Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117229412
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1117229412.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci žalobcu: AMH SERVICE, s. r. o.,
Tomášikova 1973/32, 831 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46 042 938, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, IČO: 36 868 221,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23

Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811
02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 10.784,02 eur s príslušenstvom a o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/210/2017 – 551 zo dňa 07.12.2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/210/2017 – 551 zo dňa
07.12.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v prvom výroku žalobu žalobcu zamietol a druhým
výrokom uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom
na ustanovenia § 788 ods. 1 a 3, § 797 ods. 1, 2 a 3, § 799 ods. 1, 2 a 3 veta prvá, § 806 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník alebo OZ“) a podľa § 255 ods. 1, § 262
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou
Okresnému súdu Bratislava I dňa 06.12.2017 sa pôvodný žalobca, obchodná spoločnosť AMH, s. r.
o. Podunajská 42, 821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 44 550 987 (súd
prvej inštancie zmenu na strane žalobcu povolil uznesením sp. zn. 25Cb/210/2017 zo dňa 04.06.2019)
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 10.784,02 eur s príslušenstvom a náhradu

trov konania. V žalobe uviedol, že strany sporu medzi sebou uzavreli poistnú zmluvu pre havarijné
poistenie vozidiel EUROKASKO Extra č. 6 586 310 184, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie
motorového vozidla Mercedes GL450CDI, VIN: A., EČV: B. (ďalej aj ako „poškodené motorové vozidlo“
alebo „motorové vozidlo“). Dňa 08.10.2016 došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej vznikla na
predmete poistnej zmluvy škoda. Škodová udalosť bola žalovanému riadne nahlásená a žalovaným
zaregistrovaná pod číslom 9563454728. Následne žalovaný listom zo 04.07.2017 žalobcovi oznámil,

že škodová udalosť bola likvidovaná bez poskytnutia poistného plnenia, pretože poškodenia vozidiel
nezodpovedajú popisovanému nehodovému deju. Motorové vozidlo bolo opravené žalobcom, ktorý za
opravu vystavil faktúru č. 2017_02012 zo 16.02.2017 znejúcu na sumu 11.351,60 eur bez DPH. Od
tejto sumy žalobca odpočítal spoluúčasť vo výške 5 % (567,58 eur) a výsledná suma je 10.784,02
eur. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že rozsah a charakter poškodenia vozidiel nezodpovedá
popisovanému nehodovému deju. Dopravná nehoda bola riadne oznámená a zadokumentovaná

políciou. Uplatnil si preto proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 10.784,02 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 10.784,02 eur od 06.12.2017 do zaplatenia, ako aj náhradutrov konania. K žalobe priložil návrh poistnej zmluvy pre havarijné poistenie vozidiel EUROKASKO extra
- produkt č. 574 (ďalej len „poistná zmluva“), poistku č. 6 586 310 184 zo 17.09.2015, vyrozumenie k
oznámeniu poistnej udalosti zo 04.07.2017, žiadosť o prešetrenie likvidácie škodovej udalosti spolu s

podacím lístkom, zápisy o poškodení, faktúru č. 2017_02012 z 02.02.2017, kalkuláciu opravy č. 669.

3. Vyjadrením zo dňa 04.09.2028 žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu neuznal a považoval ho za
nepreukázaný, neoprávnený, nedôvodný a bez právneho základu. Žalobu označil za nespĺňajúcu kritéria
požadované § 132 CSP. Podľa žalovaného absentuje aj preukázanie kauzálneho nexusu. Poukázal na

oznámeniezo04.07.2017,zktoréhosažalobcadozvedelzdôvodnenieneposkytnutiapoistnéhoplnenia.
Žalobca bol informovaný, že nárok na poistné plnenie mu nevznikol z dôvodu nepreukázania príčinnej
súvislosti medzi uplatňovaným nárokom a príslušnou škodovou udalosťou. V rámci šetrenia poistnej
udalosti postupoval v súlade so závermi znaleckého posudku, ktorý si dal vypracovať. K vyjadreniu
priložil elektronickú správu medzi stranami sporu, ako aj znalecký posudok C. D. D. číslo úkonu: 46/2017
z 29.06.2017.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 03.06.2019 nesúhlasil so závermi znalca, pretože tento vychádzal najmä
z popisu priebehu nehodového deja uvedeného v oznámení o vzniku škodovej udalosti z havarijného
poistenia z 05.03.2017 a z dotazníka pre účastníka poistnej udalosti z 29.03.2017, ktoré sú vypracované
vo forme formulárov a obsahujú len stručné odpovede na predtlačené otázky. Nemožno preto dospieť

k jednoznačnému záveru o nemožnosti vzniku poškodenia predmetu poistenia v dôsledku dopravnej
nehody z 08.10.2016. K poškodeniu motorového vozidla došlo v čase platnosti poistnej zmluvy, ktorou
bolo toto vozidlo poistené, v dôsledku čoho vznikol poistenému nárok na poistné plnenie.

5. Súd prvej inštancie považoval medzi stranami sporu za spornú oprávnenosť postupu žalovaného,

ktorý nepriznal žalobcovi poistné plnenie, keď vo vyrozumení k oznámeniu poistnej udalosti z poistnej
zmluvy číslo XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX B. XXXXX A. zo 04.07.2017 uviedol, že zdokumentovaný
rozsah a charakter poškodenia, technicky nezodpovedá popisovanému vzniku poistnej udalosti. Škoda
bola odložená bez finančného vyrovnania ako bezpredmetná.

6.Súdprvejinštancieneuvádzalargumentáciukaktívnejvecnejlegitimáciižalobcu,pretožejupovažoval
za danú. Žalobca predložil potvrdenie od ČSOB Leasing, a.s., ktoré deklarovalo, že zmluva bola
ukončená k 27.09.2017 a že voči žalobcovi nie sú žiadne pohľadávky. ČSOB Leasing tiež súhlasil s
ukončením vinkulácie poistného plnenia v prospech ČSOB Leasing, a.s. ku dňu ukončenia zmluvy. Súd
prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu a námietky žalovaného sú

nedôvodné. Navyše súd nezistil porušenie procesného predpisu § 132 CSP, keď pokračoval v konaní
a vec prejednal meritórne.

7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že podľa § 788 OZ je poistná udalosť náhodná udalosť, o ktorej
účastníci poistenia predpokladajú, že môže nastať, ale nevedia kedy, ani či sa tak stane. Náhodnou

udalosťou nie je udalosť, o ktorej sa v čase uzavretia poistenia vie, že už nastala a ani udalosť, ktorú
úmyselne privodil ten, na koho majetok sa poistenie vzťahuje. Počas poistenia je poistený povinný
dodržiavať zákonné a zmluvné povinnosti, pričom ich porušenie, ktoré má podstatný vplyv na vznik
poistnej udalosti, môže viesť k sankciám podľa § 799 a § 809 OZ, pričom platí, že vedomé porušenie
povinností, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti znamená, že poistený mal vedomosť o

tom, že porušenie povinností môže viesť k vzniku poistnej udalosti alebo zväčšiť rozsah jej následkov.

8. Súd prvej inštancie poukázal na argumentáciu žalovaného, ktorý tvrdil, že v danom spore nejde
o náhodnú udalosť, ktorá je kľúčová v zmysle § 788 OZ. Podľa článku I ods. 1 písm. a) osobitných
poistných podmienok poistenia motorových vozidiel č. 356 (OPP) sa základné poistenie vzťahuje na

poškodenie alebo zničenie vozidla alebo jeho výbavy náhodnou udalosťou, s výnimkou výluk uvedených
v príslušných dokumentoch. Poistnou udalosťou je náhodná udalosť, ak je spojená s povinnosťou
poisťovne plniť, pričom táto udalosť nie je krytá, ak bola spôsobená úmyselným konaním poisteného
alebo poistníka (článok II OPP). Výluky z poistenia sú uvedené v článku III OPP. V poistnej zmluve
bol dohodnutý typ poistenia B, ktorý sa vzťahuje na krádež a lúpež vozidla, ako aj na poškodenie

alebo zničenie vozidla alebo jeho výbavy náhodnou poistnou udalosťou, s výnimkou výluk uvedených
v OPP č. 356, č. 206 a zmluvných dojednaniach č. 910 (článok III zmluvných dojednaní). Súd prvej
inštanciezdôraznil,žežalovanýneuplatnilžiadnuvýlukuuvedenúvOPP,zmluvnýchdojednaniachalebo
VPP MP 106 (všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcichfyzických osôb). Žalovaný označil udalosť ako „nenáhodilú“ z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti,
ktorú vyvodil zo záverov znalca C. D. D.. Podľa súdu prvej inštancie je tak zrejmé, že žalovaný
nesprávne pod pojem náhodnej udalosti subsumuje nedostatočne preukázanú príčinnú súvislosť, čo

vyplýva aj z predchádzajúcich vyjadrení žalovaného. Súd prvej inštancie dodal, že nie každé poškodenie
poisteného motorového vozidla má nutne za následok plnenie z poistnej zmluvy, pričom poistnú udalosť
definuje, ako majetkovú škodu na predmete poistenia, ktorá bola spôsobená poistným rizikom (rozsudok
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/3/2022 z 27.10.2022). Pre určenie nenáhodilosti škodovej
udalosti, t.j. nastrojenia škodovej udalosti a tým pádom konštatovanie trestného činu chýba v spise

podklad.

9. Súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky na to, aby žalovaná strana mala
povinnosťkonaťvsúladespoistnouzmluvouajejdokumentmi.Hlavnouspornouotázkoubolaexistencia
príčinnej súvislosti medzi škodou a poistnou udalosťou. Dôkazné bremeno v súvislosti s príčinnou
súvislosťou leží na strane, ktorá musí tieto skutočnosti preukázať. Pri určovaní príčinnej súvislosti je

dôležité, aby bola bezpečne preukázaná ako bezprostredná, a to nezávisle od časovej súvislosti medzi
udalosťami. Časová súvislosť môže byť nápomocná pri posudzovaní vecnej súvislosti, ale nemôže
sa zamieňať s príčinnou súvislosťou, pretože neplatí, že z časovej následnosti udalostí vyplýva ich
príčinný vzťah. Súd prvej inštancie sa pri posúdení príčinnej súvislosti zaoberal posudkom C. D. D.
z 29.06.2017, ktorý však nespĺňal požiadavky podľa § 17 ods. 3 písm. f) zákona č. 382/2004 Z. z. o

znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase
vytvorenia znaleckého posudku), pretože znalecká doložka neobsahovala vyhlásenie znalca o tom, že
si je vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku, ako vyžaduje zákon. Z tohto dôvodu súd
prvej inštancie tento posudok považoval len za listinný dôkaz. Z posudku vyplynulo, že znalec nebol
prítomný na mieste nehody a vychádzal iba z predložených dokumentov a fotografií. Okrem týchto

listín sa zohľadnila aj fotografia poškodeného vozidla, na ktorej sú vytečené prevádzkové kvapaliny a
plastové úlomky. Z fotografie vytečenej kvapaliny vyvodil, že k nárazu by muselo dôjsť tak, že kamión
sa pohyboval po chodníku, čo vylúčil, pretože na chodníku sú rozmiestnené pouličné lampy. Odbočka,
ktorú vodič poškodeného vozidla uviedol, bola vzdialená minimálne 250 metrov od miesta nehody. Na
základe týchto faktov znalec označil nehodový dej za nepravdepodobný. Z technického hľadiska znalec

vylúčil možnosť nárazu poškodeného vozidla do ukrajinského návesu, pretože by pri takomto náraze
došlo k trvalému poškodeniu vozidla a náves by nebol schopný ďalšej prevádzky.

10. Z likvidačného spisu žalovaného vyplynulo, že žalobca bol listom informovaný o registrácii
nahlásenia škodovej udalosti dňa 13.10.2016 a požiadaný o vyplnenie tlačiva oznámenia o škode z

havarijného poistenia. Žalobca oznámenie vyplnil 06.02.2017, kde uviedol, že škoda bola spôsobená pri
predbiehaní nedobrzdením. V dotazníku z 29.03.2017 vodič poškodeného vozidla spresnil, že kamión
mal smerovku doprava do areálu, pričom vyzeral, že už odbáča, tak ho začal obiehať z ľavej strany.
Vtedy kamión zmenil smer a rozhodol sa pokračovať rovno, vodič mal zošliapnutý plynový pedál a už
nestihol zabrzdiť. V ďalšom nákrese uviedol, že kamión aj zabrzdil. Likvidačný spis obsahuje fotografiu

poškodeného vozidla, na ktorej je vozidlo zadnou časťou bližšie ku krajnici, prednou časťou od krajnice
ďalej - uvedené popisuje aj znalec C. E. vo svojom posudku tak, že pravý bok vozidla je 0,9 metra vľavo
od vodiacej čiary pravého okraja vozovky a ľavý bok vozidla 0,4 metra vpravo od úrovne stredovej čiary
vozovky. Pod vozidlom sú vytečené prevádzkové kvapaliny, odpadnuté EČV a úlomky.

11. Súd prvej inštancie mal za to, že po doručení odporu a znaleckého posudku vodič poškodeného
vozidla na pojednávaní uviedol odlišné okolnosti nehody, než sú uvedené v dokumentoch. Tvrdil, že
kamión mal výstražné svetlo a chcel odbočiť doprava, pričom sa ho pokúšal predbehnúť, ale kvôli oproti
idúcemu vozidlu sa musel zaradiť za kamión a nestihol zabrzdiť. Po náraze po pár metroch zastavil
a pokúsil sa odpojiť batériu, ktorá začala dymiť. Na policajnej fotografii je vozidlo za miestom nehody.

Vylúčil, že vypisoval dotazník a tvrdil, že to urobil jeho kolega. Odbočka je v skutočnosti o 100 až 200
metrov ďalej, než je nakreslená - smerom dozadu naspäť.

12. Znalecký posudok C. F. E. č. 3/2020 z 13.03.2020 obsahuje simuláciu nárazu poškodeného
motorového vozidla do návesu. Znalec vypočítal predpokladanú dráhu pohybu vozidla po náraze do

zastavenia na 8 až 9 metrov a technicky vylúčil konečnú polohu vozidla, ktorú zadokumentovala polícia.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že šetrenie škodovej udalosti patrí výlučne do kompetencie poisťovne, nie
súdu. Podľa § 799 OZ je povinnosťou osoby, ktorá má nárok na poistné plnenie, oznámiť poistnú udalosť
poisťovni bez zbytočného odkladu, poskytnúť pravdivé informácie a predložiť požadované doklady. Vprípade súdneho sporu súd posudzuje postup poisťovne. VPP MP 106 (všeobecné poistné podmienky
pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb) v článku IX, bode 2, písmeno d)
ukladá povinnosť žalobcovi poskytnúť dôkaz o vzniku poistnej udalosti a rozsahu škody, ako aj predložiť

potrebné doklady. V prípade porušenia tejto povinnosti poisťovňa môže odmietnuť plnenie podľa článku
IX, bodu 8. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného tvrdil, že tieto podmienky neboli aplikované,
čo je v rozpore s vyrozumením o neposkytnutí plnenia zo 04.07.2017. V ňom poisťovňa uviedla,
že rozsah a charakter poškodenia motorového vozidla nezodpovedá popisu vzniku poistnej udalosti.
Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalovaný zamieňa pojmy náhodilá udalosť a nedostatok príčinnej

súvislosti, pričom smerodajným je práve dôvod uvedený vo vyrozumeniu k oznámeniu poistnej udalosti
zo 04.07.2017 a navyše nedostatok príčinnej súvislosti - absenciu nepreukázania kauzálneho nexusu
tvrdil žalovaný už vo vyjadrení k žalobe zo 04.09.2018. Otázka príčinnej súvislosti medzi škodovým
dejom a poškodením motorového vozidla je rozhodujúca pre posúdenie poistnej udalosti. Ak je príčinou
poškodenia niečo iné, než tvrdí žalobca, nemožno hovoriť o poistnej udalosti. Otázka príčinnej súvislosti
môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach.

13. Súd prvej inštancie konštatoval, že je neprípustné, aby žalobca, resp. jej právny predchodca predložil
poisťovni podklady za účelom vyšetrenia škodovej udalosti a následne tieto počas súdneho konania
upravovalavyvodzovalznichporušeniepovinnostižalovanéhoprišetreníškodovejudalosti. Znaleckým
posudkom C. D. D. žalovaný účinne poprel tvrdenia žalobcu. Povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia,

dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v
zásade tú stranu sporu, ktorej tvrdenie má byť preukázané - v danom spore žalobcu, ktorý tvrdil, že sú
splnené všetky predpoklady pre poskytnutie poistného plnenia žalobcovi, ktorý bol povinný preukázať,
že škoda zakladajúca nárok na poistné plnenie vznikla pri poistnej udalosti. Uvedené sa podľa názoru
súdu žalobcovi preukázať nepodarilo.

14. Súd prvej inštancie poukázal na množstvo rozporov, ktoré žalobca neobjasnil. Prvým problémom
bola nezrovnalosť v informáciách uvedených v dotazníku pre účastníka škodovej udalosti. Vodič G. H.
na pojednávaní uviedol, že dotazník nevypĺňal, ale jeho kolega, pričom informácie mal len od neho. V
dotazníku sa nachádzali nákresy, kde bolo znázornené, že kamión odbočuje, no popis udalosti sa líšil –

kamión mal najskôr odbočiť, ale neskôr zmenil smer a pokračoval rovno, pričom aj zabrzdil. Po nehode
vozidlo pokračovalo do firmy. Znalec C. D. D. vyhodnotil tieto informácie a dospel k záveru, že popis
nehody je neplauzibilný. Vodič na pojednávaní dňa 05.06.2019, teda po viac ako dvoch rokoch zmenil
svoje svedecké vyjadrenie – už neuvádzal brzdenie, ani zmenu smeru jazdy kamiónu, ale tvrdil, že sa
snažil kamión predbehnúť, pričom kvôli oproti idúcemu vozidlu došlo k nárazu do zadnej časti kamióna.

