Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8620010116
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8620010116.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.10.2024, v trestnej
veci proti obžalovanému A. B. C. D. a spol. pre prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zákona,
o odvolaní obžalovaných A. B. C. D. a E. F., s. r. o., proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn.
SK-3T/32/2020 zo dňa 08.04.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku z r u š u j enapadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

ObžalovanýchA.B.C.D.,nar.XX.XX.XXXXvStropkove,trvalebytomG.XXX,H.I.aprávnickúosobuE.
F., s.r.o., so sídlom G. XXX, ičO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: I. XXXXXXXXXX, podľa §
285písm.b/Tr.poriadku oslobodzuje spodobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúrySvidníksp.
zn. Pv 115/19/7712-30 zo dňa 06.05.2020, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin daňového podvodu
podľa
§ 277a ods. 1 Tr. zákona, ktorých sa mali dopustiť tak, že

1. obžalovaný A. B. C. D.

ako konateľ a spoločník obchodnej spoločnosti E. F., s.r.o., so sídlom G. XXX, IČO: XX XXX XXX (ďalej
len E. F.) a konateľ obchodnej spoločnosti E. I., s.r.o., so sídlom G. XXX, IČO: XX XXX XXX, v rámci tohto
reťazca obchodných spoločností, s cieľom na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov
svedčiacich o nákupe tovaru, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 49 ods. 1, ods. 2, § 79 ods. 1
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov uplatniť v daňovom

priznaní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty (DPH), za týmto účelom podal dňa 25.10.2016
na Daňovom úrade Prešov za daňový subjekt E. F. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie
september 2016, v ktorom si uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 5.721,43 eura, pričom
v tomto daňovom priznaní bola zahrnutá faktúra označená FD 160042 zo dňa 30.09.2016 od dodávateľa
E. I., s.r.o. pre spoločnosť E. F., deklarujúca nákup tovaru za sumu 15.000,- eur, z toho DPH 3.000,-
eur, avšak v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím si takto neodôvodnene uplatnil
vrátenie DPH vo výške 3.000,- eur,

2. obžalovaná právnická osoba E. F., s.r.o.

konajúca prostredníctvom svojho konateľa a spoločníka, s cieľom na základe nepravdivých účtovných
adaňovýchdokladovsvedčiacichonákupetovaru,sineoprávnenevrozpores§8,§19,§49ods.1,ods.
2, § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov uplatniť
v daňovom priznaní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, podala dňa 25.10.2016 na Daňovom

úrade Prešov za daňový subjekt E. F. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie september
2016, v ktorom si uplatnila nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 5.721,43 eura, pričom v tomtodaňovom priznaní bola zahrnutá faktúra označená FD 160042 zo dňa 30.09.2016 od dodávateľa E. I.,
s.r.o. pre spoločnosť E. F., deklarujúca nákup tovaru za sumu 15.000,- eur, z toho DPH 3.000,- eur, avšak
v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím si takto neodôvodnene uplatnila vrátenie

DPH vo výške 3.000,- eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaných A. B. C. D. a právnickú osobu E. F., s.
r. o., za vinných z prečinu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť

na tom skutkovom základe, že
1/ obžalovaný A. B. C. D., ako konateľ a spoločník obchodnej spoločnosti E. F., s. r. o., so sídlom G.
XXX, IČO: XX XXX XXX (ďalej len E. F.) a konateľ obchodnej spoločnosti E. I., s. r. o., so sídlom G. XXX,
IČO: XX XXX XXX, v rámci tohto reťazca obchodných spoločností, s cieľom na základe nepravdivých
účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe tovaru, si neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, §

49 ods. 1, ods. 2, § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov uplatniť v daňovom priznaní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty (DPH), za týmto
účelom podal dňa 25.10.2016 na Daňovom úrade Prešov za daňový subjekt E. F. daňové priznanie k
DPH za zdaňovacie obdobie september 2016, v ktorom si uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo
výške 5.721,43 eur, pričom v tomto daňovom priznaní bola zahrnutá faktúra označená FD 160042 zo

dňa 30.09.2016 od dodávateľa E. I., I. J. I. E. F., deklarujúca nákup tovaru za sumu 15.000,- eur, ako
základ dane a 3.000,- eur DPH, avšak v skutočnosti k nákupu a predaju tohto tovaru nedošlo, čím si
takto neodôvodnene uplatnil vrátenie DPH vo výške 3.000,- eur,
2/ obžalovaná právnická osoba E. F., s. r. o. ako konajúca prostredníctvom svojho konateľa a spoločníka,
s cieľom na základe nepravdivých účtovných a daňových dokladov svedčiacich o nákupe tovaru, si

