Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/217/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201377
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201377.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: GESCOM
s. r. o., so sídlom Okružná 9, 900 31 Stupava, IČO: 44 221 975, právne zastúpený: Prosman
a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 310090/2020 zo dňa 07.09.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 15.05.2019 bol žalobcovi ako držiteľovi colného režimu tranzit Únie na podklade tranzitného
vyhlásenia T1 č. MRN 19SK5265TR00019856 prepustený do colného režimu vonkajší tranzit tovar:

1 NE Baliaca linka JC-EZ320 na balenie sypkých potravín

Nomenklatúra Taric: 8422400000
Fakturovaná suma za tovar: 5 600 USD
Vlastná hmotnosť tovaru: 240 kg
Dovozná platba: 1126,14 eur (Clo: 85,76 eur, DPH: 1 040,38 eur
Krajina pôvodu: CN

4 NG Dopravníkový pás

Nomenklatúra Taric: 8428399000
Fakturovaná suma za tovar: 3 800 USD
Vlastná hmotnosť tovaru: 250 kg
Dovozná platba: 713,87 eur (Clo: 0 eur, DPH: 713,87 eur)
Krajina pôvodu: CN

1 NE Mixovací stroj

Nomenklatúra Taric: 8479820000
Fakturovaná suma za tovar: 4 300 USD
Vlastná hmotnosť tovaru: 650 kg
Dovozná platba: 932,09 eur (Clo: 68,86 eur, DPH: 863,23 eur)Krajina pôvodu: CN (ďalej aj len „tovar“)

pre príjemcu tovaru: spoločnosť K'Food Distribution s.r.o., skrátený názov: KFD s.r.o. v konkurze, so

sídlom Svätoplukova 6, 080 01 Prešov, IČO: 31 717 811 (ďalej aj len „príjemca tovaru“) s lehotou na
dodanie tovaru A. B. C., D. A. B. C. – Haniska ako colnému úradu určenia (ďalej aj len „colný úrad
určenia“) do 25.05.2019.

2. Dňa 20.05.2019 príjemca tovaru prevzal tovar od dopravcu: spoločnosť Yahway Line s.r.o., so

sídlom Vysoká 12, 811 06 Bratislava, IČO: 51 891 158 (ďalej aj len „dopravca“). Predmetný tovar
spolu s elektronickým colným vyhlásením, ktorým bolo navrhnuté prepustenie tovaru do colného režimu
colné uskladňovanie, ako aj tranzitné vyhlásenie T1 č. MRN 19SK5265TR00019856, faktúra číslo
YH20181127A2 zo dňa 21.03.2019, faktúra o dopravných nákladoch č. 20190010, lodný manifest
15766102 a ložný list PL No.: YH20181127A2, boli colnému úradu určenia predložené až dňa
31.05.2019. Tranzitný režim bol ukončený s omeškaním 6 dní.

3. Colný úrad určenia v Protokole o podozrení z porušenia colných predpisov porušovateľom zn.
TR - 024/2019-5653 zo dňa 01.06.2019 (ďalej aj len „Protokol“) konštatoval, že žalobca ako držiteľ
colného režimu tranzit nepredložil colnému úradu určenia tovar v stanovenej lehote, čím došlo z jeho
strany k nedodržaniu čl. 233 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9.

októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej aj len „Colný kódex Únie“). Rozhodnutím
Colného úradu Košice č. 0565310905289 bol dňa 31.05.2019 tovar prepustený do colného režimu:
prepustenie tovaru do režimu colné uskladňovanie na základe povolenia vo veci prevádzkovania
skladovacíchpriestorovnacolnéuskladňovanietovaruvoverejnomcolnomskladetypuI,číslopovolenia
S56001900003. Na základe týchto skutočností vzniklo podozrenie z porušenia colných predpisov

žalobcom, ktorý ako držiteľ colného režimu tranzit nepredložil v určenej lehote predmetný tovar spolu
s požadovanými informáciami colnému úradu určenia.

4. Na základe skutočností uvedených v Protokole Colný úrad Bratislava výzvou č. s. 39505/2020,
71715/2020 zo dňa 05.02.2020 (ďalej aj len „výzva“) začal konanie vo veci podozrenia z dopustenia

sa colného deliktu podľa § 70 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Colný zákon“) žalobcom a zároveň mu poskytol
možnosť vyjadriť sa k danej veci v lehote 30 dní od doručenia výzvy.

5. Žalobca sa k výzve vyjadril podaním zo dňa 18.03.2020, v ktorom namietal predovšetkým to, že

podmienky tranzitu porušil dopravca, o čom on ako držiteľ tranzitného režimu nemal žiadnu vedomosť.

6. Colný úrad Bratislava rozhodnutím č. 39505/2020, 207289/2020 zo dňa 06.05.2020 (ďalej aj len
„prvostupňovérozhodnutie“)uznalžalobcuzodpovednýmznaplneniaskutkovejpodstatycolnéhodeliktu
podľa § 70 Colného zákona, spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. e) bod 1. Colného zákona, podľa

ktorého sa colného deliktu dopustí ten, kto nedodrží podmienky ustanovené na tovar prepustený do
osobitného colného režimu. Uvedenú skutkovú podstatu colného deliktu žalobca naplnil tým, že ako
držiteľ colného režimu tranzit Únie v colnom režime vonkajší tranzit nedodržal povinnosť stanovenú
dňa 15.05.2019 colným úradom odoslania v tranzitnom vyhlásení T1 č. MRN 19SK5265TR00019856
predložiť tovar alebo inak zabezpečiť, aby bol tovar predložený spolu so sprievodnými dokladmi colnému

úradu určenia v určenej lehote do 25.05.2019, ale tranzitné vyhlásenie spolu s tovarom a sprievodnými
dokladmibolipríjemcomtovarupredloženécolnémuúraduurčeniaaždňa31.05.2019,t.j.6dnípolehote
určenej colným úradom odoslania. Zo strany žalobcu teda došlo k porušeniu podmienok, za ktorých bol
tovar prepustený do colného režimu tranzit. Za porušenie colných predpisov uvedeným spôsobom uložil
Colný úrad Bratislava prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi pokutu podľa § 73 písm. a) v spojení s §

74 ods. 1 Colného zákona vo výške 200 eur.

7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal predovšetkým
nesprávne vyhodnotenie dôkazov, nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu a nesprávne právne
posúdenie opierajúc sa o ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca mal za to, že
podmienky tranzitu porušil dopravca, pričom on ako držiteľ tranzitného režimu nemal o tejto skutočnosti
žiadnu vedomosť. Keďže oneskorenie spôsobil iný subjekt (dopravca), nemohol v tomto prípade niesť
zodpovednosť za prejednávaný colný delikt žalobca. Taktiež mal za to, že naplnil podmienky liberáciev zmysle čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým
sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej aj len „vykonávacie nariadenie

č. 2015/2447“).

