Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 4, 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 9C/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220200161
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8220200161.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX
XX C., právne zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Poch, Advokátska kancelária, Hviezdoslavova 3,
085 01 Bardejov, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 28.01.2020 sa žalobca
domáhal uloženia povinnosti žalovanému vrátiť žalobcovi dar a to konkrétne nehnuteľnosti evidované

Okresným úradom C., katastrálny odbor pre okres C., obec C. a katastrálne územie C., na LV XXX a to:
-parcelu E. XX – trvalý trávny porast o výmere XXX m2 (v súčasnosti na základe rozhodnutia X XX/XX-
XX o výmere X XXX m2);
-parcelu E. XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2
-rodinný dom so súpisným č. XX postavaný na parcele E. XX s príslušenstvom – „oplotenie, studňa,
vedľajšie stavby a vonkajšie úpravy“ (ďalej len „dar“) a aby žalovaný nahradil trovy súdneho konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že XX.XX.XXXX pred notárom, vo forme notárskej zápisnice
spísanou darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena sp. zn, F. XX/XXXX, F. XX/XXXX,
žalobca (darca) previedol na žalovaného (obdarovaný) vlastnícke právo k daru, pričom k predmetu
daru bolo v prospech žalobcu (darcu a rodiča obdarovaného) zriadené vecné bremeno spočívajúce
v práve žalobcu doživotného bývania a užívania predmetu daru. Podľa žalobcu po právoplatnosti
rozhodnutia príslušného katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetu daru v
prospech žalovaného, sa začal žalovaný voči žalobcovi správať spôsobom, ktorý hrubo porušuje dobré

mravy, žalovaný prestal žalobcovi ako rodičovi prejavovať nielen úctu, ale začal mu hrubo nadávať,
hanlivo ho urážal, vyvíjal na žalobcu psychický nátlak, čím žalobcovi spôsoboval psychické týranie, v
dôsledku čoho žalobca opustil miesto pobytu, ktoré mal v predmete daru. Žalobca od tej doby býva v
ubytovniach prípadne si prenajíma byt, čo by vzhľadom na obsah darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení
vecného bremena vôbec nebolo potrebné. Vzhľadom na túto situáciu, mal žalobca snahu zmieriť
sa so žalovaným a preto opakovane listami žalobca vyzýval žalovaného na výkon práva z vecného
bremena, avšak žalovaný na tieto výzvy žalobcu vôbec nereagoval. Žalobca sa poslednýkrát pokúsil o

zmier so žalovaným výzvou z XX.XX.XXXX, ktorou sa domáhal výkonu práva z vecného bremena vo
forme bývania v predmete daru, avšak keďže žalovaný opäť vôbec nereagoval, žalobca následne už
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného listom z XX.XX.XXXX na vrátenie daru,
avšak táto výzva žalobcu ostala opäť bez akejkoľvek reakcie zo strany žalovaného. S poukazom nauvedené má žalobca za to, že boli naplnené predpoklady dikcie § 630 Občianskeho zákonníka a preto
sa domáha, aby žalovaný žalobcovi predmet daru vrátil.

3. K žalobe boli pripojené: Okresným úradom C., katastrálny odbor pre okres C., obec C., k.ú. C. vedený
LV XXX; notárska zápisnica sp. zn. F. XX/XXXX, F. XX/XXXX z XX.XX.XXXX; listy žalobcu adresované
žalovanému z 12.03.2018 a z 24.05.2018 a z 26.02.2019; čestné vyhlásenie G. H. z XX.XX.XXXX; výzvy
právneho zástupcu žalobcu adresované žalovanému z 08.12.2019 a z 11.01.2020 a návrh dohody o
vrátení daru.

4. Žaloba s prílohami bola doručená žalovanému do vlastných rúk 03.03.2020, pričom žalovaný vo
svojom vyjadrení doručenom okresnému súdu 12.03.2020 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú,
vykonštruovanú a účelovú, podotkol že darovacou zmluvou bol naozaj predmet daru prevedený jeho
rodičmi, teda žalobcom a jeho manželkou do vlastníctva žalovaného s tým, že tiež uviedol, že už v
minulosti prebiehalo v danej veci (bez konkretizácie v akej veci, pozn.) konanie na okresnom súd pod

sp. zn. 1C 141/2004, ktoré prebiehalo až do roku 2009 a ktoré konanie bolo zastavené z dôvodu
späťvzatia žaloby žalobcom (otcom žalovaného), pričom podľa žalovaného aj v tomto pôvodnom konaní
boli uvádzané žalobcom nepravdy, ktoré neboli preukázané. Pokiaľ ide o predmet daru žalovaný uviedol,
že tento dar až do doby zastavenia konania sp. zn. 1C 141/2004 neužíval a ani nemal doň prístup a až
na naliehanie vtedajšej starostky obce C., aby žalovaný predmet daru, teda jeho pozemok pokosil, sa

žalovaný začal o dar starať. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca od roku XXXX žije a podniká v I. G. s tým,
že žalovaný nemá už 15 rokov kontakt so žalobcom, teda so svojím otcom a tvrdenia žalobcu o tom, že
sa žalovaný k žalobcovi správa hrubo a spôsobom, ktorý porušuje dobré mravy a ktorým by mu vyvolával
psychický nátlak a že ho vyhnal, sú nepravdivé a vykonštruované, preto žalovaný na nich nereagoval.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. K vyjadreniu žalovaného neboli pripojené žiadne listinné dôkazy.

