Rozhodnutie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8C/59/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222201995
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8222201995.7

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: TR TECHNIC s.r.o., so sídlom
Lukavica 39, IČO: 45 906 114, zastúpeného: JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, advokát, so sídlom Dlhý
rad 16, Bardejov, IČO: 42 342 546, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D.,
zastúpenému: JUDr. Matúš Hrib, advokát so sídlom Tehelná 46, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237,
o zaplatenie 1 980 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.10.2022 sa žalobca, domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 1 980 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.12.2021
do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že trestným rozkazom
Okresného súdu Bardejov zo dňa 24.09.2021, sp. zn. 4T/44/2021-174, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 21.12.2021, bol právoplatne žalovaný A. B., uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže s

tým, že celková výška škody ktorú spôsobil žalobcovi a bola mu náležite preukázaná je vo výške 1 980
eur, ktorej zaplatenia sa žalobca od menovaného týmto domáha. Škoda nebola doposiaľ žalovaným
uhradená. Žalobca sa cestou právneho zástupcu pokúsil riešiť vec mimosúdne a zaslal žalovanému
predžalobnú výzvu, na ktorú žalovaný nereagoval. Náklady žalobcu súvisiace s uplatnením pohľadávky
špecifikuje takto: Predžalobná výzva: 81,33 eur + rež. paušál 11,63 eur; poštovné 2,45 eur.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu trestný rozkaz Okresného súdu Bardejov
č.k. 4T/44/2021 – 174 zo dňa 24.09.2021, predžalobnú výzvu zo dňa 11.03.2022 a doručenku od
predžalobnej výzvy vrátane podacieho lístka.

3. Podanej žalobe súd v plnom rozsahu vyhovel platobným rozkazom č.k. 8C/59/2022 – 18 zo dňa
26.10.2022, proti ktorému podal žalovaný cestou svojho zástupcu dňa 29.11.2022 odpor, v ktorom

uviedol, že výška škody nezodpovedá tvrdeniam žalobcu, čím sa bránil aj v trestnom konaní, a preto
navrhuje, aby súd vydaný platobný rozkaz zrušil a na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Žalovaný
bol odsúdený, avšak pokiaľ by mal súd za preukázanú aj výšku škody, bol by nepochybne zaviazaný
k jej úhrade, nakoľko tá má spočívať v úhrade ceny nového reklamného banneru, ktorý si žalobca dal
vyhotoviť potom, čo žalovaný pristúpil k demontáži pre poškodzovanie svojich práv ako vlastníka bytu a
rušenie svetelným smogom. Žalobca je ten, kto je povinný výšku škody preukázať, k čomu nepostačuje

predloženietrestnéhorozkazučifaktúryzabanner.Žalobcovibolpôvodneodmontovanýbannervydaný,
teda má vo svojom vlastníctve 2 bannery, ktoré môže riadne užívať. Navyše cena banneru či jehomontáže je značne nadsadená, nakoľko žalovaný má vedomosť, že v rozhodujúcom čase sa cena
takýchto dodávok mohla pohybovať v stovkách eur, nie tisíckach. Zákon vyžaduje preukázanie skutočnej
škody, teda toho o čo sa majetok žalobcu zmenšil v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, hoci

ten sa len bránil proti protiprávnemu konaniu žalobcu teda konal v nutnej obrane. Žalobca si je vedomý,
že súd nemôže preskúmavať právoplatné rozhodnutie iného súdu, avšak popis všetkých okolností je
podľa jeho názoru podstatný. Nakoľko žalobca nepreukázal atribúty potrebné pre priznanie náhrady
škody, žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že proti trestnému rozkazu bol včas
podaný odpor, tento sa v súlade s § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len „CSP“) v celom rozsahu zrušil.

4. Zástupca žalobcu vo vyjadrení k podanému odporu voči platobnému rozkazu zo dňa 13.01.2023
uviedol, že skutkový a právny stav bol ustálený Okresným súdom Bardejov v trestnej veci
4T/44/2021-174, kde žalovaný bol trestným rozkazom právoplatne uznaný vinným, pričom v dôsledku
svojho protiprávneho konania spôsobil škodu v tomto konaní žalobcovi a to vo výške 1 980 eur.

Tento trestný spis žiada žalobca pripojiť k tomuto súdnemu sporu. Je teda právoplatne rozhodnuté, že
žalovaný svojim protiprávnym konaním spôsobil žalobcovi škodu, ktorá bola riadne a včas vyčíslená a
preukázaná, inak by nebola súčasťou výrokovej časti odsudzujúceho rozhodnutia. Je preto žalovaný
povinný nahradiť spôsobenú škodu žalobcovi v celom rozsahu. Nie je pravdivé tvrdenie, že žalobca
môže používať 2 bannery, nakoľko žalovaným protiprávne prisvojený banner žalobcu bol vrátený až po

určitom čase a navyše poškodený, polámaný, teda v stave, ktorý nezodpovedá jeho účelu. Žalobca bol
preto nútený opätovne zabezpečiť umiestnenie reklamy na svoje produkty resp. výrobky v rámci svojej
prevádzky predajne záhradnej techniky. Škoda bola preukázaná dokladom o kúpe nového banneru,
preto ďalšie argumenty žalovaného v tejto súvislosti (napr. údajné protiprávne konanie žalobcu) sú
právne irelevantné, navyše, ak ich neuplatnil riadne a včas v rámci svojej obrany počas trestného

konania. Žalobca preukázal všetky právne významné okolnosti danej veci dostatočným spôsobom na
to, aby súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu. Žalobca preto trvá na podanom návrhu v celom
rozsahu ako aj na náhrade trov konania.

5. Žalobca v podaní zo dňa 11.04.2023 navrhol, aby sa konajúci súd oboznámil s obsahom

obžaloby Okresnej prokuratúry Bardejov zo dňa 20.05.2021, doručenej Okresnému súdu Bardejov
dňa 24.05.2021, a to za účelom oboznámenia sa s podstatnými a rozhodujúcimi skutočnosťami,
ktoré sú v danom prípade nesporné, a teda jednoznačne preukazujú všetky relevantné skutočnosti o
priebehu protiprávneho konania žalovaného, o príčinnej súvislosti medzi jeho protiprávnym konaním
a vznikom škody, ako aj o výške samotnej škody spôsobenej žalobcovi. Žalobca má za to, že sú

jednoznačne splnené a preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu,
ktorými sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Vzhľadom na vyššie uvedené v danom prípade možno hovoriť
o zodpovednosti za škodu žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z citovaného trestného rozkazu, čo
znamená, že pre súdy v civilnom konaní podľa § 193 CSP je daná aj záväznosť v otázke naplnenia

objektívnej stránky skutkovej podstaty predmetného trestného činu, teda existencie protiprávneho
konania žalovaného, vzniku škodlivého následku a príčinnej súvislosti medzi nimi. Toto podanie žalobca
realizuje na výzvu okresného súdu zo dňa 07.03.2023 a to aj s poukazom na čl. 8 CSP a ust. § 157 ods.
1 CSP a zároveň si uplatňuje nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávania na deň 25.05.2023, 08.09.2023 a 25.04.2023, ktoré
sa uskutočnili za účasti zástupcov sporových strán.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných a ústnych vyjadrení strán sporu, vykonal
dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených sporovými

stranami,obsahompripojenéhospisuOkresnéhosúduBardejovsp.zn.4T/44/2021azistiltentoskutkový
stav:

8. Zástupca žalobcu v rámci ústnych prednesov na pojednávaniach uviedol, že žalobca sa podanou
žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1 980 eur s príslušenstvom na podklade

tých skutočností, ktorí boli riešené a riadne aj prešetrené orgánmi činnými v trestnom konaní a tunajším
súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 4T/44/2021, o ktorých skutočnostiach súd oboznámil strany na
pojednávaní. Má za to, že boli splnené všetky zákonné predpoklady na to, aby súd mohol ustáliť kto je
zodpovedný za vznik škody, že bola dostatočne preukázaná aj výška spôsobenej školy, ako aj príčinnásúvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody. Doposiaľ žalovaný zaujal k nároku
žalobcu odmietavý postoj, nepristúpil ani na mimosúdne rokovania, nereagoval ani na výzvu zástupcu
žalobcu pred podaním žaloby. Rovnako aj z podaného odporu vyplýva, že náhradu škody odmieta

