Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518206597
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1518206597.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Romana Majerského v spore žalobcov: 1. A. B. C., 2. A. D. C.,
obaja E. XX, F., obaja zastúpení advokátom JUDr. Vojtechom Földesom, Jaskový rad 163, Bratislava,
proti žalovanému: G. H., F. XX, F., zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Paškalom, Záhradnícka 27,
Bratislava, o zaplatenie 4.900 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
V zo dňa 02.03.2023, č.k. 14C/46/2018-137, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku
III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobcom v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil pôvodnému žalovanému v 1. rade (súčasný
žalovaný G. H.) zaplatiť žalobcom sumu 4.900 eur v lehote do päť dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
na účet v tvare IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Československej obchodnej banke,
a.s. (výrok I.), žalobu voči pôvodnému žalovanému v 2. rade (Reality Bratislava s.r.o.) zamietol (výrok II.),
žalobcom priznal voči žalovanému v 1. rade (súčasný žalovaný G. H.) nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok III.)
a pôvodnému žalovanému v 2. rade (Reality Bratislava s.r.o.) priznal voči žalobcom nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, ktorý sú mu povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne; o výške náhrady
trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok IV.).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 02.11.2018
domáhali voči pôvodne žalovanému v 1. rade (súčasný žalovaný, ďalej označený len ako „žalovaný“)

a žalovanému v 2. rade Reality Bratislava s.r.o. (ďalej len ako „pôvodný žalovaný v 2. rade“) spoločne
a nerozdielne vydania bezdôvodného obohatenia v sume 4.900 eur dôvodiac, že v záujme zvýšenia
kvality svojho bývania reagovali na ponuku pôvodného žalovaného v 2. rade zverejnenú na stránke
J. v znení: „Ponúkame na predaj rodinný dom v Jarovciach. Jedná sa o samostatnú bytovú jednotku
so samostatným pozemkom v dvojdome. Dom je dvojpodlažný, postavený z YTONGU. Obývacia izba
sa môže ešte predĺžiť o terasu 18 m2. Terasa je vybetónovaná a situovaná na západ. Medzi terasami
dvoch bytových jednotiek je vybudovaný múr. Úžitková plocha v dome je 111,50 m2 a plocha pozemku

je 255 m2. V obývacej izbe je možné zaviesť krb“. Keďže predmetná ponuka ich oslovila najmä z
dôvodu možnosti zväčšenia priestoru obývacej izby o 18 m2 terasy, vybavenia bytu krbom, ako aj ďalším
príslušenstvom, kontaktovali pôvodného žalovaného v 2. rade. Ten ich spolu so žalovaným uisťoval, že
ponúkaná nehnuteľnosť má vlastnosti uvádzané v inzeráte, čomu však nezodpovedal stav zistený po jejfyzickej obhliadke; vo vzťahu k nej neprebehlo kolaudačné konanie, žalobcovia neobdržali projektovú
dokumentáciu, z ktorej by bolo zjavné, akým spôsobom má byť zväčšená plocha obývacej izby, v dome,
ktorý bol len hrubou stavbou, chýbal krb. Vzhľadom na ubezpečenie žalovaného, že nebude žiaden

problém dopracovať a skolaudovať stavbu podľa inzerovaných vlastností, pripravil pôvodný žalovaný v
2. rade návrh zmluvy o budúcej zmluve (ďalej len „zmluva o budúcej zmluve“ alebo „budúca zmluva“),
ktorý sa však líšil v niektorých detailoch od ponuky uvedenej v inzeráte. Keďže žalobcovia mali seriózny
záujem o kúpu inzerovanej nehnuteľnosti v stave, aký bol v ňom opísaný, najmä o zväčšenie obytnej
plochy obývacej miestnosti o plochu terasy, žiadali, aby sa tento stav zosúladil so znením zmluvy o

budúcej zmluve; požadovali, aby sa jej súčasťou stala požiadavka a) dokončenia nehnuteľnosti do
štádia holodomu (lepenka, polystyrén, poter, omietky, sadrokartón, rozvody vody a kanalizácie, rozvody
kúrenia, elektrický kotol, rozvody elektriny, elektrická rozvodná skriňa, izolácia strechy, maľovka, komín),
zateplenia celej nehnuteľnosti, b) zväčšenia obytnej plochy nehnuteľnosti o plochu terasy (strecha,
zateplenie, sadrokartón, podlahové kúrenie, elektrina, dvere), vybudovanie terasy podľa priloženého
pôdorysu, s tým že termín dokončenia, práce a materiál budú v cene dohodnutej v dodatku k tejto

zmluve (t.j. v dodatku k budúcej zmluve). Zároveň žiadali do zmluvy o budúcej zmluve zakotviť
požiadavku záväzku budúceho predávajúceho (t.j. žalovaného) dodať im kópiu geometrického plánu
a projektovej dokumentácie. Po obdržaní návrhu budúcej kúpnej zmluvy žalobcovia zistili, že nimi
vymienené požiadavky na dokončenie nehnuteľnosti (zväčšenie plochy obývacej izby, vybudovanie
komína, dokončenie stavby do štádia „holodomu“) sa v ňom nenachádzali a tieto sa premietli do textu

zmluvy až na základe ich pripomienok na stretnutí dňa 02.03.2018; prílohou zmluvy, ktorú podpísali
dňa 02.03.2018, bol i technický náčrt zväčšenia plochy obývacej izby o plochu terasy. Na predmetnom
stretnutí ich zároveň pôvodný žalovaný v 2. rade vyzval na úhradu zálohy v sume 4.900 eur v hotovosti,
s čím nesúhlasili a predmetnú zálohu následne uhradili bezhotovostným prevodom na jeho účet.

3. Žalobcovia ďalej uviedli, že dňa 05.03.2018, t.j. najbližší pracovný deň po podpise zmluvy o budúcej
zmluve, im žalovaný telefonicky oznámil, že stavebná úprava, ktorou sa mala zväčšiť plocha obývacej
miestnosti o rozlohu terasy, nie je možná, nakoľko to stavebný úrad nepovolí. Súčasne sa vyjadril,
že postavenie komína pre krb a zväčšenie plochy obývacej miestnosti prichádza do úvahy až po
kolaudácií, a to ,,na čierno“, čo však žalobcovia odmietli. Na uvedenom základe, keď nehnuteľnosť

nespĺňala inzerované vlastnosti a ani kritériá stanovené zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej „stavebný zákon“), nebola napojená na energie, vodovod
a kanalizáciu, nemala postavený komín, žalobcovia požadovali zrušenie budúcej kúpnej zmluvy. Naviac,
i napriek ich žiadosti o predloženie geometrického plánu, tento im nebol dodaný, pričom žalovaná
strana ich neinformovala o existencii plomby na liste vlastníctva viažuceho sa k stavbe. Žalovaní

následne začali žalobcov nekompromisne presviedčať o tom, že zmluvu o prevode nehnuteľnosti budú
povinní podpísať aj v prípade, ak bude nehnuteľnosť v nedokončenom stave t.j. v stave „hrubej stavby“,
bez elektriny, vody, kanalizácie, zateplenia, komínu, kúrenia a bez zväčšenia plochy obývačky alebo
akceptujú jej dostavbu „na čierno“. Žalovaný im doručil emailom dňa 06.04.2018 stavebné povolenie
vydané miestnym úradom B. K. F. – C. zo dňa 21.02.20178, č.j. UKSP 511-TX1/2016,2017-Tn-2 (ďalej

len„stavebnépovolenie“)aťažkočitateľnéprovizórnenáčrtystavby,ktorésanedalipoužiťnajejodborné
posúdenie. Zo stavebného povolenia pritom žalobcovia zistili, že v byte, o ktorý mali záujem, bol síce
projektovaný komín, avšak tento sa v ňom v skutočnosti nenachádzal a nebola v ňom ani zmienka
o zmene rozlohy obývacej izby o plochu terasy; od ďalšieho rokovania so žalovanými ich odradila
informácia o sankcii pre prípad uskutočnenia stavby v rozpore so stavebným povolením. Zdôrazňujúc

dôležitosť ich požiadaviek na vlastnosti stavby tak, ako boli opísané v inzeráte, bez splnenia ktorých by k
uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve so žalovaným nepristúpili, žalobcovia doručili dňa 10.04.2018 obom
žalovaným písomné oznámenie o zániku záväzku a odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve (ďalej aj
ako „oznámenie zo dňa 10.04.2018“); súčasne ich vyzvali na vrátenie sumy 4.900 eur v lehote 5 dní,
ktorú požiadavku pôvodný žalovaný v 2. rade písomne odmietol, kým žalovaný na ňu vôbec nereagoval.

