Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 11, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 21Sas/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100730
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bc. Marián Haladej

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100730.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: A. B., narodená

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., D. E. proti žalovanému: Sociálna poisťovňa- Generálny
riaditeľ, Ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, Slovenská republika, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 706 224 8743 0 zo dňa 30.10.2023, vo veci rozhodnutia o
nároku na invalidný dôchodok a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 27.12.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 27.12.2023

sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 706 224 8743 0 zo dňa 30.10.2023
(ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „žalované rozhodnutie“) a žiadal, aby správny súd zrušil
preskúmavané rozhodnutie žalovaného.

Administratívne konanie
2. Žalobca utrpel v apríli roku 2021 pracovný úraz, pri ktorom následkom pádu okna, ktoré pridržiaval
pravou hornou končatinou, došlo k pomliaždeniu hlavy, pravého ramena (bez prítomnosti traumatických

zmien). Od úrazu žalobca mal bolesti v krčnej oblasti chrbtice, bolesti hlavy, bol liečený neurológom pre
bolesti v oblasti krčnej chrbtice a driekovej oblasti, preliečený pre vred žalúdka gastroenterológom.

3. Žiadosťou zo dňa 30.03.2023, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni dňa 11.04.2023, si
žalobca požiadal o invalidný dôchodok a to odo dňa 20.02.2023. Podkladom k žiadosti bola lekárska
správa na posúdenie invalidity zo dňa 30.03.2023, vypracovaná posudkovým lekárom, pričom pre
posúdenie zdravotného stavu, boli predložené viaceré lekárske správy a to prepúšťacia správa

z hospitalizácie z internej kliniky zo dňa 27.04.2022, lekárske správy z vyšetrení v neurologickej
ambulancie, z neurochirurgických vyšetrení, gastroenterologického vyšetrenia, algeziologického
vyšetrenia, fyziatricko-rehabilitačného vyšetrenia, ortopedického vyšetrenia. Výsledkom posúdenia na
základe podkladov zo zdravotnej dokumentácie, vyjadrení žalobcu a vyšetrenia posudkovým lekárom,
bolo zistené, že žalobca sa nestal invalidným a to s poukazom na zdravotné postihnutie zaradené do
kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ ), pričom miera funkčnej poruchy

poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, bola stanovená na 35%
(v rozsahu rozpätia 20 až 35%), pričom nedošlo k navýšeniu miery funkčnej poruchy maximálne o 10%
o iné ochorenia odôvodňujúce jej navýšenie.4. Sociálna poisťovňa, Ústredie vydala dňa 16.05.2023 rozhodnutie, ktorým zamietla žiadosť žalobcu
o invalidný dôchodok. Svoje rozhodnutie zdôvodnila tým že žalobca nesplnil mieru poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou osobou a to s poukazom na odborný posudok

o invalidite zo dňa 30. 03. 2023.

5. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 27.06.2023, ktoré bolo doručené
žalovanému dňa 30.06.2023 a to z dôvodu, že nebol správne posúdený zdravotný stav a miera poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť, závery posudkového lekára považoval za nesprávne a nezohľadňujúce

skutočný stav a žiadal o kontrolné posúdenie zdravotného stavu nezávislým lekárom.

6. V rámci odvolania žalobca doplnil viaceré lekárske správy a to neurologické vyšetrenie zo dňa
17.07.2023, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 19.07.2023 so záverom depresívnej epizódy ťažkého
stupňa bez psychiatrických príznakov, pričom v správe bolo konštatované, že žalobca doposiaľ
nenavštevoval psychiatrickú ambulanciu, hematologické vyšetrenie zo dňa 18.07.2023 so záverom

stredne ťažkej anémie nedostatku železa. V rámci odvolacieho konania bol vypracovaný ďalší
odborný lekársky posudok posudkovým lekárom zo dňa 12.09.2023, v ktorom boli vyhodnotené
jednotlivé lekárske správy z neurologických vyšetrení, ortopedických vyšetrení, neurochirurgického
vyšetrenia, rehabilitačného vyšetrenia, algeziologického vyšetrenia, gastroenterologického vyšetrenia,
hematologické vyšetrenia ako i psychiatrického vyšetrenia. Zo záveru odborného lekárskeho posudku

vyplynulo, že rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo ochorenia poškodenie krčnej medzistavcovej
platničky s radikulopatiou. Ďalšie choroby boli zistené lumboischialgia, impigement syndróm pravého
ramena, vred žalúdka, depresívna epizóda ťažkého stupňa bez psychotických príznakov. Rozhodujúce
ochorenie bolo určené v kapitole XV, oddiel E, položka 3, písm. b) podľa prílohy č. 4 zákona
o sociálnom poistení s mierou funkčnej poruchy stanove v rozsahu 35%. Ostatné ochorenia posudkový

lekár vyhodnotil ako nezávažné a nie podmieňujúce prípadné percentuálne navýšenie. Ochorenie
depresívnejporuchynemoholposudkovýlekárvyhodnotiťvzhľadomnato,žežalobcazačalnavštevovať
psychiatrickú ambulanciu iba od júla 2023, pričom zhodnotiť stav je možné až po uplynutí jedného roka
liečby.