neoprávnene v rozpore s § 8, § 19, § 49 ods. 1, ods. 2, § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, uplatniť v daňovom priznaní nárok na vrátenie dane
z pridanej hodnoty, podala dňa 25.10.2016 na Daňovom úrade Prešov za daňový subjekt E. F. daňové
priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie september 2016, v ktorom si uplatnila nárok na nadmerný
odpočet DPH vo výške 5.721,43 eura, pričom v tomto daňovom priznaní bola zahrnutá faktúra označená

FD 160042 zo dňa 30.09.2016 od dodávateľa E. I., s. r. o. pre spoločnosť E. F., deklarujúca nákup tovaru
za sumu 15.000,- eur, ako základ dane a 3.000,- eur DPH, avšak v skutočnosti k nákupu a predaju tohto
tovaru nedošlo, čím si takto neodôvodnene uplatnila vrátenie DPH vo výške 3.000,- eur.

U obžalovaného A. B. C. D. okresný súd v napadnutom rozsudku podľa § 44 Tr. zákona upustil

od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zákona, pretože pokladal trest, ktorý mu bol uložený
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK-1T/32/2017 zo dňa 21.02.2024 a to
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 9 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre jeho
výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa za dostatočný.

Obžalovanej právnickej osobe E. F., s. r. o., okresný súd uložil podľa § 277a ods. 1 Tr. zákona a podľa
§ 10 písm. d/, § 15 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a
doplnení niektorých zákonov peňažný trest vo výške 1.500,- eur.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný
prokurátor proti výroku o treste u oboch obžalovaných a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní,
ktoré dodatočne písomne odôvodnil. Odvolanie podali v zákonom stanovenej lehote aj obžalovaní A. B.
C. D. a právnická osoba E. F., s. r. o.. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní na krajskom súde
dňa 22.10.2024 vzal krajský prokurátor späť odvolanie podané okresným prokurátorom, preto krajský

súd vzal toto späťvzatie odvolania na vedomie podľa § 312 ods. 4 Tr. poriadku.

Obžalovaný A. B. C. D. v odvolaní uviedol, že absolvoval náhodné stretnutie s kontrolórkou daňového
úradu, kde sa kontrolórka rozosmiala pre záver trestného konania obžalovaného a povedala mu, že
to nemyslí vážne, že sudkyňa uznala vinu, keď nielen nemala ani doloženú faktúru za daňový subjekt

E. F., s. r. o., ale ani znalec, ohľadom spoločnosti E. I., s. r. o., nemal žiadne podklady, nie preto, abyich subjekt odmietol vydať, ale nikto ich od tohto subjektu ani len nežiadal, dokonca v subjekte ani len
neprebehla čiastková daňová kontrola. Takto nezákonne získaný skutkový stav, je na preverenie spisu
Ministerstvom spravodlivosti SR a Súdnej rady SR, či nedošlo k svojvôli v konaní predsedom senátu,

a preto po právoplatnom skončení tejto trestnej veci, obžalovaný bude trvať na preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia vyššie uvedenými inštitúciami. Na dôkaz priložil aj článok z novín Korzár, kde najprísnejšia
sudkyňa Mestského súdu Košice, neváhala vydať oslobodzujúci rozsudok, napriek závažnej skutočnosti
a dôkaznej situácie, že práve účtovníčka spoločnosti bola právoplatne uznaná za vinnú v tej istej kauze
a svedčila, že išlo o fiktívne vyhotovenie faktúr, za čo sa obžalovaný exekútor obohatil o sumu 44.000,-

eur, ktorá mu bola vo vratke DPH aj vyplatená a sumu 69.000,- eur, ktorú získal na dani z príjmov,
čo je spolu viac ako 113.000,- eur, čiže suma sa blížila až k obzvlášť závažnému zločinu, ak by bola
len o 20 tisíc eur vyššia, no v zásade in dubio pro reo ani odsúdenie účtovníčky tejto spravodlivej
zákonnej sudkyni nepostačovalo na uznanie viny exekútora a konateľky B., pretože o tejto skutočnosti
nevypovedali žiadne iné listinné dôkazy, aby mohla byť vina pred súdom spravodlivo preukázaná.
Podľa jeho rozsudku úplne postačuje podanie obžaloby prokurátorom. V jeho prípade bol rozsudok