5. K vyjadreniu žalovaného zaujal svoje stanovisko (replika) žalobca jednako sám a to listom doručeným
okresnému súdu 28.04.2020 a jednako prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom doručeným
okresnému súdu 30.04.2020. Žalobca vo svojom liste opísal vzťahovú situáciu v rodine s tým, že uviedol,
že vzťahy v rodine boli priaznivé, ideálne a priateľské až do doby, kedy si jeho bývala manželka našla

známosť. Od tej doby sa všetko začalo kaziť. Z dôvodu strachu o svoj život sa žalobca odsťahoval do
I. G., kde taktiež podnikal, avšak aktivity žalovaného, teda jeho syna a jeho bývalej manželky ohľadne
očierňovania jeho mena a jeho práce pokračovali aj v I. G., žalovaný sa snažil podľa žalobcu mu odlákať
klientov a očierňoval meno žalobcu. Žalobca sa z I. G., kde ušiel zo strachu o svoj život nemohol do
C. vrátiť, pretože žalovaný na dome vymenil zámky a prístup mu neumožnil. V I. mal žalobca kľud až

potom keď na inú osobu neprepísal majetok, ktorý tam získal lebo od tej doby mal žalovaný vedieť, že aj
keby ho zlikvidoval, nič nedostane. Žalovaný spolu s mamou mal žalobcu očierňovať aj vo firmách, pre
ktoré žalobca v I. G. pracoval, ktoré firmy iniciatívne navštevovali s cieľom žalobcu ohovoriť, no riaditeľ
spoločnosti J. K. ich vyhodil, čo bolo žalobcovi trápne, keď sa žalobca o tomto incidente od riaditeľa
dozvedel, pretože pre túto firmu žalobca pracoval 12 rokov a spolupráca bola výborná. Okrem toho

žalobca uviedol, že o nevhodnom správaní žalovaného svedčí aj to, že žalovaný žalobcu neinformoval,
že XX.XX.XXXX zomrela dcéra žalobcu a sestra žalovaného a túto skutočnosť sa žalobca dozvedel až
od cudzích ľudí XX.XX.XXXX.

6. K stanovisku žalobcu sa vyjadril žalovaný (duplika) podaním doručeným okresnému súdu 18.05.2020,

v ktorom opätovne zotrval na svojom predchádzajúcom písomnom stanovisku s tým, že tvrdenia žalobcu
v tomto konaní sú účelovo vykonštruované a nepravdivé obdobne ako tomu bolo aj v minulom súdnom
konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 1C 141/2004, pričom podotkol, že udalosti žalobca
popisuje zo svojho uhla pohľadu s tým, že časť týchto udalostí bola predmetom alebo dôvodom rozvodu
jeho rodičov v konaní sp. zn. 1C 138/2004. Podľa žalovaného udalosti, ktoré sa týkajú jeho súrodencov

sa udiali, ale nie takým spôsobom, ako ich opísal žalobca a tiež podotkol, že niektoré udalosti, ktoré
opísal žalobca, mu nedávajú zmysel, pretože s osobami, ktoré žalobca spomína sa žalovaný nikdy
nestretol a nepozná ich. Žalovaný uviedol, že od skončenia školy vedie usporiadaný život, s manželkou
vychovávajú L. deti a do M. XXXX pracoval pre obchodnú spoločnosť v C., pričom so žalobcom nie je
15 rokov v kontakte, má vedomosť, že žalobca žije v I. G. od roku XXXX a tvrdenia o tom, že ho hrubo

urážal alebo jeho mamu, teda svoju babku alebo že im spôsoboval psychické násilie sú nepravdivé. Z
uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.7. Na výzvu okresného súdu z 26.08.2020 adresovanú príslušnému katastrálnemu úradu, či v zmysle
bodu 20. nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 491/2015-37 z 18.05.2016,
je pre nastúpenie právnych účinkov zápisu katastrálneho úradu pre katastrálny úrad v jeho praxi

akceptovateľným (zapísateľným) aj súdne rozhodnutie o uložení povinnosti obdarovanému vrátiť dar,
nahradzujúce prejav vôle obdarovaného vrátiť dar po tom, ako tento dobrovoľne nevydal darcovi po jeho
výzve, katastrálny úrad listom doručeným okresnému súdu 28.09.2020 oznámil, že v prípade vrátenia
daru je do katastra nehnuteľností „zapísateľnou“ iba dohoda medzi darcom a obdarovaným o vrátení
daru, nie však súdne rozhodnutie ukladajúce povinnosť dar vydať, pretože ním nedochádza k vzniku,

zmene ani zániku vecného práva k nehnuteľnosti, „Ak darca podá žalobu na vydanie veci, takejto
žalobe korešponduje rozsudok, v ktorom súd stanovuje povinnosť žalovaného splniť si nejakú povinnosť
(vrátiť dar) a neurčuje, kto je vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Zo strany správneho orgánu nejde o listinu
akceptovateľnú podľa § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona, pretože na základe výroku rozsudku o splnení
povinnosti vecné právo nevzniká, nemení sa, ani nezaniká.“

8. Po vyjadrení Okresného úradu C., katastrálneho odboru zo dňa 23.9.2020, žalobca požiadal o zmenu
petitu podaním zo dňa 3.10.2021 doručeným súdu dňa 4.10.2021 s tým, že žiadal, aby súd určil, že je
výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctve č. XXX, katastrálne územie C., obec
C., okres C., a to: pozemku, parcela registra E., parcelné č. XX, trvalý trávny porast, o výmere XXX m2;
pozemku, parcela registra E., parcelné č. XX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2; stavby,

parcela registra E., parcelné č. XX, rodinný dom, súpisné č. XX a žiadal zároveň o priznanie náhrady
trov konania.