4. Žalovaný (pôvodne žalovaný v 1. rade) žiadal žalobu v celom rozsahu voči nemu zamietnuť
a zaviazať žalobcov na náhradu trov konania v celom rozsahu. Poprel, že by mal žalobcov pri
obhliadke nehnuteľnosti ubezpečiť, že nebude problém túto dopracovať a skolaudovať podľa vlastností
špecifikovaných v inzeráte, ktorého obsah bol naviac vecou pôvodného žalovaného v 2. rade; v inzeráte

pritom bola zmienka iba o možnosti predĺženia obývacej izby, pričom on sám nikdy netvrdil, že táto
možnosť je súčasťou overenej projektovej dokumentácie, na základe ktorej bolo vydané stavebné
povolenie. Žalobcovia si preto museli byť vedomí tejto skutočnosti už pri obhliadke stavby. Nikdy im
pritom neprisľúbil vykonať zásahy do stavby bez stavebného povolenia. Žalovaný ďalej zdôraznil, žezáväzok na predĺženie obývacej izby o plochu terasy nevyplýval z článku II. zmluvy o budúcej zmluve,
v ktorom sa výslovne uvádzalo, že na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca A. B. B. zo dňa
21.01.2018 (ďalej len „znalecký posudok č. 35/2018“) bol rodinný dom rozdelený na dve samostatné

bytové jednotky (F. K.X D. F. K. X), pričom predmetom prevodu mala byť len parcela č. XXX/XXX, orná
pôda, o výmere 179 m2 a byt č.X, o podlahovej ploche 99,98 m2 a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemkoch. Pokiaľ išlo o náčrt
zväčšenia obývacej izby, ktorý mal byť relevantnou súčasťou zmluvy o budúcej zmluve ako jej príloha,
tento mal podľa neho nezáväzný charakter; bolo z neho zrejmé, že terasa nebola súčasťou domu.

Podľa žalovaného nebol problém s vybudovaním krbu, keďže taká možnosť vyplývala i z technickej
správy vypracovanej projektantom; napokon, v rámci dokončenia stavby do štádia holodomu zriadil krb
s výstupom do komína. Pokiaľ žalobcovia namietali, že neboli informovaní o zriadení vecného bremena
zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., poukázal na znenie článku II. zmluvy o budúcej zmluve,
v rámci ktorého sa spomínal i geometrický plán č. XX/XXXX, na základe ktorého bolo vecné bremeno
zapísané do katastra nehnuteľností; túto okolnosť preto nemožno považovať za zmenu pomerov, o ktorej

by žalobcovia nemohli vedieť.

5. Pôvodný žalovaný v 2. rade hodnotil žalobu žalobcov ako nedôvodnú, namietajúc pritom absenciu
svojej pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko podľa zmluvy o budúcej zmluve bol iba platobným miestom
a vo vzťahu k žalobcom sa nezaviazal k žiadnemu plneniu; v nadväznosti na uvedené namietal i

existenciu akéhokoľvek solidárneho záväzku so žalovaným. Potvrdil, že obdržal oznámenie o zániku
záväzku v zmysle § 50a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) zo
dňa 10.04.2018, v ktorom žalobcovia bližšie nešpecifikovali okolnosti, z ktorých pri uzatváraní budúcej
zmluvy vychádzali a tieto sa mali natoľko zmeniť, že nebolo spravodlivé od nich požadovať uzatvorenie
kúpnej zmluvy. V samotnej žalobe podstatnú zmenu podmienok žalobcovia definovali tak, že mali vážny

záujem kúpiť dom, ktorý by spĺňal požiadavky uvedené v inzeráte, najmä zväčšenie plochy obývacej izby
o 18 m2 a možnosť zavedenia krbu do funkčného komína a keďže nehnuteľnosť nespĺňala inzerované
vlastnosti a ani kritériá stanovené stavebným zákonom požadovali zrušenie zmluvy. V zmluve o
budúcej zmluve bol predmet záväzku jasne zadefinovaný, a to v ustanovení článku II. Podľa neho sa
budúci kupujúci a budúci predávajúci zaviazali, že uzavrú medzi sebou zmluvu o prevode vlastníctva

nehnuteľnosti opísanej v predmetnom článku, a tak dôjde k prevodu vlastníckych práv na budúcich
kupujúcich. Predmetný článok zmluvy sa zmieňoval i o geometrickom pláne č. 16/2017, vypracovanom
A.B.L.,ktorýmbolizpôvodnýchpozemkovvytvorenénovépozemky,akoiznaleckýposudokč.35/2018,
na podklade ktorého bol rodinný dom rozdelený na dve samostatné bytové jednotky, a to byt K.X D. F.
K.X; predmetom prevodu mali byť parcela č. XXX/XXX, orná pôda, o výmere 179 m2 a byt K.X, o výmere

podlahovej plochy 99,98 m2 a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a pozemkoch. Vzhľadom na jasne špecifikovaný predmet záväzku zo
zmluvy o budúcej zmluve považoval pôvodný žalovaný v 2. rade za irelevantný odkaz žalobcov na
inzerát, keďže okolnosti, z ktorých strany vychádzali pri jej uzatvorení sa nezmenili, a to ani v čase
datovania odstúpenia od zmluvy, t.j. ku dňu 10.04.2018, ktorý bol zároveň posledným dňom lehoty na

uzatvorenie realizačnej zmluvy. Za podstatnú zmenu pomerov nemožno podľa pôvodného žalovaného
v 2. rade považovať zriadenie vecného bremena, keďže toto bolo obsiahnuté v geometrickom pláne č.
3039/2017(č.16/2017),naktorýodkazujezmluvaobudúcejzmluveasnímboližalobcoviaoboznámení.
Pokiaľ išlo o samotný proces uzatvárania zmluvy o budúcej zmluve pôvodný žalovaný v 2. rade poukázal
na emailovú komunikáciu, v rámci ktorej jeho zamestnanci intenzívne komunikovali so žalobkyňou v

2. rade, dňa 01.03.2018 jej zaslali návrh zmluvy o budúcej zmluve, čo žalobkyňa v 2. rade potvrdila
emailom zo dňa 02.03.2018. Podľa emailovej správy zo dňa 07.04.2017 (správne má byť 07.04.2018 –
pozn. odvolacieho súdu) informoval žalobkyňu v 2. rade o zápise do katastra nehnuteľností na základe
znaleckého posudku a geometrického plánu a upozornil ju i na blížiaci sa koniec lehoty na uzatvorenie
kúpnej zmluvy. Pôvodný žalovaný v 2. rade poprel akékoľvek nátlakové konanie na žalobcov, ktorí sa

dobrovoľne rozhodli, že zmluvu o budúcej zmluve uzatvoria; jej predmetom bola pritom kúpa hrubej
stavby (rozostavanej stavby), za cenu 184.900 eur, čo jednoznačne zodpovedalo záväzku žalovaného
podľa článku III., bod 2 zmluvy.

6. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a ustálil, že nebolo sporné, že žalobcovia prejavili

záujem o nehnuteľnosť inzerovanú pôvodným žalovaným v 2. rade na stránke J. v znení: „Ponúkame na
predaj rodinný dom v Jarovciach. Jedná sa o samostatnú bytovú jednotku so samostatným pozemkom
v dvojdome. Dom je dvojpodlažný, postavený z YTONGU. Obývacia izba sa môže ešte predĺžiť o terasu
18 m2. Terasa je vybetónovaná a situovaná na západ. Medzi terasami dvoch bytových jednotiek jevybudovaný múr. Úžitková plocha v dome je 111,50 m2 a plocha pozemku je 255 m2. V obývacej izbe
je možné zaviesť krb“. Vlastníkom ponúkanej nehnuteľnosti bol žalovaný.

7. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že medzi žalobkyňou v 2. rade a zamestnankyňou pôvodného
žalovaného v 2. rade, p. G. M., prebiehala počnúc od 07.02.2018 emailová komunikácia, predmetom
ktorej bolo okrem zaslania nesprávneho a správneho pôdorysu ponúkanej nehnuteľnosti i kalkulácia
prác a materiálu za balkón, terasu a ďalšie stavebné práce. Konkrétne, p. G. M. zaslala emailom zo
dňa 01.03.2018 žalobcovi v 1. rade návrh zmluvy o budúcej zmluve; v emailovej správe, ktorú predložil

pôvodný žalovaný v 2. rade, pritom po texte: „Zarátali sme teda do sumy všetko čo sme sa dohodli“,
spočítala tri položky v sume 184.900 + 6.200 + 24.050 eur; vo verzii emailovej správy z uvedeného
dátumu doloženej žalobcami sa hneď v úvode po texte „Zarátali sme teda do sumy všetko čo sme
sa dohodli“ nachádzal i text „(zakl. cena, prístavba 18m2, ostatné stav. práce). Podľa emailu zo dňa
28.02.2018 suma 6.200 eur zodpovedala „odhadovanej“ cene za terasu, pričom z jednotlivých položiek
(napr. podlahové kúrenie) je zrejmé, že strany vyčíslili i materiál a prácu za zväčšenie plochy obývacej

miestnosti o 18 m2, čo zodpovedalo i obsahu emailovej správy zo dňa 01.03.2018 doloženej v konaní
žalobcami a napokon i zneniu ustanovenia článku V. bod 3 písm. b) zmluvy o budúcej zmluve. Z obsahu
týchto emailových správ mal konajúci súd za preukázané, že obsahom komunikácie medzi realitnou
maklérkou a žalobkyňou v 1.rade bol pred uzavretím zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy okrem iného
nielen výpočet ceny za zväčšenie plochy obývacej miestnosti o terasu, ale i skutočnosť, že táto položka

bude súčasťou pripravovaného návrhu zmluvy o budúcej zmluve, ktorého doručenie žalobcovia potvrdili
emailom zo dňa 02.03.2018.

8. V zmluve o budúcej zmluve, ktorú uzatvorili žalobcovia ako budúci kupujúci a žalovaný ako budúci
predávajúci, sa zmluvné strany dohodli uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti

opísanej v článku II. v lehote najneskôr do 10.04.2018 a akceptovať dojednanú kúpnu cenu; v zmluve
(článok I.) mali byť upravené i práva a povinnosti týkajúce sa pôvodného žalovaného v 2. rade (Reality
Bratislava, s.r.o.). Predmetom prevodu podľa článku II. zmluvy o budúcej zmluve bol pozemok parcela
č. XXX/XXX, orná pôda, o výmere 179 m2 a byt č.1, o výmere podlahovej plochy 99,98 m2 a k
nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9998/19767 na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a pozemkoch zastavaných rodinným domom parcela č. XXX/XXX, zastavané plochy
a nádvoria, o výmere 64 m2 a parcela č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 64 m2
a priľahlých pozemkoch parcela č. XXX/XXX, ostatné plochy, o výmere 11 m2 a parcela č. XXX/XXX,
ostatné plochy, o výmere 11 m2. Podľa predmetného článku boli pôvodné pozemky prerozdelené a
geometrickým plánom č. 16/2017, vypracovaným A. B. L. dňa 12.12.2017, overeným Obvodným úradom

Bratislava, katastrálny odbor, dňa 03.01.2018 pod č. 3039/2017, z nich vznikli nové pozemky, pričom na
základe znaleckého posudku č. 35/2018 bol rodinný dom rozdelený na dve samostatné bytové jednotky
- F. K.X D. F. K.X; z obsahu zmluvy nevyplývalo, a nepotvrdili to ani sporové strany, že by geometrický
plán č. 3039/2017 alebo znalecký posudok č. 35/2018 tvorili prílohu zmluvy o budúcej zmluve. Z jej
ustanovení nevyplývali ani informácie ohľadne zriadenia vecného bremena na parcele č. XXX/XXX,

podľa geometrického plánu č. 3039/2017. Zmluvné strany sa dojednali na kúpnej cene nehnuteľnosti
v sume 184.900 eur, ako i na zaplatení zálohy na budúcu kúpnu cenu v sume 4.900 eur, ktorá bola
súčasťou kúpnej ceny; zálohu sa zaviazali budúci kupujúci zaplatiť v deň podpisu zmluvy o budúcej
zmluve bezhotovostným prevodom na účet pôvodného žalovaného v 2. rade. Nebolo sporné, že túto
uhradili dňa 02.03.2018. Zložená záloha mala súčasne slúžiť ako zábezpeka na naplnenie účelu zmluvy

o budúcej zmluve a v prípade akéhokoľvek porušenia dojednaných podmienok sa s ňou malo naložiť
podľa článku IV. zmluvy.

9. Zmluvné strany sa dohodli, že záväzok uzavrieť budúcu zmluvu o prevode nehnuteľnosti zanikne, ak
okolnosti, z ktorých vychádzali pri vzniku právneho úkonu, sa zmenili bez ich zapríčinenia tak, že od nich

nemožno rozumne požadovať, aby budúci zmluvný záväzok uzavreli tak ako bolo dojednané. Pôvodný
žalovaný v 2. rade sa pritom zaviazal pripraviť a zaobstarať všetky potrebné podklady a písomnosti
potrebné k podpisu zmluvy o prevode nehnuteľnosti, vrátane zabezpečenia podania návrhov na vklad
na katastrálnom odbore. Žalovaný sa v článku V., bod 3 zmluvy o budúcej zmluve zaviazal stavebne
dokončiť časti nehnuteľnosti, a to a) dokončenie nehnuteľnosti do štádia holodomu (lepenka, polystyrén,

poter, omietky, sadrokartón, rozvody vody a kanalizácie, rozvody kúrenia elektrický kotol, rozvody
elektriny, elektrická rozvodná skriňa, izolácia strechy, maľovka, komín), zateplenie celej nehnuteľnosti,
následne zabezpečiť i kolaudáciu nehnuteľnosti, b) zväčšenie obytnej plochy nehnuteľnosti o plochu
terasy (strecha, zateplenie, sadrokartón, podlahové kúrenie, elektrina, dvere), vybudovanie terasy podľapriloženého pôdorysu, v oboch prípadoch s tým, že práce a materiál budú v cene dohodnutej v dodatku
zmluvy. Žalovaný sa ako budúci predávajúci zaviazal dodať žalobcom ako budúcim kupujúcim kópiu
geometrického plánu a projektovej dokumentácie.

10. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., bola k dátumu 14.03.2018 vyznačená plomba
na pozemku parcela č. XXX/XXX a parcela č. XXX/XXX, pričom k dátumu 02.11.2018 na ňom bolo
vyznačené zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve uložiť inžinierske siete na pozemku parcela
č. XXX/XXX v zmysle geometrického plánu č. 3036/2017 a v práve prístupu na uvedený pozemok za

účelom prevádzky, údržby, rekonštrukcie a opráv inžinierskych sietí v nevyhnutnom rozsahu v prospech
vlastníka bytu č. 2 a vlastníka pozemku parcela č. XXX/XXX. Nebolo sporné, že o zriadení predmetného
vecného bremena boli žalobcovia informovaní zo strany pôvodného žalovaného v 2. rade emailovou
správou zo dňa 07.04.2018.

11. Žalobca v 1. rade v rámci výsluchu potvrdil, že pred uzavretím zmluvy o budúcej zmluve sa ako

záujemcoviazúčastniliobhliadkynehnuteľnosti,naktorejbolprítomnýizástupcapôvodnéhožalovaného
v 2. rade, p. N., ktorý im vysvetlil situáciu a informoval ich, že nie je problém zväčšiť obývací priestor o
plochu terasy. V tomto štádiu im nikto nepredložil geometrický plán pozemku, nik ich neupovedomil o
tom, že je na ňom zriadené vecné bremeno na inžinierske siete, a teda nemali vedomosť, že z dôvodu
prechodu týchto sietí nebude možné zväčšiť obývaciu miestnosť o plochu terasy.

