Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 23, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/141/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019204202
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová, st.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:0019204202.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej st. a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: P. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, zast.: Mgr. Richard Trusina, advokát, Hálkova 1, Bratislava, proti
žalovanému: eustream, a.s., so sídom Votrubova 11/A, Bratislava, IČO: 35 910 712, zast.: JUDr. Michal
Treščák, ml., advokát, Thurzova 6, Košice, o zaplatenie 34.192,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k. B2-29C/56/2019-861 zo dňa 14. júna 2023
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti (I. výrok) a zamietajúcej

časti (II. výrok), ako aj v časti trov konania (III. výrok) p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
420,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 420,19 Eur od 03.05.2019 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol (II. výrok). Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,56 % (III. výrok).

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 34.192 Eur s príslušenstvom s tým, že rozhodnutím Okresného úradu Humenné sp.zn. D.-B.-
P.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 24.5.2018 bolo rozhodnuté o dočasnom vyňatí a obmedzení využívania
lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov. Toto rozhodnutie bolo zapísané aj na LV č. XXX, k. ú. D.
vo vlastníctve žalobcu, nakoľko sa ho priamo dotýka. Na základe tohto rozhodnutia začal žalovaný
výkon odlesňovacích prác, čo oznámil lesnému hospodárovi žalobcu dňa 06.12.2018. Následne dňa
20.02.2019 ho vyzval na koordináciu odlesňovacích prác. S odkazom na ustanovenie § 35 ods. 1 zákona

o lesoch žalobca uviedol, že žalovanému 09.04.2019 zaslal vyčíslenú výšku náhrady za obmedzenie
vlastníckych práv vo výške 34.192 Eur na základe znaleckého posudku C.. L. Y.. Žalovaný mu e-
mailom zo dňa 02.05.2019 oznámil, že túto výšku neuznáva. Od nasledujúceho dňa si uplatnil aj úrok
z omeškania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nepopiera zákonný nárok žalobcu na poskytnutie náhrady
podľa zákona o lesoch, avšak zákonná výška tohto nároku v žiadnom prípade podľa neho nezodpovedá

výške uplatňovanej žalobcom v tomto konaní, a nárok ním uplatnený v žalobe je v podstatnej časti
nedôvodný. Mal za to, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko dohodovacie konanie medzi
sporovými stranami o výške náhrady nebolo ukončené. Žalovaný sa od začiatku pokúšal dohodnúť
so žalobcom na postupe pri zisťovaní výšky peňažnej náhrady, ako aj ostatných kompenzáciách, abymaximálne vyhovel jeho nároku. Za účelom dohody žalobcovi predložil znalecký posudok Ing. Jozefa
Šimka č. 13/2017, ktorým bola určená presná výška náhrady za obmedzenie vlastníckych práv podľa
ust. § 35 zákona o lesoch na parcelách žalobcu dotknutých stavbou vo výške 526,55 Eur. K tomu ešte

uviedol, že žalobca nadobudol dotknuté parcely až po vyhotovení znaleckého posudku, a preto sa v
ňom uvádzajú pôvodní vlastníci. Žalobca s takouto výškou nesúhlasil, a preto si žalovaný overoval
správnosť záverov zadaním znaleckého posudku znaleckej organizácii- Národnému lesníckemu centru,
ktorá vypracovala znalecký posudok č. 16/2019. Z jeho záverov vyplýva výška náhrady 420,19 Eur.
Žalovaný mal teda za to, že žalobcovi patrí náhrada vo výške od 420,19 do 526,55 Eur. Následne

žalobca oznámil, že má vlastný znalecký posudok vypracovaný C.. L. Y. č. 1/2019, podľa ktorého je
výška náhrady 22.711 Eur. Po oboznámení sa s posudkom žalovaný mal za to, že tento určuje výšku
náhrady za predčasnú likvidáciu lesného porastu a ušlý zisk, nie však náhradu podľa ust. § 35 o lesoch.
Žalovaný ďalej namietal, že zo žaloby nie je zrejmé, prečo si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy
34.192 Eur, keďže z ním predloženého znaleckého posudku vyplýva výška náhrady 22.711 Eur. Rozdiel
11.481 Eur by tak podľa žalovaného mohol predstavovať hodnotu vyťaženej drevnej hmoty (na strane 12

posudku). Drevná hmota však zostala vo vlastníctve žalobcu a z tohto dôvodu ju nie je možné považovať
za škodu. Konanie žalobcu považoval za účelové s cieľom získať od žalovaného čo najvyššiu náhradu.
Navrhol, aby súd žalobcovi priznal nárok na náhradu v rozmedzí od 420,196 Eur do 526,55 Eur.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nárok žalobcu je daný podľa § 35 zákona o

lesoch,pričomnímpredloženýznaleckýposudokC..Y.považovalnaďalejzasprávny,nakoľkovychádza
z konkrétnych údajov o počte, dĺžke a priemere drevín na rozdiel od posudkov žalovaného, ktoré
považuje za neúplné.
5. Žalovaný zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach, s vyjadreniami žalobcu nesúhlasil, pričom
poukázal na nedostatky znaleckého posudku C.. Y., okrem iného, že vychádzal z premisy, že na celom

pracovnom pruhu dochádza k trvalému odlesneniu, a tým k trvalej strate produkcie. Takýto záver však
nevyplýva zo žiadneho rozhodnutia ani právnej skutočnosti.
6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených
v spise, najmä rozhodnutím Okresného úradu Humenné zo dňa 24.05.2018 č. sp. D.-B.-P.-XXXX/
XXXXXX-X, LV č. XXX, výzvou zo dňa 20.02.2019, oznámením o začatí odlesnenia zo dňa 05.12.2018,

emailovou komunikáciou, znaleckým posudkom č. 13/2017 vypracovaným Ing. Jozefom Šimkom,
znaleckým posudkom č. 16/2019, výzvou na odstránenie drevnej hmoty, znaleckým posudkom č. 1/2019
vypracovaným C.. L. Y., rozhodnutím Okresného úradu Košice zo dňa 23.11.2020 č. D.-M.-D.-XXXX/
XXXXXXKOV, oznámením Krajskej prokuratúry Prešov zo dňa 20.11.2020, správnou žalobou podanou
žalovaným voči Okresnému úradu Košice, znaleckým posudkom č. 3/2020 vypracovaným Národným

lesníckym centrom spolu s doplnením č. 1, znaleckým posudkom č. 3/2020 vypracovaným Národným
lesníckym centrom spolu s odborným vyjadrením č. 4/2020 a doplnením č. 1 odborného vyjadrenia č.
4/2020, vyjadrením C.. E. zo dňa 12.05.2022, záznamom z denníka (č. l. 497 súdneho spisu), Vestníkom
Ministerstva pôdohospodárstva SR, notárskou zápisnicou zo dňa 21.10.2019 sp. zn. Nz 242/2019,
dokumentom starostlivosti o dreviny vyhotovený Ing. Branislavom Reťkovským, rozhodnutím Okresného

úradu Michalovce zo dňa 08.03.2018 č. sp. D.-U.-D.- XXXX/XXXXXX-X, dokumentom druhovosť pre
náhradnú výsadbu a špecifikácia pozemkov pre náhradnú výsadbu, výmer a počet drevín určených na
výrub v okrese Michalovce, počet stromov určených na výrub v okrese Michalovce, výmerom kríkov
určených na výrub v okrese Michalovce, znaleckým posudkom č. 2/2020 vypracovaným Národným
lesníckym centrom spolu s doplnením č. 1 a obsahom celého spisu a všetkými skutočnosťami, ktoré v

priebehu konania vyšili najavo.
7. Z takto vykonaného dokazovania zistil, že Okresný úrad Humenné, pozemkový a lesný odbor,
rozhodnutím zo dňa 24.05.2018 č. sp. D.-B.-P.-XXXX/XXXXXX-X rozhodol podľa § 5 ods. 1 a § 7
ods. 1 písm. b/ zákona o lesoch o dočasnom vyňatí na dobu 4 rokov od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia lesných pozemkov z plnenia funkcií lesa, za účelom realizácie pracovného pruhu

stavby „Prepojovací VTL plynovod Poľsko-Slovensko“ (výrok I. rozhodnutia) s presnou špecifikáciou
katastrálnych území a parciel, a podľa § 5 ods. 1 a § 7 ods. 1 písm. c/ zákona o lesoch o dočasnom
vyňatí na dobu 4 rokov z plnenia funkcií lesov a obmedzení využívania funkcií lesov na dobu technickej
životnosti plynovodu na lesných pozemkoch, za účelom vytvorenia pracovného pruhu a ochranného
pásma plynovodu v priemernej šírke 5m na obe strany od osi plynovodu od nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia s presnou špecifikáciou katastrálnych území a parciel, medzi inými aj parciel, ktoré
nadobudol do vlastníctva žalobca. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.2018 a
vykonateľnosť dňa 23.07.2018.Z LV č. XXX pre k.ú. D. vyplýva, že výlučným vlastníkom lesných pozemkov parc. č. XXX/XX, XXX/XX
a XXX/XX je žalobca. Ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva z 13.06.2017 a 23.06.2017. Na
liste vlastníctva je v poznámke zapísané rozhodnutie Okresného úradu Humenné, pozemkový a lesný

odbor rozhodnutím zo dňa 24.05.2018 č. sp.D.-B.-P.-XXXX/XXXXXX-X.
Listom zo dňa 05.12.2018 žalovaný informoval C.. U. E., odborného lesného hospodára, že pristupuje
k odlesneniu pozemkov vo vlastníctve žalobcu parc. č. XXX/XX, k. ú. D.. Listom zo dňa 20.02.2019 ho
vyzval na koordináciu ukončenia odlesňovacích prác na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu parc. č. XXX/
XX, XXX/XX a XXX/XX, k.ú. D. a požiadal ho, aby v lehote 10 dní protokolárne prevzal vyrúbanú drevnú