9. Na nariadenom pojednávaní dňa 4.10.2021 súd uznesením pripustil zmenu petitu v zmysle návrhu
žalobcu doručeného súdu dňa 4.10.2021 v spomenutom znení.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.11.2021, pričom žalobca požiadal o odročenie
pojednávania s odôvodnením, že je práceneschopný a lekár mu nedoporučuje zo zdravotných dôvodov
vycestovať na N.. Pojednávanie zákonná sudkyňa odročila na deň 2.2.2022. Dňa 21.1.2022 bola súdu
doručená žiadosť žalobcu opäť o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov. Pripomenúc mu

povinnosť, že má zabezpečiť účasť svedkov na nariadenom pojednávaní prípisom zo dňa 25.3.2022
a vyhovejúc jeho požiadavke, s tým, že by mu práceneschopnosť mala skončiť v apríli 2022, preto
žiada o termín v júni s pripomienkou, že si splnomocní nového právneho zástupcu, zákonná sudkyňa
odročila pojednávanie na deň 20.7.2022. Žalobcovi zákonná sudkyňa opäť zaslala prípis o povinnosti
zabezpečiť prítomnosť navrhovaných svedkov na pojednávaní dňa 20.7.2022. Podaním doručeným

súdu dňa 11.7.2022 žalobca zas požiadal o odročenie pojednávania s tým, že od XX.X.XXXX je
práceneschopný a lekár mu nedoporučuje vycestovať na N.. Následne žalobca v podaní doručenom
súdu dňa 10.8.2022 uviedol, že jeho PN by mala skončiť k 30.9.2022. V podaní zo dňa 21.9.2022
oznámil súdu, že jeho práceneschopnosť trvá, preto žiada o nariadenie pojednávania začiatkom roku
2023 v januári, resp. februári. Zákonná sudkyňa nariadila termín pojednávania na deň 8.2.2023, pričom

žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.1.2023 opäť žiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných
dôvodov so stručnou lekárskou správou, že nemôže vycestovať kvôli chorobe. Zákonná sudkyňa
preto odročila pojednávanie na deň 16.5.2023, pričom žalobca e-mailovým podaním zo dňa 11.5.2023
opätovne požiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov. Zákonná sudkyňa určila termín
pojednávania na deň 13.6.2023, pričom aj z tohto termínu sa žalobca ospravedlnil zo zdravotných

dôvodov s tým, že žiada aby bolo pojednávanie odročené na koniec augusta alebo september 2023.
Dňa 2.6.2023 došlo k zmene zákonného sudcu Dodatkom č. 3 k Rozvrhu práce Okresného súdu C.
na rok 2023 zo dňa XX.X.XXXX č. XXXX/X/XXXX z dôvodu preloženia zákonnej sudkyne na Správny
súd v O.. Zákonný sudca vyhovel požiadavke žalobcu na stanovenie termínu na september 2023.
Žiada sa pripomenúť, že v predvolaniach na pojednávanie bol žalovaný opakovane upozorňovaný na

to, že od neho možno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť. Od 22.11.2021
boli opakovane nariaďované pojednávania a k všetkým nariadeným termínom zaslal žalobca žiadosť
o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, pričom súd dokonca opakovane vyhovel aj jeho
požiadavke na stanovenie konkrétneho termínu aj mu poskytol priestor, ako to žiadal už v podaní
doručenom súdu dňa 4.4.2022, ako aj v podaní doručenom súdu 30.3.2022 s tým, že si zabezpečí

právne zastúpenie. Ani do termínu nariadeného pojednávania tak nevykonal a zastúpiť sa nedal a na
žiadne z pojednávaní svedkov nezbezpečil. Po pojednávaní dňa 4.9.2023 doručil súdu potvrdenie zo
dňa 4.9.2023, o tom, že mu v tom čase o XX:XX hod. bola vykonaná kontrola na H. oddelení, pričom je
zrejmé, že o tejto kontrole musel mať vedomosť a aj napriek tomu, že bol v zmysle § 183 CSP povinnýoznámiť súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo mohol dozvedieť, alebo ho
s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol predpokladať tak realizoval ospravedlnenie až v posledný
pracovný deň (31.8.2023) pred nariadeným pojednávaním e-mailom o 20:45 hod.

11. Podľa § 183 ods. 1-4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)
pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany
odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na
pojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávanínechalizastúpiť.Od

advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát
súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom,
vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať,
aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu
jej nepriaznivého zdravotného stavu. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu
dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na

všetkyokolnostimohlapredpokladať.Aksúdzistí,žestranouuvedenýdôvodnaodročeniepojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

12. Okresný súd C. postupujúc podľa ustanovenia 183 CSP neakceptoval žiadosť žalobcu o odročenie
pojednávania jednak s tým, že žiadosť o odročenie nebola doručená bezodkladne potom, čo sa
o ním požadovanom dôvode dozvedel (ale až v posledný pracovný deň pred nariadeným termínom
pojednávania e-mailom o 20:45 hod.), keďže aj podľa doručenky predvolanie na predmetné
pojednávanie bolo žalobcovi doručené už dňa 6.7.2023 a zároveň a to bol nosný dôvod zamietnutia

žiadosti, v nej uvedený dôvod nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle
ustanovenia § 183 CSP. Vzhľadom na právnu úpravu realizovanú zákonodarcom zákonom č. 160/2015
Z.z. Civilným sporovým poriadkom, ktorá má pri procesnom postupe súdu za účel zamedziť obštrukciám
od strán konania, určovaní termínov pojednávania stranami konania a ich zástupcami (obštrukcie
využívajúce žiadosti na odročenie pojednávania na konkrétne vyhovujúce im pojednávania by mohlo

paralyzovať určovanie termínov súdmi) a znenie ustanovenia § 183 CSP, uvedený dôvod pre odročenie
pojednávania a skutočnosť, že od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom
pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého
zdravotného stavu, nie je v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 CSP dôležitým dôvodom, preto súd žiadosti
nevyhovel. Žalobcovi bola hneď v najbližší pracovný deň po tom ako 31.8.2023 (o 20:45 hod.) bola

doručená jeho žiadosť, uvedené nevyhovenie návrhu oznámené dňa 4.9.2023 o 9:23 hod.

13. Na prejednanie veci sa nedostavil žalobca, preto súd postupujúc podľa ustanovenia § 180 CSP
prejednal vec v jeho neprítomnosti.