12. Žalobcovia zaslali žalovaným oznámenie o zániku záväzku v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka
a odstúpenie od zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 10.04.2018. V oznámení považovali záväzky
vyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluve za zaniknuté, nakoľko okolnosti, z ktorých pri uzatváraní
zmluvy so žalovanými vychádzali, sa natoľko zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa kúpna

zmluva uzavrela. Z uvedeného dôvodu odstúpili od zmluvy o budúcej zmluve a žalovaného a pôvodného
žalovaného v 2. rade vyzvali, aby im solidárne v lehote do 5 dní v súlade s článkom IV. bod 3 zmluvy
vrátili zálohu v sume 4.900 eur. Za rozhodujúce okolnosti pritom považovali: 1/ budúci predávajúci
nepredložil list vlastníctva č. XXXX, bez vyznačenia plomby, pričom vyznačená plomba v prípade
uzavretia kúpnej zmluvy bráni vykonať vklad vlastníckeho práva v ich prospech ako kupujúcich, 2/

rozostavanástavba,ktorejsúčasťoumalbyťpredmetprevodu–byt,kudňu10.04.2018nespĺňalakritériá
stanovené stavebným zákonom, keď stavba nebola napojená na energie, vodovod a kanalizáciu, nebol
v nej postavený komín, 3/ podľa vyjadrenia žalovaného nebolo možné splniť požiadavku deklarovanú
v článku V. bod 3 písm. b) zmluvy o budúcej zmluve, a to „zväčšenie obytnej plochy nehnuteľnosti
o plochu terasy (strecha, zateplenie, sadrokartón, podlahové kúrenie, elektrina, dvere) vybudovanie

terasy podľa priloženého pôdorysu, 4/ budúci predávajúci im nedodal kópiu geometrického plánu a
projektovej dokumentácie tak, ako sa zaviazal v článku V. zmluvy o budúcej zmluve, pričom 5/ im
nepredložil ani dodatok k zmluve o budúcej zmluve podľa článku V. bod 3 písm. a) a písm. b) tejto
zmluvy. Nebolo sporné, že žalovaní obdržali oznámenie zo dňa 10.04.2018, ani to, že k uzavretiu
zmluvy o prevode nehnuteľností ku dňu 10.04.2018, ani následne nedošlo, pričom žalovaní netvrdili a

nepreukazovali uskutočnenie prejavu smerujúceho k započítaniu uhradenej zálohy a zmluvnej pokuty v
súlade s ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka.

13. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia sa voči žalovaným domáhali vydania bezdôvodného
obohatenia z titulu získania neoprávneného majetkového prospechu tým, že od nich prevzali zálohu v

sume 4.900 eur, ktorú po zániku záväzku žalobcov uzavrieť zmluvu o prevode nehnuteľností odmietali
vydať. V súvislosti s takto špecifikovaným nárokom skúmal súd prvej inštancie prvotne vecnú legitimáciu
na oboch sporových stranách, t.j. na strane žalobcov aj žalovaných. Dospel pritom k záveru, že pôvodný
žalovaný v 2. rade nie je subjekt, od ktorého možno spravodlivo požadovať vydanie bezdôvodného
obohatenia, či už solidárne so žalovaným alebo v jednej polovici zo zaplatenej zálohy. Pôvodný žalovaný

v 2. rade totiž v zmysle článku III. bod 5 zmluvy o budúcej zmluve plnil len funkciu platobného miesta,
keďže žalobcovia uhradili sumu 4.900 eur ako zálohu na budúcu kúpnu cenu v prospech žalovaného;
to ako žalovaný napokon naložil s uhradenou zálohou, t.j. či si ju ponechal v celej výške alebo iba
v polovici, bolo predmetom dohody medzi žalovanými, ktorú žalobcovia nemali možnosť ovplyvniť.
Úhradou peňažnej zálohy na dohodnuté platobné miesto, ktorým bol účet pôvodného žalovaného v

2.rade, s úmyslom zložiť ju na budúci odplatný prevod práv, žalobcovia plnili budúcemu predávajúcemu,
aniepôvodnémužalovanémuv2.rade;budúcipredávajúcibolpotomakonedošlokuzatvoreniubudúcej
kúpnej zmluvy povinný zloženú zálohu žalobcom vrátiť v celom rozsahu. Na uvedenom základe súdprvej inštancie žalobu voči pôvodnému žalovanému v 2. rade pre absenciu pasívnej vecnej legitimácie
zamietol.

14. Následne sa konajúci súd zaoberal dôvodnosťou nároku žalobcov v zmysle ustanovenia § 50a ods.
3 Občianskeho zákonníka a článku V. bod 1 zmluvy o budúcej zmluve, z ktorého vyplývalo, že si zmluvné
strany dojednali podmienky pre zánik záväzku uzavrieť budúcu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, a to pre
prípad zmeny okolností, z ktorých vychádzali pri vzniku tohto právneho úkonu, bez ich zapríčinenia tak,
že od nich nemožno rozumne požadovať, aby budúci zmluvný záväzok uzavreli. Žalobcovia oznámením

zodňa10.04.2018daližalovanýmnavedomiezánikichzáväzkuzozmluvyobudúcejzmluvespočívajúci
v povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode nehnuteľnosti, čo žalovaní namietali tvrdiac, že okolnosti,
najmä predmet záväzku zmluvy, zostali od uzavretia budúcej zmluvy nezmenené a nezmenili sa ani do
dňa 10.04.2018, kedy malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie sa preto za účelom
posúdenia argumentácie sporových strán zaoberal porovnaním okolností existujúcich v čase uzavretia
zmluvy o budúcej zmluve a tých, ktoré nastali po jej uzavretí do dátumu 10.04.2018; posudzoval pritom

okolnosti, skutočnosti a informácie, ktoré mali žalobcovia k dispozícii od zverejnenia inzerátu do dňa
02.03.2018, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, jej obsah, ako i skutkové okolnosti,
pre ktoré sa rozhodli nepristúpiť k uzavretiu kúpnej zmluvy vo väzbe na ustanovenie § 50a ods. 3
Občianskeho zákonníka.

15. Konajúci súd ustálil, že žalobcov pri výbere nehnuteľnosti zaujala ponuka pôvodného žalovaného
v 2. rade, okrem iného, možnosť zväčšenia obývacej miestnosti o plochu terasy o rozlohe 18 m2, čo
potvrdzovala komunikácia medzi realitnou maklérkou pôvodného žalovaného v 2.rade a žalobkyňou v
2. rade, ktorej súčasťou bola i cenová kalkulácia prác a materiálu v sume 6.200 eur (v emailovej správe
zhodné položky ako v článku V. bod 3 písm. b) zmluvy o budúcej zmluve). Uvedené preukazovalo i

do pôvodného návrhu zmluvy o budúcej zmluve doplnené ustanovenie článku V., bod. 3 písm. b); v
ňom sa žalovaný zaviazal zväčšiť obytnú plochu nehnuteľnosti o plochu terasy (strecha, zateplenie,
sadrokartón, podlahové kúrenie, elektrina, dvere) a vybudovať terasu podľa priloženého pôdorysu. Z
týchto skutočností bolo podľa mienky konajúceho súdu zrejmé, že žalobcovia pri uzavretí zmluvy o
budúcej zmluve vychádzali z toho, že obytná plocha nehnuteľnosti bude zväčšená o plochu terasy.

16. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobcovia ako budúci kupujúci v čase uzavretia zmluvy o
budúcej zmluve nedisponovali znaleckým posudkom, či geometrickým plánom, na ktorý odkazoval
článok II. tejto zmluvy, tieto neboli ani jej prílohou; napokon tento dokument sa spolu s projektovou
dokumentáciou zaviazal dodať žalobcom žalovaný priamo podľa článku V. bod 3 zmluvy o budúcej

zmluve. V konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia boli akokoľvek oboznámení s obsahom
uvedených dvoch dokumentov, pričom ani z obsahu zmluvy o budúcej zmluve nevyplývalo, že by medzi
okolnosti, z ktorých pri uzatváraní zmluvy vychádzali, patrila informácia týkajúca sa zriadenia vecného
bremena na parcele č. XXX/XXX, hoci o tejto skutočnosti musel mať podľa mienky konajúceho súdu
žalovaný vedomosť; v článku V. bod. 3 písm. b) sa tak zaviazal k plneniu, ktoré legálne nebolo možné

uskutočniť.

