Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-42C/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517210084
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Nemčeková PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1517210084.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Nemčekovou, PhD. v právnej veci

žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX,
XXX XX D., zastúpenej: Mgr. Tomáš Mikelka, advokát, IČO: 42 138 311, so sídlom Vajnorská 55, 831
03 Bratislava, proti žalovaným:1. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., zastúpený: F. C. G.
E., bytom H. XX, XXX XX D., 2. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X,
XXX XX D., zastúpená: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, IČO: 42 174 856, so sídlom Vajnorská 55, 831
03 Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že právny úkon žalovaného v 1. rade nazvaný „Odstúpenie od darovacej zmluvy“

adresovaný Okresnému úradu Bratislava, Katastrálny odbor Ružová dolina 27, Bratislava, ktorého
obsahom bolo odstúpenie od darovacej zmluvy vedenej v KN pod č. I./XXXX j e n e p l a t n ý

II. Žalobkyňa m á voči žalovaným v 1. a 2. rade n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V. dňa 16.06.2017, vedenom pod
spisovou značkou 42C/28/2017, domáhala, aby súd určil, že právny úkon žalovaného v 1. rade nazvaný
„Odstúpenie od darovacej zmluvy“, ktorým požaduje vrátenie daru, je neplatný. Žalobu odôvodnila

tým, že dňa 23.03.2017 žalobkyňa ako obdarovaný a žalovaný v 1. a 2. rade ako darcovia uzavreli
darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie a prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, žalovaného v 1. a 2. rade, evidovaným Okresným úradom
Bratislava na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. H. a to:
- byt č. XX na XX. nadzemnom podlaží bytového domu súpisné číslo XXXX, vchod
C. X,
- spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vo veľkosti

5595/637017,
- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5595/637017 na pozemkoch zastavaných bytovým domom.

2. Dňa 29.03.2017 podali žalobkyňa a žalovaný v 1. a 2. rade, návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy. Konanie o povolanie vkladu vlastníckeho práva na
základe tejto darovacej zmluvy je vedené Okresným úradom Bratislava, č. k. I. XXXX/XX. Okresný úrad
Bratislava doručil výzvu zo dňa 18.04.2017, v ktorej uviedol, že dňa 11.04.2017 doručil žalovaný v 1.

rade ako účastník konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva žiadosť o späťvzatie návrhu. Okresný
úrad súčasne vyzval účastníkov konania, aby sa písomne vyjadrili, či súhlasia so späťvzatím. Zvyšní
účastníci konania nesúhlasili so späťvzatím návrhu a so zastavením konania.3. Žalovaný v 1. rade následne doručil Okresnému úradu a žalobkyni dokument nazvaný „Odstúpenie
od darovacej zmluvy“. V obsahu uviedol, že sa žalobkyňa ako obdarovaná správala voči žalovanému
v 1. rade ako darcovi a otcovi tak, že hrubo porušuje dobré mravy a toto správanie žalobcu smeruje

nielen voči žalovanému v 1. rade, ale aj voči ďalším osobám v rodinnom pomere, z uvedených dôvodov
žalovaný v 1. rade odvolal darovaciu zmluvu a požiadal o vrátenie daru. Žalobkyňa ďalej uviedla, že
napriek skutočnosti, že žalovaný v
1. rade nazval právny úkon ako „Odstúpenie od darovacej zmluvy“, z obsahu má vyplývať, že žalovaný v
1. rade sa domáha vrátenia daru osobitným právnym úkonom, na ktorý je podľa Občianskeho zákonníka

oprávnený darca, ak sú splnené podmienky podľa § 630 Občianskeho zákonníka.

4. V súvislosti s právnym úkonom nazvaným ako „Odstúpenie od darovacej zmluvy“ je žalobkyňa
presvedčená, že tento právny úkon je neplatný a neúčinný a žalovaný v 1. rade na takýto právny úkon
nie je oprávnený z ním v žalobe namietaných dôvodov.

5. Žalobkyňa má za to, že odstúpenia od darovacej zmluvy nebolo medzi účastníkmi dohodnuté a
Občiansky zákonník ani iný právny predpis neumožňujú žalovanému v 1. rade ako darcovi odstúpiť
od darovacej zmluvy z dôvodov, ktoré uviedol v dokumente nazvanom ako „odstúpenie od darovacej
zmluvy“ zo dňa 12.05.2017. Na základe uvedeného má za to, že odstúpenie žalovaného v 1. rade je
absolútne neplatné, keďže svojim obsahom odporuje zákonu.

6. Žalovaný v 1. rade v dokumente nazvanom ako „Odstúpenie od darovacej zmluvy“ iba všeobecne
uviedol, že obdarovaná „sa správa ku mne ako otcovi tak, že týmto spôsobom hrubo porušuje dobré
mravy a toto správanie obdarovanej smeruje nielen voči mne, ale aj voči ďalším osobám v rodinnom
pomere, ktorých ujmu pociťujem ako vlastnú ujmu“, avšak žiadnym ďalším spôsobom nešpecifikoval,

aké konkrétne správanie považuje za správanie v rozpore s dobrými mravmi, voči ktorým členom jeho
rodiny, kedy a akým spôsobom malo dôjsť k takémuto správaniu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v
1. rade neuviedol žiadne podrobnosti o správaní žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, a to z jediného
dôvodu, keďže k žiadnemu správaniu žalobcu, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ani nedošlo.

7. Žalobkyňa vyslovila presvedčenie, že napadnutý právny úkon nazvaný ako „Odstúpenie od darovacej
zmluvy“, uskutočnený žalovaným v 1. rade, ktorého obsahom je žiadosť o vrátenie daru, je podľa § 39
Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon, a to pre rozpor jeho obsahu s § 48 a § 630 Občianskeho
zákonníka.