žalobcovi zaplatiť. Preto žalobcovi neostalo iné, ako obrátiť sa so žalobou na súd. Navrhuje žalobe
vyhovieť a zaviazať žalobcu zaplatiť 1.980 Eur vrátane trov konania. škoda napriek tomu, že svetelná
reklama bola vydaná žalovaným, by nevznikla len v tom prípade, ak by žalovaný riadne a včas vrátil vec
do pôvodného stavu, čo však nikdy nespravil. Každý v zmysle predpisov občianskeho práva je povinný
počínať si tak, aby nespôsoboval škodu inému a žalobca nemohol vedieť, kedy a či vôbec a v akom

stave mu bude predmetný reklamný banner vrátený. Žalovaný pokiaľ by predmetný banner vrátil skôr,
ako bol žalobcom zakúpený a namontovaný nový reklamný banner, by sa mohol tejto zodpovednosti
zbaviť a súčasne za predpokladu, že tento banner by bol naďalej v stave spôsobilom užívania a v
stave tak ako bol pôvodne umiestnený na budovu a prevádzku žalobcu. Žalovaný nepreukázal, že
predmetný banner môže žalobca riadne užívať, ako to tvrdí v podanom odpore. Podľa žalobcu vrátený
banner, nakoľko bol vrátený až následne, teda v čase, kedy bol zakúpený nový reklamný banner, nie

je v stave takom, aby plnil pôvodnú funkciu. Ďalšie užívanie na pôvodné účely preto nie je možné.
Žalobca si práve v dôsledku protiprávneho konania žalovaného bol nútený zaobstarať nový banner
a umiestniť ho na svoju prevádzku, a preto ďalšie okolnosti týkajúce sa preukázania výšky škody sú
podľa jeho názoru irelevantné, keďže konanie žalobcu zabezpečením si novej veci bolo spôsobené ako
následok protiprávneho konania žalovaného. Má za to, že v pôvodnom konaní v trestnej veci všetky

okolnosti ohľadom vzniku škody preukázané boli a tieto sa týkali aj dokladov, týkajúcich sa výšky škody
za odmontovanie resp. krádež pôvodného reklamného bannera. Dodatočne vie súdu preukázať aj túto
skutočnosť. Z hľadiska posudzovania nároku je pre neho prekvapivá informácia, keď bolo preukázané,
že banner v určitom časovom období žalobca k dispozícii nemal a v dôsledku tejto skutočnosti si
zabezpečil nový. Musel by si skontrolovať podklady, prečo sa nepripojil doklad o zakúpení nového

banneru,čiopomenutímaleboznejakéhoinéhodôvodu.Faktúraneboladoloženákvyjadreniukodporu.
Ide o skutočnosť, ktorú vie v relatívne krátkej lehote napraviť. Čo sa týka tvrdenia, že žalobca má dva
bannery, do istej miery sa dá s týmto tvrdením súhlasiť, avšak treba prihliadať na dve skutočnosti. Prvou
je, že banner, ktorý bol vrátený nie je v stave ďalšieho riadneho používania, vyplýva to aj z protokolu
o vydaní veci, kde je zjavné, že elektrický kábel je prestrihnutý alebo nejakým iným spôsobom bol

odpojený z elektrickej siete a v takomto stave nie je možné vec ďalej používať, pokiaľ nie je zabezpečený
prívod elektriny do zariadenia. Vyplýva to z fotodokumentácii. Vec v akom bola odovzdaná, nie je možné
zapojiť. Nie je preukázané ani to, či sa dá opraviť banner, ak bol prerušený prívod cez kábel, nie sú v
takom stave, aby bolo možné vymeniť iba kábel, väčšinou sa mení kus za kus. Druhou skutočnosťou
je to, že časový aspekt a danie veci do pôvodného stavu. Máme tu určité časové rozpätie, kedy

žalobca nemal vedomosť v akom stave a kde sa nachádza jeho vec a v dôsledku tejto skutočnosti bol
nútený si zaobstarať náhradnú novú vec. Škoda už len touto okolnosťou je preukázaná. Doklad o kúpe
možno jeho nepozornosťou nebol pripojený, ale vie ho zabezpečiť. Poukazuje na postoj žalovaného
v priebehu trestného konania a ako aj v priebehu tohto konania s tým, že neurobil nič preto, aby vec
vrátil do pôvodného stavu, čo sa týka funkčnosti tejto veci aj jeho osadenia na priestory žalobcu. Spor

žalobcu so správcom bytu nie je vecou žalovaného, a tento spor bol už dávnejšie vyriešený, nebolo vo
vzťahu k tomu vedené žiadne správne alebo súdne konanie a vôbec netýka sa práv a povinností ktoré
žalovanému vznikli vo vzťahu k žalobcovi. Má za to, že výška škody bola jednoznačne preukázaná,
keďže táto bola súdom judikovaná v trestnom konaní a je súčasťou rozhodnutia, kde nie je uvedené,
že by išlo o škodu spôsobenú najmenej vo výške tam uvedenej, ale ide o ustálenú sumu. V týchto

prípadoch nie je potrebné ísť nad rámec trestného konania a vykonať ďalšie dokazovanie za účelom
ustálenia výšky škody. Navyše z vlastnej praxe eviduje niekoľko prípadov, kedy okresný súd v trestnom
konaní napriek tomu, že škoda je zistená a vyčíslená riadne, je preukázaná, napriek tejto skutočnosti
odkáže poškodených na civilné konanie a v nejednom prípade sa mu stalo, že až odvolací súd zaviazal
obžalovaného na náhradu škody poškodenej strane. Čo sa týka amortizácie nemyslí si, že za dané

obdobie by bola amortizácia v takom rozsahu, aby bola nejakým spôsobom kvalifikovane merateľná.
Jednakspoukazomnato,ženeubeholdlhšíčas,alenajmä,ženejdeosúčiastku,ktorámápovahualebo
charakter dynamického zariadenia, ktoré sa svojim používaním opotrebováva, ako napr. pneumatika
na motorovom vozidle. Taktiež má za to, že výška škody bola preukázaná, je teda nepochybné, že
došlo k poškodeniu reklamného banera a tiež predložil súdu, že oprava je nerentabilná, resp. jeho

ďalšie používanie nie je vhodné ani odporúčané. Spočiatku sa to môže zdať a javiť, že ide len o
prestrihnutý kábel a nič sa nestalo a nevznikla nejaká škoda, a už vôbec nie takmer 2.000 eur. Na
druhej strane, ak vezmeme do úvahy aj názor a stanovisko, ktoré predložil súdu, elektrotechnika p.
E., ktorý sa jednoznačne vyjadril, že takáto vec, pokiaľ by bola naďalej používaná, tak jej používanieby bolo v rozpore s technickými normami, mohlo by vzniknúť nejaké nebezpečenstvo súvisiace so
vznikomškodynamajetku.Jednoznačnesavyjadril,žetakýtobanermápoškodenie,ktoréjevnútorného
charakteru a neostáva iné, len ho vyradiť z používania, nie je možné ho prevádzkovať. Pokiaľ má

súd za to, že je potrebné označiť výšku škody, podľa jeho názoru je na strane žalovaného dôkazné
bremeno, aby poukázal, že túto vec je možné opraviť za sumu nižšiu, ako je suma uvedená v žalobe.
Obdobne to platí aj o amortizácii, kde podľa jeho názoru nie je možné jednoznačne ustáliť, že za obdobie
10 mesiacov dôjde k amortizácii, ktorá bude znamenať relevantné zníženie nároku žalobcu. Nevie
odhadnúť,čitobudeamortizácia10euralebo100euralebokoľko.Vplyvompoveternostnýchpodmienok

istú amortizáciu má. Bolo by potrebné kontaktovať odbornú osobu, za aký čas by farby reklamného
banera už nevykazovali požadované vlastnosti a podobne. To je vecou žalovanej strany. Samozrejme
ide o hľadisko hospodárnosti konania, tiež je otázne do akej miery je to akceptované súdom, alebo
protistranou, odborné vyjadrenie osoby spôsobenej na vykonanie takejto opravy, či vôbec je taká oprava
možná a v akých cenách by bolo možné opravu uskutočniť. Predpokladá, že to bude niečo stáť a nie je
to v záujme žalovaného, aby sa mu takto navyšovali trovy. Ak je toto otázka zásadného významu pre

rozhodnutie súdu, je žalobca pripravený zabezpečiť aj takéto odborné vyjadrenie osoby na to spôsobilej.
Žalobcovi neostáva nič iné, len preukázať dôkaz, či je možné škodu opraviť a čo to bude stáť. Námietka
žalovaného ohľadom možného vzniku bezdôvodného obohatenia, keďže trhová hodnota veci, ktorá bola
poškodená je nižšia, je nedôvodná, nakoľko žalovaný predložil cenovú ponuku ohľadom veci s inými
parametrami, než bola vec poškodená. Skutočná škoda bola preukázaná dokladom o nadobúdacej

cene. Poškodená bola LED svetelná reklama, teda iná než žiarovková. Žalobca predložil dôkazy, že
oprava reklamy je nerentabilná, o čom svedčí aj dôkaz vypracovaný odborníkmi v tejto oblasti. Ohľadom
predloženého odborného technického posudku uviedol, že žiadal o odpoveď na otázky, ktoré už skôr
uvádzal súdu, avšak prišla mu len takáto odpoveď. Pokiaľ súd nepovažuje za postačujúci odborný
predložený posudok, navrhuje, aby si súd odborný posudok vyžiadal sám. Bez relevantných dôkazov

nemožno spochybňovať odbornosť spoločnosti JMP. Predložený dôkaz vypracovaný spoločnosťou JMP
bol vypracovaný spoločnosťou, ktorá má podľa obchodného registra oprávnenie na vykonávanie opráv
elektrických zariadení. Poukazuje na to, že svetelnú reklamu nemožno v zmysle predložených dôkazov
opraviť, resp. oprava by bola nerentabilná a tento následok spôsobil žalovaný. Na poškodenej veci došlo
k totálnej škode, ktorú nemožno opraviť, preto výška škody zodpovedá nadobúdacej cene a príčinná

súvislosť vyplýva z trestného konania. Z posudku pána E. vyplýva, že svetelnú reklamu je potrebné
vyradiť z užívania a je potrebné vymeniť kus za kus. Z vyjadrenia nevyplýva možnosť opätovného
zaradenia do užívania. Má za to, že výška škody je preukázaná. Na záver navrhol, aby súd podanej
žalobe vyhovel.