8. Žalovaný rozhodnutím č. 310090/2020 zo dňa 07.09.2020 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“)
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení poukázal na to, že
zodpovednosť za prejednávaný colný delikt sa podľa čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie vzťahuje

aj na iné osoby, ako napríklad na dopravcu tovaru, keďže tieto ustanovenia Colného kódexu Únie
neupravujú žiadne oslobodenie z tohto dôvodu v prospech držiteľa colného režimu tranzit. Zo znenia
čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie totiž vyplýva, že povinnosť dopravcu tovaru predložiť tovar v
nezmenenom stave, určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie
identifikácie tohto tovaru existuje bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti držiteľa colného režimu
tranzit v tomto ohľade. K neuplatneniu liberačného dôvodu žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil

žiadny dôkaz, že by mu bolo akokoľvek bránené v dohľade nad prepravou tovaru. Žalobca na svoje
povinnosti v podstate rezignoval a podieľal sa fakticky na preprave tovaru len ako vystaviteľ príslušných
dokladov, pričom dôvody liberácie, aké uviedol, by vo väčšej miere znamenali jeho absolútne zbavenie
sa zodpovednosti za nepredloženie tovaru v stanovenej lehote colnému úradu určenia, čo nemá svoje
opodstanenie práve v čl. 233 ods. 1 Colného kódexu Únie. Prípadnou zodpovednosťou dopravcu tovaru

nie je pritom zodpovednosť držiteľa colného režimu tranzit dotknutá. Držiteľ colného režimu tranzit je
osobou s najvyššou mierou zodpovednosti v rámci tohto colného režimu, čo vyplýva z čl. 1 ods. 35
Colného kódexu Únie, podľa ktorého držiteľ colného režimu je osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie,
alebo osoba, na ktorej účet sa uvedené vyhlásenie podáva; alebo osoba, na ktorú sa previedli práva
a povinnosti vyplývajúce z colného režimu. Colný úrad sa pri skúmaní zodpovednosti v súlade s

právnou úpravou uvedenou v čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 zaoberal liberačným
dôvodom a žalobcovi objasnil, prečo daný liberačný dôvod uspokojivo nepreukázal. Zodpovednosť
právnických osôb za colný delikt je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna. Záujem spoločnosti je
v zásade určený skutkovými podstatami uvedenými v § 72 Colného zákona a z hľadiska naplnenia
týchto skutkových podstát colný orgán neposudzuje, či skutkové zistenia nasvedčujú porušeniu alebo

ohrozeniu nejakého spoločenského záujmu, ale len skúma, či sa právnická osoba dopustila niektorého
z konaní vymenovaných v § 72 Colného zákona. Zodpovednosť hlavného zodpovedného zaniká
naplnením liberačného dôvodu, ktorý v danom prípade nebol naplnený.

II.

Žaloba

9. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím považujúc ich za nesprávne, a to z nasledujúcich dôvodov:

- § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len „SSP“): napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- § 191 ods. 1 písm. e) SSP: zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci,

- § 191 ods. 1 písm. f) SSP: skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

10. Z argumentácie žalovaného, na ktorú poukázal žalobca v žalobe, podľa neho vyplýva, že colnému
orgánu treba preukázať, že oneskorenie nespôsobil buď držiteľ colného režimu alebo dopravca, ale že

ho spôsobil niekto iný ako je napr. príjemca a pre držiteľa colného režimu oneskorenie môže spôsobiť
aj dopravca. Základným predpokladom je však uspokojivé preukázanie nedodržania lehoty zo strany
držiteľa colného režimu alebo dopravcu, pričom čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447
neukladá týmto subjektom povinnosť vynakladať akékoľvek patričné úsilie vo vzťahu, aby im nebolo
bránené v dohľade nad prepravou tovaru. Stačí, keď preukážu, že oneskorenie uspokojivo nespôsobili

oni. Zo strany žalovaného ide o zjavne extenzívne kritériá pre uplatnenie liberačného dôvodu podľa
čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447, ktorý tým pádom stráca zmysel/opodstatnenie,
pre ktorý ho zákonodarca implementoval od mája 2016 do vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 k
ColnémukódexuÚnie,keďžepredtýmneexistoval.Zostranyžalovanéhotakideoformalistickývýkladčl.306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447. Pokiaľ žalovaný v tejto veci odkazoval na existenciu
uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III ÚS 168/09-20 zo dňa 16.06.2009, tak toto rieši právny stav za
účinnosti zákona 180/1996 Z. z. Colný zákon, ktorý nebol harmonizovaný s právom Európskej Únie

a rieši úplne inú situáciu. Navyše, vtedy platná právna úprava obsiahnutá v Nariadení Rady (EHS)
č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, nepoznala žiadny
liberačný dôvod pre držiteľov colného režimu a dopravcov tak, ako je od mája 2016 upravený v čl. 306
ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447.

11. K takémuto (formalistickému) výkladu zákona zo strany súdov, t. j. orgánov, ktoré sú z pohľadu
interpretácie zákona postavené nad orgány verejnej správy, sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej
republiky vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 26/2010 zo dňa 08.12.2010, ktorý žalobca citoval. Z
uvedeného je podľa názoru žalobcu zrejmé, že v predmetnom prípade dopravca jeho priznaním porušil
podmienky colného režimu tranzitu podľa čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie, keďže z dôvodov na
jeho strane nebola dodržaná lehota na predloženie tovaru colnému úradu určenia podľa čl. 297 ods.

1 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447. Žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit podľa čl. 233
ods. 1 Colného kódexu Únie nemal žiaden dosah na doručenie tovaru príjemcovi bez preclenia a
keďže oneskorenie spôsobil iný subjekt (dopravca), nemohol v tomto prípade niesť zodpovednosť za
prejednávaný colný delikt. Navyše, dopravca vedel, že prepravuje tovar pod colným dohľadom a tovar
treba colne prerokovať.

12. Práve z dôvodov liberácie držiteľov colných režimov tranzit, pri banálnom porušení podmienok
režimu tranzit, spočívajúcom v prekročení lehoty na ukončenie colného režimu tranzit podľa čl. 297 ods.
1 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447, pri ktorých bol aj skutočne colný režim tranzit ukončený,
bola v colnej legislatíve od mája 2016 z dôvodu zabráneniu nezmyslenému trestaniu držiteľov colných

režimov a dopravcov v prípadoch, kde navyše nevznikol žiaden colný dlh (dokonca tranzit sa nemôže
uskutočniť bez toho, aby bol prípadný colný dlh nezabezpečený), ustanovená prostredníctvom čl. 306
ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 právna fikcia dodržania lehoty na ukončeniu colného
režimu tranzit pre držiteľov colného režimu, ak títo preukážu, že oneskorenie nespôsobili oni. V právnej
veci žalobcu je liberačným dôvodom podľa čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 práve

priznaniedopravcu,ktorýjednoduchodoručiltovarpríjemcovibezprecleniaaopomenulsvojepovinnosti
pri tovare pod colným dohľadom podľa čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie, za čo mu bola rozhodnutím
č. 603054/2019 zo dňa 30.10.2019 uložená aj sankcia - pokuta.

13. Žalovaný a Colný úrad Bratislava nedostatočne zistili skutkový stav veci a porušili podľa ustálenej

judikatúry povinnosť uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založili. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky
rozhodnutia. Uvedené vo svojom odôvodnení žalovaný a Colný úrad Bratislava hrubo zanedbali.

