, na
záver ktorého zmluvu ako celok správca v mene vlastníkom akceptoval, pričom žiadne ustanovenie

tejto zmluvy nepovažoval za neurčité a nezrozumiteľné. Čo sa týka údajného uznesenia NS SR,
ktoré bolo na záver prednesu spomínané právnym zástupcom žalobcov, o takomto rozhodnutí nemá
žiadnu informáciu. V dôsledku čoho nevie vyvrátiť právne závery ani polemizovať. Za relevantnú otázku
žalovaný považuje aj otázku určenia správneho okruhu účastníkov konania, ako jednu z procesných
podmienok konania, kde pokiaľ nie je správne ustanovený okruh súd nemôže riadne konať a rozhodnúť.

Aktuálne súd koná s fyzickými osobami, ktoré boli vlastníkmi bytov ku dňu podania žaloby, s výnimkou
tých osôb kde sú ex offo rozhodol o zmene právnych zástupcov. Za žalobcov v tomto spore však
vystupuje množstvo osôb, ktoré nie sú vlastníkmi bytov, nevzťahuje sa na ne ani zmluva o výkone
správy a správca ich nie je oprávnený zastupovať v tomto súdnom spore. Nemožno pri takto určenomokruhu spoločníkov vyhovieť. Procesné spoločenstvo majú tvoriť aktuálni vlastníci bytov, pričom ide o
nútené spoločenstvo podľa § 78 ods. 1 CSP. Uvedený záver vyplýva zo Zákona o vlastníctve bytov, v
ktorom sa jednoznačne uvádza, že správca vymáha bezdôvodné obohatenie v mene vlastníkov bytov,

pričom za vlastníkov bytov treba považovať aktuálnych vlastníkov bytov. V tomto prípade nemožno
poukazovať na ustanovenia zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o termínovanom úvere, podľa ktorej
každý z vlastníkov zodpovedá za záväzok voči banke do výšky svojho podielu, keďže toto je konanie
o vydanie bezdôvodného obohatenia. Rovnako považuje za nesprávnu argumentáciu, že v opačnom
prípade vstupuje na miesto pôvodných vlastníkov štát, keďže v zmysle zákona o vlastníctve bytov je

vymožene bezdôvodné obohatenie príjem bytového domu a nie štátu. Právny zástupca žalobcov taktiež
štát nezastupuje.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami strán sporu a podstatným
obsahomspisovéhomateriálu,atonajmänievšakvýlučne,Zmluvouotermínovanomúvereč.06/100/10
zo dňa 23.09.2010; Výzvou na úhradu pohľadávky-predžalobná upomienka zo dňa 20.06.2016 a

fotokópiou doručenky; Obchodnými podmienkami pre úvery právnickým osobám a fyzickým osobám
podnikateľom, samosprávam a vlastníkom bytov a nebytových priestorov - Prima banka Slovensko,
a.s. účinnými od 1.4.2016; odpoveďou NBS zo dňa 28.4.2015; Sťažnosťou na postup a žiadosťou o
preskúmanie postupu Prima banky Slovensko a.s. zo dňa 18.1.2016; Oznámením o zmene úrokového
rozpätia zo dňa 2.12.2011; Výpisom z E. Č.. XXXXX X. A..Ú.. K. zo dňa 16.6.2016; Zmluvou o výkone

správyč.52zodňa7.08.2009;Uznesenímzrokovaniaschôdzevlastníkovpredmetnéhobytovéhodomu
zo dňa 31.05.2010; oboznámením sa so zápisnicami o pojednávaní v konaní sp.zn. 11C/51/2017, sp. zn.
11C/33/2017, sp. zn. 14C/204/2016, , sp. zn. 14C/203/2016, sp.zn. 11C/21/2017, sp.zn. 11C/25/2017
a zistil nasledovné:

12. Zo Zmluvy o termínovanom úvere č. 06/100/100 zo dňa 23.09.2010 (č.l. 15) vyplýva, že klient -
vlastníci bytov v bytovom dome súp. Č.. XXXX Z. R.. Q. V. K., I. B. L. Q. Q. V. K. (zastúpené D..
G. H., prokuristom) a žalovaný ako banka (ešte ako Dexia banka Slovensko a.s.) uzavreli zmluvu o
úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť klientovi úver vo výške 287 400,00 eur za
účelom obnovy bytového domu. Úročenie úveru bolo dojednané v odseku 2.2.4. zmluvy, keď celková

revizibilná úroková sadzba je hodnota 3 mesačného EURIBOR plus úrokové rozpätie 2,00 % p.a.. V
bode 5.5. zmluvy je obsiahnuté dojednanie o tom, že banka má právo adekvátnym spôsobom meniť
úrokovú sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika klienta. Zmena miery rizika klienta môže
súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu klienta stanoveného bankou, alebo so zmenou rizikovej
váhy klienta podľa pravidiel stanovených Národnou bankou Slovenska (NBS). Pre posúdenie zmeny

miery rizika klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase ich ostatného posúdenia v porovnaní
s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je banka oprávnená
uskutočniť automaticky bez dodatkov k úverovej zmluve. Banka predmetnú zmenu v primeranej lehote
oznámi klientovi. V bode 5.6 je obsiahnuté dojednanie o tom, že ak počas platnosti Úverovej zmluvy
dôjde k závažným zmenám činnosti, štruktúre alebo situácii na medzibankových trhoch, následkom

čoho náklady Banky na získanie depozít v príslušnej mene Úveru na obdobie zodpovedajúce obdobiu
prehodnotenia základnej sadzby v zmysle ustanovení Úverovej zmluvy, sú vyššie ako kótovaná
referenčná úroková sadzba pre príslušnú menu (3 mesačný EURIBOR), Banka je oprávnená podľa
vlastného uváženia meniť uplatňovanú úrokovú sadzbu tak, aby zodpovedala jej nákladom vzniknutým v
súvislosti s Úverovou zmluvou jednostranne bez dodatku k Úverovej zmluve, Banka zmenu v primeranej

lehote oznámi Klientovi. Z listu žalovaného zo dňa 30.08.2012 (č.l. 14) adresovaného Vlastníkom bytov v
bytovom L. Q. XX-XX, K. vyplýva, že ním banka oznamuje, že v súvislosti s bodom 5.5 Úverovej zmluvy
č. 06/400/10 zo dňa 23.09.2010 banka mení dňom 14.09.2012 úrokové rozpätie na 3,00 % p.a..