8. Zo žalobcom uvádzaného má vyplývať, že žalovaný ako darca v 1. rade nie je oprávnený ani odstúpiť
od darovacej zmluvy zo dňa 23.03.2017 a ani žiadať vrátenie daru z dôvodov uvádzaných v dokumente
nazvanom „Odstúpenie od darovacej zmluvy“. Má teda za to, že nedošlo k platnému a účinnému
odstúpeniu od darovacej zmluvy ani k splneniu zákonných podmienok na vrátenie daru, darovacia
zmluva je naďalej platná a záväzná pre zmluvné strany a tieto sú povinné plniť záväzky z nej vyplývajúce.

9. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom darovania podľa darovacej zmluvy, sú v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovaného v 1. a 2. rade ako manželov. Žalovaný v 1. a
2. rade ako manželia uzavreli spoločne na strane darcu darovaciu zmluvu so žalobcom. Právny úkon
nazvaný „odstúpenie od darovacej zmluvy“, ktorým žalovaný v 1. rade ako darca žiada vrátiť dar späť,

uskutočnil výlučne žalovaný v 1. rade samostatne.

10. Nakladanie s nehnuteľnosťou, ako aj žiadosť o vrátenie nehnuteľnosti, žalobca považuje za úkony,
ktoré nie sú bežnými vecami týkajúcimi sa spoločných vecí manželov, ktoré môže vybavovať ktorýkoľvek
z manželov, a preto na tieto úkony má byť podľa žalobcu potrebný súhlas žalovaného v 1. a 2. rade ako

oboch manželov. Žalovaná v 2. rade ako bezpodielová spoluvlastníčka nehnuteľností nedala súhlas na
vrátenie daru, nesúhlasí s vrátením daru a nepožaduje vrátenie daru späť.

11. Žalobkyňa ako obdarovaná a dotknutá právnym úkonom – vrátením daru, sa žalobou dovoláva
neplatnosti právneho úkonu nazvaného „Odstúpenie od darovacej zmluvy“, ktorým žalovaný v 1. rade

žiadal vrátenie daru späť. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s názorom žalobkyne o absolútnej
neplatnosti právneho úkonu – vrátenia daru z dôvodov žalobkyňou uvádzaných, má žalobkyňa za to, že
právny úkon, ktorým žalovaný v 1. rade žiadal vrátenie daru je neplatný z dôvodu, že nebol daný súhlas
žalovaného v 2. rade ako manželky.12. Žalobkyňa sa podaním tejto žaloby domáha určenia neplatnosti právneho úkonu podľa § 137 písm.
d) Civilného sporového poriadku. Ak by sa ale súd v rámci posudzovania žaloby nestotožnil s jeho

názorom, žalobca sa touto žalobou domáha určenia neplatnosti právneho úkonu podľa § 137 ods.
c) Civilného sporového poriadku, pričom naliehavosť právneho záujmu odôvodnil tým, že za daného
stavu je na základe neplatného právneho úkonu priamo ohrozované nadobudnutie vlastníckeho práva
žalobcom k nehnuteľnostiam. Okresný úrad Bratislava vyzval žalobcu, aby v prípade, ak nesúhlasí
s odstúpením od darovacej zmluvy, doručil Okresnému úradu Bratislava v lehote 30 dní žalobu o

určenieneplatnostiodstúpeniaoddarovacejzmluvy,inakkonaniezastaví.Neistotaprávnehopostavenia
žalobcu má spočívať v tom, že bez rozhodnutia súdu vo veci neplatnosti právneho úkonu je právo
žalobcu nadobudnúť vlastnícke právo k darovaným nehnuteľnostiam ohrozené, keďže bez rozhodnutia
súdu dôjde k zastaveniu konania.

13. Dňa 30.10.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade k žalobe, ktorým súdu navrhol,

aby žalobu po vykonanom dokazovaní zamietol, nakoľko darovacia zmluva bola zo strany žalovaného
v 1. rade uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok na základe skutkových okolností ním
špecifikovaných nasledovne.

14. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade mali dlhoročne problémy a vyhrotené vzťahy a žalovaný v 1.

rade z objektívnych príčin nemohol bývať v spoločnom byte, ktorý je predmetom konania so žalovanou
v 2. rade. Začiatkom roka 2017 sa vzťahy medzi žalobcom, žalovanou v 2. rade a žalovaným v 1.
rade značne vyhrotili a žalovaný v 1. rade sa dostal do ťaživej životnej situácie. Nemal žiadne úspory,
v spoločnom byte so žalovanou v 2. rade bývať pre obavy o svoje zdravie a život nemohol, pretože
žalovaná v 2. rade a žalobca sa mu viackrát fyzicky vyhrážali spôsobením mu ujmy na živote a zdraví,

ak by sa vrátil do spoločného bytu. Žalovaný v 1. rade potreboval finančné prostriedky na to, aby si
mohol platiť ďalej dom seniorov, prípadne riešiť si svoju bytovú situáciu iným spôsobom, napríklad kúpou
vlastného bytu. Uvažoval preto, že spolu so žalovanou v 2. rade, bez toho, že budú spolu rozvedení,
keďže dlhodobo spolu nežijú ako manželia, si vzájomne vysporiadajú spoločný majetok tak, aby každý
z manželov mohol spokojne dožiť a mali zabezpečené samostatné bývanie. Žalobca a žalovaná v 2.

rade počas trvania manželstva nadobudli 2 nehnuteľnosti, a to byt č. XX J. C. K. XX na XX. poschodí
v Bratislave a nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXX k.ú. L. H., a to rodinný dom s. č. XXX a parcely tu
uvedené. Rodinná dohoda medzi žalobcom, žalovaným v 1. rade, žalovanou v 2. rade a dcérou, tiež
pochádzajúcou z manželstva žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade, bola taká, že nehnuteľnosť v
L. H. nadobudne darom p. F. M. a byt na C. K. I. D. kúpnou zmluvou získa žalobca, súčasne v tomto byte

bude mať zriadené právo doživotného užívania žalovaná v 2. rade. Takáto dohoda logicky vyplývala zo
situácie, ktorá vznikla vplyvom zlých vzťahov a nepriateľstva medzi žalobcom, žalovaným v 1. rade a
žalovanou v 2. rade.

