Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6Sf/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100751
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100751.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu Axalnet, s.r.o.,
Škultétyho4720/2A,95501Topoľčany,IČO:36549096,zast.ADVOKÁTSKAKANCELÁRIAGROŠAFT
& PARTNERS, s.r.o, Puškinova 58, 900 01 Modra, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100532663/2023 zo dňa 08. 02. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Oznámením Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske (ďalej len „správca dane“) zo dňa 08.
07. 2020 sa dňa 10. 08. 2020 začala daňová kontrola u žalobcu pre daň z pridanej hodnoty (ďalej
len „DPH“) za zdaňovacie obdobia február 2015, apríl 2015, jún 2015, august 2015, september 2015,
október 2015 a november 2015. Dňa 24. 03. 2021 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom správca
dane oboznámil žalobcu s výsledkami daňovej kontroly. O výsledku daňovej kontroly bol

vyhotovený protokol č. 100486883/2021 zo dňa 24. 03. 2021, ktorý bol spolu s výzvou na
vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 29. 03. 2021 a nasledujúcim
dňom začalo vyrubovacie konanie. Žalobca k protokolu podal dňa 15. 04. 2021 námietky. Dňa 15. 06.
2021 sa uskutočnilo ústne pojednávanie za účasti žalobcu vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov
predložených žalobcom k protokolu, o čom bola spísaná zápisnica č. 101045866/2021.
2. Správca dane v poradí prvým rozhodnutím č. 101112251/2021 zo dňa 28. 06. 2021 vyrubil žalobcovi
za zdaňovacie obdobie október 2015 rozdiel DPH v sume 4.000,00 eur, keď prijal záver, že v danej veci

nešlo o zabezpečenie reklamných služieb, ako bolo deklarované na sporných faktúrach: č. 150100125
zo dňa 29. 05. 2015, predmet fakturácie: „kúpa reklamného priestoru v súvislosti s podujatím „DRACULA
MUZIKÁL“, celkom v sume 12.000,00 eur, základ dane 10.000,00 eur, DPH: 2.000,00 eur; č. 150100427
zo dňa 31. 10. 2015, predmet fakturácie: „kúpa reklamného priestoru v súvislosti s podujatím „DRACULA
MUZIKÁL“,celkom vsume12.000,00eur,základdane10.000,00eur,DPH:2.000,00eur. Správcadane
malzato,žesajednáosponzorskýpríspevokanieozdaniteľnéplnenievzmysle§2zákonač.222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Pri sponzorstve nemá daňový subjekt právo

na odpočítanie DPH. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100193515/2022 zo dňa 28. 01.
2022 rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101112251/2021 zo dňa 28. 06. 2021 zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne správca dane v poradí druhým rozhodnutím č. 102744175/2022
zo dňa 06. 10. 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobieoktóber 2015 rozdiel DPH v sume 4.000,00 eur. V odôvodnení rozhodnutia prijal záver, že z vykonaného
dokazovania nebolo preukázané, že reklamnú službu dodala spoločnosť NOBOX MEDIA, s. r. o. a že
spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby podľa § 19 ods. 2

zákona o DPH a kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal ani splnenie podmienky stanovenej v § 49
ods. 2 zákona o DPH, teda nepreukázal použitie prijatých služieb na svoje zdaniteľné obchody. Žalovaný
na odvolanie žalobcu rozhodnutím č. 100532663/2023 zo dňa 08. 02. 2023 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca v rámci daňovej kontroly predložil správcovi
dane v súvislosti s dodávateľskou faktúrou od spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. zmluvu o reklame
kpodujatiu,hodnotiacusprávuaCD.Vďalšomvyrubovacomkonaníbolžalobcavyzvanýnapredloženie
dôkazov, ktoré preukážu dodanie služieb uvedených na faktúre spoločnosťou NOBOX MEDIA, s. r.
o. a ich použitie žalobcom na zdaniteľné plnenia (Výzva č. 102266080/2022 zo dňa 15. 08. 2022).
Žalobca dňa 26.08.2022 doručil správcovi dane odpoveď, v ktorej uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého

dôvodumáopätovnepredkladaťdôkazytýkajúcesadodaniaslužby,keďžesprávcadanetýmitodôkazmi
disponuje.

4. Správca dane vo vyrubovacom konaní dňa 12. 07. 2022 vypočul ako svedka A. B., konateľku
spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o., ktorá bola hlavným organizátorom podujatia DRACULA

MUZIKÁL–2015(Zápisnicazústnehopojednávania č.101967147/2022).Svedkyňa
predložila Smlouvu o zajištění vystoupení z 16. 12. 2014 medzi promotérom LL Production, s.r.o.
a objednávateľom SILVI PRODUCTION, s.r.o., z ktorej vyplýva, že objednávateľ a promotér sa dohodli
na usporiadaní predstavenia muzikálu Dracula - 20 rokov - pocta autorom. Uviedla, že spoločnosti JK
Event s.r.o., JK Media s.r.o., SILVI PRODUCTION, s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. uzavreli dňa 17. 12.

2014Memorandumospolupráci,zktoréhookreminéhovyplynulo,žeNOBOXMEDIA,s.r.o.sazaväzuje
poskytovať know - how súvisiaci s propagáciou podujatia a dojednávať, predávať alebo poskytovať
reklamný a mediálny priestor tretím osobám. Každý z účastníkov je oprávnený využiť subdodávateľa.
Svedkyňa predložila Zmluvu o spolupráci a nevýhradnom prevode reklamného priestoru a súvisiacich
práv medzi poskytovateľom SILVI PRODUCTION, s.r.o. a nadobúdateľom NOBOX MEDIA, s.r.o. zo dňa

23. 01. 2015. Spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. mala zabezpečiť na vlastné náklady reklamné služby,
reklamnú a mediálnu kampaň k podujatiu, grafické služby, výrobu audio a video nosičov k podujatiu.
Propagácia reklamných partnerov podujatia mala byť spoločná a išlo o nevýhradný prevod reklamného
priestoru. Cena bola stanovená na 210.000,00 eur.
5. Konateľ spoločnosti JK Media, s.r.o., ktorá mala zabezpečiť mediálnu kampaň podujatia DRACULA

MUZIKÁL – 2015, pán C. D. v Zápisnici o ústnom pojednávaní č.
102077010/2022 uviedol, že JK Media s.r.o. fakturovala spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o.
na základe Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb zo dňa 24. 11. 2014. JK Media, s.r.o. jednala
s konkrétnymi médiami, dodali hotový reklamný spot, inzerciu pre konkrétne médium, NOBOX MEDIA,
s.r.o. dodala hotové podklady pre médiá, ktoré konkrétnemu médiu dal svedok. Podklady k hodnotiacej

správe dodala JK Media s.r.o. spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o., ale kto ju vyhotovil nevedel uviesť.
Z faktúr predložených spoločnosťou JK Media s.r.o. vyplýva, že spoločnosť JK Media
s.r.o. fakturuje spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. zabezpečenie mediálnej kampane k projektu Dracula
s dátumom dodania v mesiacoch január 2015 – november 2015 v celkovej hodnote bez DPH 355.817,93
eur a výrobu hodnotiacich správ k projektu Dracula v mesiaci december 2015 v hodnote bez DPH 304,56

eur.

6. Vo vyrubovacom konaní správca dane spísal úradný záznam č. 102550073/2022 zo dňa 14. 09.
2022, z ktorého vyplýva, že na základe informácie zo spisu spoločnosti MARKÍZA – SLOVAKIA,
spol. s r. o., boli spoty odvysielané tak, ako boli dodané, a neboli vysielateľom upravované. Logo

„axalnet“ bolo na štyroch spotoch prezentované medzi reklamnými partnermi a v jednom prípade medzi
hlavnými partnermi. Správca dane preto ako nesporný fakt vyhodnotil skutočnosť, že logo „axalnet“
bolo prezentované v mediálnej a reklamnej kampani. Poukázal však na to, že v obchodnom registri sa
nachádza 6 spoločností, ktoré obsahujú slovo „axalnet“ - Axalnet BO s.r.o., Topoľčany (dátum zápisu
19.06.2009, konateľ C. E., F. G.), Axalnet Core s.r.o., Topoľčany (dátum zápisu 07.07.2009, konateľ

F. G.), Axalnet TV s.r.o., Topoľčany (dátum zápisu 31.07.2009, konateľ C. E., F. G.), Axalnet WI s.r.o.,
Topoľčany (dátum zápisu 15.09.2010, konateľ C. E., F. G.), Axalnet Wireless s.r.o., Topoľčany (dátum
zápisu 10.06.2009, konateľ C. E., F. G.) a Axalnet, s.r.o., Topoľčany (dátum zápisu 26.08.2002, konateľ
C. E., F. G.). Uviedol, že logo „axalnet“ je zverejnené na úvodnej webovej stránke H., prostredníctvomktorej ponúkajú svoje služby spoločnosti Axalnet, s.r.o., Axalnet BO, s.r.o., Axalnet WI, s.r.o., Axalnet
Wirelles, s.r.o. a Axalnet TV, s.r.o. Prezentované logo mohlo teda predstavovať prezentáciu ktorejkoľvek
z týchto uvedených spoločností. Dospel k záveru, že hlavným cieľom reklamnej a mediálnej kampane

bolo upriamiť pozornosť na kultúrne podujatie a nie na služby poskytované žalobcom, ktorý ani
nerozhodoval o miestach, kde bude reklama umiestnená a o dobe umiestnenia. Zdôraznil, že spoločnosť
Axalnet, s.r.o. je regionálnym poskytovateľom internetového pripojenia a dostupnosť služieb je v rámci
regiónu Topoľčany, Partizánske, Bánovce nad Bebravou, preto investícia do prezentácie v mediálnej
kampani v Bratislave, v Košiciach a iných regiónoch bez dosahu služieb žalobcu, sa nejaví ako účelná.

Rovnako vysielanie spotov v dĺžke 30 sekúnd v televíziách s celoslovenskou pôsobnosťou sa nejaví ako
prostriedok s maximálnym účinkom, keďže spoločná prezentácia všetkých reklamných partnerov bola
na obraze 2 sekundy. Primárnym cieľom zverejnenia loga podľa správcu dane nebola podpora predaja
služieb žalobcu.

