Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-18Csp/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117213063
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Češko

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1117213063.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Danielom Češkom v spore žalobcu: W. N., nar. dňa

XX.XX.XXXX, trvale bytom L. č. XXX/X, 949 11 Nitra, zast.: JUDr. Gabriel Bleho, advokát so sídlom 821
09 Bratislava- mestská časť Ružinov, Martinčekova č. 16, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru a o ochranu spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti o uloženie povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému istinu zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 404701277 zo dňa 20.05.2013 a zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
404201494 zo dňa 28.10.2013 v mesačných splátkach vo výške 20,- eur o d m i e t a.

II. Súd u r č u j e, že spotrebiteľský úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 404 701 277 zo dňa
20.5.2013 je bezúročný a bez poplatkov.

III. Súd u r č u j e, že spotrebiteľský úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 404 201 494 zo dňa
28.10.2013 je bezúročný a bezpoplatkový.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur v
lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

VI. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 09.09.2016 sa žalobca domáhal určenia že spotrebiteľské úvery
č. č. 404 701 277 zo dňa 20.5.2013 a č. 404 201 494 zo dňa 28.10.2013 sú bez poplatkov a bezúročné.

Súčasne žiadal žalovaného zaviazať k úhrade primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300
Eur, prípadne určiť žalobcovi povinnosť doplatiť dlh na istinách v splátkach.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli dva úverové právne úkony, ktoré sa
stali právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov žalobcovi, pričom sa jedná o typové
spotrebiteľské zmluvy. Prvá úverová zmluva č. 404701277 bola uzatvorená dňa 20.05.2013 a výška
poskytnutého úveru bola 350,- Eur. Neskôr žalobca so žalovaným podpísal ďalšiu úverovú zmluvu č.

404201494 zo dňa 28.10.2013, kde výška úveru predstavovala sumu 450,- Eur. Žalobca považuje
obe spotrebiteľské úverové zmluvy za bezúročné a bez poplatkové s odvolaním sa na ustanovenie
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov účinný v čase uzatvorenia zmlúv, keďže zmluvy neobsahujú všetky povinné náležitosti,ktoré má spotrebiteľská úverová zmluva obsahovať, pokiaľ ide o výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Taktiež žalobca namieta nesprávnu výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa.
Tieto nedostatky úverovej zmluvy spôsobujú, v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), d) vyššie

uvedeného zákona že úver je bezúročný a bezpoplatkový. Žalobca teda nenamietal skutočnosť, že musí
svoj dlh splatiť, namieta však výšku, ktorú by mal žalovanému z oboch zmlúv vrátiť. Nesúhlasí s tak
vysokou sumou a domáha sa splatenia len tej sumy akú si požičal, čiže istiny, keďže predmetná zmluva
obsahuje vyššie uvedené nedostatky. Predovšetkým v zmluve nie sú uvedené údaje vyplývajúce z §
9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov podľa ktorého zmluva u spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Ďalej namietala aj nesprávnosť
určenia RPMN v neprospech spotrebiteľa. Absencia a nesprávnosť uvedenia týchto údajov spôsobuje,
že úver sa považuje v súlade s § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úverochapôžičkáchprespotrebiteľovzabezúročnýabezpoplatkov.Ďalejpoukázalnato,žepredmetná
úverová zmluva obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, ako napr. : rozhodcovská
doložka, dohoda o zrážkach o mzdy, vysoké sankcie za porušenie povinnosti dlžníka, zmluvná pokuta,
okamžitá splatnosť dlhu, vyhlásenie o oboznámení sa s VOP, poplatok za vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy administratívu, poplatok za upomienku a pod.

3. Z dôvodu, že žalobca prežil a prežíva v súvislosti s poskytnutým úverom mnoho útrap, mnoho stresu,
žije pod sústavným tlakom nebankovky, ktorá žalobcu v súvislosti s tým neustále obťažuje, vyzýva,
dokonca výzvy vyvesuje aj na nástenku bytového, vyhráža sa prostredníctvom sms, telefonátov, listami
dlh vymáha aj prostredníctvom vymáhačov napr. S. s.r.o., F. s.r.o. a žiada pritom o úhradu neprimeranej

sumy,navyšemužalovanýsiaholnaplat,žalobcaneviekoľkomavsúladesozákonomeštežalovanému
platiť, keďže je jeho dlh neustále navyšovaný, ďalej žalobca v dôsledku toho trpí aj nespavosťou má
zvýšenýkrvnýtlak.Žalobcapretožiadaajovyplatenieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniazostrany
žalovaného.