13. Súd konštatuje, že po vykonanom dokazovaní, kedy hodnotil každý dôkaz jednotlivo, avšak všetky

dôkazy vo vzájomnej súvislosti, vyhodnotil ako preukázané, že právny predchodca žalovaného (Dexia
banka Slovensko, a.s.) a žalobcovia uzavreli dňa 23.09.2010 Zmluvu o termínovanom úvere č.
06/100/10 (na strane „klienta“ ju podpísal D.. G. H., ako prokurista Bytového družstva so sídlom v
Trnave / správcu, pričom v zmluve ako zmluvná strana priamo nefigurujú vlastníci bytov a nebytových
priestorov). Na základe uvedenej zmluvy bola dojednaná výška úveru 287 400,00 eur, s účelom - obnova

bytového domu - zateplenie fasády a strechy, oprava 4 ks výťahov, úhrada zálohových faktúr, refundácia.
V zmluve bol dojednaný bod 5.5. podľa ktorého „Banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú
sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika Klienta. Zmena miery rizika Klienta môže súvisieť
predovšetkým so zmenou ratingu Klienta stanoveného Bankou, alebo so zmenou rizikovej váhy Klientapodľa pravidiel stanovených Národnou bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny miery rizika Klienta sú
rozhodujúce skutočnosti platné v čase ich ostatného posúdenia v porovnaní s aktuálnymi rozhodujúcimi
skutočnosťami. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je Banka oprávnená uskutočniť automaticky bez

dodatkov k Úverovej zmluve. Banka predmetnú zmenu v primeranej lehote oznámi Klientovi.“ O znení
zmluvy, vrátane jej bodu 5.5. právny predchodca banky a štatutárny zástupca Bytového družstva so
sídlom v Trnave individuálne rokovali, čo potvrdil tak zástupca banky D.. A., ako aj zástupca Bytového
družstvaD..H.. Právnypredchodcažalovanéhopristúpilkzvýšeniuúrokovéhorozpätia,atooznámením
zo dňa 30.08.2012, ktorú skutočnosť uviedol samotný žalobca v žalobe. Na základe uvedeného začal

žalovaný účtovať zvýšenú platbu splátok úveru, a to od 14.09.2012 vo výške 3,00% ročne.

14. Predmetom sporu po odvolaní ostalo vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 10 885,75
eura s príslušenstvom. Zároveň žalobca žiadal určiť, že zmluvná podmienka používaná žalovaným v
spotrebiteľskej zmluve pod článkom 5.5 Zmluvy o termínovanom úvere je neprijateľná.

15. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť.

16. Podľa § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len
„ZoVB“) s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú
na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy

o výkone správy. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový
priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, pristupuje k zmluve o výkone
správy. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka
odstupujedoterajšívlastníkbytualebonebytovéhopriestoruvdomeodzmluvyovýkonesprávy;záväzky
vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového

priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu
alebo nebytového priestoru v dome.

17. Podľa § 10 ods. 5 ZoVB prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru

nemá doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome právo na vrátenie alikvotnej časti
zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv od spoločenstva alebo správcu.

18. Podľa § 19 ods. 2 ZoVB práva a povinnosti pôvodného vlastníka domu a vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome, ktoré sa týkajú spoločných častí domu, spoločných zariadení

domu, príslušenstva, pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku prechádzajú nadobudnutím
vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome na nových vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome.

19. Podľa § 78 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nútené

spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť
všetkých subjektov právneho vzťahu. (1) Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti
všetkých subjektov podľa odseku 1. (2)

20. V prvom rade sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcov 1 - 103. V prejednávanom

prípade súd vychádzal zo skutočnosti, že nový vlastník bytu prevodom bytu do svojho vlastníctva
nadobúda práva a povinnosti s bytom spojené, pričom poukazuje na § 8a ods. 7 ZoVB, v zmysle ktorého,
nového vlastníka bytu zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu,
a na ustanovenie § 19 ods. 2 ZoVB, v zmysle ktorého práva a povinnosti pôvodného vlastníka bytu, ktoré

sa týkajú spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva, pozemku zastavaného
domom a priľahlého pozemku prechádzajú nadobudnutím vlastníctva bytu na nových vlastníkov bytov.
Ustanovenie § 10 ods. 5 ZoVB zároveň vylučuje vrátenie alikvotnej časti zostatku fondu prevádzky,
údržby a opráv od správcu doterajšiemu vlastníkovi bytu v prípade prevodu alebo prechodu vlastníctva
bytu. Z uvedeného potom vyplýva, že prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k bytu v bytovom

dome dochádza k právnemu nástupníctvu všetkých práv a povinností vyplývajúcich pre vlastníka bytu, a
teda vrátane práva na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti je pre splnenie
aktívnej vecnej legitimácie potrebné, aby ako žalobcovia vystupovali všetci aktuálni vlastníci bytov,
keďže na týchto (v prípade prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k bytu) prešlo právo pôvodnéhovlastníka na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia, ktoré patrí do fondu prevádzky, údržby a
opráv. Vlastníci bytov tak tvoria nútené spoločenstvo v zmysle § 78 ods. 1 CSP. Pre úspech v spore je
potrebná účasť všetkých aktuálnych vlastníkov bytov. Súd mal z výpisu z listu vlastníctva za preukázané,

že ako žalobcovia nevystupujú všetci aktuálni vlastníci bytov. Keďže žalobcami neboli ku dňu vyhlásenia
rozsudku všetci vlastníci bytov v bytovom dome, hoci suma bezdôvodného obohatenia by v prípade
úspechu v konaní patrila do fondu prevádzky, údržby a opráv (na tvorbe ktorého sa podieľajú všetci
vlastnícibytov),súdžalobuzamietol prenedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobcov(preporovnanie
uznesenie NSSR sp. zn. 9Cdo 135/2022 zo dňa 26.07.2023, bod 55). V predmetnom prípade však

nedochádzalo len k prechodu vlastníctva k bytu, ale aj k prevodu (prevodom) vlastníckeho práva k bytu,
kedy zo strany žalobcov nebol podaný návrh na pristúpenie žalobcu (žalobcov) spolu so súhlasom v
zmysle § 79 CSP.

21. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb, Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.

22. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

23. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

25. Podľa § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy) na účely tohto zákona sa rozumie (a) spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,(b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

26. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy), zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia

existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených
stavieb a ich údržbu.

27. Podľa § 24a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, na úvery na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných

zariadeníapríslušenstvadomuposkytovanévlastníkombytovanebytovýchpriestorovpodľaosobitného
predpisu, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, § 4 ods. 1 písm. a) až d),
f) až n) a s), ods. 2 a ods. 7 až 15, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a), b), d), e), g), h), j) až o), s) a u), § 11
ods. 1, § 12, 19, 23 a 25a, pričom takíto dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti s uvedenými úvermi
spoločne prostredníctvom správcu alebo spoločenstva vlastníkov a veriteľ plní povinnosti voči takýmto

dlžníkom tak, že ich plní voči správcovi alebo voči spoločenstvu vlastníkov; to neplatí, ak ide o úvery
poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, a ods. 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.(ods. 1) Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijúustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.(ods.
2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.(ods. 3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.(ods. 4)

29. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, a ods. 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
(ods. 1) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. (ods. 2)
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.
(ods. 3) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (ods. 4)

30. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, a ods. 6 OZ (v znení účinnom ku dňu zvýšenia
úrokového rozpätia), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (ods. 1) Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (ods. 2) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (ods. 3)
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (ods. 5) Ak predmetom

spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. (ods. 6)

31. Podľa § 53 ods. 12 OZ, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí.

32. Podľa § 53a ods. 1 OZ (v znení účinnom od 1.3.2010), ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

33. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(ods. 1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (ods. 2)

34. Podľa § 8b ods. 1, prvá veta ZoVB (v znení účinnom do 31.10.2018), správca je povinný vykonávať
správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je
oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

35. Podľa § 8b ods. 3 ZoVB (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), pri obstarávaní služieb a tovaru

je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa. (ods. 3)36. Podľa § 9 ods. 7 ZoVB (v znení účinnom od 1.11.2018), spoločenstvo a správca sú povinní
vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní
pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu
so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

37. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

38. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej

zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

39. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

40. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

41. V zmysle § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

42. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá nie je pre členské štáty Európskej únie priamo záväzná, avšak predstavuje významné
interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, článok
2 písm. a), nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3. Podľa článku
3 bod 1 citovanej Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 článku 3 tejto Smernice
sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou. Podľa bodu 3 článku 3 príloha Smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam

podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

43. V zmysle článku 4 bod 1 citovanej Smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7,
nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola
zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy

a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V zmysle bodu 2 tohto
článku hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k definícii hlavného predmetu zmluvy ani
na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom
na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

44. Podľa článku 6 citovanej Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

45. Medzi stranami nebolo sporným že právny predchodca žalobcu (Dexia banka Slovensko, a.s.) a
správca ako zákonný zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Q. XX-XX,
Trnava uzavreli úverovú zmluvu č. 06/100/10 dňa 23.09.2010. V konaní sa žalobcovia domáhali vydania
bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť tým, že žalovaný podľa žalobcov neoprávnene zvýšil
úrokové rozpätie.

46. Vlastníci bytov uzatvorili so žalobcom (bytovým družstvom) v zmysle § 8a ZoVB zmluvu o výkone
správy, predmetom ktorej je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca zabezpečuje pre vlastníkov
činnosti uvedené v zákone. V zmysle § 8b ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu uzavretiazmluvy o úvere, je správca povinný vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne, vo svojom mene
a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona právne
úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku

zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome - uzatvorením úverovej zmluvy
týkajúcej sa bytového domu preto práva a povinnosti z právneho úkonu vznikli priamo vlastníkom bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome.

47. Pokiaľ ide o charakter zmluvy o úvere, túto uzavrel správca z titulu svojho oprávnenia vyplývajúceho

mu zo znenia § 8b ods. 1, ako aj zo znenia príslušných ustanovení zmluvy o výkone správy. Je zjavné,
že dlžníkmi z predmetnej úverovej zmluvy sú jednotliví vlastníci bytov ( aj podľa § 24a zákona o
spotrebiteľských úveroch). Správca v tomto vzťahu vystupuje ako zákonný zástupca vlastníkov bytov
(v úverovej zmluve označený ako klient), ktorý koná vo svojom mene na účet zastúpených (vlastníkov
bytov). Jedná sa tak o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou. Posudzuje sa teda nielen podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ale aj podľa právnych predpisov ktoré upravujú právne

vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).

48. Právny predchodca žalovaného pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Úver nebol poskytnutý v súvislosti s podnikateľskou činnosťou
bytového družstva, ale v súvislosti s vykonaním opráv na bytovom dome, a teda za účelom zveľadenia

majetku fyzických osôb - spotrebiteľov. Na strane dlžníka tak vystupovali spotrebitelia, ktorým nebol úver
poskytnutý v rámci obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a na ich spotrebiteľskom postavení
nič nemení skutočnosť že za nich na základe zákonného splnomocnenia konal správca bytového
domu - subjektom základného hmotnoprávneho vzťahu s bankou nebol správca bytového domu,
ale jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov. V prejednávanom spore teda za spotrebiteľov,

vlastníkov jednotlivých bytov a nebytových priestorov v konkrétnych bytových domoch pri uzatváraní
konkrétnych zmlúv konala právnická osoba prostredníctvom svojho prokuristu D.. H., u ktorého sa
oprávnene očakávala a predpokladala určitá profesionalita. Ustanovenie § 8b ods. 3 ZoVB účinného
ku dňu uzavretia zmlúv napríklad správcovi pri obstarávaní služieb ukladalo povinnosť dojednať čo
najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome. Správca je ako právnická osoba založená výlučne za účelom správy bytových domov povinný
hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou
v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy (odsek 2 písm. a) tohto ustanovenia). Bolo preto
dôvodnéodsprávcuvyžadovať,abypriuzatváranízmlúvotermínovanomúverekonaltak,žedojednáčo
najvýhodnejšie podmienky aj pokiaľ sa týka ustanovení o cene plnenia, teda výške úroku za poskytnutý

úver.