7. K dodávateľovi NOBOX MEDIA, s.r.o. správca dane zistil, že mal virtuálne sídlo, nemal žiadnych

zamestnancov ani materiálno-technické zabezpečenie a išlo len o krátkodobú spoluprácu so žalobcom.
Z výsluchu konateľa dodávateľa C. D. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
101479109/2020) nebolo preukázané, aké konkrétne činnosti boli spojené s predmetným podujatím,
aké osoby sa na ňom zúčastňovali, kde prebiehalo, neuviedol žiadneho subdodávateľa a k vyhotoveniu
zmluvy so žalobcom sa nevyjadril. C. D. neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa propagácie

a mediálnej kampane, nevyhotovoval fotodokumentáciu, nevedel uviesť, kto ju vyhotovil, ani ako
bola žalobcovi odovzdaná. Potvrdil vystavenie faktúr, ich zaúčtovanie a odvedenie dane. Uviedol, že
komunikáciu s médiami a povinnosti vykonávateľa mal na starosti C. D., konateľ spoločnosti JK Media
s.r.o. V zmysle zmluvy mal C. D. zabezpečiť iba reklamných partnerov, ktorí boli prezentovaní na
podujatí. Dôkazným materiálom nedisponoval, pretože celú dokumentáciu odovzdal novému konateľovi

E. E.. Žalobca mal spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. dodať potrebné podklady, ako logá, grafické
riešenia vlastnej propagácie a texty pre reklamné vstupy moderátora na prezentáciu svojej spoločnosti.
K skutočnosti, akým spôsobom a aké podklady odovzdal, sa nevyjadril.

8. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že dodávateľ NOBOX MEDIA, s.r.o. bol dňa 20. 12.

2018 ex offo vymazaný z Obchodného registra SR. Nebolo tak možné preveriť informácie u dodávateľa
NOBOX MEDIA, s.r.o., ktorý nepotvrdil vierohodnosť spornej faktúry. Žalovaný uviedol, že správca dane
na základe vyhodnotenia všetkých skutočností správne zistil, že spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o.
fakturované služby nedodala, neoznačila subdodávateľa a ani žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by
preukazovali dodanie fakturovaných služieb spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o.

9. Správca dane nespochybnil uskutočnenie muzikálu DRACULA ani kampaň, ktorá podujatiu
predchádzala. Poskytnutá fotodokumentácia na propagačných nosičoch, LED obrazovkách, inzercia
a hodnotiaca správa však neposkytli dôkazy o tom, že v televíznych, rozhlasových, printových médiách
na billboardoch, LED obrazovkách bola propagovaná činnosť žalobcu, jeho výrobky a poskytované

služby. Žalobca nepreukázal, na aké svoje zdaniteľné plnenia použil fakturované služby, teda, či prijatá
služba priamo a bezprostredne súvisí s jeho ďalšími zdaniteľnými obchodmi a či sa investícia do
prezentácie počas mediálnej kampane a počas koncertov mohla premietnuť do jeho všeobecných
nákladov. V rámci odôvodnenia rozhodnutia poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/57/2019 zo dňa 28.02.2022, z ktorých vyplýva, že pre priznanie

práva na odpočítanie dane z prijatej služby je rozhodujúce kladné zodpovedanie otázky, či ide o službu,
ktorú sťažovateľovi poskytol platiteľ dane a či ju sťažovateľ použil alebo použije na svoje zdaniteľné
plnenia,nadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľ,ačislužbadodávateľapriamoabezprostrednesúvisís
ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa, t.j. či sa investícia do takejto prezentácie mohla premietnuť
do všeobecných ekonomických nákladov sťažovateľa.

10. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na závery Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SD EÚ“)
v rozsudku vo veci C-334/20 Amper Metal Kft. zo dňa 25. 11. 2021, z ktorých vyplýva, že zdaniteľná
osoba si môže odpočítať DPH zaplatenú na vstupe za reklamné služby, ak je takéto poskytnutie služieb
transakciou, ktorá podlieha DPH a priamo a bezprostredne súvisí s jednou alebo viacerými

zdaniteľnými transakciami na vstupe alebo s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby ako
súčasť jej všeobecných nákladov, pričom nie je potrebné zohľadniť skutočnosť, že tieto služby neprispeli
k zvýšeniu obratu zdaniteľnej osoby. Súdny dvor uviedol, že daňovým orgánom prináleží prihliadať
na všetky okolnosti, za ktorých došlo k predmetným transakciám a zohľadniť iba tie transakcie, ktoréobjektívne súvisia so zdaniteľnou činnosťou zdaniteľnej osoby. Existencia bezprostredného spojenia sa
musí posudzovať s ohľadom na objektívny obsah predmetnej transakcie. Podľa žalovaného, dodaná
reklamná služba vo forme, v akej bola poskytnutá (uvedenie slova „axalnet“), nemá potenciál efektívne

prezentovať žalobcu a jeho činnosť ako platiteľa DPH v súvislosti s dodávaním tovarov a služieb,
prípadne osloviť jeho budúcich odberateľov, či informovať spotrebiteľov o existencii a kvalite výrobku
aleboslužbyscieľomzvýšiťpredaj.Žalovanýskonštatoval,želensamotnáprezentácialogažalobcubez
ďalších informácií, nepreukazuje súvis prijatej služby s podnikaním žalobcu ako platiteľa DPH (nákup a
predaj výpočtovej techniky, poskytovanie software, poskytovanie služby prístupu do siete internet).

11. K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane v identických veciach, ktoré sa týkali iného daňového
subjektu v novom vyrubovacom konaní rozhodol o oprávnenosti nárokov, žalovaný uviedol, že v týchto
iných rozhodnutiach, nebolo propagované len samotné logo ale bola uvedená aj slovná informácia
vo vzťahu k predmetu podnikania daňového subjektu, skutkový stav bol teda odlišný a tým nedošlo
k porušeniu zásady daňového konania v § 3 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“).

12. Žalovaný uzavrel, že napadnuté rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu je v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré
boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce

hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Záver správcu
dane vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého konštatoval, že žalobca
nepoužil sporné plnenie v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, pričom bol taktiež preukázateľne
spochybnený vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom
NOBOX MEDIA, s.r.o., ktorý podľa žalovaného nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle § 49

ods. 1 zákona o DPH.

Žalobné body

13. Včas podanou správnou žalobou na Krajský súd v Trenčíne ako správny súd dňa 21.

04. 2023 sa žalobca domáhal preskúmania siedmych rozhodnutí žalovaného: č.
100533278/2023 zo dňa 08. 02. 2023, č. 100532437/2023 zo dňa 08. 02. 2023, č.
100533137/2023 zo dňa 08. 02. 2023, č. 100532916/2023 zo dňa 08. 02. 2023, č.
100532261/2023 zo dňa 08. 02. 2023, č. 100532663/2023 zo dňa 08. 02. 2023 a č.
100532000/2023 zo dňa 08. 02. 2023 v spojení so siedmymi rozhodnutiami správcu dane: č.

102743968/2022 zo dňa 06. 10. 2022, č. 102744003/2022 zo dňa 06. 10. 2022, č.
102744044/2022 zo dňa 06. 10. 2022, č. 102744102/2022 zo dňa 06. 10. 2022, č.
102744134/2022 zo dňa 06. 10. 2022, č. 102744175/2022 zo dňa 06. 10. 2022 a č.
102744248/2022 zo dňa 06. 10. 2022 pričom namietal, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné z
dôvodov podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.

14. Žalobca v úvode správnej žaloby nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane. Uviedol, že je vzájomne rozporné s rozhodnutím
žalovanéhovydanýmakoprvýmvporadí,vktorombolopotvrdenédodanieslužbyvrozsahuaspôsobom

podľa zmluvných dojedaní, t.j. dodávateľ služby nebol spochybnený, avšak závery boli postavené na
tvrdení, že v danom prípade dodanie služby predstavovalo sponzoring, ktorý nie je predmetom dane.
V napadnutom rozhodnutí došlo k vysloveniu, že dodávateľ služby nedodal, a to i napriek ich dodaniu
za protihodnotu. Žalobca uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia opomína základnú zásadu procesu
dokazovania, t. j. hodnotenie dôkazov jednotlivo a následne vo vzájomnej súvislosti, čím je porušená

základná zásada spravodlivého procesu. Závery nemajú oporu v zistenom skutkovom stave, ktorý
nesporne preukazuje rozsah a spôsob dodaného zdaniteľného plnenia. Poukázal, že podkladom pre
záver vyslovený v prvých rozhodnutiach bol protokol z výkonu daňovej kontroly, ktorý ako podklad
pre vydanie rozhodnutí druhých v poradí nemôže obstáť, pretože závery neuznania odpočtu DPH sú
nesúladné.

15. Žalobca argumentoval, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkami, ktoré sa týkali použitia judikatúry
súdov SR a SD EÚ, ktorá je relevantná pre rozhodovanie vo veci, pričom tvrdenia, ktoré majú
odôvodňovať nesplnenie podmienok pre odpočet dane sú nelogické a nemajú oporu v zákone. Uviedol,že podkladom pre dodanie služby, ktorá spočívala v prezentácii obchodného mena - loga žalobcu na
mediálnych nosičoch v súvislosti s reklamnou kampaňou kultúrnych podujatí, boli písomné zmluvy, ktoré
definovali rozsah práv a povinností zmluvných strán. Označovali mediálne nosiče, na ktorých malo

byť zverejnené logo žalobcu, rozsah zverejnenia danej informácie, spôsob fakturácie protihodnoty za
dodanie služby, platobné podmienky. Definovali povinnosti dodávateľov, ktoré spočívali v odovzdaní
dôkazu o naplnení predmetu zmluvy, a to hodnotiacej správy s fotodokumentáciou a CD nosičmi. Bol
preukázaný rozsah spotov odvysielaných v televíznych médiách, rozhlasových médiách, zverejnenia
v denníkoch, týždenníkoch a mesačníkoch. Jednalo sa o dôkazy preukazujúce samotnú realizáciu

zdaniteľného plnenia. Dodávatelia služby disponovali právami, a to výlučne v rozsahu zverejnenia
subjektov na dojednaných mediálnych nosičoch, ktoré zverejňovali aj informáciu o konaní kultúrnych
podujatí, o mieste a čase ich konania.

