Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/143/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5421201355
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5421201355.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpený: JUDr. Jozef Polák, advokát so sídlom Dolný Kubín,
Aleja Slobody 1890/50, proti žalovanej: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpená: Mgr.
Juraj Frič, advokát so sídlom Podhora 49, Ružomberok, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku bývalého Okresného súdu Dolný Kubín č. k.
6C/35/2021-455 z 18. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že :

I. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu
p r i k a z u j e:
- 1 ks reproduktor zn. Sencor,

- motorovú pílu,
- tlakový čistič - vapku K2,
- traktor - paroháč s vozíkom,
- motorku Jawu 350,
- moped pionier 50,
- výťažok z predaja osobného motorového vozidlo zn. SEAT Alhambra EČV: D. E. v sume 850,- eur,

- cenné papiere emitenta ASSET F. AS AKTIV. PORT, ISIN: B., druh CP: SPORO AKTÍVNE PORTFÓLIO
v menovitej hodnote 0,044883, v počte 1724 ks a v celkovej hodnote 77,38 eur,
- cenné papiere emitenta ASSET MANAG. B. AS EUR DLHOP. F., ISIN: B., druh CP: SPORO EUROVÝ
DLHOPISOVÝ FOND v menovitej hodnote 0,055785 v počte 3022 ks a v celkovej hodnote 168,58 eur,
- zostatok na účte vedenom v B., G.. IBAN: B. XXXX XXXX XXX XXXX XXXX vo výške 449,46 eur,
a do výlučného vlastníctva žalovanej p r i k a z u j e:
- 1 ks reproduktor zn. Sencor,

- skrine, gauč a tlačiareň v spodnej izbe,
- luster, kuchynskú sedačku a chladničku v kuchyni,
- obývaciu stenu, rohový gauč, televízor, luster a hodiny v obývačke,
- 2 ks nádrže na vodu 1000 litrové,
- kalové čerpadlo,
- záhradné čerpadlo,

- kosačku,
- krovinorez,
- zostatok na účte vedenom vo H., G.. IBAN: B. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 143,43 eur,
- rodinný dom súp. č. XXX stojaci na pozemku parc. registra C- KN č. 817/36, zapísaný na LV č. XXX pre
k. ú. a obec C., spolu so všetkými jeho súčasťami a príslušenstvom, ktoré tvoria garáž na parc. C-KN
č. 817/25, prístrešok pred vchodom do rodinného domu, prístrešok od záhrady, sklad zeleniny a ovocia,
sklad (horná búda), vodomerná prípojka, vodomerná šachta, kanalizačná prípojka, elektrická prípojkado rodinného domu, elektrická prípojka do garáže, štrkový chodník a plocha pred garážou, oporný múr
pri sklade zeleniny.pa.

II.Záväzokzaplatiťzostatokistinyhypotekárnehoúveruzozmluvyohypotekárnomúvereč.5048761194
uzavretej stranami sporu ako dlžníkmi a B., G. ako veriteľom dňa 10.01.2014 vo výške 31.141,28 eur,
spolu s príslušenstvom, včítane úrokov z tohto úveru, súd u k l a d á zaplatiť žalovanej.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 48.170,22 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu
69,1%.

V. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán
sporu (ďalej „BSM“). Vo výroku I. rozhodol, ktoré z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
budú prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu a ktoré do výlučného vlastníctva žalovanej. Vo
výroku II. uložil žalovanej zaplatiť zostatok istiny hypotekárneho úveru zo zmluvy o hypotekárnom
úvere č. 5048761194 uzavretej stranami sporu ako dlžníkmi a B., G. ako veriteľom dňa 10.01.2014

vo výške 31.141,20 eur spolu s iným príslušenstvom ako sú úroky z tohto úveru. Vo výroku III. uložil
žalobcovi a žalovanej v rovnakom rozsahu povinnosť zaplatiť úroky z hypotekárneho úveru počnúc
splátkou splatnou od 15.04.2023 až do ich úplného zaplatenia. Vo výroku IV. žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 48.170,22 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku V. rozhodol
o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobcovi voči žalovanej priznal právo na ich náhradu