14. K zodpovednosti za porušenie čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie žalobca uviedol,

že pri skúmaní zodpovednosti za porušenie tohto článku nepostačuje uplatniť len princíp objektívnej
zodpovednosti,nakoľkonaúčelyskúmaniatohtoliberačnéhodôvodujepotrebnéskúmaťkonanieosoby,
ktorá spôsobila oneskorenie, vrátane jej subjektívneho konania. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa
18.03.2020 poukázal na konanie dopravcu, o ktorom mal navyše Colný úrad Bratislava vedomosť.
Skúmanie existencie liberačného dôvodu podľa čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447

má prednosť pred bezbrehým konštatovaním naplnenia predpokladov objektívnej zodpovednosti, pokiaľ
bol do konania predložený liberačný dôkaz. Z dôvodu preukázaného porušenia čl. 233 ods. 3 Colného
kódexu Únie v spojení s čl. 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 v nadväznosti na
spomenuté priznanie dopravcu, je predpokladom neporušenia čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu
Únie žalobcom, keďže v konaní sú v jeho prospech preukázané podmienky liberácie.

15. Napadnuté rozhodnutie nemá úplný charakter a absentuje u neho presvedčivosť, že nejde o
arbitrárny výkon právomoci. Dokonca samotný žalovaný sa už raz v právnej veci žalobcu v rozhodnutí č.
496651/2019 vyjadril k uplatňovaniu čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 nasledovne:
„Finančné riaditeľstvo SR taktiež považuje za dôvodné a uvádza, že právna úvaha colného úradu vo

vzťahu k objektívnej zodpovednosti držiteľa colného režimu tranzit Únie za colný delikt, podľa ktorej
objektívne zodpovedá za splnenie podmienok colného režimu tranzit Únie bez možnosti liberácie a bez
ohľadu na konanie tretích osôb, nemá opodstatnenie v platnom práve upravujúcom colný režim tranzit
Únie, a to vzhľadom na znenie čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia (pozn. právneho zástupcu:nasleduje citácia názvu nariadenia), podľa ktorého, ak sa tovar predložil po uplynutí lehoty, ktorú stanovil
colný úrad odoslania v súlade s článkom 297 ods. 1 tohto nariadenia, predpokladá sa, že držiteľ
colného režimu dodržal lehotu, ak on alebo dopravca colnému úradu určenia uspokojujúco preukáže,

že oneskorenie nespôsobil on. Uvedené ustanovenie obsahuje liberačný dôvod, pri preukázaní ktorého
dochádza k zániku zodpovednosti držiteľa colného režimu tranzit Únie za správny delikt. V ďalšom
konaní je colný úrad povinný vyhodnotiť odvolateľom namietané „poľahčujúce okolnosti“ v kontexte čl.
306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447.“ Žalovaný sa v predmetnom prípade odklonil od jeho
právneho názoru na aplikovanie čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 a na liberačný

dôkaz už neprihliadal.

16. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí neprihliadol na existujúci liberačný dôvod žalobcu
podľa rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, platí, že „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť
rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a
skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a

zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“ (sp. zn. III. ÚS 307/2012, sp.
zn. III. ÚS 11/2011).

17. Na základe uvedeného žalovaný a Colný úrad Bratislava nesprávne právne posúdili skutkový stav,
nakoľko formalistickým výkladom čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 uznali žalobcu

zodpovedným z porušenia čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie, a to aj napriek tomu, že
žalobca v svojom vyjadrení zo dňa 18.03.2020 poukázal na jeho liberačný dôvod. Žalobca mal za to, že
žalovanému a Colnému úradu Bratislava uspokojivo preukázal samotným rozhodnutím č. 603054/2019
zo dňa 30.10.2019, že oneskorenie dodania tovaru v lehote určenej podľa čl. 297 ods. 1 vykonávacieho
nariadenia č. 2015/2447 nespôsobil on, ale dopravca.

III.
Vyjadrenie žalovaného

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.12.2020 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

19. Žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit porušil svoju povinnosť stanovenú v čl. 233 ods. 1 písm.
a) Colného kódexu Únie, pričom uvedenému ustanoveniu nevenoval pozornosť a opieral sa práve o
liberačný dôvod uvedený v čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447. Povinnosti, ktoré
má podľa tohto článku držiteľ colného režimu tranzit, nie sú podmienené priamou manipuláciou s

tovarom. V tomto smere nie je rozhodujúce, či žalobca v postavení držiteľa colného režimu tranzit Únie
prišiel do styku s tovarom. Pri svojej podnikateľskej činnosti, ktorá spočíva vo vybavovaní tranzitných
colných vyhlásení, žalobca prijal povinnosť tovar a s ním súvisiace doklady dodať v stanovenej lehote
a v nezmenenom stave colnému úradu určenia. Z toho vyplýva aj určitý prehľad o tom, čo sa s
prepravovaným tovarom deje, ak nie je držiteľ colného režimu tranzit zároveň dopravcom.

20. Zo znenia čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie vyplýva, že povinnosť dopravcu tovaru predložiť
tovar v nezmenenom stave, v určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na
zabezpečenie identifikácie tohto tovaru existuje bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti držiteľa
colného režimu tranzit v tomto ohľade. K námietke žalobcu ohľadom uplatňovania liberačných dôvodov

žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí.

21. Žalovaný tiež poukázal na to, že podľa čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie držiteľovi
colného režimu tranzit Únie prináleží, aby predložil tovar v nezmenenom stave colnému úradu určenia
v určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie

tohto tovaru, dopravca je taktiež povinný podľa čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie predložiť tovar
colnému úradu určenia v nezmenenom stave, určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými
orgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru. Keby sa uvedená zodpovednosť posudzovala tak,
ako žiadal žalobca, nie je opodstatnený zmysel právnej úpravy uvedenej v čl. 233 ods. 3 Colného kódexu
Únie. Žalobca vystupoval v predmetnom prípade ako držiteľ colného režimu tranzit v rámci výkonu

podnikateľskej činnosti za odmenu a má povinnosť znášať prípadné podnikateľské riziko predstavované
možnou stratou spôsobenou nedodržiavaním povinností držiteľa colného režimu tranzit. Žalobca mal
v predmetnom prípade možnosť riadne dohliadať nad dopravou predmetného tovaru, ale tak neurobil.
ŽalovanývychádzalajzManuálutranzitnejprepravyTAXUD/A2/005/2015(ďalejajlen„Manuáltranzitnejprepravy“) vydaného Európskou komisiou (Kapitola 4 – Formality v úrade určenia, bod 5. Predloženie po
uplynutí časovej lehoty), v ktorom sú uvedené príklady dôkazov o nepredvídaných okolnostiach, ktoré
sú príčinou uplynutia časovej lehoty, ale za ktoré sa nemôže pripisovať vina prepravcovi ani hlavnému

zodpovednému,atosúpotvrdenkavydanápolíciou(pokiaľideonehodu,krádež,…),potvrdenkavydaná
zdravotnou službou (pokiaľ ide o lekárske ošetrenie, …), potvrdenka od havarijnej služby (pokiaľ ide o
opravu vozidla), akýkoľvek dôkaz o omeškaní z dôvodu štrajku alebo iných nepredvídaných okolností. O
platnosti dôkazu však rozhoduje colný úrad určenia. Žalovaný k uvedenej úprave okolností, za ktorých
je možné odpustiť zmeškanú lehotu, uviedol, že síce ide o úpravu tzv. „mäkkej“ povahy alebo soft law,

ale zastával názor, že sa ním myslí akýkoľvek medzinárodný nástroj, ktorý obsahuje princípy, normy,
štandardy alebo iné vymedzenie želaného správania sa. Soft law vyjadruje preferenciu, ako by sa
štát mal v určitej situácii správať, pričom toto vyjadrenie „preferovaného správania sa“ sleduje účel
dosiahnutia cieľov medzinárodného spoločenstva a na právne záväznú právnu úpravu a na tzv. soft law
je príhodné nazerať ako na kontinuum. Jeho dodržiavanie je záväzkom štátov politickej, resp. morálnej
povahy, ktorého rešpektovanie a plnenie budú môcť ostatní členovia medzinárodného spoločenstva

legitímne očakávať. Práve pramene soft law môžu poslúžiť na vyplnenie medzier v existujúcej úprave
a aplikačnej praxi a zohrávajú významnú úlohu pri vývoji medzinárodného práva, najmä čo sa týka
identifikácie potrieb regulácie, formovania praxe štátov a formulácie medzinárodných obyčajových
pravidiel.