9. Zástupca žalovaného v rámci ústnych prednesov na pojednávaniach uviedol, že má za to, že
bola závažným spôsobom spochybnená výška škody, ktorú je povinný preukázať žalobca. Čo sa týka
oboznamovanej obžaloby je zrejmé, že žalovaný reagoval na protiprávne konanie žalobcu, ktorý konal
svojim konateľom F. A.. Rovnako z oboznamovanej obžaloby, ktorá zhŕňa výsledky prípravného konania
vyplýva, že svetelná reklama, ktorej sa žalobca domáha, mu bola vydaná. Z obžaloby nevyplýva, že

by bola táto svetelná reklama poškodená. Pokiaľ by žalobca mal byť odškodnený cenou novej reklamy,
tak by sa obohatil na úkor žalovaného tým, že pôvodne odmontovaná reklama nová nebola, a že takto
by mu ostala aj pôvodná svetelná reklama, aj nová. Navyše fakturovaná cena zjavne prekračuje bežnú
a štandardnú cenu podobných reklám, o čom na základe pokynu žalovaného predkladá súdu cenovú
ponuku, ktorú si vyžiadal žalovaný ako konateľ vlastnej spoločnosti. Z tejto ponuky vyplýva, že nová

reklama by stála 815 eur. Na tomto základe má za to, že výška škody, ktorú žalobca požaduje, nie
je preukázaná. pokiaľ sa tu spomína obnova predošlého stavu, tá nie je ani nebola možná, opätovne
poukazuje na obžalobu, ktorá odkazuje na dôkazy správcu bytového domu, ktorý vyzýval žalobcu na
odstránenie tejto reklamy, nakoľko na ňu nebol daný žiadny súhlas. Pokiaľ žalovaný vedel, že si nemôže
naspäť osadiť na bytovku reklamný banner, prečo ho vôbec kupoval. Bolo to preto, aby mohol takýmto

spôsobom voči žalovanému vystupovať. Žalovaný vlastní byt v predmetnom bytovom dome, kde sa
nachádzajú bytové aj nebytové priestory. Osadzovanie akýchkoľvek zariadení na takýto bytový dom,
musí mať súhlas vlastníkov. Je nepochybné, že takýto súhlas nebol daný ani pred ani po osadení.
Súhlas p. G. nespĺňa zákonom stanovené predpoklady. Nebolo legálne možné uviesť vec do pôvodného
stavu, z čoho vyplýva, že pri kúpe nového banneru konal žalobca na vlastnú päsť bez reálnej možnosti

využitia tejto hnuteľnej veci. Myslí si, že človek dokáže odhadnúť, že výmena kábla sa môže pohybovať
v pár desiatkach eur. Hovorí to s „nadsázkou“, ale banner bol vrátený. Za podstatné považuje aj to, že
p. B. bol banner navŕtaný tak, že v detskej izbe bola navŕtaná šrauba, celú noc mu tam svietilo. Pre
arogantnýpostojžalobcumu„ruplinervy“aodmontovalho,nakoľkostáledoizbyjehosynasvietilbannera poškodil mu aj stenu. Boli tam výzvy, kedy správca bytového domu vyzýval žalobcu, aby odstránil
banner, načo kupoval ďalší banner, keď vedel, že nemôže tam osadiť. Určite sa banner nenachádza
tam, kde sa pôvodne nachádzal, klient sa mu vyjadroval, čo sa týka ďalšieho postupu správcu vo veci

odstránenia bannera. Ak sa žalovaný správal ignorantsky len preto, že mu praskli nervy a nechcel
tolerovať správanie, ktoré mal žalobca, preto sa rozhodol to riešiť svojpomocne. Podľa jeho názoru, že
ten banner nesvietil, nevznikla mu žiadna škoda, že by prišiel o nejakého zákazníka, alebo si niekto
nevšimol predajňu. Nevie si predstaviť, aby súd priznal plnú cenu pôvodného bannera, resp. nového
bannera. Nová vec je nová vec a používaná je používaná. Máme za to, že aj pred trestným súdom,

aj teraz sú nesporné skutočnosti, že reklamný baner bol žalobcovi vrátený. Pokiaľ dôjde k trestnému
činu krádeže napr. že dnešného dňa je ukradnutý mobilný telefón a páchateľ ho na druhý deň vráti, tak
súd v trestnom konaní zistí škodu tak, že zistí hodnotu tejto veci v čase, kedy k spáchaniu trestného
činu došlo. Pokiaľ sa telefón vrátil neporušený, dochádza k reparácii, ale to nemá vplyv na trestnú
zodpovednosť páchateľa krádeže. Páchateľ bude odsúdený a bude sa prihliadať na to, že či vec ktorú
scudzil, sa vrátila poškodenému. Je to dobré na ilustráciu kvalifikačného znaku trestného činu, titul

výšky škody ako občianskoprávneho inštitútu, kde podľa jeho názoru žalobca túto škodu nepreukázal.
Žalobca mal tak dostatočný časový priestor na to, aby na uvedené reagoval, a to aj nad rámec toho, čo
namietal žalovaný z hľadiska sudcovskej koncentrácie konania. Pokiaľ súd poukazuje na amortizáciu
veci a zástupca žalobcu tvrdí, že nejde o vec dynamického opotrebenia, je treba poukázať na to, že
išlo o vonkajší baner a opotrebenie spôsobuje počasie. Napríklad dochádza k strate kvality farieb a

pod, vplyvom dažďa, slnečného žiarenia a pod. Otázka amortizácie je nepochybná, žalovaný spochybnil
aj výšku škody takého zariadenia, nakoľko predložil súdu dôkaz, že podobné banery sú v polovičných
hodnotách. V neposlednom rade poukazuje na posledné vyjadrenie a uvádza, že z hľadiska poškodenia
tejtovecidošlokprestrihnutiuprívodovéhokábla,apretonemohlabyťspôsobenáškodavplnejnákupnej
cene daného zariadenia s ohľadom na všetky okolnosti. Reklama bola osadená na stenu bytového domu

tak, že po navŕtaní, ktoré svojvoľne urobil majiteľ došlo k poškodeniu omietky. Riešenie prebiehalo na
viacerých schôdzach bytového domu a žalovaný si tiež musel dať opraviť stenu od navŕtania. Aj on
má svoje nároky a aj on to musel dlhodobo riešiť. Nevie prečo nebol podaný odpor proti trestnému
rozkazu, ale aj on povedal, že vydá reklamu p. A., nech zaplatí náklady na demontáž. Nemyslí si,
že je potrebné vychádzať z nákupnej ceny baneru. To čo bolo na baneri poškodené, nie sú nejaké

komplikované rozvody, je tam kábel a len to svieti. Sú rôzne iné banery, ktoré majú elektronické súčasti.
Myslí si, že odborné vyjadrenie by bolo drahšie ako škoda. Čo sa týka tej celkovej škody veci, že
skelet baneru je dosť hodnotný. Pokiaľ by sme brali do úvahy, ako je podľa potvrdenia, išlo by o LED
reklamu, tam by to bolo asi ťažko opraviteľné a samotný rámček by stál asi menej. V tomto prípade ide
o opačný postup. Cena veci je dôležitá, prevažne pri bežných spotrebných veciach je cena používanej