16.PoukázalnaZápisnicuč.101479109/2020zodňa24.09.2020ovypočutíC.D.,konateľaspoločnosti
NOBOX MEDIA, s.r.o. a uviedol, že správca dane v opakovanom vyrubovacom konaní zabezpečil

informácie z kontrolného výkazu (ďalej aj ako „KV“) spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o., pričom vo vzťahu
k danej informácii v rozhodnutiach uviedol, že všetky faktúry vystavené touto spoločnosťou pre žalobcu
boli zahrnuté v jeho KV a bolo potvrdené odvedenie dane z predmetných faktúr zo strany dodávateľa.
K výzve na doplnenie dôkazov uviedol, že všetky dôkazy mal správca dane k dispozícii už v rámci
výkonu daňovej kontroly, keďže tieto sú súčasťou informačného systému Finančného riaditeľstva SR

ako výsledok daňových kontrol vykonávaných vo vzťahu k subjektom zverejneným ako žalobca na
mediálnych nosičoch v rámci označených mediálnych kampaní podujatí.

17. V bode II. správnej žaloby žalobca namietal dôvody neuznania odpočtu správcom dane, ktorých
záverombolokonštatovanie,žespoločnosťNOBOXMEDIA,s.r.o.reklamnéslužbynedodalaareklamné

služby spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. nefakturoval ani označený subdodávateľ. K tvrdeniu správcu
dane, že podľa zákona o DPH musí byť pre účely odpočtu dane jednoznačne preukázané, že cieľom
prijatia tejto služby je propagácia uskutočňovanej ekonomickej činnosti, uviedol, že nie je zrejmé aké
zákonné ustanovenie danú podmienku upravuje. K logu „axalnet“ uviedol, že z názvu, najmä „net“,
je možné nesporne vyvodiť, že sa jedná o internetové služby, keď pri zadaní názvu žalobcu do

vyhľadávača, sa na prvom mieste vyroluje označená spoločnosť a jej činnosť I..

18. Žalobca uviedol, že ak došlo k tvrdeniu, že dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť, a to i napriek
preukázaniu vyplatenia protihodnoty a zaúčtovaniu vystavených faktúr podľa kontrolných výkazov, čo
správca dane preveril a potvrdil, dochádza potom k porušeniu základnej podmienky, ktorou je neutralita

dane.

19. V bode III. správnej žaloby zopakoval dôvody neuznania odpočtu dane vyplývajúce z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia (str. 13, 15, 17), ktoré považoval za nelogické, pričom uviedol, že tvrdenia
žalovaného sú následne negované ďalšími tvrdeniami, a preto podľa zákona o DPH nemôžu obstáť.

20. V bode IV. správnej žaloby uviedol, že záver správcu dane o nedodaní služby spoločnosťou NOBOX
MEDIA, s.r.o. je zmätočný a nepochopením podstaty danej veci, t. j. existencie zdaniteľného plnenia,
ktoré bolo realizované dodávateľom na základe existencie práv na reklamný priestor, čo oprávňovalo
dodávateľa k zverejneniu subjektov podľa obsahu uzatvorených zmlúv. Uviedol, že úvahy o činnosti

subdodávateľov, ktoré nemajú základ v dôkazoch, ktorými správca dane disponuje, sú vo vzťahu k
žalobcovi irelevantné. Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/57/2019
zo dňa 28. 02. 2022, ktorý citoval správca dane a uviedol, že správca dane nepochopil zodpovedanie
základnej otázky, a to dodanie služby za protihodnotu, ktorá tvorí u dodávateľa základ dane pre vznik
jeho daňovej povinnosti a podstatu preukazovania súvislosti výdavku vo vzťahu k ekonomickej činnosti,

ktorá predstavuje akúkoľvek činnosť, teda nie existenciu vecnej súvislosti, t. j. použitie dodanej služby
za účelom príjmu. Uviedol, že medzi hmotnoprávnymi podmienkami práva na odpočet dane kritériom
nie je preukázanie dodania tovaru deklarovanými dodávateľmi, t. j.
spoločnosťami uvedenými na faktúre. V uvedenom prípade bolo správcom dane potvrdené, že daňové
priznanie a KV bol podaný dodávateľom uvedeným na faktúre, vystavená faktúra bola zaúčtovaná, bolo

potvrdené prijatie protihodnoty ako aj splnenie daňovej povinnosti dodávateľa. Pre vyvodenie záveru o
fiktívnosti dodávky, je správca dane povinný pristúpiť k aplikácii testu Axel Kittel, a vysloviť
jednoznačný záver, že jeho znaky sú naplnené a súčasne skúmať a vyhodnotiť vedomostnú stránku
daňového subjektu vo vzťahu k daným okolnostiam. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžfk 53/2014 a rozsudky SD EÚ C-154/20 Kemwater ProChemie s.r.o. a Najvyššieho správneho
súdu ČR sp. zn. 1Afs 334/2014 zo dňa 23. 03. 2022, kedy súd vyslovil, že samotné uvedenie osoby
dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou, naopak postavenie dodávateľa

(status, t. j. či má táto osoba postavenie zdaniteľnej osoby) je podmienkou hmotnoprávnou. Ďalej
poukázal na rozsudky SD EÚ C-310/11 Grattan plc, C-412/03 Hotel Scandic Gäsabäck AB, C-285/11
Bonik, C-80/11 Mahagében, C-142/11 Dávid, C-610/19 Vikingo. Dal do pozornosti nález ÚS SR sp. zn.
I.ÚS 259/2022-37, ktorým bolo konštatované porušenie práva sťažovateľa rozsudkom Najvyššieho súdu
SR č. k. 3Sžfk 88/2019 zo dňa 30. 06. 2021 (str. 6 -7 správnej žaloby). Ďalej poukázal na rozsudok

Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. 06. 2022, ktorý vychádza z ustálenej
judikatúry SD EÚ pri skúmaní podmienok upravených v § 49 ods. 1 ods. 2 písm. a) v
spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH, a z rozsudkov SD EÚ C-610/19 Vikingo a C-154/20 Kemwater
Pro Chemie. Vo vyššie uvedených súvislostiach poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31. 01. 2022. Uviedol, že otázkami odpočítania dane z reklamných
služieb podobného druhu sa v minulosti zaoberal aj SD EÚ, ktorý v jednom z ostatných rozhodnutí na

danú tému (C-334/20 zo dňa 25.11.2021 Amper Metal Kft.) vyslovil záver, že „zdaniteľná osoba si môže
odpočítať DPH zaplatenú na vstupe za reklamné služby, ak je takéto poskytnutie služieb transakciou,
ktorá podlieha DPH v zmysle článku 2 smernice o DPH, a priamo a bezprostredne súvisí s
jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami na vstupe alebo s celkovou hospodárskou činnosťou
zdaniteľnej osoby ako súčasť jej všeobecných nákladov, pričom nie je potrebné zohľadniť skutočnosť,

že fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s referenčnou hodnotou určenou
vnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej
osoby“ (bod 40). Konštatoval tiež, že „skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby, nemôže
ovplyvniť výkon práva na odpočítanie. Spoločný systém DPH, ako bolo pripomenuté v bode 23 tohto
rozsudku, totiž zaručuje neutralitu, čo sa týka daňového bremena všetkých hospodárskych činností,

bez ohľadu na ich účely a výsledky, pod podmienkou, že uvedené činnosti v zásade podliehajú DPH.
Okrem toho, ak raz vznikne právo na odpočítanie dane, zostáva zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná
hospodárska činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným plneniam,
alebo ak zdaniteľná osoba nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v
rámci zdaniteľných plnení, z dôvodu okolností nezávislých od jej vôle (rozsudok z 12. novembra 2020,

Sonaecom,C-42/19,EU:C:2020:913,body38a40,akoajcitovanájudikatúra)“(bod35).Zpredložených
dôkazov je podľa žalobcu nesporné, že predmetom dodania služby zo strany spoločnosti NOBOX
MEDIA, s.r.o., bolo výlučne zverejnenie informácie o daňovom subjekte vo forme loga na mediálnych
nosičoch v rámci mediálnej kampane, s určením druhu mediálneho nosiča, počtu zverejnení, bez toho
aby logo ako také dodávala spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. Uviedol, že odôvodnenia rozhodnutí na

jednej strane potvrdzujú prijatie služby v rozsahu a spôsobom podľa zmluvy, avšak následne dôkazy,
ktoré danú skutočnosť preukazujú, vedú k záveru, že malo ísť o propagáciu podujatia bez
zdôvodnenia, ako mal žalobca participovať na tejto propagácii.

21. Vo vzťahu k právu na odpočítanie dane poukázal na nesprávnu aplikáciu § 19 ods. 2 zákona o DPH

a uviedol, že vznik daňovej povinnosti predstavuje rozdiel medzi daňou na výstupe (t.
j. každá prijatá protihodnota z dodaného tovaru alebo služby) a odpočítateľnou daňou na vstupe (t. j.
ktorá predstavuje vyplatenú protihodnotu za tovar alebo službu), pričom vznik daňovej povinnosti je
nevyhnutné v týchto intenciách posudzovať u každej zdaniteľnej osoby samostatne, t. j. samostatne u
žalobcu a samostatne u dodávateľa, teda nie ich vzájomne podmieňovať. Uviedol, že výnimku zo zásady

daňovej neutrality, pri splnení formálnych a materiálnych podmienok, predstavuje odopretie nároku na
odpočet dane, avšak výlučne za existencie objektívnych podmienok preukázania podvodného konania,
ktoré môže byť na strane subjektu uplatňujúceho si odpočet dane alebo na predchádzajúcom stupni,
pričom následne platí preukázanie, či subjekt uplatňujúci si odpočet dane o tomto konaní vedel alebo
mohol vedieť.