4. K nároku na primerané finančné zadosťučinenie žalobca uviedol, že tento vyplýva priamo zo zákona,
a to z § 3 ods. 5) zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

poškodzovalo záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len ,,kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. K výške nároku uviedol, že prípadná
požiadavka súdu, aby žalobca presne vysvetlil, ako k navrhovanej sume dospel, by bola neadekvátna a
odporovala by aj judikatúre SR. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.
k. 6 Obo 302/2006 podľa ktorého je potrebné posúdiť, či žalobcom požadované zadosťučinenie v sume
je primerané a prihliadnuť na všetky okolnosti veci, najmä na to, že ide o vyrovnanie ujmy postihnutého

žalobcu a že ide o určitú sankciu postihujúcu toho, kto závadne konal, žalovaného. Možnými hľadiskami
sú napríklad intenzita a dĺžka trvania závadného konania, dosah tohto konania, okruh subjektov, ktorých
mohlo toto konanie žalovaného zasiahnuť ap. Ďalej prihliadne na to, aby náhrada ujmy predstavovala
aj určitú satisfakciu za stav, ktorý musel žalobca týmto konaním žalovaného strpieť.

5.Žalovanýsakžalobevyjadrilnazákladepísomnéhovyjadreniadoručenéhosúdu19.09.2017vktorom
uviedol, že je toho názoru, že žalobca na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského
úveru nemá naliehavý právny záujem. Zákon č. 129/2010 Z. z. považuje zmluvu za bezúročnú a bez
poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11 (1). Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov, nemožno
zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

6. Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 696,00 EUR, ak nie je dohodnuté inak do 16.05.2014
na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo
v hotovosti mandatárovi." Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvyo spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 16.05.2014.
Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 696,00 EUR s
termínom splatnosti dňa 16.05.2014. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia

splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 20.05.2013 s predmetnou Dohodou
oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej
následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných
splátkach vo výške 58,00 EUR, Každá vyššie uvedená splátka bola prednostne započítavaná na
istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Zákon si vyžaduje

obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov Nikde nie je zvlášť ustanovené, prerozdelenie splátky
Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka. Podľa
dohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN)
sa vypočíta v zmysle zákony o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 314,02 %. Dohoda o splátkach oprávňuje
spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak, ako je to ustanovené v zmluve o úvere), na základe

ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 98,86 % stanovená v zmluve o
úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške
314,02 % dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý
požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN je
navyše jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. V

zmluve o spotrebiteľskom úvere aj v dohode o plnení v splátkach spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška
priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je vo výške 49,20 %. Argumentácia o absencii vyčíslenia RPMN a priemernej
hodnoty RPMN je nepravdivá, nakoľko sa tento údaj nachádza v zmluve o spotrebiteľskom úvere aj v
dohode o plnení v splátkach.

7. Žalobca ako dlžník so žalovaným ako veriteľom uzatvorili dňa 28.10.2013 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 404201494, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo výške 450,00 EUR, ktorú sa dlžník
zaviazal vrátiť o príslušný poplatok vo výške 438,00 EUR. V zmluve o úvere č. 404201494 na prednej
strane je uvedené nasledovné:

"Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 883,00 EUR, ak nie je dohodnuté inak do 28.10.2014
na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo
v hotovosti mandatárovi." Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 28.10.2014.
Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 888,00 EUR

s termínom splatnosti dňa 28.10.2014. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť
využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 28.10.2013 s predmetnou
Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitosti,
ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných
mesačných splátkach vo výške 74,00 EUR, | vždy k 28 kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom

28.11.2013. Každá vyššie uvedená splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na
poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie
úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené, prerozdelenie splátky. Navyše veriteľ ako
jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka. Podľa dohody o splátkach
spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v

zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 306,65 %. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa
plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak, ako je to ustanovené v zmluve o úvere), na základe ktorých
logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 97,33 % stanovená v zmluve o úvere je
hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške 306,65 %

dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal
o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN je navyše
jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. V zmluve
o spotrebiteľskom úvere aj v dohode o plnení v splátkach spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška
priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy

o spotrebiteľskom úvere je vo výške 49,13 %. Argumentácia o absencii vyčíslenia RPMN a priemernej
hodnoty RPMN je nepravdivá, nakoľko sa tento údaj nachádza v zmluve o spotrebiteľskom úvere aj v
dohode o plnení v splátkach.8. Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie
RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu
o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č.