odôvodnený na 19 stranách, napriek platnej novele Trestného zákona, ktorá je len Ústavným súdom
SR dočasne pozastavená a nevyčkala s vyhlásením rozsudku, ako to robia iné všeobecné súdy, ale aj
Špecializovaný trestný súd, napriek skutočnosti, že sám predseda ÚS SR vyhlásil na tlačovej besede,
že toto pozastavenie do meritórneho rozhodnutia ÚS SR bude trvať iba v týždňoch, pretože ak by
malo trvať v mesiacoch, pozastavenie účinnosti bude zrušené. Tento skutok už nebude trestným činom,

pretože ak je suma do 20 tisíc eur, ide len o správny delikt. Obžalovaný uviedol, že iné súdy čakajú,
lebo páchateľom hrozí napr. za drogy omnoho závažnejší trestný čin v prípade uznania viny nižší
trest, no v prípade obžalovaného dokonca hrozí beztrestnosť, aj keby vina bola spoľahlivo preukázaná.
Dokonca podľa jeho názoru sudkyňa zle interpretovala rozsudok ESĽP vo veci A a B proti Nórsku,
kde k dvojitému potrestaniu sa ako sankcia uvádzajú penále, nie pokuta a to je veľký rozdiel. Žiaden

súd nemal najmenší problém zastaviť trestné stíhanie a osoby prepustiť hneď z väzby na slobodu,
pretože trestný poriadok vylučuje dvojité potrestanie a dotyčné osoby už boli právoplatne potrestané
políciou pokutou v blokovom konaní, čiže ďalšie trestné konanie sa pred súdom už nekonalo. Na základe
vyššie uvedených skutočností obžalovaný žiadal o zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa a následné
zastavenie trestného stíhania, nakoľko po vyhlásení Ústavného súdu SR sú spolu s právnickou osobu

nevinní a boli nezákonne, bez akýchkoľvek zákonných dôkazov predsedníčkou senátu uznaní za
vinných, napriek tomu, že ani znalecký posudok očividne nespĺňal atribúty trestného konania, keď
znalec pri vypočutí na hlavnom pojednávaní riadne potvrdil, že predmetný znalecký posudok vypracoval
bez toho, aby mu boli predložené akékoľvek doklady od spoločnosti E. I., s. r. o., ani nebola začatá
daňová kontrola, čiže správca dane ani účtovné doklady nemohol odkiaľ mať k dispozícii, aby ich aspoň

sprostredkovane mohol znalcovi poskytnúť k znaleckému skúmaniu. Týmto rozsudkom by súd zničil
prosperujúcu firmu, poberajúcu aj dotácie na poľnohospodársku činnosť z fondov EÚ v nemalej výške.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj obžalovaná
právnická osoba E. F., s. r. o.. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedla,

že sa s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa nestotožnila, nakoľko o prejednávanom skutku
obžalovanej právnickej osoby už bolo právoplatne rozhodnuté orgánom príslušným na konanie
o priestupku. Navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 Tr. poriadku zrušil napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku z dôvodu uvedeného v § 281 ods. 2 Tr. poriadku zastavil
trestné stíhanie z dôvodu uvedeného v § 215 ods. 2 písm. b) Tr. poriadku. Na verejnom zasadnutí

navrhol obhajca trestné stíhanie zastaviť, pretože po prijatí novely Trestného zákona zanikla trestnosť
činu a trestné stíhanie je premlčané.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní, podaných obžalovanými, preskúmal krajský súd
napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd

nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr.
poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia
podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. poriadku a dospel k nasledovným záverom.

Na súde prvého stupňa bolo vykonané dokazovanie, ktorého výsledky sú podrobne uvedené
v odôvodnení rozsudku, na ktoré krajský súd v podrobnostiach odkazuje. Krajský súd len
v krátkosti rekapituluje, že okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, splnomocnencapoškodeného, ďalej kontrolórky daňového úradu, výsluchom znalca a prečítaním listinných dôkazov.
Obžalovaní A. B. C. D. a právnická osoba E. F., s. r. o., prostredníctvom konateľa spoločnosti A. C. A., na
hlavnom pojednávaní na okresnom súde vyhlásili, že sú nevinní. Na hlavnom pojednávaní pred súdom