v rozsahu 69,1 %. Okresný súd vykonal vyporiadanie podľa zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 150
Občianskeho zákonníka, vychádzal z toho, že podiely oboch strán sporu na majetku patriaceho do
BSM sú rovnaké. Na základe zhodných tvrdení sporových strán o rozsahu masy BSM, pokiaľ išlo
o hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj finančné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch, rozhodol
o tom, ktoré položky tvoriace masu BSM budú prikázané, ktorej strane sporu. Medzi stranami bola

sporná hodnota vyporiadavaných nehnuteľností, okresný súd pri jej ustálení vychádzal zo znaleckých
posudkov predložených žalovanou, a to z dôvodu, že čas ich vyhotovenia bol najbližšie k momentu
jeho rozhodovania vo veci. Okresný súd vyporiadaval aj záväzok strán sporu, ktorý vznikol počas
trvania ich manželstva na základe zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 10.01.2014. Strany navrhli,
aby tento záväzok prevzala žalovaná, čo okresný súd považoval za logické s ohľadom na skutočnosť,

že pohľadávka na vrátenie predmetného úveru bola zabezpečená záložným právom viaznucim na
rodinnom dome, ktorý bol v rámci vyporiadania BSM prikázaný do vlastníctva žalovanej, ako aj
pozemkami vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Okresný súd považoval za spravodlivé, aby žalovaná
prevzala záväzok na splatenie istiny úveru, ktorej výška bola ku dňu rozhodovania súdu známa a aby
úroky z úveru, ktorých výšku nebolo možné ku dňu rozhodnutia súdu vyčísliť, boli povinní uhrádzať obe

sporové strany v rovnakom rozsahu. Pri určení hodnoty masy BSM okresný súd zohľadnil sumu 7.700,-
eur, ktorú vyhodnotil ako vnos žalovanej do BSM. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2
Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), žalobcu považoval v konaní za úspešnejšiu stranu sporu
a priznal mu voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu v spore, t.
j. v rozsahu 69,1%.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obe sporové strany.

3. Žalobca podal odvolanie voči výroku III. rozsudku, t. j. voči výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť
zaplatiť úroky z hypotekárneho úveru spolu so žalovanou v rovnakých častiach. Žiadal, aby odvolací súd

rozsudok okresného súdu v tomto výroku zmenil tak, že záväzok zaplatiť úroky z hypotekárneho úveru
bude uložený v celom rozsahu žalovanej a zároveň jej bude uložená povinnosť nahradiť trovy konania
voči jeho osobe v rozsahu 100 %. Názor okresného súdu, na základe ktorého rozhodol o povinnosti
uhradiť úroky z hypotekárneho úveru obom sporovým stranám nepovažoval za správny. Za situácie,
keď stratil akékoľvek dispozičné oprávnenie k majetkovému substrátu, ktorý slúži ako zabezpečenie

splácania hypotekárneho úveru vrátane príslušenstva, dom bol prikázaný žalovanej, nie je v súlades princípom spravodlivosti, aby aj po právoplatnosti meritórneho rozsudku sa akýmkoľvek spôsobom
podieľal na splácaní hypotekárneho úveru. Tak ako sa môže meniť výška úrokov v priebehu času, mení
sa aj hodnota rodinného domu. Zmena výšky úrokov v budúcnosti je pre rozhodnutie súdu irelevantná.

Podaním žaloby sledoval jediný cieľ a to, aby mal majetkové vzťahy s bývalou manželkou definitívne
vyporiadané, čo sa však práve z dôvodu výroku III. napadnutého rozsudku nestalo.

4. Žalovaná podala odvolanie voči výrokom I. až IV. rozsudku okresného súdu. Žiadala, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že okresný súd

do masy BSM zahrnul i štrkový chodník, plochu pred garážou a oporný múr pri sklade zeleniny, avšak
tento jeho postup nie je správny. Uvedené položky nie sú samostatné veci, ale tvoria súčasť pozemku,
ktorý je jej výlučným vlastníctvom a preto nepatria do BSM, na čom nič nemení ani skutočnosť, že
v znaleckých posudkoch, ktoré určovali hodnotu nehnuteľností patriacich do BSM, boli tieto položky
označené ako príslušenstvo k rodinnému domu. Ďalej namietala, že predmetom vyporiadania nebola
žumpa, ktorú skutočnosť okresný súd zohľadnil vo výroku I. napadnutého rozsudku, avšak napriek tomu