17. Na uvedenom základe konajúci súd konštatoval, že žalobcovia sa po uzavretí zmluvy o budúcej
zmluve dozvedeli o nemožnosti zväčšiť obytnú plochu o terasu a súčasne získali vedomosť o zriadení
vecného bremena na pozemku parcela č. XXX/XXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX; pritom už

len samotné zriadenie tohto vecného bremena na pozemku, ktorý bol predmetom prevodu, po uzavretí
zmluvy o budúcej zmluve bolo možné vyhodnotiť ako samostatnú okolnosť majúcu za následok stratu
povinnosti žalobcov pristúpiť k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy. Zároveň, nielen z obsahu zmluvy
o budúcej zmluve, ale i z celého priebehu rokovaní vyplýval nespochybniteľný záujem žalobcov o
zväčšenie obytnej plochy obývacej miestnosti o terasu, o prekážke ktorej realizácie sa nepochybne

dozvedeli až po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve, čím došlo k zmene i ďalšej rozhodujúcej okolnosti/
skutočnosti, pre ktorú nebolo možné od nich spravodlivo požadovať uzavretie budúcej kúpnej zmluvy.
Na uvedenom základe dospel súd prvej inštancie k záveru, že po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve
došlo bez zavinenia žalobcov do takej miery k zmene okolností, z ktorých pri vzniku záväzku vychádzali,
za ktorých nebolo možné od nich spravodlivo požadovať splnenie tohto záväzku a uzavrieť zmluvu

o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobcom v súlade s ustanovením § 50a ods. 3
Občianskeho zákonníka, vo väzbe i na článok V. bod 1 budúcej zmluvy zanikol záväzok uzavrieť
budúcu kúpnu zmluvu. Žalobcovia pritom riadne špecifikovali dôvody zániku záväzku v oznámení zo
dňa 10.04.2018, ktorého súčasťou bolo i odstúpenie od zmluvy; tento právny úkon však so zreteľomna zánik záväzku, nevyvolal žiadne právne účinky. Za tejto situácie neboli žalovaní oprávnení ponechať
si zloženú zálohu v sume 4.900 eur z titulu zmluvnej pokuty podľa článku IV. bod 1 písm. a) zmluvy
o budúcej zmluve; na vznik nároku z tohto titulu, prípadne i na platný započítací úkon v zmysle § 580

Občianskeho zákonníka neboli splnené podmienky.

18. Súd prvej inštancie dodal, že prihliadal i na skutočnosť, že do termínu uzavretia zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a datovania oznámenia žalobcov dňa 10.04.2018 títo neobdržali
geometrický plán, ani projektovú dokumentáciu, na ktorých odovzdanie sa zaviazal žalovaný v zmluve

o budúcej zmluve a neuzavrel s nimi ani dodatok k nej.

19. Konajúci súd vyhodnotil ako nedôvodnú argumentáciu žalovaných, podľa ktorej tým, že nedošlo
k zmene predmetu zmluvy, nemohol byť naplnený ani predpoklad zániku záväzku podľa § 50a ods.
3 Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že uvedené ustanovenie upravuje zmenu okolností, z ktorých
účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, pričom touto v danom prípade nie je zmena predmetu plnenia,

ale zmena okolností, ku ktorej preukázateľne došlo v miere, aby bola splnená podmienka upravená v
ustanovení § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka pre zánik záväzku žalobcov.

20. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcom zanikol záväzok vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve,
a preto sa stal nárok na vrátenie zálohy poskytnutej žalovanému v súvislosti so zamýšľaným prevodom

práv, ktorý sa neskôr nerealizoval, nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka ako plnenia, ktorého právny dôvod dodatočne odpadol. Zaplatením peňažnej
zálohy v sume 4.900 eur na dohodnuté platobné miesto (účet pôvodného žalovaného v 2. rade) s
úmyslom zložiť zálohu na budúci odplatný prevod práv, plnili žalobcovia žalovanému ako budúcemu
predávajúcemu, a nie pôvodnému žalovanému v 2. rade; žalovaný bol potom povinný zloženú zálohu

žalobcom vrátiť. Súd prvej inštancie preto, za súčasnej aplikácie § 50a ods. 1, ods. 3, § 451 ods. 1, ods.
2, § 489, § 498, § 567 ods. 1, § 580, § 610 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zaviazal žalovaného
vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie v sume 4.900 eur.

21. Konajúci súd zamietol návrh pôvodného žalovaného v 2. rade na výsluch svedkov B. N. a G. M. z

dôvodu hospodárnosti konania, prihliadajúc nielen na odstup času, ale najmä na skutočnosť, že výsluch
týchto svedkov by podľa neho vzhľadom na vykonané dokazovanie a jeho vyhodnotenie neovplyvnil
zistenie skutkového stavu.

22. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že úspešným žalobcom priznal
proti žalovanému (vo výroku označenému ako žalovaný v 1. rade) nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, kým pôvodnému žalovanému v 2. rade, z dôvodu jeho procesného úspechu, priznal
proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

23. Proti zaväzujúcemu výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie a súvisiacemu výroku III. o náhrade trov
konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný (pôvodný žalovaný v 1. rade) z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C.s.p. Žalovaný konajúcemu súdu vytýkal nesprávnosť záverov
vyslovených v bode 44. odôvodnenia rozhodnutia, pre ktoré zamietol návrh pôvodného žalovaného v 2.
rade na výsluch svedkov B. N. a G. M.. Bol toho názoru, že nevykonanie dokazovania len s prihliadnutím

na odstup času a zásadu hospodárnosti konania treba považovať za flagrantné porušenie princípov,
na ktorých stojí súdny proces. V situácii, keď súd prvej inštancie uskutočnil výsluch len žalobcu v 1.
rade, nemožno výsluch navrhovaných svedkov považovať za porušenie zásady hospodárnosti konania,
najmä pokiaľ sa na tvrdenia svedka B. N. odvolával i samotný žalobca v 1. rade. Pokiaľ žalobca v 1. rade
označil osobu B. N. za rozhodujúcu pri vysvetľovaní situácie ohľadom stavby rodinného domu, konajúci

súd nemohol odmietnuť návrh na jeho vypočutie, keďže tým práve poprel zásadu hospodárnosti, ako aj
priamosti a bezprostrednosti konania. Rovnakú argumentáciu pritom možno podľa žalovaného aplikovať
inavýsluchsvedkyneG.M.,ktoráviedlacelúkomunikáciusožalobcamiazúčastnilasaipodpisuzmluvy
o budúcej zmluve, pri príležitosti ktorej si žalobcovia urobili kópiu jej príloh.

24. Pokiaľ konajúci súd odmietol vykonať dokazovanie pre odstup času, žalovaný poznamenal, že návrh
na výsluch svedkov bol súčasťou podania právneho zástupcu žalovaných zo dňa 31.01.2019, pričom
tento na ňom zotrval i na pojednávaní dňa 19.11.2019, ktoré súd prvej inštancie odročil s tým, že
má oznámiť, či na predmetnom návrhu trvá. Právny zástupca žalovaných podaním zo dňa 29.11.2019konajúcemu súdu oznámil, že na vypočutí navrhovaných svedkov zotrváva, pričom predložil aj emailovú
správu svedkyne G. M. preukazujúcu zaslanie podstatnej časti projektovej dokumentácie žalobcom.
Skutočnosť, že ďalšie súdne pojednávanie sa uskutočnilo až dňa 02.03.2023, teda po dva a štvrť roku,

nemôže byť podľa neho zohľadnená pri odmietnutí návrhu na vykonanie dokazovania, nakoľko išlo o
objektívne prieťahy na strane konajúceho súdu.

25. Žalovaný v ďalšom konajúcemu súdu vytkol nesprávne vyhodnotenie nespornosti skutkových tvrdení
procesných strán, keď už na prvom súdnom pojednávaní žalovaní namietali tvrdenie, že žalobcovia

nemali k dispozícii dokumenty, na ktorých dodanie sa následne zaviazal v článku V. zmluvy o budúcej
zmluve. Práve výsluchom navrhovanej svedkyne G. M. mienil preukázať, že v deň podpisu zmluvy
o budúcej zmluve bol žalobcom predložený geometrický plán č. 16/2017, pričom podstatnú časť
projektovej dokumentácie im táto zaslala dňa 20.02.2018, čo napokon potvrdila žalobkyňa v 2. rade
emailovou správou zo dňa 21.02.2018. Žalovanému nebolo zrejmé, na akom základe súd prvej inštancie
v súvislosti s oboma dokumentami, t.j. geometrickým plánom a projektovou dokumentáciou konštatoval,

