Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 18, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817204487
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7817204487.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v A.
C. D. XX, zastúpeného JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Zámocká 26, proti
žalovanému E. F. B., nar. X.X.XXXX, bývajúcemu vo B., G. H. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Martinou
Vnenčákovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá č. X, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava č.k. 5C/23/2017-685 zo dňa 20.9.2023, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 5C/23/2017-685 zo dňa 20.9.2023 zrušil
podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX v okrese
I., obec J., kat. úz. J. ako parcela registra „C“ č. 429 o výmere 547 m2 – zastavané plochy a nádvoria,
parcela registra „C“ č. 433/2 o výmere 94 m2 – zastavané plochy a nádvoria a stavbe – rodinný dom
súp. č. XXX stojaci na parcele č. 429 a tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu.
Druhým výrokom zaviazal žalobcu povinnosťou zaplatiť žalovanému náhradu za spoluvlastnícky podiel

v sume 7.383,33 € v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% a štátu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

2.Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorý sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 13.4.2017 domáhal
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom navrhol,
aby tieto nehnuteľnosti súd prikázal do jeho výlučného vlastníctva a zaviazal ho vyplatiť žalovanému za

jeho podiel sumu 5.583 € podľa znaleckého posudku č. 37/2018 zo dňa 16.5.2018, ktorý vypracoval E.
K. A.. V žalobe dôvodil, že má v nehnuteľnostiach titulom darovacej zmluvy spoluvlastnícke podiely 1/2
a 2/6 titulom dedičského konania, pričom žalovaný má spoluvlastnícky podiel 1/6 titulom dedičského
konania. So žalovaným nie je možná dohoda, keďže nesúhlasí s výškou ponúkanej finančnej náhrady.
Poukázal na to, že žalovaný neužíva nehnuteľnosť už 30 rokov a v súčasnom období nehnuteľnosti
užíva žalobca aj s otcom.

3.Žalovaný nesúhlasil s cenou, ktorú mu žalobca ponúka za jeho podiel. Podľa žalovaného porovnateľné
domy majú cenu od 55.000 € do 80.000 € a okrem toho žalobca mu odopieral užívať predmetnú
nehnuteľnosť, pričom v dome býval so svojou matkou do roku 1995. Potom sa jeho vzťahy s otcomzhoršili, prestal tam chodiť. Za svoj podiel navrhol vyplatiť sumu 27.000 € a v prípade nesúhlasu žalobcu
s takouto určenou sumou jeho podielu, navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že skutočne žalobca je spoluvlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti titulom darovacej zmluvy v podiele 1/2 a titulom dedičského konania v podiele 2/6,
žalovaný titulom dedičského konania 1/6. Súd vykonal dokazovanie okrem predloženého znaleckého
posudku žalobcom, ktorý vypracoval znalec E. L. A., aj dokazovanie znaleckým posudkom E. M. M. č.
195/2021 zo dňa 15.12.2021, ktorý zistil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností sumou 40.800

€, a teda hodnota podielu žalovaného by predstavovala 6.800 €. Bol vypracovaný ešte jeden znalecký
posudok, ktorý podal znalec E. N. J. č. 4/2023 zo dňa 3.2.2023, pričom ten zistil všeobecnú hodnotu
predmetných nehnuteľností vo výške 44.300 €, a tak hodnota podielu žalovaného by predstavovala
práve sumu 7.383,33 €.

5.Žalobca súhlasil s výškou ceny podielu žalovaného určenú znaleckým posudkom a súhlasil so závermi

znaleckých posudkov tak E. M., ako aj E. J., ktoré sa líšia v rozsahu asi 10%.