Po náraze ešte chvíľu jazdil za kamiónom, kým vozidlo prestalo reagovať a následne odpojil baterku
kvôli dymeniu. Nejasnosť vyvoláva aj zmena miesta odbočky, ktorá sa podľa vodiča nachádzala 100 až
200 metrov ďalej, t.j. smerom dozadu, kde aj došlo ku škodovej udalosti. Z uvedeného je nejasné, ako
mohol vodič motorového vozidla na vozidle, ktoré nereagovalo a ktorému odpojil baterku, odísť do firmy.
Na pojednávaní vodič uviedol, že po odstavení vozidla nevykonal žiadny manéver, iba otvoril kapotu a

odpojil dymiacu baterku. Na základe fotografií polície a posudku C. D. sa však ukázalo, že na danom
mieste žiadna odbočka nie je, čo nasvedčuje tomu, že kamión nemal kde odbočiť. Ďalšie nezrovnalosti
nastali v súvislosti so znaleckým posudkom C. E., ktorý tvrdil, že technicky je vylúčené, aby poškodené
vozidlo zastalo v dokumentovanej polohe. Podľa jeho záveru vozidlo po náraze prešlo ešte 8 až 9 metrov
a zastavilo sa v priestore pravého jazdného pruhu, nie pri pravom okraji vozovky, ako uvádzal vodič.

Je preto otázne, ako sa vozidlo dostalo k druhému okraju vozovky, keď vodič na pojednávaní v rámci
svedeckejvýpovedeavdotazníkužiadnemanévresvozidlomneuvádzal.Vodičuviedol,žeautoprestalo
reagovať a odpojil baterku - iný úkon neuviedol. Ak vozidlo prestalo reagovať a vo výslednej polohe,
ako bolo zadokumentované políciou, sa ocitnúť dojazdom 8 až 9 metrov nemohlo, muselo dôjsť buď k
manipulácii s vozidlom alebo k nehode došlo iným spôsobom. Znalec C. E. na pojednávaní konanom

13.11.2020 vysvetlil tento rozpor tým, že vodič mu sám povedal, že s vozidlom manipuloval, ale túto
informáciu neuviedol v pôvodnom posudku, ani počas vypočúvania. Tento fakt vedie k pochybnostiam
o správnosti spracovania posudku a ďalšiemu prispôsobovaniu udalostí. Na základe fotografií a ďalších
dôkazov sa ukazuje, že okolo poškodeného vozidla sa nachádzali úlomky a odpadnuté EČV, čo podľa
znalca môže nastať v každom okamihu, ale toto vyjadrenie nepreukazuje príčinnú súvislosť medzi

nárazom a poškodením. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je nepravdepodobné, aby vozidlo
prešlo 8 až 9 metrov po náraze, následne bolo neidentifikovaným spôsobom presunuté a až v tejto
polohe sa rozpadlo. Vzhľadom na množstvo nezrovnalostí, ktoré žalobca podľa súdu prvej inštancieneobjasnil, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi udalosťou a škodou, čím neuniesol dôkazné bremeno,
preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

15. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 CSP podľa zásady úspechu v spore. Žalovaný mal v spore plný úspech, pretože súd žalobu žalobcu
zamietol v celom rozsahu. Súd preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v celom rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

16. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalobca uviedol, že pre právne
posúdenie veci boli relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to § 797 ods. 2 a 3 a § 799,
ako aj ustanovenia poistnej zmluvy týkajúce sa skutkového posúdenia veci. Súd prvej inštancie vybočil
z predpokladaného rámca prieskumu postupu poisťovateľa a zaoberal sa takými okolnosťami, ktoré

nemajú relevanciu vo vzťahu k nároku žalobcu na poistné plnenie. Týmto spôsobom sa nechal ovplyvniť
účelovou obranou žalovaného, čo viedlo k zamietnutiu žaloby. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie
síce správne uviedol, že poistnú udalosť vymedzuje poistné riziko a vznik majetkovej ujmy, avšak
následne vyvodil nesprávne právne a skutkové závery, ktoré sa týkajú vzniku nároku na poistné plnenie.
Žalovaný pri prešetrení poistnej udalosti prekročil zákonný rámec prešetrovania, ktorý je určený v §

797 ods. 3 OZ. Úlohou žalovaného bolo pri prešetrení poistnej udalosti preveriť, či daná škodová
udalosť spadá pod dojednané poistné riziko a či v dôsledku takéhoto rizika došlo k vzniku majetkovej
ujmy. Poisťovateľ nemal povinnosť skúmať detaily nehody s cieľom spochybniť, či poškodenie vozidla
vzniklo v dôsledku poistnej udalosti, a to aj v prípade, že by išlo o neúmyselnú udalosť. Poistné riziká
sú vymedzené v čl. I Osobitných poistných podmienok poistenia motorových vozidiel č. 356. V tomto

prípade sa relevantné poistné riziko týkalo poškodenia vozidla náhodnou udalosťou, s výnimkou výluk
z poistenia. Poistné riziko v tomto prípade pokrývalo rôzne náhodné udalosti, vrátane dopravných
nehôd, živelné udalosti, alebo poškodenie vozidla spôsobené neznámymi príčinami, ako napríklad
padanie konárov zo stromov. Úlohou žalovaného bolo preskúmať, či došlo k poškodeniu vozidla, či
táto udalosť bola náhodná, a či nešlo o prípad spadajúci pod výluky z poistenia. Nehoda by nebola

považovaná za náhodnú udalosť, ak by bola úmyselne spôsobená právnym predchodcom žalobcu, čo
by predstavovalo výluku z poistenia podľa čl. IV ods. 1 písm. i) VPP 106. V druhom kroku malo byť
úlohou žalovaného posúdiť rozsah poškodenia vozidla, čo je nevyhnutné na zistenie rozsahu povinnosti
poisťovateľa plniť podľa § 797 ods. 3 OZ. Akékoľvek ďalšie prešetrovanie, ktoré presahuje rámec
poistného rizika dohodnutého v poistnej zmluve a zisťovanie príčin škodovej udalosti, sú z právneho

hľadiska irelevantné vo vzťahu k nároku na poistné plnenie. Takéto prešetrovanie presahuje rámec
§ 797 ods. 3 OZ. V prípade, že pri takto široko vymedzenom poistnom riziku došlo k poškodeniu
vozidla a nevyšli najavo žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by išlo o výluku z poistenia,
nárok žalobcu na poistné plnenie je jednoznačne preukázaný. Podľa žalobcu pre vznik nároku na
poistné plnenie nemá žiadny vplyv to, či k dopravnej nehode došlo pred odbočkou alebo za odbočkou

a taktiež na vznik tohto nároku nemajú žiadny vplyv ani také skutočnosti ako rýchlosť vozidla pri
náraze, skutočnosť, či kamión odbáčal alebo nie, či vodič brzdil, koľko metrov ešte vozidlo po náraze
prešlo a ani to, kde sa vozidlo nachádzalo pri príchode polície. Všetko sú to irelevantné detaily
nehodového deja, ktoré žiadnym spôsobom nespochybňujú poškodenie motorového vozidla ako poistné
riziko kryté poistením a ani nenasvedčujú výluke z poistenia. Takéto detailné skúmanie nehodového

deja za účelom zistenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť by bolo relevantné pri užšie vymedzenom
poistnom riziku, kedy by zároveň skúmanie takýchto detailov bolo relevantné z hľadiska vymedzenia
poistného rizika alebo v prípade výluky z poistenia. Žalobca ďalej konštatoval, že žalovaný neuviedol,
že by v tomto prípade malo ísť o niektorú výluku z poistenia. Jeho tvrdenia o výlukách z poistenia
ostali iba v rovine hypotézy. Preto ak došlo pri takto široko vymedzenom poistnom riziku k poškodeniu

motorového vozidla, mal žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu poskytnúť poistné plnenie, pričom
nebol oprávnený podmieňovať poskytnutie poistného plnenia splnením ďalších podmienok. Žalovaný
a následne súd prvej inštancie mali v rámci skúmania príčinnej súvislosti medzi poistným rizikom a
majetkovou ujmou skúmať iba to, či je poškodenie motorového vozidla následkom nejakej náhodnej
udalosti a nemali skúmanie príčinnej súvislosti rozširovať aj na detaily nehodového deja popísaného