prvého stupňa obžalovaný A. B. C. D. uviedol, že trestného činu daňového podvodu sa mal dopustiť
práve z dôvodu, že kontrolnej skupine nebola predložená faktúra na sumu 18.000,- eur, z ktorej istina
činila sumu 15.000,- eur a DPH bola v sume 3.000,- eur. Tieto tvrdenia odmietol, pretože všetky doklady
boli riadne predložené. Dokonca od roku 2014 na daňový úrad podával aj kontrolný výkaz, z ktorého bolo
zrejmé, že nielen spoločnosť E. F., s. r. o., si nárokovala odpočet dane, ale aj spoločnosť E. I., s. r. o.,

túto daň riadne vykázala a odviedla v tom istom zdaňovacom období. Keďže obžalovaný bol v tom čase
konateľom v obidvoch spoločnostiach, bolo by nelogické, v jednej zo spoločností daň zaplatiť a v druhej
spoločnosti si ju neoprávnene nárokovať. Dodal, že tu išlo o dodanie oceľovej konštrukcie, ktorá bola
demontovaná z bývalej píly Ladomirová, kde spoločnosť E. I., s. r. o., mala doteraz svoje podnikateľské
sídlo a konštrukcia bola demontovaná z dôvodu, že sa na danom pozemku začala stavať bioplynová
stanica, pozemok bol vo vlastníctve jeho matky. Ďalej obžalovaný namietal znalecké dokazovanie,

pretože znalec vypracoval znalecký posudok bez toho, aby ho aspoň raz kontaktoval. Znalec, podľa
jeho názoru, vykonával znalecký posudok iba z kontrolných výkazov, ktoré sa podávajú na daňový úrad,
s jeho závermi nesúhlasil.

Konateľ spoločnosti A. C. A., uviedol, že keď v roku 2017 prevzal firmu E. F., s.r.o., z daňového úradu mu

bolo doručené rozhodnutie ohľadom nedostatkov vo vzťahu k tomuto skutku. Bol sa preto informovať
na daňovom úrade, o skutku nemal žiadne vedomosti, ani čo sa týka faktúr, ktoré sú predmetom
daného daňového rozhodnutia, pretože vtedy nebol konateľom. Z uvedeného dôvodu vyrovnal za
spoločnosť všetky podlžnosti, teda daň ako aj pokutu, ktoré vyplývali z tohto rozhodnutia daňového
úradu. Pri prevode podielu mu bolo odovzdané aj účtovníctvo spoločnosti, ale faktúry, ktoré sa týkali

minulých období nemal dôvod kontrolovať. Až následne, keď boli dotazy zo strany daňového úradu, sa
oboznamoval s faktúrami za dané konkrétne obdobie a tieto preveroval. Vypovedal tiež, že s daňovým
úradom spolupracoval aj ohľadom daňovej kontroly z ktorej bol vypracovaný protokol dňa 20.06.2017,
alenevedelsakonkrétnevyjadriťkfaktúram,ktorébolipredmetomtejtokontroly.Pretospolupracovalajs
A. B. C. D., teda s obžalovaným a jeho poslal, aby išiel tieto veci vysvetliť daňovému úradu. Sumu 819,96

eur, ktorú svojim rozhodnutím vyrubil daňový úrad uhradil preto, lebo chcel, aby spoločnosť mohla riadne
fungovať. K súčasnej situácii v spoločnosti uviedol, že spoločnosť má 7 alebo 8 zamestnancov, zaoberá
sa chovom okolo 400 ks hovädzieho dobytka, pričom spoločnosť si riadne plní daňové a odvodové
povinnosti ako aj ostatné záväzky, ktoré má.

Svedkyňa A. I. K. uviedla, že pracovala ako kontrolórka daní Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov
nad Topľou, a spolu s A. G. J., vykonala kontrolu na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu dane z
pridanej hodnoty u subjektu E. F., s. r. o., za zdaňovacie obdobie september 2016, v ktorom si uplatnil
nárok na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 5.729,15 eur a vlastnú daňovú povinnosť
na dani z pridanej hodnoty vo výške 700,- eur, pričom na základe týchto údajov si žiadal nadmerný

odpočet v sume 4.901,47 eur, ktorý však vyplatený nebol. Celý priebeh kontroly je zachytený v protokole
č. 101403552/2017 zo dňa 21.06.2017. Svedkyňa ďalej uviedla, že daňovému subjektu bolo doručené
oznámenie o vykonaní daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2016 s tým, že daňový
subjekt bol vyzvaný na predloženie potrebných dokladov v stanovenej lehote. Pretože doklady neboli
predložené, bol opätovne vyzvaný na ich zaslanie ďalšou výzvou, pričom daňový subjekt zaslal doklady