14. Na nariadenom pojednávaní dňa 4.9.2023 súd vykonal dokazovanie postupom podľa § 204 CSP
a oboznámil sa s obsahom podaní strán sporu a nasledovnými listinnými dôkazmi:
-žaloba na č.l. 1-2, notárska zápisnica na č.l. 4, výpis z LV na č.l. 5, žiadosť o vydanie kľúčov na č.l.
5, urgencia na č.l. 6, vydanie kľúčov na č.l. 6, čestné vyhlásenie na č.l. 7, výzva na č.l. 7-8, výzva na
vrátenie daru na č.l. 8, dohoda o vrátení daru na č.l. 9, podací lístok na č.l. 10, vyjadrenie žalovaného

k žalobe na č.l. 24, vyjadrenie žalobcu – replika na č.l. 31-34, vyjadrenie žalobcu na č.l. 37-38, vyjadrenie
žalovaného na č.l. 45, odpoveď OÚ C., katastrálny odbor na č.l. 65, podanie žalobcu na č.l. 97, zápisnica
o pojednávaní na č.l. 102-105, e-mail na č.l. 109, vyjadrenie na č.l. 112-113, príkaz KR PZ na č.l. 114-115,
trestné oznámenie na č.l. 116-118, čiastočný výpis z LV na č.l. 119, ponuka na č.l. 121-123, faktúra na
č.l. 126, uznesenie NS SR na č.l. 127-132, vyjadrenie zo dňa 12.10.2021 na č.l. 141-143, doplnenie

svedkov na č.l. 173, výzva na č.l. 179, podanie žalobcu na č.l. 181, kópie listín z archívneho spisu
4C/294/2004 na č.l. 190-202, kópie listín z archívneho spisu 1C/138/2004 na č.l. 203-211, kópie listín
z archívneho spisu 1C/141/2004 na č.l. 212-225, spisy 4C/294/2004, 1C/141/2004 a 1C/138/2004, ako
aj ostatným obsahom spisu a z neho zistiac skutkový stav, vec posúdil nasledovne:

15. Z Okresným úradom C., katastrálnym odborom, pre okres C., obec C. a katastrálne územie C.
vedenéhoLVXXXvyplýva,žesúnaňomevidované-parcelaE.XX–trvalýtrávnyporastovýmereXXXX
m2; parcela E. XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a rodinný dom so súpisným číslom
XX postavený na parcele E. XX s tým, že ako ich výlučný vlastník je evidovaný žalovaný a to titulomdarovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena V XXX/XXXX a na základe rozhodnutia
P. XX/XX-XX. V časti „C“ tohto LV sú zapísané ťarchy a to ťarcha na rodinný dom so súpisným č. XX v
prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava na zabezpečenie úveru z úverovej zmluvy č. XXXXXX

X a taktiež vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania rodinného domu so
súpisným číslom XX s príslušenstvom v prospech rodičov žalovaného a to v prospech žalobcu a jeho
manželky J. B., G. J., vzniknuté na základe Q. XXX/XXXX – XX/XXXX.

16.Znotárskejzápisnicesp.zn.F.XX/XXXX,F.XX/XXXXvyplýva,žebolaXX.XX.XXXX spísanávC.na

NotárskomúradeR.Q.atozaprítomnostižalobcuakodarcu;manželkyžalobcuakoúčastníčkyvecného
bremena (rodičia obdarovaného žalovaného) a žalovaného ako obdarovaného. Predmetom notárskej
zápisnice je uzavretie jednako darovacej zmluvy a jednako zmluvy o zriadení vecného bremena. V
zmysle darovacej zmluvy bol žalobca výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených pre okres C., obec
C. a k.ú. C. na LV XXX a to rodinného domu so súpisným číslom XX, postaveného na parcele E. XX;
parcely E. XX – zastavané plochy o výmere XXX m2 a parcely E. XX - trvalý trávny porast o výmere XXX

m2 s tým, že žalobca v darovacej zmluve prehlásil, že ako darca prevádza vlastnícke právo k označeným
nehnuteľnostiam na obdarovaného (syn darcu) bezodplatne s tým, že obdarovaný žalovaný dar prijal.
Hodnota daru podľa znaleckého posudku č. XXX/XX vypracovaného znalcom S. J. J. bola vo výške
1 129 530,- Sk. Predmetom darovacej zmluvy bolo aj prehlásenie, že ťarcha zapísaná na predmete
daru v LV XXX, zriadená v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava, sa prevádza so súhlasom

tohto peňažného ústavu na obdarovaného. Účastníci darovacej zmluvy súčasne uzavreli aj zmluvu o
zriadení vecného bremena, ktorej účastníčkou bola už aj manželka žalobcu a v zmysle tejto dohody sa
účastníci dohodli, že žalovaný ako obdarovaný zabezpečí právo doživotného bývania a užívania daru
jeho rodičom, t.j. žalobcovi a jeho manželke bezodplatne s tým, že žalovaný cit. „… berie na seba osobný
záväzok spočívajúci v primeranom zaopatrení svojich rodičov (…žalobcu a jeho manželky…) v starobe,

chorobe až do ich smrti.“

17. Listom z 12.03.2018 označeným ako „Žiadosť o vydanie kľúčov od rodinného domu C. XX“ žalobca
vyzýval žalovaného, aby mu vydal náhradné kľúče od rodinného domu, ktorý bol predmetom daru, ku
ktorému mal žalobca zriadené právo doživotného užívania s odôvodnením, že žalovaný mal vymeniť

zámky na rodinnom dome a tým žalobcovi znemožnil vstup a užívanie tohto rodinného domu, preto
žalobca žiadal žalovaného o vydanie kľúčov od rodinného domu.

18. Listom z 24.05.2018 žalobca urgoval žalovaného na vydanie kľúčov od rodinného domu č. XX s
tým, že uviedol, že napriek jeho prvotnej výzve z XX.XX.XXXX, žalovaný mu kľúče nevydal, na jeho

výzvu nereagoval, pričom žalobca poukázal, že má právo doživotne bývať v rodinnom dome č. XX a
žalovanému pripomenul, že za 17 rokov žalobcovi ako otcovi nenapísal ani jednu SMS-ku, nepoprial
mu k narodeninám, ani k sviatkom a to aj napriek tomu, že žalovanému daroval dom, ktorý sám žalobca
postavil a investoval do jeho rekonštrukcie cca 2 000 000,- Sk a súčasne žalovanému pripomenul, že
on je jeho otcom, ktorý ho vychoval, nechal ho vyštudovať a daroval mu majetok a že takto sa k rodičovi

syn nemá správať.