že netvorili prílohu zmluvy o budúcej zmluve, naviac, považujúc ich nedodanie za jednu zo skutočností,
pre ktorú nemožno spravodlivo od žalobcov požadovať uzavretie budúcej kúpnej zmluvy. Napokon ani
žalobcovia neuvádzali nepredloženie označených dokumentov ako dôvod zániku ich záväzku uzavrieť
realizačnú zmluvu, keď túto výhradu uplatnili až na pojednávaní dňa 19.11.2019, na čo reagoval jeho
právny zástupca žiadosťou o výsluch svedkov. Súd prvej inštancie preto nemohol spájať nepredloženie

dokumentov so skutočnosťou rozhodujúcou pre zániku záväzku v zmysle § 50a ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

26. Žalovaný s poukazom na body 35., 36. a 67. odôvodnenia vo väzbe na článok II. ods. 1 zmluvy o
budúcej zmluve ďalej uviedol, že zmluva deklarovala, že pre účely rozdelenia pozemkov sa vyžadoval

geometrický plán č. 3039/2017, kým na rozdelenie stavby na bytové jednotky bol potrebný znalecký
posudokč.35/2018;obatietodokumentybolijasnevzmluvešpecifikovanéadefinovalipredmetprevodu
vlastníckeho práva. Ten bol napokon špecifikovaný v článku II. bod 2 zmluvy o budúcej zmluve ako
parcela č. XXX/XXX, orná pôda, o výmere 179 m2 a byt č. 1. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX,
k.ú. C., je zrejmé, že na ňom bola ku dňu 14.03.2018 vyznačená plomba, pričom následne došlo i k

zápisu vecného bremena spočívajúceho v práve uložiť inžinierske siete v rozsahu elektrická, plynová,
vodovodná a kanalizačná prípojka na pozemku parcela č.XXX/XXX v zmysle geometrického plánu
č. 3039/2017; tieto skutočnosti boli zreteľne definované v zmluve o budúcej zmluve, a preto nejde o
okolnosti, ktoré by nastali po jej uzavretí. Pritom na titulnej strane geometrického plánu č. 3039/2017
bolo špecifikované jeho zadanie, a to „zameranie novostavby rod. domu na p. č. XXX/XXX, XXX/

XXX O. vydanie kolaudačného rozhodnutia, na oddelenie nehnuteľností p. č. XXX/XXX, XXX/XXX, a
na vyznačenie práva uloženia inžinierskych sietí na pozemku p. č. XXX/XXX“. V tomto smere preto
žalovanýoznačilargumentžalobcov,žeimnedodalgeometrickýplánzaúčelovýavrozporeisozásadou
koncentrácie konania, keďže v žalobe, ani vo vyjadrení zo dňa 29.03.2019 túto argumentáciu neuplatnili.

27. Podľa mienky žalovaného súd prvej inštancie posúdil po právnej stránke nesprávne i splnenie
predpokladov podľa § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorého obsah sa premietol i do znenia
článku V. zmluvy o budúcej zmluve a reflektoval na zmenu pomerov existujúcich pri vzniku zmluvy, ku
ktorým došlo po jej uzatvorení. Dodal, že podľa článku V. bod 2 predmetnej zmluvy sa strany dohodli,
že ostatné náležitosti alebo dojednania, ktoré bude potrebné a účelné upraviť, budú obsahom návrhu

zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorú sa zaviazala pripraviť realitná kancelária (pôvodne žalovaný v 2.
rade). Už zo systematického výkladu zmluvy o budúcej zmluve vyplýva, že jej podstatné podmienky
upravoval článok I. (Predmet záväzku), článok II. (Identifikácia nehnuteľnosti) a článok III. (Práva a
povinnosti zmluvných strán), kým podmienka, o ktorú žalobcovia opierajú žalobný nárok a mala byť
dôvodom rozviazania ich záväzku, sa nachádzala v článku V., bod 3 písm. b) zmluvy. Vychádzajúc z jej

formulácie, keď predmet záväzku definoval článok I. zmluvy, nemohla byť dôvodom zániku povinnosti
uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu podmienka, ktorá mala byť predmetom ďalšieho dodatku, na ktorého
uzavretie ho žalobcovia nevyzvali a pristúpili k doručeniu oznámenia o zániku záväzku; urobili tak v čase,
keď im navrhovaná svedkyňa G. M. poslala rozpis prác a materiálu na zhotovenie terasy s dovetkom,
aby sa jej žalobkyňa v 2. rade ozvala za účelom zazmluvnenia jej predstavy. Žalobkyňa v 2. rade v

nadväznosti na to neuviedla žiadne argumenty týkajúce sa nemožnosti vybudovania terasy, a to ani
potom, čo ju svedkyňa G. M. emailovou správou zo dňa 07.04.2018 upozornila na koniec lehoty na
uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy. Z tohto pohľadu sa potom žalovanému javil procesný útok žalobcovza účelový, keď zhotovenie terasy malo byť iba zástupným dôvodom pre zánik záväzku, ktorí žalobcovia
už ani nemali záujem splniť.

28. Vzhľadom na uvedené, keď záväzok žalobcov uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu nezanikol podľa §
50a ods.3 Občianskeho zákonníka a ich odstúpenie od zmluvy je neplatné, bol žalovaný toho názoru,
že sa nemohol na ich úkor bezdôvodne obohatiť s poukazom i na článok IV. bod 1 písm. a) zmluvy
o budúcej zmluve; išlo o sankciu za zmarenie účelu zmluvy zo strany žalobcov majúcu za následok
prepadnutie zálohy. Na uvedenom základe žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu považovali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za
vecne správny. Konajúci súd postupoval dôsledne v intenciách ustanovení C.s.p., vykonal všetky
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na ich základe dospel k správnym skutkovým
zisteniam; na tieto pritom dôsledne reflektovalo odôvodnenie napadnutého rozsudku. Žalovaný preto

podľa nich nedôvodne vytýkal existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.
Svedkovia, ktorých vypočutie navrhoval pôvodný žalovaný v 2. rade, sa podľa vyjadrenia jeho
štatutárneho zástupcu, účastného na súdnych pojednávaniach, mali vyjadriť k obsahu emailovej
komunikácie so žalobcami; na túto pritom súd prvej inštancie prihliadol a vykonal ňou dokazovanie, čo
podľa žalobcov vyplývalo z bodu 17. odôvodnenia rozhodnutia. Naviac, navrhovaní svedkovia sa ako

podriadení zamestnanci mali možnosť oboznamovať s priebehom dokazovania, a čo by nepochybne
malo vplyv na hodnovernosť ich svedeckých výpovedí.

30. Podľa mienky žalobcov neobstojí ani ďalšia argumentácia žalovaného, ktorou spochybnil správnosť
zistenískutkovéhostavuprvoinštančnýmsúdom.Žalovanýsavzmluveobudúcejzmluvesámzaviazalv

bližšie neurčenom čase po jej podpise dodať kópie tak geometrického plánu, ako aj znaleckého posudku
č.35/2018,ktorúokolnosťuviedlivoznámenízodňa10.04.2018akojedenzdôvodovzánikuichzáväzku
uzavrieť so žalovaným budúcu kúpnu zmluvu; o tejto skutočnosti sa preto nemohol dozvedieť až na
pojednávaní dňa 19.11.2019. Žalobcovia v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve nemali informáciu
o tom, že predmet budúcej kúpy má byť zaťažený vecným bremenom, ktorá skutočnosť znemožňovala

legálne zväčšiť obytnú plochu bytu o plochu terasy; o tejto sa dozvedeli až dodatočne, po podpise
zmluvy o budúcej zmluve. Súd prvej inštancie správne túto okolnosť ustálil ako rozhodujúcu, majúcu
spolu s nemožnosťou rozšírenia obytnej plochy o plochu terasy, za následok stratu povinnosti uzavrieť
budúcukúpnuzmluvu.Nauvedenépritomnemalvplyvpoukazžalovanéhonapredmetzmluvyobudúcej
zmluve, ktorý ostal nezmenený. Ako uviedol i súd prvej inštancie ustanovenie § 50a ods. 3 Občianskeho

zákonníka stanovuje pre zánik záväzku uzavrieť realizačnú zmluvu zmenu okolností, z ktorých účastníci
pri jeho vzniku vychádzali, a teda jeho podmienkou nie je zmena predmetu plnenia. K zmene okolností
rozhodujúcich pri vzniku záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve pritom preukázateľne došlo v takej miere,
že bola splnená podmienka pre zánik ich záväzku. Súd prvej inštancie v tomto smere správne vychádzal
z porovnania okolností existujúcich v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve a v čase po nej; následne

prijal legálny, vecne a právne správny záver, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnili.

