Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 4, 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 4T/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724011195
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:5724011195.1

Rozhodnutie

Samosudca Okresného súdu Martin JUDr. Marián Rošak na verejnom zasadnutí konanom 04.12.2024
v Martine takto

r o z h o d o l :

Podľa § 405b ods. 1 druhá veta Tr. por. a § 405a ods. 1, ods. 2 Tr. por. s použitím § 84 Tr. zák. v dôsledku
zániku trestnosti činu a pri zachovaní výroku o vine

z r u š u j e l e nv o v ý r o k u o t r e s t e

trestný rozkaz Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/49/2021 zo dňa 29.11.2021, právoplatný dňa
12.2.2022, ktorým bol obvinenému pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák.
a pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 18 (osemnásť) mesiacov, podmienečne odložený s určením skúšobnej doby vo výmere 18

(osemnásť) mesiacov, za súčasného zrušenia výroku o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu
Zvolensp.zn.0T/69/2021zodňa17.6.2021,akoajvšetkýchďalšíchrozhodnutínatentovýrokobsahovo
nadväzujúcich, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad (výrok o vine vo
vyššie uvedenom trestnom rozkaze zostáva naďalej v platnosti)
a s ú č a s n e

obvinený ml. A. B., nar. XX.X.XXXX vo C., trvale bytom D., E. XXX/XX, F. C., toho času bytom C., G.
H. XX,

s a o d s u d z u j e :

Podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 117 ods. 1 Tr. zák. účinného do 5.8.2024 (ďalej len
Tr. zák.) na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a s použitím § 119 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému výkon uloženého
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 1 Pv 217/18/5506 podal dňa 10.08.2021

tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému ml. A. B., stíhanému pre zločin sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.

Trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/49/2021 z 29.11.2021, právoplatným 12.02.2022
bol obvinený mladistvý A. B. uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.
1 Tr. zák. a bol mu uložený (aj za pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák.) súhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, podmienečne odložený s určením skúšobnej doby vo
výmere 18 (osemnásť) mesiacov, za súčasného zrušenia výroku o treste v trestnom rozkaze Okresnéhosúdu Zvolen sp. zn. 0T/69/2021 zo dňa 17.6.2021, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok
obsahovo nadväzujúcich, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Novelou Trestného zákona č. 40/2024 zo dňa 08.02.2024, účinnou od 06.08.2024 došlo k zániku
trestnostiniektorýchkonaníoznačenýchakoprečinkrádeže,keďžezákonodarcatzn.opakovanédrobné
krádeže subsumované pod ustanovenie § 212 ods. 1, písm. g) Tr. zákona účinného do 05.08.2024
vypustil a teda už odo dňa 06.08.2024 sa takéto konanie nepovažuje za spáchanie trestného činu
v zmysle Trestného zákona.

Podľa § 405b ods. 1 druhá veta Tr. por. ak ide o skutok a trestný čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo
súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti činu právoplatné rozhodnutie len vo
výrokuotresteapodľa§41alebo§42Trestnéhozákonauložíprimeranýtrestzazostávajúcezbiehajúce
sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne
o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné.

Podľa § 405a ods. 1, ods. 2 Tr. por. ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa §
84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie takého
zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný. V konaní podľa
tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni a vo veciach, v ktorých v prvom

stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmeny
zákona.

Podľa § 405d ods. 1, ods. 2 Tr. por. na vyhotovenie rozhodnutia, jeho doručenie, opravný prostriedok
proti rozhodnutiu, opravu rozhodnutia podľa tohto dielu sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku a

o uznesení, ak v tomto diele nie je ustanovené inak. Rozsudok v konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje
na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia rozsudku; ustanovenia tohto zákona
o verejnom zasadnutí sa použijú primerane

Podľa § 84 Tr. zákona trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného činu

uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je
trestným činom.

Nakoľko v danej trestnej veci bol obvinenému právoplatným trestným rozkazom súdu uložený súhrnný
trest odňatia slobody aj za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, písm. g) Tr. zákona, pričom novelou

Trestného zákona účinnou odo dňa 06.08.2024 došlo k zániku trestnosti tohto činu za tento skutok,
preto súd na verejnom zasadnutí bol povinný v zmysle vyššie citovaných ustanovení Trestného poriadku
preskúmať toto právoplatné súdne rozhodnutia a zrušiť predmetné právoplatné rozhodnutie súdu len vo
výroku o treste (výrok o vine zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona vo vyššie
uvedenom trestnom rozkaze zostáva naďalej v platnosti) a obvinenému uložiť primeraný samostatný

trest za zostávajúci trestný čin – len pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona.

K trestu uloženému obvinenému sa súdu žiada uviesť nasledovné:

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú

v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je
vyjadrená zásada „nulla poena sine lege, sine cimine, sine iudicio“. Trest ako právny následok trestného
činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personálnosti trestu), tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34 ods. 3 Tr. zák.).

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti –
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie

trestu na ostatných členov spoločnosti).Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom
výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých
občanov, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť
prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z myšlienky,
že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby
viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že páchaním trestnej činnosti sa posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon

vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú
a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je teda

obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne,
ako aj etické.

Čo sa týka druhu trestu, tu sa okresný súd riadil všeobecnými zásadami ukladania trestov uvedených
v ustanovení § 34 ods. 4, 5 Tr. zákona účinného do 05.08.2024 (keďže obvinenému bola právoplatne

uložená vina podľa zásad Trestného zákona účinného až do 05.08.2024) , t. j. že súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a pri príprave na zločin a pri
pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu,
ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.

V prejednávanej trestnej veci súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obvinenému zobral
do úvahy predovšetkým fakt, že u obvineného nezistil žiadne poľahčujúce ale i priťažujúce okolnosti.
Pri rozhodovaní o výmere trestu obvinenému súd zobral do úvahy i tú skutočnosť, že obvinený sa
uvedenéhozločinudopustilakomladistvý,apretobolopovinnosťousúduznižovaťtrestnúsadzbuvyššie

uvedeného zločinu o polovicu v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zákona. Za zločin sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona je možné uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 3 rokov až do 10
rokov u dospelých páchateľov, u mladistvých páchateľov sa tieto trestné sadzby znižujú o polovicu a tak
bol súd povinný ukladať obv. ml. A. B. samostatný primeraný trest odňatia slobody v rozpätí od 18
mesiacoch až na 5 rokov. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu samosudca dospel k záveru, že na

nápravu samotného obvineného postačí pôsobiť uložením podmienečného trestu odňatia slobody, ktorý
súd stanovil na dolnej hranici takto zníženej trestnej sadzby, t.j. vo výmere 18 mesiacov, pričom výkon
tohto samostatného primeraného trestu súd obvinenému podmienečne odložil na skúšobnú dobu, ktorú
stanovil podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona v dolnej polovici trestnej sadzby, rovnako tak ako v trestnom
rozkaze vo výmere 18 mesiacov.

Súd považuje vyššie stanovený podmienečný trest odňatia slobody obvinenému za dostatočný preto,
aby obvinenému zabránil dopustiť sa obdobného konania v budúcnosti (individuálna prevencia)
a zároveň bol výstrahou pre ostatných členov spoločnosti (generálne prevencia).

Súd poznamenáva, že po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
rozhodne o započítaní skúšobnej doby podmienečného odsúdenia do novo uloženej skúšobnej doby,
keďže obvinenému po zrušení testu bol opätovne ukladaný podmienečný trest odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu

vŽilinevlehotedo15dníodoznámeniarozsudku.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnostitoho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť

výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,

ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či

smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho

výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.