19. Listom z 26.02.2019 žalobca opätovne urgoval žalovaného na vydanie kľúčov od rodinného domu
č. XX, pretože žalovaný do tej doby nereagoval a taktiež žalobca podotkol, že napriek tomu, že má
právo doživotného bývania a užívania predmetu daru, žalovaný vyhodil žalobcu aj svoju babku (matku

žalobcu) na ulicu, čo syn otcovi nerobí.

20. V čestnom vyhlásení z XX.XX.XXXX G. H., nar. XX.XX.XXXX prehlásil, že ako svedok bol
XX.XX.XXXX prítomný pri osobnej návšteve žalobcu u žalovaného, keďže žalovaný písomne oznámil
žalobcovi, aby si osobne prišiel pre kľúče od rodinného domu XX, na ktorom žalovaný vymenil zámky,

pričom pri osobnom stretnutí žalobca slušne opakovane vyzval asi trikrát žalovaného, aby mu vydal
kľúče od domu, no žalovaný to odmietol s tým, že mal záujem ešte žalobcu provokovať, avšak žalobca
spolu so svedkom išli k autu a odišli z C., pričom svedka prekvapilo chovanie žalovaného k žalobcovi.

21. Listom z 08.12.2019 žalobca požiadal o vydanie kľúčov od rodinného domu č. XX žalovaného

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom liste bol žalovaný upozornený, že žalobca má
právo doživotného bývania a užívania predmetu daru v čom mu žalovaný bráni s tým, že ak do 3 dní
od doručenia mu tejto výzvy žalovaný nedoručí tieto kľúče na adresu advokátskej kancelárie právnehozástupcu žalobcu, žalobca si svoj nárok bude uplatňovať súdnou cestou. List bol žalovanému doručený
12.12.2019.

22. Listom z 11.01.2020 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na vrátenie predmetu daru
žalobcovi z dôvodu, že nevydal kľúče žalobcovi a teda znemožnil mu právo doživotného užívania a
bývania v predmete daru s tým, že opäť žalovaný bol poučený o tom, že v opačnom prípade bude
sa žalobca domáhať práva na vrátenie mu daru súdnou cestou. Súčasťou listu bol aj návrh „Dohody
o vrátení daru“, ktorá mala byť uzavretá medzi darcom, teda medzi žalobcom a medzi obdarovaným,

teda žalovaným s tým, že po jej podpísaní žalovaným s jeho overeným podpisom mal túto žalovaný
zaslaťspäťprávnemuzástupcovižalobcu.Podľapripojenéhopodacieholístkabollistpodanýnapoštovú
prepravu 14.01.2020.

23. Z čestného vyhlásenia T. U., družky žalobcu, zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 144 spisu) plynie, že žalobca
osobne telefonicky pozval žalovaného na pohreb jeho matky (žalovaného babky), ktorý toto pozvanie

prijal a spoločne so svojou rodinou (manželkou R., synom A., sestrou druha, jej manželom a neterou) sa
zúčastnili pohrebu J. B.. Žalobca ich po príjazde privítal, rovnako ako aj jej rodina. Po pohrebe, ktorý sa
konal v kostole, chcel žalovaný so svojou rodinou hneď odísť na N., avšak žalobca ich požiadal, či by sa
nemohli zúčastniť smútočného pohostenia, ktoré bolo pripravené v T.. V reštaurácii sa pri jednom stole
spoločne rozprávali, žalobca sa k nim správal priateľsky a slušne. Tak ako aj zvyšok jej rodiny. Žalobca

sa rozprával aj s vnukom a bol rád, že ho konečne vidí. Navrhol synovi, aby prespal aj s rodinou v T.,
ale oni sa rozhodli ísť domov. Slušne sa s nimi rozlúčili, poďakovali im, že sa prišli rozlúčiť s babkou
a popriali im šťastnú cestu domov. Celý čas, ktorý strávili spoločne prebiehal v priateľskej atmosfére.

24. Z pripojeného spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 1C 138/2004 bolo zistené, že v uvedenom

konaní bolo rozvedené manželstvo rodičov žalovaného (žalobcu a matky žalovaného) rozsudkom sp.
zn. 1C/138/2004 zo dňa 11.4.2005. Návrh na rozvod manželstva bol žalobcom podaný dňa 10.5.2014.

25. Z pripojeného spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 1C 141/2004 plynie, že žalobca v rovnaký
deň ako návrh na rozvod podal aj žalobu na vrátenie daru voči žalovanému. Toho istého daru ako

v konaní teraz vedenom pod sp. zn. 9C/4/2020. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že už približne šesť
mesiacov sa žalovaný voči nemu a jeho matke správa takým spôsobom, že hrubo porušuje dobré
mravy. Išlo zväčša o hrubé, vulgárne výroky a fyzické napadnutie. Dňa 3.4.2005 ho mala napadnúť aj
manželka s dcérou. Vo veci sp. zn. 1C/141/2004 uznesením sp. zn. 1C/141/2004 zo dňa 12.1.2005
bol súdom zamietnutý návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žalobca žiadal zakázať

žalovanému scudziť alebo zaťažiť nehnuteľnosti, ktorých vrátenia daru sa žalobca domáha. Podaním
zo dňa 17.6.2009 žalobca zobral žalobu späť s tým, že sa nechce so synom súdiť s tým, že mu majetok
prenechá rád, nemôže ho chcieť späť. Uznesením sp. zn. 1C/141/2004 zo dňa 13.7.2009 právoplatným
dňa 25.8.2009 súd konanie zastavil.