7. Žalovaný vydal žalované rozhodnutie dňa 30.10.2023, ktoré bolo preukázateľne doručené žalobcovi
dňa 08.11.2023, v rámci ktorého bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie zo dňa 16.05.2023. Žalovaný v rámci rozhodnutia objasnil podmienky, za splnenia
ktorých je možné považovať žalobcu za invalidného a to ak by pre dlhodobo nepriaznivý stav mal pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou,

pričom tento pokles by musel trvať dlhšie ako 1 rok. Žalovaný poukázal na to, že určenie miery poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou
príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu vzhľadom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí. Takto určenú miera funkčnej poruchy by bolo možné za rozhodujúce zdravotné postihnutie
navýšiť najviac o 10 %, ak by závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňovala pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaný opätovne uviedol, že rozhodujúcim zdravotným
postihnutím bolo poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou, ktoré posudkový lekár
sociálnej poisťovne zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E -
dorzopatie, deformujúca dorzopatie a spondylopatia, položky 3 degeneratívne zmeny na chrbtici a
medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového

a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa
prílohy číslo 4 zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť nebola
navýšená o iné zdravotné postihnutie. Celkovo stanovená miera poklesu vykonávať zárobkovú
činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bola stanovená na základe odborného lekárskeho
posudku v rozsahu 35%. Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok bolo stanovenie invalidity,

pričom tá musí byť stanovená o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom túto
podmienku podľa žalovaného žalobca nesplnil a to na podklade dôkazov zistených v administratívnou
spise. Poukázal na to, že posúdenie zdravotného stavu na základe odborného lekárskeho posúdenia
vykonané aj v rámci odvolacieho konania posudkovým lekárom, stav veci bol zistený úplne, dostatočne
podloženými odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, bez nejasností a

vnútorných rozporov, pričom v záveroch sa oba posudky zhodovali. Z uvedených dôvodov žalobca
považoval rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie za správne a zákonné a odvolanie žalobcu
nepovažoval za dôvodné.Konanie pred správnym súdom
8. Žalobca proti žalovanému rozhodnutiu podal správnu žalobu zo dňa 27.12.2023, ktorá bola doručená
Správnemu súdu v Košiciach dňa 27.12.2023. V podanej správnej žalobe žalobca uviedol že od úrazu,

ktorý sa stal v roku 2021, došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu a poklese vykonávať zárobkovú
činnosť a ostal bez príjmu. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že posudkovým lekárom bola hodnotená
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 35%, s čím nesúhlasil. K žalobe predložil
žalobca ďalšie lekárske správy, aby mohol preukázať svoje tvrdenia a žiadal rozhodnutie zrušiť. K
žalobe predložil okrem žalovaného rozhodnutia, odborný lekársky posudok zo dňa 12.09.2023, lekársky

posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, výpis z evidencie pracovných úrazov
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, lekársku správu z neurologického vyšetrenia zo dňa 27.11.2023,
lekársku správu z hematologickej ambulancie zo dňa 19.12.2023, správu z bioptického vyšetrenia zo
dňa 03.10.2023, prepúšťaciu správu z gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia zo dňa 23.09.2023.

9. Žalovaný sa k podanej žalobe podaním zo dňa 31.01.2024, ktoré bolo doručené správnemu súdu dňa

01.02.2024 vyjadril tak, že žalobu považoval za nedôvodnú, navrhol ju zamietnuť. Žalovaný vo svojom
vyjadrení uviedol, že podľa odborného posudku o invalidite vypracovaný posudkovým lekárom, ktorý
tvoril podklad na rozhodnutie, bolo zistené, že žalobca nebol invalidný, pretože dlhodobo nemal pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou osobou. Poukázal
na to, že miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom stanovená na 35%.