2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými
vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve.
9. Ďalej sa žalovaný vyjadril aj k neprijateľnosti podmienok, na ktoré žalobca v žalobe poukázal a to
rozhodcovská doložka, dohoda o zrážkach zo mzdy, administratívny poplatok.
10. K primeranému finančnému zadosťučineniu žalovaný uviedol že, neuznáva žalobcom vznesený

nárok na finančné zadosťučinenie ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca
nijakým relevantným spôsobom neodôvodnil vznesený nárok na finančné zadosťučinenie. Žalovaný má
za to, že žalobcovi finančné zadosťučinenie neprislúcha, nakoľko neexistuje žiaden relevantný dôvod
na jeho priznanie. Žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia, žalobcovi
nevznikla. Žalovaný by chcel poukázať na skutočnosť, že ako môže byť poskytnutá dlžníčke právna
ochrana, keď sama je tá, ktorá ako prvá porušila svoje povinnosti, nakoľko si neplnila záväzky, ku ktorým

pristúpila.
Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa síce úspešnému účastníkovi konania priznáva
právo na primerané finančné zadosťučinenie, no žalovaný má za to, že takto zákonom priznané právo
je potrebné vykladať skôr reštriktívne. Teda súd podľa názoru žalovaného pri rozhodovaní o priznaní
finančného zadosťučinenia musí zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti,

ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Nie je teda vylúčené, aby súd po zvážení všetkých okolností aj
napriek úspechu v konaní, odmietol požadované finančné zadosťučinenie priznať.
Primerané finančné zabezpečenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu,
vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie žalobcom požadovaných finančných prostriedkov prichádza do
úvahy v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Z toho logicky vyplýva, že

už neprichádza do úvahy uvedenie veci do pôvodného stavu, resp. zrušenia rozhodnutia.
Žalovaný má za to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany, nie len deklaráciu porušenia. Nemožno teda hovoriť ani o opätovnom
sankcionovaní žalobcu tým že mu finančné zadosťučinenie nebolo priznané. Takisto je nanajvýš otázne,

či je právne prípustné priznať právnu ochranu tomu, kto sám právo porušuje. Žalobca od začiatku
neplatil splátky podľa dohody o plnení v splátkach, čím sa dostal hneď do omeškania. Žalovaný
zdôrazňuje, že žalobca nijakým relevantným spôsobom neodôvodnil vznesený nárok na finančné
zadosťučinenie. Žalovaný rade má za to, že žalobcovi finančné zadosťučinenie neprislúcha, nakoľko
neexistuje žiaden relevantný dôvod na jeho priznanie. Žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie

finančného zadosťučinenia, občanovi nevznikla. Naviac, v súvislosti so spôsobom vyčíslenia finančného
zadosťučinenia žalovaný rade zdôrazňuje, že vyčísľovať nemajetkovú ujmu s ohľadom na majetkovú
ujmu/nárok nie je možné.
Žalovaný je toho názoru, že žalobca nemá nárok na primerané finančné zadosťučinenie ani z
nasledovných dôvodov: žalobca vo svojom návrhu vôbec neuvádza, na základe porušenia akého

práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi si
voči žalovanému uplatňuje nárok na primerané finančné zadosťučinenie,žalobca vo svojom návrhu
nešpecifikoval aká ujma mu mala byť ako spotrebiteľovi spôsobená, žalobca nijako nepreukázal, že
by v návrhu nešpecifikované porušenie práva alebo povinnosti zo strany žalovaného bolo spôsobilé
privodiť mu ako spotrebiteľovi ujmu, na základe čoho určil žalobca výšku požadovaného primeraného

finančnéhozadosťučinenianasumu300,-eur.Navyšeužlenzosamotnejpovahypožadovanéhonároku
vyplýva, že jeho výšku nemožno určovať s odvodením od údajného iného majetkového nároku žalobcu,
výškafinančnéhozadosťučineniabypodľakonštantnejjudikatúrymalakompenzovaťnemajetkovúujmu.
Žalovaný je však toho názoru, že žalobcovi nebola spôsobená žiadna nemajetková ujma.

11. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojej argumentácii poukázal na to, že na
určovacej žalobe má naliehavý právny záujem z dôvodu vyriešenia otázky výšky dlhu voči žalovanému.
PokiaľideovýškuRPMNvtejtosúzahrnuténákladyspojenésposkytnutímúveru,ktorénavyšujútakmer
o 100% finančný záväzok žalobcu voči žalovanému, ktorý má zaplatiť spolu s poskytnutým úverom.