22. Zmysel čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 je práve v žalobcom uvádzaných
liberačnýchdôvodoch,čoužbolozostranyžalovanéhoobjasnené.Tvrdeniežalobcu,želiberačnýdôvod
bol zavedený do colnej legislatívy od mája 2016 z dôvodov ním uvádzaných, sa nezakladá na pravde.
Už v Dohovore o spoločnom tranzite z 20.05.1987 (Ú. v. ES L 226, 13.08.1987, s. 2) uverejnenom v
Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 187/1996 Z. z. (Príloha I., Časť V., článok 22 ods. 4) sa

tento liberačný dôvod uvádzal, a to v znení: „Ak je tovar predložený úradu určenia po uplynutí lehoty
určenej úradom odoslania, považuje sa lehota za dodržanú, ak sa úradu určenia hodnoverne preukáže,
že nedodržanie lehoty bolo zapríčinené okolnosťami, ktoré nemohol ovplyvniť dopravca ani hlavný
zodpovedný.“ V pozmenenej podobe je toto ustanovenie súčasťou Dohovoru o spoločnom tranzitnom
režime aj v súčasnosti, a to v znení: „Ak sa predloženie vykonalo po uplynutí lehoty, ktorú stanovil

colný úrad odoslania v súlade s článkom 34 ods. 1, predpokladá sa, že držiteľ colného režimu dodržal
lehotu, ak on alebo dopravca colnému úradu určenia uspokojujúco preukáže, že oneskorenie nespôsobil
on.“ Taktiež sporný liberačný dôvod bol v predchádzajúcej právnej úprave uvedený aj v Nariadení
Komisie (EHS) č. 2454/93 z 02.07.1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92,
ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, a to v čl. 361 ods. 2 v znení: „Ak sa tovar predloží

colnému úradu určenia po uplynutí lehoty predpísanej úradom odoslania a ak toto nedodržanie lehoty
spôsobili okolnosti, ktoré sú náležite odôvodnené k spokojnosti colného úradu určenia a ktoré prepravca
alebo hlavný zodpovedný nemohli ovplyvniť, potom sa to považuje za to, že prepravca alebo hlavný
zodpovedný predpísanú lehotu dodržali.“ Colné orgány pri svojej rozhodovacej činnosti postupovali v
súlade s uvedenými ustanoveniami právnych predpisov.

23. Žalovaný k dôvodom zodpovednostných podmienok ustanovených v čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného
kódexu Únie uviedol, že žalobcovi ako osobe znalej colných predpisov vzhľadom na jeho podnikateľskú
činnosť, by malo byť prirodzene zrejmé, že spoločným tranzitným režimom sa umožňuje odklad platenia
claaspotrebnejdane,DPHainýchpoplatkovzatovarpočasjehoprepravyzcolnéhoúraduodoslaniado

colného úradu určenia. Môžu ho využívať hospodárske subjekty na uľahčenie prepravy tovaru z jednej
zmluvnejkrajinydodruhej.Vstúpeniedoprávnehovzťahuakodržiteľcolnéhorežimutranzitjespojenéaj
s prevzatím zodpovednostných práv a povinností vyplývajúcich z tohto colného režimu. Jeho používanie
však nie je nijako záväzné, a preto žalobcom odôvodnená neúčelnosť právnej úpravy týkajúcej sa
colného režimu tranzit nezmyselným trestaním držiteľov colných režimov, nie je na mieste. Žalovaný

preto odmietol tvrdenie žalobcu, že colné orgány v danom prípade aplikovali formalistický výklad čl.
306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447, ktorý mal viesť k nespravodlivému uplatňovaniu
administratívnej zodpovednosti.

24. Colný úrad sa pri skúmaní zodpovednosti v súlade s právnou úpravou uvedenou v čl. 306 ods.

3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 zaoberal liberačným dôvodom, čo bolo náležite objasnené
aj žalovaným vo svojom rozhodnutí, keďže ide o objektívnu zodpovednosť s možnosťou liberácie.
Taktiež bolo žalobcovi objasnené, prečo daný liberačný dôvod uspokojivo nepreukázal, že omeškanie
nespôsobil on alebo dopravca a aj že zodpovednosťou dopravcu tovaru nie je zodpovednosť držiteľacolného režimu tranzit dotknutá. Zodpovednosť právnických osôb za colný delikt je koncipovaná ako
zodpovednosť objektívna. Záujem spoločnosti je v zásade určený skutkovými podstatami uvedenými
v § 72 Colného zákona a z hľadiska naplnenia týchto skutkových podstát colný orgán neposudzuje,

či skutkové zistenia nasvedčujú porušeniu alebo ohrozeniu nejakého spoločenského záujmu, ale len
skúma, či sa právnická osoba dopustila niektorého z konaní vymenovaných v § 72 Colného zákona.
Zodpovednosť držiteľa colného režimu tranzit zaniká naplnením liberačného dôvodu, ktorý ale v
prejednávanom prípade naplnený nebol.

25. K námietke žalobcu, že žalovaný sa odklonil od právneho názoru na aplikovanie čl. 306 ods. 3
vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447, žalovaný uviedol, že sa nezakladá na pravde a je žalobcom
vytrhnutá z kontextu prejednávanej veci. Žalovaný v predmetnom rozhodnutí zn. 496651/2019 zo
dňa 14.10.2019 vyslovil okrem iného právny názor, že colný úrad je povinný vyhodnotiť odvolateľom
namietané „poľahčujúce okolnosti“ v kontexte čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447,
a to z dôvodu, že colný úrad sa uvedenými „poľahčujúcimi okolnosťami“ vôbec nezaoberal, hoci sa

nimi zaoberať mal, pretože tento nedostatok vyvoláva právnu neistotu žalobcu v rozhodovaní správneho
orgánu.

IV.
Replika žalobcu

26. Žalobca v replike zo dňa 28.12.2020 opätovne navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté
rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.