jej hodnotu zohľadňoval pri určení ceny rodinného domu pre potreby vyporiadania. Žalovaná následne
uviedla matematický výpočet výšky výplatku, ktorý by mala žalobcovi na vyrovnanie vyporiadania BSM
vyplatiť, ak by do hodnoty masy BSM neboli zahrnuté v odvolaní označené položky. Navrhla, aby
bolo rozhodnuté, že na vyrovnanie podielu žalobcovi je povinná uhradiť sumu 46.136,21 eur. Žalovaná
namietala nesprávnosť výroku o trovách konania. Poukázala na to, že rozhodnutie o vyporiadaní BSM

je rozhodnutím v záujme oboch sporových strán, ktoré sú povinné vyporiadanie spoločného majetku
uskutočniť.Ideokonanie,vktorommajúobestranypostaveniežalobcuakoajžalovaného,ideosporové
konanie, v rámci určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Obe strany sporu mali vo vzťahu k uplatneným nárokom úspech len čiastočný, v rámci výroku rozsudku
bola dodržaná základná zásada parity podielov, teda procesne bola úspešná v rovnakom rozsahu ako

žalobca. Navrhla, aby súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním
z01.08.2023.VcelomrozsahusastotožnilasrozsudkomvovýrokuIII. Uviedla,žesúdsprávnenezobral
do úvahy, že obe strany súhlasili s tým, aby úver prevzala ona. Tak isto aj ona bude mať prioritný

záujem na riadnom splácaní úveru, pretože jeho vrátenie je zabezpečené záložným právom viaznucim
na rodinnom dome, ktorý pripadol do jej výlučného vlastníctva. Týmto spôsobom sa posilní aj postavenie
veriteľa strán sporu, pre ktorého súdne rozhodnutie o vyporiadaní spoločného úveru nie je záväzné.
Rozhodnutím o povinnosti oboch sporových strán zaplatiť úroky z hypotekárneho úveru rovným dielom
okresný súd do značnej miery eliminoval hrozbu, že by ako matka s tromi maloletými deťmi mohla

prísť o strechu nad hlavou, kvôli neschopnosti vyplatiť žalobcovi vyrovnávací podiel alebo neschopnosti
splácať úver z dôvodu vysokých splátok po zmene úrokových sadzieb.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril písomným podaním prostredníctvom svojho právneho
zástupcu zo dňa 18.05.2023. Nesúhlasil s námietkami žalovanej, že do masy BSM nepatrí štrkový

chodník, s plochou pred garážou a oporný múr pri sklade zeleniny, označené veci tvoria príslušenstvo
hlavnej veci, ktorou nie sú pozemky, ale rodinný dom. Ďalej uviedol, že v rámci konania na súde prvej
inštancie takúto námietku žalovaná nikdy nevzniesla, preto ide o nové skutkové tvrdenia, ktoré sú
v zmysle § 366 CSP v odvolacom konaní neprípustné. Za nedôvodné považoval námietky žalovanej
voči výroku o trovách konania. Pri rozhodovaní o trovách konania bolo potrebné prihliadať aj na postoj

sporových strán v priebehu súdneho konania. Žalovaná sa bránila riadnemu a hospodárnemu postupu
súdu, marila pojednávania a robila obštrukcie, pre ktoré konanie trvalo nepomerne dlhý čas.

7. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu podala odvolaciu repliku zo 16.08.2023. Poukazovala
nato,žejejnámietkytýkajúcesaskutočnosti,žepredmetomvyporiadanianemalibyťňouoznačenéveci,

nakoľko ide o súčasť pozemku, nie sú novoty, ale ide o právne posúdenie veci, ktoré môže urobiť iba súd.
Opätovne zdôraznila, že žumpu ani jedna zo sporových strán medzi predmety vyporiadania nezahrnula.
Ďalej zotrvala na názore v podanom odvolaní týkajúcom sa nesprávneho rozhodnutia o trovách konania.

8. Ďalšie písomné vyjadrenia sporových strán predložené odvolaciemu súdu neboli.

9. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných § 379 písm. c)
CSP a § 380 ods. 1 CSP, s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok,
ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP). Vychádzajúc zo skutkového stavu ako ho zistil súd prvej inštancie,ktorým je odvolací súd viazaný, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel odvolací súd
k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné postupom podľa § 388 CSP zmeniť.

10. Na úvod považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že podľa § 379 písm. c) CSP nie je
viazaný rozsahom odvolania v spore, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu. Takýmto sporom je aj konanie o vysporiadanie BSM, pri ktorom spôsob
vysporiadania určuje § 150 Občianskeho zákonníka. Ak strana napadne odvolaním rozsudok

prvoinštančného súdu o vyporiadaní BSM, v takom prípade žiaden z výrokov odvolaním napadnutého
rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť; odvolací súd musí vždy preskúmať
celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM a nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho
prieskumu môže toto rozhodnutie len ako celok potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť (porovnaj rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/91/2020). Odvolanie žalobcu a žalovanej teda
vyvolalo potrebu prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj v rozsahu výrokov,

ktoré priamo odvolaním napadnuté neboli.

11. Žalovaná v podanom odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie, pri ustálení rozsahu masy
BSM. Tvrdila, že predmetom vyporiadania nemali byť štrkový chodník s plochou pred garážou a oporný
múr pri sklade zeleniny, lebo nie sú samostatnými vecami, ale súčasťou pozemku, ktorý je v jej výlučnom

vlastníctve. Tvrdila, že tieto odvolacie námietky sa týkajú nesprávneho právneho posúdenia veci,
nejedná sa o novoty uplatnené až v odvolacom konaní.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu.

13. Odvolací súd sa zameral na posúdenie, či na skutkový stav, ktorý bol ustálený okresným súdom,

tento následne použil relevantné právne predpisy, keď žalovanou označené položky nepovažoval za
súčasť pozemku v jej výlučnom vlastníctve.

14. Žalobca sa domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva tak, že žalovanej bude
prikázaný do výlučného vlastníctva rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku KNC

parcela číslo 817/36 spolu so všetkými súčasťami a príslušenstvom s tým, že odkázal na znalecký
posudok č. 25/2021 Ing. Vladimíra Vajzera, vyhotovený pre účely dohody o vyporiadaní BSM, ktorým
bola stanovená všeobecná hodnota domu s príslušenstvom, a to skladom na zeleninu a ovocie
zapusteným do svahu nad rodinným domom spolu s oporným múrom, prístupovým chodníkom od
garáže do rodinného domu štrkovým a štrkovou plochou pred garážou a žumpou. Žalovaná sa k žalobe

písomne nevyjadrila. Vo vzťahu k znaleckému posudku predloženému žalobcom v rámci predbežného
prejednania sporu pred okresným súdom 15.03.2022, právna zástupkyňa žalovanej vyslovila nesúhlas
s predloženým znaleckým posudkom, avšak "iba" žiadala, aby súd oslovil realitné kancelárie za
účelom zistenia aktuálnej všeobecnej trhovej hodnoty domu. K žumpe, opornému múru, štrkovému
chodníku a štrkovej ploche pred garážou sa bližšie nevyjadrovala, ich zahrnutie do vyporiadania BSM

nerozporovala. Naopak, samotná žalovaná predložila znalecký posudok č. 212/2022, ktorého bola
zadávateľkou, v ktorom sa konštatuje ako príslušenstvo rodinného domu číslo súpisné XXX pod bodom
2.2.7 žumpa a pod bodom 2.2.9 oporný múr. Na základe vyjadrenia žalobcu z 09.02.2023, v ktorom
namietal, že predmetný znalecký posudok neobsahuje ohodnotenie štrkového chodníka a štrkovej
plochy pred garážou (č. l. 274) doložila doplnenie znaleckého posudku č. 38/2023, kde úlohou znalca

bolo stanoviť všeobecnú hodnotu štrkového chodníka na parcele číslo 817/25, ako aj štrkovej plochy
pred garážou. Na pojednávaní pred okresným súdom 21.03.2023 právna zástupkyňa žalovanej navrhla,
aby súd pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľností vychádzal zo znaleckých posudkov predložených
žalovanou. Uviedla, že doplnok k znaleckému posudku č. 38/2023 oceňuje príslušenstvo patriace k
rodinnému domu.