26. Z pripojeného spisu sp. zn. 4C/294/2004 plynie, že J. B. (matka žalobcu, stará matka žalovaného)
podala dňa 7.12.2004 žalobu proti žalovanému (svojmu vnukovi) a J. B. (bývalej manželke žalobcu
a matke žalovaného) o určenie, že je oprávnenou bývať v rodinnom dome v C., N. I. XX, postavenom
na parcele E. XX katastrálne územie C., zapísanom na LV č. XXX katastrálne územie C., okres C..
Uznesením sp. 4C/294/2004 zo dňa 7.1.2005, právoplatným dňa 17.2.2005 súd zamietol návrh na

vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil žalovaným zdržať
sa konania, ktorým by bránili žalobkyni bývať v rodinnom dome v C. N. I. XX, postavenom na parcele
č. O. XX, katastrálne územie C., zapísanom na LV č. XXX, katastrálne územie C.. Rozsudkom sp. zn.
4C/294/2004 zo dňa 30.10.2006, právoplatným dňa 12.1.2007 sú zamietol žalobu s odôvodnením, že
nebol preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení a dôvodnosť podania žaloby.

27. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

28. Podľa § 137 CSP „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.“

29. Podľa § 149 CSP „Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.“

30. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP „Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.“

31. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP „Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.“

32. Podľa § 153 ods. 1, 2 a 3 CSP „Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších

úkonov súdu.
Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.“

33. Podľa § 185 ods. 1, 2 a 3 CSP „Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre
alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez
návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované
rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.“

34. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

35. Podľa § 216 ods. 1 CSP „Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.“

36. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
37. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný

správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
38. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
39. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
40. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
41. Podľa § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
42. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.43. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
44. Podľa § 132 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak
sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným,
a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
45.Podľa§134OZoprávnenýdržiteľsastávavlastníkomveci,akjumánepretržitevdržbepodobutroch
rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť

vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len
vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa
započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby
podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

46. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáha, vydania, resp. vrátenia mu daru

obdarovaným žalovaným z dôvodu, že žalovaný sa voči žalobcovi (darcovi) správa spôsobom hrubo
odporujúcim dobrým mravom. Po pripustení zmeny žaloby na pojednávaní dňa 4.10.2021 teda
z dôvodu uvedeného v § 630 Občianskeho zákonníka žiada, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctve č. XXX, katastrálne územie C., obec C., okres C., a to:
pozemku, parcela registra E., parcelné č. XX, trvalý trávny porast, o výmere XXX m2; pozemku,

parcela registra E., parcelné č. XX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2; Stavby, parcela
registra E., parcelné č. XX, rodinný dom, súpisné č. XX a žiadal zároveň o priznanie náhrady trov
konania.
47. Pri určovacích žalobách ( ktorou je i žaloba v predmetnej veci ) sa v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia vyžaduje existencia žalobcovho naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení v čase

vyhlásenia rozsudku. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva je naliehavý
právny záujem, zaťažuje žalobcu, čo pre neho znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z
ktorýchvyplývaexistencianaliehavéhoprávnehozáujmunažiadanomurčení,čojejednouzpodmienok,
aby mohol súd žalobu meritórne prejednať a prípadne je vyhovieť.
48. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení je nepochybne daný skutkovému stavu

nezodpovedajúcim zápisom vlastníctva nehnuteľností žalovaným, pričom platí, že v prípade, ak je
žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetu sporu, je bez ďalšieho vždy daný
naliehavýprávnyzáujemnatakomtourčení,lebolensúdnerozhodnutiemôževiesťkzmenezapísaného
stavu, byť podkladom na vykonanie takéhoto zápisu v katastri nehnuteľností a dosiahnuť tak súlad
zapísaného stavu so skutočným. Tak je tomu aj v tomto prípade.

49. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k
nehnuteľnostiamzdôvodu,žerozsudokvyhovujúcitakejtožalobe,jebezďalšiehopodkladomprezmenu
zápisu ohľadom vlastníckeho práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam do O.. Právne postavenie
žalobcujebeztohtourčeniaohrozenéaneisté.Podanoužalobounaurčenievlastníckehoprávasamôže

odstrániť právna neistota a zosúladí stav v katastri nehnuteľností zo stavom právnym. Týmto žalobca
preukazujenaliehavýprávnyzáujemnapodanejžalobenaurčenívlastníctvaknehnuteľnostiam.Vtomto
prípade na naliehavosť právneho záujmu nadväzuje kauza, od ktorej je odvodzovaná požiadavka na
určenie vlastníckeho práva, ktorým má byť správanie sa žalovaného k nemu tak, že tým hrubo porušuje
dobré mravy vychádzajúca z ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Uvedeným sa teda súd ďalej

zaoberal.

50. Prioritne sa však súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou právnym zástupcom žalovaného
a ďalej kvalifikáciou konania žalovaného, teda, či napĺňa znaky obsiahnuté v právnej norme v ustanovení
§ 630 Občianskeho zákonníka.

51. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania súd poukazuje na to, že domáhať sa vrátenia daru
možno vo všeobecnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť v deň, kedy sa mohlo toto právo prvý raz
uplatniť. Žalobca poukazuje na to, že hrubým porušením dobrých mravov zo strany žalovaného malo
dôjsť podľa skutkových tvrdení žalobcu zároveň všetkých dôkazov, ktoré navrhoval žalobca (výsluchov

svedkov) sa mali týkať obdobia, ktorého realizovanie dokazovania sa malo diať už v konaní vedenom
pod sp. zn. 1C/141/2004 medzi žalobcom a žalovaným, ktoré právoplatne skončilo uznesením sp. zn.
1C/141/2004 zo dňa 13.7.2009, právoplatným dňa 25.8.2009. Už v uvedenom konaní v podaní zo dňa
4.10.2005 žiadal vypočuť navrhovaných svedkov - svedka A. D. (prehlásenie v spise 1C/141/2004 (čl.226 uvedeného spisu)), svedka N. U. (prehlásenie v spise 1C/141/2004 (čl. 229 uvedeného spisu)), J.
A. (prehlásenie v spise 1C/141/2004 (čl. 229 uvedeného spisu)), A. A. (prehlásenie v spise 1C/141/2004
(čl. 228 uvedeného spisu)), v tomto konaní, ktorý mali potvrdzovať skutočnosti predchádzajúce žalobe