veci nižšia. Ak by sme mali byť fér, tak treba zistiť, za koľko sa to dá opraviť, či vôbec k takému
poškodeniu cvaknutím kábla došlo. Pokiaľ sú tam aj vnútorné rozvody, ktoré treba meniť, jedine položka
v rozsahu 50-150 eur. Je to však len laický pohľad, avšak nebude to 1 980 eur. Žalobca mal podľa
jeho názoru veľa možností na preukázanie svojho nároku. Ohľadom odborného technického posudku
zo dňa 12.03.2024 uviedol, že z neho nie je zrejmé, kto ho vypracoval a z akých dôvodov by mala

byť oprava svetelnej reklamy nerentabilná. Do dnešného dňa nebola preukázaná výška spôsobenej
škody. Priznanie náhrady v cene novej veci by spôsobilo bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu,
nakoľko cena nového zariadenia je nižšia, než je uplatnená suma. Ohľadom spoločnosti JMP zo spisu
nevyplýva, že má špecializáciu na vypracovanie odborných posudkov. Z vyjadrenia ani nevyplýva, kto ho
vypracoval. Svetelná reklama pozostáva z obalu a puzdra a vzniknutá škoda nemôže predstavovať až

sumu 1 980 eur. Kúpu novej veci za neprimerane vysokú cenu žalobcom a následné priznanie náhrady
v tejto sume považuje za nespravodlivé. Žalobca mal dostatok času na to, aby k výške škody vypracoval
aj tri znalecké posudky. Žalobca je v dôkaznej núdzi a zástupca žalovaného namieta vykonanie ďalších
dôkazov, nakoľko žalobca už bol v minulosti vyzvaný na preukázanie výšky škody. Popiera tvrdenia
protistrany o odbornosti spoločnosti JMP. K tvrdeniu o vzniku totálnej škody uvádza, že o totálnu škodu

ide v prípade ak náklady na opravu prevyšujú hodnotu veci. Cena nového LED pásika je asi 20,- alebo
50,- eur, k tomu treba namontovať relé, alebo adaptér a tiež šnúru na napojenie do elektrickej siete a je
potrebné k tomu prirátať aj cenu opravy. Ak by z posudku vyplývala cena opravy a náhradných dielov,
bolo by to v poriadku. K takejto škode však nedošlo, pretože z dôkazov nevyplýva hodnota dielov a
hodnota vykonania potrebnej opravy. Z posudku A. E. nevyplývajú podstatné okolnosti ako výška škody,

ale iba to, že ďalšie používanie v takomto stave ako sa podľa zistenia elektrotechnika nachádza, nie je
možné ju naďalej používať. Navrhuje, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania.10. Zástupca žalobcu v podaní zo dňa 13.06.2023 uviedol, že poukazuje na ustálenú rozhodovaciu
činnosť vyšších súdnych autorít, z ktorej vyplýva, že súd je viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom
konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým

aj formou zavinenia predpokladaným trestným zákonom (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 29. apríla 1992 sp. zn. 2Cz 16/92, uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 35/1993). Obdobné závery vyslovil Najvyšší súd SR v
uznesení zo 17. mája 2012 sp. zn. 1 Obdo 41/2011, pričom vychádzal z právneho názoru Ústavného
súdu SR uvedeného v jeho náleze z 23. 11. 2011 sp. zn. I. ÚS 269/2011: „rozsah viazanosti všeobecného

súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch,
v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými,
resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery
o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal.” Teda pokiaľ je
znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený, spôsobenie
škody, potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojím nárokom na náhradu

škody spôsobenej takýmto trestným činom odkázaný na civilný proces, nemôže vytvoriť vlastný názor
na to, či žalobcovi bola spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Ústavne konformný výklad § 193 CSP
totiž vyžaduje, aby súd rozhodujúci v civilnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom,
bol viazaný právoplatným odcudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou časťou), a to vo
vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin.

Napokon obdobný názor vyslovil Najvyšší súd aj v rozsudku z 29. júna 2016 sp. zn. 3 Obo 18/2015.
Súd je teda povinný z výroku trestného rozsudku o vine vychádzať ako z celku a brať do úvahy
jeho právnu aj skutkovú časť; rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej
podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie civilného súdu o uplatnenom
nároku (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 223/2016 uverejnený v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 12/2017). K rovnakému
záveru dospela aj súčasná rozhodovacia prax (porovnaj aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 31.1.2020, sp. zn. 16Co/45/2019), v zmysle ktorej je civilný súd v konaní o náhradu škody viazaný
výrokom právoplatného odsudzujúceho rozsudku, ktorého výrok obsahuje právnu časť a skutkovú časť
(§ 163 ods. 3 Trestného poriadku). Z výroku o vine treba vždy vychádzať ako z celku a brať do

úvahy jeho právnu aj jeho skutkovú časť nakoľko práve skutková časť výroku rieši naplnenie znakov
skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa (porovnaj aj R 22/1979). V prípade,
že došlo k spáchaniu trestného činu, ktorého kvalifikačným znakom je vznik škodlivého následku, či
kvalifikovaná škoda, súčasťou skutkovej časti výroku je aj ustálenie naplnenia predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu, určenie kvalifikovanej škody a označenie poškodeného subjektu. Skutková

časť výroku odsudzujúceho rozsudku v takomto prípade teda deklaruje nielen zavinené protiprávne
konanie páchateľa - škodcu, ale aj vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
konaním a vzniknutou škodou, príp. aj (minimálnu) výšku spôsobenej škody. Už zo samotných vyššie
definovaných trestnoprávnych východísk vyplýva, že viazanosť civilného súdu výrokom odsudzujúceho
rozsudku znamená, že sa prejavuje vo vzťahu ku všetkým znakom skutkovej podstaty konkrétneho

trestného činu. Z uvedeného dôvodu si konajúci súd v civilnom konaní nemôže urobiť úsudok o
tom, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty určitého trestného činu. Pokiaľ je súčasťou skutkovej
podstaty aj vznik (existencia) škodlivého následku, je civilný súd viazaný nielen záverom trestného
súdu o zavinenom protiprávnom konaní páchateľa, ale aj o vzniku škody a existencii príčinnej súvislosti
medzi zavineným protiprávnym konaním páchateľa a spôsobenou škodou. (napr. nález Ústavného súdu

SR zo dňa 29.05.2014, sp. zn. III. ÚS 507/2013). Z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 23.11.2011,
sp. zn. I. ÚS 269/2011, vyplýva, že ústavne konformný výklad ustanovenia § 193 CSP vyžaduje,
aby civilné súdy boli v konaní o náhradu škody viazané právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vo
vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa a boli trestným súdom
v trestnom konaní riadne zistené. Preto možno súhlasiť s tým, že pokiaľ je predpokladom naplnenia

skutkovej podstaty trestného činu spôsobenie škody v určitej minimálnej výške, a trestný súd vo výroku
odsudzujúceho rozsudku ustálil, že protiprávnym konaním páchateľa bola poškodenému spôsobená
aspoň táto minimálna výška škody, môže byť nerešpektovanie takto zistených záverov o výške škody
civilným súdom v rozpore s princípom právnej istoty. Pokiaľ trestný súd v trestnom konaní zistí, že
protiprávnymkonanímpáchateľabolapoškodenémuspôsobenáškodavurčitejminimálnejvýške,civilný

súd rozhodujúci o nároku poškodeného na náhradu škody je povinný tento záver o minimálnej výške
škody rešpektovať. Z rozhodnutia tunajšieho súdu v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 4T/44/2021
vyplýva, že je zrejmá existencia škody, protiprávnosť konania žalovaného, zavinenie žalovaného a
príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou konania žalovaného a škodou, ktorá vznikla žalobcovi, t.j.otázky podstatné pre rozhodnutie o náhrade škody podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalobca má za to, že skutočná škoda bola jednoznačne preukázaná. Na veci nemení nič
ani skutočnosť, že odcudzený reklamný banner bol vrátený žalobcovi, pretože tento nebolo možné

ďalej používať spôsobom a na účely, na aké bol žalobcom kúpený. Rovnako vyjadrenie žalobcu, že
predmetný reklamný banner preberá v nepoškodenom stave nielen že nezodpovedá skutočnosti, keďže
bol preseknutý elektrický kábel a vec nebolo možné zapojiť do elektrickej siete resp. uviesť do prevádzky,
čo bez ďalšieho nemôže znamenať jednoznačný záver o jeho funkčnosti a zachovaní jeho pôvodných
vlastností, t. j. aké mala vec pred odcudzením. Žalobca sa pokúsil vec uviesť do pôvodného stavu, čo

však už nebolo možné.

11. Zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 19.07.2023 uviedol, že žalobca argumentuje viazanosťou
súdu trestným rozsudkom, na podklade ktorého je vedené konanie o náhradu škody. Žalobca uvádza
judikatúru o rozsahu viazanosti, zdôrazňujúc, že civilný súd by mal byť viazaný minimálnou výškou
škody rozhodujúcou pre vyvodenie trestnej zodpovednosti. Žalovaný má za to, že súd vo veci vyjadril

právny názor, ktorý nie je v rozpore s danou judikatúrou. Pokiaľ by výška škody bola preukázaná tak
ako tvrdí žalobca, trestný súd by uložil priamo v trestnom rozkaze povinnosť škodu nahradiť v danej
výške. Z dôkazov však okrem iného vyplývalo, že reklamný banner vrátený bol, čo bolo podľa názoru
žalobcu prekážkou pre priznanie plnej výšky náhrady škody a preto bol poškodený so svojim nárokom
odkázaný na civilné konanie. Výška škody pre uznanie trestnej zodpovednosti za predmetný trestný

čin predstavuje min. 266 eur, čo však nezodpovedá žalovanej čiastke. Žalobca priložil aj potvrdenie A.
E. zo dňa 19.02.2021, pri ktorom namieta sudcovskú koncentráciu a teda, že toto potvrdenie malo byť
predložené skôr, a to pri podaní žaloby, najneskôr však pri replike žalobcu (keďže žalovaný poprel výšku
škody), kde bola stanovená aj lehota na predkladanie dôkazov. Navyše potvrdením disponuje žalobca
takmer 2,5 roka od februára 2021, teda ho nepochybne mal predložiť skôr. Na tomto základe použitie

tohto dôkazu namieta a navrhuje, aby na uvedené súd neprihliadal. Z hľadiska obsahu vyjadrenia
žalovaný uvádza, že záver uvedený v tejto písomnosti nepodporuje tvrdenia žalobcu o výške žalovanej
škody, nakoľko pokiaľ by aj boli poškodené vnútorné obvody, tieto je možné vymeniť. Inak povedané
banner tvorí konštrukcia (kov, plast a iné súčasti) a taktiež prívodový kábel s vnútornými rozvodmi,
pričom cena takýchto rozvodov, zjednodušene povedané lampy, nezodpovedá cene celého banneru.

Predmetné potvrdenie teda vylučuje používanie bannera v danom stave, nerieši však výšku škody. Na
tomto základe žalovaný trvá na svojej procesnej obrane.

12. A. E. elektrotechnik-špecialista v potvrdení zo dňa 19.02.2021 uviedol, že v dôsledku poškodenia
prívodového kábla pod napätím pre svetelnú reklamu, došlo pri skrate k elektrickému výboju, čo malo

vplyv na poškodenie vnútorných rozvodov svetelnej reklamy. Podľa vyhlášky č. 508/2009 a noriem STN
331600 a STN 331610 boli zistené nedostatky, ktoré sú nebezpečné a na ďalšie používanie a môže
ďalším používaním dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti osôb a k materiálnym škodám. Z týchto dôvodov nie
je možné prevádzkovať svetelnú reklamu (exteriérová svetelná reklama „STIHL“) a je nutné ju vyradiť
z používania.

13.Žalobcacestousvojhozástupculistomzodňa11.03.2022vyzvalžalovanéhonanáhraduspôsobenej
škody vo výške 1 980 eur, a to do 3 dní od doručenia tejto výzvy.

14. Zo súdu predloženej cenovej ponuky vyplýva suma 815 eur ako hodnota za zhotovenie obojstrannej

svetelnej kompozitnej vývesky s parametrami: rozmer 1 000 x 500 mm, príkon 120 W, svietivosť 2 100
LM/m2, akryl liaty opál 20 mm, translucentná fólia, alucobond RAL, AI profil, LED technológia Philips,
napájacie zdroje MEANWELL, kotvenie.

15. Podľa predloženej faktúry č. 2020407 vystavenej žalobcovi dňa 27.12.2019, predstavuje hodnota

svetelného označenia predajne – Stihl sumu 1 980 eur.

16. Zástupca žalobcu v podaní zo dňa 19.10.2023 uviedol, že žalobcovi sa doposiaľ nepodarilo získať
vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby v danom odbore p. A. E. – elektrotechnika/špecialistu, pretože
tento neposkytol potrebnú súčinnosť a na žiadosť žalobcu nereagoval. Žalobca menovaného vyzval,

aby zaujal stanovisko k týmto otázkam: 1. Uveďte prosím, či je možné na svetelnej reklame "STIHL"
opraviť poškodené vnútorné rozvody svetelnej reklamy tak, aby túto svetelnú reklamu bolo možné
opätovne uviesť do prevádzky? 2. Uveďte prosím, či je možné na svetelnej reklame "STIHL" vymeniť
poškodené vnútorné rozvody svetelnej reklamy za nepoškodené tak, aby túto svetelnú reklamu bolomožné opätovne uviesť do prevádzky? 3. V prípade kladnej odpovede na vyššie uvedené otázky prosím
uveďte, aké sú náklady na opätovné uvedenie svetelnej reklamy do prevádzky? 4. Vyjadrite sa prosím, či
aakáno,vakomrozsahudošlokamortizáciisvetelnejreklamyzaobdobieod30.12.2019do23.10.2020,

v eurách? Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby elektrotechnik-špecialista A. E., H. I. XX, 086
36 bol vyzvaný cestou Okresného súdu Bardejov na zaujatie stanoviska k vyššie uvedeným otázkam
týkajúcich sa svetelnej reklamy žalobcu alebo aby súd poskytol žalobcovi dodatočnú lehotu v trvaní
minimálne 14 dní na predloženie stanoviska inou odborne spôsobilou osobou alebo znalcom.

17. O tejto žiadosti zástupcu žalobcu rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 8C/59/2022 – 83 zo dňa
08.11.2023 tak, že žalobcovi predĺžil lehotu do 30.11.2023.

18. Súd následne dňa 26.02.2024 vyzval zástupcu žalobcu, aby vzhľadom na uplynutie predĺženej
lehoty predložil súdu navrhnutý dôkaz, na čo zástupca žalobcu dňa 14.03.2024 predložil „Odborný
technický posudok“ vypracovaný dňa 12.03.2024 spoločnosťou ELEKTRO J.M.P., s.r.o., podľa ktorého

po vykonaní prehliadky odporúča vymeniť svetelnú reklamu STIHL za nový kus, nakoľko oprava starej
reklamy je nerentabilná.

19. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bardejov sp.zn. 4T/44/2021 vyplýva, že prokurátor Okresnej
prokuratúry Bardejov dňa 24.05.2021 podal tunajšiemu súdu obžalobu na obvineného A. B., ktorý sa mal

dopustiť prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona tým, že dňa 23.10.2020 v presne
nezistenom čase od 17.00 h do 19.30 h na ulici Tačevskej č. 43A v Bardejove doposiaľ nezisteným
spôsobom z juhozápadného rohu budovy Medic Park II odcudzil reklamné oznaćenie predajne „STIHL“
vo vlastníctve spoločnosti TR TECHNIC s.r.o., so sídlom Lukavica 39, IČO: 45 906 114, čím takto svojím
konaním spôsobil spoločnosti TR TECHNIC s.r.o., so sídlom Lukavica 39, IČO: 45 906 114, v zastúpení

konateľom F. A. škodu vo výške 1 980 eur.

20. Tunajší súd o podanej obžalobe rozhodol trestným rozkazom č.k. 4T/44/2021 – 174 zo dňa
24.09.2021, ktorým uznal obvineného A. B. vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe, za čo mu uložil peňažný

trest spolu s náhradným trestom odňatia slobody, pričom poškodeného TR TECHNIC s.r.o., so sídlom
Lukavica 39, IČO: 45 906 114 súd odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces alebo na
konanie pred iným príslušným orgánom. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2021.

21. Vyšetrovateľ PZ Okresného riaditeľstva PZ Bardejov, odbor kriminálnej polície dňa 04.11.2020

podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku vyzval žalovaného na vydanie veci, a to svetelného označenia
STIHL, predajne TR TECHNIC, s.r.o., ktoré bolo umiestnené na juhozápadnom rohu budovy C. XXX D..
Žalovaný dňa 30.11.2020 odmietol žiadanú vec vydať.

22. Vyšetrovateľ PZ Okresného riaditeľstva PZ Bardejov, odbor kriminálnej polície dňa 17.02.2021

vykonal prehliadku iných priestorov alebo pozemkov, a to garáže na parcele č. 1536, s.č. 70028, stavby
7, zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. D., kde žalovaný dobrovoľne vydal reklamu STIHL, nakoľko sa
nachádza v predmetnej garáži. Reklamné označenie STIHL bolo následne policajtom vrátené konateľovi
TR TECHNIC, s.r.o., lebo pre ďalšie konanie už nebolo potrebné.

23. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

24. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

25. Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

26. Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

27. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutímpríslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

28. Podľa § 124 ods. 1, ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (ďalej len „TZ“) škodou sa
na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach
poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či
ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu

v príčinnej súvislosti s trestným činom. Škodou sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý
by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene
dosiahnuť.