hmotu, určil miesto jej uloženia a následne zabezpečil ďalšie nakladanie s vyrúbanou drevnou hmotou
tak, aby sa predišlo jej znehodnoteniu.
Zo znaleckého posudku č. 13/2017 vypracovaného Ing. Jozefom Šimkom zistil, že znalec sa zaoberal
jednotlivýmiparcelami,aurčilnáhraduzapredčasnúlikvidáciuporastov,náhraduzaušlúprodukciuplnú.
Účelom znaleckého posudku bolo určenie výšky náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa, v
konaní o dočasnom vyňatí a ploche ochranného pásma a pracovného pruhu pre uloženie VTL plynovodu

na dobu 4 rokov podľa ust. § 7 ods. 1 písm. b/ zákona o lesoch a určenie výšky náhrady za obmedzenie
vlastníckych práv na ploche ochranného pásma a pracovného pruhu pre uloženie VTL plynovodu. Z
obsahu znaleckého posudku vyplýva aj výška jednotlivých zložiek náhrad pri pozemkoch vo vlastníctve
žalobcu, spolu vo výške 526,55 Eur.
Zo znaleckého posudku č. 16/2019 vypracovaného Národným lesníckym centrom vyplýva, že úlohou

znalca a predmetom znaleckého skúmania bol výpočet náhrad škôd za predčasnú likvidáciu porastov a
ušlú produkciu v zmysle § 35 zákona o lesoch. Znalecký ústav sa zaoberal výpočtom škody z predčasnej
likvidácie porastov, výpočtom škody za ušlú produkciu od doby likvidácie porastu po zabezpečený
následný porast a výpočtom škody za ušlú produkciu od doby likvidácie porastu do rubnej doby len vo
vzťahu k pozemkom vo vlastníctve žalobcu. V závere posudku bola stanovená výška náhrady škody

3.514,49 Eur, z toho škoda z predčasnej likvidácie porastov predstavuje 3.094,30 Eur, škoda z ušlej
produkcie od doby likvidácie porastov po zabezpečený následný porast 304,57 Eur a škoda z ušlej
produkcie od doby likvidácie porastu do rubnej doby - trvalé bezlesie 115,62 Eur. Znalecký ústav ďalej
uviedol, že v prípade, že by vlastník lesných pozemkov (žalobca) využil drevnú surovinu z predčasnej
likvidácie porastov, škoda z predčasnej likvidácie porastov bude nulová. Náhrada škody by teda bola

vo výške 420,19 Eur (304,57 + 115,62). Podľa znaleckého posudku Národného lesníckeho centra
č. 3/2020 cena dreva v čase výrubu pre obhospodarovateľa, žalobcu, predstavovala sumu 9.316,34
Eur. Predmetom odborného vyjadrenia Národného lesníckeho centra č. 4/2020 bol vplyv vyťažených
stromov na kvalitu surových kmeňov po ich priblížení v rámci projektu „Prepojovací VTL plynovod
Poľsko - Slovensko“ v katastrálnom území Oreské pre obhospodarovateľa lesných pozemkov P. N..

Znalecký posudok Národného lesníckeho centra č. 2/2020 sa týka stanovenia ceny dreva v termíne
výrubu v rámci projektu „Prepojovací VTL plynovod Poľsko - Slovensko“ v katastrálnom území D. pre
obhospodarovateľa lesných pozemkov P. N. a bola ním stanovená vo výške 10.734,49 Eur.
V znaleckom posudku č. 1/2019 vypracovanom C.. L. Y. sa konštatuje, že výška náhrady prináležiaca
vlastníkovi pozostáva z náhrady za škodu spôsobenú predčasnou likvidáciou lesného porastu, náhrady

za škodu z ušlej produkcie, t. j. rozdielu trhovej hodnoty od doby likvidácie lesného porastu do trhovej
hodnoty lesného porastu v rubnej dobe vypočítanú podľa dohody medzi oboma zúčastnenými stranami
v dobe predčasnej likvidácie lesného porastu a náhrady za škodu z ušlej produkcie od doby likvidácie
porastov po zabezpečený následný porast. V závere posudku znalec určil celkovú výšku náhrady za
predčasnú likvidáciu lesného porastu a ušlý zisk na parc. č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX k. ú. D. 22.711

Eur. Z výpočtov vyplýva, že táto suma predstavuje rozdiel medzi trhovou hodnotou predčasne vyťaženej
drevnej hmoty (11.481 Eur) a trhovou hodnotou drevnej hmoty vo veku 130 rokov (34.192 Eur).
Okresný úrad Košice rozhodnutím č. D.-M.-D.-XXXX/XXXXXXKOV zo dňa 23.11.2020 odvolanie
spoločnosti eustream, a.s. zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Michalovce č. D.-U.-P.-XXXX/
XXXXXX/X-K. zo dňa 04.09.2020, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 500 Eur za neplnenie

povinnosti pri ťažbe tým, že ťažila drevnú hmotu bez písomného súhlasu a vyznačenia ťažby odborným
lesným hospodárom v dňoch 06.12.2018 a 07.12.2018 na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, potvrdil.
Rozhodnutie žalovaný napadol správnou žalobou.
Krajskou prokuratúrou Prešov bol vybavený podnet žalobcu, v ktorom namietal zákonnosť rozhodnutia
Okresného úradu Humenné zo dňa 24.05.2018 č. sp. D.-B.-P.- XXXX/XXXXXX-X tak, že okresnému

úradu bolo podané upozornenie prokurátora. Dôvodom boli procesné pochybenia zo strany správneho
orgánu pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Bolo
konštatované pochybenie správneho orgánu, pokiaľ so žalobcom ako obhospodarovateľom lesných
pozemkov nekonal ako s účastníkom konania.C.. U. E. vo svojom vyjadrení zo dňa 12.05.2022 uviedol, že od 30.01.2018 do 31.12.2020 vykonával
činnosť odborného lesného hospodára pre žalobcu. Bol zodpovednou osobou, ktorá podľa zákona o
lesoch vydáva povolenie na akúkoľvek ťažbu. O ťažbe na pozemkoch žalobcu sa dozvedel až po jej

vykonaní. Nevydal žiadne povolenie na ťažbu, nebol oslovený vlastníkom, ani inou osobou na jeho
vydanie. Podľa jeho názoru bola teda ťažba nelegálna, a to aj napriek tomu, že bolo vydané rozhodnutie
Okresným úradom Michalovce o mimoriadnej ťažbe za účelom stavby plynovodu.
V denných záznamoch stavby je zápis vykonaný C.. M. dňa 06.12.2018, podľa ktorého objednávateľ
vyzýva zhotoviteľa na prednostné vyrúbanie parc. č. XXX/XX, XXX/XX v k.ú. D. vo vlastníctve

žalobcu. Objednávateľ požaduje maximalizovať výrubové kapacity na dané pozemky tak, aby bol výrub
bez odťaženia drevnej hmoty ukončený do 07.12.2018. Nasledujú záznamy stavbyvedúceho, ktorý
potvrdzuje prijatie požiadavky na výrub.
Notárskou zápisnicou č. N242/2019 spísanou dňa 21.10.2019 notárkou JUDr. Máriou Forinovou notárka
osvedčila presun drevnej hmoty lesným traktorom z parciel vo vlastníctve žalobcu na susedné parcely,
premiestnených bolo 80 kusov drevnej hmoty.

Rozhodnutím Okresného úradu Michalovce č. D.-U.-D.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 08.03.2018 bol vydaný
súhlas na výrub 54.646,54 m2 krovín a 639 kusov rastúcich na špecifikovaných parcelách z dôvodu
výstavby líniovej stavby „Prepojovací VTL plynovod Poľsko - Slovensko“. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.03.2018.
8. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení § 35 ods. 1, 2, 3 a 4, § 7 ods. 1 písm.

b/ a c/ zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.

9. Uviedol, že v konaní nebol sporný uplatnený nárok. Žalovaný samotný nárok na náhradu podľa §
35 zákona o lesoch uznal, a to už aj pred podaním žaloby. Spornou bola výška náhrady a vzhľadom
na obsah znaleckých posudkov, ktoré boli v predmetnom konaní predložené, aj metóda výpočtu tejto

náhrady. Právne posúdil uplatnený nárok podľa ustanovení zákona o lesoch. Vychádzal pritom nielen
zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe, ale aj z ďalších vyjadrení žalobcu a listinných dôkazov. Aj
keď v priebehu konania došlo k modifikácii skutkových tvrdení žalobcu, nerozhodoval o zmene žaloby,
nebol podaný ani návrh na pripustenie zmeny žaloby, a preto zotrval na právnom posúdení uplatneného
nároku s tým, že nárok na náhradu škody nie je tým dotknutý (§ 35 ods. 3 zákona o lesoch).