12. V rámci dupliky žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach pokiaľ ide o bezúročnosť úveru a
bezpoplatkovosť úveru, ako aj nesprávneho určenia výšky RPMN a finančného zadosťučinenia.13. Súd vo veci rozhodol pôvodne rozsudkom č. k. 18Csp/50/2017-196 zo dňa 25. mája 2021 tak, že
vo výroku I. určil, že spotrebiteľský úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 404 701 277 zo dňa
20.5.2013 je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 405,91 eur v lehote do

15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. určil, že spotrebiteľský úver zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 404 201 494 zo dňa 28.10.2013 je bezúročný a bezpoplatkový. Vo výroku III. určil že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 euro v lehote do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku IV vo zvyšku súd žalobu zamietol. Vo výroku V. žalobcovi súd
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne

samostatným uznesením po tom, čo rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť.

14. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 15CoCsp/6/2022-253 zo dňa 31. októbra 2023 na odvolanie
žalovaného rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava I) zo dňa 25.
mája 2021, č. k. 18 Csp 50/2017-196, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že v predmetnej žalobe sa žalobca nedomáhal od žalovaného

vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie uznesením na č. l. 98 spisu vyzval žalobcu,
aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia odstránil vady žaloby tak, že určí výšku istiny, ktorú
má žalovaný žalobcovi zaplatiť v splátkach (napriek tomu, že žalobca sa uloženia takejto povinnosti
žalovanému vôbec nedomáhal), žalobca vytýkanú vadu žaloby neodstránil. Súd prvej inštancie, napriek
neodstráneniu vady žaloby, pokračoval v konaní ďalej. Až na pojednávaní konanom dňa 25.5.2021

žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou vyplatiť žalobcovi titulom
bezdôvodného obohatenia finančné čiastky, ktoré boli žalovanému zaplatené nad rámec poskytnutých
úverov, bez určenia konkrétnej výšky. Súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby, pričom žalobca,
oproti pôvodnej žalobe, rozšíril žalobou uplatnený nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia a
netrval ani na odstránení vady žaloby, spočívajúcej v absencii presnej výšky žalobného nároku titulom

bezdôvodného obohatenia. Rozhodol tak o inom žalobnom návrhu ako bol ustálený v žalobe. So
zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, keď rozhodol o žalobe bez toho, aby bol jednoznačne ustálený
predmet žaloby. Preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil (§ 389 ods.

1 písm. b/ C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), v ktorom sa súd prvej
inštancie bude dôsledne zaoberať ustálením predmetu konania, teda tým, aké jednotlivé nároky sú
predmetom konania v prejednávanej veci, s prihliadnutím na jasný, určitý a materiálne vykonateľný
petit žaloby. Následne súd prvej inštancie posúdi všetky skutočnosti, ktoré sú významné z hľadiska
správneho hmotnoprávneho posúdenia veci, viazaný pritom právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391

ods. 2 C.s.p.), opätovne rozhodne o žalobe žalobcu, v súlade s ustanovením § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p.,
zo zisteného skutkového stavu vyvodí záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s
požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p.

15. Súd má najskôr za potrebné uviesť, že žalobca vo svojom žalobnom návrhu uviedol, že žiada,

aby súd určil, že spotrebiteľské úvery zo zmlúv č. 404701277 zo dňa 20.05.2013 a č. 404201494
zo dňa 28.10.2013 sú bezúročné a bez poplatkov a ďalej žiadal, aby súd uložil žalobcovi zaplatiť
doplatok istiny zo zmlúv v mesačných splátkach. V tomto smere súd výzvou zo dňa 02.05.2019, č. k.
18Csp/50/2017-98 nesprávne vyzval žalobcu, aby odstránil vady žaloby tak, že určí výšku istiny, ktorú
má žalovaný žalobcovi zaplatiť v splátkach, nakoľko žalobca toto žiadal len vo vzťahu k sebe a nie

k žalovanému, a teda, aby mohol doplatiť istinu v mesačných splátkach. Nebolo preto dôvodné, aby
súd žalobcu vyzýval na odstránenie vád žaloby uvedeným istiny, ktorú žiada od žalovaného zaplatiť.
Napokon žalobca na túto výzvu súdu nedostatok žaloby neodstránil a súd napriek uvedenému v konaní
pokračoval. Správne, ako vyplývalo aj z uznesenia o odročení pojednávania konaného dňa 18.04.2019,
malbyťžalobcavyzvanýtak,abyšpecifikovalistinu,ktorúmážalobca(niežalovaný)zaplatiťžalovanému

v splátkach.