15. Na základe uvedených skutočností a tvrdení sporových strán v konaní pred okresným súdom,
podporených nimi predloženými znaleckými posudkami vyplýva, že štrkový chodník s plochou pred
garážou, ako aj oporným múrom pri sklade zeleniny považovali za príslušenstvo rodinného domu.Zo skutkového stavu, z ktorého vychádzal okresný súd nemožno dospieť k záveru, že predmetné
položky mali povahu vecí neslúžiacich užívaniu hlavnej veci - rodinnému domu, netvrdila to a najmä
nepreukázala žiadna zo strán (t .j. ani samotná žalovaná). Okresný súd preto správne pri vyporiadaní

vychádzal z toho, že ide o príslušenstvo rodinného domu, teda na skutkový stav zistený na základe
vykonaného dokazovania aplikoval správny právny predpis a odvolacia námietka žalovanej, že okresný
súd vec nesprávne právne posúdil, nie je dôvodná.

16. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj ďalšiu námietku žalovanej, že žumpa nemala byť

predmetom vyporiadania, nakoľko ju strany sporu neurobili predmetom masy BSM. Tomuto tvrdeniu
nezodpovedá žaloba, z obsahu ktorej jednoznačne vyplýva, čo má byť predmetom vyporiadania, a
to okrem iného rodinný dom spolu so všetkými súčasťami a príslušenstvom, v zmysle žalobcom
predloženého znaleckého posudku, v ktorom sa uvádza aj žumpa. Okrem toho, aj zo znaleckého
posudku predloženého žalovanou, z ktorého okresný súd pri vyporiadaní vychádzal, vyplýva, že aj
žumpa bola sporovými stranami zahrnutá do masy majetku, ktorý mal byť predmetom vyporiadania.

V samotnom výroku sa uvádza, že do výlučného vlastníctva žalovanej sa prikazuje rodinný dom spolu
so všetkými jeho súčasťami a príslušenstvom. Pokiaľ v rámci definovania položiek vo výroku I. chýba,
ide o zrejmú nesprávnosť, ktorú je možné odstrániť vydaním opravného rozhodnutia okresným súdom.

17. Ďalšia odvolacia námietka žalovanej smerovala voči správnosti výpočtu výšky výplatku, ktorý má na

vyrovnanieuhradiťžalobcovi,ato právesprihliadnutímnato,žesumaaktívmalabyť zníženáohodnotu
štrkového chodníka, štrkovej plochy, oporného múru a žumpy. Keďže však odvolací súd nepovažoval
za dôvodnú námietku žalovanej na zníženie sumy aktív o tieto položky, nie je potom dôvodná ani jej
námietka týkajúca sa výšky výplatku, ktorý je povinná zaplatiť žalobcovi.

18. Žalovaná ďalej namietala správnosť rozhodnutia okresného súdu o trovách konania. Ustanovenie
§ 255 CSP ako rozhodujúce východisko pri náhrade trov konania stanovuje princíp úspechu, ktorý
môže byť buď úplný alebo čiastočný. Práve miera čiastočného úspechu preto musí byť rozhodujúcim
kritériom medzi rozhodnutím o tom, či strane bude priznaná čiastočná náhrada trov konania alebo bude
rozhodnuté tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd pri rozhodovaní

o trovách konania vzájomne pomeroval výsledok sporu z pohľadu toho, čo strany svojimi návrhmi
obsiahnutými v žalobe a vo vyjadrení k žalobe, ako aj v ďalších podaniach žiadali a ako bolo vo veci
rozhodnuté.