10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je v podstatnej
častinedôvodnáažalobcovipriznalnároklenvčastizodpovedajúcejvýškenáhradyurčenejvznaleckom
posudku vypracovanom Národným lesníckym centrom; vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Konštatoval, že boli splnené podmienky pre uplatnenie nároku na súde v súlade s ustanovením §

35 zákona o lesoch. Rozhodnutím Okresného úradu Humenné, pozemkový a lesný odbor zo dňa
24.05.2018 č. sp. D.-B.-P.-XXXX/XXXXXX-X bolo rozhodnuté podľa § 5 ods. 1 a § 7 ods. 1 písm.
b/ zákona o lesoch o dočasnom vyňatí na dobu 4 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
lesných pozemkov z plnenia funkcií lesa, za účelom realizácie pracovného pruhu stavby „Prepojovací
VTL plynovod Poľsko - Slovensko“ (výrok I. rozhodnutia) s presnou špecifikáciou katastrálnych území

a parciel, a podľa § 5 ods. 1 a § 7 ods. 1 písm. c/ zákona o lesoch o dočasnom vyňatí na dobu
4 rokov z plnenia funkcií lesov a obmedzení využívania funkcií lesov na dobu technickej životnosti
plynovodu na lesných pozemkoch, za účelom vytvorenia pracovného pruhu a ochranného pásma
plynovodu v priemernej šírke 5m na obe strany od osi plynovodu od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia s presnou špecifikáciou katastrálnych území a parciel, medzi inými aj parciel, ktoré

nadobudol do vlastníctva žalobca. Žalobcovi tak voči žalovanému vznikol nárok na náhradu za
obmedzenie vlastníckych práv. Mal za dodržaný aj postup podľa ust. § 35 ods. 3 zákona o lesoch, keď
podaniu žaloby predchádzalo dohodovacie konanie, žalovaný nechal vyhotoviť znalecký posudok č.
13/2017. K dohode o výške náhrady však medzi sporovými stranami nedošlo.
Pri stanovení výšky náhrady vychádzal zo znaleckého posudku č. 16/2019 vypracovaného Národným

lesníckym centrom, z ktorého je zrejmé, že úlohou znalca a predmetom znaleckého skúmania bol
výpočet náhrad škôd za predčasnú likvidáciu porastov a ušlú produkciu v zmysle § 35 zákona o lesoch.
Uviedol, že ide o znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou, ktorého vypracovanie zadal
žalovaný ako kontrolný znalecký posudok po tom, čo žalobca nesúhlasil so závermi znaleckého posudku
č. 13/2017. Znalecký ústav sa zaoberal výpočtom škody z predčasnej likvidácie porastov, výpočtom

škody za ušlú produkciu od doby likvidácie porastu po zabezpečený následný porast a výpočtom
škody za ušlú produkciu od doby likvidácie porastu do rubnej doby, a to vo vzťahu k pozemkom vo
vlastníctve žalobcu. V závere posudku bola stanovená výška náhrady škody 3.514,49 Eur, z toho škoda
z predčasnej likvidácie porastov predstavuje 3.094,30 Eur, škoda z ušlej produkcie od doby likvidácieporastov po zabezpečený následný porast 304,57 Eur a škoda z ušlej produkcie od doby likvidácie
porastu do rubnej doby - trvalé bezlesie 115,62 Eur. Znalecký ústav tiež uviedol, že v prípade, že by
vlastník lesných pozemkov (žalobca) využil drevnú surovinu z predčasnej likvidácie porastov, škoda z

predčasnej likvidácie porastov bude nulová. Náhrada škody by teda bola vo výške 420,19 Eur (304,57
+ 115,62). Z vykonaného dokazovania, ako aj z výsluchu svedkov ustálil, že žalovaný vyťaženú drevnú
hmotu uložil na skládku a ďalej s ňou nenakladal. Mal teda za to, že žalobca s vyťaženým drevom môže
disponovať, a preto mu náhrada podľa § 35 zákona v tejto časti nepatrí.
Nezaoberal sa bližšie správnymi konaniami, ktoré prebiehali či už pred podaním žaloby, ktorou sa

začalo toto konanie, alebo prebiehajú aj v súčasnosti, a ani okolnosťami samotného výrubu. To
sa týka aj konania, v ktorom bola žalovanému uložená pokuta vo výške 500 Eur za neplnenie
povinnosti pri ťažbe tým, že ťažil drevnú hmotu bez písomného súhlasu a vyznačenia ťažby odborným
lesným hospodárom v dňoch 06.12.2018 a 07.12.2018 na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu a
okolností doručenia oznámenia o ťažbe odbornému lesnému hospodárovi. Tieto skutočnosti totiž
podľa neho nemajú vplyv na vznik nároku na náhradu podľa § 35 zákona o lesoch ani na výšku

náhrady. Nárok vznikol žalobcovi už vydaním, resp. nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
došlo k dočasnému vyňatiu a obmedzeniu využívania lesných pozemkov žalobcu. Navyše Krajskou
prokuratúrouPrešovbolvybavenýpodnetžalobcu,vktoromnamietalzákonnosťrozhodnutiaOkresného
úradu Humenné zo dňa 24.05.2018 č. sp. D.-B.-P.-XXXX/XXXXXX-X tak, že okresnému úradu bolo
podané upozornenie prokurátora. Dôvodom boli procesné pochybenia zo strany správneho orgánu

pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Bolo
konštatované pochybenie správneho orgánu, pokiaľ so žalobcom ako obhospodarovateľom lesných
pozemkov nekonal ako s účastníkom konania. Z obsahu odpovede adresovanej žalobcovi vyplýva,
že správnemu orgánu bolo navrhnuté prerokovať upozornenie prokurátora na pracovnom stretnutí
zamestnancov správneho orgánu poverených agendou rozhodovania v konaniach podľa zákona o

lesoch a prijať také opatrenia, ktoré by zabránili opakovaniu obdobných porušení zákonov v budúcnosti.
Uviedol, že v znaleckom posudku č. 1/2019 vypracovanom C.. L. Y., znalec konštatuje, že výška
náhrady prináležiaca vlastníkovi pozostáva z náhrady za škodu spôsobenú predčasnou likvidáciou
lesného porastu, náhrady za škodu z ušlej produkcie, t.j. rozdielu v trhovej hodnote od doby likvidácie
lesného porastu do trhovej hodnoty lesného porastu v rubnej dobe vypočítanej podľa dohody medzi

oboma zúčastnenými stranami v dobe predčasnej likvidácie lesného porastu a náhrady za škodu z
ušlej produkcie od doby likvidácie porastov po zabezpečený následný porast, pričom v závere posudku
znalec určil celkovú výšku náhrady za predčasnú likvidáciu lesného porastu a ušlý zisk na parc. č.
XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX k.ú. D. 22.711 Eur. Z výpočtov vyplýva, že táto suma predstavuje rozdiel
medzi trhovou hodnotou predčasne vyťaženej drevnej hmoty (11.481 Eur) a trhovou hodnotou drevnej

hmoty vo veku 130 rokov (34.192 Eur). Čo sa týka odbornej stránky posudku, konštatoval, že z posudku
jednoznačne nevyplýva, že znalec posudzoval náhradu podľa § 35 zákona o lesoch. Naopak, v posudku
uvádza náhradu za škodu spôsobenú predčasnou likvidáciou lesného porastu, náhradu za škodu z
ušlej produkcie. Odlišná bola zrejme aj použitá metodika a vzorce, podľa ktorých dospel k výslednej
sume, ktorá je podstatne odlišná od znaleckých posudkov predložených žalovaným, vrátane znaleckého

posudku vypracovaného znaleckou organizáciou, Národným lesníckym centrom. Aj z tohto dôvodu sa
súd prvej inštancie priklonil práve k znaleckému posudku, ktorý bol vypracovaný uvedenou znaleckou
organizáciou.

11. Nakoľko žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho na zaplatenie

úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil v súlade s právnymi predpismi.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2 CSP s
odôvodnením, že predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 34.192 Eur. V konaní bol úspešný žalovaný,
keďžalobuvpodstatnejčasti(33.771,81Eur)zamietol.Žalovanýbolúspešnývrozsahu98,78%,úspech

žalobcu bol v rozsahu 1,22 %. Celkový úspech žalovaného tak predstavuje 97,56 % (98,78 - 1,22), s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie

žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Mal za to, že konajúci súd
vyhodnotildôkazynesprávne,nakoľkozargumentáciežalobcu,podľajehonázoruvyplývajúskutočnosti,ktoré jednoznačne poukazujú na vznik škody, ktorá bola spôsobená žalovaným. Uviedol, že od
začiatku konania poukazoval na nezákonný postup žalovaného v súvislosti s výkonom rubných
prác na pozemkoch v jeho vlastníctve. Opomenutie privzatia lesného hospodára žalobcu k úkonom

vyžadovaným a povinne predchádzajúcim pri výrube drevín považoval za preukázané, čo v zásade
konštatujekonajúcisúd,avyplývaizvýsluchusvedkov-zamestnancov,čipoverenýchosôbžalovaného.
Opomenutie zákonnej povinnosti disponovať písomným súhlasom a vyznačenia ťažby konkrétnych
drevín odborným lesným hospodárom žalobcu zo strany žalovaného považoval za dôležitý moment v
súvislosti s nárokom na náhradu škody. Na tomto jeho presvedčení nič nemení ani tá skutočnosť, že

takéto protiprávne konanie bol žalovaný sankcionovaný príslušným správnym orgánom za porušenie
právnej povinnosti. Akákoľvek sankcia uložená žalovanému ho nezbavuje zodpovednosti voči žalobcovi,
naopak mal za to, že takáto skutočnosť nesporne preukazuje jeho tvrdenia.
Škoda vo výške 34.192 Eur, ktorej náhrady sa domáha, bola spôsobená konaním žalovaného, v
súvislosti s výstavbou diela - „Prepojovací VTL plynovod Poľsko - Slovensko“.
V rámci žaloby podanej v tejto veci dňa 04.06.2019, odôvodňoval svoj nárok znením ust. § 35 zákona č.