16. Na pojednávaní konanom dňa 25.05.2021 právny zástupca žalobcu uviedol, že žiada súd, aby
žalobe vyhovel a v prípade oboch spotrebiteľských úverov určil, že sú bezúročné a bez poplatkov a
súčasne zaviazal žalovaného k vydaniu finančných čiastok, ktoré boli žalovanému zaplatené nad rámec

poskytnutých úverov a súčasne priznal žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie. Takéto vyjadrenie
podľa názoru súdu by mohlo byť zmenou žaloby, nakoľko žalobca týmto rozšíril žalobu aj o vydanie
bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na to, že toto vyjadrenie nemá písomnú formu podľa § 125 ods.
1 CSP tak, aby mohlo byť posúdené ako návrh na zmenu žaloby a zároveň ani iné náležitosti takéhotonávrhu(asúdotakomtonávrhuakoozmenežalobynapojednávaníaninerozhodol),súdnaodstránenie
nedostatkov tohto podania samostatným uznesením žalobcu nevyzýval (nešlo z uvedených dôvodov
o podanie vo veci samej, ktoré by malo vady). Keďže však uvedené aj s ohľadom na predchádzajúcu

nesprávnu výzvu na odstránenie nedostatkov žaloby a rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo zrejmé,
či žalobca týmto skutočne mienil zmenu žaloby, súd v predmetnej veci po zrušení a vrátení veci
výzvou zo dňa 30.04.2024 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní oznámil súdu, či jeho vyjadrenie na
pojednávaní konanom dňa 25.05.2021 o tom, že žiada určiť oba úvery za bezúročné a bez poplatkov
a súčasne zaviazať žalovaného k vydaniu finančných čiastok, ktoré boli žalovanému zaplatené nad

rámec poskytnutých úverov a priznať finančné zadosťučinenie mienil ako zmenu žaloby podanej dňa
09.09.2016 a ak áno, aby presne písomne uviedol, akú zmenu žaloby v predmetnej veci navrhuje s tým,
že v opačnom prípade bude súd ďalej konať o návrhu v podanej žalobe.

17. Žalobca na predmetnú výzvu súdu nereagoval. Súd preto ustáli predmet konania a konal o návrhu
žalobcu tak, ako bol uplatnený v podanej žalobe. V žalobnom návrhu žalobca žiadal, aby súd určil, že

spotrebiteľský úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 404701277 zo dňa 20.05.2013 je bezúročný
a bez poplatkov. Žiadal tiež aby súd určil, že spotrebiteľský úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
404201494 zo dňa 28.10.2013 je bezúročný a bez poplatkov a žalobca je povinný doplatiť žalovanému
istinu z úverových zmlúv v mesačných splátkach vo výške 20,- eur. Zároveň žiadal zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur do troch dní do právoplatnosti rozsudku a náhradu trov

konania.

18. V predmetnej veci súd zopakoval dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami
sporových strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi (Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 404701277,
Dohoda o plnení v splátkach zo dňa 20.05.2013, Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.404201494, Dohoda

o plnení v splátkach zo dňa 28.10.2013, Špecifikácia platieb poskytnutých na úhradu úverov - výplatné
lístky za mesiace 2/ 2015 až 9/2015, potvrdenia o vkladoch na účet žalovaného v roku 2013 5x 58Eur,
3x50 Eur / 2015, Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka - žalobcu č.k. 31 T. XXX/XXXX-
XX, prehľad úhrad žalobcu na splatenie poskytnutých úverov ) a zistil nasledovný skutkový stav:

19. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 404701277, uzatvorenej dňa 20.05.2013 súd zistil, že táto
bola uzatvorená medzi sporovými stranami a žalobcovi bol zo strany žalovaného poskytnutý úver vo
výške 350 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť 16.05.2014 spolu s nákladmi za poskytnutie úveru,
ktoré predstavovali výšku 346 eur a zahŕňali úrok vo výške 39,15 % ročne (137 eur) a administratívne
náklady vo výške 208,97 eur. RPMN žalovaný uviedol vo výške 98,86 %. Následne žalobca uzatvoril so

žalovaným dohodu o plnení v splátkach dňa 20.05.2013, na základe ktorej mal poskytnuté prostriedky
splácať v mesačných splátkach po dobu 12 mesiacov vo výške 58 eur, pričom celková čiastka bola
uvedená vo výške 696 Eur a RPMN 314,02%.

20. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.404201494 uzatvorenej dňa 28.10.2013 vyplývalo, že

žalobcovi bol zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 450 eur. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť
spolu s nákladmi za poskytnutie úveru ktoré predstavovali výšku 438 eur a zahŕňali úrok vo výške 39,15
% ročne (137 eur) a administratívne náklady. RPMN žalovaný uviedol vo výške 97,33 %. Následne
žalobca uzatvoril so žalovaným dohodu o plnení v splátkach dňa 28.10.2013, na základe ktorej mal
poskytnuté prostriedky splácať v mesačných splátkach po dobu 12 mesiacov vo výške 74 eur, pričom

celková čiastka bola uvedená vo výške 881 eur a RPMN 306,65 %.

21. Z predložených listinných dôkazov a to potvrdení žalobcu o úhradách vykonaných na splatenie
poskytnutých úverových prostriedkov ako aj z prehľadu platieb poskytnutých žalovaným súd mal za
preukázané, že žalovaný na splatenie spotrebiteľského úveru podľa zmluvy č. 404201494 uhradil 331

Eur,zostatok dlhupredstavuje119Eur.VprípadeZmluvyospotrebiteľskomúvereč.404201277žalobca
uhradil 755,91 Eur, čiže žalobca zaplatil navyše 405,91 Eur.

22. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvoreniazmlúvospotrebiteľskomúvere(ďalejlen"zák.č.129/2010Z.z.")tentozákonupravujepráva

a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.23. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

25. Podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f), g), i), j), k), u), y) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
a)druh spotrebiteľského úveru,
b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
y )priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y),

27. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

28. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v platnom znení, každý spotrebiteľ má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľ
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa; pri určovanívýšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob,
rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany
spotrebiteľa.

29. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

30. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

31. Z dôvodu toho, že v podanej žalobe boli stále vady, a to v časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženie
povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému istinu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 404701277 zo

dňa 20.05.2013 a zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 404201494 zo dňa 28.10.2013 v mesačných
splátkach vo výške 20,- eur, súd uznesením č. k. B1-18Csp/50/2017-268 zo dňa 21. júna 2024 vyzval
žalobcu, aby tento petit špecifikoval a odstránil vady žaloby, aby presne uviedol výšku istiny, ktorú je
žalobca povinný zaplatiť žalovanému v mesačných splátkach. Žalobca na túto výzvu súdu nereagoval a
svoje podanie v zmysle výzvy súdu neopravil a nedoplnil. Súd preto v tejto časti rozhodol tak, že podanie

odmietol. (Výrok I.)

32. Ďalej sa súd zaoberal vecou samou vo zvyšnej časti uplatneného nároku, a teda v časti určenia, že
predmetné úvery sú bezúročné a bez poplatkov a v časti uplatneného nároku na primerané finančné
zadosťučinenie.

33. Žalovaný namietal, že ustanovenia Civilného sporového poriadku nepripúšťajú žalobu o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Súd má za potrebné uviesť, že ustanovenie
§ 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch umožnilo spotrebiteľovi s účinnosťou od 01.01.2018
domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj určenia, že poskytnutý úver

je bez úrokov a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru súdu možné v zmysle § 137
písm. c) CSP konštatovať, že podmienky prípustnosti žaloby boli splnené a spotrebiteľ sa mohol
domáhať určenia, že jemu poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle podanej žaloby,
a to aj bez preukazovania naliehavého právneho záujmu. Hoci ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o
spotrebiteľských úveroch nadobudlo účinnosť až dňa 01.01.2018, kedy v čase podania žaloby bol

právny stav, ktorý nedovoľoval domáhať sa pred súdom určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, pokiaľ to v súčasnosti právny poriadok umožňuje, bolo
by za hranicou princípu hospodárnosti konania, ak by súd neakceptoval existujúci právny stav a žalobu
zamietol z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu, a to aj z dôvodu absencie prechodných
ustanovení novely, ktorú možno tak aplikovať aj na spory pred nadobudnutím jej účinnosti. Súd mal za

to, že uvedené novelizované ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné aplikovať aj na
predmetné konanie, pretože v prípade absencie prechodných ustanovení je potrebné vec posudzovať
podľa právnych noriem účinných v čase rozhodovania súdu.

34. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom výšky RPMN, najvyššia prípustná výška odplaty pri

poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi je stanovená ako dvojnásobok naposledy zverejnenej
priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé
typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov. RPMN (Ročná Percentuálna Miera Nákladov) vyjadruje
reálnu cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre porovnanie výhodnosti úverov
od rôznych úverových inštitúcií. Okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa aj ďalšie iné poplatky súvisiace

s úverom ako napr. poplatok za vybavenie účtu, poistenie úveru, ak je podmienkou pre získanie
výhodnejšieho úroku, a iné, prepočítané na jeden kalendárny rok. Platí základné pravidlo, čím nižšie
RPMN, tým je úver pre spotrebiteľa výhodnejší. Ak RPMN nie je uvedená v zmluve alebo je v zmluve
uvedená nižšia hodnota RPMN než v skutočnosti pôžičke alebo úveru prislúcha, považuje sa takto
poskytnutá pôžička alebo úver za bezúročný a bezodplatný. Spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bezodplatný aj v prípade, ak hodnota RPMN prevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty.

35. V danom prípade, pokiaľ ide o zmluvu č. 404701277, súd akceptoval argumentáciu žalobcu ohľadom
stanovenia výšky RPMN. Údaje o výške RPMN nie sú konzistentné, v zmluve č. 404701277 je uvedenávýška RPMN 98,86% , pričom v dohode o splátkach predstavuje 314,02%, v zmluve č. 404201494 je
výška RPMN uvedená 97,33% a v dohode o splátkach 306,65%, pričom doba splatnosti úveru ako
takého či už jednorázovo alebo v splátkach sa nezmenila. Uvedené sa podľa názoru súdu týka aj

zmluvy č.404201494 uzatvorenej dňa 28.10.2013, kde RPMN žalovaný uviedol vo výške 97,33 %,
pričom následne v dohode o plnení v splátkach dňa 28.10.2013 bola RPMN 306,65 %. Z uvedeného
znenia zmlúv o spotrebiteľskom úvere a dohody o splátkach, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmlúv
potom nie je zrejmá celková výška nákladov. Žalovaný v dohode o splátkach neuviedol dôvody pre ktoré
RPMN pri plnení v splátkach vzrástlo v oboch prípadoch o vyše 200%. Súd sa stotožňuje v tomto smere

s argumentáciou KS v Trenčíne sp.zn. 17Co 1140/2014, ktorý v obdobnom prípade uzavrel, že rozdielne
hodnoty RPMN uvádzané v dokumentoch o poskytnutí spotrebiteľského úveru majú charakter klamlivej
obchodnej praktiky a odporujú ustanoveniu § 9 ods.2 písm.j). Taktiež úverová zmluva neobsahuje údaje
použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov tak ako je to stanovené v § 9ods.1 písm.j) podľa
ktorého podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy je popri určeniu ročnej percentuálnej miery nákladov
a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť aj uvedenie predpokladov použitých na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov. Zo zmluvy priamo nevyplýva špecifikácia aké komponenty náklady
tvoria, táto informácia je iba všeobecne obsiahnutá v obchodných podmienkach. S poukazom na vyššie
uvedené súd dospel k názoru, že údaje o výške RPMN uvedené v zmluvách o úvere nezodpovedajú
požiadavkám stanoveným v zákone o spotrebiteľskom úvere a preto sú v zmysle § 11 ods.1 zákona o
spotrebiteľskom úvere úvery bezúročné a bez poplatkov.

36. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na výšku úrokovej sadzby, ktorá je jedným z komponentov pri
výpočte RPMN. V zmluvách o spotrebiteľskom úvere je dohodnutá úroková sadzba vo výške 39,15%
p.a. pričom podľa úrokových mier pri poskytovaní spotrebiteľských úverov bankami za máj až október
2013 je priemerná úroková sadzba pri úveroch do 1 roka cca 9%. Pokiaľ žalovaný uplatňuje úrok

vo výške 39,15% p.a. je tento úrok neprimerane vysoký, nakoľko prevyšuje priemernú úrokovú mieru
o viac ako 100% a takéto dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi, z dôvodu ktorého absentuje aj
táto náležitosť zmlúv.

37. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov

podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka), nakoľko
v čase uzatvorenia predmetných zmlúv neexistovala ešte právna úprava, ktorá by toto limitovala.
Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania
sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok.
Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly

podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto
úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a
odporuje dobrým mravom. Keďže táto okolnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov
v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, za týchto okolností je
potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú. Súd poukazuje aj na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: "Hoci
maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách
ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu
zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením
§ 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto

vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu
mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy." Ak dodávateľ predformuluje v
spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka).