Zdravotné postihnutie, ktoré mal žalobca, bolo klasifikované ako poškodenie krčnej medzistavcovej
platničky s radikulopatiou a podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, v oddiele E, položka 3,
písm. b) je určená mieru schopnosti v percentuálnom rozpätí 20 až 35%. Posudkový lekár nezvýšil mieru
poklesu vykonávať zárobkovú činnosť za iné zdravotné postihnutie. Lekársky posudok považoval za
presvedčivý, úplný a zdôvodnený, ďalšie lekárske správy, ktoré boli predložené k správnej žalobe, boli

predložené až po vydaní rozhodnutia, teda až po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy. Poukázal
na to, že správny súd posudzuje stav rozhodujúci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy.

10. Žalobcasvojimvyjadrenímzodňa11.03.2024,ktorébolodoručenésprávnemusúdudňa11.03.2024

uviedol, že s rozhodnutím žalovaného v celom rozsahu nesúhlasil, poukazoval na to, že nesúhlasil
so skutočnosťou, že posudkový lekár v rámci odvolacieho konania posúdil zdravotný stav žalobcu v
jeho neprítomnosti. Opätovne uviedol, že stav, ktorý má je trvalý, obmedzujúci pri bežných činnostiach,
pri bežných činností má veľké bolesti a tieto stavy sú veľmi vyčerpávajúce. Pretrváva tŕpnutie rúk, i
bolesti v krčnej oblasti, tŕpnutie prstov, závraty má na temene hlavy spojené so sťahovaním pravej

strany tváre s privieraním pravého oka a sťahovaniu úst. Žalobca poukázal, že obdŕžal zo sociálnej
poisťovne rozhodnutie o nároku na náhradu spoločenského uplatnenia, kde nález, ktorý je prílohou
tohto rozhodnutia potvrdzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a je toho názoru, že spĺňa nároky na
priznanie invalidného dôchodku. Prílohou k vyjadrenia bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Košice o skutočnosti, že má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku

pracovného úrazu. Z obsahu rozhodnutia, bolo zrejmé bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia v rozsahu 870 bodov, so záverom syndrómu zmrznutého ramena a tŕpnutia prstov pravej
hornej končatiny. Prílohou bolo taktiež lekárska správa z neurologického vyšetrenia.

11. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 11.03.2024 bolo spolu s výzvou na podanie vyjadrenia (podanie dupliky)

zo dňa 19.03.2024 preukázateľne doručené žalovanému dňa 19.03.2024, pričom žalovaný sa v lehote
stanovenej správny súdom ani po jej márnom uplynutí už ďalej nevyjadril (nepodal dupliku)

12. Vovecibolonariadenépojednávanienadeň11.11.2024. Žalobcazotrvalnapodanejžalobe,uviedol,
že od úrazu má ďalšie zdravotné ťažkosti, problémy s bežným fungovaním a stav sa zhoršuje a na

pojednávaní predložil lekárske správy z neurologickej ambulancie zo dňa 23.10.2024. S uvedenými
správami bol oboznámený žalovaný, ktorý zotrval na svojich vyjadreniach a poukazoval na to, že pre
rozhodnutie vo veci, je podstatný stav v čase vydania rozhodnutia

Relevantné právne predpisy

13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.14. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom

medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je
žalobcom fyzická osoba.

15. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo

vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/, ods. 2, ods. 3 SSP
(1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. (2) V konaní
podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a
sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných

právach a povinnostiach.
(3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o
konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je

žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

18. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálneho poistenia poistenec má nárok na invalidný dôchodok,
ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku

invaliditynespĺňapodmienkynárokunastarobnýdôchodokalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný
dôchodok.

19. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

20. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

21. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho
zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho
vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na

zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,
možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

22. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

23. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

24. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a

schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.25. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

26. Podľa§209ods.1zákonaosociálnompoistenírozhodnutieorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

27. Podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení Kapitola XV. Choroby podporného a pohybového
aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3.- degeneratívne
zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách písm. b) - s miernym funkčným postihnutím,
s prejavmi nervového a svalového dráždenia, (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny,
lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového

korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, s ohľadom na pracovné zaradenie, je miera poklesu
schopnosti zárobkovej činnosti 20-35 %.

28. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Právny názor správneho súdu
29. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaniach o žalobách v
sociálnych veciach, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, včas, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového)

nielen v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o
správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi
v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej
osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti
rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia

zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a
zrozumiteľne odôvodnený a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa

rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s

účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015).

31. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie

Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým bola zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok. Žalobca namietal
predovšetkým nesprávne ohodnotenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, žalovaný nezobral
pri posudzovaní nároku žalobcom predložené lekárske správy a poukázal, že ma dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav spôsobený pracovným úrazom. Žalobca mal za to, že vzhľadom na predložené lekárske
správy mal byť uznaný za invalidného.

32. Predpokladom pre priznanie nároku na invalidný dôchodok je kumulatívne splnenie podmienok
stanovených zákonom (§ 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Jednou z týchto podmienok je, aby
sa poistenec (fyzická osoba) stal invalidným, pričom poistenec je podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu je
uvedená v prílohe č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení a je uvedená v percentuálnom vyjadrení. V
preskúmavanom prípade bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá s odôvodnením, že
podľa posudkových lekárov žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemápokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Odbornými posudkami posudkových lekárov, ako aj na podklade dostupných žalobcom v
administratívnom konaní predložených lekárskych správ, nálezov a vyšetrení, teda postupom súladným

s § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, bolo u žalobcu opakovane zistené, že žalobca nie je invalidný
podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. U žalobcu bola zistená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou v rozsahu 35%.

33. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola stanovená po
posúdení jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi, pričom posudkový lekár v konaní pred sociálnou
poisťovňou, ústredie tak i posudkový lekár v konaní pred žalovaným zhodne zistili mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35%. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo
stanovené: degeneratívne zmeny na chrbtici podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, Kapitoly

XV. - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a
spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtice a medzistavcových platničkách, písmeno
b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového
korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku (v rozpätí 20-35 %), pričom za iné zdravotné
postihnutia nebola u žalobcu zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť. Zároveň zo strany posudkových lekárov bola zhodné stanovená horná hranica miery poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť, teda príslušná klasifikácia neumožňovala v zmysle zákona stanoviť
vyššiu mieru, než tá čo bola určená.

34. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v

rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku, je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie
zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Zákon
o sociálnom poistení v § 71 ods. 3 upravuje postup pri posudzovaní(pri určení miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť). Orgán verejnej správy dokazovanie vykonáva podľa § 196
zákona o sociálnom poistení, pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané posudkovými

lekármi sociálneho poistenia príslušných organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vyhotovené v
rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Lekárska posudková činnosť je v zmysle Zákona o sociálnom poistení zverená posudkovým lekárom
organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve

nemajú oprávnenie ani na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či v prípade žalobcu (žiadateľa)
ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len
to, či posudky posudkových lekárov ako podklad rozhodnutia o nároku o invalidný dôchodok sú úplné,
objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych
vyšetrení (rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžo/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Rovnako to uviedol opakovane aj

NSS SR v rozsudku sp.zn. 6Ssk/149/2023 zo dňa 30. 07. 2024 cit. : „V tejto súvislosti najvyšší správny
súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového
pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné
znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje
Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153

ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver
posudkovéholekáraotom,čikonkrétnafyzickáosobaje,aleboniejeinvalidnásurčenoumieroupoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa

druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú
zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia,
v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k
prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom,

na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je
nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť.“ Rovnako konajúci správny
orgán nemôže označiť posudok ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením, skutočnosti z
odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý savysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie
správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. (Napríklad Rozsudok NSS SR 6Ssk/15/2022 zo
dňa 10.05.2023 ).

35. Správny súd konštatuje, že posudkový lekár žalovaného vyhodnotil, že u žalobcu nie je daný dôvod
na navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tak ako to požaduje žalobca.
Správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru,
ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely

invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť
ichzáverovsprihliadnutímnavšetkyokolnosti,najmäajsprihliadnutímnanámietkyžiadateľaozvýšenie
invalidného dôchodku. V záveroch tohto posudku neboli zistené žiadne obsahové (vnútorné) rozpory
a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Správny súd dospel k záveru, že u žalobcu za
tohto stavu neboli splnené podmienky pre navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť založenej na prípadnej zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Má za to, že

posudkový lekár žalovanej sa v dostatočnom rozsahu vyrovnal so všetkými relevantnými skutočnosťami,
z obsahu posudku je zrejmá jeho úvaha, na základe ktorej dospel k určeniu rozhodujúceho zdravotného
postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