326/2005 Z.z., a to vo výške 34.192 Eur s prísl. Pre špecifikáciu určenia výšky náhrady škody poukázal
na ust. § 35 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. v ods. 3, v ktorom sa uvádza, že pokiaľ nedôjde k vzájomnej
dohode medzi vlastníkom a tým, na koho žiadosť dochádza k obmedzeniu vlastníckych práv, rozhodne
vo veci súd. V tejto časti považoval priznanie náhrady vo výške 420,19 Eur za vecne správne, avšak
nie je s ňou stotožnený čo do výšky, a to s poukazom na závery znaleckého posudku vypracovaného

znalcom C.. Y. (526,55 Eur). Za mimoriadne zásadný fakt v rámci jeho argumentácie považoval druhú
časť vety ust. § 35 ods. 3 zákona o lesoch, a to že „nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý“.
Bol toho názoru, že zákonodarca týmto odkazuje na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, a
prípadne i Obchodného zákonníka, upravujúceho zodpovednosť za škodu a s ňou spojenú povinnosť
jej náhrady. Povinnosťou náhrady škody sa zákon č. 326/2005 Z.z. zaoberá i v ustanovení § 34 ods.

2, kde taktiež explicitne zakotvuje povinnosti náhrady škody na lesnom majetku. V danom prípade
teda nepovažoval odôvodnenie súdu prvej inštancie, v zmysle striktného upriamenia argumentácie na
prvú časť znenia § 35 za správnu, nakoľko argumentuje (z časti správne) iba povinnosťou náhrady
za obmedzenia vlastníckych práv, avšak náhradu škody, ktorej právo domáhať sa ustanovuje ten istý
§ 35 zákona č. 326/2005 Z.z. spochybňuje, resp. na neho neprihliada z dôvodu, že žalobca nezmenil

počas konania žalobu („...súd nerozhodoval o zmene žaloby, nebol podaný ani návrh na pripustenie
zmeny žaloby...“). Konštatoval, že Civilný sporový poriadok v ust. § 132 a nasl. taxatívne vymedzuje
náležitosti žaloby. V danom prípade považoval tieto za splnené, o čom svedčí i fakt, že nebol zo strany
súdu vyzývaný na odstránenie nedostatkov, či doplnenie podania. Taktiež súd prvej inštancie podľa
neho nepostupoval v súlade s ust. § 138 CSP. Podľa neho nebol z jeho strany dôvod žiadať súd

o zmenu žaloby. Taktiež CSP v ust. § 137 určuje obsah žaloby. Žaloba, ktorou sa domáhal náhrady
škody, je podľa jeho názoru obsahovo žalobou podľa § 137 písm. a/. Teda opäť nevidí dôvod na
zmenu žaloby. V neposlednom rade poukázal na ustanovenia § 139 až 143 CSP, ktoré upravujú inštitút
„zmeny žaloby“. Mal za to, že z jeho strany nedošlo k takej „zmene“, resp. k takým skutočnostiam,
ktoré by odôvodňovali jeho povinnosť zmeny žaloby. Civilný sporový poriadok explicitne nevyžaduje

na sporových stranách v rámci podania žaloby špecifikáciu konkrétnych §-ových znení pod hrozbou
zamietnutia žaloby. V rámci zásady „Iura novit curia“ samotné domáhanie sa náhrady škody bez
poukázania na konkrétne §-ové znenie, nie je (a ani nemôže byť) zásadnou prekážkou uznania nároku
na náhradu škody, a už vôbec nie na zamietnutie žaloby. Podľa žalobcu neexistoval zákonný dôvod na
zmenu žaloby, a ani zákonný dôvod na to, aby súd prvej inštancie žalobu v časti náhrady škody zamietol

(hoci pri tomto svojom odôvodnení sám uvádza, že nárok na náhradu škody týmto nie je dotknutý...).
V priebehu konania súdu objasnil žalobný petit nasledovne: 1. časť finančného plnenia požadovaná
žalobcom predstavuje sumu, ktorá sa rovná sume predstavujúcej náhradu za obmedzenie vlastníckych
práv žalobcu v súvislosti s výstavbou diela „Prepojovací VTL plynovod Poľsko - Slovensko“. 2. časť
finančného plnenia vyplýva taktiež z časti z ust. § 35 zákona č. 326/2005 Z.z. „...nárok na náhradu

škody nie je tým dotknutý...“. Výšku tejto časti škody žalobca podložil znaleckým posudkom C.. Y.,
ktorý určil jej výšku v rozsahu 34.192 Eur, teda vo výške zodpovedajúcej žalovanej sume. Táto suma
bola špecifikovaná nasledovne: suma vo výške 11.481 Eur je sumou, ktorá zodpovedá určeniu hodnoty
drevnej hmoty, ktorá údajne (podľa vyjadrenia žalovaného) pochádza z lesného porastu (stromov), ktoré
boli vyrúbané osobami určenými žalovaným za účelom vyčistenia trasy budovaného plynovodu. Žalobca

však vzniesol dôvodnú pochybnosť o „autenticite“ predmetnej drevnej hmoty, a to z dôvodu, že je v
zásadenemožnéverifikovať,žesajednáodrevnúhmotuzostromovvovlastníctvežalobcu.Samotnému
výrubu predchádzalo pochybenie/porušenie zákona zo strany žalovaného, ktoré spočívalo v opomenutí
postupu, ktorý vyžaduje právna norma, a to tak, že nepostupoval v súlade s ust. § 23 zákona č. 326/2005Z.z. V zmysle uvedeného je možné vykonať ťažbu len po vyznačení a na základe písomného súhlasu
hospodára (v danom prípade C.. E.). Táto zákonná podmienka nebola zo strany žalovaného dodržaná,
v čase výrubu (ťažby) nedisponoval písomným súhlasom hospodára, a ním vyrúbané (vyťažené) stromy

neboli riadne označené značkou lesného hospodára. Na základe uvedeného nie je podľa neho možné
so 100% určitosťou tvrdiť, že drevná hmota označená žalovaným ako drevná hmota vo vlastníctve
žalobcu, takou aj skutočne je. Taktiež nie je zaručená odborná manipulácia s touto drevnou hmotou, a jej
prípadné poškodenie. Z tohto dôvodu, a teda z opatrnosti, odmietol žalobca túto drevnú hmotu prevziať,
a speňažiť si ju na vlastné meno a účet (ako to požadoval žalovaný), a žiadal od žalovaného finančnú

čiastku zodpovedajúcu sume 11.481 Eur, s tým, že následne požadoval odstránenie tejto drevnej hmoty
na náklady žalovaného. Na základe uvedeného možno konštatovať, že túto časť požiadavky na náhradu
škody odôvodňuje ust. § 420 ods. Občianskeho zákonníka. Suma vo výške 22.711 Eur predstavuje
rozdiel vo finančnej hodnote vyrúbaných (vyťažených) stromov, pokiaľ by boli vyťažené v rubnom veku,
teda vo veku, kedy je ich trhová hodnota najvyššia. Postupom žalovaného došlo k tomu, že žalobca bol
ukrátený na svojich vlastníckych právach tým, že mu bolo znemožnené vyťažiť lesný porast v čase, kedy

bude dosahovať vyššiu trhovú hodnotu. Suma bola určená súdnym znalcom C.. Y. a v zásade nebola
žalovaným spochybnená v kontexte odbornosti, či primeranosti, ale výlučne v kontexte s poukazom na
(prvú časť) znenia § 35 zákona č. 326/2005 Z.z. Rubný vek stromov, ktoré boli vyťažené žalovaným na
pozemkoch žalobcu, je podľa vyjadrenia znalca 130 rokov, a teda je nesporné, že mu bolo definitívne
znemožnené dosiahnutie zisku v rozsahu, za akým predmetný lesný pozemok obhospodaroval...Túto

časť požiadavky na náhradu škody odôvodňuje ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Apeloval i na zásadu spravodlivého usporiadania veci. Uviedol, že nespochybňuje celospoločenskú
dôležitosť diela, ktoré bolo vykonávané žalovaným (výstavba plynovodu Poľsko-Slovensko), zvlášť za
aktuálnej geopolitickej situácie. Na druhej strane však dal do pozornosti fakt, že žalovaný vykonával toto
dielo na svoje meno a svoj účet, ako svoju podnikateľskú činnosť, a to za účelom dosiahnutia zisku.

To je samozrejme úplne legitímne, avšak len do momentu, kedy je podnikateľský zámer jednej strany
nadriadený jednak vlastníckym právam, a jednak podnikateľskému zámeru strany druhej. Žalobca je
„drobným“ vlastníkom lesného pozemku, ktorý nadobudol do vlastníctva za účelom dosiahnutia zisku.
Tento jeho zisk nebol plánovaný v krátkodobom horizonte, a to vzhľadom na jeho špecifický charakter
(dlhší časový úsek rastu drevín). Vykonaním diela bol žalobca ukrátený na svojich vlastníckych právach

spôsobom, ktorého následok v zásade nie je možné odstrániť za jeho života (a to ešte s pripomenutím
trvalého obmedzenia v rámci ochranného pásma tejto stavby). Za takéto obmedzenie bol odškodnený
sumou celých 420 Eur... Mal za to, že v právnom štáte nie je možné dopustiť situáciu, kedy je jeden
podnikateľský subjekt zvýhodňovaný na úkor iného, a to navyše pokiaľ konanie tohto podnikateľského
subjektu bolo od začiatku sprevádzané istou mieru „arogancie“ tým, že vedome porušil svoju právnu

povinnosť a že žalovaný sa domáhal od svojich subdodávateľov „prednostného“ výrubu drevín na
pozemkoch žalobcu (táto skutočnosť je zachytená i v odôvodnení napadnutého rozsudku). Žalobca
bol toho názoru, že postupoval v súdnom konaní správne po hmotnoprávnej, ako i procesnoprávnej
stránke a svoj nárok dostatočne odôvodnil čo do výšky i základu. Na základe vyššie uvedeného navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a

priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení, podanom prostredníctvom jeho právneho zástupcu k odvolaniu
žalobcu, navrhol odvolanie žalobcu v časti, smerujúcej voči I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie
odmietnuť podľa § 386 písm. b/ CSP a v časti týkajúcej sa II. výroku rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%. Bol toho názoru, že žalobca vo svojom odvolaní nevymedzil rozsah, v ktorom
rozsudok súdu prvej inštancie napáda, a ak by mal odvolací súd za to, že podal odvolanie voči všetkým
jeho výrokom, bol oprávnený podať odvolanie len voči výrokom, ktoré smerovali v jeho neprospech.
Uviedol, že žalobca opakovane poukazuje na to, že v rámci žaloby podanej v tejto veci dňa 4.6.2019,

odôvodňoval svoj nárok znením ust. § 35 zákona o lesoch, a to vo výške 34 192 Eur s prísl. Vzhľadom
na uvedené si mal podľa jeho súčasných vyjadrení uplatňovať svoje nároky nielen v intenciách §
35 zákona o lesoch, ale i v intenciách § 35 ods. 3 in fine zákona o lesoch v previazaní s inými
ustanoveniami. Predmetné tvrdenie predkladá aj napriek skutočnosti, že hneď v úvode žaloby uviedol:
„Rozhodnutím Okresného úradu Humenné sp. zn. D.-B.-P.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 24.05.2018 bolo

rozhodnuté o dočasnom vyňatí a obmedzení využívania lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov, k.ú.
a v nadväznosti na to v časti III. žaloby popisuje postup žalobcu a žalovaného, ktorý mal indikovať
naplnenie predsúdneho postupu v zmysle ust. § 35 ods.3 zákona o lesoch pri uplatňovaní nárokov podľa
ust.§35ods.1Zákonaolesoch.Tútoskutočnosťnemožnovyabstrahovaťibazobsahupredchádzajúcejvety, ale i z citácií žaloby, ktoré bezprostredne predchádzali popisu postupu sporových strán pred
podaním žaloby. Žalobca v tejto časti žaloby výslovne uviedol: „Podľa § 35 zákona č. 326/2005 ods. 1
Z.z. zákona o lesoch, patrí vlastníkovi pozemkov náhrada za obmedzenie vlastníckych práv, ak vyňatím,

obmedzenímvyužívaniaaleboosobitnýmrežimomhospodáreniadôjdekobmedzeniuvlastníckychpráv.
Podľa ods. 3 ak sa nedosiahne dohoda o určení výšky náhrady a spôsobu poskytnutia, o výške alebo
spôsobe poskytnutia náhrady rozhodne súd.“ Žalobca tak v žalobe nijakým spôsobom nepoukazoval na
tú časť ust. § 35 ods. 3 zákona o lesoch, ktorá indikuje zachovanie nároku na náhradu škody podľa
§ 35 ods. 3 in fine zákona o lesoch, či presnejšie § 34 zákona o lesoch, resp. príslušných ustanovení

Občianskeho zákonníka či Obchodného zákonníka o náhrade škody. Navyše ust. § 35 ods. 3 in fine
zákona o lesoch nie je ustanovením, z ktorého by bezprostredne vyplývalo oprávnenie poškodeného
požadovať nárok na náhradu škody, ale ide len o akúsi osobitnú formu odkazujúcej právnej normy, ktorá
poukazuje na možnosti poškodeného.
Vzhľadom na nastavené smerovanie uplatňovaných nárokov, t. j. iba nárokov v zmysle ust. § 35 ods. 1
zákona o lesoch, v nadväznosti na neúspešnosť predsúdnych rokovaní podľa § 35 ods. 3 zákona o

lesoch bolo pre žalovaného i pre súd prvej inštancie zrejmé, že si žalobca uplatňuje nárok na náhradu,
ktorá mu vzniká na základe vydania rozhodnutia príslušného správneho orgánu, ktorým dochádza k
obmedzeniu vlastníckych oprávnení vlastníka lesného pozemku a vzniká mu nárok na náhrady podľa §
35 ods. 1 zákona o lesoch. Konštatoval tak, že žalobca v žalobe ako ani v replike výslovne neuviedol,
že si uplatňuje aj nárok na náhradu škody v nadväznosti na ust. § 35 ods. 3 in fine zákona o lesoch

či presnejšie podľa ust. § 34 zákona o lesoch, resp. príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
či Obchodného zákonníka o náhrade škody a obsahom týchto podaní sám určil predmet konania -
uplatňovanie nároku na náhradu iba podľa ust. § 35 ods. 1 zákona o lesoch.
Poznamenal, že k rozširovaniu uplatneného práva a dôvodov na uplatnenie tvrdených nárokov
žalobcu dochádza až prostredníctvom neskorších podaní žalobcu. Bez akýchkoľvek pochybností

možno skonštatovať, že sa tak stalo v bezprostrednej nadväznosti na argumentáciu žalovaného, ktorá
poukazuje na skutočnosť, že si žalobca vzhľadom na obsah doterajších podaní uplatňuje nároky iba
v zmysle ust. § 35 ods. 1 zákona o lesoch. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že sám žalobca si
uvedomil, že sa pôvodne domáhal iba nárokov v zmysle ust. § 35 ods. 1 zákona o lesoch a až neskôr
rozširovaluplatňovanédôvody,ktorémaliopodstatňovaťpotrebuzmenyžalobyspočívajúcuvmodifikácii

či obohatení žaloby o nároky, ktoré doposiaľ neboli uplatňované. Možno však konštatovať, že žalobca
tak neučinil procesne predpísaný postupom, a teda v zmysle ust. § 139 a nasl. CSP. Súdu prvej
inštancie tak nemožno vyčítať, že pri vymedzovaní predmetu konania a merita veci vychádzal z obsahu
žaloby a tento postoj nezmenil ani za situácie, ak sa žalobca vzhľadom na obsah procesnej obrany
žalovaného snažil meniť predmet sporu bez toho, aby tak učinil procesné predpísaným spôsobom a

najmä so súhlasom súdu. Mal za to, že nemožno vyčítať súdu prvej inštancie ani žalobcom tvrdený
formalizmus pri posudzovaní obsahu uplatňovaných nárokov žalobcu. Uviedol, že nároky v intenciách
ust. § 35 ods. 1 Zákona o lesoch je potrebné dôsledne odlíšiť od ostatných nárokov (napr. nároku
na náhradu škody), ktoré si žalobca pôvodne neuplatňoval. Vzhľadom na túto skutočnosť a obsah
doterajšíchpodanížalobcuapôvodnévymedzenieuplatňovanianárokovboloprevymedzeniepredmetu

konania a poskytnutie možnosti žalovanému na uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany za riadneho
vymedzenia merita veci nevyhnutné ustáliť predmet konania.
Súd prvej inštancie podľa žalovaného nemohol sám od seba rozširovať predmet konania, ktorý bol
určený žalobou. Nemožno sa tak podľa neho stotožniť s argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie
od neho požadoval viac, ako bolo potrebné vzhľadom na uplatňovanie zásady „iura novit curia“.

Zodpovednosť za riadne formulovanie návrhov žalobcu a určenie rozsahu sporu, resp. docielenie
zmeny žaloby a v nadväznosti na to predmetu sporu ležalo na pleciach žalobcu a nie na strane súdu,
ktorý je nezávislým arbitrom. S posudzovaním vyššie uvádzaných skutočností nemá čo dočinenia ani
argumentácia žalobcu poukazujúca na to, že žaloba obsahovala všetky podstatné náležitosti v zmysle
ust. § 132 a nasl. CSP, resp. že žalobca nebol vyzvaný na späťvzatie žaloby v intenciách § 138 CSP.

Zjavne bez významu je i tvrdenie žalobcu smerujúce k tomu, že ak žalobca podal žalobu podľa ust. § 137
písm. a/ CSP a ak sa žalobca aj po rozšírení uplatňovaných nárokov naďalej „hýbe“ v rámci mantinelov
žaloby podľa ust. § 137 písm. a/ CSP, daná skutočnosť nepredstavuje zmenu žaloby. Predmetná
argumentácia sa neopiera o názor odbornej verejnosti, rozhodovaniu prax najvyšších súdnych autorít
a už vonkoncom nie o význam existencie právnej úpravy, ktorá samostatným spôsobom vymedzuje,

čo zmenou žaloby je a akým procesným postupom ju možno docieliť. S prihliadnutím na uvedené,
ak žalobca nepovažoval rozšírenie uplatňovaného práva za zmenu žaloby, a preto nepodal návrh na
zmenu žaloby, o ktorom by sa procesne predpísaným postupom rozhodlo v intenciách ust. § 139 a nasl.
CSP, procesnú zodpovednosť za nesprávne posúdenie tejto otázky nemôže niesť súd prvej inštancie,ani žalovaný. S prihliadnutím na jednoznačne formulovaný predmet sporu nemožno vyčítať súdu prvej
inštancie ani to, že na účely určenia výšky nárokov žalobcu podľa ust. § 35 ods. 1 zákona o lesoch
neprihliadal na výsledky správnych konaní, ktoré nepredstavovali podklad pre rozhodnutie o nárokoch

žalobcu podľa ust. § 35 ods. 1 zákona o lesoch. Koniec koncov vzhľadom na poukaz žalobcu na
rozhodnutie Okresného úradu Humenné sp. zn. D.-B.-P.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 24.05.2018, ktorým
bolo rozhodnuté o dočasnom vyňatí a obmedzení využívania lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov
a na uplatnenie nárokov v intenciách tohto rozhodnutia a príslušnej právnej úpravy obsiahnutej v ust. §
35 ods. 1 zákona o lesoch to ani nebolo potrebné. Ak tak žalobca poukazoval na konania vedené pred

správnymi orgánmi, a výsledky týchto bezprostredne neposudzovali opodstatnenosť nároku žalobcu
podľa § 35 ods. 1 zákona o lesoch a už vonkoncom neboli podkladom pre ich priznanie, poukazoval na
rozhodnutia, ktoré nemajú pre rozhodnutie v merite veci akýkoľvek význam.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 ods. 1 CSP) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý

nepovažoval za potrebné doplniť ani znova zopakovať (§ 385 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3
CSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

17. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

18. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP a prihliadajúc na obsah súdneho
spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v procesnom postupe súdu prvej
inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožnil s dôvodmi týkajúcimi
sa napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Súd prvej

inštancie vykonal vo veci z hľadiska žalobcom uplatneného práva dostatočné dokazovanie, ktorého
výsledky aj náležite v súlade s ust. § 191 CSP zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne
právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správne právne závery a napadnuté rozhodnutie aj
podrobne a náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil.

19. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na
ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie o žalobe žalobcu
podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené
skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne odôvodnil. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo
sporových strán na spravodlivý súdny proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom
v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú

príslušný záver o dôvodnosti žalobcom uplatnenej žaloby. S jeho odôvodnením sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP), preto sa v ďalšom obmedzil len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, na ktoré v ďalšom poukazuje a vyjadruje sa k odvolacím námietkam
žalobcu.

20. Žalobca vo svojom odvolaní považoval rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznania náhrady
vo výške 420,19 Eur za vecne správny, avšak s tým, že sa nestotožňuje s jej výškou s poukazom na
závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom C.. Y. (526,55 Eur), čo odvolací súd vyhodnotil
ako odvolací návrh žalobcu na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti (I. výrok)
týkajúcej sa výšky priznanej mu náhrady a návrhu žalobcu na priznanie mu náhrady v sume 526,55 Eur.

Preto v tejto časti nepovažoval za dôvodnú námietku a návrh žalovaného odvolanie žalobcu v časti,
smerujúcej voči I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie odmietnuť podľa § 386 písm. b/ CSP.
V ďalšom nepovažoval žalobca rozhodnutie a odôvodnenie súdu prvej inštancie v zmysle striktného
upriamenia sa argumentácie na prvú časť ust. § 35 zákona o lesoch za správnu, nakoľko argumentujeiba povinnosťou náhrady za obmedzenie vlastníckych práv, avšak náhradu škody, ktorej právo domáhať
sa ustanovuje § 35 zákona o lesoch, spochybňuje, resp. naň neprihliada s odôvodnením, že žalobca
nezmenil počas konania žalobu. Mal pritom za to, že nemal dôvod meniť žalobu. Poukázal na to, že

Civilný sporový poriadok nevyžaduje od sporových strán špecifikáciu konkrétnych §-ových znení pod
hrozbou zamietnutia žalobca v rámci zásady „iura novit curia“ samotné domáhanie sa náhrady škody
bez poukázania na konkrétne §-ové znenie nie je zásadnou prekážkou uznania nároku na náhradu
škody a zamietnutie žaloby a žiadal v zamietajúcej časti (II. výrok) rozsudku súdu prvej inštancie zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Právne hodnotenie skutkového stavu je úlohou konajúceho súdu, čo plynie i z uplatňovania pravidla
„iura novit curia“, avšak procesná stránka účastníctva pri dokazovaní je takmer výlučne vyčerpávaná
procesnými právami účastníka konania smerujúcimi k objasneniu skutkovej stránky prejednávanej
kauzy. Úlohou súdu je z takto vymedzeného skutkového vymedzenia žaloby žalobcu vychádzať a
náležite právne kvalifikovať. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav (zistený

ajnazákladepodkladovpredloženýchúčastníkomkonania)podriaďujepodskutkovúpodstatupríslušnej
právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná.

22. Žalobca svoju žalobu zo dňa 6.6.2019, ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 34 192
Eur, skutkovo vymedzil len tým, že Rozhodnutím Okresného úradu Humenné sp.zn. D.-B.-P.-XXXX/

XXXXXX-X zo dňa 24.5.2018 bolo rozhodnuté o dočasnom vyňatí a obmedzení využívania lesných
pozemkov z plnenia funkcií lesov, k.ú. P., X., F., K., B. E., M., B., G., B. O. N., M., N., D., F., podľa
prílohy. Toto rozhodnutie bolo zapísané na LV č. XXX, k.ú. D. v prílohe vo vlastníctve žalobcu, nakoľko
sa ho priamo dotýka a na základe tohto rozhodnutia začal žalovaný výkon odlesňovacích prác. Ďalej
uviedol, že žalovaný Oznámením zo dňa 6.12.2018 oznámil lesnému hospodárovi žalobcu začatie

výkonu odlesňovacích prác. Následne dňa 20.2.2019 ho vyzval na koordináciu odlesňovacích prác na
uvedených pozemkoch. Poukázal na ust. § 35 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z. zákona o lesoch a uviedol, že
žalovanému zaslal prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyčíslenú výšku náhrady za obmedzenie
vlastníckych práv vo výške 34 192 Eur na základe znaleckého posudku C.. L. Y.. Následne mu žalovaný
oznámil mailom zo dňa 2.5.2019, že túto výšku neuznáva, preto si od 3.5. 2019 uplatňuje aj úrok z

omeškania. Nakoľko k dohode so žalovaným nedošlo, uplatňuje si náhradu v súdnom konaní.
Z takto podanej žaloby žalobcu jednoznačne vyplýva, že si voči žalovanému uplatňuje finančnú náhradu
za obmedzenie jeho vlastníckych práv k pozemkom z titulu vykonania odlesňovacích prác v zmysle
§ 35 ods. 1 zákona o lesoch. Vo vyjadrení zo dňa 9.10.2019 k replike žalovaného uviedol, že je
daný jeho nárok v zmysle § 35 zákona o lesoch a že ním predložený posudok znalca C.. Y. považuje

naďalej za správny, nakoľko vychádza z konkrétnych údajov o počte, dĺžke, priemere drevín, na rozdiel
od posudkov žalovaného a z opatrnosti, pokiaľ by to súd považoval za nevyhnutné, navrhol nariadenie
znaleckého dokazovania za účelom určenia výšky náhrady za predčasnú likvidáciu lesného porastu,
výšky náhrady z ušlej produkcie z rozdielu trhovej hodnoty od doby likvidácie lesného porastu do trhovej
hodnoty lesného porastu v rubnej dobe vypočítanú výšky náhrady z ušlej produkcie od doby likvidácie

porastov po zabezpečený následný porast náhrady na parcele žalobcu.
Na pojednávaní dňa 13.5.2020 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiavajú písomne podanej
žaloby a vyjadrení. Čo sa týka vyrúbaného dreva, k tomuto podľa žalobcu došlo v rozpore so zákonom,
keď žalobca nebol účastníkom správneho konania, došlo k samovoľnému výrubu, možno spochybniť,
či ide o tie isté stromy, ktoré tam boli vyrúbané. Ďalej uviedol, že prebieha správne konanie na OÚ

Michalovce a OÚ Košice, napadnutý je akt výrubu lesa. Právny zástupca žalobcu na tomto pojednávaní
tiež uviedol, že žalobný petit nie je koncipovaný šťastne, trvajú však na sume 34 192 Eur, ktorá je súčtom
hodnoty sumy zo znaleckého posudku C.. Y. a hodnoty drevnej hmoty, ktorá sa nachádza na pozemkoch
žalobcu, ktoré však odmieta prevziať.
VpodanížalobcuoznačenomakoDoplnenienávrhunazačatiekonania,doručenomsúduprvejinštancie

dňa 24.8.2020, uviedol, že požadovanú sumu 34 192 Eur upresňuje tak, že suma 11 481 Eur je sumou,
ktorá zodpovedá určeniu hodnoty drevnej hmoty, ktorá údajne pochádza z lesného porastu (stromov),
ktoré boli vyrúbané za účelom vyčistenia trasy budovaného plynovodu, pričom vznáša pochybnosť o
„autencitite“ predmetnej drevnej hmoty z dôvodu, že v zásade nie je možné verifikovať, že sa jedná
o drevnú hmotu zo stromov vo vlastníctve žalobcu, keď samotnému výrubu predchádzalo pochybenie