až v posledný deň trojmesačnej lehoty stanovenej zákonom. Keďže v rámci dokladov chýbala faktúra,
na základe ktorej si daňový subjekt uplatňoval nadmerný odpočet, bol vyzvaný na jej predloženie, ale
ani na výzvu táto faktúra predložená nebola. Išlo o faktúru č. FD 160042 so základom dane 15.000,- eur,
DPH 3.000,- eur, za dodanie tovaru, ale svedkyňa nevedela uviesť, čo bolo konkrétne predmetom tejto
faktúry, pretože o nej mali vedomosť len z evidencie DPH. Daňový subjekt bol vyzvaný aj na predloženie

ďalších dôkazov ohľadom použitia nákupu pohonných hmôt a ohľadom zálohovej faktúry. V priebehu
kontroly daňový subjekt s kontrolnými orgánmi nespolupracoval, predložil len pokladničné doklady za
nákup pohonných hmôt a zálohovú faktúru platbu za kúpu motorového vozidla. Podstatnú faktúru a to
za nákup tovaru v celkovej výške 18 000,- eur nepredložil a tým nepreukázal reálnosť nákupu tovaru
od tohto subjektu. Z uvedeného dôvodu bol vyhotovený protokol z daňovej kontroly so záverom, že

mu nebol uznaný nadmerný odpočet za september 2016. K tomuto sa mal možnosť daňový subjekt
vyjadriť, čo opäť nevyužil, preto následne bolo vydané rozhodnutie o vyrubení dane. Doplnila tiež, že
nakoľko daňový subjekt na výzvy opakovane nereagoval, bolo mu zaslané oboznámenie so zisteniami
počas daňovej kontroly a až následne bol vyhotovený protokol, pričom aj k samotnému oboznámeniu sozisteniami daňovej kontroly sa mal možnosť vyjadriť. Daňová kontrola bola vykonávaná len na Daňovom
úrade, pobočka Vranov nad Topľou. Podľa výpovede svedkyne krížová kontrola vo vzťahu k subjektu
E. I., s. r. o., nebola vykonaná z toho dôvodu, že zo strany daňového subjektu nebola predložená

faktúra, čo je jeho zákonnou povinnosťou pri daňovej kontrole, aby si mohol uplatniť nárok na odpočet
DPH. Nadmerný odpočet nebol vyplatený, bol zadržaný a dokonca sa daňový subjekt dostal do daňovej
povinnosti. Svedkyňa ďalej uviedla, že za daňový subjekt s nimi komunikoval A. B. C. D.. Z uvedeného
potom plynie, že správca dane spornú faktúru žiadal tak od obžalovaného A. B. D. ako aj od ďalšieho
konateľa A. A..

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok znalca z odboru ekonomiky a manažmentu, odvetvia
účtovníctvaadaňovníctva,zktorého,akoajzpríslušnýchlistinnýchdôkazov,plynie,žeúčtovnájednotka
E. F., s. r. o., za účtovné obdobie roka 2016 neviedla účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve a platných
postupov účtovania v podvojnom účtovníctve. Účtovná jednotka do svojho účtovníctva zaúčtovala
dňa 30.09.2016 fiktívnu (neexistujúcu) dodávateľskú faktúru s označením FD 160042 za neexistujúce

zdaniteľné plnenie - zdaniteľnú službu od dodávateľa s označením v účtovnej evidencii E. I., s. r.
o., v hodnote 18.000,- eur, z toho DPH 3.000,- eur. Platiteľ DPH E. F., s. r. o., si v zdaňovacom
období 09/2016 uplatnil v podanom daňovom priznaní nárok na odpočítanie DPH v celkovej výške
5.729,15 eur, pri vykázanej priznanej daňovej povinnosti z uskutočnených zdaniteľných plnení v tomto
zdaňovacom období v čiastke 700,- eur. Platiteľ DPH si nárokoval vrátenie nadmerného odpočtu DPH

za 09/2016 v celkovej výške 4.901,47 eur, čo znalec považoval za neoprávnené uplatnenie tohto nároku
v celej výške 4.901,47 eur. Znalec ďalej určil, že z tejto sumy predstavuje neoprávnené odpočítanie
DPH za zdaňovacie obdobie 09/2016, ako dôsledok hmotnoprávneho pochybenia platiteľa DPH, výšku
dane v sume spolu 2.721,43 eur, pri ktorej platiteľ DPH nepreukázal použitie prijatých zdaniteľných
plnení na základe zjednodušených faktúr na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, resp. na účely

podnikateľskej činnosti tohto platiteľa DPH.