zo dňa 12.5.2004 vo veci Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1C/141/2004. Z uvedeného je zrejmé, že
všetky tieto navrhované dôkazy mali svedčiť o konaní žalovaného v čase pred podaním žaloby žalobcu
12.5.2004. O iných konaniach intenzity majúcej charakter správaniu hrubo priečiacemu sa dobrým
mravom žalobcom v žalobe tvrdené nebolo. V skutkových tvrdeniach išlo o konanie predchádzajúce
žalobcovmu odsťahovaniu sa do I. G., kde už dlhodobo žije (podľa jeho výpovede v zápisnici zo

dňa 27.9.2005 v konaní právoplatne skončenom Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 1C/141/2004
uviedol, že v M. roku XXXX sa odsťahoval do I.), teda od apríla roku XXXX žije v I. G.. Zároveň
z výpovede žalobcu v zápisnici zo dňa 27.9.2005 v konaní právoplatne skončenom Okresným súdom
Bardejov pod sp. zn. 1C/141/2004 plynie, že už v apríli roku 2005 si bol žalobca po osobné veci.

52. Právo darcu na vrátenie daru (§ 630 Občianskeho zákonníka) podlieha premlčaniu vo všeobecnej

trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101
Občianskeho zákonníka). Pri premlčaní tohto práva je významný charakter relevantného správania
obdarovaného. Premlčacia doba plynie totiž odlišne vtedy, keď ide o správanie hrubo porušujúce dobré
mravy, ktoré spočíva v jedinom (jednorazovom alebo samostatnom) konaní obdarovaného, a vtedy,
keď ide o sústavné (pokračujúce alebo opakované) správanie obdarovaného relevantné podľa § 630

Občianskeho zákonníka. Pokiaľ v prípade jednorazového správania obdarovaného hrubo porušujúceho
dobré mravy začína plynúť premlčacia doba dňom nasledujúcim po dni, v ktorom došlo k tomuto
správaniu, v prípade, že k takémuto správaniu hrubo sa priečiacemu dobrým mravom dochádza v
dlhšom časovom období, je pre záver o dôvodoch pre vrátenie daru určujúci čas posledného správania
obdarovaného, ktoré vykazuje znaky relevantné v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Žalobca

taký moment neustálil, preto súd vychádzal z tvrdení v žalobe, pričom v preskúmavanej veci boli
ním realizované tvrdenia, ktoré mohli mať charakter hrubo porušujúceho dobré mravy, avšak týkali sa
obdobia predchádzajúceho konaniu vo veci vedenej pod sp. zn. 1C/141/2004 (o tomto bolo rozhodnuté
v konaní vedenom pod sp. zn. 1C/141/2004)- žaloba podaná dňa 10.5.2004, pričom správanie, ktoré
malo vykazovať znaky hrubého porušovania dobrých mravov malo vyvrcholiť v M. XXXX (viď žaloba

o vrátenie daru pod sp. zn. 1C/141/2004). Žaloba bola podaná na súde dňa 28.1.2020, teda po uplynutí
trojročnej premlčacej doby. V danom prípade preto podľa názoru súdu vo vzťahu k tomuto konaniu došlo
k premlčaniu práva žalobcu na vrátenie daru.
53. Pokiaľ ide o ostatné správanie sa žalovaného uvedené v žalobe, a to správanie popísané vo výzvach
na predloženie kľúčov od domu, pokiaľ žalobca nepreukázal relevantný záujem na tom, aby s „novou

rodinou“ bol nútený založiť si domov v nehnuteľnosti, ktorú v roku XXXX daroval, toto správanie súd
nepovažoval za správanie obdarovaného hrubo porušujúce dobré mravy. Z vyjadrenia žalobcu v konaní,
ako aj zo spisu 1C/141/2004 (zápisnica zo dňa 27.9.2005) plynie, že tento žije v I. G., ktorú skutočnosť
v konaní nenamietal a pritom v priebehu súdneho konania do miesta konania pojednávania a aj miesta,
kde sa nehnuteľnosť nachádza sa nedostavoval (opakovanie sa ani na pojednávania nedostavoval)

a teda absentuje reálny základ o tom, že by mal záujem momentálne a ani minimálne posledné 3
roky záujem využívať právo, ktoré mu plynie z darovacej zmluvy a ktoré podľa jeho názoru malo byť
porušované nemožnosťou vstúpiť do nehnuteľnosti. Žalobca počas celého konania nepreukázal také
správanie žalovaného, ktoré by napĺňalo podstatu hrubého porušenia dobrých mravov, nepreukázal, že
v núdzi mu žalovaný nepomohol (prípadne do akej núdze sa dostal), naopak družka žalobcu v podaní

zo dňa 18.10.2021 (čl. 144 spisu) potvrdila, že strávený čas s rodinou po pohrebe J. B. prebiehal riadne
a úctivo.
54. Bez ohľadu na záver o premlčaní práva žalobcu na vrátenie daru vo vzťahu k správaniu sa
predchádzajúcemu podaniu žaloby v máji roku 2004 (sp. zn. 1C/141/2004) súd poukazuje aj na
nesplnenie zákonných predpokladov pre samotné vrátenie s poukazom na správanie sa žalovaného vo

vzťahu ku konaniu – nevydaniu kľúčov od domu.
55. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie
morálnych pravidiel správania – súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti
akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu,
ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá.