38. Súd ďalej poukazuje na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), v zmysle ktorej členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Ako

teda vyplýva z vyššie uvedeného úroková miera dohodnutá medzi sporovými stranami v spotrebiteľskom
úvere podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s
dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poskytnuté úvery sú teda z uvedeného dôvodu
tiež bezúročné.39. Pokiaľ ide o skutočnosť, že v zmluvách nie je uvedené aká časť z každej jednotlivej splátky bude
započítaná na istinu, aká časť na úroky a iné poplatky, v tejto súvislosti súd poukazuje na argumentáciu

žalovaného, napokon ako aj na rozsudok ESĽP z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia,
a.s. c/a Klára Bíróová a uznesenie NS SR 3Cdo 146/2017 v ktorých uvedená otázka bola s konečnou
platnosťou vyriešená. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu,
obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že
eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že

toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby
jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku
istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal
spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej
ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Zmluva
o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme

amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné
informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne
a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky . Z uvedeného vyplýva, že
nedostatok, tejto náležitosti nemá za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

40. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. a III. a určil, že predmetné
spotrebiteľské úvery sú bezúročné a bez poplatkov, ako žiadal aj žalobca v podanej žalobe.

41. Pokiaľ ide o finančné zadosťučinenie, v tomto smere súd akceptoval argumentáciu žalobcu. Žalobca
svoje tvrdenia preukazoval napr. uznesením o vyhlásení konkurzu a vzhľadom na dopad, aký mali

tieto úvery v živote žalobcu, na výzvy, ktoré voči nemu žalovaný uskutočňoval. V zásade je potrebné
uviesť, že v pôvodnom znení zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ide o ustanovenie s tzv.
relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje
primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Nové znenie § 3 ods. 1 písm. e) zákona
č. 108/2024 Z. z., účinné v čase, kedy súd o primeranom finančnom zadosťučinení rozhoduje, ktoré

je potrebné v predmetnej veci aplikovať, už spresnilo, že súd prihliada najmä na povahu, závažnosť,
spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti
ochrany spotrebiteľa. Súd preto prihliadol na povahu a závažnosť porušenia práva spotrebiteľa, keď
táto spočívala práve v neprimeranej úrokovej sadzbe a v skutočnosti, že spotrebiteľ vzhľadom na
rozdielnu výšku RPMN nevedel presne zistiť rozsah svojho záväzku, čo nepochybne malo vplyv na

jeho finančnú situáciu. Súd tiež prihliadol na trvanie predmetného vzťahu, kedy zmluvy boli uzatvorené
už v roku 2013. Súd prihliadol aj na rôzne výzvy, ktoré boli adresované žalobcovi v priebehu rokov zo
strany žalovaného a ktorého vyzývali na plnenie rozdielnych súm. Zároveň v neposlednom rade, súd
prihliadol na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu a na samotnú výšku spotrebiteľských úverov,
ktoré boli žalobcovi poskytnuté a rozsah ich splatenia, resp. aj preplatenia istiny, keď na zmluvu o

spotrebiteľskom úvere č. 404201277 žalobca uhradil 755,91 Eur, čiže žalobca zaplatil navyše 405,91
Eur. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu
spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v
nezákonnom preplatení pôžičky a teda k strate finančných prostriedkov, čo nepochybne predstavuje
jeden z najzávažnejších zásahov do sociálnej identity osoby, čo súd považuje za rozhodujúce aj pre

výšku finančného zadosťučinenia, ktoré nemôže mať iba symbolický charakter. Súd zároveň vychádzal
z toho, že primerané finančné zadosťučinenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu
sankčnú. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že suma vo výške 300 Eur splní funkcie
primeraného finančného zadosťučinenia a bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobcu,
dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej ale aj generálnej prevencie. Súd

preto žalobcovi priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- Eur (výrok IV.)

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1CSP. Po ustálení predmetu konania mal súd za to, že žalobca bol vo svojich nárokoch úspešný v plnom

rozsahu. O časti, v ktorej súd odmietol žalobu žalobcu, súd nekonal, preto nebolo možné podľa názoru
súdu toto hodnotiť pri posúdení úspechu žalobcu v spore. Súd preto žalobcovi, ako v celom rozsahu
úspešnej strane sporu, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

46. Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
súd konštatuje, že v odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný. Súd preto žalovanému
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % o výške ktorých rozhodne súdny
úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.