49. Ohľadom vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, súd uvádza, že neprijateľná zmluvná
podmienka je ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a jej použitie zákon sankcionuje absolútnou

neplatnosťou. Zákon však upravuje výnimku, a síce že o neprijateľnú zmluvnú podmienku nepôjde vtedy,
akideopredmetplneniaalebocenuplnenia(§53ods.2Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčase
uzavretia zmluvy), a v prípade zmluvy o úvere je úrok odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, je
teda hlavným predmetom plnenia, resp. cenou plnenia. Keďže zmluvná podmienka uvedená v bode 5.5
zmluvy sa týka predmetu plnenia, resp. ceny plnenia, je zo zákona vylúčené jej určenie za neprijateľnú

zmluvnú podmienku. O neprijateľnú zmluvnú podmienku nepôjde ani v prípade, že by bola posudzovaná
podľa § 53 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka v súčasnom znení - uvedené ustanovenie ako
výnimku z neprijateľnosti zmluvných podmienok určuje ich vzťah k hlavnému predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, pričom za individuálne dojednané sa nepovažujú

také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah (tiež ustanovenie § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, v zmysle ktorého
sa neprijateľnosť zmluvnej podmienky hodnotí so zreteľom na povahu služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená,anavšetkyokolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvyanavšetky
ostatné podmienky zmluvy). Ak by teda aj v „spotrebiteľskej“ zmluve bola obsiahnutá podmienka, ktorá

by svojim charakterom spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, ale bola individuálne dojednaná, nepôjde o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Súd poukazuje na to že minimálne k prvým zmluvám v roku 2006 prebehol riadny kontraktačný proces, v
rámciktoréhomalsprávcamožnosťpripomienkovaťjednotlivéustanoveniazmluvy,keďtohtoprocesusazúčastnili banka a správca, obaja ako podnikatelia. Z uvedeného potom vyplýva že nešlo o formulárovú
zmluvu, do ktorej veriteľ nemá možnosť zasiahnuť, ale správca, ako odborne spôsobilá osoba, mal
možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Ak sa teda uskutočnil riadny kontraktačný proces k zmluvám z roku

2006 s možnosťou pripomienkovania (pričom ustanovenia obsahovali totožné znenie bodu 5.5. týkajúce
sa zmeny úrokovej sadzby), je potrebné považovať uvedené zmluvné dojednanie za individuálne
dojednané aj pre prípad v konaní prejednávanej zmluvy z roku 2010, teda kontraktačný proces prebehol
medzi žalovaným ako bankou a správcom (odborne spôsobilou osobou), ktorý mal možnosť do znenia
zmluvy zasiahnuť, ovplyvniť obsah jej ustanovení po vzájomnom rokovaní.

50. V tu prejednávanom prípade zmluvy o úvere, sa tak podľa súdu nejednalo o formulárovú zmluvu,
do ktorej dlžník nemal možnosť zasiahnuť. Ak aj žalobcovia poukazujú na označenie zmluvy, alebo na
skutočnosť, že sa zmluvy posielali do centrály a pod. podstatné je , že v čase uzatvárania predmetnej
zmluvy o úvere správca mohol ovplyvniť obsah zmluvy, čo sa podľa výpovedí aj dialo a zo strany
žalovanej bolo umožnené. Žalovaný nijakým spôsobom nepozmenil ustanovenie bodu 5.5 predemtnej

zmluvy. Znenie ustanovenia bodu 5.5 v ďalších dojednaných zmluvách (aj z roku 2010, ako je to v
tomto prípade) sa zhodovalo so znením ustanovení skorších zmlúv, pričom sa nejednalo o jednostranné
pôsobenie banky, ale zhodnou vôľou účastníkov zmluvy. Navyše, ak už bol nejaký bod prediskutovaný,
súd má za to, že nebola potreba to isté znenie ustanovenia zmluvy prerokovávať a prediskutovávať
znova pri každej jednej uzatvorenej zmluve. Taktiež takéto správanie počas tvorby zmlúv jednoznačne

vylučuje záver žalobcov o tom, že sa jedná o formulárovú zmluvu. Podstatným faktorom je proces
uzatvárania zmluvy, keď správca mohol a aj ovplyvňoval znenie zmluvy. Zo žiadneho tvrdenia žalobcov
nevyplýva, že by v aj tu prejednávanej zmluve správca trval na tom, že nesúhlasí s tým, aby zmluva
obsahovala ustanovenie 5.5.

51. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd z to, že vlastníci bytov a nebytových priestorov,
ktorých zastupoval správca mali jeho prostredníctvom možnosť zmluvné podmienky si dohodnúť.
Zmluvné podmienky boli individuálne dojednané, preto žiadnu z nich (ani bod 5.5. zmluvy) nie je možné
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku (naviac otázku neprijateľnosti zmluvnej podmienky je
potrebné posudzovať podľa ustanovenia účinného v čase keď sa zmluva uzatvárala, pričom podľa

znenia § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, pre vylúčenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky postačovalo aby išlo o predmet plnenia alebo cenu plnenia, čo v prejednávanej veci bolo
splnené, bez ohľadu na individuálnosť dojednania, čo však bolo naplnené tiež). Sporné ustanovenie
bodu5.5.zmluvyumožňujezmenuúrokovéhorozpätiaajvprospechspotrebiteľa,asíce,že bankamôže
meniť (teda aj znížiť, nielen zvýšiť) úrokové rozpätie, preto tu chýba prvok tzv. „značnej nerovnováhy v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa“.