36. Správny súd uvádza, že predpokladom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia

žalovaného je, aby toto rozhodnutie bolo riadne odôvodnené tak, aby z neho bolo zrejmé, aké skutkové
zistenia boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorých dôkazov boli podstatné
skutočnosti zistené, ako boli vyhodnotené a ako boli právne posúdené. Úlohou správneho súdu pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov
podanej správnej žaloby a pri žalobách v sociálnych veciach aj širšie posudzovať, či orgán verejnej

správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových pokladov pre vydanie rozhodnutia,
či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia boli vydané v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovali zákonom predpísané náležitosti, teda
či boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán
verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba,

či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutí
alebo opatrení orgánov verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánov verejnej správy
predchádzajúceho jeho vydaniu. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť
orgánov správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, teda posúdiť, či orgány
verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Vzhľadom na uvedené, ako aj

vzhľadom na odborné aspekty v medicínskej oblasti, resp. problematiky vyplývajúcej z lekárskych správ
a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové i právne posúdenie veci konajúcimi
orgánmi verejnej správy, správny súd nebol oprávnený v preskúmavanom prípade prehodnocovať
zdravotnýstavžalobcuasámtakurčovaťjehorozhodujúcezdravotnépostihnutie,resp.posudzovaťjeho
zdravotný stav a prípadné komplikácie vyplývajúce z jeho rozhodujúceho ochorenia. Preto správny súd

skúmal najmä to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či
neodporujú skutkovým zisteniam, podkladom rozhodnutia a platnej právnej úprave a tiež, či sú náležite
odôvodnené.

37. Z § 195 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení súčasne vyplýva pre organizačnú zložku Sociálnej

poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný
stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Týmito podkladmi sú
najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy a čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Z § 218 ods. 1
cit. zákona vyplýva pre odvolací orgán povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie (prvostupňového

orgánu verejnej správy) v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne
zistené nedostatky odstrániť. Správny súd zistil, že tak prvostupňový orgán verejnej správy, ako aj
žalovaný sa vyššie uvedenými ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení riadili, lekárska posudková
činnosť bola vykonaná v súlade s ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení, odborné lekárske
posudky obsahujú všetky relevantné skutočnosti, je z nich zrejmé, z ktorých lekárskych správ posudkoví

lekári vychádzali pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu, aké závery zo žalobcom predložených
lekárskych správ vyplynuli vo vzťahu k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, jeho zaradenia
podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, od ktorého sa odvíja určenie percentuálnej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tieto závery boli dostatočne odôvodnené, vrátaneuvedenia dôvodov, pre ktoré nebola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ostatné
zistené postihnutia zvýšená postupom podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. Odborné posudky
obsahujú jednoznačný záver o tom, že žalobca nie je invalidný. Po vykonaní prieskumu správny súd

dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je náležite odôvodnené v súlade s § 209 Zákona
o sociálnom poistení.

38. Žalobca predložil pomerne veľké množstvo lekárskych správ a nálezov, bol počas celého konania
aktívny a preukazoval objektívne zmenu bežnom spôsobe života, ktorá nastala po pracovnom úraze.

Žalovaný sa v podstatnom rozsahu vysporiadal s námietkami žalobcu, pred rozhodnutím sa pokúsil
náležite zistiť skutkový stav a vykonal opakovaný odborný lekársky posudok posudkovým lekárom,
kde opätovne prehodnotil zdravotný stav žalobcu pričom výsledok tohto posudku korešpondoval
s posudkom, ktorý bol vyhotovený pred správnym orgánom prvého stupňa, oba posudky spolu
korešpondovali, nevykazovali rozdiely a odkazujú na rovnaké závery. V rámci posudku sa posudkový
lekár vysporiadal aj s lekárskymi správami, ktoré boli predložené žalobcom v rámci odvolacieho

konania .

39. Je nepochybné, že žalobcovi sa po pracovnom úraze, výrazne zmenil život, nastali výrazné
obmedzenia, ako aj došlo k poruche zdravia, ktoré ktorá z doposiaľ vykonaných dôkazov, je zrejme
nezvratná. Systém sociálneho zabezpečenia je založený na objektívnom princípe posúdenia toho,

ktorého stavu, odborne spôsobilou osobou a to posudkovým lekárom a na podklade sociálneho
posudku, s využitím, čo najviac dostupných informácií o posudzovanom subjekte. Princíp objektívnosti
je nevyhnutný najmä preto, aby štát napomáhal v rámci svojej sociálnej politiky, kompenzovať dôsledky
nepriaznivého zdravotného stavu. Systém sociálnej politiky je nastavený tak, aby pri limitovanom
rozpočte, dokázal objektívne, na základe vopred stanovených kritérií(stanovených na základe zákona),

poskytnúť kompenzáciu, objektívne, transparentne, účinne a rýchlo.