v dotazníku pre účastníka dopravnej nehody. Žalobca ďalej objasnil, že podľa § 799 ods. 2 OZ je pri
prešetrovaní poistnej udalosti kľúčová úzka súčinnosť medzi poisteným a poisťovateľom. Poistený je
povinný poskytnúť poisťovateľovi pravdivé vysvetlenie o vzniku a rozsahu následkov poistnej udalosti.
Z tohto ustanovenia však nevyplýva, že by pre poisťovateľa mali byť smerodajné výlučne tvrdeniauvedené v dotazníku účastníka škodovej udalosti. Ak pri prešetrovaní vzniknú pochybnosti o tvrdeniach
účastníka nehody, poisťovateľ je povinný požiadať poisteného o vysvetlenie a vychádzať aj z iných
podkladov. Dotazník účastníka nehody je vyhotovený vo forme formulára s predtlačenými otázkami

a obsahuje stručné odpovede a je nástrojom na uľahčenie prešetrovania poistnej udalosti, ale nie je
jediným a smerodajným podkladom pre prešetrovanie poistnej udalosti. V prípadoch dopravných nehôd
je bežné, že účastníci nehody, najmä z dôvodu stresového vypätia a šoku spôsobeného nehodou, si
nemusia správne pamätať na všetky detaily nehody. V konkrétnom prípade vodič uviedol, že mu začala
dymiť batéria a obával sa vzniku požiaru, preto sa nevenoval podrobnostiam nehodového deja. Preto

je nesprávne a neprimerané podrobiť výpoveď vodiča, poskytnutú pomocou dotazníka, znaleckému
dokazovaniu s cieľom spochybniť, že ide o náhodné poškodenie vozidla. Takýto postup nezodpovedá
riadnemu a serióznemu prešetrovaniu poistnej udalosti. Žalovaný podľa názoru žalobcu nepostupoval
správne v zmysle § 799 ods. 2 OZ, keď pred ukončením šetrenia poistnej udalosti nevykonal potrebné
úkony na odstránenie rozporov v popísanom nehodovom deji, ale rovno pristúpil k odmietnutiu poistného
plnenia. Zároveň sa snažil preniesť zodpovednosť za prešetrovanie poistnej udalosti na právneho

predchodcu žalobcu. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že nehodový dej popísaný
v dotazníku obsahuje rozpory, na základe ktorých vyvodil právo žalovaného odmietnuť poskytnúť
žalobcovi poistné plnenie. Tento postup súdu však nebol opretý o žiadny zákonný základ. Podľa
§ 799 ods. 2 OZ bol právny predchodca žalobcu ako poistený povinný poskytnúť poisťovateľovi
pravdivé vysvetlenie o vzniku a rozsahu následkov poistnej udalosti. Táto povinnosť sa týkala právneho

predchodcu žalobcu a nie jeho zamestnanca. Vodič ako zamestnanec právneho predchodcu žalobcu
vystupoval len ako svedok. Ak by sa aj dalo uvažovať o tom, že túto povinnosť si právny predchodca
žalobcu plnil prostredníctvom svojho zamestnanca, je potrebné zdôrazniť ustanovenie § 799 ods. 3 OZ,
podľa ktorého môže poisťovateľ, v prípade porušenia povinnosti dať pravdivé vysvetlenie o vzniku a
rozsahu následkov poistnej udalosti, znížiť poistné plnenie. Tento zákonný predpis však neumožňuje

poisťovateľovi v prípade porušenia tejto povinnosti úplne odmietnuť poskytnutie poistného plnenia,
ale len jeho pomerne zníženie. Ďalej by poisťovateľ musel preukázať, že ide o vedomé porušenie
povinnosti a že malo toto porušenie podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie
rozsahu jej následkov. Je zrejmé, že nesprávne vyplnenie dotazníka účastníkom nehody nemohlo
mať v tomto prípade žiadny vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na rozsah jej následkov, ktoré

nastali v minulosti. Sankcia za porušenie súčinnostných povinností poisteného voči poisťovateľovi je
upravená v tomto kogentnom ustanovení. Žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka neumožňuje
poisťovateľovi odmietnuť poskytnúť poistné plnenie v prípade porušenia týchto povinností. Súd prvej
inštancie sa v tejto súvislosti odvolával na čl. IX ods. 2 písm. d) VPP 106, podľa ktorého je poistený
povinný poskytnúť poisťovateľovi dôkaz o vzniku poistnej udalosti a o rozsahu a príčine jej následkov a

predložiť potrebné doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada. Je však dôležité poznamenať, že táto povinnosť
poisteného je upravená aj priamo v § 799 ods. 2 OZ. Žalobca zdôraznil, že čl. IX ods. 8 VPP 106,
ktorý upravuje sankciu za porušenie tejto povinnosti, však v prípade porušenia tejto povinnosti spája
sankciu v podobe neposkytnutia poistného plnenia. Tento článok je v rozpore s kogentným ustanovením
§ 799 ods. 3 OZ, ktoré umožňuje len zníženie poistného plnenia v prípade porušenia povinnosti. Z

tohto dôvodu je v súlade s § 39 OZ takéto zmluvné ustanovenie absolútne neplatné. Navyše, nie
je možné považovať prípadné nesprávne vyplnenie dotazníka za porušenie súčinnostnej povinnosti
poisteného voči poisťovateľovi v zmysle § 799 ods. 2 OZ a čl. IX ods. 2 písm. d) VPP 106, keď
právny predchodca žalobcu poskytol poisťovateľovi potrebnú súčinnosť. Za porušenie súčinnostnej
povinnosti preto nemožno považovať, že dotazník bol nesústredene alebo nedbanlivo vyplnený, alebo

ženiektoréskutočnostivňomuvedenénekorešpondujúsozávermiznaleckéhoposudku,pretožeprávny
predchodca žalobcu poskytol poisťovateľovi všetku potrebnú súčinnosť na riadne prešetrenie poistnej
udalosti. Žalobca ďalej namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe
akéhozákonnéhoalebozmluvnéhozákladuvychádzalsúdprvejinštancie,ktorýpožadujepodrobnýopis
nehodového deja na preukázanie príčinnej súvislosti medzi poškodením vozidla a poistným rizikom, hoci

poistná zmluva definuje riziko iba všeobecne, ako akékoľvek poškodenie vozidla (s výnimkou výluk). Súd
prvej inštancie tvrdil, že ak poškodený nevie detailne opísať nehodu, nemôže byť preukázaná príčinná
súvislosť medzi poistným rizikom a poškodením. V praxi poisťovne a súdy akceptujú prípady, kde nie je
presne známe, ako k poškodeniu došlo, a to na základe charakteru poškodenia. Takýto prístup by mal
byť považovaný za dostatočný na preukázanie príčinnej súvislosti aj pri neznámej príčine poškodenia.

Podľa žalobcu sú závery súdu prvej inštancie v rozpore s účelom a zmyslom havarijného poistenia
motorových vozidiel. Mal za to, že nárok poisteného voči poisťovateľovi na zaplatenie poistného
plnenia je nárokom založeným na poistnej zmluve a v nej dojednaných podmienkach a nejde o nárok
poisteného voči poisťovni na náhradu škody. Na nárok poisteného voči poisťovateľovi sa vzťahujevšeobecné pravidlo zakotvené v § 797 ods. 2 OZ, podľa ktorého nárok na plnenie vznikne, ak dôjde
k poistnej udalosti. Súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že žalobca bol povinný preukázať, že
škoda zakladajúca nárok na poistné plnenie vznikla pri poistnej udalosti. Súd prvej inštancie podľa

názoru žalobcu v napadnutom rozsudku svojím rozhodovaním neprípustným spôsobom zasahoval do
argumentácie žalovaného a vlastnými tvrdeniami dotváral jeho obhajobu, aby mohol žalobu zamietnuť.
Žalovaný v konaní explicitne uviedol, že neaplikoval čl. IX ods. 8 VPP 106, ale súd prvej inštancie
napriek tomu konštatoval, že toto zmluvné ustanovenie bolo použité, čo však nevyplývalo z obsahu
vyrozumenia k oznámeniu poistnej udalosti zo dňa 04.07.2017. Súd prvej inštancie sa tak podľa žalobcu

dopustil nesprávnej interpretácie tohto dôkazu. Následne súd ešte upravil argumentáciu žalovaného
v tom zmysle, že namiesto tvrdenia o náhodnosti škodovej udalosti hovoril o spochybňovaní príčinnej
súvislosti, čím upravoval a prispôsoboval tvrdenia žalovaného, čo je neprípustné. Žalobca vyvodil, že
z dôvodu vyhľadávania argumentov na zamietnutie žaloby súd prišiel s účelovým tvrdením, že vozidlo
nebolo opravené, hoci to žalovaný ani netvrdil. Tento postup bol následne žalobcom účinne popretý na
základe obsahu súdneho spisu. Úlohou súdu prvej inštancie nie je spochybňovanie tvrdení žalobcu,

pretože to je úloha žalovaného. Je neprípustné, aby súd prvej inštancie vnášal do konania svoju
vlastnú argumentáciu, pomocou ktorej sa snaží dotvárať skutkový stav, na základe ktorého by bolo
možné zamietnuť žalobu. Súd prvej inštancie namiesto riadneho prejednania veci aplikoval vyšetrovaciu
zásadu, čím porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie a základné princípy civilného konania.
Z toho vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore so zásadami spravodlivého procesu.