Pokiaľ ide o neoprávnené odpočítanie DPH v čiastke dane 3.000,- eur na základe faktúry - daňového
dokladu č. FD 160042 zo dňa 30.09.2016, za tovar v hodnote 15.000,- eur, DPH 3.000,- eur, spolu
18.000,- eur, v evidencii DPH platiteľa DPH E. F., s. r. o. - ako dodávateľ tovaru je uvedený platiteľ DPH

E. I., s. r. o.. K tejto časti neoprávneného odpočtu znalec uviedol, že zdaniteľné plnenie deklarované v
predmetnej faktúre - tovar - nebolo zo strany odberateľa: E. F., s. r. o., preukázateľným, resp. žiadnym
spôsobom zdokladované, nebola doložená predmetná faktúra za tovar, použitie predmetného tovaru
zo strany platiteľa DPH E. F., s. r. o.. Platiteľ DPH E. I., s. r. o., v podanom daňovom priznaní na
DPH za zdaňovacie obdobie 09/2016 deklaroval dodanie tovaru v hodnote bez DPH: 15.000,- eur,

DPH: 3.000,- eur, v kontrolnom výkaze tohto platiteľa DPH za 09/2016 je uvedený ako platiteľ, ktorému
bola dodávka tovaru deklarovaná: E. F., s. r. o., v hodnote 15.000,- eur, DPH: 3.000,- eur. Platiteľ
DPH E. I., s. r. o., v podanom daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie 09/2016 deklaroval
odpočítanie dane v celkovej výške 3.000,- eur, na základe podaného opravného daňového priznania
vo výške 2.999,99 eur. Na základe podaného kontrolného výkazu tohto platiteľa DPH E. I., s. r. o., za

zdaňovacie obdobie 09/2016, tento platiteľ DPH uplatnil z celkového odpočítania DPH vo výške 2.999,99
eur odpočítanie DPH zo zjednodušených dokladov z ERP vo výške 2.999,99 eur, čím takto v kontrolnom
výkaze deklaroval nákup tovarov a služieb. Znalec uviedol, že jediným zmyslom uvedenej transakcie
bolo znížiť daňovú povinnosť.

Zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov vykonanej na základe príkazu prokurátora dňa
11.12.2019vsídlespoločnostiE.I.,s.r.o.,naulici I.L.XXXM.I.,vyplýva,žekonateľA.C.A.dobrovoľne
vydal účtovné doklady spoločnosti E. F., s. r. o., ktoré boli predložené znalcovi, ktorý vo veci vypracoval
znalecký posudok. Aj z tohto potom plynie, že orgány činné v trestnom konaní ako aj znalec pribratý do
konania vychádzali z účtovníctva obchodných spoločností, ktoré boli vo veci vyšetrované.

Na základe okresným súdom vykonaného dokazovania potom dospel aj krajský súd k záveru, že skutok
tak, ako ho okresný súd ustálil, sa stal, keď obžalovaný k predmetu spornej faktúry vypovedal v priebehu
hlavných pojednávaní odlišne. Navyše z výpisu z účtov neplynulo, že by snáď došlo k úhrade za spornú
faktúru, ani E. I., s. r. o., uvedenú daň neodviedol do štátneho rozpočtu.

Po predložení veci krajskému súdu však došlo k zmene právnej úpravy, keď dňa 06.08.2024 nadobudla
účinnosť novela Trestného zákona, a to zákon č. 40/2024.Podľa § 2 ods. 1 Tr. zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť
viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa

priaznivejší.

Podľa § 277a ods. 1 Tr. zákona, kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane
z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,
potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.

Podľa § 125 ods. 1 veta druhá Tr. zákona škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000
eur.

Z uvedeného potom plynie, že v prejednávanom prípade škoda neprevyšovala sumu 20 000 eur, preto
nemôže ísť o prečin daňového podvodu podľa § 277a Tr. zákona v znení zákona č. 40/2024. Z tohto

dôvodu potom v súlade aj s návrhom prokurátorky krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom
rozsahu a obžalovaných podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátora, pretože
skutok nie je trestným činom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.