22. K tvrdeniu správcu dane o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnej podmienky pre odpočet DPH podľa
§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH opätovne poukázal na rozsudok SD EÚ C-334/20 Amper
Metal Kft. a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/64/2016. Uviedol, že v zmysle judikatúry SD
EÚ je nesporné, že za kritérium posudzovania súvislosti prijatých zdaniteľných plnení na výstupe, nie je

možné považovať výlučne len vecnú súvislosť, t. j. či je najbližšia súvisiaca transakcia sama zdaniteľná
(rozsudky SD EÚ vo veciach C-37/95 Ghent Coal, C-98/98 Midland Bank, spojené případy C-110/98 –
147/98 Gabalfrisa, C-408/98 (odst. 27), C-16/00 (odst. 30) a C-465/03 (odst. 34)). Uviedol,
že z ustanovenia čl. 168 Smernice Rady 2006/112/ES (predtým čl. 17 Šiestej smernice) vyplýva, že preuplatnenie nároku na odpočet dane je nevyhnutné, aby náklady na prijaté služby alebo tovary tvorili
súčasť nákladov na uskutočnené zdaniteľné plnenia, tzn. že náklady na prijaté služby nezaťažujú ako
priamenákladykonkrétnutransakciunavýstupe,uktorejjedaňodpočítateľná,alepostačujeabynáklady

na tieto služby boli súčasťou všeobecných nákladov na podnikanie ako celku. Poukázal na vec C-465/03
Kretztechnik. Uviedol, že SD EÚ vo veci C-408/98 pripúšťa, že z prijatých služieb by mohla spoločnosť,
ktorá uskutočňuje aj oslobodené činnosti bez nároku na odpočet dane uplatniť aj plný nárok na odpočet,
ak by náklady na dodanú službu tvorili súčasť režijných nákladov. Vo všetkých uvedených prípadoch
považuje SD EÚ prijaté služby a priori za režijné náklady, či výdavky súvisiace s uskutočňovaním

ekonomickej činnosti ako celku, pričom zjavne nepožaduje od zdaniteľných osôb dôkazné prostriedky,
že uvedené služby s uskutočňovaním ekonomickej činnosti súvisia, resp. akým
spôsobom boli do cien zdaniteľných plnení zahrnuté. Z judikatúry vyplýva, že všeobecné režijné náklady
zdaniteľnej osoby sú nákladovými položkami ekonomickej činnosti ako celku a preto majú priamu a
bezprostrednúsúvislosťsekonomickoučinnosťoutejtoosobyakocelku.Uviedol,ževzmyslerozhodnutí
SD EÚ je potrebné vo veci žalobcu posudzovať, či ako platiteľ dane, realizuje ekonomickú činnosť

alebo nie, a v prípade ak túto ekonomickú činnosť realizuje, tak potom má aj u takýchto prijatých plnení
(režijných nákladov) nárok na odpočet dane. K významu pojmu „ekonomická činnosť“, zo Smernice
DPH a judikatúry SD EÚ (napr. C-268/83, C-110/94, spojené prípady C-110/98 – 147/98) vyplýva:
„Podľa čl. 4 ods. 2 Šiestej smernice sú ekonomickou činnosťou „všetky aktivity výrobcov, obchodníkov
a osôb poskytujúcich služby…“ V citovaných rozsudkoch SD EÚ používa pojem „ekonomická činnosť

ako celok“ rovnako ako pojem „podnikanie ako celok“, tzn. akákoľvek aktivita v rámci podnikania, tzn. aj
činnosti vyvíjané za účelom zviditeľnenia sa spoločnosti, ako hlavným cieľom a súvisom s ekonomickou
činnosťou. SD EÚ považuje za režijné náklady súvisiace s ekonomickou činnosťou ako celku prijaté
zdaniteľné plnenia, tzn. aj služby všeobecne, ktoré z pohľadu ich konkretizácie môžu predstavovať
reklamu, služby obstarávateľov, právne a technické poradenstvo, pričom vo všetkých prípadoch musí

ísť o služby, pri ktorých boli náklady uskutočňované v rámci ekonomickej činnosti (podnikania) ako
celku, pričom platí, že nemôže ísť o náklady na prijaté zdaniteľné plnenia napr. pre osobnú potrebu,
oslobodené služby. V uvedenom prípade náklady, vynaložené za dodanie služby vzhľadom na ich
objektívny obsah, je potrebné považovať za všeobecné výdavky spojené s výkonom ekonomickej
činnosti daňového subjektu, ktorých priamym a bezprostredným cieľom bola propagácia spoločnosti na

mediálnych nosičoch, na ktorých bola spoločnosť zverejnená vo forme loga, ktoré predstavovalo názov
spoločnosti v grafickom prevedení. Poukázal na rozsudok SD EÚ vo veci C-432/15, bod 45: „Okrem
toho skutočnosť, že určenie priamej a bezprostrednej súvislosti medzi poskytnutou službou a celkovou
zdaniteľnou ekonomickou činnosťou sa musí vykonať so zreteľom na objektívny obsah tejto služby,
nevylučuje zohľadnenie výlučného dôvodu dotknutej transakcie, lebo tento dôvod treba považovať za

kritérium na určenie objektívneho obsahu.....“ Správca dane poukázaním na druh režijných nákladov sa
minul účelu, nakoľko tieto nie sú definované v účtovných prepisoch, pričom je všeobecne známe, že
ide o náklady, ktoré slúžia pre účely fungovania spoločnosti, tzn. akékoľvek oprávnené náklady, ktoré
nesúvisia s konkrétnou podnikateľskou činnosťou, ale dajú sa k nej priradiť, a to práve z pohľadu ich
účelu – cieľa. V uvedenom prípade náklady vynaložené za dodanie služby vzhľadom na ich objektívny

obsah, je potrebné považovať za výdavky spojené s výkonom ekonomickej činnosti daňového subjektu,
ktorých priamym a bezprostredným cieľom bola propagácia spoločnosti formou obchodného názvu vo
forme loga.

23. V bode V. správnej žaloby uviedol, že žalovaný nerešpektoval ustálenú judikatúru, ktorá kladie

požiadavky na odôvodnenie rozhodnutí ako garantovaného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy SR, ktorý sa vzťahuje aj na daňové orgány realizujúce čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Poukázal
na rozhodnutia Ústavného súdu SR (III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06, III. ÚS 107/07, IV. ÚS 14/07, III.
ÚS 311/07). Uviedol, že, ak správca dane nedokáže odôvodniť svoje rozhodnutie, je jeho rozhodnutie
svojvoľné teda neobhájiteľné, prijaté bez opory v práve a nelegitímne a vnútorne rozporné. Poukázal

na skutočnosť, že žalovaný riadne nezdôvodnil a nepreukázal tvrdenie, že žalobca chcel propagovať
konanie podujatí. Vyjadril sa, že hodnotenie dôkazov, najmä svedeckých výpovedí, má preukázať do
akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, to znamená či si odporujú, prípadne
či sa vzájomne dopĺňajú. Nebola naplnená zákonnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov, ktorá musí
predstavovať jednoznačný záver o pravdivosti, resp. nepravdivosti tvrdení žalovaného, ako aj správcu

dane, nakoľko na ňom leží dôkazné bremeno.

24. V bode VI. správnej žaloby žalobca poukázal na zásadu upravenú v § 3 ods. 9 Daňového
poriadku, ktorej cieľom je posudzovanie skutkovo identických vecí rovnakým spôsobom. Za podstatnúvadu považoval skutočnosť, že v identických veciach, ktoré sa týkali daňových kontrol u subjektov,
ktoré tak ako žalobca boli v rámci propagácie identických kultúrnych podujatí zverejnené formou loga
na tých istých mediálnych nosičoch s identickými dodávateľmi, došlo u správcu dane k rozdielnym

právnym záverom, a to k záverom, že podmienky pre odpočet dane boli splnené. Dal do pozornosti dve
rozhodnutia. Pod bodom 1/ sa vec týkala daňového subjektu AXON PRO, s.r.o. v zdaňovacom
období roka 2015, v ktorej Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 11S/104/2021
zo dňa 29. 03. 2022 zrušil rozhodnutie odvolacieho orgánu, ako aj rozhodnutie správcu dane a v
novom vyrubovacom konaní správca dane Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza rozhodnutím č.

102766329/2022 zo dňa 10. 10. 2022 potvrdil naplnenie podmienok § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona
oDPH. Podbodom2/savectýkalažalobcu(daňovéhosubjektuAxalnet,s.r.o.),vzdaňovacom
období roka 2017, kedy prvé rozhodnutia vo veci boli zrušené odvolacím orgánom, pričom v novom
vyrubovacom konaní správca dane, ktorým bol Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza, rozhodol vo
veci rozhodnutím č. 103406603/2022 zo dňa 20. 12. 2022 o neuznaní odpočtu dane, so zdôvodnením,
že daňový subjekt splnil podmienku § 49 ods. 1 zákona o DPH, avšak nepreukázal splnenie podmienky

§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH; k uvedenému žalobca namietal, že nesplnenie druhej podmienky
správcudanenemáoporuvzákone,predovšetkýmvjudikatúreSDEÚ.Uviedol,žesajednalooidentický
skutkový základ, dôkazy a subdodávateľov s výnimkou dodávateľa služieb, ktorým bola spoločnosť
SARCO, s.r.o. Organizátorom bola spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o., ktorá spolupracovala pri
organizovaní kultúrnych podujatí jednak s dodávateľom, ako aj spoločnosťou JK Media, s.r.o.

Vo všetkých prípadoch týkajúcich sa zdaňovacích období v rokoch 2015, 2017, 2018 sa jednalo o známe
kultúrne podujatia s reklamou po celom území SR. Poukázal na bežné zverejňovanie loga rôznych
subjektov na mediálnych nosičoch v rámci celoslovenských podujatí, napr. v rámci kampane I., I. -
zmluva v rámci propagácie krištálového krídla – uzatvorená s objednávateľom SEPS, kde predmetom
zverejnenia je výlučne logo „SEPS“ za účelom propagácie. V závere správnej žaloby uviedol, že je

nesporné, že žalobca splnil zákonné podmienky pre odpočet dane, ktoré sú definované zákonom o DPH
ako aj smernicou o DPH. Zopakoval, že podľa judikatúry je možné v takomto prípade aplikovať princíp
zákazu zneužitia práva a uplatniť korekčný mechanizmus, spočívajúci v odopretí nároku (nie neuznaní
nároku) na odpočet dane. Pri tejto mimoriadnej a krajnej situácii musí naplniť podmienky unesenia
dôkazného bremena správca dane. Poukázal na judikatúru SD EÚ vo veci Emsland-Stärke a Halifax.