6.Pokiaľ žalovaný žiadal nariadenie znaleckého posudku znaleckým ústavom, súd zisťoval, že
predpokladaná cena takéhoto znaleckého úkonu by bola 3.300 € + DPH, teda spolu 3.960 €
s požadovaným preddavkom 1.650 € a znalecký posudok by mohol byť spracovaný až v lehote 7

mesiacov od doručenia spisového materiálu. Súd preto odmietol vykonať dokazovanie znaleckým
ústavom z dôvodu nehospodárnosti konania, ale aj neúčelnosti. Dospel k záveru, že v znaleckom
posudku E. J. je dostatočne preukázaná všeobecná hodnota sporných nehnuteľností a je dostatočným
podkladom pre určenie výšky podielu žalovaného. Tiež odmietol vykonať dokazovanie na návrh
žalovaného vyžiadaním správy o stave konania na Ministerstve spravodlivosti SR č. 14726/2023/153

z dôvodu podanej sťažnosti žalovaného na postup znalca E. J., pretože súd nemal pochybnosti o závere
jeho znaleckého posudku, týkajúceho sa určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Súd tiež z dôvodu
nehospodárnosti a neúčelnosti nevykonal dôkaz navrhovaný žalovaným, a to zabezpečenie správy
realitnej kancelárie týkajúcej sa trhovej hodnoty nehnuteľnosti, pretože žalovaný v priebehu sporu už
predložil realitné ponuky z portálov bazoš.sk a nehnuteľnosti.sk a v priebehu sporu mal dostatok času

na navrhnutie takéhoto dôkazu alebo si ho mohol aj sám zabezpečiť.

7.Súd po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ustanovení § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, §
142 Občianskeho zákonníka a vo veci rozhodol.

8.V súlade so zásadou, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, zrušil súd
podielové spoluvlastníctvo sporových strán k predmetným nehnuteľnostiam, pretože nedošlo k dohode
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi nimi.

9.Zákon síce stanovuje tri spôsoby možného vyporiadania a zároveň záväzné poradie, pričom na prvom

mieste je reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov, v danom prípade však vzhľadom na charakter
nehnuteľnosti - samostatný rodinný dom, takéto rozdelenie súd vylúčil. Ďalší spôsob vyporiadania,
a to prikázaním podielu jednému z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu je vhodný a je aj
stranami akceptovaný. Žalovaný súhlasil s prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu, nesúhlasil
však s výškou náhrady na vyrovnávací podiel. Súd mal pritom preukázané, že predmetné nehnuteľnosti

užíva výlučne žalobca, žalovaný ich neužíva a neznáša ani náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti,
o nehnuteľnosti nemá záujem. Napokon je tu dodržaná aj zásada účelnosti, aby sporná nehnuteľnosť
bola vo vlastníctve žalobcu, ktorý súhlasil s prikázaním nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva a je
u neho predpoklad, že bude i naďalej ju reálne užívať a zveľaďovať, ako tomu bolo doteraz.

10.Čo sa týka vyplatenia hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovaného, poukázal súd na to,
že v konaní boli predložené tri znalecké posudky, ktorých predmetom bolo určenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti. Žalovaný vzniesol proti všetkým námietky a navrhol nariadiť súdom znalecké
dokazovanie, čo súd aj urobil a napokon ako relevantný vzal do úvahy znalecký posudok vypracovaný
E. J. zo dňa 2.2.2023, ktorý okrem vyjadrenia sa k námietkam žalovaného opätovne určil všeobecnú

cenu predmetných nehnuteľností, čo je aj predmetom sporu medzi stranami, hoci v uznesení, ktorým súd
ustanovil znalca, nesprávne uložil znalcovi vykonať kontrolný znalecký posudok. V konečnom dôsledku
ale úlohou znalca bolo určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a zistiť tak výšku primeranej náhrady za
spoluvlastnícky podiel žalovaného, pričom znalec určil túto hodnotu sumou 44.300 €. Hodnota podielužalovaného tak predstavuje sumu 7.383,33 € a súd žalobcu ako výlučného vlastníka na zaplatenie tejto
sumy žalovanému aj zaviazal v 30-dňovej lehote od právoplatnosti rozsudku. Čo sa týka ďalších návrhov
žalovaného na doplnenie dokazovanie, tieto súd ako je už vyššie uvedené nevykonal a zdôvodnil ich

nevykonanie.