15. V rámci dohody medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade bolo uvažované tak, že v konečnom

dôsledku si spoločne nadobudnutý majetok počas trvania manželstva rozdelia rovnakým dielom, čo sa
jeho hodnoty týka. Na nehnuteľnosť v Hornej Potôni sa našiel kupec, ktorý za ňu dával 66.500 Eur, za
ktorú sumu bola táto nehnuteľnosť i predaná, byt na C. K. I. D. má trhovo stanovenú cenu žalobcom,
žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade a p. F. M. na sumu 115.000 Eur /minimálna trhová cena, byt
je predajný i za vyššiu cenu/. Žalovaný v 1. rade trval na tom, že dom v L. H. získa jeho dcéra p. F. M.

darom, pričom o žalovaného v 1. rade sa ako o svojho otca do smrti postará, čo sa týka zabezpečenia mu
slušného bývania a pomoci pri jeho financovaní s tým, že byt na C. K. I. D. nebude darovaný, ale bude
kúpený žalobcom od žalovanej v 2. rade za 1 symbolické Euro, pričom žalovaná v 2. rade bude mať v
byte zriadené doživotné právo užívania a tým bude vyriešená jej bytová situácia a žalovanému v 1. rade
vyplatí žalobca sumu 25.000 Eur za kúpu bytu, a to s tým, že obdŕžanú kúpnu cenu za nehnuteľnosť

v L. H. si môže ponechať žalovaný v 1. rade. Veci však dopadli inak, žalovaný v 1. rade bol donútený
žalobcom a žalovanou v 2. rade podpísať 2 pre neho nevýhodné, nelogické a nechcené zmluvy, ktoré
podpísal v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.

16. Dňa 23.03.2017 boli uzavreté a pred notárom podpísané 3 zmluvy, pričom však žalobca mal v plnej

dispozícii 2 zmluvy a žalovaný v 1. rade okrem podpisu k nim nemal k nim žiaden prístup /oboznámenie
sa s ich obsahom/ a žalovaný v 1. rade mal k dispozícii iba jednu zmluvu a tú mala zároveň k dispozícii
i žalovaná v 1. rade /darovanie nehnuteľnosti v L. H. p. F. M./. Medzi darcami A. E. a C. E. na jednej
strane a obdarovanou A. B. na druhej strane bola uzavretá darovacia zmluva, na základe ktorej darcoviapodľa tejto zmluvy darovali obdarovanej podľa tejto zmluvy byt na C. K. I. D., a to s tým, že v prospech
C. E. bolo zriadené k tomuto bytu zo strany žalobcu právo doživotného užívania tohto bytu. V prospech
žalovaného v 1. rade takéto právo zriadené nebolo a tým bol zbavený akéhokoľvek práva a nároku na

byt, čo sa týka jeho spoluvlastníctva a možnosti bývania v ňom. Nebolo vôľou žalovaného v 1. rade nikdy
podpísať takúto zmluvu, aby takýmto spôsobom stratil akékoľvek právo k bytu, možnosť bývania v byte,
aby mu nebol vyplatený jeho zákonný podiel z vyporiadania bytu nachádzajúceho sa v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov. Žalovanému v 1. rade nebola pred podpisom predložená na preštudovanie
táto darovacia zmluva, ktorú podpísal jednoznačne v tiesni vzniknutých udalostí a bezpochyby preňho

za nápadne nevýhodných podmienok, nebol oboznámený s jej obsahom, podpísal ju vo vedomí, že
sa jedná o kúpnu zmluvu a bude mu na základe tejto zmluvy žalobcom vyplatená suma 25.000 Eur.
Žalovaný v 1. rade však musel podpísať túto zmluvu, pretože žalobca ho k tomu bezprávnou vyhrážkou
donútil, pretože v opačnom prípade, ak ju nepodpíše, žalovaná v
2. rade nepodpíše kúpnu zmluvu na základe ktorej H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX D.
kupuje nehnuteľnosť v Hornej Potôni za kúpnu cenu

66.500 Eur, s tým, že celú túto kúpnu cenu si žalovaný v 1. rade môže nechať pre seba, čo sa ukázalo
akonepravdivéakúpnazmluvatakútoklauzuluneobsahovala,aktorákúpnazmluvabolapodpísanátiež
23.03.2017. Žalovaný v 1. rade nechcel a nemohol darovať svoj podiel z bytu osobe, ktorá ho viac ako
9 rokov nepovažovala za svojho otca, s ktorou mal vyslovene nepriateľský vzťah, ktorá sa mu vyhrážala
spôsobením ujmy na zdraví, nemohol a nechcel sa ani vzdať podielu v byte, pretože nemal a dodnes

ani nemá vyriešenú svoju bytovú situáciu. Tieseň a nápadné podmienky na strane žalovaného v 1.
rade sú tu zrejmé a spočívajú v tom, že nikdy by nebola podpísaná zo strany žalovaného v 1. rade
citovaná darovacia zmluva, ak by nemal istotu, že za predaj bytu a predaj domovej nehnuteľnosti a
pozemkov obdrží takú finančnú hotovosť, že si sám bude schopný vyriešiť do budúcna bytovú situáciu
kúpou vlastného bytu. Bola uzavretá kúpna zmluva zo dňa 23.03.2017, ako je vyššie uvedené. Žalovaný

v 1. rade nemal možnosť s touto zmluvou sa oboznámiť pred jej podpisom a až dodatočne po povolení
jej vkladu zistil, že v kúpnej zmluve nie je uvedené, že celú kúpnu cenu si môže ponechať pre seba,
lebo predtým sa vlastne vzdal akéhokoľvek nároku na výplatu z bytu, mimo sumy 25.000 Eur, ktorú mu
mal vyplatiť žalobca. Ak by mal žalovaný v 1. rade možnosť oboznámiť sa s touto zmluvou, jej obsahom
pred podpisom, nikdy by takúto zmluvu nepodpísal. Konal takto iba na nátlak žalobcu a žalovanej v 2.

rade, ktoré ho takto pripravili o majetok a možnosť zabezpečiť si vlastné bývanie. Ak by však túto kúpnu
zmluvu nepodpísal, nemohol by ani veriť žalobcovi a žalovanej v 2. rade, že zmluvu, ktorú podpísal, čo
sa týka prevodu bytu, podpísal v skutočnosti zmluvu kúpnu a za byt obdrží sumu 25.000 Eur.