27. Z Protokolu vyplýva, že príjemca tovaru prevzal tovar od dopravcu dňa 20.05.2019, t. j. 5 dní pred

dňom uplynutia lehoty na predloženie tovaru colnému úradu určenia, ktorá uplynula dňa 25.05.2019.
V prílohe Protokolu sa nachádza vyjadrenie dopravcu k predmetu konania, ktorý uviedol, že: „zásielka
bola bez preclenia doručená 20.05.2019 do colného skladu klienta K´ Food Distribution s.r.o., Jazerná
1, Košice.“ Z vyjadrenia dopravcu vyplýva, že ten dopravil príjemcovi tovaru tovar bez toho, aby bol
colne prerokovaný, čím prišlo zo strany dopravcu (nemožno vylúčiť, že aj zo strany príjemcu tovaru) k

porušenia povinnosti podľa čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie. Colné orgány však vôbec neskúmali
mieru zodpovednosti za porušenie čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie v nadväznosti na čl. 231 písm.
a) Colného kódexu Únie zo strany príjemcu tovaru, čím skutkový stav v prípade tranzitnej operácie
č. T1 19SK5265TR00019856 zo dňa 15.05.2019 nie je dostatočne zistený. Žalobca tiež uviedol, že
miera zodpovednosti za porušenie čl. 233 ods. 1 Colného kódexu Únie je diferencovaná v čl. 233

ods. 3 Colného kódexu Únie aj na dopravcu alebo príjemcu. Avšak, na to, aby všetky subjekty v
reťazci tranzitnej operácie neboli „bezhlavo sankcionované v rámci objektívnej zodpovednosti“, bol s
nadobudnutím účinnosti vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 vložený liberačný dôvod pre držiteľov
režimu a dopravcov, ktorý v tomto znení colné predpisy dovtedy nepoznali. Žalobca si svoje povinnosti
splnil riadne, čoho dôkazom je vyjadrenie dopravcu, ktorý vedel, že tovar pre príjemcu je pod colným

dohľadom, keďže ten sa jasne vyjadril, že tovar doručil bez „preclenia“ príjemcovi.

28. Žalovaný mieru zodpovednosti za porušenie čl. 233 ods. 1 v spojení s ods. 3 Colného kódexu Únie
na uplatnenie liberačného dôvodu podmieňoval bez opory v platnej právnej úprave iba predložením
dôkazu o bránení v dohľade nad prepravou tovaru pod colným dohľadom. Nesprávna právna formulácia,

resp. tendenčnosť vyjadrenia žalovaného, spočívajúca v koncipovaní liberácie v predložení: „dôkazu o
bránení nad prepravou tovaru“ alebo „vynaložení patričného úsilia“, zapríčinila nesprávne posúdenie
liberačného dôvodu podľa čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447, keďže liberačný dôvod
nespočíva v predložení dôkazu o bránení v dohľade alebo vynaložení patričného úsilia, ale zásadne
len v uspokojivom preukázaní, že oneskorenie nespôsobil držiteľ režimu, resp. dopravca. V konečnom

dôsledku držiteľ režimu nevykonáva dohľad nad prepravou, takáto povinnosť vôbec nie je držiteľom
priznaná, keďže colný dohľad už vykonávajú colné orgány podľa § 3 Colného zákona.

29. Žalobca tiež poukázal na to, že Manuál tranzitnej prepravy nie je právne záväzný, ale ide
iba o odporúčanie/pomôcku k tranzitu Komisie k vysvetleniu postupov pre realizovanie spoločného

tranzitného režimu a tranzitného režimu Spoločenstva, teda Únie. Manuál tranzitnej prepravy je
významným dokumentom, všeobecne uznávaným, ale je bez právnej sily. Z bodu 5. uvedeného manuálu
vyplýva, že ide o príklady dôkazov o nepredvídaných okolnostiach a nie o ich taxatívny výpočet. Navyše,
posledným citovaným dôkazom môže byť akýkoľvek dôkaz o iných nepredvídaných okolnostiach, čoznačne rozširuje možnosti liberácie pre držiteľov režimov alebo dopravcov, avšak takýto dôkaz má
uspokojivo preukázať, že držiteľ režimu alebo dopravca nespôsobili oneskorenie.

30. V súvislosti s aplikáciou čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 žalobca zdôraznil, že
zo strany žalovaného ide o formalistický výklad tohto článku. Liberačný dôvod uvedený v tomto článku
skutočne neexistoval pred 01.05.2016. To, že predchádzajúca právna úprava obsahovala podobné
liberačné dôvody, neznamená, že prístup k aplikovaniu liberačného dôvodu a jednotlivým kritériám podľa
čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 je rovnaký, ako tomu bolo v minulosti. Pokiaľ by

tomu tak bolo, tak by neprišlo k jednotlivým zmenám textu a podmienok liberačných dôvodov na súčasný
právny stav vo vykonávacom nariadení č. 2015/2447. Jednotlivé právne inštitúty majú v platnom práve
vždy určitý historický vývoj, ktorý súvisí najmä s právnym prostredím, v ktorom sa uplatňovali, pokiaľ
nejde o zavedenie nových právnych inštitútov.

31.Žalobcamalzato,žedodržallehotunapredloženietovarucolnémuúraduurčenia,nakoľkodopravca

sa svojím vyjadrením sám priznal, že porušil podmienky colného režimu tranzit podľa čl. 233 ods. 3
v spojení s čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie, keďže z dôvodov na jeho strane nebola
dodržaná lehota na predloženie tovaru. Žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit nemal žiaden dosah
na doručenie tovaru príjemcovi tovaru bez preclenia. Dopravca vedel, že prepravuje tovar pod colným
dohľadom a tovar treba colne prerokovať. Oneskorenie zjavne spôsobil dopravca. Zároveň uviedol, že

v prípade nedodržania lehoty na predloženie tovaru podľa čl. 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č.
2015/2447 ide o porušenie poriadkovej lehoty, s ktorou v prejednávanom prípade nenastal žiaden únik
na cle alebo na daniach, neprišlo k odňatiu tovaru spod colného dohľadu alebo nepredloženiu tovaru
v nezmenenom stave. Rovnako odmietal tvrdenie žalovaného, že za porušenie § 72 ods. 1 písm. e)
bod 1. Colného zákona dostal pokutu „len“ na spodnej hranici zákonného rozpätia, keďže vzhľadom na

doteraz zistený skutkový stav mal za to, že mu nemala byť uložená žiadna sankcia (pokuta), pokiaľ by
žalovaný riadne prihliadol na žalobcov liberačný dôvod.

V.
Duplika žalovaného

32. Žalovaný v duplike zo dňa 12.10.2023 opätovne navrhol, aby správny súd žalobu zamietol
zotrvávajúc na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe.

33. Zdôraznil, že keby sa zodpovednosť v prejednávanej veci posudzovala tak, ako žiadal žalobca,

nie je opodstatnený zmysel právnej úpravy uvedenej v čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie. Keby mal
žalobca prehľad nad dopravou, mohol informovať colné orgány, že príde k omeškaniu, k čomu však
pri povinnostiach, ktoré si stanovil žalobca, nikdy nepríde, pretože podľa jeho ničím nepodloženého
výkladu nikdy nebude zodpovedný za porušenie čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie. Žalovaný
práve naopak svoje tvrdenia oprel o existujúce pramene práva a judikatúru (uznesenia Ústavného

súdu SR č. k. IV. ÚS 6/2010-20 a č. k. III. ÚS 168/09-20) z dôvodu, že Ústavný súd SR podal výklad
sporného liberačného dôvodu uvedeného v Dohovore o spoločnom tranzitnom režime, ktorý je totožný
s liberačným dôvodom uvedeným v čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447. V záujme
zabezpečenia v čo najväčšej miere jednotného a harmonizovaného uplatňovania tranzitu v Európskej
únii a krajinách spoločného tranzitného režimu, bola zladená terminológia v uvedenom dohovore s

Colným kódexom Únie a jeho delegovanými a vykonávacími aktmi (Rozhodnutie spoločného výboru EÚ
– EZVO pre spoločný tranzitný režim č. 1/2016 z 28. apríla 2016, ktorým sa mení Dohovor z 20. mája
1987 o spoločnom tranzitnom režime). Spoločný tranzitný režim je rozšírením režimu tranzit Únie na
krajiny spoločného tranzitného režimu, a preto prišlo k zosúladeniu s právnym balíkom Colného kódexu
Únie, pokiaľ ide o ustanovenia o tranzite Únie, ktoré nie je možné vykladať izolovane.