žalovaného spočívajúce v opomenutí § 23 zákona č. 326/2005 Z.z., podľa ktorého ťažbu možno
vykonať len po vyznačení a na základe písomného súhlasu hospodára, čo nebolo zo strany žalovaného
dodržané. Preto odmietol túto drevnú hmotu prevziať. Túto sumu na náhradu škody odôvodnil ust. §
420 Občianskeho zákonníka. Suma 22 711 Eur predstavuje rozdiel vo finančnej hodnote vyrúbaných(vyťažených) stromov, pokiaľ by boli vyťažené v rubnom veku, teda vo veku, kedy je ich trhová
hodnota najvyššia. Rubný vek stromov podľa vyjadrenia znalca je 130 rokov, čím mu bolo znemožnené
dosiahnutie zisku v rozsahu, za akým predmetný lesný pozemok obhospodaroval a túto časť požiadavky

na náhradu škody odôvodňoval ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Napojednávanídňa13.5.2022žalobcauviedol,ževroku2015došlastarostka,čibybolsúčinnýsfirmou
eustream a súhlasil. So zástupcami eustream p. Š. a p. M. prešli spolu po lese, fyzicky pozerali trasy
a dňa 6.12.2018 mu Ing. Račko telefonicky oznámil, že prebral od firmy eustream list o odlesnení jeho
pozemkov, žiadal súhlas na ťažbu, čo mu nevedeli preukázať. Žiadal o zastavenie ťažby, celý jeho les

bol vyrúbaný, stromy boli zrezané a ležali na zemi. Na otázku súdu na tomto pojednávaní, čo je v tomto
konaní nárokom žalobcu, žalobca uviedol, že ušlý zisk vzhľadom na rubný vek od 65 rokov do 135 rokov.
Napojednávanídňa14.6.2023vzáverečnejrečižalobcauviedol,žemuvzniklaškodavovýškeuvedenej
v žalobe, skladajúca sa z troch častí: škoda za dočasné vyňatie pozemkov z užívania, škoda vyjadrujúca
hodnotu drevnej hmoty vyťaženej žalovaným za účelom výstavby diela a škoda predstavujúca ušlý zisk,
ktorá mu bola spôsobená tým, že táto drevná hmota bola vyťažená skôr, ako došlo k jej rubnému veku,

kedy by jej hodnota bola najvyššia. Uviedol tiež, že pokaľ sa jedná o škodu, čo do základu poukazuje
na príslušné ustanovenia zákona o lesoch a škoda, ktorej a v tomto konaní, je škodou, ktorú treba
posudzovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 35 ods. 1 zákona o lesoch náhrada za obmedzenie vlastníckych práv patrí vlastníkovi alebo

správcovi, ak vyňatím [§ 7 ods. 1 písm. a) a b)], obmedzením využívania [§ 7 ods. 1 písm. c)] alebo
osobitným režimom hospodárenia (§ 14 ods. 1) dôjde k obmedzeniu vlastníckych práv. Náhrada za
obmedzenie vlastníckeho práva sa poskytne podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy neustanovujú
inak.

24. Podľa § 35 ods. 2 zákona o lesoch, náhradu za obmedzenie vlastníckych práv je v primeranom
rozsahu povinný vlastníkovi alebo správcovi poskytnúť ten, na koho žiadosť alebo návrh dochádza k
obmedzeniu vlastníckych práv podľa odseku 1.
Podľa § 35 ods. 3 zákona o lesoch, náhrada za obmedzenie vlastníckych práv podľa odseku 1 sa
poskytujenazákladedohodyourčenívýškyaspôsobejejposkytnutia,ktorejnávrhpredkladávlastníkovi

alebo správcovi ten, na koho žiadosť alebo návrh dochádza k obmedzeniu vlastníckych práv. Ak sa
nedosiahne dohoda, o výške alebo spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv
rozhoduje súd; nárok na náhradu škody nie je tým dotknutý.
Podľa § 35 ods. 4 zákona o lesoch, náhrada za obmedzenie vlastníckych práv sa uplatňuje najmä
a) pri vyňatí a obmedzení využívania

1. na lesnom pozemku v dôsledku
1.1. trvalého vyňatia,
1.2. dočasného vyňatia alebo obmedzenia využívania,
2. na lesnom poraste v dôsledku
2.1. predčasného vyrúbania lesného porastu,

2.2. straty produkcie lesného porastu za dobu vyňatia alebo obmedzenia využívania,
2.3. zníženia prírastku lesného porastu,
2.4. zníženia kvality produkcie lesného porastu,
3. v dôsledku zvýšenia nákladov hospodárenia na dotknutých lesných pozemkoch a lesných porastoch,
b) pri osobitnom režime hospodárenia v dôsledku

1. straty alebo zníženia výnosu z produkcie dreva oproti bežnému hospodáreniu v lesoch,
2. straty alebo zníženia výnosu z ostatných úžitkov lesa,
3. zvýšených nákladov nad rámec bežného hospodárenia v lesoch.
Podľa § 7 ods. 1 písm. b) a c) zákona o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhoduje
podľa § 5 ods. 1 o

b) dočasnom vyňatí, ktorým sa rozumie dočasná zmena využívania lesného pozemku na dobu najviac
20 rokov, ktorý sa technickou a biologickou rekultiváciou dostane do stavu umožňujúceho plnenie funkcií
lesa,
c) obmedzení využívania, ktorým sa rozumie stav, kedy na dotknutom pozemku nemôžu byť plnené
funkcie lesa v rozsahu pred obmedzením využívania; o obmedzení využívania možno rozhodnúť,

ak po ukončení obmedzenia využívania lesný pozemok nebude vyžadovať technickú rekultiváciu na
zabezpečenie plnenia funkcií lesa v rozsahu pred obmedzením využívania.

25. Náhrada škody na lesnom majetku je v zmysle § 34 zákona o lesoch(1) Škodou na lesnom majetku sa na účely tohto zákona rozumie najmä škoda spôsobená imisiami,
inými antropogénnymi škodlivými činiteľmi, požiarmi alebo škoda spôsobená zverou.
(2) Ten, kto spôsobí škodu na lesnom majetku (ďalej len „pôvodca škody“), je povinný vykonať opatrenia

na nápravu alebo uhradiť s tým spojené náklady. Vlastník lesného majetku je povinný poskytnúť
súčinnosť pôvodcovi škody pri vykonávaní opatrení na nápravu. Prípadná zodpovednosť za škodu
ani trestná zodpovednosť tým nie sú dotknuté. Na náhradu škody spôsobenej na lesnom majetku sa
vzťahujú všeobecné predpisy o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody. Tým nie sú dotknuté
ustanovenia osobitného predpisu.

(3) Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže pôvodcovi škody uložiť vykonať opatrenia
smerujúce k splneniu povinností uvedených v odseku 2.
(4)Aksaopatreniananápravuvykonávajúnanehnuteľnostiachvovlastníctveinejosoby,akojepôvodca
škody, ich vlastníci sú povinní strpieť obmedzenie obvyklého užívania na nevyhnutný čas za primeranú
náhradu. Ak vykonaním opatrení na nápravu vznikne škoda, na jej náhradu sa vzťahujú všeobecné
predpisy o náhrade škody.

26. Súd prvej inštancie zo žalobcom vymedzeného skutkového stavu a ním doložených dôkazov
správne posúdil nárok žalobcu, keď ako oprávnený považoval jeho nárok na náhradu za obmedzenie
vlastníckych práv v zmysle § 35 zákona o lesoch, pre ktorý boli splnené podmienky, keďže Rozhodnutím
Okresného úradu Humenné, pozemkový a lesný odbor zo dňa 24.05.2018 č. sp. D.-B.-P.-XXXX/

XXXXXX-X bolo rozhodnuté podľa § 5 ods. 1 a § 7 ods. 1 písm. b/ zákona o lesoch o dočasnom vyňatí
na dobu 4 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia lesných pozemkov z plnenia funkcií lesa,
za účelom realizácie pracovného pruhu stavby „Prepojovací VTL plynovod Poľsko - Slovensko“ (výrok
I. rozhodnutia) s presnou špecifikáciou katastrálnych území a parciel, a podľa § 5 ods. 1 a § 7 ods.
1 písm. c/ zákona o lesoch o dočasnom vyňatí na dobu 4 rokov z plnenia funkcií lesov a obmedzení

využívania funkcií lesov na dobu technickej životnosti plynovodu na lesných pozemkoch, za účelom
vytvorenia pracovného pruhu a ochranného pásma plynovodu v priemernej šírke 5m na obe strany od
osi plynovodu od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia s presnou špecifikáciou katastrálnych území
a parciel, medzi inými aj parciel, ktoré nadobudol do vlastníctva žalobca. Odvolací súd sa stotožnil
aj so stanovením výšky tejto náhrady súdom prvej inštancie, vychádzajúcim zo znaleckého posudku

č. 16/2019 vypracovaným Národným lesníckym centrom, ako kontrolným znaleckým posudkom, ktorý
sa zaoberal výpočtom škody z predčasnej likvidácie porastov, výpočtom škody za ušlú produkciu od
doby likvidácie porastu po zabezpečený následný porast a výpočtom škody za ušlú produkciu od doby
likvidácie porastu do rubnej doby, a to vo vzťahu k pozemkom vo vlastníctve žalobcu. V závere posudku
bola stanovená výška náhrady škody 3.514,49 Eur, z toho škoda z predčasnej likvidácie porastov

predstavuje 3.094,30 Eur, škoda z ušlej produkcie od doby likvidácie porastov po zabezpečený následný
porast 304,57 Eur a škoda z ušlej produkcie od doby likvidácie porastu do rubnej doby - trvalé bezlesie
115,62 Eur a v prípade využitia drevnej suroviny z predčasnej likvidácie porastov vlastníkom lesných
pozemkov (žalobcom) o škode nulovej. Náhrada teda bola určená vo výške 420,19 Eur (304,57 +
115,62).

Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalovaný vyťaženú drevnú hmotu uložil na
skládku a ďalej s ňou nenakladal, žalobca s vyťaženým drevom mohol disponovať, pričom sám uviedol,
že vyrúbanú drevnú hmotu odmietol prevziať, a preto mu náhrada podľa § 35 zákona v tejto časti nepatrí.
Jeho obranu spočívajúcu v tom, že vzniesol dôvodnú pochybnosť o „autenticite“ predmetnej drevnej
hmoty, a to z dôvodu že je v zásade nemožné verifikovať, že sa jedná o drevnú hmotu zo stromov vo

vlastníctve žalobcu, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Pokiaľ žalobca naďalej trval na tom, že bolo
potrebné pri výške náhrady vychádzať zo znaleckého posudku znalca C.. Y., tento nebol pre daný prípad
použiteľný, nakoľko ho založil na iných údajoch, ako boli pre daný prípad podstatné, keďže celkovú
výšku náhrady za predčasnú likvidáciu lesného porastu a ušlý zisk na parc. č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/
XX k.ú. D. 22.711 Eur vypočítal ako sumu predstavujúcu rozdiel medzi trhovou hodnotou predčasne

vyťaženejdrevnejhmoty(11.481Eur)atrhovouhodnotoudrevnejhmotyvoveku130rokov(34.192Eur),
uvádza náhradu za škodu spôsobenú predčasnou likvidáciou lesného porastu, náhradu za produkcie.
Pritom Rozhodnutím Okresného úradu Humenné, pozemkový a lesný odbor zo dňa 24.05.2018 č. sp.
D.-B.-P.-XXXX/XXXXXX-X bolo rozhodnuté podľa § 5 ods. 1 a § 7 ods. 1 písm. b/ zákona o lesoch o
dočasnom vyňatí na dobu 4 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia lesných pozemkov z

plnenia funkcií lesa, za účelom realizácie pracovného pruhu stavby „Prepojovací VTL plynovod Poľsko
- Slovensko“ (výrok I. rozhodnutia) s presnou špecifikáciou katastrálnych území a parciel, a podľa § 5
ods. 1 a § 7 ods. 1 písm. c/ zákona o lesoch o dočasnom vyňatí na dobu 4 rokov z plnenia funkcií lesov
a obmedzení využívania funkcií lesov na dobu technickej životnosti plynovodu na lesných pozemkoch,za účelom vytvorenia pracovného pruhu a ochranného pásma plynovodu v priemernej šírke 5m na obe
strany od osi plynovodu a v súlade s ust. § 48 ods. 1 zákona bola uložená náhradná výsadba v druhovom
zložení a počte.

27. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že súd
prvej inštancie nesprávne upriamil svoju argumentáciu na prvú časť znenia § 35 zákona o lesoch, za
správnu, nakoľko argumentuje (z časti správne) iba povinnosťou náhrady za obmedzenia vlastníckych
práv, avšak náhradu škody, ktorej právo domáhať sa ustanovuje ten istý § 35 zákona č. 326/2005 Z.z.

spochybňuje, resp. na neho neprihliada z dôvodu, že žalobca nezmenil počas konania žalobu („...súd
nerozhodoval o zmene žaloby, nebol podaný ani návrh na pripustenie zmeny žaloby...“). Mal za to,
že z jeho strany nedošlo k takej „zmene“, resp. k takým skutočnostiam, ktoré by odôvodňovali jeho
povinnosť zmeny žaloby. Konštatoval, že v priebehu konania súdu objasnil žalobný petit nasledovne:1.
časť finančného plnenia požadovaná žalobcom predstavuje sumu, ktorá sa rovná sume predstavujúcej
náhradu za obmedzenie vlastníckych práv žalobcu v súvislosti s výstavbou diela „Prepojovací VTL

plynovod Poľsko - Slovensko“. 2. časť finančného plnenia vyplýva taktiež z časti z ust. § 35 zákona
č. 326/2005 Z.z. „...nárok na náhradu škody nie je tým dotknutý...“. Výšku tejto časti škody podložil
znaleckým posudkom C.. Y., ktorý určil jej výšku v rozsahu 34.192 Eur, teda vo výške zodpovedajúcej
žalovanej sume. Táto sumu bola špecifikovaná nasledovne: suma vo výške 11.481 Eur je sumou,
ktorá zodpovedá určeniu hodnoty drevnej hmoty, ktorá údajne (podľa vyjadrenia žalovanej) pochádza z

lesného porastu (stromov), ktoré boli vyrúbané osobami určenými žalovanou, za účelom vyčistenia trasy
budovaného plynovodu; vzniesol dôvodnú pochybnosť o „autenticite“ predmetnej drevnej hmoty, a to z
dôvodu že je v zásade nemožné verifikovať, že sa jedná o drevnú hmotu zo stromov v jeho vlastníctve.
Samotnému výrubu predchádzalo pochybenie/porušenie zákona zo strany žalovaného, ktoré spočívalo
v opomenutí postupu, ktorý vyžaduje právna norma, a to tak, že nepostupoval v súlade s ustanovením

§ 23 zákona č. 326/2005 Z.z. V zmysle uvedeného je možné vykonať ťažbu len po vyznačení a na
základe písomného súhlasu hospodára (v danom prípade C.. E.). Táto zákonná podmienka nebola
zo strany žalovaného dodržaná, v čase výrubu (ťažby) nedisponoval písomným súhlasom hospodára,
a ním vyrúbané (vyťažené) stromy neboli riadne označené značkou lesného hospodára. Na základe
uvedeného nie je možné so 100% určitosťou tvrdiť, že drevná hmota označená žalovaným ako drevná

hmota vo vlastníctve žalobcu, takou aj skutočne je. Taktiež nie je zaručená odborná manipulácia s touto
drevnou hmotou, a jej prípadné poškodenie. Z tohto dôvodu, a teda z opatrnosti, odmietol žalobca túto
drevnú hmotu prevziať, a speňažiť si ju na vlastné meno a účet (ako to požadoval žalovaný). Na základe
uvedeného možno podľa neho konštatovať, že túto časť požiadavky na náhradu škody odôvodňuje ust.
§ 420 ods. Občianskeho zákonníka.

28. Z vykonaného dokazovania, ako aj z výsluchu svedkov bolo preukázané, že žalovaný vyťaženú
drevnú hmotu uložil na skládku a ďalej s ňou nenakladal, takže žalobca s vyťaženým drevom mohol
disponovať, a preto mu náhrada podľa § 35 zákona v tejto časti, ako už bolo uvedené, nepatrí, nemohla
mu v danom prípade vzniknúť škoda. Za nedôvodné považoval odvolací súd spochybňovanie žalobcom,

že nie je možné so 100% určitosťou tvrdiť, že drevná hmota označená žalovaným ako drevná hmota v
jeho vlastníctve. Navyše v rozpore s touto jeho argumentáciou na pojednávaní dňa 13.5.2022 žalobca
uviedol, že v roku 2015 došla starostka, či by bol súčinný s firmou eustream a súhlasil. So zástupcami
eustream p. Š. a p. M. prešli spolu po lese, fyzicky pozerali trasy a dňa 6.12.2018 mu C.. E. telefonicky
oznámil, že prebral od firmy eustream list o odlesnení jeho pozemkov, žiadal súhlas na ťažbu, čo mu

nevedeli preukázať. Žiadal o zastavenie ťažby, celý jeho les bol vyrúbaný, stromy boli zrezané a ležali
na zemi. Tiež nebol dôvodný nárok žalobcu z titulu ušlého zisku, keď poukazoval na to, že suma vo
výške 22.711 Eur predstavuje rozdiel vo finančnej hodnote vyrúbaných (vyťažených) stromov, pokiaľ by
boli vyťažené v rubnom veku, teda vo veku, kedy je ich trhová hodnota najvyššia. Rubný vek stromov,
ktoré boli vyťažené žalovaným na pozemkoch žalobcu, je podľa vyjadrenia znalca 130 rokov, a teda je

nesporné, že mu bolo definitívne znemožnené dosiahnutie zisku v rozsahu, za akým predmetný lesný
pozemok obhospodaroval.
Akoužbolovyššieuvedené,znalecC.Y.celkovúvýškunáhradyzapredčasnúlikvidáciulesnéhoporastu
a ušlý zisk na parc. č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX k.ú. D. 22.711 Eur vypočítal ako sumu predstavujúcu
rozdiel medzi trhovou hodnotou predčasne vyťaženej drevnej hmoty (11.481 Eur) a trhovou hodnotou

drevnej hmoty vo veku 130 rokov (34.192 Eur), uvádza náhradu za škodu spôsobenú predčasnou
likvidáciou lesného porastu, náhradu za produkcie, pričom o dočasnom vyňatí na dobu 4 rokov z plnenia
funkcií lesov a obmedzení využívania funkcií lesov na dobu technickej životnosti plynovodu na lesných
pozemkoch, za účelom vytvorenia pracovného pruhu a ochranného pásma plynovodu v priemernej šírke5m na obe strany od osi plynovodu a v súlade s ust. § 48 ods. 1 zákona bola uložená náhradná výsadba
v druhovom zložení a počte. Odvolací súd navyše poznamenáva, že takýto nárok žalobcu by bol len
hypotetickým, pretože nemožno vopred vedieť, koľko rokov by boli predmetné stromy vydržali a v akom

stave.
Nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle § 35 zákona o lesoch vznikol žalobcovi
už vydaním, resp. nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým došlo k dočasnému vyňatiu a
obmedzeniu využívania lesných pozemkov žalobcu. Tohto nároku sa vo výške 34.192 Eur na základe
znaleckého posudku sa žalobca domáhal od žalovaného aj pred podaním žaloby na súde. Žalobcom

uvádzaná škoda vyvodzovaná z postupu žalovaného pri výrube porastov (stromov) bez písomného
súhlasu a vyznačenia ťažby odborným lesným hospodárom v dňoch 06.12.2018 a 07.12.2018 na
pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, riešená v správnych konaniach aj uložením pokuty 500 Eur, ani
okolnosti doručenia oznámenia o ťažbe odbornému lesnému hospodárovi, nemajú vplyv na vznik nároku
na náhradu podľa § 35 zákona o lesoch ani na výšku náhrady. Škodu vzniknutú predmetným výrubom
žalobca nepreukázal.

29. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti (I. výrok) a
zamietajúcej časti (II. výrok), ako aj v časti trov konania (III. výrok) ako vecne správny podľa § 387
CSP potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a §255
ods. 1 CSP a žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej vecuž prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacepraxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýza nekoná,mávysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).