31. Žalobcovia zopakovali, že v dobrej viere reagovali na inzerát pôvodného žalovaného v 2. rade, mali
seriózny záujem o kúpu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, za predpokladu zväčšenia obývacej
plochy a možnosti zavedenia krbu s komínom. Bez ich pričinenia však došlo k negatívnej zmene

okolností, za ktorých bola zmluva o uzavretí budúcej zmluve podpísaná, a preto od nich za tohto stavu
nemožno požadovať, aby budúci zmluvný záväzok uzavreli. V dôsledku zániku ich záväzku uzavrieť
budúcu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam im potom vzniklo právo žiadať od žalovaného
vrátenie zaplateného preddavku na kúpnu cenu v sume 4.900 eur. Na uvedenom základe žalobcovia
navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny

potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

32. Žalovaný v odvolacej replike nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že skutkový stav mohol objasniť
štatutárny zástupca pôvodného žalovaného v 2. rade, ktorý sa zúčastnil len jedného súdneho
pojednávania, bez možnosti podania ústneho vyjadrenia k veci. Navrhovaní svedkovia sa mali vyjadriť

k tvrdeniam týkajúcim sa predkontraktačných rokovaní, svedkyňa M. i k tomu, ktoré kópie dokumentov
odovzdala žalobcom pri podpise zmluvy o budúcej zmluve. Konajúci súd jednoznačne pochybil,
pokiaľ zamietol návrh na výsluch týchto svedkov; obaja pritom pracovali na pozícii samostatných
odborných spolupracovníkov pôvodného žalovaného v 2. rade a neboli s ním v pracovnom pomere.Ich hodnovernosť nemôže byť spochybnená ešte pred samotným výsluchom, ako nesprávne namietali
žalobcovia. I keď podľa mienky žalovaného nedodanie dokumentov nebolo ako dôvod zániku záväzku
žalobcov špecifikované v oznámení zo dňa 10.04.2018, zotrval na tom, že taký skutkový záver

nemohol konajúci súd ustáliť len na základe tvrdení žalobcu v 1. rade. V ostatom sa pridržal odvolacej
argumentácie.

33. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 30.08.2023 zotrvali na tvrdeniach obsiahnutých vo vyjadrení k
odvolaniu žalovaného zo dňa 02.07.2023. Nad ich rámec podotkli, že obaja žalovaní boli od roku 2018,

kedy sa konania začalo, osobne pasívni a nezúčastnili sa súdnych pojednávaní.

34. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch (výroky
I. a III.), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.
a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.11.2024

(§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

35. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie
v ňom v primeranom rozsahu rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania citujúc

pritom ním aplikované právne predpisy, z ktorých vyvodil právne závery a tieto i náležite vysvetlil,
objasniac zrozumiteľne dôvody, pre ktoré vyhodnotil žalobu žalobcov za v celom rozsahu dôvodnú;
ním prijaté skutkové a právne závery nemožno považovať za zjavne neodôvodnené a preto i celé
odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa požiadavky ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p.

36. Súd prvej inštancie sa v konaní správne zameral na skúmanie opodstatnenosti požiadavky žalobcov
na zaplatenie sumy 4.900 eur, ktorú si v konaní uplatňovali voči (už len) žalovanému titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. Vychádzal pritom nielen z tých skutkových tvrdení, ktoré boli medzi stranami
nesporné, ako i z výsledkov vykonaného dokazovania. Odvolací súd nemohol priznať úspech tej časti
odvolacej argumentácie žalovaného, v ktorej konajúcemu súdu vytýkal nesprávne zistenie skutkového

stavu, vrátane pochybenia spočívajúceho v nevykonaní dokazovania výsluchom navrhovaných svedkov
B. N. a G. M..

37. V prvom rade, vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, je zrejmé, že konajúci
súd odmietol uskutočniť výsluch navrhovaných svedkov nielen vzhľadom na odstup času a zásadu

hospodárnosti, s ktorým postupom žalovaný nesúhlasil, ale i z dôvodu, že s ohľadom na dovtedy
vykonané dôkazy a ich zhodnotenie bol toho názoru, že ich výpoveď by nijako neovplyvnila zistenie
skutkového stavu. I keď možno prisvedčiť žalovanému, že len časové hľadisko nemožno hodnotiť za
relevantný dôvod pre nevykonanie navrhnutého dôkazu, je nepochybné, že súd prvej inštancie sa okrem
časového kritéria odvolával i na iné, vo veci už vykonané dokazovanie, ktoré mu umožnilo po jeho

vyhodnotení dostatočne ustáliť skutkový stav; tento názor konajúceho súdu, s ktorým sa stotožnil i
odvolací súd, žalovaný použitou odvolacou argumentáciou nespochybnil.

38. Hodno uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky procesnými stranami navrhované dôkazy, ale je
oprávnený a zároveň povinný v každej fáze konania zvážiť, ktorý z dôkazov je vzhľadom na uplatnený

nárok a tvrdenia procesných strán potrebné vykonať. V tomto smere súd posúdi dôkazné návrhy a
rozhodne, ktorý z dôkazov realizuje; rozhodne súčasne i o tom, že nevykoná dôkazy, ktorými majú byť
preukázané skutočnosti nevýznamné pre posúdenie uplatneného nároku alebo ktoré boli už preukázané
inými dôkazmi, tak ako i v danom prípade; len samotná okolnosť, že súd prvej inštancie postupoval
v zmysle uvedeného a za stavu, keď mal skutkový stav postačujúco preukázaný dovtedy vykonanými

(prevažne) listinnými dôkazmi, nevykonal žalovanou stranou navrhované dôkazy, nemožno hodnotiť
za pochybenie zakladajúce automaticky vadu konania (k tomu i rozhodnutie publikované v Sborníku
stanovisek IV, str. 1084-1085, ako i nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. III. ÚS 150/93, ako aj sp. zn. II.
ÚS 56/95).

39. V tejto súvislosti považuje pritom odvolací súd za potrebné uviesť, že neuniklo jeho pozornosti,
že dokazovanie výsluchom svedkov B. N. a G. M. uplatnil ako prostriedok procesnej obrany pôvodný
žalovaný v 2. rade, a teda nie žalovaný (v tom čase žalovaný v 1. rade), a to vo vyjadrení k žalobe;
v ňom pritom nešpecifikoval, k akým ním tvrdeným okolnostiam sa mali svedkovia vyjadriť a ktoréskutkové tvrdenia mali svojou výpoveďou preukázať. Uvedené neozrejmil napokon ani právny zástupca
pôvodného žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa 19.11.2019 a ani v podaní zo dňa 29.11.2019.
Treba mať pritom na zreteli, že dôkaznému bremenu nevyhnutne predchádza bremeno tvrdenia, a

teda platí, že nie je možné dokazovať to, čo nebolo tvrdené. Žalovaný v konaní pred súdom prvej
inštancie nepredostrel skutkové tvrdenia, na podporu ktorých mali byť vyslúchnutí svedkovia navrhovaní
pôvodným žalovaným v 2. rade; až v odvolaní uviedol, že výsluchom svedkyne G. M. sa malo preukázať,
že žalobcom bol najneskôr v deň podpisu zmluvy o budúcej zmluve predložený geometrický plán
č. 3039/2017, resp. v uvedený deň si mali urobiť kópiu príloh zmluvy. Odhliadnuc od skutočnosti,

že žalovaný v priebehu konania popieral existenciu akýchkoľvek príloh zmluvy o budúcej zmluve,
vrátane náčrtu označeného priamo v jej ustanoveniach, skutkové tvrdenie ohľadne dispozície žalobcov s
geometrickým plánom nepredniesol v prvoinštančnom konaní; v ňom len uvádzal, že geometrický plán,
rovnako ako znalecký posudok č. 35/2018, bol v zmluve o budúcej zmluve transparentne označený,
žalobcovia si ho mohli vyžiadať, a preto i s poukazom na zásadu právo patrí bdelým pripisoval
na ich ťarchu, pokiaľ ho nevideli. Žalovaný teda v priebehu konania účinne (§ 151 ods. 2 C.s.p.)