34. Žalovaný k námietke žalobcu, že uvedená právna úprava neexistovala pred 01.05.2016,
uviedol, že liberačný dôvod uvedený v čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 ani
existovať nemohol, keďže táto právna úprava sa uplatňuje od 01.05.2016. Uvedené žalovaný nikdy
ani nepoprel, len uviedol, že problematika nie je riešená inak od predchádzajúcej právnej úpravy ani

v súčasnosti.

35. Zo strany žalobcu neboli naplnené podmienky možnej liberácie. Vstúpenie do právneho vzťahu
ako držiteľ colného režimu tranzit je spojené aj s prevzatím zodpovednostných práv a povinnostívyplývajúcich z tohto colného režimu. Podľa právneho názoru žalovaného, s ohľadom na dobu
omeškania s dodaním tovaru colnému úradu určenia, počas ktorej nemohol colný orgán vykonávať colný
dohlaď nad tovarom, je colným úradom uložená pokuta nachádzajúca sa na spodnej hranici zákonného

rozpätia primeraná, pričom žalovaný liberačný dôvod uvádzaný žalobcom nepovažoval za relevantný z
hľadiska zbavenia sa zodpovednosti za uvedený colný delikt.

VI.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

36. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať
svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon
súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu
v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/217/2020 bola v súlade s platným

a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod
sp. zn. BA-1S/217/2020.

37. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13
ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 12.11.2024 za účasti právneho zástupcu žalobcu

a žalovaného.

38.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa čl. 5 ods. 35 Colného kódexu Únie, „držiteľ colného režimu“ je: a) osoba, ktorá podáva colné
vyhlásenie, alebo osoba, na ktorej účet sa uvedené vyhlásenie podáva; alebo b) osoba, na ktorú sa
previedli práva a povinnosti vyplývajúce z colného režimu.

40. Podľačl.233ods.1písm.a)ColnéhokódexuÚnie,držiteľcolnéhorežimutranzitÚniejezodpovedný
za všetky tieto body: predloženie tovaru v nezmenenom stave, ako aj požadovaných informácií colnému
úradu určenia v určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie
identifikácie tohto tovaru.

41. Podľa čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447, ak sa tovar predložil po uplynutí lehoty,
ktorú stanovil colný úrad odoslania v súlade s článkom 297 ods. 1 tohto nariadenia, predpokladá sa,
že držiteľ colného režimu dodržal lehotu, ak on alebo dopravca colnému úradu určenia uspokojujúco
preukáže, že oneskorenie nespôsobil on.

42. Podľa § 70 Colného zákona, colným deliktom je konanie alebo opomenutie fyzickej osoby –
podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1.

43. Podľa § 72 ods. 1 písm. e) bod 1 Colného zákona, colného deliktu alebo colného priestupku sa

dopustí ten, kto nedodrží podmienky ustanovené na tovar prepustený do osobitného colného režimu.

44. Podľa § 74 ods. 1 Colného zákona, za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných
predpisov uložiť pokutu do 99 581,75 eura; ak ide o colný delikt podľa § 72 ods. 1 písm. o), do 331 939,18
eura.

45. Skutkový stav v prejednávanej veci sporný nebol. Sporný bol výklad čl. 306 ods. 3 vykonávacieho
nariadenia č. 2015/2447 upravujúci liberačný dôvod a v nadväznosti na to kľúčová otázka, či vprípade žalobcu došlo k naplneniu tohto liberačného dôvodu alebo bolo potrebné vyvodiť voči nemu
zodpovednosť za colný delikt.

46. Colný zákon v rámci administratívnoprávnej zodpovednosti za porušenie jednotlivých ustanovení
Colného zákona rozlišuje colné delikty a colné priestupky. V prípade, že colné predpisy poruší fyzická
osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ide o colný delikt. Ak ich poruší fyzická osoba nepodnikateľ,
dopúšťa sa colného priestupku. Základná podstata je v obidvoch prípadoch v zásade rovnaká, tzn. ide
o protiprávne konanie alebo opomenutie konania konkrétneho subjektu, pričom významný rozdiel sa

prejavuje v subjektívnej stránke. Pri prejednávaní colných priestupkov platia všetky prvky deliktuálnej
zodpovednosti páchateľa ako pri priestupkoch podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov.

47. Definícia colného deliktu je obsiahnutá vo vyššie citovanom ustanovení § 70 Colného zákona, v
zmysle ktorého colný delikt predstavuje konanie alebo opomenutie fyzickej osoby – podnikateľa alebo

právnickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom taxatívne vymedzeným v Colnom zákone.
Zodpovednosť za colný delikt možno kvalifikovať ako objektívnu zodpovednosť.

48. Taxatívne vymedzené skutkové podstaty porušenia colných predpisov sú uvedené v § 72 Colného
zákona. V prejednávanej veci uznali colné orgány žalobcu zodpovedným zo spáchania colného deliktu,

ktorého objektívna stránka skutkovej podstaty spočíva v nedodržaní podmienok ustanovených na tovar
prepustený do osobitného colného režimu. Medzi osobitné colné režimy patrí s poukazom na čl. 210
písm. a) Colného kódexu Únie tranzit, ktorý zahŕňa vonkajší a vnútorný tranzit.

49. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (v

tomto prípade colného deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány
prejednávajúce colné delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli
žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v
deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. U právnických osôb sa zodpovednosť za colný
delikt posudzuje bez ohľadu na zavinenie t. j. ide o objektívnu zodpovednosť za colný delikt. Táto

koncepcia sa prejavuje tým, že pri preukazovaní, či sa colný delikt stal, odpadá zavinenie ako prvok
zodpovednostného vzťahu. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania colného deliktu a
dokazovania vykonaného colným orgánom, úlohou colných orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech
i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia
dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za colný delikt.

Pre preukázanie spáchania colného deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou
dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu.
Colné orgány v rozhodovacom procese musia úplne a presne zistiť skutkový stav, zaobstarať si potrebné
podklady pre rozhodnutie. Zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných
skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Zásada materiálnej pravdy pri zisťovaní

skutkového stavu veci má dve stránky: úplnosť a presnosť zistení. Úplnosť znamená povinnosť colného
orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech
účastníka.

50. K zániku zodpovednosti za colný delikt a následnému upusteniu od uloženia zodpovedajúcej sankcie

môže dôjsť len za existencie liberačného dôvodu. Liberačným dôvodom treba vo všeobecnosti rozumieť
skutočnosť alebo výnimočnú okolnosť, ktorá nastala objektívne a nezávisle a nemožno rozumne
predpokladať, že by právnická osoba túto skutočnosť alebo jej následky odvrátila alebo prekonala. Na
zbavenie sa zodpovednosti právnickej osoby za colný delikt nepostačuje len všeobecný odkaz na údajnú
moc či nešpecifikované konanie tretej osoby.