Vyjadrenie žalovaného

25. Žalovaný považoval žalobné námietky za nedôvodné a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. S
poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/48/2021 zo dňa 27. 06. 2022 (bod

20) uviedol, že pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je rozhodujúce kladné zodpovedanie otázok,
či ide o službu, ktorú žalobcovi poskytol platiteľ dane a či službu žalobca použil na svoje zdaniteľné
plnenia. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, pričom poukázal na rozhodovaciu činnosť
SDEÚ,konkrétnenarozhodnutie C-334/20AmperMetalKft.,citovanéajvrozsudkuNajvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31. 01. 2022. Uviedol, že prihliadal na všetky

okolnosti, za ktorých došlo k predmetným transakciám, pričom na účely zákona o DPH v prvom rade
posudzoval splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Žalobca preukázateľne nesplnil
podmienky podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Služba v podobe prezentácie loga „axalnet“ priamo
a bezprostredne nesúvisí s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami žalobcu na výstupe,
prípadne s celkovou hospodárskou činnosťou žalobcu ako súčasťou všeobecných nákladov, pretože

neboli prezentované žiadne informácie o konkrétnych zdaniteľných plneniach (tovaroch a službách)
uskutočňovaných žalobcom v rámci jeho ekonomickej činnosti, pričom v obchodnom registri SR sa
nachádzašesťobchodnýchspoločností,ktorévosvojomnázveobsahujúslovo„axalnet“,t.j.prezentácia
tohto slova bez ďalších informácií, nepreukazuje súvis prijatej služby s ekonomickou činnosťou žalobcu
a súvis s hospodárskou činnosťou konkrétnej obchodnej spoločnosti (žalobcu). Okrem nesplnenia

podmienokpodľa§49ods.2zákonaoDPHsprávcadanetiežnadobudolpochybnostiopreukázateľnom
splnení podmienok podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Konkrétne okolnosti spolupráce s deklarovanými
dodávateľmi neuviedol ani žalobca, pochybnosti správcu dane tak nespočívali len v nedostatočných
informáciách a nezrovnalostiach zistených u deklarovaného dodávateľa. Námietku žalobcu, v ktorej
poukazuje na jednu z podmienok pre odpočítanie dane, že prijaté plnenie musí byť použité platiteľom

v rámci jeho ekonomickej činnosti, pričom sa nevyžaduje vecná príslušnosť, považoval za nedôvodnú.
Žalovaný neposudzoval prínos reklamy pre žalobcu. Uviedol, že kumulatívne splnenie hmotnoprávnych
podmienok bolo dôkazným bremenom žalobcu. V prípade poukázania na § 3 ods. 9 Daňového poriadku,
sa vo veci AXON PRO, s.r.o. jednalo o rozdielny skutkový stav, pretože predmetom sporu bola polemikapojmov reklamná služba a sponzoring, ktoré sú z pohľadu predmetu dane irelevantné, jednalo sa o iné
zdaňovacie obdobie (rok 2017), iného dodávateľa SARCO, s.r.o., pričom bola propagovaná konkrétna
ekonomická činnosť konkrétnej spoločnosti AXON PRO, s.r.o.

Replika, duplika

26. Žalobca v replike opätovne poukázal na judikatúru SD EÚ vo veci C-610/19 Vikingo. Uviedol, že
tvrdenie žalovaného, že dodávateľ nedodal službu, zakladá skutkovú podstatu podvodného konania,

tzv. fikciu dodania, ktorá musí byť objektívnymi skutočnosťami preukázaná správcom dane. Súčasne pri
tvrdení, že faktúry boli vystavené bez ekonomického opodstatnenia, ide o založenie skutkovej podstaty
zneužitia práva, pričom tieto závery musia byť podložené taktiež existenciou objektívnych skutočností.
Uviedol, že žalovaný sa v rozhodnutí nevysporiadal ani s jednou námietkou uvedenou
v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane druhom v poradí, najmä s judikatúrou súdov Slovenskej
republiky, ktorá vychádza z judikatúry SD EÚ, na ktorú bolo poukázané. K porušeniu § 49 ods. 2 zákona

o DPH uviedol, že v predmetnom prípade náklady, ktoré boli vynaložené za dodanie služby vzhľadom
na jej objektívny obsah, je potrebné považovať za výdavky spojené s výkonom ekonomickej činnosti
žalobcu, ktorých priamym cieľom bola propagácia spoločnosti formou obchodného názvu vo forme loga.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/31/2019 z 31. 01. 2022,
Rozsudok SD EÚ vo veci C - 432/15 a rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn.

14S/3/2019. Súdu predložil rozhodnutia žalovaného, ktoré sa týkali daňového subjektu UHEX, s.r.o. (č.
101373154/2023 zo dňa 26. 05. 2023, č. 100356792/2024 zo dňa 22. 01. 2024,
č. 102167849/2023 zo dňa 24. 08. 2023).

27. Žalovaný v duplike zotrval na argumentácii, ktorú uviedol vo svojom rozhodnutí a vo vyjadrení k

podanej žalobe zo dňa 17. 04. 2023.

Relevantná právna úprava

28. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH v znení platnom a účinnom v zdaňovacom období; (1)

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne
právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania
deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostidokatastranehnuteľností.Pridodanístavbynazákladezmluvyodieloaleboinejobdobnej
zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom

dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

29. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH; (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na

dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

30. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH; Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

31. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.32. Podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku; Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo
zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

33. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku; Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

34. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

35. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z.
pôsobnosťKrajskéhosúduvTrenčíneakosprávnehosúdunaSprávnysúdvBanskejBystrici.Vzhľadom
na uvedené sa konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/37/2023 vedie
od 01. 06. 2023 na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-11S/37/2023.
Uznesením č. k. TN-11S/37/2023-227 zo dňa 11. 09. 2024, právoplatným dňa 12. 09. 2024, správny súd

vylúčil na samostatné konania veci žalobcu, ktorými sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí
č. 100532437/2023 zo dňa 08. 02. 2023, č. 100533137/2023 zo dňa 08.
02. 2023, č. 100532916/2023 zo dňa 08. 02. 2023, č. 100532261/2023
zo dňa 08. 02. 2023, č. 100532663/2023 zo dňa 08. 02. 2023 a č. 100532000/2023 zo dňa 08. 02.
2023 s tým, že tieto vylúčené veci sa vedú pod novými spisovými značkami: 6Sf/62/2024, 6Sf/63/2024,

6Sf/64/2024, 6Sf/65/2024, 6Sf/66/2024 a 6Sf/67/2024. Predmetom správneho súdneho konania pod sp.
zn. TN-11S/37/2023 zostalo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100533278/2023 zo
dňa 08. 02. 2023. Predmetom tohto konania sp. zn. 6Sf/66/2014 je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100532663/2023 zo dňa 08. 02. 2023 a prvostupňového rozhodnutia správcu dane č.
102744175/2022 zo dňa 06. 10. 2022, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie

október 2015.

36.Správnysúdvovecinariadilpojednávaniepodľa§107ods.1písm.a)zákona č.162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na 30. októbra 2024, nakoľko o jeho nariadenie
požiadal žalobca. Právna zástupkyňa žalobcu pred zahájením pojednávania požiadala o ospravedlnenie

neúčasti na tomto pojednávaní. Z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania a verejnosti postupoval
správny súd v zmysle § 137 ods. 3 SSP v spojení s § 21 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,
Špeciálny súd a vojenské súdy.

37. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy vrátane
konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo v rámci žalobných bodov správnej žaloby a dospel k záveru,
že správna žaloba nie je dôvodná.
38. Správny súd v úvode považuje za potrebné poukázať na všeobecné východiská súdneho prieskumu

pred správnym súdom. Správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí (príp.
opatrení) orgánov verejnej správy a postup, ktorý vydaniu rozhodnutí (resp. opatrení) predchádzal a to,
či rozhodnutia (príp. opatrenia) orgánov verejnej správy a ich postup sú v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním
administratívneho konania, správny súd nenahrádza a nedopĺňa konanie orgánu verejnej správy a nie

je v jeho právomoci vykonávať prieskum správnou žalobou napadnutých aktov orgánov verejnej správy
a ich postupu nad rozsah a dôvody správnej žaloby, okrem prípadov, v ktorých Správny súdny poriadok
výslovne na takýto postup správny súd zmocňuje. Správna žaloba žalobcu je všeobecnou správnou
žalobou, pri ktorej nie je v právomoci správneho súdu vyhľadávať za žalobcu nezákonnosti v postupe
a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, prípadne konkretizovať všeobecné a nekonkrétne žalobné

námietky. Iniciátorom súdneho konania pred správnym súdom je žalobca - účastník administratívneho
konania a je na ňom, ako svoje právo na prieskum zákonnosti rozhodnutí (príp. opatrení) orgánov
verejnej správy využije, teda aké žalobné dôvody v správnej žalobe prednesie a vymedzí. Podľa §
134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, ak nie je ustanovenéinak. V ustanovení § 134 ods. 2 SSP sú vymedzené nedostatky resp. sú druhovo vymedzené veci, pri
ktorých správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Správny súd v postupe a v
rozhodnutiach daňových orgánov nezistil nedostatky vymedzené v tomto zákonnom ustanovení a nejde

ani o žiadnu z druhovo vymedzených vecí v tomto zákonnom ustanovení, preto nebol dôvod vykonať
prieskum správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nad rozsah a dôvody správnej žaloby.
39. Správny súd na tomto mieste uvádza, že právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl.
Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných

osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré
nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému
dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia SD EÚ vo
veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane
splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej
hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu

na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym
dvorom EÚ napr. v rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na
všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo
vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo
nasledujúce transakcie (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora

EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa 22. 06. 2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).
40. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä
v prípadoch, ak: (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane; (2) došlo
k daňovému podvodu; (3) došlo k prípadu zneužitia práva.
41. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej

základným predpokladom pre odpočet DPH. Splnenie podmienok pre odpočítanie dane vo všeobecnosti
preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane,
a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie
dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená

v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30. 11. 2022). Potreba
rozlišovaniauvedenýchdôvodovnachádzasvojmateriálnyodrazajvteóriidôkaznéhobremena,pretože
ide o odlišné prípady pre neuznanie odpočítania dane a je pri nich odlišný obsah a rozsah dôkazného
bremena daňového subjektu a správcu dane.

42. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (1) že poskytovateľom plnenia
(dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby dodávateľa); (2) že predmetné plnenie
fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je
príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

Pokiaľ uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie
dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre odpočítanie dane
je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

43. Pri daňovom podvode je na rozdiel od preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na

odpočítanie dane dôkazné bremeno primárne na správcovi dane. Predpoklady pre posúdenie veci ako
daňového podvodu boli zadefinované v judikatúre Súdneho dvora EÚ, na základe ktorej bol vytvorený
tzv.AxelKitteltestexistenciedaňovéhopodvodu(C-439/04 aC-440/04,AxelKittelaRecoltaRecycling).
Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena:
(1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek

predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca),
(2) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode
na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbalosť a
nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu)
(3) musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré po ňom je možné rozumne

vyžadovať aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence
vedomostný test konkrétneho subjektu).
44. Pri preukazovaní nesplnenia hmotnoprávnych podmienok žalovaný skonštatoval, že v
predmetnej veci nespochybnil existenciu reklamnej služby, t. j. prezentácia loga „axalnet“ v mediálneja reklamnej kampani podujatia „MUZIKÁL DRACULA“ bola preukázaná a nesporná. Správcom dane
však bolo spochybnené, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený dodávateľom uvedeným na faktúre a že
prijaté plnenie bolo daňovým subjektom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

45. Pokiaľ žalobca namietal záver, že reklamné služby neboli dodané dodávateľom NOBOX MEDIA,
s.r.o., správny súd uvádza, že tento záver založil správca dane len na svojich pochybnostiach,
ktoré sa týkali vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom a na skutočnosti, ktorá sa týkala samotného
dodávateľa. Keďže predmetom záväzku dodávateľa bolo zabezpečenie reklamných služieb a nie ich

priame vykonanie, nebolo prekážkou, že dodávateľ zabezpečoval splnenie tohto záväzku pomocou
ďalšieho subdodávateľa - obchodnej spoločnosti JK Media s.r.o. Možnosť využitia
subdodávateľa vyplývala z čl. II bod 8. Zmluvy o spolupráci a nevýhradnom prevode reklamného
priestoru a súvisiacich práv medzi SILVI PRODUCTION, s.r.o. a dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o.
zo dňa 23. 01. 2015. Žalobca predložil Zmluvu o zabezpečení reklamných služieb zo dňa 04. 03.
2015 medzi objednávateľom – žalobcom a vykonávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o., hodnotiacu správu

k podujatiu a DVD, ktoré dokumentovali mediálnu kampaň k podujatiu Dracula Open Air 2015, ktoré sa
konalo 20. 06. 2015 v Kameňolome Pezinok a k podujatiu Dracula dňa 20. 11. 2015
v Bratislave a 24. 11. 2015 v Košiciach. Predmetom zmluvy bolo komplexne zabezpečiť reklamnú
službu v súvislosti s podujatím „MUZIKÁL DRACULA“. Vykonávateľ bol v zmysle zmluvy oprávnený
využiť subvykonávateľov. Cena bola stanovená vo výške 90.000 eur bez DPH, pričom vykonávateľ

bol oprávnený fakturovať v mesiacoch apríl, máj, jún, júl, august, október a november sumu 10.000
eur a v mesiaci september sumu 20.000 eur. Z Memoranda uzatvoreného dňa 17. 12. 2014 medzi
JK Event s.r.o., JK Media s.r.o., SILVI PRODUCTIOIN, s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o., ktoré predložila
svedkyňa A. B., vyplýva, že NOBOX MEDIA, s.r.o. sa zaväzuje poskytovať know-how súvisiace s
propagáciou podujatia a využitím svojich kontaktov a know-how pre predaj reklamného priestoru v

súvislosti s podujatím, zabezpečovať reklamu, propagáciu podujatia, prípravu a realizáciu
rôznych reklamných, mediálnych kampaní, dojednávať, predávať alebo poskytovať reklamný mediálny
priestor tretím osobám, atď. JK Media s.r.o. sa zaväzuje zabezpečovať reklamu a propagáciu podujatia,
prípravu a realizáciu rôznych reklamných a mediálnych kampaní a inzercie. JK Media
s.r.o. uzatvorila s NOBOX MEDIA, s.r.o. dňa 27. 11. 2014 Zmluvu o zabezpečení reklamných služieb v

súvislosti s podujatím „MUZIKÁL DRACULA“, v ktorej bol špecifikovaný predmet zmluvy ako reklamné
služby, reklamná a mediálna kampaň k podujatiu v rozsahu uvedenom v čl. II. Uvedenú skutočnosť
potvrdil aj konateľ spoločnosti JK Media s.r.o. C. D.. Z faktúr, ktoré predložila spoločnosť JK Media s.r.o.
vyplynula fakturácia mediálnej kampane JK Media s.r.o. spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. k projektu
Dracula s dátumom dodania v mesiacoch január 2015 až november 2015.

46. Žalobca disponoval faktúrou s náležitosťami podľa zákona o DPH a osoba uvedená ako dodávateľ
mala status zdaniteľnej osoby. Žalobca preukázal, že cena za poskytnuté reklamné služby bola
uhradená v plnej výške, bezhotovostnými bankovými prevodmi. Správca dane v protokole potvrdil,
že v kontrolovanom zdaňovacom období dodávateľ NOBOX MEDIA, s.r.o. priznal daň z predmetných
faktúr pre kontrolovaný daňový subjekt Axalnet, s.r.o. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že

hodnotiaca správa nepreukazuje, že služby boli dodané dodávateľom uvedeným na faktúre, dôvodiac
tým, že spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov ani materiálno-technické
zabezpečenie na dodanie služieb, neoznačila žiadnych subrealizátorov a nevedela uviesť žiadne
skutočnosti súvisiace s fakturovaných plnením.
47. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4Sfk/55/2021 z 22. 03. 2023, ktorý v bodoch 44. až 48 uvádza nasledovné: „V
zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu,
že sťažovateľ nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ, prípadne ho zabezpečil
prostredníctvom subdodávateľských subjektov, k čomu však vedú závery správcu dane. Kasačný súd
týmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotno-

právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo
dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva,
že vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ
bol bližšie konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej
nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že

k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z
rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane
je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach. Z rozhodnutia
vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňovýsubjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a
dôkazy, že v danom prípade službu na základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane použil pre
potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len

vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že
hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo
zneužívajúcim spôsobom. 45. Kasačný súd v tejto veci tiež uvádza, že podľa judikatúry Súdneho dvora
EÚ sa Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH)

zaplatenej na vstupe sa nemá nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná
osobasadopustilapodvodunaDPHaleboževedela,alebomalavedieť,žeuvádzanéplnenie,naktorom
sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že
tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba
nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ
vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú

údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie (Rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie). 46. V zmysle uvedenej judikatúry Súdneho
dvora je potrebné konštatovať, že tvrdenie žalovaného, že predmetný tovar nebol dodaný dodávateľom
KM Racing, s.r.o. uvedeným na faktúrach, nakoľko nedisponoval personálnym a materiálno- technickým
vybavením, nezakladá bez ďalšieho dôvod na nepriznanie práva na odpočítanie dane. Z tohto dôvodu

je potrebné dať za pravdu argumentácii sťažovateľa, že žalovaný, ako aj správny súd vec nesprávne
posúdili. 47. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ jednoznačne vyplýva, že každá transakcia musí byť sama
predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie
(napr. C-267/15 Gemeente Woerden) a zároveň, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia,
spočívajúce v odpočítaní dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené ani tým,

že v reťazi dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje
po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené
podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty (V spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03).
48. Je neprijateľná vnútroštátna prax, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo
odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty dane

z pridanej hodnoty z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo
jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal,
že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce
nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo
iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. (Rozsudok Súdneho dvora EÚ spojených

veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid).“

48. Správny súd na základe uvedených skutočností konštatuje, že žalobca v bode IV. správnej žaloby
dôvodne poukázal na rozsudky SD EÚ a uzatvára, že postup žalovaného a správcu dane v predmetnej
veci nemal oporu v aktuálnej judikatúre SD EÚ, keď nárok žalobcu na odpočítanie DPH z dôvodu, že

zdaniteľný obchod nebol uskutočnený dodávateľom uvedeným na faktúre, zamietol.
49. Hoci správny súd skonštatoval nesprávne právne posúdenie v napadnutom a prvostupňovom
rozhodnutí, nebol dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže v prípadnom novom rozhodnutí
by žalovaný musel dospieť k rovnakému záveru o odopretí práva na odpočet DPH, pre nesplnenie
tretej hmotnoprávnej podmienky, ktoré bolo vyhodnotené nezávisle na posúdení statusu dodávateľa.

Pri poskytnutí reklamných služieb v akejkoľvek forme je podstatné skúmať základnú hmotnoprávnu
podmienku na odpočítanie DPH, že prijatá reklamná služba, z ktorej bola na vstupe zaplatená DPH,
je použitá na dodávky tovarov a služieb daňového subjektu (§ 49 ods. 2 zákona o DPH, do ktorého je
transponovanásmernicaoDPH),tedaekonomickúsúvislosťposkytnutejprezentáciedaňovéhosubjektu
a jej prínos pre dodávky tovarov a služieb daňového subjektu, či v konkrétnych okolnostiach je táto

prezentácia spôsobilá vyvolať asociáciu s určitými službami alebo tovarom poskytovanými daňovým
subjektom.VsúladesrozhodovacoučinnosťouSDEÚjepotrebnéskúmať,čiposkytnutáslužbasmeruje
k prezentácii nielen loga daňového subjektu, ale aj predmetu jeho podnikania a či s ohľadom na obsah
a povahu reklamy možno prezentáciu žalobcu spojiť so službami ním poskytovanými a či takto mohol
byť vytvorený pozitívny vnem u možných obchodných partnerov alebo spotrebiteľov.