40. Pomoc štátu v rámci uplatňovania sociálnej politiky pri vzniku takýchto udalostí, za ktoré
žalobca nemohol, nemohol ovplyvniť vznik pracovného úrazu, je realizovaný prostredníctvom viacerých
nástrojov. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok v rámci nárokov za bolesť a

sťaženie spoločenského uplatnenia, rovnako si uplatnil nárok aj v rámci zákona o sociálnom poistení a
to žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku. V čase rozhodovania žalovaného, z listinných podkladov
obsiahnutých v súdnom spise a objektívne zistených skutočností vyplýva, že žalobcovi nevznikol
nárok na vznik na priznanie invalidného dôchodku a to z toho dôvodu, že miera poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť v porovnaní s fyzickou osobou bola stanovená na hodnotu 35 %, pričom zákonodarca

požaduje,abytátobolastanovenáminimálnevrozsahu40%.Uvedenérozhodnutievšakneznamená,že
žalobcovi nemôže byť budúcnosti priznaný nárok na invalidný dôchodok, ak dôjde k zmene skutočností
rozhodujúcich pre jeho určenie, napríklad opätovné prehodnotenie zdravotného stavu vo vzťahu k
poruche zdravia spočívajúcej v zistenej depresívnej poruche, na ktorú sa žalobca začal liečiť v rámci
odvolacieho konania a, ktoré nemohlo byť objektívnym spôsobom zahrnuté do hodnotenia, nakoľko aj s

poukazom na ustanovenie § 71 zákona o sociálnom poistení a poznatkov lekárskej, v tom čase nemalo
dlhodobý charakter, pretože žalobca sa neliečil na uvedené ochorenie viac ako 1 rok. Zákonodarca
stanovil práve povinnosť pre posúdenie toho, ktorého ochorenia podmienku, aby ochorenie trvalo
minimálne 1 rok a to z toho dôvodu, aby počas toho obdobia sa z hľadiska poznatkov lekárskej vedy,
medicínskymi prostriedkami lekári pokúšali odstrániť, respektíve zmierniť dôsledky ochorenia, prípadne

o zvrátiť a ak to nie je možné, až následne posúdiť aký vplyv môže mať to, ktoré ochorenie na zníženie
miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť a vplyv aj na bežný život.

41. Správnemu súdu neušla pozornosti skutočnosť že v rámci odvolacieho konania sa žalovaný
odkazom na odborný lekársky posudok vyjadril k lekárskej správe z psychiatrickej ambulancie, v ktorej

bola diagnostikovaná depresívna porucha, ktorú mohol posudzovať posudkový lekár z posudkového
hľadiska, až uplynutím jedného roka, teda až uplynutím jedného roka liečenia, by eventuálne bolo
možné konštatovať, či toto ochorenie má dlhodobý charakter a mohlo by byť spôsobilé ovplyvniť
mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. V porovnaní s fyzickou osobou, jednak z pohľadu na
skutočnosť, že podľa poznatkov lekárskej vedy toto ochorenie musí trvať dlhšie ako 1 rok, rovnaká

povinnosť je zakotvená aj v zákone. Správny súd v tomto ohľade videl nedostatočné zdôvodnenie
v rámci žalovaného rozhodnutia, kedy dostatočným spôsobom neozrejmil žalobcovi, prečo uvedené
lekárske správy nezohľadnil, prípadne mu nevysvetlil, kedy eventuálne by mohol uvedené lekárske
správy zohľadniť. Uvedený nedostatok však nemal vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Je zrejmé, že zpredložených lekárskych správ, ako aj z posudku vyplynulo, že žalobcovi sa po úraze výrazne zhoršil
zdravotný stav a komfort života, je potrebné vždy preto náležite a dôsledne ozrejmiť žalobcovi, ktoré
dôkazy v rámci procesu posudzovania vyhodnotil ako relevantné a ktoré nie.

42. Správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o správnu žalobu
fyzické osoby nebol viazaný žalobnými bodmi a posudzoval žalobu komplexne.

43. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu

zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať
dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na
rozhodnutie vo veci.

44. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu
predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal, za správne, súladné s

príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

45. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

46. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

47. O náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovaným rozhodol správny súd podľa §168 SSP,

pretožežalobcanemalvkonaníanilenčiastočnýúspech,avšakkeďževkonaníúspešnémužalovanému
nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať,
správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával
činnosti, ktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a súvisí s jeho rozhodovacou
činnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
(§ 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).