51. V prejednávanej veci síce liberačný dôvod nie je priamo upravený v Colnom zákone, ale v čl.
306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 tak, že pri predložení tovaru po uplynutí lehoty
stanovenej colným úradom odoslania v súlade s čl. 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447
sa môže právnická osoba, ktorá je držiteľom colného režimu, exkulpovať tým, že ona alebo dopravca

uspokojujúco preukáže colnému úradu určenia, že oneskorenie nebolo spôsobené ním. Táto skutočnosť
má za následok vyvinenie sa danej právnickej osoby a má sa za to, že držiteľ colného režimu dodržal
stanovenú lehotu.52. Je nesporné, že žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit Únie v colnom režime vonkajší tranzit
nedodržal povinnosť stanovenú dňa 15.05.2019 colným úradom odoslania v tranzitnom vyhlásení č.
T1 MRN 19SK5265TR00019856. Tranzitné vyhlásenie spolu s tovarom a sprievodnými dokladmi bolo

potrebné predložiť colnému úradu určenia v lehote do 25.05.2019. K splneniu tejto povinnosti došlo až
dňa 31.05.2019, t. j. 6 dní po lehote stanovenej colným úradom odoslania.

53. Za liberačný dôvod žalobca považoval vyjadrenie dopravcu zo dňa 31.05.2019, nachádzajúce sa
v administratívnom spise, v ktorom dopravca uviedol, že „Zásielka bola bez preclenia doručená dňa

20.05.2019 do colného skladu klienta K´Food Distribution s.r.o., Jazerná 1, Košice.“ ako aj skutočnosť,
že dopravca bol právoplatne uznaný zodpovedným z porušenia čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie.
Správnemu súdu nebolo zrejmé, ako má skutočnosť, že zásielka bola dňa 20.05.2019 doručená do
colného skladu dopravcu, liberovať žalobcu, ktorého povinnosťou bolo s poukazom na čl. 233 ods. 1
písm. a) Colného kódexu Únie ako držiteľa colného režimu tranzit Únie predložiť tovar v nezmenenom
stave, ako aj požadovaných informácií colnému úradu určenia v určenej lehote, t. j. do 25.05.2019 a

v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru. Uvedená
povinnosť vyplýva žalobcovi jednak zo samotnej podstaty zodpovednosti žalobcu ako držiteľa colného
režimu tranzit Únie, ako aj z tranzitného vyhlásenia č. T1 MRN 19SK5265TR00019856, v ktorom mal
túto povinnosť priamo stanovenú a v ktorom bol uvedený ako hlavný zodpovedný/ držiteľ TIR.

54. Príklady dôkazov o nepredvídaných okolnostiach, ktoré sú príčinou predloženia tovaru po uplynutí
časovej lehoty obsahuje Manuál tranzitnej prepravy v Kapitole 4- Formality v úrade určenia, bod 5.
Ide o akt, ktorý síce nie je právne záväzný a má iba vysvetľovací charakter, avšak predstavuje určitú
„pomôcku“ pre spoločný výklad právnych predpisov o tranzite pre všetky colné orgány. Ako príklad
nepredvídateľných okolností, ktoré sú príčinou uplynutia časovej lehoty, za ktoré sa nemôže pripisovať

vina prepravcovi ani hlavnému zodpovednému, je napr. potvrdenka vydaná políciou, zdravotnou
službou, havarijnou službou alebo akýkoľvek dôkaz o inej nepredvídanej okolnosti. Ide o demonštratívny
výpočet a posúdenie relevantnosti predloženého dôkazu je vždy na rozhodnutí colného úradu určenia.
To znamená, že aj v prípade žalobcu bolo povinnosťou colných orgánov posúdiť, či žalobcom tvrdené
skutočnosti možno subsumovať pod demonštratívny výpočet nepredvídaných okolností.

55. Správny súd mal za to, že preukázať existenciu liberačného dôvodu môže jednak držiteľ colného
režimu tranzit Únie, ako aj dopravca, avšak len za podmienky, že existenciu liberačného dôvodu
preukáže colnému úradu uspokojujúco. Dôkazné bremeno v takomto prípade zaťažuje držiteľa colného
režimu tranzit Únie, resp. dopravcu, ktorí majú v tejto súvislosti dve povinnosti, a to: i) povinnosť uviesť

colnému úradu skutočnosti, ktoré podľa nich predstavujú liberačný dôvod v zmysle čl. 306 ods. 3
vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 a ii) povinnosť existenciu liberačného dôvodu uspokojujúco
preukázať tak, aby o jej existencii nemohli byť žiadne pochybnosti. Úlohou colného orgánu je následne
verifikovať existenciu tvrdeného liberačného dôvodu. To znamená, že ak je colnému úradu vznesená
námietka ohľadom existencie liberačného dôvodu, colný úrad má povinnosť tento liberačný dôvod

posúdiť a ak dospeje k záveru o jeho neexistencii, musí svoju správnu úvahu o jeho nepripustení uviesť
v rozhodnutí o vyvodení zodpovednosti za spáchanie colného deliktu.

56. Na jednej strane je potrebné prisvedčiť konštatovaniu žalobcu, že skúmanie existencie liberačného
dôvodu podľa čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 má prednosť pred bezbrehým

uznávaním naplnenia predpokladov objektívnej zodpovednosti podľa čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného
kódexu Únie, pokiaľ bol v konaní predložený liberačný dôkaz. Ak by colné orgány pristúpili k
sankcionovaniu za colný delikt v takomto prípade, postupovali by contra legem. Na strane druhej,
v prejednávanej veci k takejto situácii nedošlo. Colné orgány sa v preskúmavaných rozhodnutiach
zaoberali posúdením splnenia/nesplnenia liberačného dôvodu, vysporiadali sa s námietkami žalobcu a

svojezáveryoneexistenciiliberačnéhodôvoduavyvodenízodpovednostižalobcuzaspáchaniecolného
deliktu podľa § 70 Colného zákona, spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. e) bod 1 Colného zákona
dostatočne odôvodnili.

57. Liberačný dôvod uvedený v čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 ustanovuje

povinnosť uspokojivo preukázať, že oneskorenie nebolo spôsobené osobou, ktorá sa domáha
uplatnenia liberačného dôvodu. To znamená, že táto osoba musí uspokojivo preukázať, že oneskorenie
spôsobil niekto iný. Žalobca považoval kritériá pre uplatnenie liberačného dôvodu zo strany žalovaného
za zjavne extenzívne konštatujúc, že čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 neukladátýmto subjektom povinnosť vynakladať akékoľvek patričné úsilie vo vzťahu, aby im nebolo bránené v
dohľade nad prepravou tovaru. Podľa názoru žalobcu stačí, keď preukážu, že oneskorenie uspokojivo
nespôsobili oni. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že uvedené ustanovenie čl. 306 ods. 3

vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 skutočne takúto povinnosť neustanovuje, avšak povinnosť
vynaložiť patričné úsilie na to, aby bolo tranzitné vyhlásenie spolu s tovarom a sprievodnými dokladmi
predložený colnému úradu určenia v stanovenej lehote, vyplýva z čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu
Únie. Žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit Únie by mal vo vlastnom záujme za účelom dodržania
zákonných povinností vynakladať patričné úsilie na to, aby si plnil svoje povinnosti a predchádzal

nedodržaniu stanovených lehôt. Ak sa žalobca domnieval, že oneskorenie bolo spôsobené inou osobou,
mohol a mal to colnému úradu uspokojivo preukázať. Poukázanie na vyjadrenie dopravcu bez bližšieho
objasnenia okolností vyhodnotil správny súd za nedostatočné. Žalobca na otázku správneho súdu na
pojednávaní dňa 12.11.2024, kedy sa dozvedel o tom, že povinnosť stanovená v tranzitnom vyhlásení,
nebola splnená v stanovenej lehote, neuviedol presne, kedy sa o tejto skutočnosti dozvedel. Uviedol
iba, že to asi bolo v rámci komunikácie. Obiter dictum správny súd dodáva, že napríklad aj predloženie

emailovej komunikácie medzi žalobcom a dopravcom, z ktorej by bola zrejmá snaha žalobcu o včasné
splnenie si zákonných povinností formou dohľadu nad prepravou, prípadne minimálne uvedenie dátumu,
kedy sa žalobca dozvedel o nesplnení si povinnosti dopravcu (ak sa to dozvedel len ústne) v príčinnej
súvislosti s plnením povinností žalobcu, by mohlo prispieť k uspokojivému preukázaniu existencie
liberačného dôvodu uvedeného v čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447.