50. Správny súd poukazuje v tejto súvislosti na už vyššie citovaný rozsudok SD EÚ C-334/20 vo veci
Amper Metal (na ktorý vo svojich vyjadreniach odkazovali žalobca aj žalovaný), ktorý v bode 38. uviedol
záver, že „vzhľadom na okolnosti vo veci samej musí vnútroštátny súd s prihliadnutím na objektívny
obsah reklamných služieb v prejednávanej veci posúdiť, či tieto služby priamo a bezprostredne súvisias transakciou na výstupe, ktorá zakladá právo na odpočítanie, alebo ak nejde o takýto prípad,
s celkovou hospodárskou činnosťou spoločnosti Amper Metal ako súčasť jej všeobecných nákladov
na takúto činnosť, alebo či sú predmetné služby výdavkami na reprezentáciu, ktoré nemajú výlučne

podnikateľskú povahu v zmysle čl. 176 prvého odseku smernice o DPH.“ Z uvedeného vyplýva, že
na účely efektívneho uplatnenia práva na odpočítanie DPH je nevyhnutné jednoznačne preukázať,
že cieľom prijatia reklamnej služby je propagácia uskutočňovanej ekonomickej činnosti, v rámci ktorej
dochádza k dodaniu tovarov alebo poskytovaniu služieb podliehajúcim tejto dani.
51. Správny súd má za to, že právne posúdenie žalovaného nie je v rozpore s vyššie uvedeným

rozsudkom SD EÚ ako aj so žalobcom uvádzaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Sžf/64/2016, z ktorého vyplýva, že: „Pri hodnotení otázky povahy prijatých reklamných činností a
ich použitia na podnikanie (vlastné zdaniteľné obchody) žalobcu je treba vziať s pomocou prípustnej
analógie do úvahy predovšetkým legálnu definíciu reklamy, za ktorú sa považuje „predvedenie,
prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo
inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom produktom sú „tovar, služby,

nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky
súvisiace s podnikaním (§ 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V tam posudzovanej veci nebolo sporné, že prijaté
reklamné služby od dodávateľov smerovali k mediálnej prezentácii loga, obchodného mena spoločnosti
a predmetu podnikania žalobcu, pričom touto mediálnou prezentáciou a spojením podnikania žalobcu

s predmetnými podujatiami bol resp. mohol byť vytvorený pozitívny vnem u existujúcich i potenciálnych
obchodných partnerov, spotrebiteľov, zamestnancov, či iných subjektov, ktorý sa môže prejaviť v rôznych
oblastiach súvisiacich s ekonomickou činnosťou žalobcu, objektívne však nie je merateľný. „Daňové
orgány nijako nespochybnili, že z hľadiska vyššie citovanej definície reklamy mali žalobcom prijaté
služby povahu reklamných činností... Vzhľadom na obsah a povahu zverejnenej reklamy nemožno túto

mediálnu prezentáciu žalobcu spojiť s inými službami ako s tými, ktoré žalobca poskytuje na trhu ako
platiteľ.“ (body 27., 28. a 29. citovaného rozhodnutia).
52. Pokiaľ žalobca z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/64/2016 citoval aj bod 32. a 33., podľa
ktorého „...i reklama, ktorá priamo neviedla k uzavretiu nových zmlúv (s novými klientami), môže byť
považovaná za zdaniteľný obchod použitý na dodávky tovarov a služieb platiteľa, pokiaľ prijaté reklamné

služby na vstupe spĺňajú definíciu reklamy...odvolací súd teda za daných skutkových okolností môže len
konštatovať, že daňové orgány nemôžu podmieňovať priznanie práva na odpočítanie dane z takýchto
zdaniteľných obchodov na vstupe efektívnosťou reklamy v tom zmysle, že právo na odpočítanie dane by
patrilo len z takých prijatých reklamných činností, ktoré priamo a bezprostredne viedli k uzavretiu nových
kontraktov, z ktorých dosiahol platiteľ obrat..“, tieto závery nie je podľa názoru správneho súdu možné

aplikovať na posudzovanú vec, pretože žalovaný ani správca dane nezaložili svoje rozhodnutia na tom,
že poskytnutá reklama neviedla k uzavretiu nových obchodov žalobcom, ale na iných skutočnostiach
uvedených v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku.
53. Správca dane a žalovaný v napadnutých rozhodnutiach skonštatovali, že po zadaní slova axalnet
do vyhľadávača obchodného registra dôjde k vyhľadaniu šiestich obchodných spoločností s.r.o., ktorých

súčasťou obchodného mena je slovo axalnet a žalobca je v uvedenom zozname
na poslednom 6-tom mieste. Uvedené spoločnosti majú všetky sídlo v Topoľčanoch a
okrem iného je ich predmetom podnikania - poskytovanie služieb prístupu do siete Internet (rovnaký
ako vykonáva žalobca). Z uvedeného je zrejmé, že žalobcom zvolená forma propagácie (slovom
axalnet) sa nemôže automaticky bez ďalšieho preukazovania zo strany žalobcu považovať za šírenie

informácie o žalobcovi. Žalovaný dôvodne konštatoval, že z dôkazov predložených k výkonu daňovej
kontrolyautomatickynevyplývalo,žeinvestícievloženéžalobcomdozvolenejformypropagácievytvárali
očakávania, vďaka ktorým bude práve kontrolovaný daňový subjekt (a nie niektorá z ostatných piatich
spoločností) dobre videný a žiadúci, aby potenciálni zákazníci prichádzali do budúcnosti práve a len k
žalobcovi a nie k niektorej z ostatných piatich obchodných spoločností (str. 13 napadnutého rozhodnutia

odsek 1 posledná veta: „Prezentované logo mohlo teda predstavovať prezentáciu ktorejkoľvek z týchto
uvedených spoločností.“).
54. Správny súd sa stotožnil aj s právnym posúdením žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že zo
samotného uvedenia loga žalobcu nie je zrejmé nič o jeho činnosti, pretože tu nie je obsiahnutá žiadna
informácia o existencii a kvalite výrobkov, či službách žalobcu, ktorý poskytuje služby v oblasti nákupu

a predaja informačnej techniky, poskytovania dátových služieb, software atď. Námietka žalobcu v bode
II. správnej žaloby, že z loga „axalnet“, teda z názvu „net“, možno nesporne vyvodiť, že sa jedná
o internetové služby a pri zadaní názvu žalobcu do vyhľadávača sa na prvom mieste vyroluje označený
žalobca a jeho činnosť, je s poukazom na odôvodnenie v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudkunedôvodná. Označenie „axalnet“ nie je možné vyhodnotiť ako dôkaz prezentácie žalobcu, pretože týmto
spôsobom nemohla byť široká verejnosť informovaná o službách realizovaných žalobcom v súvislosti
s jeho podnikateľskou činnosťou.

55. Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 4Sfk/55/2021 konštatoval, že: „...je potrebné opatrne
pristupovať k úvahám o tom, či logo toho - ktorého podnikateľa alebo obchodnej spoločnosti môže mať
dostatočnú výpovednú hodnotu na to, aby mohli byť uverejnené bez ďalšieho a naplniť tým kritéria
reklamy (takéto posúdenie je navyše do určitej miery neudržateľné, keďže by išlo o voľnú úvahu správcu
dane viažucu sa na jeho subjektívne vnímanie a vyhodnotenie vizuálu loga)....“. Ako však vyplýva

z predchádzajúcich odsekov, správca dane sa neobmedzil len na strohé vyhodnotenie vizuálu loga
„axalnet“, ale konštatoval aj iné skutočnosti, ktoré mali vplyv na jeho záver, že takto zvolená prezentácia
žalobcu nebola spôsobilá vyvolať asociáciu s určitými službami alebo tovarom poskytovanými práve
týmto daňovým subjektom.
56. Správny súd nevzhliadol, že by daňové orgány vybočili zo zákonného rámca správnej úvahy, ani
že by v ich úsudku boli logické chyby. Správca dane a žalovaný sa neobmedzili len na zadefinovanie

poskytnutej služby ako reklamy, ale posudzovali, či je okrem obchodného mena a loga prezentovaný
aj: (1) predmet podnikania žalobcu, (2) či touto prezentáciou mohol byť vytvorený pozitívny vnem u
obchodných partnerov alebo spotrebiteľov a (3) či prijatá reklama zodpovedá tomu, čo žalobca ponúka
na trhu. Na základe uvedeného skonštatovali, že dodaná reklamná služba vo forme, v akej bola
poskytnutá, nemala potenciál efektívnym spôsobom prezentovať žalobcu a jeho činnosť a informovať

spotrebiteľov o existencii a kvalite jeho výrobkov alebo služieb s cieľom zvýšiť predaj, respektíve osloviť
jeho budúcich odberateľov. Ďalším nesporným faktom, na ktorý upriamil pozornosť žalovaný, je ten, že
žalobca pôsobí ako regionálny poskytovateľ internetového pripojenia len v rámci regiónu Topoľčany,
Partizánske, Bánovce nad Bebravou a investícia v Bratislave, Košiciach a iných regiónoch bez dosahu
služieb žalobcu sa dôvodne nejaví ako účelná z hľadiska podpory predaja služieb žalobcu. Uvedený

záver žalovaného žalobca v správnej žalobe ani nenamietal.
57. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa z pohľadu splnenia zákonných podmienok pre
odpočet dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH v spojení s ekonomickou kauzou platených reklamných
služieb investícia finančných prostriedkov na reklamu na uvedené podujatie, nejaví ako vynaloženie
výdavkov na prezentáciu žalobcu, ktorú možno spojiť so službami ním poskytovanými a takto nemohol

byť vytvorený pozitívny vnem u jeho možných obchodných partnerov alebo spotrebiteľov.
58. Žalobca v bode IV. správnej žaloby namietal, že za kritérium posudzovania súvislosti prijatých
zdaniteľných plnení na výstupe nie je možné považovať výlučne len vecnú súvislosť, t. j. či je najbližšia
súvisiaca transakcia sama zdaniteľná. Argumentoval tým, že pre posúdenie nároku na odpočet je
potrebné vychádzať zo základného princípu DPH, a to že všetky transakcie podliehajúce dani musia

byť zdanené neutrálnym spôsobom, t. j. pre uplatnenie odpočtu dane z prijatých zdaniteľných plnení
musí ísť o súčasť nákladov vynaložených na tieto transakcie - prijaté zdaniteľné plnenia a poukázal na
početnú judikatúru SD EÚ. Uviedol, že vo všetkých uvedených prípadoch považuje SD EÚ všeobecnú
súvislosť ako priamu a bezprostrednú súvislosť s ekonomickou činnosťou na výstupe, a teda od
konkrétnej vecnej súvislosti upúšťa, pričom podľa žalobcu považuje prijaté služby a priori za režijné

náklady či výdavky, ktoré súvisia s uskutočňovaním ekonomickej činnosti ako celku, bez toho, aby osoba
povinná k dani mala povinnosť predkladania dôkazných prostriedkov, že uskutočňované služby súvisia
s ekonomickou činnosťou. Tejto námietke žalobcu, že reklamné služby prijaté od dodávateľa NOBOX
MEDIA, s.r.o. vo vzťahu k žalobcovej celkovej ekonomickej činnosti mali charakter režijných nákladov,
nemožno prisvedčiť. Pojem „režijné náklady“ nemá právnu definíciu, ale jedná sa o pojem z oblasti

ekonómie. Ako režijné (nepriame) náklady sa označujú náklady, ktoré spravidla súvisia s podpornými
procesmi spoločnosti a ktoré nemožno priradiť ku konkrétnemu výstupu jej ekonomickej činnosti (napr.
ku konkrétnemu tovaru či službe). Z hľadiska nároku na odpočet DPH je však rozhodné,
či bolo prijaté zdaniteľné plnenie použité k uskutočneniu zdaniteľného plnenia na výstupe podľa §
49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH (podporne bod 30. rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej

republiky sp. zn. 8 Afs 13/2014 z 03. 02. 2014). Žalovaný svoj záver správne založil na vyhodnotení
preskúmania tej skutočnosti, či prijatá reklamná služba, z ktorej bola na vstupe zaplatená DPH, bola
použitá na dodávky tovarov a služieb daňového subjektu (§ 49 ods. 2 zákona o DPH, do ktorého je
transponovaná smernica o DPH), a teda, či v konkrétnych okolnostiach bola takáto prezentácia žalobcu
spôsobilá vyvolať asociáciu s určitými službami alebo tovarom poskytovanými žalobcom.