52. S poukazom na text oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia zo dňa 30.08.2012 mal súd za
to, že žalobca vedel o aplikácii bodu 5.5. zmluvy od začiatku jeho použitia, pričom však nepreukázal
(a ani to netvrdil), že by po rokovaniach so žalovaným proti tomuto postupu nenamietal, hoci mal

možnosť riešiť situáciu inak (nesplácanie úveru alebo jeho splácanie len do výšky pôvodného úroku,
predčasným splatením úveru, prechodom do inej banky, uplatnením bodu 5.7. zmluvy...). Z uvedeného
potom vyplýva, že žalobca po uskutočnených rokovaniach medzi ním a žalovaným zvýšenie úrokového
rozpätia v roku 2012 akceptoval, a úvery boli ďalej splácané aj pri zvýšenom úroku. Spotrebitelia ako
vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome sú v zmysle citovaného § 6 bytového zákona

a v súlade so zmluvou o výkone správy pri správe ich bytového domu povinne zastúpení správcom,
ktorý do 31.10.2018 plnil v ich mene podľa § 8b ods. 1 bytového zákona a od 01.11.2018 podľa § 9
ods. 7 bytového zákona vo svojom mene a na ich účet voči banke sám všetky práva a povinnosti. To
zodpovedá aj § 24a zákona č. 129/2010 Z. z., kde v prípade úverov na opravu, rekonštrukciu alebo
modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu poskytovaných vlastníkom

bytov plní veriteľ povinnosti voči takýmto dlžníkom iba prostredníctvom správcu. Uvedená skutočnosť
má vplyv na to, že správca (nie individuálni vlastníci) vedie zmluvné rokovania, dojednáva zmluvné
podmienky, realizuje výklad zmluvy a nadobúda subjektívnu vedomosť o zvýšení úrokového rozpätia. V
konaní bolo preukázané, že správca ako zástupca vlastníkov bol žalovanou v zmysle znenia článku 5.5
poslednej vety úverových zmlúv riadne písomne informovaný o zmene úrokovej sadzby ešte pred tým,

ako ju žalovaná začala uplatňovať. V danom prípade neboli ustanovené žiadne konkrétne náležitosti
oznámenia zasielaného nie priamo spotrebiteľom, ale ich zástupcovi, ktorý bol o zmene výšky úroku a jej
dôvodoch upovedomený vopred. Zákonné podmienky dojednania jednostrannej zmeny úrokovej sadzbyv danom prípade boli teda splnené, keď dôvod zvýšenia úrokovej sadzby bol v úverových zmluvách
jasne a zrozumiteľne dohodnutý a zároveň jej zmena bola vopred oznámená žalobcovi.

53. Súd tiež poukazuje na fakt, že žalobca je tou istou právnickou osobou, ktorá zastupovala vlastníkov
bytov pri uzatváraní predmetných zmlúv v rokoch 2006, 2007, 2008 a 2010. Ak žalobca spochybňuje
výhodnosť dojednania zmluvy pre vlastníkov bytov, spochybňuje tým paradoxne splnenie si svojej
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou v zmysle § 8b ods. 2 a 3 ZoVB. Vlastníci bytov pri
uzatváranízmluvyoúverebolizastúpenísprávcomvmenektoréhokonalprokurista.Rovnakojedôležité

zdôrazniť, že vzhľadom na zastúpenie spotrebiteľov v kontraktačnom procese bytovým družstvom, bolo
nepodstatné, či jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov boli priamo oboznámení so znením
predmetnej zmluvy a či ne/ovplyvňovali jej obsah. Podľa citovaného ustanovenia § 24a zákona o
spotrebiteľských úveroch dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti s uvedenými úvermi spoločne
prostredníctvom správcu alebo spoločenstva vlastníkov a veriteľ plní povinnosti voči takýmto dlžníkom
tak, že ich plní voči správcovi alebo voči spoločenstvu vlastníkov. Súd tak uzatvára, že správca

bol povinný individuálne dojednávať podmienky zmluvy, lebo bol povinný postupovať s odbornou
starostlivosťou. Ak by tak totiž nepostupoval, bol by zodpovedný vlastníkom bytov a nebytových
priestorov za dojednanie podmienok, ktoré by pre nich neboli výhodné. Banka totiž nedojednávala
zmluvné podmienky s neskúseným spotrebiteľom, ale s odborníkom, ktorý je znalý vecí týkajúcich
sa záležitostí vlastníkov bytov a ktorý ich zastupuje a koná v ich záujme. Na súde podávané žaloby

v daných veciach sú založené na tvrdení, že bola dojednaná neprijateľná zmluvná podmienka v
spotrebiteľskej zmluve, ktorú však dojednávala na strane žalobcov osoba správcu povinná konať s
odbornou starostlivosťou. Inak povedané, uplatňovanie práva žalobcu týmito žalobami si odporuje v
ich samotnej podstate v tom, že ak by on sám nekonal s odbornou starostlivosťou, bol by vlastne
sám zodpovedný za to, že nedojednal so žalovanou výhodné podmienky v zmluvách o termínovanom

úvere. Je tiež prirodzené, že ak rovnaký správca uzatváral takéto zmluvy o termínovanom úvere vo
viacerých prípadoch, boli mu zmluvné podmienky už známe, vedel, čo je ich obsahom, preto každú
jednu z nich podrobne nečítal, lebo už mu bolo zrejmé, čo sa v nej nachádza (vrátane sporného článku
5.5). Tento postup však nepreukazuje skutočnosť tvrdenú žalobcom, že zmluvné podmienky neboli
individuálne dojednané, resp. že by neboli dojednávané s odbornou starostlivosťou. Správca musel

považovať zvýšenie úrokového rozpätia bankou za možné a súladné s článkom 5.5 úverovej zmluvy,
ktorý bol individuálne dojednaný práve správcom. Rozhodujúce pritom bolo, že predmetný článok bol
určitý a zrozumiteľný správcovi ako zástupcovi spotrebiteľov, keďže títo sa kontraktačného procesu
nezúčastňovali. Ochranu spotrebiteľov v kontraktačnom procese zabezpečoval odborne spôsobilý
správca, ktorý mal možnosť zasiahnuť do obsahu zmluvy z pozície zástupcu množstva vlastníkov, čo

bolo preukázané výpoveďou jeho prokuristu.