11.O trovách konania rozhodol súd podľa § 251, § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Zaviazal
neúspešnéhožalovanéhozaplatiťúspešnémužalobcoviplnúnáhradutrovkonaniaanevzhliadoldôvody
na použitie ust. § 257 CSP, pretože nie sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. V prejednávanej veci

žalobca prejavil už pred začatím sporu záujem nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam
v celom rozsahu a vyplatiť žalovanému primeranú náhradu a v žalobe sa domáhal totožného spôsobu
vyporiadania. Návrh v predsúdnom konaní je totožný so znením žaloby a predovšetkým so samotným
rozhodnutím súdu, kedy žalobca súhlasil aj so znaleckými posudkami.

12.Keďže v konaní z dôvodu vykonaného znaleckého dokazovania vznikli trovy štátu, o nároku na

náhradu týchto trov v súlade s článkom 4 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol súd bez návrhu
podľa úspechu a neúspechu strán sporu a na náhradu týchto trov zaviazal zaviazal žalovaného ako
neúspešnú stranu.

13.V zákonnej lehote žalovaný podal proti rozsudku okrem I. výroku (t.j. ktorým bolo zrušené podielové

spoluvlastníctvo sporových strán a nehnuteľností prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu) odvolanie
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, f/, d/ a h/ CSP. Považuje rozhodnutie súdu prvej
inštanciezanepreskúmateľnéanedôvodné,pričompostupomsúdudošlokporušeniuprávažalovaného
na spravodlivý proces, pretože nezodpovedalo podstatné námietky žalovaného nastavené v konaní
súdu prvej inštancie. Žalovaný totiž nenamietal od počiatku spôsob vyporiadania prikázaním veci do

výlučného vlastníctva žalobcu, avšak namietal a žiadal iba zákonom garantovanú náhradu za svoj
spoluvlastnícky podiel. Rozhodnutím súdu bol teda zjavne poškodený na svojich právach, pretože
vyrovnávací podiel nezodpovedá ani približne trhovej hodnote nehnuteľnosti, o čom žalovaný predkladal
dôkazy, a ak by mu súd prvej inštancie neuznal možnosť konať pred súdom predložil by aj ďalšie
vzťahujúce sa priamo na spornú nehnuteľnosť. Súd sa bez riadneho odôvodnenia ani nevysporiadal

s otázkou záujmu o nadobudnutie výlučného vlastníctva k predmetu nehnuteľnosti žalovaným, pretože
žalovaný považoval všeobecnú hodnotu predmetu sporu zistenú na základe znaleckého posudku za
neprimeranú a navrhol, ak by sa malo vychádzať z tejto hodnoty nehnuteľnost,i nech on sám sa stane
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, čo žalobca striktne odmietol. Žalovaný sa iba na pojednávaní dňa
20.9.2023 v rozpore s uznesením súdu zo dňa 3.5.2023 dozvedel o odmietnutí návrhu na vykonanie

dokazovania cestou znaleckého ústavu. Znalecký úkon bol teda zo strany súdu odmietnutý v deň
vyhlásenia rozsudku, napriek skutočnosti, že sa žalovaný chcel na jeho nákladoch podieľať. Žalovaný
vzhľadomnaplatnéadodnešnéhodňanezrušenéuznesenieOkresnéhosúduRožňavazodňa3.5.2023
nemal dôvod zabezpečovať tieto dôkazy, keďže objektívne sa mohol ešte v deň vyhlásenia rozsudku
domnievať, že relevantné zistenie hodnoty nehnuteľnosti bude predmetom znaleckého dokazovania