Žalovaný vo svojom vyrozumení k oznámeniu poistnej udalosti zo dňa 04.07.2017 uviedol, že na
základe zdokumentovania poškodenia vozidla, rozsah a charakter tohto poškodenia nezodpovedajú
popisovanému vzniku poistnej udalosti. Žalovaný teda poprel, že dané poškodenie malo vzniknúť
zrážkou s kamiónom. Súd prvej inštancie a žalovaný sa však nezameriavali na technickú nemožnosť
vzniku poškodenia, ale na nezrovnalosti v nehodovom deji. Dôležité je rozlišovať medzi časovo –

priestorovou analýzou priebehu dopravnej nehody a technickou korešpondenciou zdokumentovaného
poškodenia s popísaným nehodovým dejom. Technická korešpondencia poškodenia s popísaným
nehodovým dejom nebola vylúčená, čo súd prvej inštancie potvrdil v závere rozsudku. Znalec
D. sa zameral iba na energetickú korešpondenciu nehodového deja, ale neskúmal geometrickú
korešpondenciu poškodenia vozidla. Pri skúmaní energetickej korešpondencie vychádzal z CRASH

testu, ktorý skúma náraz do pevnej prekážky, a nie do pohyblivého objektu, akým bol kamión, čo
náraz oslabilo. Tento prístup viedol k jednostrannému hodnoteniu, keďže znalec nebral do úvahy všetky
faktory, ktoré by mohli ovplyvniť poškodenie. Súd prvej inštancie tiež tvrdil, že vodič vozidla pozmenil
priebeh škodovej udalosti, ale tento objasnil, že dotazník o nehode nevypisoval on, ale jeho kolega,
a že podpis na dotazníku nebol jeho. Vodič ako svedok ďalej vysvetlil, prečo sa vozidlo nachádzalo

250 metrov od miesta nehody pri príchode polície: po náraze chvíľu išiel za kamiónom, pretože chcel s
jeho vodičom vypísať oznámenie o nehode a počkať na príchod polície. Vozidlo musel odstaviť, pretože
začalo dymiť. Skutočnosť, že vozidlo bolo odstavené 100 až 200 metrov od miesta nehody pri príchode
polície, neospravedlňuje tvrdenie znalca o „naaranžovanej situácii“. Vodič teda vo svojej svedeckej
výpovedi uviedol aj iné manévre s motorovým vozidlom, ako len odpojenie baterky. Znalec D. by o

„naaranžovanej situácii“ mohol hovoriť len v prípade, že by vodič úmyselne poškodil vozidlo a potom
ohlásil nehodu. Avšak žalovaný takéto tvrdenia nevyvodil a tieto otázky o výluke z poistenia zostali
iba v rovine hypotéz, bez konkrétnych záverov. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie a žalovaný
spochybnili popísaný nehodový dej, na základe čoho úplne rezignovali na skúmanie geometrickej
korešpondencie nehodového deja so zdokumentovaným poškodením vozidla. Na rozdiel od znalca C.

D., znalec E. sa zaoberal touto korešpondenciou a vykonal simulovaný CRASH test, ktorý zohľadňoval
pohyb oboch vozidiel. Tento znalec vychádzal z fotodokumentácie poškodenia motorového vozidla a na
základe geometrickej korešpondencie uviedol, že k nárazu došlo pri nárazovom prekrytí zadného čela
návesu kamióna v šírke 1,09 a 1,11 m vpravo od ľavého boku návesu. Takémuto nárazu zodpovedalo
aj poškodenie upnutia predného nárazníka na vozidle. O tomto poškodení znalec na pojednávaní

vypovedal, že na základe deformácie tejto súčiastky bolo možné určiť polohu motorového vozidla v
čase nárazu. Vodič vozidla vypovedal, že po náraze išiel ešte chvíľu za kamiónom, čo je v súlade
s očakávaním, že kamión zastaví a začne riešiť nehodu. Pri rýchlosti 30 km/h je vzdialenosť 250 m
prekonaná za 30 sekúnd, a preto je potrebné, aby vodič hľadal bezpečné miesto na zastavenie, aby
neohrozil ďalšiu bezpečnosť. Podľa Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko extra č.

910 (čl. VI ods. 1) mal právny predchodca žalobcu povinnosť zabezpečiť dôkazy o rozsahu a príčine
poistnej udalosti, vrátane svedectva vodiča kamióna. Preto ak išiel vodič motorového vozidla ešte
chvíľu za kamiónom, aby mohol komunikovať s jeho vodičom ohľadom nehody, nebolo to dôvodom
na odmietnutie poistného plnenia. Znalec E. ohľadom úlomkov z motorového vozidla vysvetlil, žetieto nemusia padnúť hneď pri náraze, ale prakticky hocikedy po ňom. Súd mal zohľadniť aj zákonnú
povinnosť vodiča podľa § 66 ods. 2 písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorého mal
vodič urobiť opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti na mieste nehody, vrátane premiestnenia vozidla

na viditeľné miesto. Ak polícia nevyšetrila nehodu správne a nezistila poškodený kamión, nemôže to
byť na ťarchu žalobcu. Súd a žalovaný sankcionovali žalobcu za to, že vodič premiestnil vozidlo podľa
svojej zákonnej povinnosti. Vodič podal pravdivé vysvetlenie o mieste nehody, ktoré bolo zakreslené
v dotazníku. Zo zákonných a zmluvných ustanovení nevyplýva, že by mal žalovaný odmietnuť poistné
plnenie len preto, že vozidlo nebolo na presnom mieste nehody pri príchode polície. Súd prvej inštancie

považoval znalecký posudok C. D. za smerodajný, aj keď nemal náležitosti znaleckého posudku,
vrátane nezohľadnenia geometrickej korešpondencie. Súd prvej inštancie pritom vôbec nevzal na zreteľ,
že pri posudzovaní energetickej korešpondencie poškodenia motorového vozidla a nehodového deja
tento znalec vychádzal z účelového CRASH testu pri náraze do pevných nepohyblivých prekážok a
že sa vôbec tento znalec nezaoberal geometrickou korešpondenciou. Súd prvej inštancie a žalovaný
vychádzajú z predpokladu, že poškodenie mohlo vzniknúť aj inak, teda inou škodovou udalosťou,

z čoho vyvodzujú nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi poistným rizikom a poškodením vozidla.
Ak by však poškodenie vzniklo inak, stále by šlo o poistnú udalosť podľa všeobecne vymedzeného
poistného rizika. Žalovaný neuviedol, prečo rozsah poškodenia nezodpovedá nehodovému deju, a
preto mal povinnosť posudzovať poistnú udalosť ako viaceré poistné udalosti v súlade s čl. XV ods. 3
Zmluvných dojednaní. Poistná udalosť je v zmysle § 797 ods. 2 OZ objektívnou právnou skutočnosťou,

s ktorou toto ustanovenie spája vznik práva poisteného na poistné plnenie, a preto sa nemožno stotožniť
so záverom súdu prvej inštancie, že o poistnej udalosti možno hovoriť iba vtedy, ak bola príčinou
poškodenia motorového vozidla tá skutočnosť, ktorá je poisteným tvrdená. Ohlásenie poistnej udalosti
nie je právnym úkonom podľa § 799 ods. 2 OZ, ktorý by zakladal vznik práva na poistné plnenie.
Tento právny nárok vzniká už samotnou poistnou udalosťou, pričom účelom ohlásenia je uplatniť právo

u poisťovateľa. Súd prvej inštancie a žalovaný nesprávne odmietli poskytnutie poistného plnenia na
základe analýzy detailov nehodového deja, ktoré nemajú právny význam pre nárok na poistné plnenie.
Súd nevyužil relevantný právny rámec a vyvodil nesprávne skutkové závery, pričom nezrovnalosti
v nehodovom deji boli vyjasnené znaleckým posudkom, výpoveďou znalca E. a výpoveďou vodiča.
Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že poškodenie predného nárazníka zodpovedá

nárazu, ale nepreukazuje, ako k nemu došlo. Tento záver súdu nezohľadnil, že pri havarijnom poistení
motorového vozidla, je v prípade absencie výluky z poistenia, nepreukázanie presného miesta a
spôsobu nehody irelevantné. Napriek tomu, že žalovaný nepredložil dôkazy na preukázanie výluky z
poistenia, súd tvrdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie sa pravdepodobne
inšpiroval rozhodnutím odvolacieho súdu zo 27.10.2022, no mechanicky prebral jeho závery bez

zohľadnenia rozdielu v skutkových okolnostiach. V spomenutom prípade znalec spochybnil poškodenie
olejovej vane a motora v dôsledku nehody. V prejednávanej veci však nebolo vylúčené, že poškodenie
vzniklo nárazom do kamióna, čo žalobca preukázal znaleckým posudkom. Žalobca dodal, že závery
napadnutého rozsudku nemajú žiadnu oporu v relevantných zákonných a zmluvných ustanoveniach,
pričom si v nich súd prvej inštancie zjavne zamieňa havarijné poistenie motorového vozidla s náhradou

škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Súd prvej inštancie úplne prehliadol všeobecne
dojednané poistné riziko, ako akékoľvek náhodné poškodenie vozidla s výnimkou výluk z poistenia,
vyžadoval od žalobcu, aby preukázal skutočnosti, ktoré nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k nároku
na poistné plnenie z takejto poistnej zmluvy a preukazovanie príčinnej súvislosti medzi poistným rizikom
a majetkovou ujmou vztiahol aj na také skutočnosti, ktoré nie sú určujúce pre vymedzenie poistného

rizika. Súd prvej inštancie si okrem toho zamieňal technickú korešpondenciu poškodenia vozidla s
priebehom dopravnej nehody, vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, v rozpore s prejednacou
zásadou nahrádzal svojou aktivitou argumentáciu žalovaného a na základe takéhoto postupu napokon
zamietol žalobu aj napriek tomu, že žalobca riadne preukázal svoj nárok na poistné plnenie na
základe dojednaného poistného rizika. Nakoľko žalobca považuje napadnutý rozsudok za nezákonný,

nesprávny, nespravodlivý a arbitrárny, navrhol, aby odvolací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 10.784,02 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 10.784,02
eur od 06.12.2017 do zaplatenia, a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolaciehopojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

19. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

20. Podľa § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné
podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím
zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

21. Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných
podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého

zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

22. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

23. Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

24. Podľa § 799 ods. 1 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré
sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

25. Podľa § 799 ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi
písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej

následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti.

26. Podľa § 799 ods. veta prvá OZ, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a
2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je

poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah
jeho povinnosti plniť.

27. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

28. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

29. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

30. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu z titulu poistnej zmluvy pre
havarijné poistenie vozidiel EUROKASKO Extra č. 6 586 310 184 uzatvorenej dňa 04.09.2015 na
dobu neurčitú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, predmetom ktorej bolo havarijné
poistenie motorového vozidla zn. Mercedes GL450CDI, VIN: A., EČV: B.. Na predmete poistnej zmluvy
v dôsledku dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 08.10.2016, vznikla škoda, pričom žalobca túto

škodovú udalosť oznámil žalovanému, ktorý mu listom zo dňa 04.07.2017 oznámil, že nárok na
poistné plneniu mu nevznikol z dôvodu, že zdokumentovaný rozsah a charakter poškodenia technicky
nezodpovedá popisovanému vzniku poistnej udalosti. Žalovaný ozrejmil, že postupoval v súlade so
závermi znaleckého posudku znalca C. D., o čom mal byť žalobca informovaný dňa 05.09.2017 v rámcielektronickej komunikácie so žalovaným. Súd prvej inštancie nevyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu
a túto zamietol s tým, že v danom prípade nebola bezpečne preukázaná príčinná súvislosť medzi
vzniknutou škodou a poistnou udalosťou, a teda že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

31. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že žalovaný pri prešetrovaní poistnej udalosti prekročil
zákonný rozsah prešetrovania poistnej udalosti, nakoľko účelom prešetrovania poistnej udalosti je
preveriť, či daná škodová udalosť spadá pod dojednané poistné riziko, na ktoré sa vzťahuje základné
poistenie vozidiel vymedzené v čl. I OPP, poistenie motorových vozidiel č. 356 a či pod jeho vplyvom

došlo k vzniku majetkovej ujmy. Žalovaný mal podľa žalobcu preskúmať, či došlo k poškodeniu vozidla,
či ide o náhodnú udalosť a či nejde o prípad, ktorý by spadal pod niektorú z výluk z poistenia. Následne
by žalovaný pristúpil ku skúmaniu rozsahu poškodenia vozidla. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza,
že ak je poškodenie vozidla spôsobené udalosťou kvalifikovanou ako „náhodná udalosť“ a nepatrí
do vymedzených výluk z poistenia, poisťovňa nemá dôvod spochybňovať samotný vznik škody v
súvislosti s nehodovým dejom. Prešetrovanie škodovej udalosti má smerovať iba k zisteniu, či škodová

udalosť spadá pod dohodnuté poistné riziko a v prípade, ak popisovaný priebeh nehody podľa názoru
žalovaného nezodpovedá rozsahu a spôsobu poškodenia poistenej veci, je nevyhnutné pre účely
dôvodného odmietnutia poskytnutia poistného plnenia zohľadniť iba skutočnosť, či z uvedeného dôvodu
nepôjde o náhodnú udalosť, alebo táto okolnosť zakladá niektorú z výluk upravených v poistnej zmluve
(resp. poistných podmienkach). V opačnom prípade žalovaný nemôže dôvodne odmietnuť poskytnutie

poistného plnenia. V rámci prešetrovacieho postupu má teda žalovaný zistiť a potvrdiť, či škodová
udalosť spadá pod kryté riziko definované v poistných podmienkach, pričom ak by v danom prípade
žalovaný vyhodnotil, že zo strany žalobcu došlo k vedomému porušeniu povinností podľa § 799 ods. 1
a 2 OZ a s poukazom na § 799 ods. 3 OZ by dospel k záveru, že tieto mali podstatný vplyv na vznik
poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, žalovaný by bol oprávnený

plnenie z poistnej zmluvy iba znížiť a to v závislosti od toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah
jeho povinnosti plniť. Odvolací súd poznamenáva, že žalovaný v konaní nesprávne argumentoval, že
v danom spore sa nejedná o náhodnú udalosť ako základnú podmienku podľa § 788 OZ. Žalovaný sa
mylne domnieval, že nedostatočne preukázanú príčinnú súvislosť možno zahrnúť pod pojem „náhodná
udalosť“, na čo správne poukázal aj súd prvej inštancie v bode 22. napadnutého rozsudku, keď uzavrel,

že z dokazovania nevyplynuli žiadne okolnosti preukazujúce, že by škodová udalosť bola spôsobená
úmyselným konaním žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, alebo na ich pokyn. Žalovaný rovnako
v tejto súvislosti neuplatnil žiadnu výluku výslovne uvedenú v príslušných VPP č. 106, OPP č. 356 a č.
206 alebo v zmluvných dojednaniach č. 910. Udalosť označil žalovaný ako „nenáhodilú“ iba z dôvodu
nepreukázania príčinnej súvislosti, ktorú vyvodil zo záverov znalca C. D.. Súd prvej inštancie na jeden

strane správne posúdil, že v tomto prípade nebola preukázaná „nenáhodilosť“ škodovej udalosti, na
druhej strane zamietol žalobu len z dôvodu, že podľa jeho názoru škoda nevznikla pri poistnej udalosti,
keď žalobca v zmysle článku IX bod 2 písm. d) VPP MP 106 nepredložil žalovanému dôkaz o vzniku
poistnej udalosti, čo zakladá dôvod na uplatnenie výluky z poskytnutia poistného plnenia v zmysle článku
IX bodu 8 VPP MP 106. Žalovaný pritom nielen v priebehu konania tvrdil, že neaplikoval čl. IX bod

8 VPP 106, ale použitie daného ustanovenia pre uplatnenie výluky z poistného plnenia nevyplýva ani
z obsahu vyrozumenia k oznámeniu poistnej udalosti zo dňa 04.07.2017. Súd prvej inštancie sa tak
dopustil nesprávnej interpretácie tohto dôkazu a vyvodil z dôkazu nesprávne skutkové zistenia.