Uvedenéustanovenie,ktorézarelevantnéoznačujelensprávanieobdarovaného,nemožnorozširujúcim
spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných osôb ako obdarovaného,
hoci i jemu blízkych (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnený v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 63/2004).56. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi.
Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom
porušení dobrých mravov obdarovaným (G. XX/XXXX). Predpokladom vrátenia daru je len také

negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho
prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v
prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou
(opakovanosťou),pričomjehovonkajšímprejavommôžubyťfyzickénásilie,hrubéurážky,neposkytnutie
potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne

relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je
rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (G. XX/XXXX).
57. Pri kvalifikácii správania obdarovaného je potrebné vychádzať z princípu vzájomnosti, čo znamená,
že treba prihliadať aj na správanie darcu, zistiť, či sa sám nespráva voči obdarovanému v rozpore
s dobrými mravmi a či jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu
a členom rodiny. V takom prípade by išlo o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom

aobdarovaným,ktorúbyvšak nebolomožnékvalifikovaťakohrubéporušeniedobrýchmravovzostrany
obdarovaného okrem prípadu, ak by bolo správanie obdarovaného v zjavnom nepomere k správaniu
darcu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/108/2007 zo dňa 27.5.2008).
58. Podľa názoru súdu nemožno realizáciu ústavného a zákonného oprávnenia vlastníka nehnuteľnosti
nakladať s ňou (viď ustanovenie článku 20 ods. 1 Ústavy SRa § 123 Občianskeho zákonníka) považovať

za konanie hrubo rozporné s dobrými mravmi.
59. Žalobca v žalobe vidí hrubé porušenie dobrých mravov v nezáujme, neprejavovaní dostatočnej úcty
k nemu a nevydaní kľúčov od nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že vzťahy v rodine,
pritom ide o blízkych, najbližších príbuzných, sú vážne bolestne a ťažko naštrbené. Jedná sa o minulé
konflikty, ktorých vyvrcholenie prebehlo v čase konania o rozvode žalobcu a matky žalovaného v roku

XXXX (spis Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1C/138/2004). Práve v tomto emočne exponovanom čase
malo dôjsť k viacerým nedôstojným výstupom z oboch strán a v konečnom dôsledku aj odsťahovaniu
sa žalobcu do I. G., kde žije doteraz. Za hrubé porušenie dobrých mravov však podľa názoru súdu
nemožno považovať skutočnosť, že žalovaný mu nevydal kľúče od nehnuteľnosti, pokiaľ žalobca si
osobné veci prevzal už v roku 2005 a od roku XXXX žije v I. G. a neprejavil odôvodnený interes

o presťahovanie sa s „novou“ rodinou naspäť na N. a tiež to, že sa žalovaný o neho nezaujíma, pričom
vzhľadom na vlastné rodinné zázemia oboch strán sporu, sú pre odstránenie animozít medzi príbuznými
potrebné malé postupné kroky, ktoré môže vyliečiť „zub času“ a hľadanie spoločného, obojstrannej
zhody v malých veciach, v tom čo je pre znovuobnovenie vzťahu možné a dostupné. Uvedené je behom
na dlhé trate, avšak nie nemožné, pri vzájomnom odpustení si krívd a nehľadení na nich vzad. Súd

mal za to, že skutkové tvrdenia uvedené v žalobe vo vzťahu ku konaniu žalovaného, vychádzajúc zo
spomenutého poukazu na princíp vzájomnosti v správaní, ale predovšetkým zo skutočností uvádzaných
oboma stranami konania, vedú k záveru o nesplnení hypotézy právnej normy uvedenej v § 630 OZ.
60. Záverom súd musí pripomenúť, že dar je vo všeobecnosti neodvolateľný, je dobrovoľný
a bezodplatný. Bezodplatnosť darovania znamená, že darca od obdarovaného nezíska žiadny

majetkový prospech. Rovnako tak “donation sub modo”, čiže darovanie s príkazom nie je darovaním,
nakoľko obdarovaný sa tu zaväzuje pre darcu niečo urobiť, čo darcovi prinesie úžitok vyjadriteľný v
peniazoch.
61. Súd zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania v podaniach zo dňa 4.5.2022 a 7.6.2022 a to
výsluchmi svedkov A. D., J. A., G. H., L. V., M. O., J. Q., nakoľko jednak ich žalobca nezabezpečil ani

na jedno z nariadených pojednávaní, ale predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že sa mali vyjadrovať
k správaniu sa žalovaného v čase, ktorého by uvedené konanie žalovaného podliehalo premlčaniu
(okrem iného ich vyjadrenia – vyjadrenie svedka A. D. (prehlásenie v spise 1C/141/2004 (čl. 226
uvedeného spisu)), svedka N. U. (prehlásenie v spise 1C/141/2004 (čl. 229 uvedeného spisu)), J. A.
(prehlásenie v spise 1C/141/2004 (čl. 229 uvedeného spisu)), A. A. (prehlásenie v spise 1C/141/2004

(čl. 228 uvedeného spisu)), boli oboznámené spolu so spisom Okresného súdu Bardejov sp. zn.
1C/141/2004, sp. zn. 1C/138/2004 a sp. zn. 4C/294/2004), resp. samotné skutkové tvrdenia ako už bolo
spomenuté sa mali týkať konania nedosahujúceho v relevantnom čase charakter hrubého porušenia
dobrých mravov a jednalo by sa o nadbytočné dokazovanie.

62. Súd zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní sa neuplatňuje vyšetrovací princíp. Objem
informačného základu, z ktorého súd vychádza pri tvorbe meritórneho rozhodnutia vychádza výlučne z
dôkazov navrhnutých stranami (formálna pravda). Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu,
čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na stranysporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť
svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi.

63. Nakoľko došlo k dôvodne vznesenej námietke premlčania žalovaným vo vzťahu ku konaniu
predchádzajúcemu roku 2005 a vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by zo strany
žalovaného nevydaním kľúčov od nehnuteľnosti a vyjadreniami došlo k správaniu sa hrubo
porušujúcemudobrémravy,takakotostanovilzákonodarcavustanovení§630Občianskehozákonníka,
preto súd nevyhovel požiadavke žalobcu na určenie vlastníckeho práva a žalobu zamietol.

64. Zároveň preto dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument účastníka konania.
Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie
vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

66.Podľa§262ods.1CSP„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.“

67. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“

68. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého súd
prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. V plnom rozsahu úspešný žalovaný voči
žalobcovi (svojmu otcovi) nežiadal priznať nárok na náhradu trov konania a neúspešnému žalovanému
samozrejme z dôvodu zamietnutia žaloby nárok na náhradu trov konania nevznikol, súd preto rozhodol

tak, že stranám náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde

(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o

príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.

V Bardejove 4. septembra 2023 sudca