58. V nadväznosti na argumentáciu žalobcu spočívajúcu v snahe vyviniť sa poukázaním na
rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 603054/2019 zo dňa 30.10.2019, ktorým bol dopravca uznaný
zodpovedným z porušenia čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie, správny súd uvádza, že toto rozhodnutie
jednak nebolo predmetom súdneho prieskumu, správny súd ho nemal k dispozícii, a jednak, vyvodenie

zodpovednosti dopravcu nevylučuje súčasnú zodpovednosť žalobcu ako držiteľa colného režimu tranzit
Únie, ktorý má v zmysle vyššie citovaných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov
samostatne vymedzené povinnosti vzťahujúce sa výhradne na jeho osobu. Povinnosť dopravcu alebo
príjemcu tovaru, ktorý prijíma tovar a je si vedomý, že tento tovar sa prepravuje v colnom režime
tranzit Únie, predložiť tovar colnému úradu určenia v nezmenenom stave, v určenej lehote a v súlade

s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru, vyplýva z čl. 233
ods. 3 Colného kódexu Únie a povinnosť žalobcu ako držiteľa colného režimu tranzit Únie vyplýva z
čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie. Oba uvedené subjekty, t. j. žalobca ako držiteľ colného
režimu tranzit Únie aj dopravca môžu byť v prípade zistenia porušenia colných predpisov sankcionovaní
súčasne a nezávisle od seba. Žalovaný správne skonštatoval, že prípadnou zodpovednosťou dopravcu

tovaru nie je nijako dotknutá zodpovednosť žalobcu ako držiteľa colného režimu tranzit Únie. Skutočnosti
uvádzané žalobcom na jeho obranu sa preto nemohli premietnuť do absencie jeho zavinenia s právne
relevantným exkulpačným následkom.

59. Skutočnosť, že zásielka bola bez preclenia doručená do colného skladu klienta K´ Food Distribution

s.r.o.dňa20.05.2019,nemožnopovažovaťzaliberačnýdôvod,nakoľkožiadnymspôsobomneobjasňuje
dôvod nesplnenia povinnosti žalobcom. Žalobca v bode 18. žaloby zdôraznil, že dopravca vedel, že
prepravuje tovar pod colným dohľadom a tovar treba colne prerokovať. V tejto súvislosti správny súd
uvádza, že o tejto skutočnosti vedel nielen dopravca, ale aj žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit,
ktorý je hlavným zodpovedným.

60. Vzhľadom na to, že v prejednávanom prípade správny súd v zhode s právnym názorom colných
orgánov dospel k záveru o absencii preukázania liberačného dôvodu, neostalo správnemu súdu
s ohľadom na dostatočne zistený a preukázaný skutkový stav nič iné, ako konštatovať správnosť
a zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí o spáchaní colného deliktu žalobcom. V tejto súvislosti

správny súd dodáva, že sa nezaoberal námietkou žalobcu ohľadom predchádzajúcej právnej úpravy
liberačného dôvodu, nakoľko to bolo v prejednávanej veci irelevantné.

61. Po ustálení záveru o spáchaní colného deliktu žalobcom ostalo správnemu súdu posúdiť zákonnosť
uloženia pokuty. V prípade správneho trestania správny súd sleduje, či colný orgán náležite zdôvodnil

uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané
na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce
vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj
pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosťporušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti tak, aby uložená
pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho
správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i

čas trvania následkov protiprávneho konania. Nestačí, aby všeobecne uviedol, že na tieto hľadiská
prihliadol. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a takýto postup správnych orgánov
jenezlučiteľnýsozásadouspravodlivéhokonania.Jepretopotrebné,abysprávnyorgánnielenrozhodol,
ale tiež vysvetlil, ako konkrétne sa v rámci svojej správnej úvahy vysporiadal s otázkou závažnosti
správneho deliktu, okolnosťami, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo, osobou, ktorá sa deliktu dopustila,

následkami deliktu ako aj konkrétnymi okolnosťami, ktoré predchádzali spáchaniu deliktu.

62. Ako už správny súd konštatoval vyššie, zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu je založená
na objektívnom princípe, a teda sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie. Fakticky ide o zodpovednosť za
výsledok, nakoľko subjektívna stránka (zavinenie) nie je súčasťou skutkovej podstaty prejednávaných
správnych deliktov. Je to dané tým, že už len samotná skutočnosť, že určité konanie, správanie,

je zákonodarcom formálne vyhlásené za colný delikt, vyjadruje jeho spoločenskú nebezpečnosť a
závažnosť.

63. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, správny súd má za to, že prvostupňový colný orgán sa pri
rozhodovaní o nej vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré majú významný vplyv na rozhodovanie

o výške uloženej sankcie s poukazom na § 74 ods. 1 Colného zákona. Prihliadol predovšetkým na mieru
spoločenskej nebezpečnosti, ako aj na dĺžku trvania protiprávneho stavu. Svoju diskrečnú právomoc
využil v medziach zákonného rámca, pokutu uložili na dolnej hranici sadzby vo výške 200 eur, pričom
v zmysle tohto ustanovenia možno uložiť pokutu až do výšky 99 581,75 eura. Z tohto rámca nijakým
spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom

zdôvodnil - správna úvaha pri výške pokuty bola použitá v súlade so zákonom.

64. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom odklonu v rozhodovacej činnosti žalovaného, ktorý sa podľa
názoru žalobcu v porovnaní s napadnutým rozhodnutím odlišne vyjadril k uplatňovaniu čl. 306 ods. 3
vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 vo svojom rozhodnutí č. 496651/2019, túto vyhodnotil správny

súd ako nedôvodnú. V uvedenom rozhodnutí, z odôvodnenia ktorého citoval aj žalobca v žalobe,
žalovaný iba konštatoval povinnosť vyhodnotiť namietané „poľahčujúce okolnosti“ v kontexte čl. 306 ods.
3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447. V napadnutom rozhodnutí žalovaný neopomenul vysporiadať
sa s uvedeným čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 a žalobcom uvádzaný dôvod,
ktorý ho mal liberovať, posúdil, avšak dospel k záveru o jeho neexistencii. Z uvedeného je podľa názoru

správneho súdu zrejmé, že žalovaný sa od svojej rozhodovacej činnosti v žiadnom prípade neodklonil,
ale naopak, zohľadnil skutkové okolnosti daného prípadu.

65. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, dospel k záveru, že colné

orgány sa náležite zaoberali predmetnou vecou, vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu,
riadne zistil skutočný stav a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Vychádzajúc z vyššie uvedených
skutočností a citovaných ustanovení zákonov správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

66. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,

že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

67. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty
na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcichskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.