32. Odvolací súd sa stotožnil aj s námietkou žalobcu týkajúcou sa postupu žalovaného, ktorý pred

ukončením šetrenia poistnej udalosti nevykonal úkony za účelom odstránenia rozporov v popísanom
nehodovom deji, ale pristúpil k odmietnutiu poskytnutia poistného plnenia. V tejto súvislosti odvolací
súd uvádza, že povinnosť poisťovne poskytnúť poistné plnenie je viazaná na vznik dohodnutej
poistnej udalosti, pričom poisťovňa pri poskytovaní poistnej ochrany nemá a nemôže mať prehľad
o vzniku udalostí, pre ktoré boli naplnené pojmové znaky poistnej udalosti, je tak nevyhnutné,

aby mala dostatočné a včasné informácie pre vyšetrenie poistnej udalosti, okolností jej vzniku a
následkov ňou spôsobených. Občiansky zákonník preto v § 799 ustanovuje poistenému povinnosti v
oblasti zabezpečenia prísunu týchto informácií, a to oznamovaciu povinnosť, vysvetľovaciu povinnosť
a dokladovaciu povinnosť. Osoba, ktorá má právo na plnenie, je teda povinná nielen oznámiť
poistnú udalosť, ale aj podať o nej bližšie informácie, pričom vysvetľujúca povinnosť sa realizuje

najmä prostredníctvom štandardizovaných formulárov poisťovní (dotazníkov), ktoré sa vyhotovujú pre
jednotlivé typy poistných produktov, prípadne pre jednotlivé typy poistných udalostí. Odvolací súd
v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že Občiansky zákonník nepozná v prípade porušenia
vysvetľovacej povinnosti žiadnu osobitnú sankciu a za predpokladu splnenia zákonných predpokladov jepretomožnévyužiťibavšeobecnúsankciuvpodobezníženiapoistnéhoplnenia.Vprípadedokladovacej
povinnosti osoba, ktorá má právo na plnenie, je povinná poisťovni poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť.
Okruh dokladov, ktoré je poisťovňa oprávnená požadovať, je definovaný iba „potrebnosťou“ týchto

dokladov, preto si môže vyžiadať nielen doklady, ktoré bezprostredne súvisia s nahlásenou udalosťou,
ale aj iné doklady, ktoré s poistnou udalosťou nepriamo súvisia, alebo ktoré sa týkajú okolností uzavretia
poistnej zmluvy. Poisťovňa môže požadovať aj doklady potrebné na overenie pravdivosti a úplnosti
odpovedí poskytnutých poistníkom a poisteným pri uzatváraní poistnej zmluvy, aby preverila, či v danom
prípade nie sú splnené podmienky na odmietnutie plnenia. V každom prípade by však doklady mali mať

preukázateľnú súvislosť s uzavretým poistením a mali by smerovať k objasneniu, či je poisťovňa povinná
plniť a v akom rozsahu. Zároveň musí byť poisťovňa pripravená zdôvodniť ich potrebnosť. (Občiansky
zákonník (I. a II. zväzok), 1. vydanie, 2017 /Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a
kol./). Potom v prípade, ak v rámci prešetrovania poistnej udalosti vzniknú na strane poisťovne určité
pochybnosti, táto má v rámci zákonom daných povinností poisteného možnosť od poisteného požadovať
ďalšie vysvetlenie o vzniku a rozsahu následkov poistnej udalosti, ako aj doplnenie dokladov súvisiacich

s poistnou udalosťou.

33. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na rozpor skutočností, ktoré
vodič motorového vozidla G. H. najprv uviedol v dotazníku zo dňa 29.03.2017 a následne vypovedal
na pojednávaní už po doručení odporu a znaleckého posudku, pričom na základe týchto rozporov

súd prvej inštancie vyvodil právo žalovaného odmietnuť poskytnutie poistného plnenia, resp. dôvod
na zamietnutie žaloby, skutočnosť ktorú namietal žalobca aj vo svojom odvolaní. V tejto súvislosti
odvolací súd opäť poukazuje na ustanovenie § 799 OZ, ktoré v zmysle odseku 3 uvádza, že ak malo
vedomé porušenie povinností (uvedené v ods. 1 a 2 predmetného ustanovenia) podstatný vplyv na
vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený

plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti
plniť. Predmetné ustanovenie, ktoré má povahu kogentnej normy, tak obsahuje záväzné východiská pre
posudzovanie zníženia poistného plnenia zo strany poistiteľa, aby podľa závažnosti a vplyvu porušenia
konkrétnej povinnosti (poisteným) mohol korigovať výšku poistného. Chráni poisťovateľa, ale súčasne aj
poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé

a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci
podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti,
resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo
podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného plnenia je vylúčené (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 152/2009). Súd prvej inštancie sa tak v rozpore s vyššie uvedeným

stotožnil s postupom žalovaného, ktorý odmietol poskytnúť plnenie žalobcovi v celom rozsahu, a to
aj napriek tomu, že v priebehu konania nebolo preukázané vedomé porušenie povinností žalobcu.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na čl. IX bod 2 písm. d) VPP 106,
v zmysle ktorého je poistený povinný poskytnúť žalovanému dôkaz o vzniku poistnej udalosti, rozsahu
a príčine jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si žalovaný vyžiada. Táto povinnosť žalobcu

však vyplýva aj už z vyššie uvedeného ustanovenia § 799 ods. 2 OZ. V nadväznosti na uvedenú
povinnosť súd prvej inštancie poukázal na čl. IX bodu 8 VPP MP 106, v zmysle ktorého, ak uvedenú
povinnosť poistený, resp. poistník poruší, je žalovaný oprávnený poistné plnenie neposkytnúť. Súd
prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, či je ustanovenie zmluvy, t.j. čl. IX bod 8 VPP MP 106
v rozpore s kogentným ustanovením § 799 ods. 3 OZ, a dostatočne sa nezaoberal ani samotným

naplnením podmienok v zmysle čl. IX bodu 8 VPP MP 106. Súd prvej inštancie nad rámec procesnej
obrany žalovaného vyvodil právny záver, že žalobca nedoložil potrebný dôkaz o vzniku poistnej udalosti
a nedoložil doklady, ktoré si poisťovňa žiadala a to napriek skutočnosti, že žalovaný vyslovene poprel,
že by poistné plnenie neposkytol z uvedeného dôvodu. Zároveň súd prvej inštancie neuviedol, z ktorých
dôkazov vychádzal pri ustálení uvedeného právneho záveru, t.j. aké doklady žalobca mal predložiť, resp.

ktoré doklady žalovaný od poisteného žiadal a ktoré žalobca, resp. jeho právny predchodca nepredložil.
Súd prvej inštancie si zároveň vo svojich záveroch zjavne odporuje, keď na jednej strane tvrdí (v bode
28), že žalobca, resp. jeho právny predchodca síce predložil poisťovni doklady za účelom vyšetrenia
poistnej udalosti, ale upravoval „len“ skutkové tvrdenia, resp. závery ktoré z nich vyvodil a tak poukazoval
na porušenie povinností poisťovne. Samotná „úprava“ skutkových tvrdení, však nie je dôvodom pre

nevyhovenie žaloby, takisto zmena právneho názoru, ktorý strana vyvodzuje z postupne vykonaného
dokazovania, nemôže byť dôvodom zamietnutia žaloby. Zistenie skutkového stavu je na úvahe súdu,
rovnako ako i právne posúdenie. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že povinnosťou súdu prvej
inštancie bolo vysporiadať sa s procesným útokom žalobu a procesnou obranou žalovaného v intenciáchich tvrdení a posudzovať len, či škodová udalosť vznikla ako udalosť náhodná, kedy nepreukázanie
príčinnej súvislosti popisovaného nehodového deja mohlo byť podkladom pre jej vyvrátenie, ďalej mal
posudzovať či je škodová udalosť krytá poistným rizikom tak, ako je vymedzené v poistnej zmluve

a jej podmienkach, alebo či skutočne nebol preukázaný popisovaný charakter a rozsah poškodenia
motorového vozidla v súvislosti s preukázaným vznikom poistnej udalosti a to pre účely prípadného
zníženia rozsahu poskytnutia poistného plnenia a v prípade, keď bola príčina vzniku škodovej udalosti
potvrdená vykonaným dokazovaním, resp. rozsah poškodenia zodpovedal priebehu škodovej udalosti
a nebol dostatočne vyvrátený obranou žalovaného, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť, či

došlo k naplneniu výluk z poistného plnenia. V prípade, keď sa tak nestalo a žalovaný to dokonca ani
netvrdil, nebolo možné na základe uvedeného zamietnuť žalobu a prijať záver o nenaplnení podmienok
v zmysle poistnej zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že poisťovňa nevyplatí poistné plnenie
vtedy, ak konanie poisteného alebo inej osoby má za následok, že nedôjde k naplneniu pojmových
znakov dohodnutej poistnej udalosti, teda dej, ktorý nastal, nie je poistnou udalosťou. Dôvodom
nevyplatenia poistného plnenia je v takom prípade uplatnenie ustanovenia § 788 ods. 1 OZ, ktoré

zaväzuje poisťovňu vyplatiť poistné plnenie iba v prípade, ak nastala „náhodná udalosť v zmluve bližšie
označená“. Ako už odvolací sú uviedol vyššie, súd prvej inštancie v súvislosti s čl. IX bodom 8 VPP
MP 106 uviedol, že aj keď na pojednávaní žalovaný poprel aplikáciu uvedeného článku, z vyrozumenia
k oznámeniu poistnej udalosti zo dňa 04.07.2017 vyplýva, že toto zmluvné ustanovenie aplikované
bolo. Súd prvej inštancie tento záver nesprávne vyvodil zo skutočnosti, že žalovaný oznámil žalobcovi

neposkytnutie plnenia z dôvodu, že zadokumentovaný rozsah a charakter poškodenia motorového
vozidla technicky nezodpovedá popisovanému vzniku poistnej udalosti, pričom tento argument súd
pripísal zámene pojmov „náhodná udalosť“ a nedostatku príčinnej súvislosti u žalovaného. Odvolací súd
sa však stotožnil s námietkou žalobcu, že uvedeným postupom, kedy súd prvej inštancie „upravoval“
tvrdenia žalovaného, sa podieľal na spochybňovaní, resp. popieraní tvrdení žalobcu, pričom nie je