znaleckým ústavom a iné dôkazy nepredkladal, predložil ich teda až spolu s odvolaním, a to potvrdenia
realitnej kancelárie o cene predmetu konania dvakrát a potvrdenia o predaji iných nehnuteľnosti v danej
lokalite. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s hodnotou navrhnutou žalobcom v zmysle mailovej
komunikácie, kde hodnota sporu podľa dohody mala predstavovať 70.000 €. Napokon žalovaný
namietal celý rad nielen procesných, ale aj vecných vád znaleckého posudku E. J., ktoré vyžadujú

odborný prieskum posudku, pretože odborné vady posudku nie je v schopnostiach ani príslušného súdu
zhojiť, a pre ktoré vady je znalecký posudok v konaniach nepoužiteľný. Napriek tomu, že súd prvej
inštancie mal vedomosť o konaní vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR pod č. 14726/2023/153,
kde došlo k namietaniu znaleckého posudku, súd návrh na vykonanie dokazovania zadovážením správy
o stave konania odmietol ako nedôvodný. Žalovaný postup súdu považuje za odmietnutie spravodlivosti

a odňatie mu základného práva na súdnu ochranu. Stanovenie všeobecnej hodnoty majetku nie je
totiž v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Žalovaný ďalej
uviedol, že súd prvej inštancie sa svojim postupom odchýlil od záväzného stanoviska odvolacieho súdu
vysloveného v konaní sp.zn. 11Co/112/2019. Zároveň namietal rozhodnutie o trovách konania, pretože
súhlasil s prikázaním veci do výlučného vlastníctva žalobcu a od počiatku mu išlo iba o zákonnú náhradu

za jeho spoluvlastnícky podiel. Žalobca bez mimosúdnej výzvy podal na Okresný súd v Rožňave žalobu
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom určil hodnotu za odstupujúci podiel žalovaného
3.000 € poukazujúc, že takáto cena nehnuteľnosti bola určená v dedičskom konaní čo neobstojí, pretože
je všeobecne známe, že dohoda o nižšej hodnote je predmetu dedičstva. Sledovala záujem za čonajnižších súdnych poplatkoch a poplatkoch notára za prejednanie dedičstva. Ak sa odvolací súd
nestotožní s návrhom žalobcu ohľadom potreby vypracovania kontrolného znaleckého posudku žalobca
má za to, že suma určená dvoma nezávislými realitnými kanceláriami v lokalite okresu I. postačuje

na ustálenie ceny za predmet vyporiadania, pričom súhlasí s tým, aby došlo k vyporiadaniu z hodnoty
90.000 €, ktorá suma je nižšia ako hodnota určenia druhým stanoviskom. V tomto prípade by bol
žalobca neúspešný v pomere 80% a žalovaný by bol v značnej časti úspešný, čo mu zodpovedá aj
to, že bude rozhodnuté inak aj o náhrade trov konania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
v napadnutých výrokoch tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu za spoluvlastnícky

podiel v sume 15.000 € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, žalovanému prizná voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 60% a štátu prizná voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80%, voči žalovanému 20% a žalovanému prizná plný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu boli pripojené vyjadrenia realitných kancelárií k trhovej
cene nehnuteľnosti a kópie zo stránky O..

14.K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný s tým, že považuje rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch za vecne správny a navrhuje ho odvolaciemu súdu ako taký potvrdiť.
Má za to, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k žiadnemu porušeniu procesných práv žalovaného,
ani inej vady konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odôvodnenie
rozsudku je tiež dostatočné a zákonné. Žalovaný poukázal na to, že všetky tvrdenia žalovaného, ktoré

sú uvedené v odvolaní, boli produkované aj v konaní pred súdom prvej inštancie, keď žalovaný od
počiatku robil obštrukcie a snažil sa o neúmerné naťahovanie dĺžky tohto súdneho sporu. Je nesporné,
že žalobca sa od začiatku roka 2017 snažil so žalovaným dohodnúť ohľadom zrušenia ich podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, navrhoval mu vyplatenie za jeho podiel aktuálnu trhovú cenu
predmetných nehnuteľností v roku 2017, s čím žalovaný nesúhlasil, a tak si dal žalobca vyhotoviť