nespochybnil skutkové tvrdenie žalobcov o tom, že im ani na ich žiadosť nebol poskytnutý geometrický
plán, na ktorého predloženie sa spolu so súvisiacimi dokumentami (projektová dokumentácia) zaviazal
v článku V. bod 3 zmluvy o budúcej zmluve. V tomto smere pritom nepostačuje len vyjadrenie púheho
nesúhlasu so skutkovým tvrdením procesnej strany, keď je potrebné tento doplniť a predostrieť vlastné
skutkové tvrdenia. V konaní pritom bolo tvrdené, následne i dôkazne preukázané a súd prvej inštancie

z toho vychádzal, že žalobcovia obdržali (prostredníctvom emailu v dňoch 07.02.2018 a 20.02.2018 od
pracovníčky pôvodného žalovaného v 2. rade, G. M.) len pôdorysy prízemia a prvého poschodia bytu
č. X (ako aj bytu K. X) spolu s legendou (popisom) miestností, z ktorých tento pozostával, čo nemožno
považovať za projektovú dokumentáciu definovanú stavebným zákonom, čo napokon žalovaný ani
netvrdil; nebolo teda preukázané, že by sa do ich dispozície dostala i iná zmluvná dokumentácia,

resp. tá definovaná v článku V., bod 3 zmluvy o budúcej zmluve. Predmetné zistenie pritom súd
prvej inštancie nehodnotil ako skutočnosť, pre ktorú nebolo možné od žalobcov požadovať uzavretie
kúpnej zmluvy, ako mylne argumentoval žalovaný. Vychádzajúc z bodu 67. odôvodnenia napadnutého
rozsudku je zrejmé, že konajúci súd na pasívne správanie žalovaného, resp. nesplnenie jeho zmluvne
zakotveného záväzku prihliadal, bez toho, aby mu prisúdil charakter okolnosti v zmysle § 50a ods.

3 Občianskeho zákonníka, t.j. zakladajúcej dôvod zániku záväzku žalobcov uzavrieť kúpnu zmluvu.
Žalobcovia pritom porušenie povinnosti žalovaného dodať im rozhodujúcu zmluvnú dokumentáciu, resp.
geometrický plán, deklarovali nielen v oznámení zo dňa 10.04.2018, ale i v priebehu konania (viď
zápisnica o pojednávaní zo dňa 19.11.2019), a preto odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akých dôvodov
a v čom žalovaný vzhliadol v postupe konajúceho súdu, ktorý na tieto tvrdenia žalobcov prihliadol,

rozpor so zásadou koncentrácie konania. Žalobcovia totiž predniesli rozhodujúce skutkové tvrdenia
v tomto smere do času vyhlásenia uznesenia o ukončení dokazovania (tzv. zákonná koncentrácia);
pokiaľ by ich neuplatnili v rámci písomnej fázy konania, bolo na zvážení konajúceho súdu, či na
prostriedky procesného útoku, ktoré prípadne mohli predložiť skôr, ak by konali starostlivo so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať alebo nie. Súd prvej inštancie by pritom bol

povinný v rozhodnutí o veci samej odôvodniť postup, v rámci ktorého by na oneskorene uplatnené
prostriedky procesného útoku neprihliadal. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je evidentné, že súd
prvej inštancie prihliadal na žalobcami uvedené skutkové tvrdenia ohľadne nedodania geometrického
plánu a projektovej dokumentácie, a teda nevyhodnotil ich za uplatnené oneskorene.

40. Odvolací súd napokon nemohol priznať úspech ani tej odvolacej argumentácii žalovaného, ktorou
namietal nesprávne právne posúdenie veci vo väzbe na § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka.

41. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

42. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vyhodnotil, že vykonaným

dokazovaním žalobcovia preukázali takú zmenu okolností, z ktorých vychádzali pri uzavretí zmluvy o
budúcej zmluve, že od nich nebolo možné rozumne požadovať uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným.
Konajúci súd pri ustálení tohto záveru vychádzal z porovnania všetkých okolností, informácií a znalostí,
ktorými žalobcovia disponovali pred a v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve s tými, o ktorýchsa dozvedeli po tomto čase. Bolo pritom preukázané, a žalovaný to nepoprel, že hlavným účelom,
pre ktorý sa žalobcovia rozhodli vstúpiť s ním do zmluvného vzťahu, bola kúpa nehnuteľnosti, resp.
bytu, zväčšeného o rozlohu terasy o 18 m2; uvedené napokon osvetľuje nielen vzájomná emailová

komunikácia žalobkyne v 2. rade s pracovníčkou pôvodného žalovaného v 2. rade G. M., v jej rámci
výpočetplochyaprácpripadajúcichnastavebnéúpravy(terasa,zateplenie,apodobne),aleidojednanie
v článku V., bod 3 zmluvy o budúcej zmluve; v ňom sa žalovaný zaviazal zväčšiť obytnú plochu
nehnuteľnosti o plochu terasy (strecha, zateplenie, sadrokartón, podlahové kúrenie, elektrina, dvere)
a vybudovať terasu podľa pripojeného náčrtu. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil skutkové

tvrdenie žalobcov o tom, že po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve ich telefonicky informoval o tom, že
zväčšenie obývačky, na ktoré sa zmluvne zaviazal, nebude možné, keďže stavebný úrad to nepovolí,
čo malo spolu s vecným bremenom viaznucim na pozemku, nepochybne vplyv i na možnosť výstavby a
prístavby terasy domu. Je pritom irelevantné, či jeho záväzok zväčšiť obytnú plochu terasy bol pretavený
do článku II. alebo článku III. zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko tento v nej bol obsiahnutý a pokiaľ z
neho žalobcovia vychádzali a tento sa po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve ukázal ako nerealizovateľný,

nepochybne predstavoval zmenu tých okolností, pre ktoré žalobcovia vstupovali do zmluvného záväzku
a ktorých realizáciu si vymienili v samotnej zmluve.

43. Pokiaľ išlo o zriadenie vecného bremena na pozemku parcela č. XXX/XXX, k.ú. C., vykonaným
dokazovaním nebola preukázaná vedomosť žalobcov o jeho existencii, nakoľko geometrický plán č.

3039/2017, ktorý bol podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., podkladom pre jeho zápis, im
žalovanýnepredložilanezmienilsaoňom(ovecnombremene)anivsamotnejzmluveobudúcejzmluve.
Žalobcovia pritom v žalobe predniesli skutkovú argumentáciu, podľa ktorej existencia vecného bremena
znižovalastavebnémožnosti,atýmivyužiteľnosťvecnýmbremenomdotknutéhopozemkunaakékoľvek
účely, najmä predstavovala obmedzujúci faktor pre realizáciu prípadnej prístavby a zväčšenia plochy

obývačky, nakoľko k inžinierskym sieťam musí byť umožnený prístup; predmetná parcela potom v reálii
nemohla byť zastavaná. Tieto okolnosti žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní
nespochybnil.

44. Vychádzajúc z riadne zisteného skutkového stavu potom súd prvej inštancie správne ustálil, že

žalobcovia preukázali existenciu okolností vedúcich k zániku ich záväzku uzavrieť kúpnu zmluvu v
zmysle § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že ich platba v sume 4.900 eur mala so
zreteľom na všetky okolnosti charakter zálohy na kúpnu cenu (§ 498 Občianskeho zákonníka), keď k
uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, žalovaný sa na ich úkor obohatil v rozsahu zloženej zálohy; išlo pritom
o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (k tomu aj

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 774/2008).

45. Sumarizáciou vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný v odvolaní použitou argumentáciou
relevantným spôsobom nespochybnil správnosť úvahy a na jej základe prijatých záverov konajúceho
súdu o tom, že v dôsledku zmeny okolností, pre ktoré žalobcovia vstupovali do zmluvného záväzku a

ktorých realizáciu si vymienili v zmluve o budúcej zmluve, zanikol ich záväzok uzavrieť s ním budúcu
kúpnu zmluvu v zmysle § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka; bol preto povinný vrátiť im sumu 4.900
eur zloženú ako záloha kúpnej ceny. V dôsledku zániku záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve si pritom
žalovaný nemohol uplatňovať nárok na zmluvnú pokutu, resp. túto hypoteticky započítať voči nároku
žalobcov na vrátenie zálohy na budúcu kúpnu cenu. So zreteľom na túto skutočnosť, odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku I. a vo výroku III. o náhrade trov
konania ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

46. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom v 1. a v 2. rade, ktorí mali v

odvolacom konaní úspech, priznal proti žalovanému, ktorý úspech nemal, spoločne a nerozdielne plný
nárok na ich náhradu.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).