29. Podľa § 126 ods. 1 TZ pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola
predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť,

vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na
uvedenie veci do predošlého stavu.

30. Podľa § 212 ods. 1 písm. a) TZ kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú
škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

31. Podľa § 288 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok ak podľa výsledku dokazovania nie je
podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti
na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo
by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom
bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom,
sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom
registri.

32. Občiansky zákonník vo svojej druhej hlave nazvanej „Zodpovednosť za škodu“ obsahuje právnu
úpravu náhrady škody, systematicky rozčlenenej do troch oddielov. Prvý oddiel má názov „Všeobecná
zodpovednosť“, druhý oddiel je venovaný „Prípadom osobitnej zodpovednosti“ a tretí oddiel rozoberá
„Spoločné ustanovenia o náhrade škody“. Celá táto časť je súčasťou šiestej časti pomenovanej
„Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie“. Úprava náhrady škody v Občianskom

zákonníku je komplexom lex generali vo vzťahu k osobitným právnym úpravám. Všeobecnou
zodpovednosťou je prísne vzaté len ustanovenie § 420 ods. 1 a 3 OZ. Konštrukcia § 420 ods. 2 je tiež
prípadom osobitnej zodpovednosti, pretože upravuje povinnosť nahradiť škodu spôsobenú niekým iným.

33. Náuka a prax pri určovaní povinnosti hradiť škodu podľa ustanovenia § 420 OZ uvádzajú nasledovné

predpoklady vzniku tejto povinnosti (zodpovednosti):

· protiprávny úkon (právny delikt),

· škodlivý následok, škoda,

· príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodlivým následkom,

· zavinenie.

34. Pojem protiprávny úkon (delikt) sa obvykle spája s porušením povinnosti vyplývajúcej zo zákona.
Protiprávnosť označuje rozpor s objektívnym právom, ktorý nastane buď konaním contra legem alebo
in fraudem legis. Zaraďuje sa sem aj zneužitie práva (§ 3) a konanie proti dobrým mravom (§ 424).
Právna povinnosť môže byť stanovená priamo zákonom alebo iným predpisom objektívneho práva
alebo vyplýva zo zmluvného vzťahu (lex contractus) alebo spočíva v nezachovaní určitého všeobecného

štandardu správania (porušenie generálnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ).

35. Rozpor s objektívnym právom nastane, ak sa poruší akákoľvek právna norma a nerozhoduje, či bola
porušená norma občianskeho, trestného, správneho alebo iného práva.36. Ďalším z predpokladov vzniku povinnosti na náhradu škody je vznik škody. Dôkazné bremeno
ohľadom vzniku škody a jej rozsahu znáša poškodený. Najširšie sa pojem škody vymedzil tak, že

je to „...akákoľvek ujma, ktorá niekomu vznikla na osobe alebo na majetku (na veciach alebo na
právach),pokiaľnejdeonehmotnúujmu“.Podľatohtonázoruškodazahrňujemajetkovúajnemajetkovú,
materiálnu ujmu, napríklad na tele, na zdraví a aj „fyzické bolesti“. V zmysle užšieho poňatia sa
škoda stotožňovala s majetkovou ujmou a nezahrňovala nemajetkovú ujmu, bez ohľadu na to, či je
materiálnej alebo imateriálnej povahy. Podľa tejto koncepcie škoda spočíva v ujme, v zmenšení majetku

a majetkových možností. Z iného hľadiska vychádzajú ponímania, ktoré škodu stotožňujú s ujmou na
hodnote.

37. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ škodca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Z tejto vyplýva, že poškodený musí v spore okrem protiprávnosti a vzniku škody preukázať,
že je medzi nimi vzťah príčinnej súvislosti. Postup súdov pri zisťovaní existencie príčinnosti sa vysvetľuje

tak, že súd sa po zistení škody zameria na to, či medzi skutočnosťami, ktoré prichádzajú do úvahy ako
príčiny vzniku škody a škode predchádzajú je protiprávny úkon, príp. určitým spôsobom kvalifikovaná
škodná udalosťˇ, alebo také skutočnosti, s ktorými sa podľa zákona spája zodpovednosťˇ. Pri kladnom
závere súd zisťuje, a to vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, či táto skutočnosť skutočne
vznik škody spôsobila, či by teda škodlivý následok nebol nastal aj bez tejto skutočnosti (príčiny).

Úsudok o zistenej príčinnej súvislosti musí bytˇ v súlade s poznatkami vyplývajúcimi zo spoločenských
a prírodných vied, ako i s pravidlami logického myslenia. Ústavný sud ČR v minulosti poukázal na
stav, kedy preukazovanie „stopercentnej“ objektívnej príčinnosti sa javí ako nereálny, nedosažiteľný a
neudržateľný stav. Zároveň vo svojom rozhodnutí tvrdí, že príčinná súvislosť nie je definovaná právnymi
predpismi, a preto nič nebráni tomu, aby bola rozhodovacou praxou súdov prehodnotená (uznesenie

Ústavného súdu ČR, sp.zn. I. ÚS 1919/08).

38. Podľa § 420 ods. 1 OZ je porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), ďalej vznik škody
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody predpokladom vzniku povinnosti
nahradiť škodu. V zmysle § 420 ods. 3 OZ sa pripúšťa, aby sa žalovaný zbavil tejto povinnosti ak

preukáže, že škodu nezavinil. Z formulácie ustanovenia vyplýva, že ďalším predpokladom vzniku
povinnosti nahradiť škodu je zavinenie, ktoré sa u konajúcej osoby prezumuje (predpokladá). Táto
prezumpcia zavinenia sa vzťahuje iba na zavinenie nedbanlivostné; stačí však, ak sú dané skutočnosti,
ktoré svedčia o tom, že ide o nedbanlivosť nevedomú. Škodca musí preukazovať, že škodu nezavinil.

39. Primárne súd uvádza, že v predmetnej veci sa jedná o uplatnenie nároku na náhradu škody, kde
škoda bola na účely trestného konania stanovená vo výške 1 980 eur (trestný rozkaz), pričom žalobca
bol ako poškodený so svojím uplatneným nárokom na náhradu škody právoplatným rozhodnutím súdu
vydaným v trestnom konaní odkázaný na civilný proces.

40. Civilný súd je v konaní o náhradu škody spôsobenej trestným činom viazaný výrokom právoplatného
odsudzujúceho rozsudku. Výrok odsudzujúceho rozhodnutia súdu obsahuje právnu časť a skutkovú
časť. Z výroku o vine treba vždy vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu aj jeho skutkovú
časť. Práve skutková časť výroku rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym
konaním páchateľa. Skutková časť výroku odsudzujúceho rozsudku deklaruje v prípade spáchania

trestného činu, ktorého kvalifikačným znakom je vznik škodlivého následku či kvalifikovaná škoda, nielen
zavinené protiprávne konanie páchateľa - škodcu, ale aj vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodu, prípadne aj (minimálnu) výšku spôsobenej škody.
Viazanosť civilného súdu výrokom odsudzujúceho rozsudku znamená, že sa prejavujú vo vzťahu ku
všetkým znakom skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. To znamená, že v civilnom konaní

si konajúci súd nemôže urobiť sám úsudok o tom, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty určitého
trestného činu. Pokiaľ je súčasťou skutkovej podstaty aj vznik škody a jej následok, je civilný súd
viazaný nielen záverom trestného súdu o zavinenom protiprávnom konaní páchateľa, ale aj o vzniku
škody a existencii príčinnej súvislosti medzi zavineným protiprávnym konaním páchateľa a spôsobenou
škodou. Pokiaľ ide o rozsah viazanosti civilného súdu trestným rozsudkom v časti týkajúcej sa výšky

škody, je potrebné zohľadniť predovšetkým rozhodnutia R 27/1977, R 22/1979, ako i nález Ústavného
súdu SR zo dňa 23.11.2011, sp. zn. I. ÚS 26/2011, pričom tento nález je postavený na rešpektovaní
princípu právnej istoty, ktorému zodpovedá v rámci viazanosti civilného súdu znakmi skutkovej podstaty
trestného činu nielen otázka, kto je škodcom, ale aj výška škody. Ústavný súd SR v uvedenom nálezevšeobecne deklaroval, že ústavne konformný výklad § 193 CSP vyžaduje, aby civilné súdy boli v konaní
o náhradu škody viazané právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam,
ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa a boli trestným súdom v trestnom konaní riadne zistené.