19. Žalovaná žiadala, aby odvolací súd zmenil výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania

tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pretože v konaní mali strany vo veci
úspech čiastočný, ich podiely na spoločnom majetku sú rovnaké a rozhodnutie o vyporiadaní bolo v
záujme oboch sporových strán. Uvedená argumentácia žalovanej neobstojí. Odvolací súd poukazuje
na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. júna 2022, spisová značka III.ÚS
266/2022,ktorýkonštatovalnesprávnosťzáverovvšeobecnýchsúdovprirozhodovaníotrováchkonania

vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pokiaľ tieto súdy odôvodňovali svoje
rozhodnutie o tom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania tým, že strany mali vo
veci úspech čiastočný, ich podiely na spoločnom majetku sú rovnaké, spor neskončil podľa očakávania
a predstav ani jednej zo strán a rozhodnutie o vyporiadaní bolo v záujme oboch strán. Ústavný súd
uviedol, že ide o kritériá, ktoré z textu zákona (§ 255 CSP) nemožno vyvodiť a na základe argumentácie,

ktorá v zákone nemá žiaden základ. Okresný súd preto postupoval správne, keď rozhodnutie o trovách
konania oprel o úvahy o miere čiastočného úspechu strán ako rozhodujúceho zákonného kritériá pre
čiastočné priznanie náhrady trov konania a odvolacia námietka žalovanej nie je dôvodná.

20. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu, po ich preskúmaní odvolací súd dospel k záveru, že tieto

sú dôvodné. Okresný súd dlh z hypotekárneho úveru pozostávajúci z príslušenstva, t. j. úrokov, ktoré
v čase jeho rozhodovania neboli splatné vysporiadal tak, že povinnosť na ich zaplatenie uložil obom
stranám sporu. V tomto prípade však nemožno opomenúť, že rozhodnutím súdu rodinný dom, získaný
z finančných prostriedkov z hypotekárneho úveru, bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej.
Potom žalovaná vedľa výhody spočívajúce v práve bývať a užívať predmetný dom, by mala byť stíhaná

aj povinnosťou platiť v budúcnosti vzniknuté úroky z úveru, vďaka ktorému bol tento dom získaný a
nachádza sa v jej výlučnom vlastníctve. Odvolací súd zároveň pripomína, že vyporiadanie BSM nemá
voči veriteľovi - hypotekárnej banke - účinky, a preto pokiaľ podľa zmluvy sú dlžníkmi obaja bývalí
manželia, zostanú nimi aj naďalej bez ohľadu na spôsob vyporiadania. Rozhodnutie o vyporiadaní sapotom premietne do prípadného vyporiadania regresného nároku. Neobstojí preto námietka žalovanej,
že v prípade nemožnosti uhrádzať zmluvné úroky by bola vystavená nebezpečenstvu postihu zo strany
banky. Takémuto nebezpečenstvu je vystavená aj v prípade, ak by bola povinnosť hradiť úroky z úveru

uložená nielen jej, ale aj žalobcovi, pretože v prípade neplnenia si povinností zo strany žalobcu na
základe rozhodnutia o vyporiadaní BSM, by sa banka mohla domáhať plnenia vo vzťahu k žalovanej.
Okrem toho, pokiaľ by hypoteticky žalobca dobrovoľne neplnil zmluvné úroky mohla by sa banka
uspokojiť zo zálohu - rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej.

21. Prihliadajúc na to, že dlh z hypotekárneho úveru súvisí s nehnuteľnosťou vo výlučnom vlastníctve
žalovanej,ktorúzískalanazákladerozhodnutiaovyporiadaníBSMjedôvodné,abyvrámcivyporiadania
bol celý hypotekárny úver vrátane budúceho príslušenstva prikázaný žalovanej, odvolací súd preto
rozsudok okresného súdu zmenil tak, že záväzok zaplatiť zostatok istiny hypotekárneho úveru vrátane
úrokov z tohto úveru uložil zaplatiť žalovanej.

22. Odvolací súd, ako už konštatoval vyššie, vzhľadom na predmet konania nebol viazaný rozsahom
odvolania, preskúmal celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM a v nadväznosti na
výsledky svojho odvolacieho prieskumu toto zmenil tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Odvolací súd rozhodoval „opätovne“ aj o trovách prvoinštančného konania (§ 396 ods. 1 a 2 CSP). V
tomtoprípaderozhodolrovnakoakosúdprvejinštancievzhľadomktomu,žezmenarozsudkuokresného

súdu, o ktorej odvolací súd rozhodol nemala vplyv na správnosť záverov okresného súdu, ktorými
odôvodnil priznanie práva na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanej v rozsahu 69,1%.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP spojením s § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

24.Totorozhodnutieodvolaciehosúduboloprijatéhlasovanímvsenátepomeromhlasov3(za):0(proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).