17. Na základe uvedeného má preto žalovaný v 1. rade za to, že tieseň a nápadne nevýhodné

podmienky sú tu na jeho strane jasné a zrejmé. Bola uzavretá a podpísaná darovacia zmluva, na
základe ktorej žalovaný 1. rade a žalovaná 2. rade darovali svojej dcére C. F. M. nehnuteľnosti v L. H..
Táto zmluva však nikdy nebola realizovaná podaním jej návrhu na vklad do katastra, ale nehnuteľnosť
nakoniec bola predaná tretej osobe, s čím žalovaný 1. rade súhlasil, pretože sa spoliehal na to, že
celú kúpnu cenu obdržanú za odpredaj tejto nehnuteľnosti si môže ponechať pre seba a za byt mu

bude žalobcom vyplatená suma 25.000,- Eur, takto bude v konečnom dôsledku spravodlivo vyporiadaný
majetok žalovaného 1. rade a žalovanej v 2. rade nadobudnutý nimi počas trvania ich manželstva a
následne si môžu vyriešiť i svoj osobný stav - rozvod. Existencia tejto zmluvy jednoznačne dokazuje
tú skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nechcel v skutočnosti urobiť to, čo urobil, konal tak jednak z
nevedomosti a jednoznačne v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok preňho, keď bol žalobcom

a žalovanou v 2. rade donútený k tomu, že ak nepodpíše prevod domovej nehnuteľnosti na tretiu osobu
s nárokom na obdržanie celej kúpnej ceny pre neho /čo bola nepravda/, nebude podpísaný ani prevod
bytu zo strany žalovanej v 2. rade a neobdrží z bytu od žalobcu sumu 25.000 Eur. Tieto zmluvy žalovaný
v 1. rade podpísal v situácii ťažkého zdravotného stavu, a to vtedy, keď bol bez finančných prostriedkov
a nemal vyriešenú bytovú situáciu.

18. Dňa 23.04.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej v 2. rade k žalobe, v ktorom žalovaná v 2.
rade uviedla, že so žalobou v celom rozsahu súhlasí. Na odstúpenie žalovaného v 1. rade od darovacej
zmluvy na byt a ani na žiadanie vrátenia daru žalovaným v 1. rade neexistovali zákonné dôvody a
žalovaný v 1. rade žiadne dôvody nepreukázal. Žalovaná v

2. rade taktiež nikdy nedala súhlas na akékoľvek odstúpenie od darovacej zmluvy, ani nedala súhlas
na požadovanie vrátenia daru ani v súčasnosti nesúhlasí s takýmito právnymi úkonmi. Má za to,
že akýkoľvek právny úkon žalovaného v 1. rade smerujúci k zániku darovacej zmluvy na byt alebo
k požadovaniu vrátenia daru, ktorým je byt, je potrebné považovať za neplatný, keďže byt bol vbezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného v 1. a 2. rade ako manželov a na takýto právny úkon nebol
daný súhlas žalovanej v 2. rade ako manželky.

19. Dňa 12.11.2019 rozhodol Okresný súd Bratislava V, rozsudkom nasledovne:

I. Súd žalobu v časti o určenie, že právny úkon žalovaného v 1. rade A. E. nazvaný „Odstúpenie od
darovacej zmluvy“ je neplatný z a m i e t a .

II. Súd žalobu v časti o určenie, že darovacia zmluva zo dňa 23.03.2017, ktorej vklad sa vedie na
Okresnom úrad Bratislava – katastrálny odbor pod č. I./XXXX, na základe ktorej žalovaný v 2. rade A. E.
a žalovaná v 1. rade C. E. darovali žalobkyni A. B. D. P. XX J. XX. H. I. C. X, bytového domu na K. C. X,X
I. D. s. č. 1580, postavený na parcelách č. 561 a 562 v k. ú. H., ktorý je zapísaný na LV XXXX vydaného
Katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, Okres D. I., E. D. - C. P. Petržalka, k. ú. H. a k
nemu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti

5595/637017, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu a príslušenstve domu, ktoré nie
sú stavebnou súčasťou domu /príslušenstvo/, spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 5595/637017 na
pozemku parcely reg. C evidovaného na katastrálnej mape p. č. XXX o výmere 373 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, p. č. XXX o výmere 372 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
nehnuteľnosti sú zapísané na LV XXXX pre Okres D. I., E. D. – C. P. H., k. ú. H., je neplatná z a m i e t a.

III. Súd žalobu v časti o určenie, že žalovaný v 1. rade A. E. a žalovaná v 2. rade C. E. sú bezpodieloví
spoluvlastníci bytu č. XX na XX.p. vchod C. X, bytového domu na ul. Mamateyova 5,7 v Bratislave s.
č. XXXX, postavený na parcelách č. XXX Q. XXX v k. ú. H., ktorý je zapísaný na LV XXXX vydaného
Katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, Okres D. I., E. D. - C. P. Petržalka, k. ú. H. a k

nemu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
5595/637017, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu a príslušenstve domu, ktoré nie
sú stavebnou súčasťou domu /príslušenstvo/, spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 5595/637017 na
pozemku parcely reg. C evidovaného na katastrálnej mape p. č. XXX o výmere 373 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, p. č. XXX o výmere 372 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

nehnuteľnosti sú zapísané na LV XXXX pre E. D. I., E. D. – C. P. Petržalka, k. ú. H., z a m i e t a .