súkromný znalecký posudok znalcom E. L. A., ktorý stanovil hodnotu nehnuteľnosti na 33.500 €, s čím
žalovaný opätovne nesúhlasil. Nesúhlasil ani so znaleckými posudkami, ktoré nariadil súd a dokonca
ani s posudkom E. N. J., ktorý stanovil hodnotu predmetných nehnuteľností na 44.300 €. Žalovaný má
za to, že nárast všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností podľa vyššie uvedených znaleckých
posudkov bol iba v dôsledku odstupu času od ich vypracovania, inflácie a nárastu cien nehnuteľností

od roku 2018 do roku 2023 a žalovanému aj v súčasnosti ide iba o to, aby dosiahol ďalší nárast ceny
týchto nehnuteľností. Žalobca tiež rozporoval tvrdenie žalovaného ohľadne toho, že by mu súd prvej
inštancie neumožnil predkladať alternatívne dôkazy. Keďže samotný súdny spor je vedený od roku
2017, žalovaný mal dostatok času, aby zdokladoval ním tvrdenú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti.
Tu je potrebné poukázať na to, že žalobca nehnuteľnosti užíva, udržiava, zveľaďuje a v opačnom

prípade by sa cena nehnuteľnosti nenavyšovala, pričom žalovaný neprispel žiadnou finančnou čiastkou
na náklady spojené s výdavkami, ani neprejavil žiadny záujem o tieto nehnuteľnosti. Poukázal aj na
postoj žalovaného k celému sporu, kde sa nezúčastnil 10 súdnych pojednávaní a jediné podanie vo
veci učinil ako písomné vyjadrenie k žalobe, kde vyslovil svoj nesúhlas. K osobe žalovaného žalobca
ešte uviedol, že žalovaný v rozpore s dobrými mravmi konal, keď dňa 2.3.2012 dal podpísať svojej

mame darovaciu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti s tým, aby bol jej podiel prepísaný na žalovaného
a na jeho dcéru, pričom tak učinil 6 dní pred vyhlásením rozsudku o pozbavení spôsobilosti na právne
úkony jeho matky, ktorého súdneho konania bol aktívnym účastníkom, pretože bol ustanovený svojej
matke za opatrovníka. Následne však rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp.zn. 10C/140/2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť 2.2.2016, bola táto darovacia zmluva vyhlásená za neplatnú. S poukazom

na dlhoročný konflikt strán sporu žalobca má za to, že žalovaný úplne logicky a nedôvodne rozporuje
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a v odvolaní neuvádza žiadne relevantné dôvody na
jeho zmenu. Súd prvej inštancie podľa žalobcu vykonal náležité dokazovanie a rozsudok náležite
odôvodnil. K svojmu vyjadreniu pripojil aj právoplatný rozsudok Okresného súdu Rožňava sp.zn.
10C/140/2014-101, z ktorého výroku je zrejmé, že bola určená za neplatnú darovacia zmluva medzi

darkyňou B. B. a obdarovanými E. F. B. a F. B., týkajúca sa predmetných nehnuteľností.

15.Žalovaný sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu a v podstate zotrval na svojich argumentoch.

16.Aj žalobca v plnom rozsahu zotrval na svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného.

17.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas
oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok
v napadnutých výrokoch aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.7.2024, pričom
verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

18.Žalovaný použil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP.
Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým
právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o

procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového
práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci

realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa
nejavíakospravodlivé.Konkrétnepochybeniesúdupretomusíbyťhodnotenévkontexteceléhokonania
(vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je
možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zákon
normuje ako samostatné odvolacie dôvody.

Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.d/CSPdopadánaakékoľvekpochybeniavprocesnompostupe
súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
súdu a pod.).
Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom

postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na

daný prípad.