54. Ohľadom posudzovania bodu 5.5 úverovej zmluvy v zmysle výroku IV. rozsudku Okresného súdu
Piešťanyč.k.14C/21/2017-500zodňa13.8.2020jepotrebnéuviesť,že súdombolourčenéustanovenie
bodu 5.5 zmluvy o termínovanom úvere č. 06/093/08 zo dňa 16.12.2008 za neprijateľné, a preto

neplatnú zmluvnú podmienku, pričom Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozhodnutím pod sp.
zn. 25Co/90/2020 zo dňa 24.11.2021 toto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, a teda nadobudlo
aj právoplatnosť. Ustanovenia § 305 ods. 2 a 3 CSP a § 306 CSP sa týkajú abstraktnej kontroly v
spotrebiteľských veciach, čo nebol tento prípad rovnako ako pri zrušených rozhodnutiach Krajského
súdu v Žiline, u ktorých navrhoval žalobca totožný postup a tento nebol možný ani vtedy.

55. Medzi stranami nebolo sporu o tom, že k prvým zmluvám v roku 2006 prebehol riadny kontraktačný
proces, v rámci ktorého mal žalobca možnosť pripomienkovať jednotlivé ustanovenia zmluvy. O tom že
medzi žalovaným ako bankou a žalobcom ako klientom prebehol riadny kontraktačný procese svedčí aj

V. D.. G. H. Z.a pojednávaní konanom dňa 09.07.2020 v konaní sp. zn. 11C/33/2017, ktorý uviedol že
„postup pri rokovaní o úverových zmluvách bol taký, že boli vysvetlené podmienky banky, ktoré museli
byť odsúhlasené na schôdzi bytového domu - až následne Bytové družstvo podpísalo zmluvu, a to po
preštudovaní a odsúhlasení podmienok“, a tiež že „pri podpisovaní úverových zmlúv tieto svedok (ako
riaditeľ Bytového družstva) čítal, pred uzavretím prvých zmlúv sa radili aj s právnikom (boli spravené aj

„nejaké malé úpravy); v zmluvách boli aj pasáže ktoré neboli úplne jasné, tieto sa upravovali (zmluvy
čítali aj zástupcovi vlastníkov, ktorí mali záujem)“ - uvedené tvrdenia svedka spochybnené neboli (č. l.
272 rub). Ak aj žalobcovia doručili čestné vyhlásenie právnika, P.. L. Q., že neposkytoval Bytovému
družstvusosídlomvTrnavežiadneprávneslužby,tátoskutočnosťničnemenínatom,žesozmluvamiimpomáhal L.. F. (právnik, člen predstavenstva správcu v čase uzatvárania aj prvým zmlúv), ako sa uvádza
vovýpovediach.Žalobcoviavkonaníargumentujúapredkladajúsvedeckévýpovedesvedkovzachytené
v zápisniciach v roku 2022. Súd však tieto pri hodnotení dôkazov nemohol vziať do úvahy. Ako už súd

vyššie spomenul, prvé výpovede svedkov v roku 2020 je možné hodnotiť ako spontánne, uvádzané bez
rozmyslu o prípadných následkoch. Výpovede týchto svedkov z roku 2022 však súd vyhodnotil už ako
prinajmenšom opatrné, ktoré boli vykonané s ešte väčším časovým odstupom od kontraktácie prvých
zmlúv od roku 2006, resp. od úverovej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania. Zároveň, je vysoká
pravdepodobnosť, že výpovede svedkov už mohli byť účelové a ovplyvnené uvedomením si následkov

ich výpovedí (napr. možná náhrada škody a pod.).

56. Na uvedenom nič nemení ani dôkaz - Uznesenie z rokovania schôdze vlastníkov predmetného
bytového domu dňa 31.05.2010 (č. l. 355), z ktorého je evidentné iba to, že vlastníci rozhodli o schválení
úveru a dali súhlas správcovi na podanie žiadosti o úver. Tento dôkaz nepreukazuje ani nevyvracia
skutočnosť, že jednotlivé ustanovenia zmluvy o úvere boli dojednané individuálne.

57. V zmysle § 497 a § 502 Obchodného zákonníka o úverovej zmluve, úrok predstavuje cenu, za ktorú
veriteľ poskytuje dlžníkovi peniaze, je to zmluvne dojednaná cena úveru, odplata za poskytnutý úver
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020). Úrok z úveru teda predstavuje cenu plnenia, v
dôsledkučohovzmysleustanovenia§53ods.1OZ,vovšeobecnejrovinenajmävovzťahukjehovýške,

neprichádza do úvahy jeho posudzovanie ako prípadnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/104/2020). Keďže zmluvná podmienka uvedená v bode 5.5 zmluvy
satýkacenyplnenia,jezozákonavylúčenéjejurčeniezaneprijateľnúzmluvnúpodmienku.Vustanovení
§ 53 ods. 4 sú však upravené dve výnimky (pod písmenom j), kedy je ustanovenie zmluvy o cene
plnenia neprijateľné. V odseku 16 tohto ustanovenia (§ 53) pod písmenom a) OZ v aktuálnom znení

je vylúčená aplikácia týchto výnimiek v prípadoch, ak cena plnenia závisí od pohybu kurzov a indexov
na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, ktoré dodávateľ neovplyvňuje. Zákaz retroaktivity ale
bráni uplatneniu tohto ustanovenia na daný prípad.K tvrdeniu žalobcov, že bod 5.5 úverovej zmluvy
je podľa žalobcov neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. i) a j)
OZ, uvádza, že toto tvrdenie a presvedčenie žalobcov nie je správne. V týchto ustanoveniach zákon

poníma o dve špeciálne skutkové podstaty. V predmetnom spore však nejde ani o jednu z týchto podstát.
V prvom rade sa nejednalo o jednostrannú a ničím neodôvodnenú zmenu zmluvných podmienok zo
strany dodávateľa (písm. i), keď dôvod zmeny úrokového rozpätia bol dohodnutý v zmluve za jasných
a určitých podmienok, ktoré boli aj dodržané, vysvetlené a tento postup bol druhej zmluvnej strane
po vzájomnom prerokovaní včas oznámený. Banka má síce možnosť jednostranne meniť zmluvnú

podmienku (zvýšenie či zníženie úroku) v spotrebiteľskej zmluve, avšak nie bez dôvodu dohodnutého
v zmluve (dôvodom bola zmena miery rizika klienta, ktorá bola zrozumiteľne špecifikovaná v zmluve).
Podľa písmena j) sú zakázané dva typy klauzúl: také, ktoré stanovujú, že cena tovaru alebo služieb bude
určená až v čase splnenia a spotrebiteľ nemá právo od zmluvy odstúpiť alebo také, ktoré oprávňujú
dodávateľa podstatne zvýšiť cenu tovaru alebo služby a spotrebiteľ nemá právo od zmluvy odstúpiť.