IV. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

20. Dňa 17.01.2020 proti časti rozsudku, ktorou súd prvej inštancie žalobu v časti o určenie, že právny

úkon žalovaného 1/ A. E. nazvaný „Odstúpenie od darovacej zmluvy“ je neplatný zamietol (výrok I.)
a proti výroku o trovách konania (výrok IV.), podala odvolanie žalobkyňa a žiadala rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. V odvolení namietala, že jej súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, a námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa videla nesprávne
právne posúdenie veci v konštatovaní súdu prvej inštancie, že s poukazom na novú zmenu procesného
zákona [§ 137 písm. d) C.s.p.] nie je možné domáhať sa neplatnosti právnych úkonov, a že jej ako
žalobkyni toto právo nepatrí, a ani zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva, že sa môže domáhať
takéhotourčenia.Zdôraznila,žesúdprvejinštancienesprávneprávneposúdilotázkuprípustnostižaloby

o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Žalobkyňa uvádzala, že ako obdarovaná a dotknutá
právnym úkonom - vrátením daru, sa žalobou podľa ustanovenia § 137 písm. d) C.s.p. dovolávala
neplatnosti právneho úkonu nazvaného „Odstúpenie od darovacej zmluvy“, ktorým žalovaný 1/ žiadal
vrátenie daru. Mala za to, že osobitným predpisom, z ktorého vyplýva jej možnosť žalobou požadovať,
aby sa rozhodlo o určení neplatnosti tohto právneho úkonu je § 145 ods. 1 v spojení s § 40a Občianskeho

zákonníka, z ktorých vyplýva právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu. Podporne argumentovala
odkazom na súdnu prax, v zmysle ktorej je možné dovolať sa relatívnej neplatnosti voči účastníkom
právneho úkonu buď bezprostredným oznámením, alebo námietkou v občianskom súdnom konaní,
alebo návrhom na začatie občianskeho súdneho konania, t. j. možno tak urobiť aj v konaní pred súdom
v návrhu na začatie konania (R 45/1986, s. 187 ods. 5), z čoho vyplýva, že relatívnej neplatnosti sa

možno dovolať aj žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu.

21. Krajský súd Bratislava rozhodol dňa 16.12.2021 uznesením tak, že v napadnutom výroku,
ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne a v súvisiacom výroku o trovách konania, veczrušil a vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že pri vzniku vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností na základe zmluvy je potrebné rozlišovať
právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva (titulus adquirendi) a právny spôsob jeho nadobudnutia

(modus adquirendi). Darovacia alebo iná zmluva o prevode vlastníckeho práva predstavuje tzv.
titulus adquirendi. I keď z takejto zmluvy vznikajú jej účastníkom práva a povinnosti, k nadobudnutiu
vlastníckeho práva podľa nej ešte nedochádza; to nastáva až vkladom (intabuláciou) vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Darovacia zmluva, ktorou sa
prevádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom evidencie v katastri nehnuteľností nemá prevodné, ale

iba obligačné účinky. Existencia zmluvy je potom predpokladom toho, aby nastali vecno-právne účinky
zmluvy; inak povedané, ak neexistuje právny titul - zmluva, napr. preto, že zmluva bola zrušená alebo
je absolútne neplatná, nemôžu nastať ani účinky vecno-právne. Na základe uzatvorenej zmluvy vzniká
darcovi obligačno-právna povinnosť odovzdať dar obdarovanému, ktorému vzniká nárok požadovať od
darcu prevedenie vlastníckeho práva k veci. Vzhľadom na uvedené odvolací súd prisvedčuje námietke
žalobkyne týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia civilno-procesnej prípustnosti uplatnenej

žaloby ako prostriedku ochrany ohrozeného práva žalobkyne, keď bez predchádzajúceho rozhodnutia
okresného úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva žalobkyne k Bytu, t. j. správneho orgánu, ktorý
jediný disponuje právomocou rozhodnúť o zmene zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, by nebola
určovacia žaloba v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. prípustná, keďže žalobkyňa sa v aktuálnom právnom
postavení ani logicky nemôže domáhať (ani sa nedomáha) zosúladenia evidovaného a právneho stavu

v katastri nehnuteľností.

22. Súd prvej inštancie po rozhodnutí Krajského súdu Bratislava opätovne nariadil vo veci pojednávanie,
na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného v 1 rade výsluchom svedkyne R. J.
a listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to:

- darovacou zmluvou uzatvorenou dňa 23.03.2017
- odstúpením od darovacej zmluvy adresovaným Okresnému úradu Bratislava, Katastrálny odbor
- rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor č. I. XXXX/XX v Bratislave dňa 19.05.2017
- výzvou Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 18.04.2014
- odpoveďou na výzvu Okresného úradu Bratislava, Katastrálny odbor, zo strany žalovanej v 2. rade

zo dňa 04.05.2017
- odpoveďou na výzvu Okresného úradu Bratislava, Katastrálny odbor, zo strany žalobkyne zo dňa
05.05.2017

23. Žalovaný v 1. rade, ani jeho zástupca sa na pojednávanie konané dňa 27.06.20253 nedostavili,

žalovaný v 1. rade svoju neprítomnosť ospravedlnil dňa 23.06.2023, zdravotnými problémami, nežiadal
odročiťpojednávanie,Zástupcažalovanéhov1.radesanapojednávanienedostavil,svojuneprítomnosť
neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto konal a rozhodol aplikujúc ust.§
180 Csp.

24. Dňa 23.03.2017 uzatvorili žalovaný v 1. a 2. rade ako darcovia a žalobkyňa ako obdarovaná
darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie a prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného v 1. a 2. rade, manželov, evidovaným Okresným úradom
Bratislava na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. H. a to:
- byt č. XX na XX. nadzemnom podlaží bytového domu súpisné číslo XXXX, vchod C. X,

- spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vo veľkosti
5595/637017,
- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5595/637017 na pozemkoch zastavaných bytovým domom (č.l. 7).