Ak je potom predpokladom naplnenia skutkovej podstaty trestného činu spôsobenie škody v určitej
minimálnej výške a trestný súd vo výroku odsudzujúceho rozsudku ustálil, že protiprávnym konaním
páchateľa bola poškodenému spôsobená aspoň táto minimálna výška škody, v určitých prípadoch môže
byť nerešpektovanie takto zistených záverov o výške škody civilným súdom v rozpore s princípom
právnej istoty. Na druhej strane však nemožno opomínať skutočnosť, že pokiaľ síce v odsudzujúcom

rozsudku je ustálená minimálna výška škody spôsobená trestným činom, avšak celkové okolnosti
prípadu (vyplývajúce spravidla už z odôvodnenia trestného rozsudku alebo z obsahu pripojeného
trestnéhospisu)nasvedčujútomu,ženavznikuškodysavtaktoustálenejvýškeurčitoumierouzavinenia
podieľala aj iná osoba, resp. aj sám poškodený, je potrebné pri rozhodovaní o nároku na náhradu
škody na tieto skutočnosti prihliadnuť. Je potrebné, aby civilný súd vždy zohľadňoval konkrétne okolnosti
prípadu.

41. Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (ktorá sa prejavuje)
v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi,
a je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení

majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Za inú škodu možno považovať ujmu spočívajúcu v
tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci
sa to dalo očakávať.

42. V prejednávanej veci bol žalobcom voči žalovanému uplatnený nárok na náhradu škody v sume
1 980 eur, ktorý odôvodňoval tým, že žalovaný bol právoplatne odsúdený za prečin krádeže, ktorého
sa dopustil na majetku žalobcu odcudzením svetelnej reklamnej tabule. Výšku uplatneného nároku
odôvodňoval výškou zistenej škody v trestnom konaní, ktorá zodpovedá nadobúdacej cene za nové
obdobné svetelné zariadenie, nakoľko vec, ktorá bola odcudzená už nie je v stave spôsobilom na ďalšie

používanie. Žalobca bol v trestnom konaní s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný
proces.

43. Pri aplikácii § 193 CSP bol súd v tomto konaní viazaný rozhodnutím vydaným v trestnom konaní,
a to v otázke či došlo k spáchaniu trestného činu a v otázke osoby páchateľa predmetného trestného

činu. Súd bol teda viazaný právoplatným odsudzujúcim trestným rozkazom vydaným tunajším súdom
pod sp.zn. 4T/44/2021 (jeho výrokovou časťou), a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli
podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin. Z uvedeného dôvodu vychádzal súd z toho, že
základ uplatneného nároku žalobcu je daný, nakoľko úmyselným konaním žalovaného (trestným činom),
došlokzásahudomajetkovejsféryžalobcuamedzikonanímžalovanéhoavznikomškodlivéhonásledku

existuje príčinná súvislosť, čo v zásade nebolo medzi stranami sporné.

44. V uvedených otázkach si súd nemohol vytvoriť vlastný názor, preto vychádzal z toho, že žalovaný
sa voči žalobcovi dopustil prečinu krádeže spáchaného odcudzením svetelnej reklamnej tabule.
Zodpovednosť škodcu za škodu spôsobenú trestným činom treba potom posudzovať v zmysle § 420

ods. 1 OZ, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Na
druhej strane však stále platí, že civilný súd nie je viazaný výškou škody, aj keby bola vo výroku trestného
rozsudku presne vyčíslená. Vyplýva to z toho, že v trestnom konaní sa výška škody spravidla nezisťuje
presne, s výnimkou prípadov, keď trestný súd rozhoduje aj o priznaní nároku poškodeného na náhradu
škody podľa § 287 Trestného poriadku (porovnaj R 47/1954, R 27/1997, R 22/1979).

45. Spornou skutočnosťou bola medzi stranami výška žalovaným spôsobenej škody. Žalobca pri
stanovení tejto výšky vychádzal z ceny novej veci, ku ktorej odcudzeniu došlo. Žalovaný výšku
uplatneného nároku popieral, pričom poukazoval na to, že je potrebné prihliadať na amortizáciu veci
v čase jej odcudzenia, ktorá bola následne vrátená a tiež poukazoval na to, že uplatnená suma je

neprimeraná k čomu predložil cenovú ponuku na zhotovenie svetelnej tabule za nižšiu cenu.

46. Pri škode na použitých veciach je potrebné zistiť všeobecnú cenu, ktorú mali veci v čase ich
poškodenia a neuspokojiť sa s hodnotou účtovnou (R 27/1977).47. Za dôležité nesporné skutočnosti súd považoval to, že odcudzená svetelná tabuľa bola pred jej
odcudzením a poškodením užívaná takmer 10 mesiacov, pričom odcudzená tabuľa bola žalobcovi

vrátená ešte v priebehu trestného konania. Žalobca žiadal priznanie sumy zodpovedajúcej nadobúdacej
cene nového zariadenia s poukazom na odborné vyjadrenia, z ktorých vyplynulo, že vnútorné rozvody
svetelnej reklamy boli poškodené a toto zariadenie je nutné vyradiť z užívania, pričom oprava zariadenia
je nerentabilná, teda vec bola vrátená v poškodenom stave, ktorý znemožňoval jej riadne užívanie.

48. S poukazom na okolnosti prejednávanej veci tak výška uplatneného nároku mohla zodpovedať
maximálne všeobecnej hodnote veci v čase jej poškodenia. Ustanovenie § 443 OZ systematicky
nadväzuje na vymedzenie majetkovej škody (§ 442 ods. 1 OZ), ako aj na pravidlá týkajúce sa spôsobu
a rozsahu tejto škody (§ 442 ods. 2 a 3 OZ). Vývoj týchto ustanovení od roku 1964, najmä v náhľade
na rozsah (nahrádza sa plná škoda namiesto skutočnej škody) a spôsob náhrady (uprednostňuje sa
relutárna náhrada pred reštitúciou) ovplyvnil aj interpretáciu ustanovenia § 443 OZ. Význam ustanovenia

§ 443 OZ treba vidieť v jeho faktickom vyjadrení, podľa akého kritéria má byť určený rozsah náhrady,
ktorú má škodca poskytnúť. V súkromnoprávnych kódexoch má takéto vyjadrenie len Zákonník práce,
ktorývustanovení§188uvádzaobdobnépravidlopreurčenievýškyškodyzpracovnoprávnychvzťahov.
Obchodný zákonník nemá vlastnú právnu úpravu určenia výšky škody a spravidla sa odkazuje na
subsidiárnepoužitieObčianskehozákonníka.Zmyslomustanoveniajevyjadriť,ževýškaškodysaurčuje

podľa toho, akú cenu mala vec v dobe, keď došlo k jej poškodeniu. Z toho vyplýva, že to nebude cena
veci pred poškodením (kúpna cena) ani cena veci v čase rozhodovania súdu.

49. Znenie § 443 OZ uvádza cenu v čase poškodenia veci. Vzhľadom na to, že škoda môže vzniknúť
aj na iných majetkových hodnotách, nie je možné dopad tohto ustanovenia zužovať len na škodu na

veciach hnuteľných alebo nehnuteľných. Podobne, ak zákon uvádza „poškodenie“ veci, analogicky je
potrebné pravidlo o výške škody aplikovať aj na prípady straty alebo zničenia veci. Pri úplnom zničení
veci, pri jej odcudzení alebo strate veci môže skutočná škoda spočívať aj v celej hodnote veci. Aj tu treba
podľa § 443 OZ vychádzať z ceny veci v čase poškodenia. Zákon v § 443 OZ hovorí o cene veci, avšak
nestanoví, o akú cenu ide. Súdna prax stanovila, že pri určení ceny sa vychádza „z cenového predpisu,

prípadne ceny nadobúdacej“ (R 5/1978) a v inom rozhodnutí už súd priamo odkázal, že (pri použitých
veciach) sa nemožno uspokojiť s hodnotou účtovnou, ale treba zistiť „všeobecnú cenu“ (R 27/1977).
Neskôr súdna prax dospela k záveru, že § 442 ods. 1 OZ nerieši len otázku obsahu náhrady škody
(hradí sa zásadne len skutočná škoda), ale v súvislosti s úpravou spôsobu náhrady tejto škody obsahuje
vlastne aj pokyn pre riešenie rozsahu náhrady škody [(Rc) 1 Cz 82/88], publikované pod R 25/1990.

