Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 6, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123214747
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7123214747.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.JanyDudíkovejačlenovsenátu
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov v 1. rade: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
v C., D. XX a v 2. rade: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XX, proti žalovaným v 1. rade: Bytový
podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684 a v 2. rade:
Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, IČO: 00 691 135, o žalobe na obnovu konania,

o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 22. januára 2024
č.k. 65C/9/2023-114 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením žalobu na
obnovu konania odmietol.

2. Rozhodol tak na základe žaloby, ktorou žalobcovia žiadali obnovu konaní sp. zn. 17C/98/2003, sp.
zn. 13C/207/2003 a sp. zn. 13C/208/2003, pričom návrh na obnovu konania sp. zn. 17C/98/2003,

v ktorom bolo vydané rozhodnutie dňa 12.05.2005, právoplatné dňa 02.02.2006, žiadali z dôvodu
množstva exekúcií, ktoré neboli vykonané z dôvodu, že nebolo možné stotožniť nebytový priestor,
ktorý mal byť vyprataný. Ku konaniu sp. zn. 13C/207/2003, v ktorom bolo vydané rozhodnutie dňa
26.03.2014, právoplatné vo výroku II. dňa 12.06.2014 a vo výroku I., IV. a V. dňa 21.07.2015 uviedli
ako dôvod obnovy konania skutočnosť, že súd im neustále zamietal návrhy, aby zabezpečili listinné
dôkazy z katastra nehnuteľností, na základe akých listín bol urobený tento zápis do listu vlastníctva č.

XXXXX a taktiež žiadali obnovu konania sp. zn. 13C/208/2003, v ktorom bolo vydané rozhodnutie dňa
26.03.2014 právoplatné dňa 12.06.2014 vo výroku II. a dňa 10.12.2015 vo výroku III. s odôvodnením,
že vo všetkých týchto konaniach neboli súdom vykonávané dôkazy, v dôsledku čoho sú rozhodnutia
vydané v uvedených konaniach nezákonné a svojvoľné.

3. Súd prvej inštancie po ustálení skutkového stavu (oboznámením sa s obsahom rozhodnutí, ktorých

obnovu konaní žalobcovia žiadajú), citujúc ust. § 397, § 400, § 403, § 404, § 406, § 407, § 413
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) sa v prvom rade zameral na skúmanie prípustnosti
žaloby na obnovu konania z hľadiska dodržania zákonnej lehoty na jej podanie a dospel k záveru,
že žaloba na obnovu konaní sp. zn. 17C/98/2003, sp. zn. 13C/207/2003, sp. zn. 13C/208/2003 bola
podaná oneskorene. Svoje rozhodnutie o odmietnutí žaloby na obnovu konaní založil súd na zistení,
že žalobcovia podali návrh na obnovu konaní dňa 21.08.2023, pričom v zmysle ust. § 403 ods. 2 CSP,

je možné podať žalobu na obnovu konania najneskôr do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
Vzhľadom na dátum právoplatnosti rozhodnutí vydaných v konaniach, ktorých obnovy sa žalobcoviažalobou domáhajú, bola žaloba podaná po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty. Zároveň konštatoval,
že žalobcovia v konaní nepreukázali dôvody na obnovu konania, o ktorých je možné rozhodnúť aj po
uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, preto žalobu na obnovu konania ako oneskorene

podanú odmietol.

4.Protitomutouzneseniupodalivzákonnejlehoteodvolaniežalobcoviav1.a2.radesodôvodnením,že
vo všetkých konaniach žiadali zabezpečenie listinných dôkazov z Okresného úradu Košice, katastrálny
odbor (nezákonný zápis 12 nehnuteľností do listu vlastníctva XXXXX). Dôvodili, že sa neustále

dožadovali informácie, na základe akých listín bol tento zápis urobený, avšak z dôvodu, že nie
sú účastníkmi konania, im kataster tieto listinné dôkazy nevydal. Na základe podnetu na Krajskú
prokuratúru v Košiciach im bol vydaný dôkaz o tomto nezákonnom zápise do listu vlastníctva, ktorý
je podľa ich tvrdení dôkazom toho, že súdy rozhodovali svojvoľne o neexistujúcich priestoroch.
Žiadosť o tento nezákonný zápis podala neoprávnená osoba - úradník Magistrátu Mesta Košice
a Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu Alžbetina 29. Ďalej argumentovali,

že uvedené nezákonné rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť, sa stali exekučnými titulmi, na
základe ktorých sa vedie nespočetné množstvo exekučných konaní, vrátane vypratania neexistujúcich
priestorov, ktoré ani údajný vlastník v rámci exekučného konania o vyprataní nevedel identifikovať.
Na základe týchto svojvoľných, nezákonných rozhodnutí žijú v právnej neistote a tento nezákonný
stav a nezákonné rozhodnutia nevznikli ich vinou, nakoľko sa nemohli k týmto kľúčovým dôkazom

dopátrať. Dňa 13.12.2023 podali žiadosť o opravu nezákonného zápisu na liste vlastníctva XXXXX a
rozhodnutím z 02.02.2024, č. Z-4160-2023 im kataster zamietol návrh o opravu tohto nezákonného
zápisu s odôvodnením, že zápis bytu č. 3 bol zapísaný ako majetok Mesta Košice. V závere uviedli,
že tento nezákonný stav nezapríčinili a listinné dôkazy svedčiace v ich prospech nemohli predložiť do
troch rokov od právoplatnosti rozhodnutí, nakoľko prvé listinné dôkazy získali až dňa 17.02.2022 a dňa

02.02.2024.

5. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na dátumy právoplatnosti rozhodnutí vydaných
v napadnutých súdnych konaniach a vzhľadom na skutočnosť uplynutia objektívnej trojročnej lehoty
považuje podané odvolanie bez právnych účinkov.

6. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v dôsledku uplynutia nielen subjektívnej, ale
aj objektívnej lehoty na podanie žaloby podľa ust. § 403 CSP a tiež z dôvodu, že žalobcovia nedoručili
súdu žiadne dôkazy, ktoré by ich oprávňovali podať žalobu na obnovu konania aj po uplynutí troch
rokovodprávoplatnostijednotlivýchrozhodnutí(§404CSP)navrhli,abyodvolacísúdpotvrdilnapadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.

7. Žalobcovia v 1. a 2. rade v odvolacej replike vo svojej podstate zotrvali na odvolacej argumentácii.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcov v 1. a 2.

rade bolo podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcov v 1. a 2. rade nie je možné vyhovieť.

9. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej (ne)správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie o odmietnutí žaloby žalobcov na obnovu konaní vedených pred Mestským súdom Košice (v
čase rozhodovania súdu pred Okresným súdom Košice I) sp. zn. 17C/98/2003, sp. zn. 13C/207/2003
a sp. zn. 13C/208/2003.

10. Za účelom preskúmania správnosti postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobe na obnovu
konaní pristúpil odvolací súd v prvom rade k skúmaniu procesných podmienok ako predpokladov pre
povolenie obnovy konania, teda či žalobu na obnovu konania podala oprávnená osoba, či smeruje voči
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť žalobou na obnovu konania, či bola dodržaná lehota na podanie

žaloby a napokon, či je daný niektorý z taxatívne stanovených zákonných dôvodov prípustnosti obnovy
konania.11. Odvolací súd na tomto mieste považuje za potrebné poznamenať, že obnova konania predstavuje
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného
súdneho rozhodnutia. Prísnosť a striktnosť právnej úpravy obnovy konania nie je samoúčelná, zrejmým

záujmom a snahou zákonodarcu bolo prispievať k zachovaniu právnej istoty a pripustiť výnimku zo
zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, za predpokladu splnenia
konkrétnych zákonných podmienok.

12. Jedným z charakteristických znakov obnovy konania je jej prejednanie v dvoch fázach; v prvej fáze

súd skúma procesnú prípustnosť obnovy konania (v zmysle vyššie uvedených podmienok prípustnosti),
posúdi podanú žalobu a až na základe záverov o splnení podmienok prípustnosti rozhodne, či žalobu
na obnovu konania pripustí alebo ju zamietne. K jej vecnému prejednaniu (čo predstavuje druhú fázu
obnovy konania) však pristúpi až v prípade záverov súdu o jej prípustnosti z hľadiska oprávnenosti na
jej podanie, včasnosti, danosti niektorého z dôvodov prípustnosti obnovy a pod.

13. Nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie možno vyvodiť postup súdu, ktorý sa
predovšetkým zameral na skúmanie podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konaní z hľadiska
jej včasnosti, je nutné prisvedčiť správnosti jeho záverov o oneskorenom podaní žaloby na obnovu
konaní, vychádzajúc z dátumu právoplatnosti rozhodnutí, v ktorých konaniach sa povolenia obnovy
žalobcovia podanou žalobou domáhajú (rozsudok sp. zn. 17C/98/2003 zo dňa 12.05.2005, právoplatný

dňa 02.02.2006, rozsudok sp. zn. 13C/207/2003 zo dňa 26.03.2014, právoplatný vo výroku II. dňa
12.06.2014 a vo výroku I., IV. a V. dňa 21.07.2015 a rozsudok sp. zn. 13C/208/2003 zo dňa 26.03.2014,
právoplatný dňa 12.06.2014 vo výroku II. a dňa 10.12.2015 vo výroku III.)

14. V nadväznosti na žalobcami tvrdenú existenciu dôvodov obnovy konania, ktoré by ich oprávňovali

požadovať obnovu konaní aj po uplynutí trojročnej lehoty, odvolací súd uvádza, že zákonná úprava
síce pripúšťa za splnenia konkrétnych dôvodov prípustnosť podania žaloby na obnovu konania aj po
uplynutí objektívnej trojročnej lehoty, avšak žiaden z týchto taxatívne stanovených dôvodov uvedených
v ust. § 404 v spojení s ust. § 397 písm. c) až e) CSP v dôvodoch uvádzaných žalobcami odvolací súd
nevzhliadol.

15. V súvislosti s pripustením obnovy konania po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty aj v prípade
nenaplnenianiektoréhoztaxatívnestanovenýchdôvodovuvedenýchv§404vspojenís ust.§397písm.
c) až e) CSP odvolací súd poukazuje na ust. § 405 CSP, ktorého obsahom je neprípustnosť odpustenia
zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Teda ak oprávnená strana zmešká subjektívnu,

prípadne objektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania, nemôže súd strane zmeškanie lehoty
odpustiť. Ide o prejav dominancie princípu právnej istoty sporových strán (Civilný sporový poriadok -
komentár, 2. vydanie, 2022, s. 1507).

16. Všetky uvádzané skutočnosti vyúsťujú do záverov odvolacieho súdu o správnosti súdu prvej

inštancie v jeho procesnom postupe prejednania žaloby na obnovu konania z hľadiska prípustnosti,
ktorý žalobu na obnovu konania nemohol vecne prejednať, nakoľko táto bola podaná oneskorene, preto
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP

v spojení s § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1. a 2. rade, ktorým by ako procesne
úspešným stranám v odvolacom konaní inak vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
procesne neúspešným žalobcom v 1. a 2. rade, avšak nakoľko im celkom zjavne žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd im nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej

strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).