úlohou súdu suplovať strany sporu, ktorým je primárne zverená procesná aktivita vo vzťahu k ustáleniu
skutkového stavu a zaťažuje ich dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcich skutočností, z ktorých
vyvodzujú pre seba priaznivé právne následky. Súd prvej inštancie síce neostáva výlučne pasívnym
divákom, avšak úlohou súdu je predovšetkým materiálne korigovať vedenie sporu, prihliadať na všetko,
čo v konaní vyšlo najavo (§ 191 ods. 1 CSP), a tiež oprávnenie/povinnosť požiadať strany o ďalšie

skutkové tvrdenia či vysvetlenia (Števček, M., Bajánková J. in: CSP Komentár. 2016, s. 731 – 732;
Gešková, K., str. 693 ). Zároveň skutočnosť, že predložené dôkazy a doklady zo strany žalobcu, resp.
jeho právneho predchodcu žalovanému, žalovaný vyhodnotil ako nepreukazujúce „tvrdený“ priebeh
škodovej udalosti, nemožno vyhodnotiť ako skutočnosť napĺňajúcu podmienky v zmysle článku IX bodu
2 písm. d) VPP MP 106, t.j. že poistený/poistník si nesplnil povinnosť predložiť (poskytnúť) poisťovni

dôkaz o vzniku poistnej udalosti a o rozsahu a príčine jej následkov.

34. Znalecký posudok C. D. z 29.06.2017 č. 46/2017 podľa súdu prvej inštancie nespĺňal zákonom
vyžadované náležitosti znaleckého posudku podľa § 17 ods. 3 písm. f) zákona č. 382/2004 Z. z.
o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v

čase vytvorenia znaleckého posudku), preto naň prihliadal ako na listinný dôkaz. Žalovaný vo svojom
odvolaní namietal, že napriek tvrdeniu súdu prvej inštancie, že predmetný znalecký posudok nemá
náležitosti znaleckého posudku, považoval jeho závery za smerodajné. Odvolací súd tu poukazuje na
odsek. 29. napadnutého rozsudku, v rámci ktorého súd skonštatoval, že týmto znaleckým posudkom
žalovaný účinne poprel tvrdenia žalobcu, a teda ich označil za sporné. Znalec C. D. sa v danom

posudku zameral na skúmanie nehodového deja na základe preložených listín a fotografií so záverom,
že plauzibilita (pravdepodobnosť) nehodového deja je nulová. Z technického hľadiska vylúčil náraz
poškodeného motorového vozidla do ukrajinského návesu, pričom zdôraznil, že len mierne vybočenie
ťahača by nespôsobilo vybočenie zadnej časti návesu ťahača. Pri deklarovanom náraze by náves
nebol schopný prevádzky a poškodené motorové vozidlo by bolo trvalo zdeformované. Znalec C.

D. sa tak v posudku zaoberal iba energetickou korešpondenciou nehodového deja, avšak neskúmal
geometrickú korešpondenciu nehodového deja so zdokumentovaným poškodením vozidla. Svedok G.
H. na pojednávaní konanom dňa 26.06.2019 ozrejmil, že s vozidlom po náraze manipuloval, keď sa
snažil otvoriť kapotu a odpojiť batériu. Uviedol, že po náraze išiel ešte chvíľu za kamiónom a následne
vozidlo ďalej prestalo reagovať. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako dospel súd prvej inštancie v bode

30. odôvodnenia rozhodnutia k záveru, že je nejasné, ako mohol vodič motorového vozidla na vozidle,
ktoré nereagovalo a ktorému odpojil baterku, odísť do firmy. Vodič nikde netvrdil, že s motorovým
vozidlom následne odišiel do firmy a z dotazníku ako aj z výpovede svedka na pojednávaní je zrejmé, že
túto skutočnosť vodič vyslovil o kamióne, ktorý „mal výstražné svetlo a záujem odbočiť doprava, zrejmedo firemného areálu“ (do firmy). Odvolací súd sa stotožnil aj s námietkou žalobcu, že vozidlo odstavené
pri príchode polície o 100 až 200 metrov od miesta nehody nemôže odôvodňovať tvrdenie znalca C.
D., že išlo o „naaranžovanú situáciu“, rovnako nemôže vyvrátiť závery o prípadnom zodpovedajúcom

rozsahu poškodenia motorového vozidla v dôsledku uvádzanej škodovej udalosti. V prípade umelo
zosnovanej situácie by sa jednalo o výluku z poistenia (prípadne aj o trestný čin poistného podvodu), na
ktorú, ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný pri prešetrení poistnej udalosti nepoukázal a z vykonaného
dokazovania ju nevyvodil ani súd prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na čl. VI
ods. 1 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Eurokasko extra č. 910, podľa ktorého

„okrem povinností uložených v Občianskom zákonníku a VPP č. 106 je poistený povinný nemeniť stav
spôsobený poistnou udalosťou bez súhlasu oprávneného pracovníka poisťovne. To však neplatí, ak je
takáto zmena nutná z bezpečnostných, hygienických alebo iných vážnych dôvodov, alebo na to, aby
sa rozsah následkov poistnej udalosti nezväčšoval“. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na zákonnú
povinnosť vodiča vozidla v súlade so zákonom o cestnej premávke podľa § 66 ods. 2 písm. f) zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo znení účinnom v čase

nehody, podľa ktorého vodič vozidla, ktorý sa ocitne ako účastník dopravnej nehody, má povinnosť
vykonať opatrenia, aby sa neohrozila bezpečnosť cestnej premávky na mieste nehody. Táto povinnosť
zahŕňa aj zabezpečenie viditeľnosti vozidla, čo môže zahŕňať jeho premiestnenie na miesto, kde nebude
predstavovať nebezpečenstvo pre ostatných účastníkov cestnej premávky. Rovnako súd prvej inštancie
neprihliadal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nevyvstal záver o tom, že vozidlo okamžite

po náraze ostalo na mieste bez ďalšej možnosti pohybu, keď zo strany vodiča mohlo dôjsť k dobrzdeniu
a zastaveniu poškodeného vozidla. Nemôže byť tak na škodu žalobcu, ak vodič motorového vozidla po
kolízii „šiel chvíľu za kamiónom“, čo malo za následok umiestnenie motorového vozidla mimo miesta
nehody, čo zodpovedá aj záveru znalca C. E., že konečná poloha poškodeného motorového vozidla
zdokumentovaná políciou bola technicky vylúčená. Týmto sa vylučuje aj záver súdu prvej inštancie

o absurdnosti situácie, v rámci ktorej motorové vozidlo narazilo, do zastavenia prešlo 8 až 9 metrov,
následne bolo riadne nezisteným spôsobom presunuté do finálnej polohy a až v tejto finálnej polohe sa
rozpadlo tak, že úlomky a odpadnutá EČV sa nachádzajú okolo motorového vozidla. Navyše, znalec C.
E. uviedol, že úlomky a EČV odpadne hocikedy, avšak súd prvej inštancie považoval toto vyjadrenie pre
riadne preukázanie príčinnej súvislosti za nepostačujúce, a to bez ďalšieho zdôvodnenia.

35. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 b) CSP zrušil
a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne
prejedná, a to v intenciách bodov 31 až 35 tohto uznesenia. Úlohou súdu prvej inštancie tak v ďalšom
konaní bude v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu opätovne sa vysporiadať

so skutkovými tvrdeniami žalobcu a žalovaného s ohľadom na prezentované rozdiely, posúdiť či došlo
k škodovej udalosti spadajúcej pod udalosť krytú poistením, t.j. k poškodeniu vozidla náhodnou poistnou
udalosťou, či bola preukázaná zo strany žalovaného „nenáhodilosť“ škodovej udalosti, či došlo k tvrdeniu
a k naplneniu niektorej z výluk z poistného krytia. Súd prvej inštancie v prípade, ak vzhliadne rozdiely
v tvrdeniach žalobcu, využije postup v zmysle § 150 ods. 2 CSP a zároveň v prípade, ak nebude

prihliadať na vysvetlenia a výpoveď svedka G. H., vysvetlí z akého dôvodu nepovažuje svedeckú
výpoveď G. H. za dôveryhodnú, resp. prečo na závery z nej vyplývajúce neprihliadal. Svoje nové
rozhodnutie vo veci súd prvej inštancie náležite a presvedčivým spôsobom odôvodní a v odôvodnení
sa vysporiada so všetkými podstatnými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu a s rozpormi v ich
tvrdeniach v nadväznosti na vykonané dôkazy. Následne v novom rozhodnutí o veci rozhodne podľa §

396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania.

36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).