Na základe predmetného ustanovenia zákon nezakazuje akékoľvek klauzuly zvyšujúce cenu, ale len
klauzuly oprávňujúce dodávateľa zvýšiť cenu podľa jeho vôle. Zmena akýchkoľvek zmluvne určených
podmienok je zakázaná vtedy, ak závisí len od jednej strany, a nie od vopred jasných a objektívnych
kritérií. Aj v spotrebiteľskej zmluve je možné dohodnúť určitú indexáciu ceny. V danej veci nešlo o
svojvoľné zvýšenie úroku žalovanou, ale zvýšenie na základe objektívne a jasne stanovených kritérií,

ktoré dojednal s bankou správca ako osoba zo zákona určená na správu majetku vlastníkov bytov.
Správca s týmto ustanovením súhlasil, mal o tomto vedomosť, ako vyplýva zo svedeckej výpovede.
Bod 5.5 úverovej zmluvy súd nepovažuje za nerovnovážne čo do práv a povinností zmluvných strán.
V zmysle tohto ustanovenia zmluvy je možné zmeniť aj v prospech spotrebiteľa, kedy by bolo možné
úrokovú sadzbu aj znížiť. Ako už bolo vyššie uvedené, nemožno ustanovenie bodu 5.5 úverovej zmluvy

považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a ani v prípade aplikácie v § 53 ods. 4 písm. i), ani j) OZ
pri špeciálnych skutkových podstatách. Nakoľko bol bod 5.5 úverovej zmluvy dohodnutý individuálne, je
tak vylúčený prieskum v zmysle § 53 ods. 1 OZ.

58. K neurčitosti a nezrozumiteľnosti ustanovenia zmluvy súd uvádza, že bod 5.5 zmluvy súvisí so

zmenouúrokuzatamšpecifikovanýchpodmienok,ktorébolpovinnýsprávcadojednaťčonajvýhodnejšie
v prospech vlastníkov bytov v súlade s §8b ods. 3 ZoVB, lebo s ich majetkom hospodáril s odbornou
starostlivosťou podľa odseku 2 tohto ustanovenia. Pri výkone správy bytových domov správcom sa
prezumuje náležitá miera odbornosti. Svedok D.. H. pri svojom výsluchu potvrdil, že so zástupcomžalovanej D.. A. osobne dojednával podmienky zmlúv o termínovanom úvere vrátane bodu 5.5 (pri
zmluve uzatvorenej v roku 2010 bol totožný so znením v zmluve z roku 2006, ktorá bola uzatváraná
medzi prvými), o ktorom mal od začiatku vedomosť, hoci presné znenie článku 5.5 si nepamätal, čo

s odstupom času od uzatvorenia zmlúv od neho ani nemožno očakávať. Ako skúsený odborník na
hospodárenie s majetkom bytového družstva (funkciu vykonával od roku 1994), keď sa pristúpilo k
uzatvoreniu úverových zmlúv za účelom obnovy bytových domov, svedok rozumel akú zmluvu uzatvára,
čo je jej obsahom, tiež mal vedomosť o možnosti zvýšenia úroku, pred podpisom považoval zmluvu o
termínovanom úvere vrátane sporného článku za jasnú a určitú, a teda za platne dojednanú (§ 37 ods.

1 OZ a contrario). V prejednávanej veci žalobcovia uplatnený nárok skutkovo vymedzili tak, že ide o
bezdôvodné obohatenie žalovaného získané na úkor vlastníkov bytov tým, že žalovaný zvýšil úrokové
rozpätie na základe údajne neplatného ustanovenia (bod 5.5. zmluvy), a toto je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Pokiaľ ide o znenie bodu 5.5. zmluvy, súd ho považoval za určité a zrozumiteľné, a teda
v tomto smere za platne dojednané (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zo znenia bodu 5.5. zmluvy
vyplýva, že žalovaný je oprávnený jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu (resp. úrokové rozpätie), ak

dôjde k zmene miery rizika klienta ktorá môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu klienta alebo so
zmenou rizikovej váhy klienta, pričom sa porovnávajú skutočnosti v čase posledného posúdenia miery
rizika klienta s aktuálnymi skutočnosťami (pojmy „miera rizika klienta“ a „rating klienta“ sú ekonomickými
pojmami, ktorých význam musel byť žalobcovi ako správcovi a zároveň podnikateľovi zrejmý). Zároveň
je dôležité brať do úvahy skutočnosť, že kontraktácia prebiehala medzi dvoma právnickými osobami,

pričom správca ako profesionál v danej oblasti má mať dostatok vedomostí na porozumenie obsahu
zmluvných dojednaní. Uvedené znenie ustanovenia zmluvy je tak s poukazom na jeho formuláciu
zrozumiteľné a určité, keď z ustanovenia bodu 5.5. zmluvy je zrejmé, že správca si bol vedomý
toho, že banka môže jednostranne zmeniť úrokové rozpätie v prípadoch uvedených v ustanovení.
Tejto vedomosti zodpovedalo jazykové vyjadrenie ustanovenia, predchádzajúce rokovania banky a

správcu o uzavretí zmluvy vrátane pripomienkovania, ako aj v konečnom dôsledku akceptácia aplikácie
uvedeného ustanovenia správcom. Na určitosti zmluvného dojednania nič nemení ani to, že v bode
5.5. zmluvy sa hovorí o zmene úrokovej sadzby, pričom banka pristúpila k zmene úrokového rozpätia -
sadzbu EURIBOR (predtým BRIBOR) neurčuje totiž žalovaný, ale príslušná európska inštitúcia, a preto
ustanovenie bodu 5.5. možno aplikovať iba na zmenu úrokového rozpätia, nie na zmenu základnej

sadzby, avšak v konečnom dôsledku došlo k zmene úrokovej sadzby ako takej. V čase uzatvorenia
zmluvy bol prokuristom správcu Ing. František Odkladal, ktorý zmluvu o úvere (aj viaceré obdobné
zmluvy) počas vykonávania funkcie prokuristu podpísal.