59. Pokiaľ žalobca v bode IV. správnej žaloby poukázal aj na nesprávnu aplikáciu § 19 ods. 2 zákona
o DPH vo vzťahu k právu na odpočítanie dane a uviedol, že vznik daňovej povinnosti predstavuje
rozdiel medzi daňou na výstupe (t. j. každá prijatá protihodnota z dodaného tovaru alebo služby) a
odpočítateľnou daňou na vstupe (t. j. ktorá predstavuje vyplatenú protihodnotu za tovar alebo službu),pričom vznik daňovej povinnosti je nevyhnutné v týchto intenciách posudzovať u každej zdaniteľnej
osoby samostatne, uvedená námietka žalobcu bola správnym súdom vyhodnotená ako dôvodná, keďže
bola obsahom námietok žalobcu ohľadom splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky pre odpočet DPH

(status dodávateľa), ktoré správny súd vyhodnotil v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku ako
dôvodné.
60. Viaceré námietky žalobcu smerovali k poukazu na aplikáciu testu Axel Kittel správcom dane, avšak
v uvedenom prípade správca dane a žalovaný ustálili svoje závery na nesplnení hmotnoprávnych
podmienok pre odpočítanie DPH bez nutnosti preukazovania podvodného konania žalobcu alebo

vedomosti o ňom, preto v tomto smere správny súd odkazuje na body 40. až 43. tohto rozsudku. Správny
súd poznamenáva, že aj keď žalobca citoval európsku judikatúru k problematike daňového podvodu
tvrdiac, že dôkazné bremeno leží na žalovanom, nijako tým nespochybnil záver o nesplnení zákonnej
podmienky pre odpočet dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH z preskúmavaných rozhodnutí, pretože
tie sú podložené práve dôkazmi a ich vyhodnotením.
61. V bode V. správnej žaloby žalobca uviedol, že žalovaný nerešpektoval ustálenú judikatúru, ktorá

kladie požiadavky na odôvodnenie rozhodnutí ako garantovaného práva na spravodlivý proces podľa
čl. 46 ods. 1, ods. 2 Ústavy SR, pričom poukázal na rozhodnutia ústavného súdu, ktoré kladú
požiadavku na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie správnych aktov. Správny súd konštatuje, že
postup žalovaného a správcu dane v predmetnej veci nebol vnútorne rozporný a neznamenal porušenie
práva na spravodlivý proces v tom zmysle, že by bola žalobcovi odňatá možnosť sa vyjadriť k skutkovým

a právnym argumentom žalovaného. Ako však správny súd konštatoval v bode 48. tohto rozsudku, tento
postup nemal oporu v aktuálnej judikatúre SD EÚ, keď nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH z
dôvodu, že zdaniteľný obchod nebol uskutočnený dodávateľom uvedeným na faktúre.

62.ŽalobcavbodeVI.správnejžalobynamietalporušenie§3ods.9Daňovéhoporiadkuaargumentoval

vecou iného daňového subjektu AXON PRO, s.r.o., ktorá bola predmetom súdneho prieskumu na
Krajskom súde v Trenčíne v konaní sp. zn. 11S/104/2021 a poukázal aj na rozhodnutia Daňového úradu
Trenčín č. 103406603/2022 zo dňa 20.12.2022, v inej veci týkajúcej sa žalobcu, ktoré predložil ako
prílohy. Uvedená námietka je nedôvodná. V prípade daňového subjektu AXON PRO, s.r.o. sa jedná o
rozdielny skutkový stav, pretože predmetom sporu bola polemika pojmov reklamná služba - sponzoring,

jednalo sa o iné zdaňovacie obdobie, iného dodávateľa SARCO, s.r.o., pričom bola propagovaná
konkrétna ekonomická činnosť spoločnosti AXON PRO, s.r.o., t. j. logo bolo s dodatkom „komplexné
informačné technológie“. Spoločnosť si teda zvolila formu svojej propagácie súborom viacerých slov,
ktoré konkretizovali časť ekonomickej činnosti (produktu) tejto spoločnosti. Jedná sa o zásadný rozdiel
medzi skutkovým stavom, ktorý bol predmetom súdneho prieskumu na Krajskom súde v Trenčíne

a následne, ktorý bol predmetom nového konania u správcu dane a skutkovým stavom u žalobcu.
V prípade druhej veci týkajúcej sa daňového subjektu - žalobcu, sa taktiež jedná o rozdielny skutkový
stav, pretože sa jednalo o iné zdaňovacie obdobie, iného dodávateľa SARCO, s.r.o., a správca dane
zdôvodnil svoje rozhodnutie o neuznaní odpočtu DPH rozdielne iba pri posudzovaní splnenia podmienky
podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, avšak rozhodol zhodne ako v prejednávanej veci, t. j. žalobca

nepreukázal splnenie podmienky podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
63. Pokiaľ žalobca v replike poukázal na ďalšiu judikatúru, ktorá má podporiť jeho tvrdenia o naplnení
hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane a ich súvis s prejednávanou vecou (Rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/31/2019, rozsudok KS Trnava sp.zn.
14S/3/2019, rozhodnutie žalovaného č. 101373154/2023 z 26. 05. 2023, týkajúce sa daňového subjektu

UHEX, s.r.o.), správny súd uvádza, že ani z tejto nezistil porušenie § 3 ods. 9 Daňového poriadku.
Vo veci Krajského súdu Trnava sp.zn. 14S/3/2019 krajský súd posudzoval podvodné konanie v reťazci
spoločností, pričom vyhodnotil, že správca dane sa tejto otázke dostatočne nevenoval, preto uzavrel,
že žalobkyňa vo vzťahu k prvému dodávateľovi uniesla dôkazné bremeno na preukázanie skutočností
oprávňujúcich nárok na odpočet DPH, ale vo vzťahu k druhému dodávateľovi uzavrel, že neboli splnené

podmienky na vznik nároku na odpočet DPH. V rozhodnutí žalovaného č. 101373154/2023 z 26. 05.
2023 bola vec vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu neudržateľnosti
záveru o nesplnení hmotnoprávnej podmienky na odpočet dane u platiteľa z dôvodu nedodania služby
dodávateľom uvedeným na faktúre, čo predstavuje zhodný záver s právnym názorom správneho súdu
uvedeným v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku. Naviac žalovaný v odôvodnení v súvislosti

s logom platiteľa „UHEX s.r.o. distribúcia liekov a doplnkov výživy“ a „Lekáreň ALEA Topoľčany“ mal
za to, že tieto spĺňajú kritériá reklamných služieb – zahŕňajú rozširovanie správy pre informovanie
verejnosti o existencii výrobku alebo služby. Uvedené je právnemu zástupcovi žalobcu (ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o.) známe, nakoľko je splnomocneným zástupcom obochdaňových subjektov. Vo veci Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/31/2019, kasačný súd
konštatoval, že krajský súd porušil právo na spravodlivý proces, keď vylúčil použitie ust. § 49 ods.
2 zákona o DPH, bez toho aby uvedený záver zrozumiteľne odôvodnil, keď nezodpovedal otázku, či

služba dodávateľa priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa a či
sa investícia do takejto prezentácie mohla premietnuť do všeobecných nákladov výrobcu elektrickej
energie. V predmetnej veci žalobcu správny súd takúto vadu nevzhliadol.
64. Žalobca namietal aj vzájomnú rozpornosť rozhodnutia, ktoré bolo zrušené žalovaným ako
odvolacím orgánom po využití odvolania žalobcom a jeho porovnávanie so závermi prvostupňového

rozhodnutia vydaného ako druhého v poradí, ktoré sa spolu s napadnutým rozhodnutím žalovaného
stalo predmetom súdneho prieskumu. Správny súd vyhodnotil túto procesnú námietku žalobcu ako
nedôvodnú. Právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho orgánu bolo rozhodnutie správcu dane vydané
ako prvé v poradí zrušené, čím nastal stav akoby ani nebolo vydané, preto v ňom konštatované
závery nevyvolávajú žiadne účinky. Daňové konanie sa vrátilo do vyrubovacieho konania, t.j. do
štádia rozhodovania správcu dane ako prvostupňového orgánu verejnej správy. Správca dane nie

je viazaný právnymi závermi vyslovenými v jeho predchádzajúcich prvostupňových rozhodnutiach,
ktoré boli zrušené odvolacím orgánom a nie je vylúčené, aby správca dane dospel k iným záverom
v rámci rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní oproti tým, ktoré uviedol v protokole. Preto
pokiaľ žalobca namietal, že protokol z výkonu daňovej kontroly ako podklad pre vydanie rozhodnutia
druhého v poradí nemôže obstáť, správny súd uvádza, že síce výsledky daňovej kontroly správca

dane zhmotnil v protokole z daňovej kontroly, avšak protokol predstavuje dôkazný prostriedok, ktorý
správca dane hodnotí ako aj iné dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Závery
uvádzané správcom dane v protokole z daňovej kontroly nemajú meritórny rozmer, keďže protokol
zdaňovejkontrolyjelenpodkladomprezačatievyrubovaciehokonania,ažvýsledkomktoréhojevydanie
meritórneho rozhodnutia, ktorým správca dane vyrubuje daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

Závery vyjadrené v protokole z daňovej kontroly nemožno vnímať tak, že tieto sa automaticky pretavujú
do záverov rozhodnutí správcu dane bez možnosti ich zmeny v priebehu vyrubovacieho konania.
Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí vydanom po vyrubovacom konaní po využití opravného
prostriedku (odvolania) žalobcom vysvetlil dôvody úpravy vyhodnotenia zistení správcu dane oproti tým
pôvodne uvedeným v protokole.

65. Keďže žaloba bola zamietnutá, správny súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené
procesné podmienky na jeho aplikáciu.
66. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

66. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

ProtitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosťnaSprávnysúdvBanskejBystricivlehote30dní
od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.

3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.