Tak súdna prax dospela k záveru, že pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na veci je treba
vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Ak nie
je uvedenie veci do pôvodného stavu možné, usmernením pre stanovenie výšky náhrady škody je výška
nákladov, ktoré sú nutné na to, aby odškodnenie bolo poskytnuté inak, než uvedením do predošlého
stavu (R 25/1990). K tomu judikatúra upresnila, že pre stanovenie výšky škody na veci nerozhoduje, či

poškodená vec, ktorej uvedenie do predchádzajúceho stavu bolo možné, bola aj skutočne opravovaná
a či oprava bola aj dokončená. Rovnako rozhodným nebolo to, či si poškodený opravil vec sám a ako a
za aké ceny obstaral náhradné diely, prípadne či poškodenú vec predal a za akú čiastku. Tieto pravidlá
sledovali ideu, podľa ktorej v dôsledku pričinenia poškodeného nemôže byť zvýhodnený škodca. Na
druhej strane, prípadnej ujme na strane škodcu má zamedziť pravidlo, podľa ktorého výšku peňažitej

náhrady, vyjadrujúcej náklady na uvedenie do pôvodného stavu treba zistiť a stanoviť objektívne a
nezávislé od náhodných okolností nesúvisiacich so škodnou udalosťou. Podľa súdu je to možné len
vtedy, ak sa vychádza z ceny opravy, ktorú by účtovala v danom mieste a čase príslušná opravovňa
(R 25/1990). Aj následne treba zvažovať, či cena bola stanovená správne, či oprava bola vykonaná
účelne a smerovala len o odstráneniu následkov škodnej udalosti a či cena po oprave nie je nižšia než

pred vznikom škody. Ak áno, potom by výšku skutočnej škody predstavoval súčet nákladov na opravu a
rozdielu cien veci pred poškodením a po oprave (R 25/1990). V inom rozhodnutí súd korigoval, že výška
škody na veci nemusí byť preukazovaná (len) vyúčtovaním jej opravy, je možné vychádzať z ceny veci v
dobe poškodenia a z rozsahu poškodenia [Najvyšší súd ČSR (Rc), sp. zn. 1 Cz 47/83 publikované pod R
13/1985]. Úplne výnimočne sa dovoľuje, aby sa pri určení výšky škody nevychádzalo z časového kritéria

(cena v čase poškodenia), a to najmä vtedy, ak by určenie škody podľa ceny veci v čase jej poškodenia
bolo v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 1706/2002). Z iného
rozhodnutia zasa možno vyvodiť, že pri relutárnej náhrade sa výškou nákladov rozumie cena, za ktorúmožno vec kúpiť a ak vec nemožno kúpiť, potom skutočnou škodou je hodnota nákladov na obstaranie
tejto veci napr. vyhotovením takej istej novej kópie (Rc) 1 Cz 49/76.

50. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca súdu nepreukázal výšku škody, ktorú mu žalovaný
spôsobil poškodením odcudzenej veci, ktorá mu bola následne vrátená (v prípade tzv. „totálnej škody“
zodpovedajúca hodnote poškodenej veci v čase vzniku škody), súd napriek konštatovaniu o nespornej
dôvodnosti uplatneného nároku čo do základu, nemohol podanej žalobe vyhovieť z dôvodu, že žalobca
nepreukázal výšku spôsobenej škody, a to s poukazom na vyššie uvádzané kritériá.

51. Pre dosiahnutie procesného úspechu žalobcu bolo z jeho strany potrebné, ako už súd uviedol
vyššie, aby preukázal hodnotu veci v čase jej poškodenia. Žalobca na pojednávaní konanom dňa
25.04.2024 navrhol, aby súd vyžiadal odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, ktorým by
bolo zodpovedanie otázok ohľadom možnosti prinavrátenia poškodenej veci do prevádzkyschopného
stavu a v prípade pozitívnej odpovede aj uvedenie výšky nákladov potrebných na opravu poškodenej

veci. Žalobca zároveň žiadal, aby predmetom odborného vyjadrenia bolo uvedenie rozsahu amortizácie
poškodenej veci za obdobie od 30.12.2019 do 23.10.2020.

52. Súd návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vyžiadaním odborného vyjadrenia, ktorý predniesol
na pojednávaní dňa 25.04.2024 uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní zamietol s poukazom na

ustanovenia § 153 ods. 1, ods. 2 CSP (sudcovská koncentrácia konania).

53. Účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní (§ 153 a § 154 Civilného sporového
poriadku) je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť
zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak
by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Je plne v diskrečnej právomoci súdu, či omeškaný procesný
úkon strany ospravedlnení alebo nie. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS
33/2021 z 26. januára 2021).

54. Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do
jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť
už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať.
(Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 530/2018 z 15. novembra 2018).

55. Aplikáciu inštitútu sudcovskej koncentrácie konania vo vzťahu k zamietnutiu návrhu žalobcu na
doplnenie dokazovania súd odôvodňuje tým, že žalobca (kvalifikovane zastúpený v konaní advokátom)
bol už po podaní odporu proti platobnému rozkazu žalovaným, v ktorom namietal výšku spôsobenej
škody, súdom dňa 02.02.2023 osobitne vyzvaný, aby písomne uviedol, aké dôkazy navrhuje vo veci
vykonať, resp. aby označil dôkazy, ktoré bez svojej viny nemôže predložiť a žiada o ich zabezpečenie

súdom, pričom napriek tejto výzve nepredložil súdu relevantný dôkaz preukazujúci výšku spôsobenej
škody ani vykonanie takéhoto dôkazu nenavrhol. Následne v rámci vyjadreného predbežného právneho
posúdeniasúdomnapojednávanídňa25.05.2023súduviedol,ževýškaškodyzistenávtrestnomkonaní
akokvalifikačnýznaktrestnéhočinu,bolazistenázpôvodnejfakturovanejsumy,čosavšakvzhľadomna
vrátenie odcudzenej veci použiť nedá. Súd poukázal na to, že odcudzená vec nebola nová, pričom súdu

nebola preukázaná hodnota poškodenej veci v čase jej odcudzenia. Súd ďalej v prítomnosti zástupcu
žalobcu uviedol, že odcudzená vec nemala hodnotu novej veci, pričom bola vrátená v nepreukázanej
zostatkovej hodnote.

56. Následne súd na pojednávaní konanom dňa 08.09.2023 v prítomnosti zástupcu žalobcu v rámci

predbežného právneho posúdenia uviedol, že ani v tomto štádiu konania nie je preukázaná výška
spôsobenej škody, nakoľko nebolo vzaté do úvahy ani to, že reklama bola zakúpená 30.12.2019 a ku
skutku došlo v októbri 2020, t.j. nebola poškodená nová vec, teda hodnota veci musela byť za uvedený
čas znížená oproti pôvodnej kúpnej cene, na čo zástupca žalobcu reagoval tým, že si nemyslí, že by
za dané obdobie bola vec amortizovaná v takom rozsahu, aby bola kvalifikovane merateľná. Napokon

uviedol, že vplyvom poveternostných podmienok vec istú amortizáciu má s tým, že by bolo potrebné
kontaktovať odbornú osobu za účelom zistenia, za aký čas by farby reklamného banera už nevykazovali
požadované vlastnosti a podobne. Súd toto pojednávanie odročil s tým, že žalobcovi uložil povinnosť
predložiť dôkazy k tvrdenej výške skutočnej škody.57. Zástupca žalobcu následne zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že navrhuje, aby si súd vyžiadal
odborné vyjadrenie k špecifikovaným relevantným otázkam alebo aby mu súd poskytol dodatočnú lehotu

v trvaní minimálne 14 dní za účelom predloženia odborného vyjadrenia. Súd na túto žiadosť zástupcu
žalobcu reagoval uznesením zo dňa 08.11.2023, ktorým žalobcovi predĺžil určenú lehotu na predloženie
dôkazu do 30.11.2023.

58. Nakoľko žalobca svoju povinnosť nesplnil ani v dodatočnej lehote, súd ho dňa 04.03.2024 vyzval,

aby uloženú povinnosť splnil najneskôr v lehote 10 dní, na čo žalobca predložil súdu dňa 14.03.2024
potvrdenie o nerentabilnosti opravy svetelnej reklamy.

59. Súd preto vzhľadom na opakované vyzývanie žalobcu na predloženie, resp. označenie dôkazu za
účelom preukázania výšky spôsobenej škody, ako aj vzhľadom na to, že žalobcovi bol po opakovanom
vyjadrení predbežného právneho posúdenia zo strany súdu poskytnutý dostatočný časový priestor na

preukázanie podstatných skutočností, návrh na doplnenie dokazovania prednesený až na pojednávaní
konanom dňa 25.04.2024 neakceptoval. Podľa názoru súdu, ak sa žalobca domnieval, že predložené
listinnédôkazynepostačovalinariadneposúdenieuplatnenéhonároku,ničmunebránilotútoskutočnosť
včas oznámiť súdu, a to ešte pred pojednávaním, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie vo veci samej.

60. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené úvahy žalobu o náhradu škody spôsobenej trestným činom
vrátane jej príslušenstva ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

61. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

63. Súd v predmetnej veci nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP,
pre ktoré by súd žalovanému náhradu trov konania v rozsahu procesného úspechu nemal priznať a

ani ich nikto netvrdil. Žalovaný mal v konaní procesný úspech v celom rozsahu čo zodpovedá plnému
procesnému neúspechu žalobcu. Žalovaný tak bol úspešný v rozsahu 100 % a v takomto rozsahu mu
bol voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.