19.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania

najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by
na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil
skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym

skutkovýmzisteniamnaktorýchzaložilajsvojerozhodnutie,zozistenéhostavuvyvodilajsprávnyprávny
záver. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval procesne správne a aj odvolaním
napadnutý rozsudok je náležite a vyčerpávajúco odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia
podľa § 220 ods. 2 CSP.

20.Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa
s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní
neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

21.Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, ževecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku súdu prvej
inštancie, s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Na
doplnenie s zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:

22.Napriek námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho návrhom, že v prípade
ak by mala byť hodnota nehnuteľnosti ustálená podľa znaleckého posudku E. J., chce byť
určený on za výlučného vlastníka nehnuteľnosti, v odvolacom návrhu nežiada, aby bolo podielové
spoluvlastníctvo vyporiadané takto. Dokonca proti prvému výroku rozsudku, ktorým bolo zrušené

podielové spoluvlastníctvo sporových strán a nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu,
odvolanie ani nepodal, preto tento výrok nebol predmetom prieskumu odvolacím súdom.

23.V žiadnom prípade sa nedá súhlasiť so žalovaným, že postupom súdu prvej inštancie, keď zamietol
jeho ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.
Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaných dôkazov je úlohou a doménou súdu. Súd pochybí

len vtedy, ak zamietne návrh na vykonanie relevantného dôkazu, keď sťaží dôkaznú situáciu strany
sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje
od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. V posudzovanom prípade však nejde o takýto
prípad. Práve na návrhy žalovaného súd vykonal dokazovanie ďalšími znaleckými posudkami, ktoré
však opätovne žalovaný namietal. Predmet zisťovania všeobecnej hodnoty nie je taký komplikovaný,

že by bolo bezvýhradne nutné opätovné dokazovanie znaleckým ústavom, čo správne vyhodnotil súd
prvej inštancie po zistení, že takéto dokazovanie je v rozpore so zásadou hospodárnosti a je neúčelné,
pričom je irelevantné, či bolo alebo nebolo zrušené predchádazjúce uznesenie súdu prvej inštancie.
Subjektívny pocit žalovaného ohľadne hodnoty nehnuteľností (ovplyvnený možno aj citovou väzbou),
neznamená, že znalecké posudky, odlišujúce sa skutočne nie v zásadnej miere, sú nesprávne. Tu je

potrebné uviesť, že súd vzal za berný posledný znalecký posudok s najvyšším ohodnotením, pričom
tentoposudokžalovanýmpredložené vyjadreniarealitnýchkanceláriínemajúsiluspochybniť.Porušenie
akéhokoľvek práva strany sporu na spravodlivý proces postupom súdu napĺňa odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. b/ CSP len vtedy, ak tento nesprávny postup dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní
záver o tom, že konanie nebolo spravodlivé. Toto nie je možné konštatovať ani pri tvrdenom porušení

práva žalovaného, ak súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 20.9.2023 zamietol návrh žalovaného
na znalecké dokazovanie znaleckým ústavom. Spor trvá od roku 2017 a žalovaný mal dostatok času
produkovať dôkazy a vyjadrovať sa k zásadným a relevantným okolnostiam sporu.

24.V ostatných námietkach odvolateľa poukazuje odvolací súd na vyčerpávajúce odôvodnenie

zamietavého rozhodnutia súdom prvej inštancie a nemá potrebu tieto dôvody opakovať.

25.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vrátane
súvisiaceho výroku o trovách konania potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. Náhrada trov konania
predstavuje obraz o spore a jeho výsledku a súd prvej inštancie sa podrobne k svojmu rozhodnutiu

o trovách konania venoval v dôvodoch rozsudku, s ktorými odvolací súd bezvýhradne súhlasí.

26.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255
ods. 1 CSP. V plnom rozsahu priznal náhradu trov odvolacieho konania úspešnému žalobcovi proti
neúspešnému žalovanému.

27.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).