25. Dňa 29.03.2017 podali žalobkyňa a žalovaný v 1. a 2. rade návrh na vklad vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy. Konanie o povolanie vkladu vlastníckeho práva na
základe tejto darovacej zmluvy je vedené Okresným úradom Bratislava, č. k. I. XXXX/XX.

26. Okresný úrad Bratislava, Katastrálny odbor, doručil žalobkyni výzvu zo dňa 18.04.2017, v ktorej
jej oznámil, že dňa 11.04.2017 doručil žalovaný v 1. rade ako účastník konania o návrhu na vklad

vlastníckeho práva žiadosť o späťvzatie návrhu. Okresný úrad ju zároveň vyzval, aby sa písomne
vyjadrila, či súhlasí so späťvzatím návrhu na vklad
I./XX a so zastavením konania.27. Žalovaný v 1. rade doručil Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru, dokument nazvaný
„Odstúpenie od darovacej zmluvy“. V odstúpení od darovacej zmluvy žalovaný v 1. rade uviedol, že sa
žalobkyňa ako obdarovaná správala voči nemu ako darcovi a otcovi tak, že hrubo porušuje dobré mravy

a toto správanie žalobkyne smeruje nielen voči nemu, ale aj voči ďalším osobám v rodinnom pomere,
ktorých ujmu dôvodne pociťuje ako vlastnú ujmu. Z uvedených dôvodov odvolal darovaciu zmluvu a
požiadalovráteniedaru.Zároveňžalovanýv1.radeoznámil,ženazákladeodstúpeniaoddarovaniamu
vzniká právo domáhať sa vrátenia daru voči obdarovanému a doručením prejavu vôle obdarovanému,
ktoré mu taktiež adresoval opätovne nadobúda vlastnícke právo k daru ex nunc ( č.l. 17).

28. Žalobkyňa dňa 05.05.2017 odpovedala na výzvu Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor,
že nesúhlasí so späťvzatím návrhu na vklad I./XX, ako ani so zastavením predmetného katastrálneho
konania.

29. Žalovaná v 2. rade taktiež odpovedala na výzvu Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor,

dňa 04.05.2017 že nesúhlasí so späťvzatím návrhu na vklad I./XX, ako ani so zastavením predmetného
katastrálneho konania.

30. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, č. I. - XXXX/XX dňa 19.05.2017 vydal rozhodnutie,
ktorým v súlade s §31 a písm. c) katastrálneho zákona prerušil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy I./XX ( č.l. 18).

31. Z Listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že vlastníkmi bytu č. XX na XX.p. vchod C. X, bytového domu
na ul. Mamateyova 5,7 v Bratislave s. č. 1580, postavený na parcelách č. XXX Q. XXX v k. ú. H., ktorý
je zapísaný na LV XXXX vydaného Katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, Okres D. I., E.

D.- C. P. Petržalka, k. ú. H. a k nemu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo veľkosti 5595/637017, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu a
príslušenstve domu, ktoré nie sú stavebnou súčasťou domu /príslušenstvo/, spoluvlastníckeho podielu
vo veľkosti 5595/637017 na pozemku parcely reg. C evidovaného na katastrálnej mape p. č. XXX o
výmere 373 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, p. č. XXX o výmere 372 m2, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosti sú zapísané na LV XXXX pre E. D. I., E. D. – C. P. Petržalka,
k. ú. H. sú A. E. nar. XX.XX.XXXX a C. E. M. C., nar. XX.XX.XXXX, teda žalovaný v 1. rade a žalovaná
v 2. rade (č. l. 67).

32.Žalobkyňanapojednávaníuviedla,žekaždépojednávanie,naktoréprídesazačínatým,žežalovaný

1 uvádza, že prišiel z kúpeľov, chcel sa dostať do bytu, mal vymenené zámky, ale skutočnosť bola taká,
že ho vždy zaujímali iba frajerky alebo milenky. Aj z tohto liečenia keď prišiel odišiel spolu s frajerkou
bývať do domu do L. H.. Mal mnohé aféry so ženami, z ktorých môže spomenúť niektoré. Chodieval do
kúpeľov do S. S., kde sa zoznámil s jednou a následne chcel od nej kľúče od chalupy, čo má neďaleko
Turčianskych Teplíc, aby sa s ňou mohol stretávať. Ďalšia bola pani zo Štúrova, s ktorou sa stretával

a chcel ju s ňou zoznámiť. Čo sa týka bývania v domove tretieho veku na H. K., tam majú spoločenské
priestory, v ktorých sa ľudia stretávajú. Pýtala sa týchto ľudí ako je to tam s vykurovaním a s teplotou,
povedali jej, že v spoločných priestoroch, na chodbách a na toaletách je príjemne teplo. Žalovaný 1
nechcel bývať v domove 3. veku, preto si nedávno našiel privát u nejakej pani G.. Pani G. ale mala
zdravotné problémy a starala sa o ňu dcéra, ale odkedy tam začal bývať žalovaný 1, tak dcéru z bytu

vyhodil. V mesiacoch september-október 2022 sa im v maminom byte stávalo, že viac krát našli v zámku
napichané klince a jedenkrát pristihol ich sused pri tejto činnosti žalovaného 1 a spýtal sa ho, čo tam robí.
Tento sused vie túto skutočnosť potvrdiť svedeckou výpoveďou. Jeden výjazd kľúčovej služby ich stál
100 Eur. Žalovaný 1 tu stále hovorí o porušovaní dobrých mravov z jej strany voči nemu, čo nie je pravda,
ona som sa sním stretávala, písali si sms-ky aj gratulácie. Chce upriamiť pozornosť na to, že 23.03.2017

podpísal darovaciu zmluvu, 29.03.2017 podávala návrh na vklad do Katastra nehnuteľnosti a za 14
dní žalovaný 1 podal návrh na späťvzatie vkladu a o 3 mesiace jej poslal sms-ku, kde jej blahoželal
k 50tim narodeninám. Stretávala sa so žalovaným 1 na neutrálnej pôde, nestretávali sa v byte na H.
ani u nej doma, naposledy sa stretli v covidovom období v kaviarni H. M., kde jej na celú kaviareň hrubo
a vulgárne vynadal. Od tej doby sa už osobne nestretávali len si písali prostredníctvom sms správ. Dňa