59. K neprijateľnej zmluvnej podmienke obsiahnutej v bode 5.5 úverovej zmluvy a neurčitosti a

nezrozumiteľnosti tohto ustanovenia súd v neposlednom rade uvádza, že podľa žalobcov ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku (nie neurčitosť ustanovenia) - ako je uvádzané v žalobe. Následne, až
počas konania uvádzali, že ustanovenie je neurčité a nezrozumiteľné a preto neplatné. Z uvedeného
vyplýva, že žalobcovia boli schopní pochopiť význam uvedeného ustanovenia, keď pre nich bolo
zrozumiteľné natoľko, že bolo vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka. Je preto zjavné, a

že už pri samotnom koncipovaní bodu 5.5. bolo zrejmé, že dané ustanovenie umožňuje jednostranné
zvýšenie úrokového rozpätia na základe vlastného uváženia žalovaného ako banky. Žalobcovia tak
v žalobe určitosť predmetného ustanovenia ani nespochybňovali. Význam bodu 5.5 im bol zrejmý.
Následné označenie bodu 5.5 zmluvy za nezrozumiteľné a neurčité súd považoval len za účelové, v
snahe zhojiť nedostatky podanej žaloby.

60. Čo sa týka námietky žalobcov o neurčitosti oznámenia o zmene úrokovej sadzby (č. l. 14), nie
je zrejmé od absencie akých zákonných náležitostí neurčitosť oznámenia odvodzoval - podľa zmluvy
(bod 5.5. veta posledná) postačuje oznámenie samotnej zmeny bez stanovenia náležitostí oznámenia;
Použitie bodu 5.5. žalovaný odôvodnil tým, že nastala zmena ratingu klienta, pretože v rokoch 2008 až

2009 došlo k ekonomickej kríze, v dôsledku ktorej sa celosvetovo sprísnilo posudzovanie rizikovej váhy
klientov bankového sektora, keď zároveň s účinnosťou od 1.1.2009 došlo k zániku sadzby BRIBOR a
jej nahradeniu sadzbou EURIBOR, ktorá v rokoch 2006 až 2011 výrazne znížila svoju hodnotu, čím sa
stala pôvodná dohodnutá úroková sadzba, s ohľadom na určený rating klienta neadekvátnou, s ohľadom
na určený rating klienta neprimerane nízkou - v prejednávanej veci tak došlo k zmene miery rizika

klienta z dôvodu zmeny ratingu klienta, čím sa naplnil jeden z dôvodov ktorý si banka a správca ako
dôvod jednostrannej zmeny úrokového rozpätia dojednali v bode 5.5. zmluvy, pričom zmenou úrokového
rozpätia došlo v konečnom dôsledku aj k zmene úrokovej sadzby ako takej (výpoveď svedka D.. X.. A.
Z. pojednávaní dňa 04.02.2020 v konaní vedenom na tunajšom súde sp.zn. 11C/51/2017).61. K požiadavke eurokonformného výkladu súd uvádza, že Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie

vyžaduje od členských štátov dosiahnutie cieľa transpozíciou do právnych poriadkov členských štátov
EÚ. Kladie sa pritom dôraz, na eurokonformnú aplikáciu práva súdmi tak, aby sa zabezpečil reálny
účinok Smernice bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok.
Zásada eurokonformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali
dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným Smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť.

Podľa článku 3 Smernice sa zmluvná podmienka považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zo zmluvy ku škode spotrebiteľa za podmienky,
ženebolaindividuálnedohodnutá.VzmyslecitovanéhoustanoveniaSmerniceaindividuálnedojednania
zmluvných podmienok nepovažuje za nekalé. Ako súd vyššie skonštatoval, v konaní sa podarilo
preukázať, že bod 5.5 úverovej zmluvy bol individuálne dojednaný. Súd tak uzatvára, že ani v zmysle
eurokonformného výkladu nemožno túto zmluvnú podmienku považovať za neprijateľnú a neplatnú.

62. Súd vedený vyššie uvádzanými úvahami konštatuje, že celá žaloba, vrátane jej rozšírenia nie
je dôvodná. Bod 5.5. zmluvy nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedené
dojednanie nie je ani neplatným právnym úkonom, preto nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie,
ktorého vydania sa žalobca domáhal. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

63. Keďže súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a z dôvodu neexistencie
nároku žalobcu, bolo už nadbytočné a procesne nehospodárne sa zaoberať námietkou premlčania
vznesenou žalovaným. Avšak uvádza, že uplatnený nárok sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3-
ročnej objektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ. Keďže žaloba bola podaná dňa

30.06.2016, premlčané by boli všetky plnenia urobené viac ako 3 roky pred podaním žaloby, t.j. v
trojročnej objektívnej premlčacej dobe. V prejednávanej veci by pritom nebolo možné aplikovať 10-
ročnú objektívnu premlčaciu dobu, pretože v konaní nebol preukázaný úmysel žalovanej bezdôvodne
sa obohatiť, keď zvýšenie úrokového rozpätia malo základ priamo v zmluve (rozsudok Krajského súdu
v Trnave č.k. 11Co/58/2019-398 zo dňa 30.06.2020). V prípade subjektívnej premlčacej doby by súd

prihliadal na to, že správca o zvýšení úrokového rozpätia vedel už od počiatku. Súd by nepovažoval
námietku premlčania za rozpornú s dobrými mravmi, keďže neboli preukázané žiadne výnimočné
okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali na námietku premlčania neprihliadnuť. Tieto okolnosti musia
byť pritom naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej
istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania (uznesenie NSČR sp. zn. 25Cdo

2648/2003 zo dňa 31.08.2004).

64. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný
argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria

A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň
súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí
dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho,
aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana

(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

65. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

66. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

67. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

68. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.69. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd
podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy žalovanému priznal nárok na

náhradutrovkonaniavrozsahu100%,nakoľkožalovanýbolvkonanívzrušenejavrátenejčastiúspešný
v celom rozsahu z dôvodu zamietnutia žaloby. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396
ods. 3 v spojení s 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol úspešný v odvolacom konaní v celom rozsahu. V
konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 257 CSP.

70. O výške náhrady trov konania žalobcov bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).