19.01.2022 ju žalovaný 1 sms- kou žiadal o pomoc, kde jej písal: „Iveta predala byt, zabrániť zápisu do
katastra, pomôž“. Naposledy jej žalovaný 1 poslal sms-ku dňa 24.12.2022, kde jej napísal, že jej praje
pekné Vianoce a šťastný nový rok. Žalovaný 1 má zle vzťahy aj v Jednote dôchodcov Slovenska, ak
majú nejakú spoločenskú akciu, nikto s ním nechce sedieť pri stole, pretože celá Jednota dôchodcovvie, čo je on za prípad. Chce poukázať tiež na to, že jej mama, teda žalovaná 2 má zlý zdravotný stav,
preto sa nedostavuje ani na pojednávania. Žalovaný
1 uvádza, že ich všetkých zabezpečil, ju žiadnym spôsobom s bytom nezabezpečil. Je pravdou, že

financoval rodinu, ale samozrejme aj spolu s mamou, ktorá tiež pracovala. Keď zmaturovala, to bolo
v máji, a od augusta už som začala pracovať, takže na ňu žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal.
Sestra F. M. študovala dlhšie, študovala strednú školu, nadstavbu. Čo sa týka toho, že žalovaný mal
byť údajne donútený k podpisu darovacej zmluvy, toto nie je pravda, nevie ako by ho niekto mohol
donúť k podpisu niečoho, čo podpísať nechce. Dňa 27.03.2017 boli podpísané tri zmluvy, z toho 2 sú

bezproblémové a len s tou darovacou je problém. Dom v L. H. bol plne obývateľný, nakoniec sa aj predal
ako dom na bývanie.

I. Zástupca žalovaného 1, reagoval na výpoveď žalobkyne a argumentoval tým, že je nepodstatné pre
tento spor, či mal žalovaný frajerky alebo nemal, ale vtedy nebol pustený do bytu. Čo sa týka toho, že
by mal byť známy v Jednote dôchodcov ako uviedla žalobkyňa ako „prípad“ k tomu uvádza len toľko,

že od roku 2014 je predsedom výboru dôchodcov, je vážená osoba a tam sa na neho všetci obracajú.
Dom v L. H. nebol v takom stave, aby slúžil na trvalé bývanie. Ale žalovaný 1 tam bol nútený odísť, lebo
ho manžela vyhodila z bytu, manželka ho prinútila k podpísaniu zmluvy, čo si uvedomil až neskôr, ale
stále sa domáhal vstupu do bytu (bohužiaľ nedomáhal sa právnou cestou). Keďže manželka ho donútila
k podpísaniu darovacej zmluvy následnej si to uvedomil a preto podával späťvzatie návrhu na vklad do

katastra. Je treba podotknúť, že žalovaný 1 sa vždy staral o rodinu, všetko financoval, dobre zarábal,
prispieval na výživu. Žalovaný 1 s ním mnohokrát konzultoval sms-ky, ktoré posielal žalobkyni, mnohé
tieto sms-ky boli písaní s iróniou, aby si žalobkyňa uvedomila, že chce riešiť veci mierovou cestou.
Žalobkyňa ho v domove tretieho veku ani raz nenavštívila, on je onkologický pacient, má to zrátané,
len chce aby niekde dožil, aby bol niekde umiestnený a preto chce naspäť ten byt, aby bolo o neho

postarané.

33. Svedkyňa R. J., vedúca sociálneho úseku v Domove tretieho veku na H. X, D. na pojednávaní
vypovedala, že vie o tomto spore iba to čo jej povedal pán E., inak sa k veci nevie vyjadriť.

34. Podľa článku 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku ochrana ohrozených alebo porušených práv
a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty. Podľa ods. 2 právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý

spravodlivo. Podľa ods. 3 ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti
prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

35. Podľa článku 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná, tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

36. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

37. Podľa § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré
boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude
konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

38. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo.39. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

40. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,

je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

41. Podľa § 48 ods.1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. 2) odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

42. Podľa § 145ods.1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každýzmanželov.Vostatnýchveciachjepotrebnýsúhlasobochmanželov,inakjeprávnyúkonneplatný.

43. Podľa § 628 ods.1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva

alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

44. Podľa § 628 ods.2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

45. Podľa § 628 ods.3 Občianskeho zákonníka neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť
až po darcovej smrti.

46. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

47. Súd z predmetnej darovacej zmluvy, uzatvorenej dňa 23.03.2017 medzi žalovanými v 1, 2 rade a
žalobkyňou zistil, že v tejto nebola dohodnutá možnosť odstúpenia od darovacej zmluvy. Občiansky
zákonník v ustanoveniach o darovacej zmluve taktiež výslovne neupravuje možnosť odstúpenia od
takejto zmluvy. Žalovaný v 1. a 2. rade, ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností darovali v súlade

s ustanovením §§ 628 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení a podľa
§ 5 ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov byt žalobkyni. Žalovaná
v 2. rade nikdy nedala súhlas na právny úkon nazvaný „Odstúpenie od darovacej zmluvy“.

48. Jedným z najčastejších spôsobov prevodu majetku je darovanie. Predmetom darovania môže byť

všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva najmä hnuteľné a nehnuteľné veci. Darovacia zmluva musí
byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a
prevzatiu veci pri darovaní. Základným znakom darovania je bezodplatnosť prevodu. Od darovacej
zmluvy nie je možné odstúpiť. Občiansky zákonník však dáva možnosť ako darcovi tak obdarovanému
domáhať sa vrátenia daru za prísnych zákonných podmienok. Obdarovaný sa s poukazom na §

629 Občianskeho zákonníka môže domáhať vrátenia daru darcovi pokiaľ ho darca pri ponuke daru
neupozornil na vady daru o ktorých vie. Prekážkou darovania tak nie je existencia vád daru či už
odstrániteľných alebo neodstrániteľných pokiaľ bol obdarovaný na tieto vady darcom upozornený.
Darca sa s poukazom na § 630 Občianskeho zákonníka môže domáhať vrátenia daru od obdarovaného
pokiaľ sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré

mravy. Občiansky zákonník ustanovuje v § 630 jedinú zákonnú podmienku pre vznik nároku darcu
domáhať sa vrátenia daru od obdarovaného a to správanie obdarovaného voči darcovi alebo členom
jeho rodiny, ktorým hrubo porušuje dobré mravy. Zákon vyžaduje hrubé porušenie dobrých mravov, čo
znamená porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Nepostačuje len
nevďačnosť obdarovaného alebo menej významné porušenie dobrých mravov. Konanie obdarovaného

musí byť objektívne považované za spoločensky hrubo neprijateľné, nepostačuje len subjektívny pocit
darcu. Nárok na vrátenie daru vzniká darcovi v prípade, že správanie obdarovaného hrubo porušujúce
dobré mravy smeruje priamo voči darcovi alebo proti členom rodiny darcu.49. Súd posúdil právny úkon žalovaného v 1. rade s názvom „Odstúpenie od darovacej zmluvy“ ako
neplatný, pretože bol urobený v rozpore so zákonom. Zákon ani samotná darovacia zmluva neobsahujú
ustanovenia o tom, že je možné od tejto zmluvy odstúpiť. Napadnuté odstúpenie od zmluvy nespĺňa

predpoklady, ktoré mu pre platnosť určuje Občiansky zákonník v § 48 a preto je od počiatku neplatné a
nie je spôsobilé vyvolať právne následky. Rozpor so zákonom zakladá absolútnu neplatnosť právneho
úkonu.

50. Odstúpenie od darovacej zmluvy naviac urobil žalovaný v 1. rade sám, bez ohľadu na vôľu žalovanej

v 2. rade. Žalovaná v 2. rade, nikdy nedala súhlas na odstúpenie od darovacej zmluvy ani nadala
súhlas na požadovanie vrátenia daru. Práve naopak žalovaná v 2. rade súhlasila s podanou žalobou na
vyslovenie neplatnosti odstúpenia od darovacej zmluvy.

51. Nad rámec žaloby a uvedeného petitu súd k argumentom žalovaného v 1. rade, týkajúcim sa
vrátenia daru z dôvodu, že sa obdarovaná správa k nemu tak, že hrubo porušuje dobré mravy a toto

správanie obdarovanej smeruje nielen voči nemu ale aj voči ďalším osobám v rodinnom pomere, ktorých
dôvodne pociťuje ako vlastnú ujmu, uvádza, že žalovaný v 1. rade neuviedol žiadne relevantné dôvody
a skutočnosti, ktorými by preukazoval správanie sa obdarovanej tým spôsobom, že by hrubo porušovala
voči nemu dobré mravy. Žalovaný v 1. rade v tomto smere nevyvíjal žiadnu procesnú aktivitu, navrhol
síce ako dôkaz výsluch svedkyne R. J., ktorá sa však k uvedenému sporu nevedela vyjadriť.

52.Súdnapraxustálila,ženaliehavýprávnyzáujemjedanýpredovšetkýmtam,kdejeprávnepostavenie
žalobcu neisté, ohrozené a určenie existencie práva alebo právneho vzťahu túto neistotou a spornosť
v právnom postavení žalobcu voči žalovanému odstráni. Ďalej, že určovacia žaloba je prípustná pri
spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok

vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Ak je žalovaný zapísaný
v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na
určení svojho vlastníckeho práva (NS SR, sp. zn. 1Cdo/56/2003).V tejto súvislosti súd poznamenáva,
že argumentácia žalobkyne bola v súlade s týmto výkladom. Naliehavý právny záujem musí byť navyše
preukázaný nielen v čase začatia konania, ale aj v čase kedy bol rozsudok súdu vyhlásený.

53. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 16.06.2017 domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu
nazvaného „Odstúpenie od darovacej zmluvy“. Mala za to, že napadnutý právny úkon nemá všetky
požadované náležitosti, nie je právnou skutočnosťou spôsobilou vyvolať vznik, zmenu alebo zánik
práv alebo povinností. Žalobkyňa je presvedčená že napadnutý právny úkon nazvaný odstúpenie od

darovacej zmluvy uskutočnený žalovaným v 1. rade, ktorého obsahom je žiadosť o vrátenie daru je
podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon a to pre rozpor jeho obsahu s § 48 a § 630
Občianskeho zákonníka. V zmysle vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že napadnuté odstúpenie
od zmluvy nespĺňa predpoklady, ktoré mu pre platnosť stanovuje Občiansky zákonní v § 48 a § 630 a
preto je od počiatku neplatné a nie je spôsobilé vyvolať právne následky.

54. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§
2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je
neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Z opísaných
dôvodovprávnaúpravaCivilnéhosporovéhoporiadkupripúšťažalobunaurčenieprávnejskutočnostiiba

za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Žalobný návrh znejúci
na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný.
Súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho
sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. V niektorých
prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou

je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“
právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Takýmito žalobami sú napríklad: žaloba
na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 ZP), žaloba nájomcu
na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (§ 711 ods. 6 OZ), žaloba na určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 131 OBZ), uznesenia valného

zhromaždenia akciovej spoločnosti (§ 183 OBZ) a uznesenia členskej schôdze družstva (§ 242 a 260
OBZ), žaloba na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 ZoDD), žaloba veriteľa na určenie, že dlžníkove
právne úkony sú voči nemu neúčinné (§ 42a OZ).55. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

58. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, keďže
žalobkyňa mala vo veci plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde

Bratislava IV.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.